Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi nedá povedať to, že myslím si, že asi neni prejavom veľkého sebavedomia, pán minister, keď vystúpite na konci uzavretej rozpravy a neni šanca reagovať na vás a na vaše, by som povedal, rôzne invektívy, ktoré mimochodom ako môžme si tu donekonečna pripomínať aj staré dobré časy rokov 1998 - 2002 o zaujímavých privatizačných celkoch, ako je...
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi nedá povedať to, že myslím si, že asi neni prejavom veľkého sebavedomia, pán minister, keď vystúpite na konci uzavretej rozpravy a neni šanca reagovať na vás a na vaše, by som povedal, rôzne invektívy, ktoré mimochodom ako môžme si tu donekonečna pripomínať aj staré dobré časy rokov 1998 - 2002 o zaujímavých privatizačných celkoch, ako je Slovenský plynárenský priemysel, v rokoch 2006 pred koncom volebného obdobia, keď už ste vedeli, že máte problém s koalíciou, privatizácia Slovenských elektrární atď. Ja proste nechcem tu rozvíjať takéto, by som povedal, rôzne diskusie, ktoré len nabúdzajú k tomu, že vy ste ten spravodlivý a všetci ostatní sú zlí. Nehovoriac o tom, o vašom zrušení 22 sociálnych zákonov, ktoré mimochodom ste prijali v roku 2002 na konci volebného obdobia a začiatkom volebného obdobia 2002 ste ich automaticky zrušili. Proste je tu, je tu spŕška vecí, ktoré jednoducho nehrajú.
Ale, pán minister, ako skúsme analyzovať a to, čo tu už bolo povedané, táto vláda - a tu bola aj úst povedzme pána spravodajca povedané -, táto vláda štyri roky šafárila. No neviem si predstaviť, akým spôsobom mohla byť, bola prijatá do eurozóny. Ak by bola tá pravda, o ktorej hovoríte, jednoducho myslím, že Eurostat a všetky autority, povedzme Európska centrálna banka, Európska komisia, všetkých nás by jednoducho vylúčili z tohto procesu. Čiže keď tu niekto hovorí o nejakom šafárení, tak ako je to, by som povedal, potom je to veľmi podivné, ak tieto inštitúcie, by som povedal, konali inak. Ak hovoríme o posledných dvoch rokoch, o kríze, tak skúsim porovnať vašu situáciu pri rozpočte v roku 2011 a situáciu predchádzajúcej vlády. Rozdiel iba je to, že vy ste celú ťarchu, ale celú ťarchu preniesli na bremená ľudí. Je pravdou, že ten schodok verejných financií na úrovni 7,8 % predpokladaný na rok 2010 je len ničím iným, len znížením alebo zvýšením príjmov, ktoré tu prejednávame medzi týmito zákonmi, ako bola teda daň z pridanej hodnoty, prípadne daň z príjmu, ktorá je meritom tejto rozpravy, a potom ďalších spotrebných daní.
Ja si viem predstaviť, alebo pamätám si veľmi dobre aj v roku 2005, keď sme na pol roka menili rozpočet vzhľadom k zlým prepočtom vášho ministerstva, a dovolím si povedať, že nikto nevedel odhadnúť všetky turbulencie, ktoré vznikli práve tým, že prišla hospodárska kríza. A dovolím si povedať, ak by teda to bolo až také šafárenie, tak potom by sme nevedeli si predstaviť, ako šafárili krajiny, pobaltské krajiny, ktoré boli niekedy vzorom tejto vlády alebo vlády, ktorá bola v roku 2002 - 2006, v prípade Írska, ktorý bol, by som povedal, ktorá bola ikonou povedzme ekonomík, ktoré dnes už hovoríme o nejakom, nejakej teoretickej aj pomoci Írsku, aj keď teda predpokladám, že k takémuto systému nedôjde. Takže ak si chcete nejaké svoje ego vylepšiť, tak ja by som bol veľmi rád, aby to bolo teda v rozprave, keď sa dá reagovať na vás v čase, keď teda máme tú šancu reagovať, lebo jednoducho takéto reakcie alebo takéto záverečné slová sú dobré, možno sú dobré a dobre sa počúvajú.
Takže toľko by som na úvod a teraz sa vrátim k zákonu o dani z príjmu.
Pán minister, vo vašej rozprave je a vo vašich citáciách a vo vašej ideológii je vlastne filozofia podpory podnikateľského prostredia. Dovoľujem si ale povedať, že zákon o dani z príjmu, ktorý ste pripravili, nie je celkom ukážkou takejto podpory a môžem začať ihneď prvou, a teda, dá sa povedať, pôjdem asi chronologicky podľa paragrafových znení.
Ihneď odpisovaním hmotného investičného majetku obstaranou formou finančného prenájmu, tzv. finančný lízing. Každá krajina, ktorá po kríze alebo je v nejakých ťažkostiach, uvažuje o tom, ako prebudiť podnikateľský sektor. A podnikateľský sektor prebúdza tým, že jednoducho umožňuje podnikateľom povedzme takéto možné systémy, a urobila to konkrétne aj vláda, vláda pod vedením pána Fica, že jednoducho umožnila možnosť odpisovania hmotného investičného majetku formou, teda znižovaním, teda rokov odpisovania alebo odpisových kategórií, tým pádom umožnila to, aby sa naštartovala podnikateľská oblasť.
Čo je pre mňa ale, by som povedal, doslova zhrozením, je zistenie, že vy v dôvodovej správe ste napísali, že odpisovanie hmotného investičného majetku, tzv. finančný lízing finančného prenájmu, je diskriminačné opatrenie. To pre mňa je akože obrovský úžas, ak vy dnes po neviem koľkých rokoch hovoríte, že finančný lízing je diskriminačné opatrenie. Tak potom rozumiem tomu, že diskriminačné opatrenie je takmer v každej ekonomicky rozumnej krajine, ktorá takýmto spôsobom podporuje práve nadobudnutie finančného alebo hmotného investičného majetku formou finančného lízingu. Tak potom nepochopil som, asi tieto krajiny asi rozmýšľajú trošku inak, alebo jednoducho majú iný recept na to, ako zabezpečiť rozvoj ekonomiky a podnikania v danom teritóriu.
Čiže diskriminačné opatrenie podľa môjho názoru je opačné. Diskriminačné opatrenie je práve takéto vypustenie alebo takáto nemožnosť riešenia finančného lízingu. A ja chcem upozorniť, že ešte dnes v našom systéme máme tri formy, tri formy odpisovania. Máme ten rovnomerný, máme ten zrýchlený odpis a máme tento finančný lízing. Ja len chcem upozorniť, že v niektorých prípadoch je nerovnomerné odpisovanie. Nerovnomerné odpisovanie je zaťažujúcejšie pre štátny rozpočet a pre príjmy štátneho rozpočtu ako konkrétne finančný lízing, ak si zoberiem to, že ak podnikateľ si kúpi v decembri investičný majetok, môže odpísať rovno 25 % nadobúdacej hodnoty, pričom vo finančnom lízingu môže odpísať len jednu dvanástinu tohto majetku.
Čiže ak už niečo robíme, tak myslím si, že aspoň niečo, čo prinesie ekonomike prospech, prinesie pre podnikateľské prostredie rast a možno práve aj tým, že teda predikcia 3-percentného rastu hrubého domáceho produktu je možno aj zapríčinená práve takýmito podľa môjho názoru - a budeme sa baviť o ďalších veciach, ktoré mám pripravené - aj práve takýmito opatreniami, ktoré sú podľa môjho názoru nie v prospech ekonomiky, ale práve naopak, potláčajú túto ekonomiku.
Druhým bodom, účelové sporenie, tzv. doplnkové dôchodkové sporenie. No, myslím si a teda asi nebudem jediný, a to neni len o tom, aby doplnkové dôchodkové sporiteľne nejakým spôsobom definovali alebo podporovali nezrušenie takéhoto ustanovenia. Ale musím povedať, že predsa základným krédom každej ekonomiky - a nie je to názor len môj, aby som sa teda neopieral, myslím, že som čítal aj vyhlásenie Národnej banky Slovenska a iných inštitúcií, ktoré hovoria o tom, že ten sporivý systém má pozitívny charakter pre ekonomiku. A pozitívny charakter v tom, že jednoducho títo ľudia si sporia do budúcnosti, teda si zabezpečujú teda ten príspevok alebo teda tú časť peňazí na to, aby v tej starobe získali možnosť lepšieho vyžitia práve tým, že jednoducho budú mať k tomu dôchodku, ktorý, mimochodom, nie je tak významne vysoký, aby takýmto sporivým systémom si zabezpečili. V tomto systéme sporí trištvrte milióna Slovákov a vy takýmto spôsobom iba jednoduchým zrušíte odpočítateľnú položku 12-tisíc korún pre týchto ľudí a zároveň zodvodujete tieto výdavky v prípade sporenia do tohto systému. Zodvodujete, a tým pádom nedáte žiadnu výhodu tomu zamestnávateľovi.
Korunu tomu postavil aj pán minister financií, keď povedal v jednom rozhovore, ale my zachovávame pre zamestnancov daňovú výhodu, že je to odpočítateľný náklad. No myslím, že je to, pri lepšej skúsenosti je to hlúposť, lebo ak má byť zodvodovaný tento výdavok, tak pre tohto zamestnávateľa je to jedno, či to vyplatí mzdu, vyplatí odmenu alebo vyplatí hocičo, lebo tak či tak tá odmena, tá mzda je odpočítateľný daňový uznaný náklad a jednoducho, pokiaľ sa týka, keď je to zodvodované, nemá žiadnu, ale absolútnu žiadnu výhodu.
Ak by ste už boli, by som povedal, nazvem to priamy, alebo priamo riešili tento problém, tak rovno ste mohli povedať, že rušíme tzv. DDS-ky, dôchodkové doplnkové sporenia alebo dôchodkové doplnkové sporenie, možno by to bola priamejšia cesta a jasne by sa muselo riešiť, čo bude s tými peniazmi, ktoré sú dnes nasporené. Korunu tomu celému, podľa môjho názoru hlúposti, ktorá je, je to, že vy ste ponechali v zákone to, že tento sporiteľ, aj napriek tomu, že ste zmenili celkom pravidlá hry, keď nebude tri roky, posledné tri roky nebude sporiť v tomto systéme, tak príde o všetky výhody, ktoré mal v tomto systéme. Tak potom aspoň láskavo urobte pre tých ľudí, ktorým zmeníte hraciu plochu, zmenili ste im ihrisko, na ktorom hrali, tak aspoň im nezakazujte to, že nebudú musieť, alebo že budú musieť v tomto systéme sporiť, lebo prídu o ďalšie výhody alebo o výhody za posledné tri roky. Tak ak mením nejaké pravidlá, tak by bola veľká slušnosť voči ľuďom, aby sme zachovali princípy, ktoré sú minimálne alebo minimálne fundamentálne správne.
Ja skúsim prečítať zo stanoviska a ktoré som si náhodou, akože sa mi dostalo do rúk, stanoviska, myslím, že to je Generálna prokuratúra, ktorá hovorí: "Predkladateľ len autoritatívne konštatuje, ktoré príjmy vylučuje oslobodenia od dane z príjmu. Takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe", ešte raz zopakujem, "kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákonu." Uvedená pripomienka uplatňuje vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia spôsobom príznačným pre voluntarizmus. Takže toto nie je len moje stanovisko, ale to sú stanoviská povedzme aj tých, ktorí sú, alebo aj tých inštitúcií, ktoré sú v tomto pripomienkovom konaní.
Čiže ja by som bol veľmi rád, aby ste potom v tom druhom čítaní zvažovali aj nuansy, ktoré súvisia práve s týmto zákonom a neredefinovali povedzme tú povinnosť ľudí, keď nemajú žiadnu výhodu a ten zamestnávateľ nemá žiadnu motiváciu na to, aby týmto zamestnávateľom prispieval. Čiže my sme vlastne dnes to, čo sa budovalo hádam 15 rokov, vlastne sme hodili do koša.
Ďalší bod. Zrušenie oslobodenia pri predaji nehnuteľného majetku. Skúsim, aj tá prvá varianta, myslím, že to už bolo tu spomínané už dosť dlho, tá prvá varianta, o ktorej sa vlastne tu rozprávalo alebo ktorá bola vlastne v tom návrhu, a je to pravda, že keď z týždňa na týždeň alebo z dňa na deň sa menia náhľady, tá prvá varianta bola, že sa vlastne zruší všetko. Nebudú ani dva roky a nebude ani päť rokov. Po navrhovanom, alebo v návrhu zákona o dani z príjmov č. 595 je zachovaný päťročný trvalý pobyt. Zase odcitujem z pripomienky, ktorú zase dala inštitúcia v rámci pripomienkového konania: "Navrhovaná právna úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona, k zvýšeniu kriminality a je aj nespravodlivá." A teraz vysvetlím, prečo nespravodlivá. Uvedomme si, že ľudia, ktorí nadobudli niektorú nehnuteľnosť, tak ju museli kúpiť. Museli ju kúpiť z vlastných príjmov. A my takýmto spôsobom zavádzame ďalšiu daň, ak v prípade on tam nežil alebo menej žil, alebo mal trvalý pobyt menej ako 5 rokov. Takže vy vlastne z toho, čo on raz zdanil, ešte raz zdaníme tento príjem tomuto človeku len preto, že jednoducho, že nemal trvalé bydlisko 5 rokov na tejto adrese.
No myslím si, že neviem, či je to veľmi štandardné, ale myslím si, že určite súhlasím s tým, že mimo to, že teda jednoducho dvakrát budeme zdaňovať príjem pre konkrétneho človeka, bude aj to, že jednoducho bude to viesť len a len k obchádzaniu tohto zákona, možno aj ku kriminalite, ako to povedzme bolo spomenuté v tomto pripomienkovom konaní.
Ďalej, zdaňovanie vreckového. Zdaňovanie vreckového pri zahraničných služobných cestách. No ja si osobne myslím, že aj takéto možno detaily, ktoré podľa môjho názoru nebudú výrazným, výraznou výškou prispievať do príjmov štátneho rozpočtu, ale zase dávame určitú, by som povedal, ja si myslím, že nesystémovosť a nespravodlivosť. Ten zamestnanec je vyslaný na tú zahraničnú služobnú cestu. Ten zamestnanec má výdavky. Ak my chceme prinútiť toho zamestnanca, aby šiel na tú zahraničnú služobnú cestu, musíme aj uvažovať o tom, že aj tie výdavky, ktoré má spojené s tým, s touto zahraničnou cestou, nie sú nulové. A jednoducho, my keď ho budeme nútiť na tú zahraničnú služobnú cestu, tak jednoducho by mal mať aj nejakú možnosť týchto uplatnení a výdavkov. To je môj názor, nemusíte s ním súhlasiť. A osobne si myslím, že to sú zanedbateľné čiastky, ktoré prispejú do príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade je to podľa môjho názoru diskriminačné.
Zrušenie zníženia daní o úhrady zdravotných pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. Ak je mantrou, bolo tejto vlády a tejto vládnej koalície vzdelávanie, som veľmi prekvapený, že práve siahajú na výdavky, ktoré mali prispieť a ktoré prispievali na vzdelávanie. A myslí, že teda u tých pracovníkov, ktorých sa to týkalo, to bol lekárenský personál, myslím, že to neboli možno malé výdavky, určite podľa môjho názoru sa budú títo ľudia možno takýto spôsob vzdelávania riešiť iným spôsobom. My len zavádzame možnosť, aby to ľudia obchádzali alebo budú hľadať iné spôsoby riešenia, aby obchádzali tento zákon. Osobne si myslím, že všetci majú alebo všetci hovoria o vzdelávaní ako o niečom, čo posúva túto ekonomiku dopredu, my, práve naopak, týmto potláčame.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov, to bola tiež jedna sága. Pôvodný návrh, ktorý som čítal, bolo zníženie zo 60 % na 30 %, zo 40 % na 30 % paušálnych výdavkov, dnes je to na 40 %, čo je určitým spôsobom vylepšením. Osobne si myslím, že hľadanie nejakého konsenzu na úkor živnostníkov bude zasa len vytvárať proces na to, aby títo živnostníci zase hľadali možnosť úniku z tohto riešenia. Možno podľa môjho názoru to nebude únik ten, že budú si viesť alebo budú viesť účtovníctvo, lebo tam by museli zaplatiť ďalšieho pracovníka, ktorý by to musel za nejaký poplatok viesť atď. Je to podľa môjho názoru nie najlepším riešením, ak niekto chcel zjednodušiť tento postup (kýchnutie v sále) - na zdravie -, tak by mohlo byť ako tým, že zjednotí možno tých remeselníkov a možno tých ostatných, možno nájsť tú strednú hodnotu, čo je asi 50-percentná hodnota. Ale nie na to, že to znížiť a dokonca ešte podľa môjho názoru hrôzostrašne na 30 %, ale postavilo sa to na 40 %. Inak, mimochodom, mohli ste rovno týmto živnostníkom zvýšiť daň a mohli ste im povedať, že máte 30-percentnú daň, lebo to asi takýmto spôsobom vychádza číselne, ak im znížite zo 60 % na 40 %. Čiže mimo toho, že teda im zrušíte odpočítateľnú položku v roku 2011, alebo od 1. 1. 2011 sa znižuje, tak mimo toho im aj znížite teda ten systém sporenia, čo asi globálne vychádza 89 eur plus 76 niekde na úrovni 164-165 eur. Čiže mimo toho im v podstate aj znižujete túto odpočítateľnú položku.
Potom je tu zníženie oslobodenia daní z päťnásobku životného minima dane z príjmu, z prenájmu, z príležitostných činností na paušál 500 eur. Je to o polovicu zníženie, čiže tí všetci tí, ktorí mali možnosť akože prenajať alebo mali tie príležitostné príjmy, jednoducho budú musieť sa uskromniť s tým, že z nejakých 30-tisíc sa im to zníži asi na 15-tisíc korún.
Zdaňovanie predaja prenájmu a majetku a predaja majetku obcí a VÚC. No myslel som si, že po tých problémoch a veľkých výpadkoch a zhlukostí poznám veľmi blízko rozpočty alebo rozpočet vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja vzhľadom k tomu, že som predsedom komisie finančnej, takže myslím si, že práve týmto vyšším územným celkom alebo týmto mestám, obciam určite takýto spôsob alebo takéto ďalšie dodatočné zdaňovanie určite neprispeje k tomu, aby ozdravili svoj systém.
Nechcem sa ďalej zaoberať. Tu sú už možno ďalšie veľmi legislatívnotechnické veci, ako uplatňovanie zrážkovej dane teda do príjmu 166 eur atď., kde v podstate ste jednoducho touto zrážkovou daňou zamedzili to, aby ten človek, tá povedzme upratovačka alebo nejaký človek, ktorý zarába veľmi nízky príjem z jednotlivých príjmových alebo z jednotlivých firiem, jednoducho si nemohol uplatniť povedzme daň z príjmu, ale musí zaplatiť zrážkovú daň bez ohľadu na to, že ak zaplatí zrážkovú daň, mohol by získať na tom niečo ďalej.
Čiže je tu kopec vecí, ktoré by som charakterizoval na konci môjho vystúpenia ako tým, na jednej strane podľa môjho názoru poškodzujeme podnikateľské prostredie, uviedol som aj príklady ktoré, na druhej strane myslím, určite poškodzujeme ako ľudí alebo znižujeme príjmy pre ľudí, a hlavne, čo je teda paradoxné, ľudí, ktorí, s najnižšími príjmami. My si musíme uvedomiť, že v roku 2010 alebo dokonca roka platí vyššia odpočítateľná položka, teda 22,5-násobok životného minima, a znižujeme ju na 19,2-násobok životného minima. Pripravil som návrh zákona, ktorý aspoň týmto nízkopríjmovým skupinám by pomohol, povedzme tie pozostatky krízy nejako lepšie absorbovať, a navrhol som o predĺženie o dva roky. Čiže my neuvažujme len o týchto opatreniach, ktoré daň z príjmu prináša, len týchto opatreniach, ktoré sú, ale musíme uvažovať aj o tých, ktoré jednoducho končia v roku 2010.
A myslím si, že tento celý účet a celý tento dopad na obyvateľov hlavne znesú ľudia, ktorí sú v nižšej kategórii zárobkovej, a ten medián na Slovensku nie je priemer zárobku niekde 700, vyše 700 eur, ale niekde sa pohybuje okolo 400 eur, 450 eur. Čiže to je dôležité, aby sme zachovali práve ten životný štandard pre takéto nízke skupiny a zároveň podporili podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
