Krásny večer, dámy a páni, ďakujem za možnosť v túto pokročilú nočnú hodinu vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení a upravuje zákon o národnom zdravotnom informačnom systéme. Ospravedlňujem sa za to, ako som oblečený, som oblečený núdzovo, nepočítal som s tým, že budeme predsa len rokovať, že niekto si bude naozaj doslovne vykladať to, čo sme tu včera schválili v rámci procedurálneho návrhu.
Škoda, že tu nie je pán minister Šaško, lebo myslím si, že jemu by som chcel adresovať tie slová. Pánovi ministrovi Rážovi ja síce môžem, ale predsa len iný sektor, iná, iný betón.
Národné centrum zdravotníckych informácií pravidelne označujem za inštitúciu, ktorú treba spáliť plameňometom do tla a až potom môžeme začať rozmýšľať o tom, ako upratať zdravotnícku informatiku, digitalizáciu slovenského zdravotníctva a ako sa naozaj dostať do pozície, že budeme robiť zdravotnú politiku založenú naozaj na dôkazoch, na dátach, na dobrých dátach, ešte dodávam, lebo tak šuntových dát zbierame veľké množstvo. A tento zákon dáva národnému centru zdravotníckych informácií ďalšie kompetencie, upravuje hromadu ďalších znení zákona. Ja a priori nedôverujem tomu, že NCZI dokáže tieto veci uchopiť a použijem také cudzie slovo, že deliverovať to, čo má, či už ide o RISEZ alebo o úpravu tých životných situácií, aby sme sa kvalifikovali na čerpanie plánu obnovy.
Začnem hneď s prvými ustanoveniami tohto zákona, ktoré hovoria, že sa upravujú veci, ktoré upravujú elektronické recepty. Ak si myslíte, že sa podarilo vyriešiť problém s elektronickými receptami, ktorý spôsobila táto snemovňa v decembri minulého roku tým, že sa schválil pozmeňovák v druhom čítaní v rámci legislatívnych úprav, a zároveň sa vypli elektronické recepty pre celú krajinu pre nezmluvných poskytovateľov, tak ste na omyle. Pán minister Šaško keby tu bol, tak by si znovu vypočul, že z jeho tlačovej správy z januára tohto roku, keď sľúbil, že do troch mesiacov vyrieši problémy s e-receptami, ako je len trhací kalendár. Pretože ani nie po troch, ani nie po šiestich, ani nie po deviatich mesiacoch stále neprišiel s riešením elektronických receptov. Do dnešného dňa lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, sú predpisované elektronickými receptami v rozpore so zákonom, len na základe metodického usmernenia ministerstva zdravotníctva z januára tohto roku, ktoré vo svojom tele konštatuje, že toto zrejme je v rozpore so zákonom a treba ten zákon čo najskôr novelizovať. Je október a ten zákon sa stále nenovelizuje, je otvorený ten zákon. Bavíme sa o stopäťdesiat trojke napriek tomu, napriek tomu sa e-recepty neopravujú.
A potom je tu druhá skupina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nezmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tí, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu so žiadnou alebo s niektorou zdravotnou poisťovňou. Povedzme, že má s Dôverou a so Všeobeckou a nemá s Unionom. Takí sú lekári. A pacient, ktorý príde k takémuto lekárovi z Dôvery alebo zo Všeobecky, dostane predpísaný elektronický recept, pretože je poistenec zmluvnej poisťovne, ale keď tam príde pacient z Unionu, ten lekár mu nemôže vystaviť elektronický recept, pretože je to vypnuté. Musí napísať papierový recept. A teraz si predstavte, že veľká časť tej zdravotnej starostlivosti dnes prebieha telemedicínskym spôsobom, to znamená, že zavolá alebo napíše pacient, že by potreboval recept. No papierový recept vám len tak mailom nepošlem. Ten musí prísť ako originál, ako cenina, opečiatkovaný. Teraz keď máte pacientov na druhom konci republiky, lebo sú aj takí špecialisti, že pacienti vyhľadávajú cez celú republiku a sú chronickí pacienti a pravidelne sú im predpisované tie recepty, tak oni, on ten lekár toho pacienta nepotrebuje osobne vidieť. No ale ten recept mu čo? Pošle teda, vloží do obálky, ofrankuje, odnesie na poštu a pošle mu to normálnou poštou? Do konca minulého roku fungovali elektronické recepty. Do konca minulého roku fungovali normálne elektronické recepty. Od januára nefungujú, lebo sme ich tu, vy ste ich zrušili. Omylom vraj. Všetci ste to povedali, že omylom. No tak keď omylom, tak to omylom, prosím pekne, opravme. A tento návrh zákona síce rieši elektronické recepty, ale ako ani dvojmetrovou tyčou sa nechytá tejto problematiky. Stále neopravuje otázku nezmluvných poskytovateľov. A prečo o tom hovorím tak strašne dlho? Pretože nezmluvných poskytovateľov je stále viac.
Ja som si robil minule analýzu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vznikajú nové ambulancie, ktoré a priori nejdú do zmluvného vzťahu so zdravotnými poisťovňami, lebo si myslia, ako nezmluvné zarobíme viac. Môžeme pýtať akékoľvek platby, nebude nás nikto naháňať, že vyberáme nelegálne poplatky, lebo nezmluvný poskytovateľ môže pýtať trhovú cenu, akú chce. Desiatky percent ambulancií v Bratislavskom kraji nemajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A teraz to má ďaleko hlbšie, vážnejšie dôsledky. Keď nezmluvný poskytovateľ nevykazuje do elektronického zdravotníctva, všetci by mali vykazovať, ale keď nevykazuje, nič sa mu nestane.
Tento návrh zákona, ktorý sa tu predkladá, robí veľmi dôležitú vec. Dávam vám to do pozornosti, keďže ma počúvate, tak aspoň na vás budem, budem rozprávať. Dáva veľmi dôležitú vec, a ktorú idem chváliť, lebo je tam aj veľa pozitívnych vecí. Dôležitú vec - keď nebudete vykazovať ako doktor do elektronického zdravotníctva, poisťovňa vám nezaplatí za ten výkon. Je to obrovská motivácia, aby sa konečne do toho e-healthu začalo niečo vykazovať, lebo si z toho robia tí doktori holubník. Tie softvéry v ambulanciách umožňujú neposlať dáta. Tým pádom tie dáta máme v e-healthe deravé, neúplné, nekompletné a keď sa na to niekto chce pozerať a na základe toho robiť rozhodnutia, nevie ich urobiť spoľahlivo, lebo tam nie sú všetky informácie. Takže sa bude podmieňovať, že keď nebudete zapisovať, nedostanete zaplatené. Fér. Podobne by sme to mohli riešiť aj pri elektronických receptoch, bola podmienka, že keď budete robiť elektronické recepty, dostanete trošku vyššiu úhradu. Super, motivačné.
A teraz mi povedzte, prečo by to mal robiť nezmluvný poskytovateľ? Taký, čo nemá zmluvu s poisťovňou, prečo by mal posielať dáta do elektronického zdravotníctva? Od poisťovne nechce žiadnu úradu, takže mu to je ukradnuté, či to, či to dostane naspäť a možno by to aj vykazoval a využíval by ten e-health, keby tam aspoň ten elektronický recept vedel vystaviť. Ale ani ten nevie vystaviť, ten vystavuje na papieri. A teraz si predstavte, že existuje obrovské množstvo pacientov, možno aj vy medzi nich patríte, čo navštívi občas nezmluvného lekára. Vykešujete ho. On vám niečo predpíše, predpíše to na papieri. Ten papier, keďže je to recept od nezmluvného lekára, nikto vám to neprepláca, ten liek, ten papierik sa nikam nedostane. O tom recepte nikto v tejto republike ďalej nevie, okrem vášho lekárnika. Lekárnik to dá do krabice, málokedy naskenuje, lebo načo by to skenoval, kto mu to preplatí? Nikto. A keď je koniec archivačnej doby, odnesie všetko do skartácie. Výsledkom je, že o vašom predpísanom lieku od nezmluvného poskytovateľa sa nikto v tejto krajine nedozvie, ani váš iný ošetrujúci lekár. A keď sa niekto chce pozrieť na vašu kartu, zdravotnú, tak ju vidí a priori neúplnú, pretože nefunguje e-recept. A keď nefunguje e-recept, nezmluvní lekári nemajú záujem používať celé elektronické zdravotníctvo. A čím viac percent nezmluvných lekárov budeme mať, tým deravejšie dáta budeme mať. Pointa, ak si otvoríte zdravotnícku ročenku teraz, konečne vyšla na NCZI, je nová zdravotnícka ročenka za rok 2023, hej, tak budete tam listovať tie grafy, návštevy, počty, vizity a podobne, pozriete sa na to a poviete si okej, na Slovensku máme v priemere, ja neviem, desať-dvanásť návštev u doktora za rok. Tudle. To sú návštevy u zmluvných poskytovateľov. To nie sú návštevy u nezmluvných poskytovateľov. NCZI ani netuší o tých návštevách u nezmluvných poskytovateľoch vôbec nič. My vidíme len špičku ľadovca. To obrovské teleso toho ľadovca je pod hladinou, lebo dáta o nezmluvnej zdravotnej starostlivosti nepreplácané z verejného zdravotného poistenia sa nikam nezapisujú. Toto je moja výhrada. Toto je moja výhrada voči tomuto zákonu. Toto je moja výhrada voči NCZI.
Keďže som pánovi ministrovi Šaškovi minule vykrikoval, že NCZI si neplní ani elementárnu povinnosť, že nezverejňuje čakacie doby, ktoré od 1. januára je vaša vlajková loď, ktorou by ste sa mali chváliť ako koalícia, že ste presadili maximálne čakačky v ambulan... v nemocničnom sektore a v jednodňovkách. Od januára to nefungovalo. No minulý týždeň alebo tento týždeň to konečne NCZI zaplo. Po deväť a pol mesiacoch to konečne obsahuje iné čísla ako jednotky a nuly. Ešte nie sú úplne asi najlepšie tie čísla, ale ko-neč-ne! Takže to som chcel pánovi ministrovi aktualizovať.
No a prejdime k téme, ktorú som chcel trošku detailnejšie rozoberať, ale bude ešte po mne nasledovať Janka Bittó Cigániková, takže snáď, snáď sa rozohní ešte aj ona. Komory. Dlhodobo viete, že nie som veľký fanúšik komôr. V Zajacovej reforme vzniklo alebo bolo založených päť zdravotníckych komôr, aj to považujem za veľa, ale dobre, bolo ich päť. Lekárska, zubno-lekárska, lekárnická, komora sestier a pôrodných asistentiek a potom všetky ostatné povolania boli združené v jednej komore. A táto komora sa za posledných dvadsať rokov množila delením. Dnes máme, prosím vás pekne, jedenásť zdravotníckych komôr. Je to asi európsky unikát. Neexistuje krajina v Európskej únii, ktorá by mala jedenásť zdravotníckych komôr. A keď vám to mám povedať priamo, tak je to jedenásť prezidentov tých komôr. Dvadsať neviem koľko viceprezidentov tých komôr, lokálne štruktúry, skrátka veľa náčelníkov, málo indiánov. A prichádza k tomu, že tieto komory ako keby okrem toho, že sú napísané v zákone, nemajú inú legitimitu. Tá členská základňa, hoci to nie sú vždy členovia, ale to, teda tá zastupovaná profesia neraz vôbec nesúhlasí s tým, čo rozpráva to vedenie tej komory. Janka o tom asi bude rozprávať viac, aký je rozdiel vo svete medzi sestrami a komorou sestier, sestrami v praxi, ktoré žijú každý deň a ťahajú dvanástky, a potom komorou sestier, ktorá funkcionárči a vypaľuje ich rôznym, rôznym udeľovaním kreditov za sústavné vzdelávanie. A ten rozptyl alebo teda rozpor medzi členskou základňou alebo stavovskou základňou a tým vedením komory je obrovský. Je to aj dôvod, pre ktorý významná časť zdravotníkov nechce byť členmi komory. Našťastie členstvo v komorách je na Slovensku dobrovoľné, v zdravotníckych komorách, takže ani v tých komorách často nie sú. Neplatia členské príspevky a teda komora nemá od nich peniaze.
No len komora potrebuje peniaze, pretože plní prenesený výkon štátnej správy v istej časti svojej činnosti, robí registráciu zdravotníckych pracovníkov a zodpovedá za to sústavné vzdelávanie. A zdá sa, že tých peňazí teda vyberá dosť málo, tak sa tu objavil pozmeňovák na to, aby tých peňazí mohla vyberať viac. Tak som sa pozeral historicky, že ako to vlastne bolo. Za Zajaca až do roku 2014 bola cena registrácie pre jedného zdravotníckeho pracovníka, a zdravotníckych pracovníkov máme na Slovensku asi 100-tisíc, to nie sú len lekári a lekárnici a zubní lekári a farmaceuti, sestry, ale to sú dentálne hygieničky, sanitári, radiologickí laboranti, ortopedickí technici a tak ďalej. Tak týchto 100-tisíc ľudí platilo vtedy štyri eurá ročne. Potom sa tá cena zvýšila na päť eur ročne. A vravím si, okej, tak to...
=====
