Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.9.2010 o 11:40 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 18:36 - 18:38 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem o niečo kratší. V podstate mám také dva body, ktoré sú závažné podľa môjho názoru.
Prvá vec je, že sa vytvára, týmto zákonom sa vytvára právna neistota v právnom systéme a v systéme, by som povedal, fungovania podnikateľského prostredia na Slovensku minimálne tým, čo tu už bolo aj mojím predrečníkom povedané. Faktom ale zostáva to, že ak by táto právna úprava bola nutná na to, aby zabezpečovala povedzme pozitívnejšie ekonomické dáta pre Slovensko, pochopil by som. Pochopil by som, že je to povedzme nejaká ideológia povedzme nejakého stredopravého zoskupenia alebo koalície, ale opakom je pravda. Opakom je pravda aj to, že práve takáto právna úprava zabezpečí to, aby tí, ktorí hľadali riešenia, ako obchádzať platenie dane z pridanej hodnoty, ako fixľovali na týchto pokladniach, tak tak to budú ďalej môcť povedzme to riešiť ďalšie dva roky.
A problémom je to, čo tu už bolo spomínané, ten dopad, ktorý by mohol byť pozitívny pre štátny rozpočet niekde na úrovni 100 až 150 mil. eur. A už potom si môžme aj fakt rozprávať o tom, kde môžu byť tieto peniaze alebo na čo by mohli byť použité, alebo aké povedzme právne, právne, nazvem to avantúry, ktoré sú podľa môjho názoru v zákone, hlavne v zákone o dani z príjmov, aby jednoducho mohli byť odstránené. Lebo myslím, že toto by vysoko nahradilo rôzne nejasnosti, ktoré sú povedzme v zákone, hlavne dane z pridanej hodnoty.
Potom ešte jednu takú malú poznámku, pán minister Mikloš, bohužiaľ, až teda, keď bola uzavretá rozprava, hovoril o tom, že aké sú možnosti získať alebo ako zabezpečiť to, aby DPH nebolo obchádzané. Tak toto je jeden z možných spôsobov, jeden z možných spôsobov, ako zabezpečiť riešenie DPH.
Mám aj niekoľko ďalších, môžem kľudne, ako môžem diskutovať o tomto. Ale faktom je, že tak, ako je dnes postavená právna neistota v tomto zákone, myslím, že to už dávno nebolo, aby tí, ktorí si naobjednávali alebo objednali množstvo týchto registračných pokladníc, čo urobili tie skúšobné úrady atď., myslím, že tak, ako sa to zhodilo zo stola, to mám pocit, že to tu ešte málokedy bolo alebo nepamätám si veľmi v Národnej rade, aby sa dva mesiace alebo tri mesiace pred koncom roka postavil na ruby jeden zákon, ktorý mal byť a bol plnohodnotne pripravený a bola na to aj príprava urobená.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 17:41 - 17:43 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona.
Chcem apelovať na to, že štatistika z roku 2006, keď sa zvýšila spotrebná daň v roku 2004 a následne v roku 2005, mala za následok zníženie teda zamestnanosti o cca 1 200 pracovných miest a zároveň v roku 2006 na základe štatistiky sedem regionálnych pivovarov skrachovalo.
Ja len dávam do pozornosti, že tento stav môže byť celkom identický s týmto obdobím a môže sa kľudne stať, že takýto stav môže nastať aj po zvýšení spotrebnej dane z piva. A myslím, že asi kolega Maroš Záhumenský bude asi viac rozprávať o filozofii nejakého protekcionalizmu medzi vínom a pivom, ale v každom prípade ide možno práve pre regionálne pivovary a pre pivovary, ktoré sú skôr menšieho charakteru o celkom slušný zásah do ekonomiky týchto pivovarov. A zároveň chcem upozorniť, že máme jednu z najvyšších spotrebných daní z piva v rámci Európskej únie, čo môže mať zase za následok ťažkosti alebo podstatne ťažšiu situáciu v konkurenčnom boji, v ktorom je, určite asi vieme, že nie je jednoduchý, určite bude tento hendikep našich pivovarníkov stáť nemalé úsilie.
Takže len chcem upozorniť, že toto môže byť asi ďalším následkom toho, čo som na začiatku povedal, že sa to podnikateľské prostredie a povedzme tá efektivita povedzme zamestnanosti, hlavne regionálnej, o ktorú nám ide, lebo tie regionálne disparity sú dosť významné, aby sa jednoducho zachovala pôvodná časť alebo pôvodná výška spotrebnej dane.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2010 15:56 - 15:58 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem, by som povedal, reagovať na pána Kaníka, pána poslanca Kaníka. Ja tomu nerozumiem jednoducho, tu bolo ohradenie sa, že jeden deň platí niečo a druhý deň niečo iné. Takže vlastne to je len potvrdím toho, že dnes, nebojte sa, jednoducho budú motívy na to, aby sa sporilo v druhom, teda pardon, v treťom pilieri. Nehovoriac o tom, že ja zatiaľ nevidím žiadne motívy, pokiaľ sú a pokiaľ je tento návrh zákona, takže nemôžem hovoriť o tom, čo niekto má záujem riešiť.
A druhá vec, myslím si, že ak teda tieto motívy nebudú - a ja silne pochybujem, či budú tieto motívy -, tak si myslím, že teraz je otázkou, že kde sa nájdu peniaze, nie nájdu peniaze povedzme pre, povedzme pre druhý, pardon, pre úspory, ktoré vzniknú z tohto systému, nehovoriac o tom, že tento systém tretieho piliera je veľmi oklieštený.
Pokiaľ sa týka poznámky, ktorú som si uviedol na úvod, ja si myslím, že vo väčšine vystúpení som sa snažil vystúpiť ja aspoň v čase rozpravy. Takže nie je otázkou tu, ak budeme viesť dlhočizné diskusie o tom, lebo tá pravda je veľmi vrtká, nerád by som otváral ešte znovu diskusiu k tomuto problému.
A ďakujem pánovi Marcinčinovi, poslancovi Marcinčinovi, že v podstate uviedol niečo, to, čo si myslím aj ja.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 15:31 - 15:52 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi nedá povedať to, že myslím si, že asi neni prejavom veľkého sebavedomia, pán minister, keď vystúpite na konci uzavretej rozpravy a neni šanca reagovať na vás a na vaše, by som povedal, rôzne invektívy, ktoré mimochodom ako môžme si tu donekonečna pripomínať aj staré dobré časy rokov 1998 - 2002 o zaujímavých privatizačných celkoch, ako je Slovenský plynárenský priemysel, v rokoch 2006 pred koncom volebného obdobia, keď už ste vedeli, že máte problém s koalíciou, privatizácia Slovenských elektrární atď. Ja proste nechcem tu rozvíjať takéto, by som povedal, rôzne diskusie, ktoré len nabúdzajú k tomu, že vy ste ten spravodlivý a všetci ostatní sú zlí. Nehovoriac o tom, o vašom zrušení 22 sociálnych zákonov, ktoré mimochodom ste prijali v roku 2002 na konci volebného obdobia a začiatkom volebného obdobia 2002 ste ich automaticky zrušili. Proste je tu, je tu spŕška vecí, ktoré jednoducho nehrajú.
Ale, pán minister, ako skúsme analyzovať a to, čo tu už bolo povedané, táto vláda - a tu bola aj úst povedzme pána spravodajca povedané -, táto vláda štyri roky šafárila. No neviem si predstaviť, akým spôsobom mohla byť, bola prijatá do eurozóny. Ak by bola tá pravda, o ktorej hovoríte, jednoducho myslím, že Eurostat a všetky autority, povedzme Európska centrálna banka, Európska komisia, všetkých nás by jednoducho vylúčili z tohto procesu. Čiže keď tu niekto hovorí o nejakom šafárení, tak ako je to, by som povedal, potom je to veľmi podivné, ak tieto inštitúcie, by som povedal, konali inak. Ak hovoríme o posledných dvoch rokoch, o kríze, tak skúsim porovnať vašu situáciu pri rozpočte v roku 2011 a situáciu predchádzajúcej vlády. Rozdiel iba je to, že vy ste celú ťarchu, ale celú ťarchu preniesli na bremená ľudí. Je pravdou, že ten schodok verejných financií na úrovni 7,8 % predpokladaný na rok 2010 je len ničím iným, len znížením alebo zvýšením príjmov, ktoré tu prejednávame medzi týmito zákonmi, ako bola teda daň z pridanej hodnoty, prípadne daň z príjmu, ktorá je meritom tejto rozpravy, a potom ďalších spotrebných daní.
Ja si viem predstaviť, alebo pamätám si veľmi dobre aj v roku 2005, keď sme na pol roka menili rozpočet vzhľadom k zlým prepočtom vášho ministerstva, a dovolím si povedať, že nikto nevedel odhadnúť všetky turbulencie, ktoré vznikli práve tým, že prišla hospodárska kríza. A dovolím si povedať, ak by teda to bolo až také šafárenie, tak potom by sme nevedeli si predstaviť, ako šafárili krajiny, pobaltské krajiny, ktoré boli niekedy vzorom tejto vlády alebo vlády, ktorá bola v roku 2002 - 2006, v prípade Írska, ktorý bol, by som povedal, ktorá bola ikonou povedzme ekonomík, ktoré dnes už hovoríme o nejakom, nejakej teoretickej aj pomoci Írsku, aj keď teda predpokladám, že k takémuto systému nedôjde. Takže ak si chcete nejaké svoje ego vylepšiť, tak ja by som bol veľmi rád, aby to bolo teda v rozprave, keď sa dá reagovať na vás v čase, keď teda máme tú šancu reagovať, lebo jednoducho takéto reakcie alebo takéto záverečné slová sú dobré, možno sú dobré a dobre sa počúvajú.
Takže toľko by som na úvod a teraz sa vrátim k zákonu o dani z príjmu.
Pán minister, vo vašej rozprave je a vo vašich citáciách a vo vašej ideológii je vlastne filozofia podpory podnikateľského prostredia. Dovoľujem si ale povedať, že zákon o dani z príjmu, ktorý ste pripravili, nie je celkom ukážkou takejto podpory a môžem začať ihneď prvou, a teda, dá sa povedať, pôjdem asi chronologicky podľa paragrafových znení.
Ihneď odpisovaním hmotného investičného majetku obstaranou formou finančného prenájmu, tzv. finančný lízing. Každá krajina, ktorá po kríze alebo je v nejakých ťažkostiach, uvažuje o tom, ako prebudiť podnikateľský sektor. A podnikateľský sektor prebúdza tým, že jednoducho umožňuje podnikateľom povedzme takéto možné systémy, a urobila to konkrétne aj vláda, vláda pod vedením pána Fica, že jednoducho umožnila možnosť odpisovania hmotného investičného majetku formou, teda znižovaním, teda rokov odpisovania alebo odpisových kategórií, tým pádom umožnila to, aby sa naštartovala podnikateľská oblasť.
Čo je pre mňa ale, by som povedal, doslova zhrozením, je zistenie, že vy v dôvodovej správe ste napísali, že odpisovanie hmotného investičného majetku, tzv. finančný lízing finančného prenájmu, je diskriminačné opatrenie. To pre mňa je akože obrovský úžas, ak vy dnes po neviem koľkých rokoch hovoríte, že finančný lízing je diskriminačné opatrenie. Tak potom rozumiem tomu, že diskriminačné opatrenie je takmer v každej ekonomicky rozumnej krajine, ktorá takýmto spôsobom podporuje práve nadobudnutie finančného alebo hmotného investičného majetku formou finančného lízingu. Tak potom nepochopil som, asi tieto krajiny asi rozmýšľajú trošku inak, alebo jednoducho majú iný recept na to, ako zabezpečiť rozvoj ekonomiky a podnikania v danom teritóriu.
Čiže diskriminačné opatrenie podľa môjho názoru je opačné. Diskriminačné opatrenie je práve takéto vypustenie alebo takáto nemožnosť riešenia finančného lízingu. A ja chcem upozorniť, že ešte dnes v našom systéme máme tri formy, tri formy odpisovania. Máme ten rovnomerný, máme ten zrýchlený odpis a máme tento finančný lízing. Ja len chcem upozorniť, že v niektorých prípadoch je nerovnomerné odpisovanie. Nerovnomerné odpisovanie je zaťažujúcejšie pre štátny rozpočet a pre príjmy štátneho rozpočtu ako konkrétne finančný lízing, ak si zoberiem to, že ak podnikateľ si kúpi v decembri investičný majetok, môže odpísať rovno 25 % nadobúdacej hodnoty, pričom vo finančnom lízingu môže odpísať len jednu dvanástinu tohto majetku.
Čiže ak už niečo robíme, tak myslím si, že aspoň niečo, čo prinesie ekonomike prospech, prinesie pre podnikateľské prostredie rast a možno práve aj tým, že teda predikcia 3-percentného rastu hrubého domáceho produktu je možno aj zapríčinená práve takýmito podľa môjho názoru - a budeme sa baviť o ďalších veciach, ktoré mám pripravené - aj práve takýmito opatreniami, ktoré sú podľa môjho názoru nie v prospech ekonomiky, ale práve naopak, potláčajú túto ekonomiku.
Druhým bodom, účelové sporenie, tzv. doplnkové dôchodkové sporenie. No, myslím si a teda asi nebudem jediný, a to neni len o tom, aby doplnkové dôchodkové sporiteľne nejakým spôsobom definovali alebo podporovali nezrušenie takéhoto ustanovenia. Ale musím povedať, že predsa základným krédom každej ekonomiky - a nie je to názor len môj, aby som sa teda neopieral, myslím, že som čítal aj vyhlásenie Národnej banky Slovenska a iných inštitúcií, ktoré hovoria o tom, že ten sporivý systém má pozitívny charakter pre ekonomiku. A pozitívny charakter v tom, že jednoducho títo ľudia si sporia do budúcnosti, teda si zabezpečujú teda ten príspevok alebo teda tú časť peňazí na to, aby v tej starobe získali možnosť lepšieho vyžitia práve tým, že jednoducho budú mať k tomu dôchodku, ktorý, mimochodom, nie je tak významne vysoký, aby takýmto sporivým systémom si zabezpečili. V tomto systéme sporí trištvrte milióna Slovákov a vy takýmto spôsobom iba jednoduchým zrušíte odpočítateľnú položku 12-tisíc korún pre týchto ľudí a zároveň zodvodujete tieto výdavky v prípade sporenia do tohto systému. Zodvodujete, a tým pádom nedáte žiadnu výhodu tomu zamestnávateľovi.
Korunu tomu postavil aj pán minister financií, keď povedal v jednom rozhovore, ale my zachovávame pre zamestnancov daňovú výhodu, že je to odpočítateľný náklad. No myslím, že je to, pri lepšej skúsenosti je to hlúposť, lebo ak má byť zodvodovaný tento výdavok, tak pre tohto zamestnávateľa je to jedno, či to vyplatí mzdu, vyplatí odmenu alebo vyplatí hocičo, lebo tak či tak tá odmena, tá mzda je odpočítateľný daňový uznaný náklad a jednoducho, pokiaľ sa týka, keď je to zodvodované, nemá žiadnu, ale absolútnu žiadnu výhodu.
Ak by ste už boli, by som povedal, nazvem to priamy, alebo priamo riešili tento problém, tak rovno ste mohli povedať, že rušíme tzv. DDS-ky, dôchodkové doplnkové sporenia alebo dôchodkové doplnkové sporenie, možno by to bola priamejšia cesta a jasne by sa muselo riešiť, čo bude s tými peniazmi, ktoré sú dnes nasporené. Korunu tomu celému, podľa môjho názoru hlúposti, ktorá je, je to, že vy ste ponechali v zákone to, že tento sporiteľ, aj napriek tomu, že ste zmenili celkom pravidlá hry, keď nebude tri roky, posledné tri roky nebude sporiť v tomto systéme, tak príde o všetky výhody, ktoré mal v tomto systéme. Tak potom aspoň láskavo urobte pre tých ľudí, ktorým zmeníte hraciu plochu, zmenili ste im ihrisko, na ktorom hrali, tak aspoň im nezakazujte to, že nebudú musieť, alebo že budú musieť v tomto systéme sporiť, lebo prídu o ďalšie výhody alebo o výhody za posledné tri roky. Tak ak mením nejaké pravidlá, tak by bola veľká slušnosť voči ľuďom, aby sme zachovali princípy, ktoré sú minimálne alebo minimálne fundamentálne správne.
Ja skúsim prečítať zo stanoviska a ktoré som si náhodou, akože sa mi dostalo do rúk, stanoviska, myslím, že to je Generálna prokuratúra, ktorá hovorí: "Predkladateľ len autoritatívne konštatuje, ktoré príjmy vylučuje oslobodenia od dane z príjmu. Takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe", ešte raz zopakujem, "kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákonu." Uvedená pripomienka uplatňuje vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia spôsobom príznačným pre voluntarizmus. Takže toto nie je len moje stanovisko, ale to sú stanoviská povedzme aj tých, ktorí sú, alebo aj tých inštitúcií, ktoré sú v tomto pripomienkovom konaní.
Čiže ja by som bol veľmi rád, aby ste potom v tom druhom čítaní zvažovali aj nuansy, ktoré súvisia práve s týmto zákonom a neredefinovali povedzme tú povinnosť ľudí, keď nemajú žiadnu výhodu a ten zamestnávateľ nemá žiadnu motiváciu na to, aby týmto zamestnávateľom prispieval. Čiže my sme vlastne dnes to, čo sa budovalo hádam 15 rokov, vlastne sme hodili do koša.
Ďalší bod. Zrušenie oslobodenia pri predaji nehnuteľného majetku. Skúsim, aj tá prvá varianta, myslím, že to už bolo tu spomínané už dosť dlho, tá prvá varianta, o ktorej sa vlastne tu rozprávalo alebo ktorá bola vlastne v tom návrhu, a je to pravda, že keď z týždňa na týždeň alebo z dňa na deň sa menia náhľady, tá prvá varianta bola, že sa vlastne zruší všetko. Nebudú ani dva roky a nebude ani päť rokov. Po navrhovanom, alebo v návrhu zákona o dani z príjmov č. 595 je zachovaný päťročný trvalý pobyt. Zase odcitujem z pripomienky, ktorú zase dala inštitúcia v rámci pripomienkového konania: "Navrhovaná právna úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona, k zvýšeniu kriminality a je aj nespravodlivá." A teraz vysvetlím, prečo nespravodlivá. Uvedomme si, že ľudia, ktorí nadobudli niektorú nehnuteľnosť, tak ju museli kúpiť. Museli ju kúpiť z vlastných príjmov. A my takýmto spôsobom zavádzame ďalšiu daň, ak v prípade on tam nežil alebo menej žil, alebo mal trvalý pobyt menej ako 5 rokov. Takže vy vlastne z toho, čo on raz zdanil, ešte raz zdaníme tento príjem tomuto človeku len preto, že jednoducho, že nemal trvalé bydlisko 5 rokov na tejto adrese.
No myslím si, že neviem, či je to veľmi štandardné, ale myslím si, že určite súhlasím s tým, že mimo to, že teda jednoducho dvakrát budeme zdaňovať príjem pre konkrétneho človeka, bude aj to, že jednoducho bude to viesť len a len k obchádzaniu tohto zákona, možno aj ku kriminalite, ako to povedzme bolo spomenuté v tomto pripomienkovom konaní.
Ďalej, zdaňovanie vreckového. Zdaňovanie vreckového pri zahraničných služobných cestách. No ja si osobne myslím, že aj takéto možno detaily, ktoré podľa môjho názoru nebudú výrazným, výraznou výškou prispievať do príjmov štátneho rozpočtu, ale zase dávame určitú, by som povedal, ja si myslím, že nesystémovosť a nespravodlivosť. Ten zamestnanec je vyslaný na tú zahraničnú služobnú cestu. Ten zamestnanec má výdavky. Ak my chceme prinútiť toho zamestnanca, aby šiel na tú zahraničnú služobnú cestu, musíme aj uvažovať o tom, že aj tie výdavky, ktoré má spojené s tým, s touto zahraničnou cestou, nie sú nulové. A jednoducho, my keď ho budeme nútiť na tú zahraničnú služobnú cestu, tak jednoducho by mal mať aj nejakú možnosť týchto uplatnení a výdavkov. To je môj názor, nemusíte s ním súhlasiť. A osobne si myslím, že to sú zanedbateľné čiastky, ktoré prispejú do príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade je to podľa môjho názoru diskriminačné.
Zrušenie zníženia daní o úhrady zdravotných pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. Ak je mantrou, bolo tejto vlády a tejto vládnej koalície vzdelávanie, som veľmi prekvapený, že práve siahajú na výdavky, ktoré mali prispieť a ktoré prispievali na vzdelávanie. A myslí, že teda u tých pracovníkov, ktorých sa to týkalo, to bol lekárenský personál, myslím, že to neboli možno malé výdavky, určite podľa môjho názoru sa budú títo ľudia možno takýto spôsob vzdelávania riešiť iným spôsobom. My len zavádzame možnosť, aby to ľudia obchádzali alebo budú hľadať iné spôsoby riešenia, aby obchádzali tento zákon. Osobne si myslím, že všetci majú alebo všetci hovoria o vzdelávaní ako o niečom, čo posúva túto ekonomiku dopredu, my, práve naopak, týmto potláčame.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov, to bola tiež jedna sága. Pôvodný návrh, ktorý som čítal, bolo zníženie zo 60 % na 30 %, zo 40 % na 30 % paušálnych výdavkov, dnes je to na 40 %, čo je určitým spôsobom vylepšením. Osobne si myslím, že hľadanie nejakého konsenzu na úkor živnostníkov bude zasa len vytvárať proces na to, aby títo živnostníci zase hľadali možnosť úniku z tohto riešenia. Možno podľa môjho názoru to nebude únik ten, že budú si viesť alebo budú viesť účtovníctvo, lebo tam by museli zaplatiť ďalšieho pracovníka, ktorý by to musel za nejaký poplatok viesť atď. Je to podľa môjho názoru nie najlepším riešením, ak niekto chcel zjednodušiť tento postup (kýchnutie v sále) - na zdravie -, tak by mohlo byť ako tým, že zjednotí možno tých remeselníkov a možno tých ostatných, možno nájsť tú strednú hodnotu, čo je asi 50-percentná hodnota. Ale nie na to, že to znížiť a dokonca ešte podľa môjho názoru hrôzostrašne na 30 %, ale postavilo sa to na 40 %. Inak, mimochodom, mohli ste rovno týmto živnostníkom zvýšiť daň a mohli ste im povedať, že máte 30-percentnú daň, lebo to asi takýmto spôsobom vychádza číselne, ak im znížite zo 60 % na 40 %. Čiže mimo toho, že teda im zrušíte odpočítateľnú položku v roku 2011, alebo od 1. 1. 2011 sa znižuje, tak mimo toho im aj znížite teda ten systém sporenia, čo asi globálne vychádza 89 eur plus 76 niekde na úrovni 164-165 eur. Čiže mimo toho im v podstate aj znižujete túto odpočítateľnú položku.
Potom je tu zníženie oslobodenia daní z päťnásobku životného minima dane z príjmu, z prenájmu, z príležitostných činností na paušál 500 eur. Je to o polovicu zníženie, čiže tí všetci tí, ktorí mali možnosť akože prenajať alebo mali tie príležitostné príjmy, jednoducho budú musieť sa uskromniť s tým, že z nejakých 30-tisíc sa im to zníži asi na 15-tisíc korún.
Zdaňovanie predaja prenájmu a majetku a predaja majetku obcí a VÚC. No myslel som si, že po tých problémoch a veľkých výpadkoch a zhlukostí poznám veľmi blízko rozpočty alebo rozpočet vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja vzhľadom k tomu, že som predsedom komisie finančnej, takže myslím si, že práve týmto vyšším územným celkom alebo týmto mestám, obciam určite takýto spôsob alebo takéto ďalšie dodatočné zdaňovanie určite neprispeje k tomu, aby ozdravili svoj systém.
Nechcem sa ďalej zaoberať. Tu sú už možno ďalšie veľmi legislatívnotechnické veci, ako uplatňovanie zrážkovej dane teda do príjmu 166 eur atď., kde v podstate ste jednoducho touto zrážkovou daňou zamedzili to, aby ten človek, tá povedzme upratovačka alebo nejaký človek, ktorý zarába veľmi nízky príjem z jednotlivých príjmových alebo z jednotlivých firiem, jednoducho si nemohol uplatniť povedzme daň z príjmu, ale musí zaplatiť zrážkovú daň bez ohľadu na to, že ak zaplatí zrážkovú daň, mohol by získať na tom niečo ďalej.
Čiže je tu kopec vecí, ktoré by som charakterizoval na konci môjho vystúpenia ako tým, na jednej strane podľa môjho názoru poškodzujeme podnikateľské prostredie, uviedol som aj príklady ktoré, na druhej strane myslím, určite poškodzujeme ako ľudí alebo znižujeme príjmy pre ľudí, a hlavne, čo je teda paradoxné, ľudí, ktorí, s najnižšími príjmami. My si musíme uvedomiť, že v roku 2010 alebo dokonca roka platí vyššia odpočítateľná položka, teda 22,5-násobok životného minima, a znižujeme ju na 19,2-násobok životného minima. Pripravil som návrh zákona, ktorý aspoň týmto nízkopríjmovým skupinám by pomohol, povedzme tie pozostatky krízy nejako lepšie absorbovať, a navrhol som o predĺženie o dva roky. Čiže my neuvažujme len o týchto opatreniach, ktoré daň z príjmu prináša, len týchto opatreniach, ktoré sú, ale musíme uvažovať aj o tých, ktoré jednoducho končia v roku 2010.
A myslím si, že tento celý účet a celý tento dopad na obyvateľov hlavne znesú ľudia, ktorí sú v nižšej kategórii zárobkovej, a ten medián na Slovensku nie je priemer zárobku niekde 700, vyše 700 eur, ale niekde sa pohybuje okolo 400 eur, 450 eur. Čiže to je dôležité, aby sme zachovali práve ten životný štandard pre takéto nízke skupiny a zároveň podporili podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2010 14:38 - 14:40 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko, svoje stanovisko k zákonu, ktorý dnes je predložený, t. j. k č. 222/2004 zákona o dani z pridanej hodnoty. Týmto zákonom ako pokračovaním ďalších zákonov - o dani z príjmov, spotrebných daní - začína vlna zdražovania na Slovensku. Je to neodškriepiteľný fakt. Faktom je, že zvyšovanie týchto daní je ale paradoxom toho, že aj u nás na výbore pre financie a rozpočet pán minister financií a aj v programovom vyhlásení bolo jasne zadefinované, že prípadné zvýšenia daní budú na úkor zníženia odvodov. Problém je ale to, že celý háčik je v tom, že tieto zvyšovania daní slúžia len nato, aby vláda si udržala výdavky v štátnom rozpočte, ktorý určite budeme preberať na nasledujúcej schôdzi, aby zabezpečila si svoje výdavky, aby udržala výdavky na úrovni výdavkov predchádzajúcej vlády, o ktorej tvrdila, že je na ceste gréckou cestou, plytvá peniazmi, nehospodárne, nenáležite plytvá peniazmi z rozpočtu Slovenskej republiky.
Takže pravdou je to, že zvýšime dane, znížime deficit a pred ľuďmi sa tvárime, že sme my záchrancovia celého Slovenska, znížime schodok verejných financií na 4,9 %, alebo deficit verejných financií na 4,9 %, hovoríme o tom, že predchádzajúca vláda zle hospodárila, lebo mala deficit 7-percentný. No jasné, zvýšením daní a prenesením celej ťarchy na ľudí je to, dá sa povedať, veľmi jednoduché riešenie. Nato, si myslím, že netreba žiadnu, žiadne nejaké, by som povedal, vzdelanie jadrového fyzika ani iné. Jednoducho zvýšenie konkrétne aj dane z pridanej hodnoty o 1 % je automaticky, príde na účet štátu alebo na účet teda štátu, do štátneho rozpočtu prídu o peniaze.
Problémom ale jeden, ďalším je to, že, a už to aj bolo spomínané v reči môjho predrečníka, že ten rast, ekonomický rast - a neni to teda môj názor a je to názor relevantných inštitúcií, ako povedzme Národná banka Slovenska - bude po týchto kvartáloch teda rastu, budúci rok bude len trojpercentný, teda pokles takmer o 2 %. Tento pokles určite sa premietne aj v indexe spotrebiteľských cien a vlastne tie všetky zvyšovania daní sa aj v dôvere spotrebiteľskej prejaví a určite ľudia budú viac zvažovať svoje nákupy, tým pádom aj príjmy štátneho rozpočtu podľa môjho názoru sú veľmi optimisticky nastavené. To, čo dnes vláda predpokladá, koľko vyberie napríklad konkrétne z tohto zákona z daní z pridanej hodnoty vzhľadom k tomu, že predpokladám, že po poklese indexu spotrebiteľskej dôvery ľudia budú mať väčší alebo budú mať väčšiu, by som povedal, tendenciu k úsporám a jednoducho budú veľmi zvažovať, čo budú kupovať a čo nie. Pričom spotreba domácnosti je jednou vážnou časťou príjmu rozpočtu.
Teraz sa vrátim k tomuto zákonu dane z pridanej hodnoty. Musím povedať, že som v predchádzajúcom volebnom období ako predseda výboru finančného, som sa aktívne zúčastňoval pri tvorbe týchto zákonov. Ale musím povedať, že prvýkrát v histórii sa stáva to, a to zatiaľ som nenarazil na takúto zákonnú normu, ktorá hovorí o tom, že budeme mať dočasné zníženie, pardon, dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sa nenaplní klauzula trojpercentného deficitu štátneho rozpočtu. No musím si povedať, že toto určite je významný zásah politiky do legislatívy alebo aj do ekonomiky. Takýto, takýto nuans alebo takúto, by som povedal, doslova takúto neprofesionálnu časť, by som povedal, to som neočakával ani teda, by som povedal, hlavne teda od ministra financií, ktorý definuje pragmatičnosť, definuje ich systémovosť a toto už si myslím, že nieže nesystémové to je, by som povedal, trošku donebavolajúci lapsus. Vysvetlím aj prečo.
Ja neviem, ako tí ľudia, ktorí sa trošku zaoberajú aj štátnym rozpočtom, dochádzajú k tomu alebo dôjdu k tomu, že konkrétny výsledok hospodárenia štátu je jasný až na ďalší rok. My síce môžme naplánovať schodok verejných financií na úrovni aj 3 %, ale otázkou je, aký bude v skutočný deficit verejných financií, a ten bude jasný niekedy až na ďalší rok, niekedy možno apríl, máj, jún, proste niekedy pred koncom prvého polroka. Čiže nie je jasné, že kedy to zníženie tej dane z pridanej hodnoty bude. Podľa môjho názoru to je také asi podobné ako dočasné zastavenie vojsk, ktoré bolo tak asi na 40 rokov. Čiže podobné podľa mňa zníženie tejto dane nás očakáva do budúcna. Ja neviem, či tým, že sa tomu aj koruna toho celého podľa môjho názoru aj nezmyslu dala, pri takejto formulácii v zákone sa dala, že zníženie daní sa bude riadiť záväzným predpisom ministerstva financií.
No ale to si myslím vážne celkom, ak záväzný predpis ministerstva financií má určovať tak významnú vec ako výšku z dane z pridanej hodnoty, to už si neviem celkom predstaviť, a akým spôsobom sa toto bude diať. Toto si myslím, že je absolútne, absolútne nesystémové a nejasný stav.
Ďalšia vec. Pokiaľ vláda mala záujem riešiť povedzme príjmy do štátneho rozpočtu, skôr by som odporúčal sa pozrieť na zamedzenie únikom dane z pridanej hodnoty. Ja si myslím, že o tejto téme sa už dosť dlho rozprávalo, ale myslím, že žiadne opatrenie, žiadne systémové opatrenie ani v tomto materiáli, bohužiaľ, ani v materiáli, ktorý hovoril o volebnom programe tejto vlády, sa nejako nedostalo. A musím povedať, že pokiaľ by sa zamedzilo takýmto daňovým únikom, získame podstatne viac ako v tomto balíku zvýšenia DPH, ktorý by mal v budúcnosti priniesť niekde v rozmedzí 180 až 200 mil. eur. Ja si myslím, že tu je cesta na to, kde sa dajú nájsť rezervy, obrovské rezervy, ktoré možno momentálne nie sú využité, a očakávam, že do budúcna asi ani nebudú, pokiaľ ani neni záujem o to, a tento materiál alebo tento návrh zákona vôbec nič nehovorí. Môžem povedať niekoľko možností, akým spôsobom sa obchádzajú dane v tomto systéme. A podľa môjho názoru, pokiaľ sa nenájde tá sila, aby sa prekonala, teda túto bariéru, tak si myslím, že to, čo sa dnes zvýši to DPH, možno ešte pomôže viac tým špekulantom, ktorí možno si ju vyberú cez iné povedzme možnosti, ktoré dnes tento zákon, tak ako je postavený, dáva.
Veľmi sa mi páčilo, že v dôvodovej správe tohto zákona, teda páčilo v úvodzovkách, ja som bol veľmi prekvapený, že je napísané, že na podnikateľské prostredie tento zákon nemá žiaden vplyv. No, ja som veľmi prekvapený, ja som zvedavý, tých ľudí, ktorí podnikajú a ktorí rozumejú podnikaniu, tí, ktorí boli niekedy v podnikateľskom procese, možno tí ľudia na ministerstve včítane pána ministra neboli, ale v každom prípade každé zvýšenie DPH musí zabezpečiť niekto, aby si zafinancoval takéto zvýšene DPH. To nie je otázkou toho, že zvýšenie DPH má len vlastne filozofiu návratnosti peňazí zo štátneho rozpočtu v prípade toho vyrovnávania v rámci daňového priznania. Ale jednoducho financovanie obdobia, keď teda nemám tie peniaze a očakávam ich od štátneho rozpočtu alebo zo štátneho rozpočtu, čiže tam určite bude aj vplyv na podnikateľské prostredie.
No summa summarum chcem povedať, nielen zvýšenie daní predaja z dvora o tých 6 % na 20 %, ale to zvýšenie, celkové zvýšenie DPH, ktoré už sa proklamovalo, že teda bude to len nie celé zvýšenie, že sa neprenesie do ceny, a to nebude celkom 1 %, musím povedať, že naopak, myslím si, že všetky tie balíky programov alebo balíčky opatrení, ktoré sú na úrovni či už DPH, dane z príjmu, spotrebných daní, budú mať za následok doslova alebo veľmi vysoké zvýšenie nákladov pre domácnosť. Myslím si, že odhadovaných 9 eur na mesiac až do situácie, keď to bude viac ako 30 eur. Osobne si myslím, že to nie je len otázka inflačných tlakov, ale je to aj otázka ďalších nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Teda, by som povedal, všetkých nákladov, ktoré budú mať nadväznosti či už spotrebných daní, alebo daní z príjmu právnických osôb, fyzických osôb atď.
Chcem len podporiť to, že táto vláda si asi dá po tomto návrhu a po týchto ďalších balíkoch nálepku ako vláda zdražovania, vláda zdražovania, ktorá nerobí si uťahovanie opasku vo svojich nákladoch, ale tieto chce v plnej miere preniesť na ľudí a tváriť sa, že zabezpečí zníženie deficitu a kvázi hospodársky rast.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2010 11:52 - 11:54 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Čiže tu nezavádzajme, nehovorme o nezmysloch, o tom, kto má byť ministrom alebo nemá byť ministrom, jednoznačne iba je ten fakt, že bude rozhodovať táto inštitúcia, ktorá práve bola zriadená na tento inštitút spravovania eurovalu.
Ešte chcem pripomenúť, a myslím si, že vypočujem si od pána navrhovateľa, pána ministra financií, chcem sa opýtať, aký je rozdiel, povedzme, medzi Gréckom a Portugalskom alebo inými krajinami, aký bude problém, povedzme, týchto krajín, ktoré dlhodobo neplnia maastrichtské kritériá, ktoré dlhodobo nezabezpečujú rast ekonomiky. A dokonca Portugalsko v čase, keď bolo konjunkturálne obdobie, znižovalo svoj hospodársky rast alebo hrubý domáci produkt. Takže ja si myslím, že môže kľudne nastať situácia relatívne v skorom čase a budeme veľmi prekvapení, že Grécko nie je len špecifickou krajinou, ale že tu bude ďalších špecifických krajín. Na jednej strane odsudzujeme Grécko a na druhej strane nemáme mechanizmus na to, akým spôsobom zabrániť práve takémuto, by som povedal, riešeniu celoeurópskeho problému, lebo to nie je problém len krajín PIGS-u, krajín typu Grécka, ale aj ostatných krajín. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2010 11:52 - 11:54 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vrelo nesúhlasím s tým, čo už tu bolo povedané. A chcem len povedať, že problém eurovalu je trošku zložitejší. A nie je pravdou to, že v eurovale bude rozhodovať členská krajina, ale už konkrétna organizácia alebo konkrétna komisia, ktorá vznikla so správou eurovalu. Čiže nebude do toho vstupovať žiadna členská krajina Európskej únie, žiadna členská krajina, ktorá do toho eurovalu vstúpila, bude rozhodovať iba ten inštitút alebo tá inštitúcia, ktorá vznikla ako špecifický systém pre uplatňovanie eurovalu. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.9.2010 11:40 - 11:42 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcem na úvod povedať, že za tento materiál budeme hlasovať, ale nerozumiem jednému základnému pojmu. A to je ten, že v minulosti veľmi kritizovaný teda inštitút skráteného legislatívneho konania sa dnes dostáva ako samozrejmý fakt na stoly poslancom Národnej rady. A ja sa ospravedlňujem za ten včerajší výbor. Ja som pravdupovediac prehliadol pozvánku na včerajší výbor. Ale cez to všetko chcem povedať, keďže o tomto mechanizme vieme už z predošlej schôdze a 19. augusta, myslím, alebo 11. augusta bol schvaľovaný teda ten ochranný val, prečo už vtedy sa nerozmýšľalo o tom, aby do vlády takýto materiál mohol prísť. Mali sme na to minimálne mesiac, aby takýto materiál uzrel svetlo sveta vo vláde a nešiel skráteným legislatívnym konaním.
Ja chcem apelovať na to, že predpokladám, že tento materiál je dôležitý vo vzťahu k našim záväzkom. Mne sa veľmi páčilo vystúpenie pána ministra financií, ktorý, by som povedal, rétoriku relatívne dosť výrazne zmenil vo vzťahu k európskemu valu a všetkej tej kritike, ktorá bola tu. A mám pocit z dnešného pohľadu na turbulencie na finančnom trhu a všetky nástrahy, ktoré boli v čase teda prijatia aj predchádzajúcou vládou týchto opatrení, pokiaľ sa týkalo ochranného valu a ďalších, že sú dnes, by som povedal, veľmi, veľmi teda touto vládou akceptované.
Ja znovu opakujem, nemám problém s týmto materiálom. Mám problém so spôsobom a s filozofiou skráteného legislatívneho konania, lebo tento materiál sa dal realizovať normálnym legislatívnym procesom, pokiaľ by niekto nezanedbal to, čo mal urobiť, pokiaľ sa týka štátnych záruk. Ďakujem.
Skryt prepis
 

9.9.2010 11:28 - 11:29 hod.

Jozef Burian
Bolo vykázané, že som hlasoval za uznesenie. Chcem, aby bolo zaprotokolované, že som bol proti. Čiže prvý procedurálny návrh je, nemáme ten návrh zákona, a druhý je, aby bolo zaprotokolované to hlasovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.9.2010 11:28 - 11:29 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa opýtať na dve veci.
Prvá vec, procedurálny návrh. Nemám tu tlač, o ktorej hovoríme dnes a ktorú bude pán minister prezentovať, vôbec ju v laviciach nemáme. Ja si teraz idem pozerať na internet, o akú tlač a materiál ide. Vôbec sme neboli pripravení na to, aby sme takýto materiál vôbec vedeli preštudovať.
A druhá vec. Bol by som rád, aby bolo zaprotokolované, pri včerajšom hlasovaní ma vykázalo, že som hlasoval pri návrhu záverečného účtu verejnej správy... (Ruch v sále.)
Skryt prepis