Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte aj mne niekoľko, možno trošku nesúvislých viet k programovému vyhláseniu vlády tak, ako ho vnímam ja. Dámy a páni, pretože všetko so všetkým súvisí a v politike to platí niekoľkonásobne, teda vyjadriť sa k programovému vyhláseniu súčasnej nastupujúcej vlády treba vidieť, podľa môjho názoru, v kontexte toho, ako ona vznikla, kto ju tvorí, kto ju v parlamente zastupuje, teda, kto je vlastne súčasťou tej súčasnej koaličnej väčšiny.
Hodnotiť programové vyhlásenie tejto vlády je, prinajmenšom pre mňa, tak absurdné, ako vznik toho koaličného zoskupenia, ktoré toto vyhlásenie vypracovalo. Koalícia, ktorá vznikla po voľbách, vznikla na základe legitímneho politického podvodu na voličovi alebo politického podvodu, ktorý žiaden zákon nerieši. Iba konštatujem, nič viac. Iba tak sa mohlo stať, že v parlamente sú strany, ktoré by v štandardnej politickej súťaži nezískali ani percento a dnes sa legitímne podieľajú na programovom vyhlásení a kladú si, samozrejme, z tohto dôvodu aj podmienky. Pre mňa trošku absurdné.
Je to už pomaly tradičná súčasť slovenskej politickej reality. Aj v histórii sa objavujúca. Mikuláš Dzurinda dvakrát prehral voľby a následne dvakrát zostavoval vládu. Teraz sa pre istotu radšej vôbec nezúčastnil, resp. nekandidoval ako poslanec, ako, povedzme si to otvorene, nechcená persóna, a tak sa stal len ministrom zahraničných vecí. Tiež má svoj vklad, a nemalý, v programovom vyhlásení vlády. Premiérka tejto vlády na vlastnú žiadosť po známom politickom škandále musela odísť z parlamentu. Alebo odišla na vlastnú žiadosť z etických dôvodov. Taká je pravda. Dnes je to mediálne rešpektovaná mohyla etičnosti, a pritom to bolo nič iné, len obyčajné porušenie zákona.
A už len malú poznámku na situáciu, ktorá vlastne legitímne existuje a bude existovať v tejto vláde. Viete si predstaviť, že premiérka tejto vlády bude môcť odvolať ministra zahraničných vecí? Viete si predstaviť, že premiérka vlády bude môcť odvolať svojho straníckeho šéfa? No, môže ho odvolať, len potom bude premiérkou možno 10 minút a možno ani to nie. A nielen toto. Premiérka nemôže odvolať ani podpredsedu vlády, v súčasnosti ministra financií. Preto, lebo táto vláda sa skladá okrem premiérky, ministrov a jedného nad ministra. Taká je, taká je naozaj skutočnosť. Je to neštandardná vláda.
Ďalej opäť konštatujem. Človek, ktorý dnes riadi parlament a je de facto druhým mužom v štáte, bol ešte pred dvomi mesiacmi na vlastnú žiadosť a za vlastné peniaze, poctivo zarobené treba povedať, na bilbordoch, dokonca bilbordoch, štylizovanou komixovou postavičkou, akýmsi zelenomodrým supermanom. Veľmi zaujímavý je aj postoj istej časti novinárskej obce. Napríklad, ako sa z nezávislého novinára stane závislý politik. Nikto tak nehnal túto koalíciu do proti smeráckych vyjadrení, ako tí tzv. nezávislí novinári. Niektorí už boli odmenení a sú v politických funkciách, no a tí ostatní na svoje ohodnotenie, na svoje lízatko ešte len čakajú. (Potlesk.)
Naivne som si myslel, dámy a páni, že v programovom vyhlásení vlády sa budeme baviť napríklad o zmluve s Vatikánom, o vzťahu štátu a cirkví, o finančnom bonuse, o dekriminalizácii marihuany alebo preberieme možnosti napríklad dvojakého partnerstva a tak ďalej. Všetko to, čo sme si mohli prečítať pred voľbami. Nič z toho, alebo presnejšie, veľmi málo, aby som bol presný. Všetko to, na základe čoho sa stala táto koalícia koalíciou. Opäť podvod. Legitímny. Povedzme. A o čo menej predvolebných sľubov vo vládnom programe, o to väčší, až agresívny atak na vytváranie až tragickej finančnej atmosféry v spoločnosti. No, prečo asi? No predsa treba vytvoriť pádne dôvody na to, aby sa opäť na plné obrátky mohla rozbehnúť privatizácia, to je vlastne tá najpodstatnejšia a v rámci tohto vládneho programu niekde rafinovane skrytej, niekde úplne natvrdo napísanej. Bratislavské letisko, Cargo, strategické podniky, tam toho ešte je, však? To sú tie finančné bonbóniky a dôvody účasti mnohých v tejto vláde a dôvody účasti mnohých aj v tomto parlamente.
Iste si spomínate na zásadnú vetu jedného z držiteľov modrého balónika. Citujem: "Spravíme všetko preto, aby sme sa dostali do parlamentu." Spravili. Sú tu, aj program pred voľbami spravili, len čo z toho, keď to už všetko dávno, dávno, dámy a páni, neplatí. Táto koalícia veľmi zápalisto rozpráva o tom, ako treba šetriť a nevyhadzovať peniaze. Aká je však skutočnosť? Ešte nemali niektorí páni poslanci ani kúpené obleky do parlamentu a už sa vytasili s nezmyselným referendom, ktoré svojou bezduchosťou je už dopredu odsúdené na zánik. Už týmto prvým krokom nás všetkých pripravili o niekoľko miliárd. (Potlesk.) No, a prečo bezduché? Veľmi jednoduché. Napríklad chcú znížiť počet poslancov zo 150 na 100, lebo to vraj bude lacnejšie.
Dámy a páni, urobil už niekto z vás analýzu prečo 100? Prečo nie 90? Prečo nie 120? Alebo, možno by to bolo najlacnejšie, keby tu sedel jeden poslanec. A keď sa tak pozerám, ja už aj viem, ktorý. (Potlesk.) Dámy a páni, aby som bol korektný, dovoľte mi, aby som prečítal v tejto súvislosti len nejaké počty s krajinami, ktoré sa približne počtom obyvateľov približujú Slovensku. Preto hovorím tie moje argumenty, určite ako s nimi nebudete súhlasiť, ale Dánsko 5,5 mil. obyvateľov - 179 poslancov, Fínsko 5,3 mil. obyvateľov - 200 poslancov, Nórsko 4,5 mil. obyvateľov - 169 poslancov, Švédsko 9,3 mil. obyvateľov - 349 poslancov, Rakúsko 8,3 mil. obyvateľov - 183 plus 62 poslancov ako dvojkomorový parlament. Máte dojem, že tam keby niekto prišiel a povedal, že a chceme počet poslancov znížiť na polovicu, že by ho nevysmiali? No, ja som nie celkom toho názoru. Preto hovorím o tom referende ako o nezmyselnom, o referende, ktoré jednoducho nebolo domyslené a skutočne nás pripravilo o mnohé a pripraví o mnohé finančné prostriedky.
Dámy a páni, alebo ďalší problém referenda. Imunita poslancov. A akú imunitu ste mali na mysli? Ja nie som právnik, ale mám s tým veľké skúsenosti z tohto parlamentu. Akú ste mali imunitu na mysli? Trestnoprávnu alebo občianskoprávnu? Lebo občianskoprávnu imunitu nikto z nás nemá. A ja, keď vás urazím alebo vy keď mňa urazíte, a ja vás, alebo vy mňa zažalujete na 5 mil. korún v rámci občiansko-právneho konania a právnici vám to povedia ďaleko profesionálnejšie ako ja, tak to tvrdo zaplatíte. Tak o akej imunite hovoríte? Akú imunitu ste mali na mysli, keď ste si ju dali sem, do tohto programu?
Ďalej, nezmysly ako autá, to už ani nekomentujem. Či s valorizáciou alebo bez valorizácie, to už by sme sa zase mohli baviť, že čo tou sumou ste mali na mysli, no, a potom na zoštátňovanie rozhlasu a televízie, bez koncesionárskych poplatkov. Len pre vašu informáciu, koncesionárske poplatky už dva roky nemáme. My platíme za služby verejnosti a tam sú koncesionárske poplatky, viete, napísané. No a to vám na žiadnom Ústavnom súde nikto nepotvrdí, lebo ste vlastne čosi zadali, čo už neexistuje. To len taká maličkosť.
No a ak dovolíte, teraz sa budem, trošku, ale skutočne len okrajovo venovať tomu, čo je v oblasti kultúry. Preto, lebo ja si myslím, že konkrétne o týchto veciach budeme hovoriť až vtedy, keď prídu na pretras konkrétne zákony. Skutočne, mojou úlohou je vyjadriť sa k predloženým návrhom, ktoré by mali v budúcich rokoch ovplyvňovať situáciu slovenskej kultúry a umenia a mediálneho priestoru. Veľmi objektívne, hovorím, som rád, že sa programu v oblasti kultúry tento krát nevenovala len taká stručná časť programového vyhlásenia vlády, ako to bolo napríklad v roku 1998.
Pán minister Krajcer prichádza s niektorými novinkami, predovšetkým s úsilím pritiahnuť do financovania výdavkov kultúry viac zdrojov zo súkromných prameňov. Iste, to by bolo výborné, keby slovenskí podnikatelia začali z čistého altruizmu masívne subvencovať napr. finančne stále nedoriešené rekonštrukcie našich historických objektov. Otázka však je, koľko takých podnikateľov na Slovensku nájdeme a či to nebude len vstupná etapa k tomu, aby sme začali s rozpredajom cenných historických objektov zahraničným záujemcom, hoci pravdupovediac, neviem si v tejto chvíli dosť dobre predstaviť, kto napr. kúpi hrad Pajštún s tým, že si tam bude môcť eventuálne urobiť kaviareň. Naozaj, neviem. Podobne sa programové vyhlásenie venuje navrhnutým krokom v oblasti verejnoprávnych médií a vláda má ambíciu vytvoriť zo Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a tlačovej agentúry jednotnú inštitúciu, ktorá mi veľmi pripomína len pred pár týždňami prijatý plán Orbánovej vlády na silnejšie uplatňovanie štátnej moci v pôvodne verejnoprávnych médiách. Poviem prečo.
Dnes existuje list nad ministra financií, ktorý poslal ministrovi kultúry, kde sa vlastne dozvedáme, že o 15 % sa znižuje subvencia pre verejnoprávny Slovenský rozhlas. Dozvedáme sa z toho listu, že Slovenská televízia bude mať 56 mil. EUR, to je pre vašu informáciu rozpočet, ktorý Slovenská televízia mala v roku, pred piatimi rokmi, kde bol znížený ešte aj počet vysielacích hodín a dozvedáme sa z neho, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky nedostane žiadne peniaze, ani korunu a že bude transformovaná. To sa zase dozvedáme od pána ministra kultúry. Tomu celkom nerozumiem, lebo ona transformovaná zo štátnej už bola. Čiže, čo chceme? Transformovať transformované alebo to chceme úplne zničiť alebo, no, to si treba samozrejme vyjasniť a uvidíme aký návrh zákona príde. Iste bude zaujímavé sledovať, či už roky stále otvorená téma možného spojenia verejnoprávneho rozhlasu a televízie by naozaj priniesla očakávané efekty, keď vieme, že ich základným problémom je jednoducho nedostatočné množstvo zdrojov, s ktorými pracujú.
V minulých rokoch sa podarilo uskutočniť niekoľko významných a prínosných krokov, ktoré umožnili znovu naštartovať už takmer rozpadnutú filmovú tvorbu, novým zákonom, a práve vďaka prijatému zákonu, ktorý umožňuje dodatočne financovať verejnoprávne médiá aj z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa slovenské filmy opäť hrajú v kinách.
Chýba mi jasnejšia artikulácia o pokračovaní v podpore audiovizuálnej tvorby, pretože silná komercializácia tohto segmentu vytesnila z aktívnej tvorivej práce množstvo umeleckých osobností a pred originalitou a pôvodným prínosom sa uprednostňovali tzv. komerčné trháky. Veľmi ma prekvapuje, že v predloženom návrhu vládneho programu sa nedostalo, aspoň v deklarovanej podobe, nejaká podpora slovenskej literatúre, ktorá za uplynulé dve desaťročia stratila spoločenskú prestíž a nemôže sa už hrdiť takým širokým spektrom žánrových rôzností, ako tomu bolo pred časom, ale tieto veci sme si s pánom ministrom kultúry, treba povedať korektne, vydiskutovali na výbore. Tiež sme hovorili o tom, že chýba mi tuná nejaká podpora hudobných žánrov, hlavne tých žánrov, ktoré v minulosti tuná boli a dnes dlhodobo neexistujú, a pritom k tomu naozaj veľa netreba, len malý impulz v podobe impulzu z ministerstva kultúry a veľmi jednoduchého zadania, ale o tom sa tiež budeme baviť na výbore pre kultúru a médiá, o tom som presvedčený.
Mali by sme sa, vážený pán predsedajúci a pán minister, všetci spoločne začať zamýšľať aj nad tým, prečo globalizácia európskeho kultúrneho priestoru spôsobuje, že na jednej strane môžeme užívať veľmi pestrú ponuku, ale na druhej strane naše domáce umelecké organizácie nie sú tlačené čoraz väčšmi ekonomickými kritériami do aktivít, ktoré sú skôr zábavou, ako umeleckou tvorbou.
Možno by bolo zaujímavé popremýšľať aj o tom, prečo nenájsť správnu formu, ktorá by umožňovala tvorbu kultúrnych a umeleckých aktivít v širšom časovom horizonte. Mechanizmus každoročne zúčtovaných grantov a vždy na novo predkladaných žiadostí o ďalšie, je pre mnohých talentovaných ľudí traumatizujúci a vedie k tomu, že sa potom vysoká časť produkcie odohráva v akomsi zrýchlenom čase začiatkom jesene. Keby sme našli systém, ako objektívne posúdiť aj dlhodobejšie plány a umožnili tvorcom, povedzme, raz za päť rokov prejsť akreditáciou, neviem ako to nazveme, dosiahnutých výsledkov, myslím, že by to malo veľmi priaznivý vplyv na situáciu.
Dámy a páni, vždy sa tu bavíme o tom, že priestor kultúry a umenia je priestorom najcitlivejšie reagujúcim na nešťastné zásahy. Tvorcovia kultúrnych hodnôt, nielen hudobníci či divadelníci, ale aj pracovníci knižníc a múzeí a galérií, sú ľudia s vysoko vyvinutou senzibilitou a citlivo vnímajú každú krivdu. Myslím si, že v programovom vyhlásení vlády chýba nejaká zmienka o výtvarníkoch, o zlepšenia toho výtvarného priestoru, dá sa to riešiť, samozrejme, mnohými spôsobmi, treba sa už konečne na jednom dohodnúť, ako rozhýbať napr. trh s výtvarným umením, aj pomocou daňového systému sa tieto veci dajú riešiť. Len hovorím, treba chcieť a tuná verím, že určite sa dohodneme, preto, lebo je to dlhodobá aktivita, ktorá vlastne v tomto našom parlamentnom priestore chýba od roku 1993, od vzniku Slovenskej republiky.
Dámy a páni, možno trošku nesúvislých viet, ale hovorím, budeme sa určite baviť o kultúre ďaleko intenzívnejšie pri predložení konkrétnych zákonov, ktoré budú kreovať kultúrne prostredie na Slovensku. Ja sa teším na túto spoluprácu a dopredu držím pánovi ministrovi kultúry palce. Myslím to vážne a ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)