Videokanál klubu

Ja sa chcem opýtať, určite to tu všetkých zaujíma, či sa pôjde očkovať aj pán poslanec Kotlár. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Galek, nebol by som až tak optimistický, čo sa týka toho, že pán minister financií Kamenický niekde v kancelárii počúva tvoje vystúpenie a dostaneš odpovede. Obávam sa, že väčšina otázok, ktoré tu v rámci rozpravy zaznejú, zostane nezodpovedaná a niektoré z tých otázok sú viac-menej rečnícke otázky, lebo odpovede na ne poznáme. A veľmi správne si upozornil na to, že vláda ohľadom toho, čo zamýšľala s európskymi fondami vo vzťahu k takzvanej adresnej energopomoci, sa v podstate priznala k tomu, že sa chystá podvádzať, lebo jedným zo základných princípov využívania fondov a prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov je takzvaný princíp adicionality alebo doplnkovosti. To znamená, že európske fondy majú pridať niečo navyše, majú byť doplnkovým zdrojom, majú posilňovať tie domáce zdroje, nie ich nahrádzať. Čiže veci, ktoré sa majú financovať zo štátneho rozpočtu, nemajú byť financované z európskych zdrojov. A keď už teda si vláda musela priznať, že nemôže použiť európske fondy na energopomoc, lebo to nejde, no tak prišla s fintou, že použije európske fondy na niečo iné, čo by zaplatila zo štátneho rozpočtu a tým sa uvoľnia tie prostriedky, ktoré bude môcť potom použiť na energopomoc a vlastne rozhadzovanie peňazí vo forme de facto plošnej energopomoci bude vydávať za konsolidačné opatrenie. Lenže to je priznanie sa k tomu, že chce použiť európske fondy spôsobom, ktorý odporuje jednému zo základných princípov, ako sa európske fondy majú používať. Čiže de facto je to priznanie sa k snahe o podvod.

10-3
Dúfam, že ten rozpočet sa vám kvôli tomu nepotopí ako taký ten Titanic, aj keď ja myslím, že už teraz z tej vody čuhá akurát tak taký ten komín. A keď by som teda mohol zhrnúť celý tento rozpočet, ktorý ste priniesli do parlamentu so všetkým, so všetkými nedostatkami, so všetkým procesom, s celým procesom a s tým ako bol predložený, ako narýchlo, ako sa nikto k tomu vlastne nemal možnosť vyjadriť, ako si z nás robíte iba nejakých hlasovacích panákov a necháte tu akurát tak vykecať sa opozíciu, bohužiaľ, naozaj nič iné, ako za neurobenú domácu úlohu, sa to označiť nedá a tá známka, keď by tam mala byť, známkované tak ako v škole, by, bohužiaľ, bola nedostatočná.
Ďakujem.

10-2
A jej (povedané s pobavením) argument bol, že predsa u nás český model nemôže fungovať, pretože u nás je odjakživa nižšia životná úroveň. No ale nie je toto práve potvrdením toho, čo som práve povedal, že sme tu mali štrnásť rokov stranu SMER? Nižšia životná úroveň je práve vďaka strane SMER, vďaka Robertovi Ficovi.
A moja tretia otázka by sa týkala, čo ste vlastne povedali ľuďom v rámci svojho vystúpenia? Lebo ja som mal z toho pocit, že vy ste tu útočili na všetkých, ktorí vám v minulosti, či už v rámci rozpravy ku konsolidácii alebo v rámci rozpravy v rámci výborov, niečo vytkli, tak jednoducho vy ste sa snažili nie odborne, ale naozaj častokrát osobne znevážiť ich výroky v štýle, všetci sú tu blbci, iba ja jediný som lietadlo a všetci sa mýlia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, RÚZ-ka, Najvyšší kontrolný úrad, ten mal naozaj veľmi trefné pripomienky a poznámky, vrátane celej opozície sa všetci mýlime aj Maroša Viskupiča.
A váš argument má výhradu, ako a komu pomôže tento rozpočet? Tak ten jediný, ktorý som počúval, bol, že pomôže predsa dôchodcom, lebo sme im zachovali trináste dôchodky. A potom niekde v pozadí bolo, že a ľuďom, lebo ideme poskytnúť energopomoc. Teda inými slovami, teraz si vás všetkých kúpime, bohužiaľ, takto je nastavený tento rozpočet.
Vaše vystúpenie, no bola to taká, žiaľ, nedostatočná, keď to berieme z pohľadu vášho postu, predsa len ste minister a mali by ste nám naozaj prezentovať nejaké odborné stanovisko. Ako kabaret okej, možnože tam to bola taká dostatočná, a to bola taká úroveň ministerky Šimkovičovej, pána Huliaka alebo pána Kotlára. Ale ja dúfam, že som vás zaradením do tejto kategórie príliš neurazil. Žiaľ, vaše vystúpenie naozaj takto pôsobilo. To, čo mali ľudia vidieť, to, čo mali možnosť vidieť, bol naozaj uplakaný minister, ktorému, žiaľ, nikto nechce pomôcť. Dokonca ani ten Robert Fico nie je pri tom. Bavíme sa tu o zákone roka. Ja sa pýtam, kde je Robert Fico? Veď on mal byť tým, kto tu otvára rozpravu, kto vystúpi a povie, áno, máme tu zákon roka, je pre nás nesmierne dôležitý. Bohužiaľ, nie. Namiesto toho ste tu iba vy rozprávali o tom, ako vám všetci krivdia a, bohužiaľ, nemal vám kto podržať ten chrbát. Pavol Gašpar, ten má aspoň otca, ktorý ho vždycky podrží, ktorý sa ho zastane, keď sfalšuje diplomovku alebo nabúra nejaké svoje fáro. Ale vy ste tu stál včera ako taký kôl v plote. No a ešte aj vaši koaliční kolegovia, ktorí boli tu, niektorí, ale aj tí sa medzi sebou iba bavili.
A teraz konkrétne k rozpočtu, pretože k tomu ste sa včera veľmi nedostali, veľmi ste sa k nemu nevyjadrili a ani sa vám nečudujem, pretože ja mám pocit, že ani vy sám ste nemali dostatok času si ho naštudovať. A ja sa pýtam, ako sme si ho mali mať, ako sme si ho mali naštudovať my poslanci? Tento rozpočet k nám chodil po kúskoch. Prvý sme dostali cez výbor 8. 10., teda pred týždňom, no a posledný, posledný predvčerom, myslím, že to bolo o nejakej pol deviatej ráno. Boli to rôzne kapitoly, ktoré chodili za jednotlivé rozpočtové organizácie. Ministerstvo poslalo svoj rozpočet, myslím, že to bolo 10.8., čiže keď by som to tak vzal, kompletný návrh, nie ten, čo bol schválený na vláde, ale ten, čo bol, ten, čo prišiel k nám do parlamentu, tak v podstate na to kompletné posúdenie sme mali vlastne jeden deň pred začiatkom rozpravy. A pozor, keď by ste sa chceli odvolávať na to, že ale veď niečo bolo na vláde schválené a mohli sme už s tým pracovať, to, čo bolo schválené na vláde a to, čo prišlo k nám do parlamentu, tak to sú dva odlišné rozpočty, dve odlišné verzie. A poviem vám veľmi konkrétny príklad. Keď si pozriete štruktúru ostatných výdavkov, je to tabuľka 126, výdavky na kompenzácie cien energií v roku 2026, v tej vládnej verzii je tam, samozrejme, nula, pretože pani ministerka vás oklamala, že vybaví eurofondy a štátny rozpočet to nebude stáť ani cent. Ale my sme od začiatku upozorňovali, že eurofondy na to použité byť nemôžu. Eurofondy sú na rozvoj krajiny, na investície. Ale ja si myslím, že ministerka to aj veľmi dobre vedela, ale keďže naozaj dva roky sme o nej na ministerstve poriadne nepočuli, tak jednoducho posunula túto informáciu, vy ste s ňou pracovali a zrazu ste sa dozvedeli, že nie, nebudú žiadne peniaze z eurofondov na kompenzácie, na eurofondy nebudú. Dokonca ešte aj ten nešťastný návrh zákona, ktorý tu bol nedávno schválený, tak ešte aj ten je schválený tak, že v podstate tie prostriedky budú pravdepodobne zo štátneho rozpočtu a vláda bude rozhodovať o tom koľko a akým spôsobom minie.
A ja si teda dovolím zacitovať zo samotného návrhu, z tej hlavnej knihy, práve čo sa týka dotácií na ceny energie. "Podľa aktuálneho právneho rámca EÚ síce nemôžu byť dotácie na ceny energií financované priamo z politík súdržnosti, avšak vybrané výdavky aktuálne financované zo zdrojov štátneho rozpočtu budú presmerované na financovanie z Programu Slovensko. Takto ušetrené zdroje štátneho rozpočtu budú následne využité na kompenzáciu adresnej energopomoci. Pre plynulé zabezpečenie financovania energopomoci sú dočasne v kapitole Všeobecná pokladničná správa rozpočtované prostriedky v sume 420 miliónov eur. Po presmerovaní financovania vybraných výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie z Programu Slovensko bude možné použiť uvoľnené zdroje na krytie neočakávaného vývoja rozpočtu."
A ja sa pýtam, preboha, toto je čo za blbosť? Akože fakt, pri všetkej úcte. Tu ste vy napísali, že nebudeme môcť možno použiť prostriedky z eurofondov na energodotácie, ale z eurofondov použijeme peniaze na niečo iné, čo sme pôvodne rozpočtovali v štátnom rozpočte. A ja sa pýtam, toto je čo za hlúposť? Veď keď raz je niečo, po anglicky eligible (po slovensky: oprávnené, pozn. red.), možné financovať z eurofondov, tak, preboha, predsa to financujem priamo z eurofondov a nedávam to do štátneho rozpočtu, obzvlášť v situácii, keď máme stovky miliónov, stovky miliónov nevyčerpané z európskych peňazí a samotné čerpanie nám mešká. Takže nie, nie, toto je iba akási výhovorka. Navyše kde konkrétne v tom štátnom rozpočte to spomínate? Čo budú tie výdavky aktuálne financované zo zdrojov štátneho rozpočtu, ktoré pôjdu z eurofondov? No, bohužiaľ, nikde, lebo také neexistujú. Pani ministerka vás zase iba oklame. Príde a povie, no tak máme tu teraz energetickú efektívnosť, ktorú zafinancujeme. Ale tá bola aj predtým z európskych fondov. Nie je nič také, čo by ste vy mohli nejakým spôsobom presunúť zo štátneho rozpočtu na eurofondy. Čo malo byť financované z eurofondov, už v tých eurofondoch na financovanie nastavené je. Bodka. Taká je, bohužiaľ, pravda. A to, čo je prekvapujúce, je, že zrazu práve v rozpočte ministerstva hospodárstva akýmsi spôsobom zmizli desiatky miliónov určené na kofinancovanie práve projektov financovaných z európskych prostriedkov. Ale ja myslím, že k tomu sa ešte dostaneme, nie možno v mojej rozprave, ale neskôr. Takže celú energopomoc si vlastne zaplatia ľudia, 420 miliónov zo štátneho rozpočtu, 420 miliónov. Koľko je konsolidácia? Koľko ste zaťažili ľudí? Jedna celá tri miliardy. To znamená, že vlastne celú energodotáciu si ľudia trojnásobne predplatia, trojnásobne. To je tých 700 eur na každú jednu alebo na priemernú rodinu. Jo a odvolávate sa na kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy, že z nej budú čerpané energodotácie dočasne. Ale ja sa pýtam, kde? Ja som to tam, bohužiaľ, nenašiel. Otvoril som si tú prílohu štyri, ale nie je to tam. Alebo že by sme opäť na stránke Národnej rady mali nejakú nesprávnu verziu? Nejakú tretiu verziu? Niečo medzi vládou a parlamentom, niečo medzi parlamentom alebo niečo po parlamente, no ja proste neviem, naozaj tento rozpočet, tak ako nám chodil a ako bol predkladaný a ako je zverejnený, to je proste jeden veľký bordel.
A, pán minister, ja vám prezradím, toto je, je to ešte, ešte troška horšie. Nie je to iba 420 miliónov, o ktoré vás ministerka pripravila v budúcoročnom rozpočte, ona vás celkovo pripravila o viac ako dve miliardy eur, pretože to, že energopomoc má byť adresná, sme jej hovorili už v roku 2023, hneď ako nastúpila na ministerstvo. Vtedy sme upozornili na to, že energokríza končí, adresnú pomoc je možné zaviesť hneď. Vtedy bola výhovorka, že no možno ešte nie je, bude to o rok, o rok zase nie, mám už niečo hotové, ale ešte počkáme na Fica, čo, ako sa k tomu vyjadrí. Zase nič. Teraz prišla s nejakým zákonom, dvakrát si pozbiera údaje po celej republike od všetkých občanov a zase iba adresnú dotáciu dostane 95 % rodín. Čo je toto za adresnosť? A teda kde sú tie dve miliardy? Štyristo dvadsať miliónov na budúci rok, tohto roku ešte nevieme, možno to bude osemsto miliónov, v 2024 1,2 miliardy. Prosím pekne, keby sme tu nemali pani ministerku Sakovú, ale naozaj niekoho, kto by tú adresnú energopomoc zaviedol hneď na začiatku, vy ste tohto roku vôbec nemuseli konsolidovať. Vy ste vôbec nemuseli konsolidovať a ešte by vám ostalo, ešte by ste vydělali, ako hovorí klasik.
A ja sa teda pýtam, prečo sa týchto 420 miliónov nenachádza v tabuľke Všeobecnej pokladničnej správy? Možno je to práve kvôli tomu, že, ako píšete, je to iba dočasné riešenie. Ale ja si aj tak myslím, že niekde by sa to vyskytovať malo a obzvlášť z toho dôvodu, že už sme si tak nejak zvykli na to, že dočasné riešenia sú paradoxne tie najtrvalejšie. A videli sme to v prípade dotovania pálenia nekvalitného uhlia na Hornej Nitre. Toto boli tie dotácie, ktoré opäť zo štátneho rozpočtu išli do alobalu, potom sa spájali so zarábaním vlastnou hlavou a štátny rozpočet tak prišiel o niekoľko stoviek miliónov eur za celú tú dobu, čo tieto dotácie boli poskytované. Opäť, dočasne poskytované. To dočasne trvalo 18 rokov. Osemnásť rokov! A ja sa teda pýtam, ako dočasne bude poskytnutá táto energopomoc zo štátneho rozpočtu? Ja vám to poviem hneď teraz. Bude poskytnutá tak, že celá energopomoc pôjde zo štátneho rozpočtu a žiadna substitúcia za týchto 420 miliónov eur nebude. Tak ako vás predo mnou upozorňovali kolegovia, váš namaľovaný rozpočet dopadne katastrofálne.
A keď som už spomínal teda pálenie a dotovanie toho nekvalitného uhlia, keď by ste hľadali prostriedky, dobre, sú to možnože drobné v porovnaní s celým tým balíkom, ale upozorňoval som na to už ja minulý rok, je tam taká kapitola, volá sa, že Podpora útlmu a likvidácie následkov ťažby v uhoľnom baníctve. To je opäť ten súkromný podnik Hornonitrianske bane Prievidza, ktorý ťaží uhlie, za dotované peniaze sa z neho vyrábala elektrina, celá tá dotácia sa im v podstate presúvala. Jednoducho podnik, ktorý fungoval iba na dotáciách, nemali žiadnu pridanú hodnotu. A oni si mali ukladať na to, že raz, keď doťažia, tak zlikvidujú tieto bane. Ale nie. Oni povedali, bohužiaľ, my tento fond nemáme, štát musíš nám pomôcť. Dokonca práve za tej tretej vlády Roberta Fica im to bolo schválené v Bruseli ako dovolená pomoc. Bol tam definovaný objem 94 alebo 96 miliónov eur, ale toto nebolo záväzné. Dokonca keď sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme túto čiastku znížili celkovo o 40 miliónov eur. Bolo to po dohode priamo s Hornonitrianskymi baňami, ktorí povedali áno, my si vieme predstaviť úsporu 40 miliónov eur. Čo sa stalo? Keď nastúpil Robert Fico, 40 miliónov zrazu bolo naspäť a zrazu máte každý rok 12, 14, 17 miliónov, ktoré takýmto spôsobom tečú do Prievidze. Štyridsať miliónov sa môže zdať naozaj ako odrobinka, ale ja si myslím, že naozaj každý by si tam našiel niečo podobné a ja som prekvapený, že tieto veci ste prehliadli. Či to bol úmysel, alebo či to bola nejaká nedbanlivosť, to je ťažko povedať, pretože naozaj vnímam, že ten rozpočet nekreuje jeden človek, ale vy ste zaňho zodpovední, vy sa pod neho podpisujete a vy ho prinášate do Národnej rady.
Takže ja verím, že ste si aj toto moje vystúpenie niekde vypočuli, niekde v kancelárii, niekde v kľude, že zareagujete nielen na tie prvé tri otázky, ale možno aj na tú energopomoc, ktorú vám ako takú dieru do rozpočtu vyrobila pani ministerka Saková.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, síce pán minister financií tu nie je osobne prítomný, ja osobne som rád, že teda už konečne sa dokážu aj vystriedať, ale verím, že pán minister bude niekde počúvať aj tieto naše vystúpenia, pretože mal by na ne aj v záverečnej reči reagovať. Ja som si jeho vystúpenie včerajšie vypočul, bol som v kancelárii, naozaj bolo to veľmi zaujímavé a rétorické cvičenie a bolo to, bohužiaľ, viacej politické ako odborné a chcel by som mu teda položiť v tejto súvislosti tri konkrétne otázky.
Tá hneď prvá sa týka, čo si, pán minister, alebo čo ste si vzali z tej rozpravy ku konsolidácii, ktorú sme tu nedávno mali? Pretože v rámci nej zaznelo veľmi veľa dobrých a, myslím, že trefných návrhov, ktoré sa dali zahrnúť aj do samotného návrhu rozpočtu, ktorý naozaj nemusel byť tak katastrofický, ako momentálne pôsobí. Ale namiesto toho, aby ste nám povedali, čo všetko sa nachádza v tomto návrhu rozpočtu, čo všetko ste sa poučili, prevzali z tej rozpravy predtým, tak ja som tu počúval iba sťažovanie sa. Sťažovanie na to, že ste tu museli sedieť niekoľko hodín a počúvať poslancov. Ale viete, pán minister, nielen vy, ale vlastne všetci ministri, vy ste boli potvrdení parlamentom, bola vám vyslovená dôvera a bola vyslovená nami ako poslancami aj keď teda nie konkrétne nami, ale koaličnou väčšinou, no a parlament zase zvolili ľudia. Takže vy ste sa vlastne sťažovali na to, že ste museli počúvať zástupcov ľudu. Áno, pochopiteľné, Robert Fico sám sa netají svojou obľubou voči autoritatívnym režimom, ideálne komunistickým, ale, našťastie, na Slovensku máme stále demokraciu.
Moja druhá otázka by bola, komu vlastne bolo to vaše vystúpenie určené? Pretože určite nebolo určené ani poslancom, ani ľuďom. Ja som mal skôr taký pocit z toho celého, že vaše vystúpenie bolo určené Robertovi Ficovi, aby ste mu možno zahrali také divadlo, o ktoré vás požiadal. Dostali ste asi jeden jediný príkaz, a to vlastne sa nieslo celým tým vaším vystúpením, všetko hoď na predošlú vládu. Zopakovali ste to opakovane a dokonca ste tam dali ten prízvuk, ešte raz opakujem a opakovali ste to možnože nie stokrát, ale minimálne dvadsaťkrát. Ono sa hovorí, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, ale nie v tomto prípade, toto sa naozaj nestane, pretože tu máme čísla, konkrétne čísla, ktoré neoklamete, a tiež históriu. Strana SMER od vstupu Slovenska do Európskej únie je pri moci štrnásť rokov, takže čokoľvek, na čo sa vy odvolávate, na čo sa vy sťažujete, je predovšetkým vaša vizitka. Jedna pani, vaša volička koniec-koncov, mi vyčítala v diskusii, pretože bavili sme sa práve o energodotáciách a o tom, ako by sa to dalo lepšie urobiť, ako rozhadzovať milióny von oknom, tak mi vyčítala, že prečo sa stále oháňam Českou republikou, českým modelom, to znamená nejakou nárokovateľnosťou na to požiadanie.

Nejako nám zmizli dve faktické poznámky, takže s kolegom z poslaneckého klubu SaS Marošom Viskupičom asi nebudem veľmi polemizovať, takže sa môžem poďakovať a konštatovať, že máme veľmi podobný pohľad. Škoda teda, že sa kolegovia z Progresívneho Slovenska odhlásili. Som myslel, že po tej včerajšej zaujímavej diskusii o tom, že akým spôsobom šetriť a či šetrenie štátu znamená naozaj len šetrenie na správe štátu a na nejakých nákupoch alebo je potrebné ísť aj do zmien v sociálnej politike napríklad k zadresneniu sociálnych dávok, ktorú sme tu mali s kolegami z Hnutia SLOVENSKO a tak, že dnes si s kolegami z Progresívneho Slovenska trošku zapolemizujeme o tom, že či Slovensko potrebuje alebo nepotrebuje Margaret Thatcher. Ale tak možnože niekedy inokedy a tak ja len teda zopakujem, že nepotrebujeme populizmus, aký tu predvádza vládna koalícia, ale nepotrebujeme ani alibizmus, ktorý bude zakrývať, že Slovensko je dnes v kríze. Slovensko je dnes pred priepasťou a ak nechceme, aby do tej priepasti padlo, tak bude potrebné prijať tvrdé opatrenia, opatrenia, ktoré sa nebudú ľuďom páčiť, ktoré budú nepopulárne, ktoré budú vzbudzovať kritiku, ktoré ľudia pocítia vo svojich peňaženkách. Nie tak, že im štát bude brať peniaze, ale že im štát nebude dávať tie peniaze, ktoré im zároveň z druhej kapsy berie, lebo to je správna cesta, to je cesta zodpovednosti, cesta reforiem, liberalizácie, privatizácie a rozpočtovej zodpovednosti.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, veľmi ďakujem za tvoje vystúpenie, kde teda dal si, tvojimi ústami zazneli aj ekonómovia, aj šéf NKÚ, super, skutočne. A začnem tam, kde ty si skončil. Presne tak, potrebujeme opäť Slovensko, kde sa oplatí pracovať, podnikať a žiť. O toto sa musíme všetci snažiť a, áno, potrebovali by sme nejakú Margaret Thatcher, potrebovali by sme skutočného, zodpovedného lídra, fakt. No a presne ako si povedal, ten problém za posledné roky vznikol výrazným rastom výdavkov, to je ten problém. A keď problém slovenských verejných financií je na strane výdavkov, len na tej strane ho treba riešiť. Áno, presne to, čo robila aj Margaret Thatcher v tej svojej dobe.
No a to, že sa tento problém nedá vyriešiť rastom príjmov, ja si myslím, že to už dnes začínajú chápať už aj voliči koalície a tí, ktorí to nepochopili z konsolidácie jedna a dva, to začnú chápať 1. januára 2026 a potom 15. februára 2026, keď im príde prvá výplata. Jednoducho takto to nejde a teraz aby som, my tie riešenia máme, hovoríme o nich. Áno, to čo si, Ondro Dostál, spomínal. Daňová brzda slovami pána Gondu, hej? Potrebujeme daňovú brzdu, potrebujeme jasne stanoviť, že jednoducho nemôže štát donekonečna proste zvyšovať dane, tá cesta skutočne nie je. Potrebujeme zníženie dane z príjmu fyzických osôb, dane z príjmu právnických osôb, rovnú daň. Koalícia ju posledne odmietla tuná pred pár týždňami, hej? Potrebujeme zníženie DPH, zníženie základnej sadzby, potrebujeme len dve sadzby. Áno, treba aj zvýšiť tú zníženú, ale výsledok bude skutočne lepší, lepší výber, jednoduchší výber, menej podvodov. Potrebujeme skutočne odvahu nebáť sa reforiem a, áno, potrebujeme zoštíhlenie štátu. Ešte raz dík za tvoje vystúpenie.

71-2
A s tým hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v podstate zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad parafrázujúc vyjadrenie alebo stanovisko NKÚ. Aktuálny priebeh rozpočtového procesu nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie a oslabuje dôveru. Konsolidácia je vo veľkej miere založená na dočasných príjmových opatreniach, tretí konsolidačný balík neobsahuje konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by boli udržateľné a vychádzajúc zo stanoviska NKÚ, vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila opäť opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes na Slovensku patria v rámci Európskej únie k najvyšším. NKÚ upozorňuje na riziko, že doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. Závažné riziká na výdavkovej strane vidí NKÚ najmä v rastúcom štátnom aparáte, rozpočet na rok 2026 predpokladá medziročný nárast počtu zamestnancov vo verejnej správe o 2 786 osôb s rastom osobných výdavkov o 4,3 %. Ďalej v neefektívnej spotrebe, medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby je rozpočtovaný na 17,8 %, čo svedčí o tom, že kapitoly nepristúpili k zásadnej racionalizácii. Ďalej v nízkych investíciách, kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície tvoria len 9,4 % celkových výdavkov verejnej správy a investičné výdavky klesajú medziročne o 16,1 %. A nakoniec v nákladoch na dlh. NKÚ dôrazne vyzýva na stabilizáciu, keďže výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať dve miliardy eur a tieto náklady takmer dosahujú objem celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíčka, aj keď v úvodzovkách konsolidačného by som dodal.
Okrem kritiky nezávislých inštitúcií sa kriticky na tento návrh rozpočtu pozerajú aj viacerí ekonomickí analytici. Radovan Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že vláda nesplnila svoju povinnosť udržateľného hospodárenia, pretože dlh naďalej rastie. Nevidí v rozpočte žiadne pozitívne prekvapenie a konštatuje, že uplynulé dva roky mala vláda čas na prijatie legislatívy a spustenie reforiem vedúcich k dlhodobým úsporám, no nič z toho sme nevideli. Ďurana označuje za najdôležitejšiu vetu z návrhu rozpočtu to, že pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné prijať ešte konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP, inými slovami, po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebný ďalší ešte väčší balík, pretože ten, kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Za najväčšie zlyhanie rozpočtu označuje absenciu dôrazu na hospodársky rast, čo sme už vo vystúpeniach návrhu rozpočtu a vo faktických poznámkach urobili viacerí.
Peter Gonda, ekonomický analytik a môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, striktne odmieta takýto prístup vlády. Podľa jeho slov zvyšovanie daní a odvodov nie je šetrenie, konsolidácia a ozdravenie verejných financií. Toto napísal ešte predtým, ako sme tu včera mali s pánom predsedom finančného výboru diskusiu o tom, či šetrenie je alebo nie je konsolidácia. Podľa Petra Gondu je to len prenesenie záťaže dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov. Peter Gonda zdôrazňuje, že po enormnej expanzii verejných výdavkov za takmer dve dekády, keď výdavky po očistení o infláciu vzrástli o takmer 40 miliárd eur, čiže o 120 % medzi rokmi 2006 až 2024, je obrovský priestor na reálnu konsolidáciu bez zvyšovania daní a odvodov, a to aj vo väčšom objeme ako 2,7 miliardy eur. A čo by sa teda malo robiť? A tu opäť vychádzam z toho, čo prezentoval napríklad Peter Gonda, ale čo dlhodobo prezentujú viacerí ekonomickí analytici, je potrebné nastaviť pravidlá limitujúce rozsah, vplyv štátu a plytvanie verejnými financiami, zaviesť prísnejšie pravidlá nedeficitného hospodárenia, sprísniť dlhovú brzdu odstránením alebo obmedzením výnimiek a zaviesť daňovú brzdu, nepovoľovať žiadny nový výdavkový program bez kompenzácie, dodatočné daňové príjmy počas roka použiť iba na zníženie deficitu a splácanie dlhu, vypracovať komplexný externý audit verejných financií. Ďalej sú potrebné úspory verejných financií na výdavkovej strane, a to ako v spotrebe a prevádzke štátu, tak v sociálnych transferoch, kde sú potrebné systematické reformy, zrušenie nesystémových dávok, zavedenie adresnosti, ukončenie plošného aj keď ako adresné sa tváriace subvencovanie cien energií. Ďalej je potrebná privatizácia, obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky predajom štátnych podnikov a iného vlastníctva štátu a je potrebné dane nie zvyšovať, ale znižovať. Daňové a odvodové zaťaženie by sa malo znižovať, to je cesta k rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj k vyšším príjmom štátu.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2026 je v rozpore so základnými princípmi zodpovedného hospodárenia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NKÚ potvrdzujú, že deficitný cieľ je nerealistický, dlh nekontrolovateľne rastie k hranici sto miliárd eur a že vláda tretí rok po sebe namiesto bolestivých no nevyhnutných systémových reforiem a úspor na sebe, spotrebe štátu siaha najmä na vyššie dane a odvody. Alternatíva existuje, ide o reformnú cestu, ktorá si vyžaduje politickú odvahu k redukcii vplyvu štátu, k masívnej redukcii výdavkov a zoštíhleniu verejnej správy, aby sme skutočne ozdravili verejné financie a vytvorili priestor pre ekonomický rast a prosperitu bez toho, aby sme donekonečna zvyšovali daňové a odvodové zaťaženie.
A skončím tam, kde som začal. Pred sto rokmi sa narodila Margaret Thatcher, žena, ktorá dokázala zmeniť smer, v tom čase veľmi nezdravý smer, svojej krajiny. V čase, keď bola britská ekonomika v úpadku, keď vládol defetizmus, štrajky paralyzovali štát a inflácia pohlcovala úspory ľudí, mala odvahu ukázať cestu. Zvolila politiku zodpovednosti, nie popularity a alibizmu. Vedela, že reformy nebudú obľúbené, že vyvolajú odpor, štrajky, protesty, ale pochopila, že bez tvrdej disciplíny, bez zastavenia rastu výdavkov a bez návratu k slobodnému trhu sa Británia nepostaví na nohy. Margaret Thatcher obnovila dôveru v základné princípy, že štát nie je zdrojom bohatstva, ale len správcom prostriedkov, ktoré vytvárajú občania, že úlohou politiky nie je rozdeľovať cudzie peniaze, ale vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať, šetriť alebo žiť, ako by povedala SaS. Jej reformy, privatizácia, deregulácia, obmedzenie moci štátu, priniesli po rokoch bolesti a kríz výsledok. Británia sa stala opäť jednou z najdynamickejších ekonomík nielen Európy, ale aj sveta. Dnes na Slovensku potrebujeme podobnú odvahu, nie odvahu rozdávať, ale odvahu šetriť, nie odvahu zvyšovať dane, ale odvahu zoštíhliť štát, nie odvahu krátkodobo si kupovať priazeň voličov, ale odvahu povedať pravdu, že bez zodpovednosti a disciplíny neexistuje prosperita. A to je odkaz Margaret Thatcher, ktorý je aktuálny aj dnes.
Ďakujem.

Vážený pán minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, je istým spôsobom symbolické a príznačné, že o návrhu rozpočtu na budúci rok rokujeme práve teraz. Rád by som na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že predvčerom, v pondelok, uplynulo sto rokov od narodenia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcher. Pripomeňme si veci, ktorými sa zapísala do histórie. Zodpovednosť, odvaha robiť nepopulárne rozhodnutia, reformy, privatizácia, liberalizácia, rozpočtová disciplína, mala odvahu povedať ľuďom pravdu, že štát nemôže míňať viac, než zarobí, že ekonomika sa nedá oživiť rozdávaním, ale len prácou, úsporami a reformami. Je symbolické, že práve v týždni, keď sme si pripomenuli storočnicu Margaret Thatcher, diskutujeme v parlamente o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je presným opakom princípov, na ktorých ona postavila ozdravenie vtedy chorej britskej ekonomiky.
Keď sme už pri tých sviatkoch významných politických osobností, tak včera mal meniny pán minister spravodlivosti Boris Susko a ja mu teda dodatočne gratulujem. Som rád, že vás vidím, pán minister, ale radšej by som tu videl ministra financií. Miesto toho pán minister financií diskutuje na nejakej konferencii, čo je iste záslužné, lebo je dôležité diskutovať aj s verejnosťou, ale keď sa v parlamente rokuje o zákone roka, tak minister financií má sedieť v parlamente a diskutovať s poslancami. Koalícia rozhodla, kedy sa bude rokovať o štátnom rozpočte, tak ak je problém s tým, že sa pán minister nemôže zúčastniť rokovania, tak nemali na tento termín dávať rokovanie o štátnom rozpočte.
Pán minister vystúpil včera v úvodnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať, ale nebolo to vystúpenie hodné ministra financií. Nebolo to predstavenie návrhu, predstavenie vízie o krajine, predstavenie toho, ako si vláda predstavuje ozdravenie verejných financií. Boli to také potýčky s opozičnými politikmi, reakcie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha. Teraz tu pán minister nie je, predpokladám, že ešte v priebehu rozpravy príde, ale možno zasa vystúpi len v záverečnom slove, keď už zasa nebude možné naňho reagovať. A možno ani to nie, lebo môže sa stať, že pán poslanec Matovič zasa príde s nejakým obrázkom, ktorý pána ministra pobúri a svoje záverečné slovo ani nedokončí.
Diskusia o rozpočte a verejných financiách chýba nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou, so sociálnymi partnermi. Tento návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi v normálnom legislatívnom procese, s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Bolo dobrým zvykom, že návrh rozpočtu je zverejnený vopred, aby o ňom mohla prebehnúť diskusia, aby o ňom mohla rokovať tripartita. Tento návrh rozpočtu doniesol minister Kamenický na vládu a tá ho schválila v piatok, prešli štyri dni a parlament začal o ňom rokovať, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, utorok. Nebolo to tak vždy. Pripomeňme si, že medzi schválením vládou a tým, ako parlament v pléne začal rokovať o návrhu rozpočtu, uplynulo obvykle niekoľko týždňov, keď bol priestor na to, aby prebiehala aj verejná diskusia, aj diskusia vo výboroch. Dnes alebo tento rok to boli štyri dni. Minulý rok bol návrh štátneho rozpočtu schválený 15. októbra, rokovanie v parlamente o ňom začalo 28. novembra. Rok predtým, teda v roku 2023, bol návrh schválený 12. decembra a rokovanie v parlamente začalo 20. decembra, čiže osem dní. Bolo to neštandardne málo, ale bolo to po zmene vlády po tom, čo sa vláda ujala výkonu svojej funkcie, dobre. V roku 2022 bol návrh rozpočtu schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 30. novembra, teda po 47 dňoch. Rok 2021 schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo až 9. decembra, 56 dní. V roku 2020 bol schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo 2. decembra, čiže 49 dní. A v roku 2019, to bol prvý rozpočet, ktorý predkladal do parlamentu pán minister Kamenický ešte v Pellegriniho vláde, tak rozpočet bol schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 29. novembra, čiže 46 dní. Čiže zbilancujme si to, 2019 - 46 dní, 2020 - 49 dní, 2021 - 56 dní, 2022 - 47 dní, 2023 - osem dní, krátko po ujatí sa moci, 2024 - 40 dní, 2025 - v podstate štyri dni. Len tak, bez akéhokoľvek vážneho dôvodu, lebo sa tak vláda rozhodla a vládna koalícia akceptovala takýto postup. V podstate ide o skrátené legislatívne konanie, aj keď vo vzťahu k rozpočtu sa tento termín nepoužíva, lebo o rozpočte sa nekoná prvé čítanie, keďže sa predpokladá, že krajina potrebuje rozpočet, takže sa rovno koná druhé a tretie čítanie. Ale až doteraz, s výnimkou toho roku 2023, vždy bol priestor na to, aby sa v druhom čítaní v pokoji rokovalo o návrhu rozpočtu vo výboroch. Teraz taký priestor nebol. Teraz napríklad ústavnoprávny výbor rokoval o rozpočtových kapitolách v deň začiatku schôdze Národnej rady. Nebol tam priestor, koaliční kolegovia boli veľmi nervózny, keď sa opoziční poslanci na niečo pýtali alebo chceli diskutovať k rozpočtovým kapitolám, ktoré patria do gescie ústavnoprávneho výboru. Čiže z procesného hľadiska, z hľadiska dodržania štandardov normálneho legislatívneho procesu zasa zle. Po všetkých tých skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré neexistujú dôvody, po obmedzovaní rozpravy, skracovaní rozpravy, čo sa tu stáva bežnou parlamentnou praxou a v minulosti to bolo využívané naozaj úplne výnimočne, možno raz za volebné obdobie, teraz aj niekoľkokrát v priebehu jednej schôdze. Teraz prichádzate s novou métou, ktorú ste dosiahli, de facto skrátené legislatívne konanie o návrhu štátneho rozpočtu.
Z vecnej stránky. Máme pred sebou návrh rozpočtu, ktorý síce deklaruje konsolidáciu, no podľa nezávislých inštitúcií ide o snahu nedostatočnú, netransparentnú a v mnohom nerealistickú. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie je dosiahnutie vládou deklarovaného deficitu 4,1 % hrubého domáceho produktu pre rok 2026 realistické. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje skutočný schodok verejnej správy na 4,6 % hrubého domáceho produktu, približne 6,5 miliardy eur, čo je o pol percentuálneho boda HDP viac než je deklarovaný vládny cieľ. Rada tiež upozorňuje, že ak nebude po roku 2026 pokračovať konsolidácia, hrubý dlh verejnej správy prekročí v roku 2029 hranicu 70 % HDP, pritom už v roku 2026 sa hrubý dlh zvýši na 64,3 % HDP. Vláda týmto návrhom rozpočtu dodatočne neplní platnú sankciu dlhovej brzdy, ktorá vyžaduje predĺženie opatrení na zníženie dlhu. Pre roky 2027 a 2028 navyše v návrhu chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, pričom potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,5 % HDP, čiže 3,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že Slovensku od začiatku chýba viacročná dôveryhodná stratégia k trvalému znižovaniu deficitu a že bola premrhaná príležitosť k trvalému znižovaniu deficitu a na výraznejšie ozdravenie, keďže krajina v súčasnosti na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia nečelí zásadnej kríze. Rada kritizuje aj neúmerne krátky proces schvaľovania rozpočtu, čo obmedzuje možnosti nezávislého informovania verejnosti a poslancov. Na tú krátkosť procesu upozornil včera aj predseda NKÚ pán Andrássy.

Ďakujem pekne.
Ja by som, pán poslanec, rozmenil na drobné to, čo si hovoril na jednom konkrétnom príklade. V rozpočte máme na najmenej rozvinuté okresy cez 11 miliónov, to znamená, vypíšeme na najmenej rozvinuté okresy sto projektov alebo rozdelíme tie peniaze na najmenej rozvinuté okresy pre sto projektov. A zamestnávame na to 40 ľudí na 12 mesiacov ročne plus dohodárov. Toto je totálna neefektivita, síce ten príspevok sa znižuje, ale my navyšujeme počet ľudí, ktorí to celé manažujú. Aké je to efektívne, keď 40 ľudí na plný úväzok ročne plus dohodári rozdeľujú taký balík peňazí? A možno ešte by som dodal k tomu, že máme v rozpočte napísané, že najmenej rozvinuté okresy, no ja chcem informovať pracovníkov ministerstva financií, že už sa to nevolá najmenej rozvinuté okresy, už sa to premenovalo na prioritné okresy a napriek tomu, že sa ten rozpočet znižuje, navyšujeme ten počet okresov z 19 na 25, to znamená, na každom jednom okrese pracuje minimálne jeden človek na tomto projekte, takže navyšujeme aj ten počet ľudí, výrazne to zneefektívňujeme a potom sa čudujeme, že máme nabujnenú verejnú správu. A organizácia alebo Rada pre štátnu službu, ktorá minimálne dávala informáciu ako nie efektívne ako funguje štátna správa, tak tu miesto toho, aby sme zaviazali, aby nám urobila nejakú optimalizáciu ako to vieme urobiť lepšie, kde to vieme ušetriť, tak aby sa verejnosť nedozvedela tie čísla, ako to zle robíme, tak my zrušíme Radu pre štátnu službu, tích, čo nám majú pomáhať, no ďakujem pekne. A teraz ešte im zaplatíme, lebo prvostupňový súd vyhrali, že musia dostať ešte odvody... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)