Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak už možno po tretíkrát, ale nadväzujúc na to, čo bolo uvedené aj doteraz v rozprave, by som si dovolil zareagovať aj na predloženie tohto návrhu zákona.
Pripájam sa k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Laššáková, a to z hľadiska najmä legislatívnych pravidiel a procedúry pri tom, akým spôsobom bol predložený tento návrh zákona. Pani ministerka, možno je pravdou, že z hľadiska predloženia tohto zákona spôsobom, akým ste ho predložili, ste neporušili legislatívne pravidlá, možno je určite pravdou, že ste neporušili ani legislatívny poriadok, ale váš kolega, koaličný kolega, minister vnútra má na to taký veľmi dobrý herecký výkon, keď vidí niečo, čo sa mu nepáči, a povie: "To je škandál!"
Ja si dovolím tieto slová prepožičať práve kvôli tomu, pretože si myslím, že z legislatívneho procesu, pani ministerka, v Národnej rade Slovenskej republiky robíte neskutočný cirkus. Predkladáte totožné návrhy zákonov dvojmo, pretože očakávate, že vám nejaký návrh zákona neprejde. To už naozaj nikto na svete nevidel, že vláda Slovenskej republiky predkladá do Národnej rady zákony s vedomím, že jej neprejdú a ako poistka bude predložený druhý návrh zákona, ktorý v takom prípade prejde legislatívnym procesom. Z Národnej rady Slovenskej republiky svojím spôsobom robíte slúžku alebo nejdem používať expresívnejšie výrazy, pretože to skutočne ešte svet nevidel, aby vláda totožné znenia zákonov v ďalších článkoch predkladala pre istotu a ešte, pani ministerka, ale skutočne politicky sa za to ani hlásiť nemáte, skôr si myslím, že skôr hanbiť, keď vyhlasujete, že idete vziať návrh zákona späť. Na to by minister mal byť pripravený ako na poslednú možnosť a nie predkladať návrhy zákonov s tým na vláde, že možno sa neschvália alebo neprejdú.
Celé je to dôkazom, pani ministerka, o jednom cirkuse, o jednom prázdnom politickom geste predložením novely Ústavy Slovenskej republiky a na to nadväzujúcich právnych predpisov.
Je mi veľmi ľúto, že z hľadiska formy táto forma najmä poznačuje obsah právnych predpisov, ktoré predkladáte, ale už pri treťom bode programu, pri ktorom prerokovávame vážnejšie tieto veci, je zrejmé, že sa dopúšťate vážnych, ak nie legislatívnotechnických, tak určite závažných politických chýb, ktorých sa tu nedopúšťali nikdy vaši predchodcovia.
Nehnevajte sa, ale ja si skutočne nepamätám, že by v Slovenskej republike boli predkladané dva návrhy zákonov, že jeden z nich pre istotu minister stiahne. To už je čo za vláda? Prepáčte mi, naozaj.
To už naozaj vláda vládne tak, že pre istotu nahodí dve udice, že možno sa ryba na jednu z nich chytí? Že hodíme dva návrhy zákonov, možno jeden prejde? Takáto vláda nám má vládnuť? No nehnevajte sa, ja sa s takýmto postupom v žiadnom prípade nestotožňujem.
Mali by ste možno do budúcnosti rozmýšľať nad politickými postupmi, ktorým podriaďujete potom legislatívny proces, pretože to skutočne bude vychádzať tak, ako to v súčasnosti vychádza, a neocení to ani prax, ani súdnictvo a ani verejnosť, takéto vaše, bohužiaľ, musím to povedať, skutočne prešľapy.
K samotnému obsahu návrhu zákona, pretože ten je možno podstatnejší ako táto forma, to nepochybne áno, si dovolím uviesť len niekoľko poznámok, pretože tento návrh zákona je skôr hodný druhého čítania a práce vo výboroch.
Ako také nemožno absolútne odmietnuť hodnotenie práce sudcov. Ako každý zamestnanec v štátnej správe, verejnej sfére, funkcionár, človek, ktorý vykonáva činnosť v rámci verejnej správy, taktiež podlieha určitej kontrole a jeho činnosť by mala byť či už nadriadenými, alebo možno inými subjektmi hodnotená, kontrolovaná. V tomto principiálne možno určite teoreticky súhlasiť.
Horšie je ale forma a obsah, akým spôsobom realizujete toto hodnotenie, ktoré by som si dovolil rád naznačiť niekoľko úskalí, ktoré v takom návrhu sa nachádzajú. Vami navrhované riešenie absentuje dôsledný individuálny prístup k posudzovaniu činnosti sudcu. Keď hovoríme o posudzovaní činnosti sudcu, ktoré vychádza aj zo štatistického výkazu, treba povedať, že sudcovia, jednotliví sudcovia vykonávajú aj iné činnosti, ktoré sú rovnocenné s výkonom súdnictva v rámci súdnej správy, správy súdov, samosprávy, disciplinárnych senátov, grémií, kolégií a tak ďalej.
Je dôležité si povedať, akým spôsobom budú hodnotenia sudcov. V návrhu zákona je 5-ročná lehota, ktorá sa bude opakovať, a ja si dovolím opýtať sa, že 1 200 sudcov, a to je skutočne, pani ministerka, otázka pre vás, 1 200 sudcov budeme hodnotiť v 5-ročných intervaloch, čo znamená, že aj túto činnosť, táto činnosť bude určitou záťažou pre tých sudcov, ktorí budú túto hodnotiacu činnosť vykonávať. Bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom dôjde k záťaži v rámci súdnictva, bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom sa navýši záťaž jednotlivých sudcov, aby sme náhodou neskĺzli k tomu, že sa budeme každých 5 rokov štatisticky vykazovať a hodnotiť, a aby sme stihli popri tom niečo aj súdiť.
Čo považujem za najpodstatnejšie a najdôležitejšie, je z hľadiska hodnotenia rozvrhnutie kritérií a bodov, ktoré môže v rámci hodnotenia prideliť konkrétna osoba. Tu osobne vidím najväčší problém v tom, že predseda súdu ako taký udeľuje 35 bodov, čo je veľmi veľká váha z celkového počtu 100. Uvedené uvádzam práve kvôli tomu, že predseda súdu môže hodnotiť sudcu len na základe štatistických ukazovateľov, ktoré v rámci Slovenska môžu byť, samozrejme, rôzne, na jednotlivých súdoch je aj iný nápad vecí. A poukazujem aj na výberové konania, ktoré prebiehajú a ktoré má súčasná vláda v záujme uskutočniť spôsobom, akým ich uskutočňuje, aj na základe právnej úpravy napadnutej na Ústavnom súde, kde nemáme pochybnosti o tom, že vláda Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti súdnictva, realizovať politické nominácie na funkciách predsedov súdov. 35 bodov síce nestačí na to, aby bol niekto zbavený funkcie sudcu, to mi asi dáte za pravdu, a tu možno vám chcem na tento argument reagovať, ale je to už veľmi blízka hranica, pri ktorej sa sudca môže cítiť ohrozený v prípade politickej perzekúcie a takejto vašej politickej nominácie, aké sa v súčasnosti na súdy dostávajú.
Z uvedeného dôvodu len na základe týchto skutočností a možno aj ďalších, ktoré budú uvedené, nemám dôveru k hodnoteniu sudcov, tak ako je navrhnuté, ale, samozrejme, táto vec bude určite ďalej predmetom diskusie v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
Z hľadiska procedúry, tak ako bola uvedená, ja odporúčam pani navrhovateľke, aby návrh zákona bol vzatý späť najmä z dôvodu, že vláda by nemala predkladať duplicitné návrhy zákonov. Predsa máme ustanovenie v zákone o rokovacom poriadku, ktorý určuje presnú lehotu, počas ktorej nemôžete návrh zákona predložiť, 6-mesačnú, opäť po jeho neschválení. Samozrejme netýka sa to tohto prípadu, ale per analogiam by sme si mali možno ctiť isté pravidlá a nepredkladať dva návrhy zákonov naraz preto, lebo by sme potom tú 6-mesačnú lehotu museli dodržať. Je to obchádzaním zákona zo strany ministerstva spravodlivosti a vlády Slovenskej republiky. Toto je z hľadiska procedúry celý jeden cieľ.
Z uvedeného dôvodu si myslím, že návrh zákona ako taký by nemal byť prerokovávaný na tejto schôdzi, stotožňujem sa s tým procedurálnym návrhom, ktorý uviedla pani poslankyňa Laššáková, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v druhom čítaní, pokiaľ by skutočne bol do druhého čítania prijatý, posunutý, schválený, tak budeme uplatňovať pozmeňovacie návrhy, z ktorých sa budeme snažiť aspoň čo najviac, v najväčšej možnej miere znížiť politické zasahovanie a riziko perzekúcií sudcov osobného zneužitia zo strany súdnych funkcionárov voči sudcom, pretože toto je najväčšie riziko, ktoré zo súčasnej vlády v tomto zákone ja osobne vidím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, reagujem na to, čo ste uviedli, pokiaľ ste hovorili o označovaní návrhu zákona číslom parlamentnej tlače, musíte rozlíšiť označenie návrhu zákona, to znamená obálky zákona číslom parlamentnej tlače, a obsahom návrhu zákona a obsahom dôvodovej správy, ktorá je podstatnou náležitosťou. Vy ste menili dôvodovú správu vtedy, keď už ste mali vyžiadané čísla parlamentnej tlače, na čo podľa môjho názoru oprávnení nie ste.
Aspoň sme sa z vášho prejavu dozvedeli, že na ktorej strane, či na strane vlády, ministerstva, alebo na strane parlamentu došlo k pochybeniu.
Ďakujeme pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, opäť si dovolím vystúpiť k ďalšiemu zákonu z balíka týchto justičných zákonov, k zákonu o Súdnej rade.
Vážené dámy a páni, zmena volebného systému vždy niečo znamená. Môžeme to prezentovať akýmikoľvek dobrými úmyslami, niečo bude pod povrchom, v pozadí, pohnútkou predkladateľa na to, aby zásadným spôsobom menil pomery v orgáne, ktorého sa voľba týka.
Pani ministerka predkladá novelu zákona o Súdnej rade, ktorá zásadným spôsobom mení volebný systém do Súdnej rady Slovenskej republiky. Inak by to ani nebolo v Národnej rade, keby to pre pani ministerku nebolo pravdepodobne dôležité, a o pohnútkach si pravdepodobne povieme ďalej. Ony svojím spôsobom skôr či neskôr aj vyplávajú na povrch.
Dámy a páni, tak ako je Slovenská republika vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod, aj podľa súčasnej právnej úpravy sú voľby do Súdnej rady zabezpečované v rámci jedného volebného obvodu. Najväčšie odborné a justičné kapacity, sudcovia, ktorí sú svojim kolegom známi, a to aj vďaka publikačnej činnosti, sa môžu o funkciu člena Súdnej rady uchádzať medzi všetkými svojimi kolegami. Pokiaľ pani ministerka zavádza deväť jednomandátových volebných obvodoch pre voľbu členov Súdnej rady, jej úmysel je tesne pred voľbami do Súdnej rady úplne iný.
Úmysel pani ministerky je pravdepodobne mocensky zasiahnuť do pomerov v súdnictve, zmeniť podmienky voľby do Súdnej rady tak, aby to vyhovovalo vám, tým, ktorí ste vo vládnej koalícii a môžte ovplyvňovať pomery v jednotlivých obvodoch krajských súdov cestou svojich politických nominantov, inými slovami povedané, predsedov súdov, ktorých si vyberáte, pani ministerka, tak ako si ich vyberáte, a zákonom, ktorý je napadnutý na Ústavnom súde.
Meniť pravidlá hry počas hry tesne pred voľbou v prospech ktorých kandidátov je skutočne závažnou zmenou, ktorá sa v takomto časovom odstupe, pokiaľ očakávame voľby do Súdnej rady začiatkom roka, nerobí.
Prečo, pani ministerka, keď oceňujete regionálny princíp, v prvom rade nepresadzujete aj so svojimi politickými stranami, aby sa zmenil volebný systém aj v Slovenskej republike? Zaveďte osem volebných obvodov do volieb Národnej rady Slovenskej republiky a preukážte, že áno, toto je naša skutočná vôľa, takto si myslíme, že to bude lepšie.
Vieme ale opäť, dámy a páni, ako dobre vám leží v žalúdku odpor väčšiny sudcov k zasahovaniu do nezávislosti súdnictva. Tu to už není o Harabinovi, tu už vám vadia všetci členovia Súdnej rady a vy chcete zmeniť pomery tak, aby novokonštituovaná Súdna rada vyhovovala súčasnej vládnej koalícii.
Z uvedeného dôvodu, dámy a páni, je tento návrh zákona opäť neakceptovateľný, pretože je len mocenským a politickým nástrojom na zmenu obsadenia Súdnej rady. Zákonne a legitímne zvolení zástupcovi Súdnej rady za sudcov, ktorí boli vybratí spomedzi svojich kolegov v riadnych voľbách, týmto budú nahradení možno v rámci nového systému ktovie ešte akým spôsobom, o ktorom sa do budúcnosti dozvieme.
Dovolím si aj poukázať na súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky, podľa čl. 141 ods. 1 ústavy predsedom Súdnej rady je aj doposiaľ predseda Najvyššieho súdu. Jeho ďalšími členmi, jej ďalšími členmi sú podľa písmena a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. S ohľadom na to, že meníte Ústavu Slovenskej republiky spôsobom, akým meníte, a pomermi v parlamente, kde nemožno očakávať, že by ste takúto zmenu uskutočnili, pani ministerka, nemôžete ani v najmenšom dúfať, že sa vám podarí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky predložiť návrh zákona v tomto zmysle.
K zavedeniu regionálneho princípu budete mať potom ďalší problém, ako rozdeliť osem členov Súdnej rady tak, aby boli volení v jednotlivých obvodoch krajov, a akým spôsobom zahrniete do týchto obvodov súdy ako Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd.
Tu sa dostávame do niekoľkých rozporov, potenciálnych rozporov aj s Ústavou Slovenskej republiky. Tak ako ste formulovali zákon, vyššie uvedená formulácia nasvedčuje tomu, že v zmysle navrhovanej právnej úpravy má sudca právo voliť len kandidátov za volebný obvod, do ktorého je sudca zaradený. To je vaším cieľom. Navrhovaná úprava tak výrazne bez akéhokoľvek ústavného podkladu negatívne zasahuje do aktívneho, ako aj pasívneho volebného práva každého jedného sudcu. Lebo právo každého sudcu Slovenskej republiky v súčasnosti je po prvé voliť osem sudcov Slovenskej republiky za členov Súdnej rady a toto právo sa zužuje na právo voliť určitého jedného sudcu z daného volebného obvodu. A súčasne právo sudcu byť volený všetkými sudcami Slovenskej republiky za člena Súdnej rady sa zužuje na právo sudcu určitého volebného obvodu byť volený len sudcami tohto obvodu.
Pokiaľ neodstránite aj rozpor, čo sa vám, predpokladám, že nepodarí, svojou ústavou vo vzťahu ku konštituovaniu počtu členov, máte ďalší problém, aký obvod vytvoríte z Najvyššieho súdu a zo Špecializovaného trestného súdu.
Pokiaľ navrhovaná právna úprava dáva sudcom z obvodov siedmich krajských súdov už pred uskutočnením volieb Súdnej rady istotu v tom, že v Súdnej rade budú mať svojho zástupcu zvoleného sudcami, táto istota bude však, pani ministerka, upieraná sudcom z obvodu Krajského súdu v Bratislave, ako aj sudcom Najvyššieho súdu. V tomto tiež treba vidieť nevyváženosť tejto novely, ktorá bude mať ústavnoprávne následky. Nemožno osem volebných obvodov rozdeliť tak, že ich zaradíte na jednotlivé obvody krajských súdov. A bez zmeny ústavy, o ktorej určite vám musí byť jasné, že k nej nedôjde, nemáte kam zaradiť sudcov Najvyššieho súdu a sudcov Špecializovaného trestného súdu.
Dámy a páni, okrem týchto možno technických problémov, ktoré sú, ktoré však sú podmienené len a len snahou usporiadať pomery tak, aby to vyhovovalo modrým úderkám, ktoré sú pripravené nabehnúť na súdnictvo po prijatí ďalších zákonov, tak má tento návrh zákona ďalšie veľmi vážne nedostatky.
Celý obsah čl. 2 je totožný s tlačou 454 - zákonom o sudcoch a prísediacich. Dovolím si nesúhlasiť s tým, čo uviedla v úvodnej správe pani spravodajkyňa. Zákon po formálno-právnej stránke nespĺňa všetky predpoklady, ktoré mu prináležia zo zákona o rokovacom poriadku a legislatívnymi pravidlami vlády.
Vážený pán predseda Národnej rady, a týmto si dovolím sa obrátiť aj na vás, mám pocit, že tu už za vášho predsedovania sa falšuje aj podateľňa a registratúry poriadok. A není to po prvýkrát.
Dovolím si citovať z dôvodovej správy a dovolím si to aj odôvodniť, možno ste, pani ministerka, prekvapená, možno neviete, čo robia vaši ľudia spoločne s inými.
Pokiaľ má byť návrh zákona predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, jeho podstatnou náležitosťou je, že obsahuje aj dôvodovú správu: všeobecnú časť, osobitnú časť a ďalšie náležitosti. V tomto sa určite zhodneme.
Po tom, ako je zákon predložený, dámy a páni, do Národnej rady, len keď je predložený so všetkými týmito podstatnými náležitosťami, vtedy mu Národná rada, samozrejme, pridelí spisovú značku, inými slovami, číslo parlamentnej tlače.
Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky bola pridelená tlač, parlamentná tlač 453.
Dámy a páni, a ja si vám dovolím citovať z dôvodovej správy, z dôvodovej správy, ktorá by mala byť predložená v tom čase, keď predkladáte návrh zákona predsa, lebo je jeho podstatnou náležitosťou. Citujem: "Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 452)." To ešte by som si dovolil pochopiť, pretože je to číslo, ktoré predchádza číslu parlamentnej tlače, ktoré má pridelený návrh zákona.
Pokračujem dôvodovou správou: "Popri tomto návrhu zákona, tlač 453", to znamená, vláda predkladateľ už vie v dôvodovej správe, aké číslo parlamentnej tlače dostane tento zákon, úžasné, gratulujem, "a ústavného zákona č. 452 sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 454)."
To znamená, že v tlači 453 v dôvodovej správe hovoríme o ďalšom zákone pod tlačou 454, ktorého predloženie až nadchádza predloženiu tohto zákona.
Dámy a páni, ja sa pýtam, ako je možné, že keď predkladám zákon po prvé v dôvodovej správe, ktorá je podstatnou náležitosťou návrhu zákona, ktorý predkladám do Národnej rady, uvádzam číslo parlamentnej tlače?
A ďalej sa pýtam, ako je možné, že ešte hovorím o zákone, ktorý bude nasledovať, 454, a uvádzam jeho číslo parlamentnej tlače?
Potom sa pýtam, či tento návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky predpoklady na prerokovanie v Národnej rade? Pretože v danom okamihu, keď bol predložený, celkom jasne z povahy veci vyplýva, že neobsahoval túto dôvodovú správu. Nemohol obsahovať, pretože vtedy sme nemohli poznať nielenže číslo parlamentnej tlače tohto návrhu, to by som ešte ako-tak pripustil, ale nie nasledujúceho návrhu zákona, ktorý nebol v tom okamihu, nemohol byť v tom okamihu, dámy a páni, predložený.
Pán predseda Národnej rady, pýtam sa, čo to robíte s registratúrnym poriadkom a s podateľňou Národnej rady? (Potlesk.)
Už sme tu zažili, že sa tu dostávali návrhy či už na kandidátov a tak ďalej po ukončení otváracích hodín v Národnej rade, ale toto je, dámy a páni, flagrantný dôkaz flagrantného porušenia základných princípov parlamentarizmu, keď dopĺňate a meníte dôvodovú správu. A v týchto intenciách tá dôvodová správa ani nemohla byť na vláde schválená.
Predsa ak je návrh zákona predložený na vláde, predsa nemôžeme hovoriť o tom, aké číslo parlamentnej tlače návrhu zákona pridelené bude.
Do budúcnosti si s týmto, odporúčam, dajte na toto pozor. Ale z hľadiska tohto návrhu zákona tento návrh zákona nebol v danom okamihu predložený s dôvodovou správou, pretože nemohol byť. Usvedčujete tým sami seba.
Z uvedeného dôvodu si dovolím navrhnúť návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže a požiada predsedu Národnej rady o nasledovné, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť informáciu o dátume a spôsobe doručenia dôvodovej správy k tlači 453, k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a k tlači 454 zákona o sudcoch a prísediacich."
Pán predseda Národnej rady, skutočne žiadam, aby ste odstránili tieto pochybnosti, pretože nie je možné ďalej rokovať o predmetnom návrhu zákona, pokiaľ tak flagrantne dopúšťate, aby tu Národná rada takýmto spôsobom menila počas rokovaní materiál, ktorý mal byť alebo bol predložený do Národnej rady v lehotách.
Zaujíma nás, či dôvodová správa ako súčasť návrhu zákona bola uvedená a predložená do Národnej rady v zákonom ustanovenej lehote, aby návrh zákona mohol byť prerokovávaný na tejto schôdzi. A zaujíma nás, akým spôsobom je možné dodatočne meniť dôvodové správy tak, aby sme sa s radosťou vysporiadali s číslami parlamentných tlačí, ktoré budú mať zákony, ktoré ešte nie sú predložené do Národnej rady. (Potlesk.)
Dámy a páni, aj tento návrh zákona nielen po obsahovej stránke, tak ako bol, tak, aké ustanovenia predkladá a čo je jeho účelom v súdnictve znova zmeniť pomery, povyhadzovať ľudí, pretože vám sa tam skutočne nikto nepáči, a obsadiť všetky najzásadnejšie funkcie riadiace alebo samosprávne a správne funkcie v súdnictve svojimi ľuďmi. Nezakrývajte to, je to tak. To je obsahová stránka. Ale aj po formálnej stránke vyjadruje aroganciu tejto vládnej moci. Vy už sa naozaj neštíte ani pred tým, aby ste vopred citovali to, čo sa ešte nestalo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým predrečníkom. Ja by som chcel zareagovať na to, čo uviedol pán poslanec Beblavý.
Pán poslanec Beblavý, nie je problém na strane SMER-u, že či je, alebo nie je právnym nástupcom akej politickej strany z roku 2001. Problém na strane SDKÚ je ten, že SDKÚ hlasovalo za novelu ústavy v roku 2001 a teraz SDKÚ likviduje všetky vymožiteľnosti vyplývajúce z nezávislosti súdnictva, ktoré boli postupne do Ústavy Slovenskej republiky v roku 2001 zavedené. Popierate vy vlastné slová, to, čo ste presadzovali v roku 2001, vám už nie je sväté a po 10 rokoch len kvôli tomu, že chcete obsadzovať už aj straníckymi nomináciami funkcie v justícii, sa neštítite zmeny zákonov a dokonca zmeny ústavy.
Pán poslanec Matovič, keď vám nie je ľúto toho času pani ministerky, tak sa potom zamerajte aj na výsledok, ktorý potom príde v prípade schválených týchto zákonov. Vy ste údajne známy tým, alebo aspoň sa tak prezentujete, čomu ja osobne neverím, že nemáte rád stranícke nominácie. Tak pripravte sa zozbieravať si informácie o modrých úderkách a hordách, ktoré budú obsadzovať funkciami v justícii po tom, ako pani ministerka presadí svoje zákony.
Ďakujem pekne.