Videokanál klubu

Ďakujem.
Musím skonštatovať, že po tomto pozmeňujúcom návrhu sa tento zákon scvrkol vlastne na to, že pre obete násilia trestných činov Dlugošová nie je dobrá. To je všetko, to je všetko, o čom tento zákon aktuálne je. To je že hanba, to je normálne, že to je na uterák, to, že utečte, schovajte sa, zavrite sa do pivnice, nech vás nikto nevidí. Lebo už asi ôsmy deň, ôsmy deň rokujeme o tomto hanebnom návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
My sme vedeli, že ste v pondelok mali rokovanie so zástupcami Európskej komisie, ktorí vám to všetko vysvetlili a vy ste sa tvárili, že to akože vnímate a ste nevedeli, ako to urobiť. Ja som tu videl dnes ráno ešte ministra, ktorý sa tu naparoval ako taký moriak, že čo on všetko tu ide riešiť a čo my si tu dovoľujeme vykrikovať, aby o tri hodiny alebo o koľko sem prišiel nejaký jeho poslanček, aby sem priniesol takýto pozmeňujúci návrh. No to je hanba, to je hanba. To je vyslovene o tom, že Dlugošová neni dobrá pre obete trestných činov, to je všetko. A o tomto tu teraz budeme rokovať. To je, ako ja nechápem. Vy nerozumiete, že čo predkladáte, že toto je presne ego, ego jedného chudáčika s nastreleným vlasom, ktorý si ho tu leští, lebo ho niekto nakopal a nevie, čo s tým, tak sem príde s takýmto návrhom, s takýmto návrhom. No to je že úžasné, to je fantastické. Ja som niečo také úbohé naozaj ešte nevidel. Hanba vám.

Pán Bartek sa vyjadril, či by to nechcela byť pani Števulová, ja alebo pani Mesterová. Ja hovorím, áno, to by bolo ideálne. Tak ďalší návrh do debaty.
Ja musím povedať, okrem tej reakcie, ktorú mám na pani Števulovú predrečníčku, že počas celej tejto diskusie je pre mňa naozaj nedôstojné, že tam nesedí ani spravodajca, ani navrhovateľ na miestach, ktoré sú pre nich určené. Naozaj k tomu by sme mohli mať úctu. Predsa len máme tu rokovací poriadok, vážme si ho.
A ďalšia vec, ktorú chcem povedať, to meno, na ktoré narážala a k vysloveniu ktorého alebo nejakého náznaku vás, pán predseda, vyzývala kolegyňa Števulová, to zaujíma nás všetkých, kto to bude, pretože naozaj sa môže stať, že už budúci týždeň budete musieť niekoho dočasne poveriť. A keď som sa pýtala tu v pléne tak rečnícky, ale dostala som aj odpoveď z pléna od vašich kolegov z HLAS-u, keď som sa to pýtala, že čo to je to dočasne podľa nejakého vášho výkladu asi vnútrostraníckeho, keďže to vnímam, že toto je vaša taká stranícka aktivita smerom k tomuto úradu, tak tam zaznelo, že to môže byť aj rok, dva. Tak mňa by strašne zaujímalo, aká elastická je tá doba, to dočasne, že či naozaj tam plánujeme to dočasne vykladať v rovine rokov alebo to bude naozaj dočasne a čo sa dá stihnúť v rámci toho krátkeho obdobia dočasne, či tam plánujete udeliť nejaké špeciálne ochrany prokurátorom a podobne, teda tie návrhy. Toto sú moje otázky a ja budem veľmi rada, keď sa táto diskusia zmení na monológ opozície a pribudne aj nejaká reakcia z koalície a dozvieme sa viac o tom, čo nás čaká, aký bude osud tohto úradu a jeho vedenie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová, pripájam sa k tvojej výzve predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby nás informoval o tom, kto má byť ten zástupca štatutárneho orgánu, ktorý už možno od budúceho týždňa, ak to pán prezident podpíše a možno po tom pozmeňováku bude viac motivovaný to podpísať, bude viesť novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a na základe čoho ho bude menovať. Lebo tu sa operuje tým, že však veď bude zaručená nezávislosť toho úradu aj počas toho prechodného obdobia, lebo veď ten dočasne menovaný šéf úradu musí spĺňať tie isté kritéria ako ten, ktorý má byť riadne vybraný. Ale aké sú tie kritéria? Tie kritéria podľa zákona časť z nich sú že čisto formálne, ktoré sú overiteľné na základe nejakých objektívnych skutočností - štátny občan Slovenskej republiky, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonný, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, na to všetko viete doniesť papiere, nie je členom politickej strany ani politického hnutia, posledných päť rokov pred zvolením nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády a tak ďalej a tak ďalej, to sú všetko veci, ktoré sa dajú nejako overiť. A potom je tam jedna obsahová podmienka - svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. A na to je tam to výberové konanie, aby sa tí kandidáti predstavili, preverili, dodali životopisy, povedali svoju predstavu, ako má fungovať ten úrad, aby dostávali otázky od členov komisie a prípadne aj od verejnosti a podľa toho ako prebehne to výberové konanie, komisia posúdi či spĺňajú alebo nespĺňajú túto podmienku. Ako túto podmienku bude preverovať predseda Národnej rady? Na základe čoho bude vyberať toho kandidáta? Stačí, že nie je členom politickej strany a je občanom SR a už je to v poriadku?

No tak toto je zaujímavé. My sme tu možnože týždeň čistého času viedli rozpravu a upozorňovali sme na to v pléne, vo výbore, pýtali sme sa na to, vy ste to vytrvalo popierali, že je to nejaký problém, a teraz sa tu pán spravodajca mimo poradia prihlási, prečíta pozmeňujúci návrh, ktorý ani neodôvodní, vôbec ho neodôvodnil na rozdiel od teda toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matovič v predchádzajúcom vystúpení a ktorý tiež teda konkrétne neodôvodnil, ale to bol pomerne jasný a zrozumiteľný pozmeňujúci návrh, že o čo v ňom ide, ale tuto, že vypúšťa sa to, vypúšťa sa hento, keby človek nemal poruke internet, tak sa ani vlastne nedozvie, že čo sa tým návrhom mení.
A tým návrhom sa mení teda zásadne to, akým spôsobom sa má zasiahnuť do ochrany oznamovateľov. Je to v podstate, ja teraz iba počas vystúpenia som si to pozeral, ale ak sa na to dobre pozerám, tak je to vypustenie celého toho poslaneckého návrhu, s ktorým sem prišli poslanci Bartek a spol. a na ktorý nás upozorňovala pani predsedníčka Dlugošová, že to nie je v súlade s právom Európskej únie a vy ste sa tvárili, že je to v poriadku, nedovolili ste jej k tomu vystúpiť, lebo ona chcela vystúpiť na riadnom ústavnoprávnom výbore ešte pred začiatkom schôdze, aby nás na to upozornila. To ste jej neumožnili. Potom ste to zahrnuli do návrhu zákona, ktorý do skráteného legislatívneho konania pretlačila vláda a teraz to idete vypúšťať. A opäť keby sme neboli tak rozsiahlo diskutovali, tak ten zákon už je schválený v rozpore s právom Európskej únie. Čiže my sme vás vlastne zachránili tým, že sme tak veľa diskutovali. Aspoň by ste sa nám mohli poďakovať. (Potlesk.)

Pán poslanec Matovič, chcel by som reagovať na to konštatovanie týkajúce sa motivácií predkladateľov návrhu zákona a je, myslím, že zrejmé, že tým základným motívom je, ako bolo povedané, pomsta, nič iné ako pomsta, a teda prípadne snaha zabezpečiť si beztrestnosť podobne ako pri tej hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, za tým zákonom nie je. Všetkým vrátane predkladateľov, vrátane koaličných poslancov, vrátane ministrov, všetkým, ktorí o tom hovoria, všetkým, ktorí to videli, je jasné, že tu nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jej zlepšenie, že tu nejde o obete trestných činov a ich účinnejšiu ochranu, ale že tu ide iba o pomstu, o pomstu predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá sa previnila, a to je záhadou, že čím vlastne, lebo nebola to ona, kto rozhodol o poskytnutí ochrany čurillovcom, to bola prokuratúra, nebola to ona, ktorá schválila ten zákon, nebola to ona, ktorá ju sama seba zvolila alebo navrhla parlamentu, bol to výberový proces, komisia ustanovená ešte za Pellegriniho vlády a teda dvakrát Pellegriniho vláda ju navrhla parlamentu. A nebola to nakoniec ona, kto by odmietol dať súhlas s pracovnoprávnym úkonom vo vzťahu k čurillovcom, lebo minister Šutaj Eštok porušil zákon, ani sa na ňu neob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovolím si využiť tento inštitút na to, že máme možno nevídanú možnosť sa rozprávať s pánom ministrom vnútra, ktorý teda naozaj sa vyhýba akýmkoľvek spôsobom otázkam. Uvidíme teraz.
Ja si dovolím doplniť ešte otázky môjho predrečníka pána poslanca Dostála. Dovolím si najprv na pána ministra vnútra. Tiež sme sa tu viackrát obracali na neho s otázkami, nedostali sme odpovede, a tak si dovolím využiť túto príležitosť a som veľmi rada, že je tu ešte stále pán podpredseda vlády a mohol by sa zaujímať určite o to, že či sú alebo nie sú ohrozené prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, a preto ma zaujíma a pýtam sa pána ministra, aké konkrétne výhrady má Európska komisia k navrhovanému zákonu, ktorý práve prerokúvame v parlamente a týka sa podľa návrhu vlády transformácie tohto úradu na nový úrad, ktorý bude chrániť nielen oznamovateľov korupcie, ale aj obete trestných činov? Fakticky to znamená zrušenie nezávislosti tohto úradu, ale moja otázka je nasledovná: Aké teda sú konkrétne výhrady Európskej komisie a aké sú riziká, ak tieto obavy nerozptýlime a neodstránime? Toto by som bola rada, keby pán minister odpovedal osobitne s ohľadom aj na to, čo sme sa dozvedeli od jeho štátnej tajomníčky na výbore ústavnoprávnom, kde sme sa dozvedeli, že tieto obavy boli prednesené. Pani štátna tajomníčka tvrdila, že konkrétne výhrady vznesené neboli. Chcem, aby sa k tomu vyjadril pán minister, aké teda tie výhrady sú, lebo ja osobne si neviem predstaviť s ohľadom na jasnosť európskeho práva, že by tie výhrady neboli veľmi jasné a konkrétne a že by ich pán minister vnútra nevedel. Takže preto sa pýtam a žiadam odpoveď na otázku, aké výhrady vznáša Európska komisia k tomuto návrhu zákona? A ide mi striktne o naše národné záujmy, zaujímam sa o Plán obnovy a odolnosti, vyše miliardy. Nechcem, aby sme o ňu prišli a bola ohrozená, ani eurofondy, Keďže úrad je súčasťou míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, je namieste sa na to pýtať a dostať na to odpoveď. Mali by na to dostať odpoveď vládni poslanci, osobitne ktorí sa zaujímajú o ekonomickú situáciu Slovenska a určite chcú, aby všetky peniaze z Plánu obnovy a odolnosti sme využiť mohli a neboli im dané žiadne prekážky. Preto sa osobitne o to zaujímam, pretože tieto národné záujmy ma naozaj trápia a trápi ma každý milión, o ktorý by mohla prísť justícia, ako ma trápi každý milión, o ktorý môže prísť zdravotníctvo pri výstavbe napríklad nemocníc.
A som rada, že tu je pán minister spravodlivosti a verím, že využije túto príležitosť a dopýta sa ministra vnútra, ak ešte aj on nedostal odpovede, ako to je s týmito výhradami. To je moja prvá otázka, ktorú adresujem na ministra vnútra. Takže moja otázka je: Aké sú konkrétne výhrady a ako sú tieto výhrady odstránené, respektíve neodstránené? A zaujíma ma, samozrejme, tiež, že v prípade ak ostane problém a bude presadený zákon, ktorý bude problematický z pohľadu Európskeho práva a budú tu nejaké sankcie, kto za to ponesie politickú zodpovednosť a či je pripravený za to poniesť politickú zodpovednosť. Toto sú moje otázky na ministra vnútra.
Dovolím si na pána ministra spravodlivosti a dovolím si tu nadviazať na predrečníka. Obete násilných trestných činov boli uvedené ako tie, ktorých sa má týkať nová právna úprava, aj keď nám to zatiaľ nikto tu nepovedal, pretože právna úprava je v tomto veľmi všeobecná, ktorá prišla s návrhom zákona, ktorým sa má vlastne meniť tento Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie aj na ochranu obetí. A tu sa vlastne nikto doteraz nedozvedel, aká tá ochrana obetí má byť. Dozvedeli sme sa od štátnej tajomníčky ministerstva vnútra na ústavnoprávnom výbore, že jediná ochrana obetí, ktorá sa vlastne presúva na tento nový úrad, je odškodňovanie obetí násilných trestných činov. Keďže doteraz neprišla žiadna odpoveď z ministerstva vnútra, tak túto otázku adresujem na ministerstvo spravodlivosti, či toto je tá agenda, ktorá sa má presunúť z ministerstva spravodlivosti na ministerstvo vnútra. A súčasne k tomu je moja ďalšia otázka na ministra spravodlivosti, na ktorú určite je pripravený mi hneď odpovedať, keďže tento zákon môže byť účinný vlastne v najbližších dňoch. Čo bude lepšie pre obete násilných trestných činov ku dňu účinnosti zákona? Lebo je tu veľký zhon, aby ten zákon bol čo najskôr účinný, zjavne je to veľmi dôležité osobitne, ako sme sa dozvedeli, pre obete. Už vieme teda, že sú to asi obete násilných trestných činov, teda sú to zásadne dievčatá a ženy po znásilnení, ak sú preživšie, niekedy, bohužiaľ, áno, sú to obete vrážd, ktoré sú už preživší po vlastne takýchto obetiach, ale veľmi často sú tam práve dievčatá po znásilnení. Pýtam sa, ku dňu účinnosti zákona čo bude pre ne lepšie, pán minister spravodlivosti, ktorý veľmi dobre viete, že práve táto oblasť prešla zásadnou reformou, aby nedošlo k sekundárnej viktimizácii obetí pri odškodňovaní, aby sme túto obeť čo najskôr odškodnili a naozaj sme ju nezaťažovali celým tým procesom odškodňovania a čo najskôr, keď vieme, kto je páchateľ a kto je obeť, tak sme proste urobili túto úhradu? Na to prišlo ministerstvo spravodlivosti, že to treba urobiť inak a treba aj iné čiastky zo strany štátu týmto obetiam zaplatiť, aby aspoň nejaká ujma bola uhradená, lebo určite celá tá trauma sa uhradiť nikdy nedá. Takže sa pýtam, čo bude pre ne lepšie? Lebo ja sa musím priznať, že pre mňa je traumatizujúce vôbec sa tu o tom rozprávať, že potom, čo sme urobili zásadnú reformu na ministerstve spravodlivosti, sú tam ľudia, ktorí to vedia robiť, sú tomu oddaní, tak táto agenda sa presúva, táto citlivá agenda sa presúva niekde, kde netušia, čo to vlastne je, nemajú pripravených ľudí. Vieme, že tam títo ľudia z ministerstva spravodlivosti neprejdú a je úplne jedno, či sú to jednotky, ale obete nie sú jednotky, obete sú proste konkrétne obete, ktoré si naozaj niečo vytrpeli a vy ste ich zobrali za obete tohto zákona. To je nechutné. Toto je ďalšia viktimizácia, že vôbec tu máme tento zákon takto a že ste si za obete zobrali obete násilných trestných činov, a preto sa pýtam ministra spravodlivosti, čo bude pre tieto obete lepšie? A pýtam sa, prečo nebolo vhodnejšie posunúť účinnosť tohto zákona, keď už teda ste prišli s takýmto výborným nápadom, pre pripravenosť aparátu štátu na takúto právnu úpravu? Takže to sú dve otázky na vás, pán minister spravodlivosti, určite mi viete odpovedať hneď, čo bude pre ne lepšie ku dňu účinnosti a možno s ohľadom aj na moje otázky k tomu, či nebolo vhodnejšie pre obete násilných trestných činov posunúť účinnosť pre pripravenosť štátu.
A mám tu ešte pre vás, pán minister spravodlivosti, ďalšie otázky. Súvisia s výzvou, o ktorej som sa dozvedela vlastne včera. 2. decembra, pár dní dozadu, ste zverejnili výzvu na jeden milión s termínom 5. december, tri dni. Tri dni ste dali vo verejnej výzve vysokým školám, aby na základe novej právnej úpravy v zákone o justičnej akadémii sa vysoké školy uchádzali o dotácie, tri dni. 2. decembra zverejnené, 5. decembra deadline. Prosím vás, čo je na tomto transparentné? Pýtam sa, takže ja sa pýtam, na základe akých princípov transparentnosti ste zverejnili túto výzvu 2. decembra s tým, že do 5. decembra sa majú vysoké školy uchádzať o tieto žiadosti? A pýtam sa s ohľadom aj na to, že nejaké mesiace dozadu na základe dotačnej schémy, ktorú ste vy zrušili z dôvodov netransparentnosti, sa tu odvolával podpredseda parlamentu ako líder opozície. Tak o to viac sa pýtam, keďže vy ste zjavne rezort, ktorý má jasno v tom, čo je transparentné, čo je transparentné na tejto výzve z 2. decembra, kde do 5. decembra majú byť podané žiadosti? Jeden milión. A pýtam sa v tejto súvislosti tiež to, prečo ste si stanovili ako prioritu použiť jeden milión z rozpočtu justície na výzvu, ohľadom ktorej nikdy nebola vyslovená potreba a nevyhnutnosť a že ste tieto prostriedky nevyužili na akútnu potrebu nedostatku ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými? Pýtam sa, na základe čoho ste urobili túto prioritu? A neobstojí tu, že mi poviete, že zo zákona túto možnosť mám, pretože zo zákona máte povinnosť implementovať tú hanebnú novelu trestných kódexov, kde viete, že máte nedostatok ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými, nad tými alternatívnymi trestami. Tak ako to má fungovať, keď tam nemáte na to ľudí? Takže ja sa pýtam, prečo ste spustili výzvu 2. decembra na milión do 5. decembra a nezabezpečili ste, aby bolo dostatok ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými? To sa pýtam. Ako ste spravili túto prioritu?
A mám tu ešte ďalšiu otázku na vás, ešte mám deväť minút. Dovolím si vrátiť sa k budove Mestského súdu Bratislava III a IV. Nedá mi to sa tým zaoberať, pretože mi záleží a mám na srdci hospodárne nakladanie s financiami v oblasti justície a k tomu nakoniec smerovali aj moje predchádzajúce otázky, a preto ma zaujíma, ako ste zobrali do úvahy pri rozhodnutí o kúpe budovy Mestského súdu Bratislava III a IV rozhodnutie ministerky Dubovcovej aj s príslušnými podkladmi ohľadom finančnej výhodnosti kúpy budovy, ktorú vybrala pani ministerka? Takže ma zaujíma, ako ste sa vysporiadali s týmto rozhodnutím a s podkladmi, na ktoré poukazovala v tomto rozhodnutí? Pretože ak by ste ho zobrali do úvahy, mali by sme budovu o niekoľko miliónov lacnejšiu a určite aj o to sa môže zaujímať komisia a raz to môže byť problém, a teda ma zaujíma v tejto súvislosti, to je moja prvá otázka, ako ste sa s tým rozhodnutím vysporiadali aj s týmito podkladmi a zaujíma ma, aké rozhodnutie ste urobili vy, na základe akých podkladov finančnej výhodnosti, keď je zrejmé, že toto rozhodnutie pani ministerky existuje, sú zrejmé podklady, na ktoré odkazuje a že ste vybrali budovu niekoľko mesiacov ba až rok neskôr a o niekoľko miliónov drahšie. Takže ja sa vás pýtam, na základe akého rozhodnutia a s odkazom na aké podklady o finančnej výhodnosti tejto kúpy ste urobili toto rozhodnutie? A myslím si, že je to o to viac dôležité, že máme tu teraz v pléne zákon, ktorým ideme zobrať ľuďom dôveru oznamovať korupciu a určite ak presadíte tento zákon a dosadíte si tam svojho človeka za šéfa tohto novovzniknutého Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, som o tom presvedčená, že to nebude žiadna dôvera, aby tu niekto nejakú korupciu vo vašich rezortoch ohlásil, pretože kto bude ohlasovať korupciu v rezortoch tejto vlády, ak predseda Národnej rady si vyberie svojho človeka a dosadí ho za šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie? Tak o to viac mi príde dôležité klásť tieto otázky, lebo súvisia s verejnými financiami a treba sa s nimi vysporiadať zjavne čo najskôr, keďže už tu nebude žiadny, veľmi pravdepodobne, nezávislý aparát, kde by ľudia mali dôveru sa obrátiť a ktorý by ich chránil pred šikanou, ak budú oznamovať korupciu.
Tak ja verím, že, páni ministri, ste pripravení odpovedať na moje otázky a teším sa na odpovede.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády.
Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupoval zruba 3/4 členov vlády na hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý v § 131, myslím ods. 7, uvádza, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády, ktorým boli položené otázky. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu ale neboli na hodine otázok, pán (reakcia z pléna), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa, pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády tu bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák, ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem, čo to boli za odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené a odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédií v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák, a teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát položili tú istú otázku na premiéra, 28-krát a označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť Šimečkovej dotačné podvody? To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií alebo prejav čoho? To by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to, ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma, ako vy ako skúsený politik vnímate to, že v násobne väčšej miere to robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo, ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá? Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišlo, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona, o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e? To by ma zaujímalo.
Druhá otázka alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne, a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nijako nevysvetlili, v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí a čo sa môže zlepšiť tým, ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená, lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť Policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty, takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná, to už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva a odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti, že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva, niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť, ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou a skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A, vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú, ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie, úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú, nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný a miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonom stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu? Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete, naopak, zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave, a nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: "Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutí účinnosti tohto zákona je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom."Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej? Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad, ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie?
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov? Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť? Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami, je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi. V čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz akurát s iným šéfom? Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam? A máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii? Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že nimi vedená inštitúcia bude zrušená? Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov? Pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti, lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a, myslím že, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore. A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona.
Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť potom, čo sú položené otázky ústne, odpovedať aj ústne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš príspevok. Áno, táto vláda likviduje, dá sa povedať poslednú inštitúciu, ktorá je funkčná pre boj s korupciou. A treba si pripomenúť, predtým zlikvidovala Úrad špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, NAKU vlastne tiež zo dňa na deň. Ja si pamätám, ja som bola na výsluchu na NAKE, kedy práve bol doručený mail týmto pracovníkom, že sa s nimi, že končia. A boli sami prekvapení, tam bol taký šum po chodbách, že takýmto spôsobom sa to proste nerobí, že to je spôsob, ako sa rozkladajú inštitúcie. A zjavne je to modus vivendi tejto koalície, rozbiť všetko, čo tu funguje a súvisí s ochranou bezpečnosti a bojom proti korupcii.
A ja musím upozorniť aj na vlastne podcast, ktorý tu je s výsluhovým príslušníkom Slovenskej informačnej služby, ktorý presne popisuje tento modus vivendi, ako sa likvidujú ľudia, ktorí tu položili vlastne svoj profesijný život službám štátu, ako neslušne, nedôstojne s nimi zachádza táto vládna koalícia. Jednoducho robí štátne inštitúcie nedôveryhodnými. Kto pôjde dnes pracovať do Policajného zboru, keď vidia ľudia, mladí ľudia, ako sú šikanovaní policajti, ktorí tu bojovali proti mafii? No kto? Kto pôjde pracovať do Slovenskej informačnej služby, ktorá sa tu podieľala na štátnom prevrate? Kto tam pôjde? Na umelom štátnom prevrate, treba povedať a stála v prvej línii, aby tu proste presadzovala príbeh vládnej propagandy, ktorým išlo o to, aby sa tu prerušilo rokovanie o nedôvere voči vláde. Jednoducho toto je nebezpečné, čo sa tu deje, tu sa likvidujú inštitúcie, dôvera v štát a treba to spoločne zastaviť.

Pán poslanec Čaučík, hovoril si, že až vo svetových médiách sa teraz píše, že Slovensko oslabuje protikorupčné mechanizmy. No ale veď táto vláda od svojho nástupu nerobí nič iné, iba oslabuje protikorupčné mechanizmy. To je predsa hlavná misia tejto vlády - oslabovať protikorupčné mechanizmy, oslabovať nástroje boja proti korupcii, podvodom, organizovanému zločinu, chrániť páchateľov takejto trestnej činnosti, zabezpečiť beztrestnosť tým, ktorým hrozí trestné stíhanie alebo boli trestne stíhaní. Veď o tom bola novela Trestného zákona, s ktorou prišli ako s jednou z prvých vecí, so svojou prioritou na začiatku volebného obdobia. Celé týždne Národná rada neriešila nič iné iba pokus vládnej koalície, nakoniec, žiaľ, úspešný, cez skrátené legislatívne konanie pretlačiť parlamentom mafiánsku novelu Trestného zákona. A teraz sme v podobnej situácii. Nemá to tie rozmery, nebude to naprieč niekoľkými schôdzami, ale veľká časť tejto schôdze je venovaná zabezpečeniu ochrany páchateľov protispoločenskej činnosti tým, že sa zlikviduje nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že si tam dosadia nejakú politickú bábku, ktorá bude poslušne vykonávať ich politickú vôľu a tým, že sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov prostredníctvom tejto novely.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, aj za posledný príspevok od pána poslanca Šipoša. Áno, všimla som si, že rušenie úradu, nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, nám prišiel do parlamentu obhajovať pán minister Huliak, minister športu a cestovného ruchu, tak ja očakávam, že nám ku tomu niečo povie. Osobitne sám by mohol vnímať, že aj pre jeho rezort sú dôležité investície z Európskej únie. A ako som už hovorila v mojom príspevku s ohľadom na to, že rušenie nezávislosti tohto úradu, čo sa nedá nijako obhájiť a je jasné, že s tým musí mať problém Európska komisia, tak ohrozuje priamo naše investície z Európskej únie. A zaujímalo by ma, ako sa k tomu postaví aj so svojou zodpovednosťou politickou pán minister Huliak, že či už teda nepotrebuje žiadne investície, či je to Plán obnovy, alebo eurofondy a či mu nevadí, že vlastne tieto peniaze sú teraz naozaj vážne ohrozené, pretože Európsku komisiu naozaj zaujíma, ako bude fungovať ďalej Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, lebo ten chráni aj európske peniaze, tie, ktoré nám tečú. Tak ak dôjde k problému a nejaké peniaze nám budú pozastavené, tak ja sa chcem opýtať pána ministra Huliaka, ako tu bude vyvodená politická zodpovednosť? A keďže aj on tu teraz sedí v parlamente, zjavne aj na seba prevzal túto politickú zodpovednosť a či ju vyvodí, respektíve či tie obavy, ktoré my máme, že môže tu byť takýto problém aj sankčný, či nám vie ich rozptýliť, keďže tu teraz vystupuje za ministra vnútra.
A je, samozrejme, príznačné, že pán minister nesedí ani v laviciach určených pre ministrov, ani v lavici určenej pre predkladateľa, ale si našiel vzadu miesto, ktoré mu vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)