Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2010 o 17:52 hod.

JUDr.

Róbert Madej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2010 17:52 - 17:52 hod.

Róbert Madej
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás požiadať, aby ste dali o bodoch 9 až 21 a bode 24 dali hlasovať spoločne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.12.2010 17:52 - 17:52 hod.

Róbert Madej
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovolím si pripomenúť procedurálny návrh, o ktorom sme hlasovali, nebolo dostatok poslancov na to, aby v rozprave mohol vystúpiť predseda Najvyššieho súdu. Mám za to, že o tomto procedurálnom návrhu by ste mali dať opätovne hlasovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2010 16:02 - 16:03 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť jedno a to, že pani ministerka podporila spomenuté pozmeňovacie návrhy, ktoré navrhol pán prezident z dôvodu, z dôvodu prípadnej neústavnosti schváleného znenia časti zákona o Súdnej rade, ale chcel by som povedať, že podľa toho ako vystupovala pani ministerka mne sa, mne sa k vyjadreniu: rešpektujem rozhodnutie poslancov skôr zdá, že by to malo byť synonymom, alebo skôr použité priznávam si chybu, pretože skutočne už nikto nemá pochybnosti o tom, že schválená právna úprava bola v rozpore s ústavou v tých veciach a ustanoveniach, o ktorých sme hovorili. A to len kvôli tomu, a dovolím si to zopakovať, že vládnej koalícii sa nepáčili možno ľudia, funkcie alebo čokoľvek, snažila sa zvýšiť moc v súdnictve a jedno oceňujem, že aspoň v tejto jednej veci ste nateraz ustúpili, bohužiaľ, v ostatných nie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.12.2010 15:54 - 15:54 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý. Hm. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia teda bojuje proti kandidátom na generálneho prokurátora, bojuje proti sudcom, ktorí súčasne vykonávajú aj funkciu predsedu súdu a člena Súdnej rady. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia sa snaží rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Pred chvíľou sme prerokovávali zákon o sudcoch a výberové komisie chcete obsadzovať vy na základe politických objednávok. Ako tomu možno rozumieť, keď inak ako tak, že ide o hrozby priame a nepriame zasahovanie zo strany exekutívy sa tomu rozumieť inak, dámy a páni, skutočne nedá. Keď hovoríme o nezávislosti súdnej moci a z hľadiska aj postavenia členov Súdnej rady dovolím si citovať napr. stanovisko č. 1 Poradnej rady európskych sudcov, ktoré odporúča, citujem: "Vychádzajúc z odporúčania európskej charty základné princípy štatútu sudcov sú ustanovené vo vnútroštátnych normách najvyššieho stupňa a ich pravidlá v normách aspoň na legislatívnej úrovni." Ja osobne som rád, že úprava súdnej rady je v právnej norme najvyššieho stupňa, najvyššej právnej sily, a to v Ústave Slovenskej republiky, kde jednoznačne špecifikuje presne postavenie člena Súdnej rady, podmienky jeho voliteľnosti k výkonu tejto funkcie a som rád, že možno už prevažujú hlasy o tom, že meniť túto úpravu zákonom, teda právnou normou nižšej právnej sily, nemožno. Podľa ďalšieho názoru, a to Benátskej komisie, uvedeného v správe nezávislosti súdneho systému, to len na doplnenie toho, citujem: "Tento prístup Benátska komisia, a to právnu úpravu v normách najvyššej právnej sily plne podporuje. Základné princípy garantujúce nezávislosť súdnictva by mali byť ustanovené v ústave alebo v texte rovnakej právnej sily." To je ďalší argument, na základe ktorého sa môžme oprieť o to, že princíp, postavenie a výkon funkcie a všetky náležitosti týkajúce sa Súdnej rady, výkonu jej členov, prístup k tejto volenej funkcii by mali byť upravené v ústave a všetky akékoľvek právne normy s tým súvisiace by s ňou mali byť v súlade. Osobne si myslím, že Národná rada schválením zákona o Súdnej rade a predmetnej inkompatibility obmedzila prístup menovaným sudcom aj k volenej a inej funkcii podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Funkciu člena Súdnej rady možno podľa môjho názoru určite a jednoznačne subsumovať pod pojem volenej a inej verejnej funkcie, a teda požíva ochranu podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Dovolím si len pripomenúť, že Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach výslovne uznal funkciu napr. rektora vysokej školy alebo predsedu Najvyššieho súdu za inú verejnú funkciu. Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány, majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, alebo uľahčia, alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Citujem z jedného nálezu Ústavného súdu a som presvedčený, že schválením takejto právnej normy, ktorá obmedzuje členov, pardon, ktorá obmedzuje určitú skupinu sudcov, obmedzila, alebo mohla obmedziť, pardon, vzhľadom na to, že právna úprava účinná nie je, mohla obmedziť prístup niektorým sudcom Slovenskej republiky, prístup k inej volenej funkcii, a to k funkcii člena Súdnej rady.
Dámy a páni, ja som už aj spomínal intertemporalitu a retroaktivitu právnej úpravy a v tejto súvislosti som spomínal prechodné ustanovenie novely zákona o Súdnej rade. Dovolím si citovať z jedného rozhodnutia Ústavného súdu, podľa ktorého s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Zo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, to je do minulosti pred účinnosťou nového zákona. Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Jedným zo základných práv, spomenutých, je už právo spomenuté podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prístup k verejnej alebo inej funkcii, volenej funkcii. Podľa môjho názoru v tomto prípade by sa posudzovanie konfliktu intertemporality malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru, že o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, by mala práve rozhodnúť Národná rada. Stal sa ale opak, stret, časový stret právnych úprav bol vyriešený tak, že v lehote, v krátkej lehote od účinnosti, pardon, od vyhlásenia schváleného zákona, malo dôjsť k zániku funkcie člena Súdnej rady a to z dôvodu nekompatibility, ktorá už tento dôvod sama narúša, alebo porušuje jeden zo spomenutých citovaných článkov ústavy.
Z uvedeného dôvodu je možné skutočne sa nazdávať, že tak ako schválená právna úprava do istej miery porušuje ústavu v tom, že člen Súdnej rady alebo sudca má právo byť volený za člena Súdnej rady, čo mu garantuje Ústava Slovenskej republiky a naopak, čo ho obmedzuje schválený zákon o Súdnej rade. Na druhej strane ešte upravuje tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona tak, že v krátkej lehote, 30-dňovej lehote, výkon funkcie člena Súdnej rady zaniká z dôvodu neodstránenia inkompatibility výkonu funkcie člena Súdnej rady s funkciou predsedu alebo podpredsedu súdu.
Dámy a páni, dovolil som si citovať a spomenúť dôvody, podľa ktorých, podľa mňa usudzoval aj pán prezident, keď vrátil schválený zákon do Národnej rady Slovenskej republiky, a to najmä, čo sa týka pripomienok 1, 5 a 6. Dovolil som si vystúpiť práve kvôli tomu, aby tento zákon nebol opätovne prerokovaný bez povšimnutia, pretože na jednej strane sa teším, že koaliční kolegovia si priznajú chybu a odstránia právnu úpravu, ktorá je podľa môjho názoru v rozpore s ústavou, ale na druhej strane by som si dovolil to uviesť aj v tom kontexte, v ktorom koalícia v súčasnosti postupuje. Postupuje snahou bojovať proti každému v súdnictve, podriadiť si súdnu moc, zasahovať do nezávislosti súdnictva, rozhodovať o tom, kto v budúcnosti bude, alebo nebude sudcom. Jedno malé svetielko na konci tunela bude, pokiaľ body 1, 5 a 6, pripomienky pána prezidenta schválené budú, ale napriek tomu nemám v žiadnom prípade žiadne ilúzie o tom, že to s vládnou koalíciou a nezávislosťou súdnictva navzájom bude dobré. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

8.12.2010 15:33 - 15:33 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, som rád, keďže sa jedná o právnu úpravu, ktorú ste predkladali v Národnej rade vy, že ste prítomná aj pri tejto rozprave.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už jeden z predrečníkov, a to pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviedol, že pán prezident využil právo veta aj v súvislosti s právnou úpravou, o ktorej má pán prezident pochybnosti či je, alebo nie je v súlade s ústavou. Ja by som vám chcel pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, prvé a druhé čítanie zákona o Súdnej rade, kde sme počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v pléne, ako aj vo výboroch vám pripomínali, že právna úprava, ktorú ste navrhovali, vaša vláda a ktorú ste schválili v tejto Národnej rade, ktorú stoj čo stoj presadzovalo ministerstvo spravodlivosti bez ohľadu na následky, aby bola prijatá tak, ako prijatá nakoniec týmto parlamentom a vašou vládnou koalíciou bola, tak v súčasnosti jediné pozitívne, čo môžem konštatovať, že túto chybu si vládna koalícia, predpokladám aj podľa rokovania výborov a, dúfam, že aj podľa rokovania pléna, že túto chybu si vládna koalícia prizná. Aby to neostalo len tak bez povšimnutia, ja si vám dovolím pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, akú právnu úpravu ste schválili. Pokiaľ si pamätáte, tak v zákone o Súdnej rade vláda navrhovala a bolo to aj schválené parlamentom, tzv. inkompatibilitu výkonu funkcie člena Súdnej rady a predsedu a podpredsedu súdu. Dokonca v právnej úprave, v ktorej ste navrhovali nielen inkompatibilitu, ale navrhovali ste aj zánik funkcie z dôvodu inkompatibility. Ako ste sa vysporiadali s intertemporalitou právnej normy, to znamená s jej vplyvom z hľadiska budúcnosti. Vysporiadali ste sa tak, že podľa prechodných ustanovení navrhovaného a schváleného § 30, člen Súdnej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od účinnosti tohto zákona stane nezlučiteľnou podľa uvedeného, je povinný do 30 dní od účinnosti zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena Súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty.
Prečo to hovorím? Pretože zase ide o ďalších ľudí, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčili, táto vládna koalícia bola ochotná stoj čo stoj použiť akékoľvek právne prostriedky, akúkoľvek novelu zákona a až potom, nepočúvala ani opozíciu, ani odborné názory, ktoré sme tu v pléne a na výboroch dávali, a až potom ako návrh zákona vrátil pán prezident, sa, predpokladám, vládna koalícia prebudila, dúfam, ako šípková Ruženka a bude, dúfam, že hlasovať za vypustenie týchto protiústavných ustanovení zákona. Pripomínam, dámy a páni, že novela zákona o Súdnej rade mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, čo nie je neústavné, ale je netradičné a nie je dobré, pokiaľ zákonodarca neumožňuje v rámci určitej legisvakančnej lehoty dotknutým subjektom sa prispôsobiť a vysporiadať s novou právnou úpravou. A keďže má byť táto právna úprava účinná odo dňa vyhlásenia, tak odo dňa vyhlásenia, teda odo dňa účinnosti budú mať dotknuté subjekty, mali mať dotknuté subjekty, teda členovia Súdnej rady, ktorí súčasne vykonávajú funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu čas 30 dní lehotu na to, aby došlo k zániku jednej z týchto dvoch funkcií, aby odstránili dôvody nezlučiteľnosti, spomenutú inkompatibilitu. Aj v súvislosti s účinnosťou, ktorá mala nastať dňom vyhlásenia, ja si myslím, že je dobré, keď si Národná rada a hlavne vládna koalícia prizná, že takáto právna úprava bola šikanózna a takáto právna úprava bola nasmerovaná zase proti niektorým ľuďom, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčia a ktorí v súčasnosti vykonávajú súbežne dve funkcie, funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu na strane jednej a funkciu člena Súdnej rady. Táto právna úprava, dámy a páni, tak ako aj uviedol pán prezident Slovenskej republiky, porušuje, podľa môjho názoru niekoľko článkov Ústavy Slovenskej republiky. V prvom rade ide o čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, podľa ods. 1 písm. a) ústavy, sú ďalšími členmi Súdnej rady ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Ďalej tento článok upravuje, a to v ods. 2, že za člena Súdnej rady možno, podľa ods. 1 b) až d) ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Ďalej čl. 141a v ods. 3 uvádza, že funkčné obdobie členov Súdnej rady je 5 rokov a v ods. 6 sa hovorí o podrobnostiach, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Keď som uvádzal čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy, z toho jednoznačne vyplýva, že ďalšími členmi Súdnej rady sú ôsmi sudcovia volení sudcami Slovenskej republiky. Ústava, ktorá podľa môjho názoru, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností upravuje podmienky voliteľnosti za člena Súdnej rady neobmedzuje žiadneho sudcu v prístupe k tejto volenej funkcii. Dokonca by som si dovolil pripomenúť ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z., teda predmetného zákona, podľa ktorého, a toto ustanovenie, dámy a páni, sa nemení, môže byť za člena Súdnej rady zvolený každý sudca, každý sudca, ktorý ku dňu volieb do Súdnej rady vykonáva funkciu sudcu. To znamená, touto právnou úpravou, nielen, ktorú schválila Národná rada za účasti hlavne tejto vládnej koalície, porušujeme nielen predmetný článok ústavy, ktorý som uviedol, ale tým, že táto právna úprava je v rozpore aj s právnou úpravou upravenou v tom istom zákone, hoci tej istej sily, vzniká nejednoznačnosť právnej úpravy a napadnutý, alebo porušený môže byť aj čl. 1 ods. 1, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát.
V dôvodovej správe, od ktorej, ja som veľmi rád, že páni predkladatelia alebo podporovatelia inkompatibility upúšťajú od nej, bolo uvedené, že zákonodarca je splnomocnený na prijatie takejto právnej úpravy obsiahnutej v zákone o Súdnej rade, novele zákona o Súdnej rade, ktorú vrátil pán prezident s pripomienkami, je splnomocnenie zákonodarcu takej úpravy, podľa ktorej pôsobnosť, organizácia a vzťah k orgánom správy súdnictva a sudcovskej samosprávy upraví zákon. Ja som ale presvedčený, že ústavodarca, podľa spomenutého čl. 141a ods. 6 ústavy nijako nesplnomocnil zákonodarcu na prijatie takej zákonnej úpravy, ktorá by podmienky uplatnenia pasívneho volebného práva u sudcov zužovala, ktorá by teda obmedzovala prístup sudcu, ktoréhokoľvek sudcu k funkcii člena Súdnej rady a takáto zákonná úprava, zavedená bez splnomocnenia ústavodarcom, výslovného splnomocnenia ústavodarcom je nad rámec ústavy a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru, dámy a páni, už som dnes spomínal čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej vykonávajú v Slovenskej republike súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Imanentným znakom aj právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 je nezávislosť súdnictva a sudcovská nezávislosť. Ja som presvedčený, že táto Národná rada za posledné obdobie zákonmi, ktoré schvaľuje a minimálne, ktoré prerokováva, tak spochybňuje princípy právneho štátu zásahmi, negatívnymi zásahmi do súdnictva. Spochybňuje to, že na Slovensku sú, alebo budú v budúcnosti nezávislé a nestranné súdy. Základné zásady nezávislosti súdnej moci prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1985, ako aj postoje Rady Európy k súdnictvu, ktoré sú formulované v doporučení výboru ministrov Rady Európy č. 12/1994 zdôrazňujú nevyhnutnosť nezávislosti sudcov v procese rozhodovania, jednanie bez prítomnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, nepatričného vplyvu, hrozieb priameho alebo nepriameho zasahovania. Dámy a páni, ako tomu možno chápať, keď táto vládna koalícia sa snaží bojovať už asi proti všetkému. Proti generálnemu prokurátorovi a každému kandidátovi, proti výkonu funkcie člena Súdnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.12.2010 15:13 - 15:14 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, počas riadenia schôdze podpredsedom Národnej rady pánom podpredsedom Bugárom mám za to, že nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku a to v tom, že podľa ustanovenia § 28 zákona o rokovacom poriadku predsedovi Najvyššieho súdu udelí Národná rada slovo, ak o to požiada. Národná rada o tom hlasuje bez rozpravy. Nakoľko hlasovaním Národná rada nerozhodla, mám za to, že rozpravu sme ukončiť nemali, mali sme počkať až do rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, či udelí predsedovi Najvyššieho súdu slovo a po tomto rozhodnutí, s týmto rozhodnutím sa vysporiadať, to znamená udeliť, alebo neudeliť slovo predsedovi Najvyššieho súdu a až následne zatvoriť rozpravu. Urobiť to tak, že po žiadosti predsedu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2010 15:13 - 15:13 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, chcel by som sa poďakovať všetkým predrečníkom za faktické poznámky. Môžem povedať, že trvám na tom, že súčasná vládna koalícia spolitizováva súdnictvo, snaží sa zobrať všetku moc do rúk, ale nielen moci výkonnej, nielen zákonodarnej, kde má väčšinu, ktorú viacmenej niekedy sa bojí a nebojí mať, ale aj moci súdnej, čo je veľmi nebezpečné, dámy a páni, práve kvôli tomu, že zákony, ktoré menia, menia celkový charakter štátu, ktoré majú až hraničné podozrenie o nesúlade s ústavou. Sú odôvodnené len jedným, že sa vám jednoducho, dámy a páni, a to vám budeme opakovať stále, nepáčia ľudia. Pán poslanec Poliačik, veď vy ste rozprávali o tom, kto je koho syn, kto bol predtým sudca, či má deti sudcov, nemá deti sudcov v justícii a tak ďalej. Ja by som si dovolil povedať niečo podobné ako pán poslanec Kolesík. Veď si zoberte, boli také roky, a možno ich trafil aj pán poslanec Kolesík, keď boli také kvóty, že odkiaľ, z akého stavu mohol byť niekto sudcom a mohol byť niekto v takom a v takom povolaní a v inom povolaní. A to, čo ste vy v rámci rozpravy hovorili, bolo presne o tom. Vám sa nepáčil pôvod nejakého justičného čakateľa, vymenovávali ste, že tam sa to traduje z generácie na generáciu, ale predneste dôkaz, prečo je to zlé. Ale mne to skutočne pripomína, že tu začínate kastovať, menujete, ktorí ľudia sa vám nepáčia, sú nepohodlní a kvôli nim meníte zákony. Toto je veľmi zlé, až choré, v tomto údajne demokratickom štáte, ktorý vy nabúravate.
Skryt prepis
 

8.12.2010 14:16 - 14:16 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážená pani ministerka, dúfam, že ste si na mňa vyhradili dostatočný časový priestor, nakoľko aj pozmeňovacie návrhy vzhľadom na vážnosť témy budú dosť rozsiahle a aj vzhľadom na vážnosť témy budú, myslím si, že primerane závažné.
Ja by som chcel ctenej Národnej rade pripomenúť ústavný článok 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Ja by som si chcel dovoliť pripomenúť čl. I, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika okrem iného aj právny štát.
Obávam sa, pani ministerka, že tieto články ústavy týmto návrhom zákona absolútne popierate a týmto návrhom zákona spôsobujete, že v Slovenskej republike do budúcnosti nebudú rozhodovať nezávislé súdy, ale budú to súdy vládnej koalície, asi presne tak, akú predstavu máte aj o generálnom prokurátorovi, ktorý má byť nie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ale generálny prokurátor pravicovej vládnej koalície.
Tieto svoje predstavy, tieto svoje predstavy pretavujete do návrhov zákonov, ktoré okrem iného si dovolím pripomenúť zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bude predmetom rokovania Národnej rady ako jeden z ďalších programov schôdze, kde zavádzate inkompatibilitu výkonu funkcie predsedu súdu s výkonom funkcie člena Súdnej rady, čo je podľa nášho názoru v rozpore s čl. 141a) Ústavy Slovenskej republiky. Mnohé ďalšie zákony, snaha o podriadenie si po finančnej stránke súdnictva, a to zlúčením kapitoly Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry s kapitolou ministerstva spravodlivosti sú už len takým marginálnym dôkazom o tom, že sa snažíte absolútne, ale absolútne chytiť moc v súdnictve, podriadiť ju koaličnej rade. A z toho vznikajú návrhy, ktoré dávate do parlamentu, personálne návrhy na generálneho prokurátora a rovnako nebezpečné aj vaše budúce personálne návrhy na sudcov. Pretože vládna koalícia už nechce rozhodovať o tom, kto bude len generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, na čo máte prirodzene právo čo do počtu poslancov Národnej rady, horšie je to už so spôsobom, aký predvádza táto vládna koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky, ale čo je horšie, súdnictvo, ktoré má byť nezávislé, súdy, ktoré majú rozhodovať nestranne a nezávislo o Slovenskej republike, tak vládna koalícia chce už rozhodovať o tom, kto na Slovensku bude a kto nebude sudcom. Môžete tu rozprávať aj s pánom poslancom Poliačikom a ďalším kvetnaté reči o tom, kto, ako, kedy sa v minulosti dostal do funkcie, či už justičného čakateľa, vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu. No, dobre, ale potom urobte, dámy a páni, hrubú čiaru. Všetkých dajme preč z funkcií a urobme výberové konania nanovo.
Čo vy chcete, chcete chytiť moc, keby ste vedeli, samozrejme, v takom prípade preukázať, že sa dostali do funkcií nesprávnym spôsobom. Vy chcete chytiť do ruky moc nielen výkonnú, nielen v Národnej rade zákonodarnú, ale aj v súdnictve rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
V navrhovanom znení § 29 predmetného zákona meníte, pani ministerka, pomery o tom, akým spôsobom budú kreované výberové komisie na funkcie predsedov, na funkcie sudcov. Uskutočňuje sa výberové konanie na základe päťčlennej výberovej komisie, pričom členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy tak, aby jeden člen bol zvolený Národnou radou, dámy a páni, ctená verejnosť, nezabúdajte, kto má väčšinu v Národnej rade, je to súčasná vládna koalícia, ďalej jeden člen z kandidátov zvolených Súdnou radou, zástupcovia súdnictva, ďalej dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Nezabúdajte, dámy a páni, na to, kto je v súčasnosti minister predsa za súčasnú pravicovú koalíciu. Teda, v Národnej rade jeden, dvaja vymenovaní ministrom, už máme troch členov výberovej päťčlennej komisie, ktorí budú menovaní politicky. Ako môžu, sa pýtam, dámy a páni, politicky menovaní členovia výborovej komisia rozhodovať o výbere na kandidáta na sudcu, o výbere sudcu vo výberovom konaní? No, nebudú rozhodovať nijak inak, ako si to politicky praje pani ministerka, prípadne celá vládna koalícia. Zostávajúci člen výberovej komisie bude zvolený na žiadosť, bude zvolený sudcovskou radou súdu na žiadosť predsedu súdu. Je mi veľmi ľúto, že sa vládna koalícia uchádza k takýmto praktikám v rámci súdnictva, pretože to dokazuje neúprimnosť toho, tých vašich krokov, ktoré robíte do budúcnosti.
Aj z toho dôvodu je prvý a považujem za najvážnejší pozmeňovací návrh ten, ktorý predkladám, označený aj pod mojím menom, ktorý má dva body a dovolím si ho v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predniesť. Súčasne by som dovolil, vzhľadom aj na množstvo pozmeňovacích návrh, problémov, ktoré v rámci tohto návrhu zákona, tento návrh zákona spôsobí, podať procedurálny návrh. A to prvý, taký, na základe ktorého sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona, alternatívne v prípade, keď neprejde tento procedurálny návrh, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu k problematike, ktorú som uviedol, si myslím, že je jednoznačný. A to po prvé, prvý bod v čl. I v bode 15 sa vypúšťa celé znenie § 29. Odôvodnenie už bolo povedané. V krátkosti len poviem, navrhujeme ponechať výberové komisie tak, ako boli, to znamená, aby majoritu pri zostavovaní výberových komisií mali súdy, sudcovská samospráva a správa súdov. Aby neboli priamo politicky ovplyvňované, a to cez pani ministerku, pri všetkej úcte, a cez Národnú radu, v ktorej má vládna koalícia väčšinu. Tento návrh je, myslím si, že celkom jednoznačný a podľa môjho názoru aj jednoznačne odstraňuje prípadný rozpor s citovanými článkami ústavy.
Čo sa týka druhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý si v tejto súvislosti dovolím navrhnúť, je tiež absolútna koncentrácia moci, ktorá sa nám dáva do pozornosti zo strany ministra spravodlivosti, a to vo výberových komisiách na obsadzovanie funkcií predsedov súdov a podpredsedov súdov. Aj v tejto súvislosti navrhujeme, aby pôvodné, pôvodný spôsob zostavovania výberových komisií zostal zachovaný a aby sa od tejto, podľa môjho názoru veľmi nešťastnej úvahy a snahy vládnej koalície aj pri predsedoch súdov si zľahčiť svoj vplyv a zjednodušiť svoj vplyv a zasahovanie do súdnictva, aby sa tomuto zabránilo.
Preto prednášam druhý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. VII, v ktorom sa vypúšťa bod 11 a 12. Odôvodnenie bolo povedané.
Dámy a páni, ja si dovolím zareagovať aj na pána poslanca Poliačika, pretože pán poslanec Poliačik, ktorý tu nie je prítomný, ale predsa ho budem menovať, sa hlavne tu, ale aj na predchádzajúcich rokovaniach Národnej rady, a to vo výboroch, priznal k tomu, že vládnej koalícii jednoducho vadia ľudia, dámy a páni, vy máte červené súkno, vidíte niektoré osoby, vidíte mladých ľudí, ktorí vykonávali funkcie justičných čakateľov, vyšších súdnych úradníkov a jednoducho to, že niekde pracujú, plnia si zodpovedne svoje úlohy a vykonávajú svedomite svoju prácu, vám nestačí. Hľadáte za nimi akékoľvek súvislosti, ktoré neviete preukázať. Neviete, doteraz ste jediným spôsobom nepreukázali, že ten konkrétny človek sa dostal do funkcie justičného čakateľa, na pozíciu justičného čakateľa alebo justičného vyššieho súdneho úradníka nesprávne. Toto neviete preukázať, ale otvorene sa nehanbíte rozprávať o tom, že vám títo ľudia vadia a kvôli nim meníte zákony.
Je to skutočne podľa môjho názoru, možno si to médiá, alebo to nie je až také zaujímavé, nevšimli, ale škandalózne konania, keby to robila iná vládna koalícia, tak toto pravicové zoskupenie a minimálne väčšina z neho, by už bola štyri týždne držala hladovku v Bruseli, aby si ich všimli ako nedemokraticky iná vláda postupuje s takýmito istými návrhmi zákona. Likvidujú sa ľudia aj pri iných zákonoch, aj z hľadiska menovania výberových komisií, obsadzovania postov a jednoduchým dôkazom bola ostatná voľba generálneho prokurátora.
To, že vám vadia ľudia, to je jedna vec. To, že nerešpektujete právo, že nerešpektujete spôsob, akým boli ustanovení, je vec druhá. Aj z toho dôvodu si myslím, že rušiť inštitút justičných čakateľov je veľká škoda. Spôsobí to negatívny zásah do súdnictva. Podľa môjho názoru aj pri práci, aj z hľadiska rozvrhu práce a možno aj z hľadiska budúcej kvality personálneho obsadenia. Tu si ale znovu dovolím zopakovať svoj názor, pokiaľ vám nevyhovujú ľudia, ktorí sú teraz, s veľkou radosťou ich súčasná vládna koalícia vymení za svojich možno prisluhovačov alebo čokoľvek, čo je ale, dámy a páni, v rozpore s princípmi nezávislého súdnictva.
A myslím si, že každý súdny poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či je z koalície alebo opozície, by mal zvážiť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli a by mal zvážiť aj to, či sa inštitút justičných čakateľov, ktorých tak nemáte radi, zachová. Ja si myslím, že by sa zachovať mal, ale z toho dôvodu, by sa nemali podporiť pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy a pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave a nemal byť schválený zákon. Vzhľadom na tú prepojenosť tejto právnej úpravy, myslím si, že by bolo bezpredmetné predkladať nejaký pozmeňovací návrh.
Dovoľte mi, aby som ale predniesol ďalšie pozmeňovacie návrhy, nakoľko vidíme, že ten boj, ktorý zohráva teraz ministerstvo spravodlivosti aj so sudcami ako stavom, spôsobuje aj nedostatky v legislatíve a spôsobuje to, že návrhy zákonov nie sú riadne prerokované, neuskutočňujú sa rozporové konania s inštitúciami, ktoré majú právo sa k tomuto, k týmto návrhom zákonov vyjadrovať.
Ja pociťujem ľútosť minimálne v tom, že sa neprihliada na pozmeňovacie návrhy Súdnej rady. To je orgán, ktorý možno si predstavitelia vládnej koalície ani nevšimli, že je upravený v Ústave Slovenskej republiky a nepripúšťajú sa ani iné názory, pretože ten účel, ktorý som na začiatku pomenoval, je úplne jasný.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predniesol pozmeňovacie návrhy k predmetnému návrhu zákona, ktoré sú označené celkovo pod bodmi 1 až 24.
Bod 1. K čl. I bod 1 § 11 znie: "§ 11. Pridelenie sudcu.
Odsek 1. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len Súdna rada) po predložení podkladov na podanie návrhu na menovanie sudcu a jeho pridelenie.
Odsek 2. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov.
Odsek 3. Na krajský súd ako odvolací a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov.
Odôvodnenie. Podanie návrhu na menovanie sudcu je ústavou zverené Súdnej rade Slovenskej republiky a pridelenie na výkon funkcie na určitý súd je len následným aktom. Predkladateľ preto neodôvodnene kladie dôraz na pridelenie sudcov na základe výsledku výberového konania. Preto sa navrhuje, aby pridelenie nebolo viazané na samotné výsledky, ale na predloženie podkladov na podanie návrhu na menovanie a pridelenie sudcu. Predkladanie výsledkov patrí príslušnému predsedovi súdu. Stanovením vekového limitu pre pridelenie na Najvyšší súd sa pozmeňujúci návrh vracia do pôvodnej úpravy a zhoduje sa s vekovým cenzom pre sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vekový limit pre krajský súd vyjadruje zvýšené požiadavky pre sudcov odvolacích senátov. Na druhej strane umožní pridelenie sudcu aj bez vekového limitu do prvostupňových senátov."
Bod 2. V čl. I bod 2 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Doterajšia právna úprava dočasného pridelenia sa plne osvedčila. Vytvára možnosti potrebnej mobility sudcov v prípade neočakávaného nápadu agendy na súdoch rovnakého stupňa, aj na súdoch vyššieho stupňa a vytvára aj možnosť prehlbovania sudcovských zručností a znalostí pre sudcov nižších stupňov na súdoch vyšších stupňov. Doterajšia prax je známa vo vyspelých súdnych systémoch. Odôvodnenie navrhovanej zmeny nie je predložené súdnou praxou a je namietané tak sudcovskými radami, súdmi všetkých stupňov a Súdnou radou.
Bod 3. V čl. I v bode 5 § 14 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Na krajský súd ako súd odvolací a špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov. Na Najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov."
Tu platia dôvody, ktoré boli uvedené v bode 1 pozmeňovacieho návrhu.
Bod 4. V čl. I bode 8 v § 22 ods. 2 písm. a) namiesto slova "minister" sa vkladajú slová "predsedu tohto súdu, na ktorom vykonáva sudca funkciu".
Osobným úradom sudcu je súd, na ktorom sudca vykonáva funkciu, a preto je prirodzené, ak o začatí trestného stíhania, aj na základe súhlasu Ústavného súdu, je vyrozumený predseda tohto súdu, ktorý môže prijať potrebné opatrenia a podať aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie.
Bod 5. V čl. I bod 8 v § 22 ods. 3 sa dopĺňa druhou vetou, ktorá znie: "Výkon funkcie sa pozastavuje dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia disciplinárneho senátu."
Odôvodnenie. Pozmeňovacím návrhom sa spresňuje ustanovenie § 22 predmetného zákona.
Bod 6. V čl. I bode 10 na konci § 22 ods. 4 sa dopĺňa veta, ktorá znie: "Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká po uplynutí troch rokov od doručenia prvostupňového rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie nebolo právoplatne ukončené."
V súlade s doterajšou úpravou je dôvodné upraviť časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Osobne si myslím, že trojročná lehota je v tomto dostatočná.
Bod 7. V čl. I bod 14 v § 24 ods. 7 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňa sa nová veta, ktorá znie: "To platí aj vtedy, ak sa osoba, ktorá vykonávala funkciu uvedenú v predchádzajúcej vete, stane sudcom po ukončení výkonu tejto funkcie."
Obmedzenie výkonu riadiacej funkcie sa musí týkať nielen sudcov, ale aj tých, ktorí sa stanú sudcami po ukončení výkonu inej verejnej funkcie, pokiaľ si to teda zákonodarca želá.
Bod 8. V čl. I bod 16 sa vypúšťa.
Doterajšia povinnosť sudcov vzdelávať sa v Justičnej akadémii nie je škodlivá a nebráni mu ani využívať iné možnosti, avšak tak, ako to bude aj uvedené v bode 9, aj bod 8. Máme za to, že Justičnú akadémiu je potrebné ponechať. Je výslovne uvedené v zákone.
Bod 9. V čl. I v bode 18 v § 35 ods. 2 za slovom "zabezpečujú" sa dopĺňajú slová "Justičná akadémia a ďalšie".
To znamená, tak ako som spomenul, výslovné uvedenie Justičnej akadémie ako inštitúcie zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, k čomu aj bola zriadená, je na mieste, aby bola uvedená v zákone a nebráni ani iným možnostiam vzdelávania. Ale neznehodnocujme, prosím, postavenie Justičnej akadémie ako takej.
Bod 10. V čl. I bod 24 znie: "Bod 24. V § 69 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."."
Navrhovaným znením sa odstráni nedôvodná vnútorná diferenciácia sudcov na Najvyššom súde a diskriminácia vyslovená Ústavným súdom a súčasne sa všetci sudcovia Najvyššieho súdu dostanú na platovú úroveň danú sudcom Špecializovaného trestného súdu, ktorý je súdom nižšieho stupňa. Ide o návrh, ktorý má síce vplyv na rozpočet súdu, ale reaguje na aktuálny nežiaduci stav. Bude reakciou na opakované uznesenia pléna Najvyššieho súdu, na základe ktorých zatiaľ zákonodarná moc nereagovala. Prijatie návrhu pomôže odstrániť aspoň jeden z neuralgických bodov zaťažujúcich vzťah súdnej moci na jednej strane a na druhej strane zákonodarnej moci a výkonnej.
Nie je odôvodnené udržiavať rozdielne platové pomery sudcov Najvyššieho súdu tak, ako sa to mieni novým navrhovaným ustanovením § 69 ods. 4.
Bod 11. čl. I bod 26 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou sa zachová odmena spojená s dosiahnutím životného jubilea a za mimoriadne výsledky v mimo rozhodovacej činnosti.
Bod 12. V čl. I bod 37 sa navrhuje: Vypustiť.
Súdna rada nevytvára disciplinárne senáty z kandidátov, ktorých sama navrhla, ale len z kandidátov, ktorých jej predložil minister spravodlivosti, Národná rada a sudcovská rada. V disciplinárnom senáte nemá Súdna rada ani jedného kandidáta, ktorého by navrhla, ale napríklad minister spravodlivosti, ktorý by bol naďalej oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania má v prvostupňovom trojčlennom senáte jedného svojho nominanta, v druhostupňovom päťčlennom senáte dvoch. Preto nie je opodstatnené odňať Súdnej rade kompetenciu podať disciplinárny návrh len preto, že disciplinárne senáty boli, aj, a zostavuje aj z nominantov ministra a návrhové oprávnenie sa ponecháva na ministrovi.
Bod 13. V čl. I v bode 39 § 122 vrátane nadpisu znie: "§ 122
Odsek 1. O začatí disciplinárneho konania upovedomí sudcu predseda disciplinárneho senátu neodkladne, najneskôr do 10 dní od podania návrhu doručením návrhu. Ak je podaný aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, upovedomí sudcu o podaní návrhu na disciplinárne konanie predseda toho senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Odsek 2. Predseda senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu neodkladne, najneskôr do troch dní od podania návrhu, určí termín vypočutia sudcu k takému návrhu. O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, vyhotoviť a doručiť sudcovi rozhodnutie do päť dní odo dňa podania návrhu. Disciplinárny senát môže sudcu vypočuť a rozhodnúť v mieste výkonu funkcie sudcu.
Odsek 3. Predseda senátu poučí sudcu o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v návrhu na disciplinárne konanie alebo v návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu a o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
Odsek 4. Ak sa sudca neustanoví na vypočutie v konaní podľa ods. 2 disciplinárny súd rozhodne aj v jeho neprítomnosti.
Pozmeňovací návrh reaguje na nejasnosti podaného návrhu a zásadne oddeľuje konanie od disciplinárneho návrhu od konania o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Bod 14. V čl. I v bode 48 sa vypúšťajú paragrafy 158o a § 151q.
Úprava navrhnutá pod bodom 48 je svojou podstatou retroaktívna, čo je ústavne neprípustné a v rozpore s princípom deľby moci, keď by mal zákonodarný zbor negovať platné a účinné rozhodnutie Súdnej rady o dočasnom pridelení a jeho trvaní, t.j. zasahuje do mandátu zákonného sudcu. Nie je výnimočná situácia, ak parlament nerozhodne o personálnych návrhoch. Vytvára sa tým možnosť ďalšieho posilnenia počtu kandidátov nominovaných ministrom. Okrem toho, vzhľadom na návrh k bodu 15 je uvedené prechodné ustanovenie neaktuálne.
Ja si osobne myslím, že takú kompetenciu, aby mohol minister dávať ďalších členov v prípade, ak nestihnú príslušné orgány lehotu do 28. februára, to znamená, už nielen troch, ale celú výberovú komisiu, to je ďalšia zvýšená koncentrácia moci v rukách ministra spravodlivosti, pretlmočené do priamej reči.
Pozmeňovací návrh č. 15. V čl. VII bod 1: § 3 ods. 9 znie:
"Odsek 9. Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k zápisnici o hlasovaní. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia, ak to ustanoví osobitný predpis."
Podľa môjho názoru, odlišné stanovisko by nemalo byť predmetom alebo súčasťou rozhodnutia, ale by malo byť len súčasťou zápisnice. A z tohto dôvodu zo systematického hľadiska nemožno súhlasiť s koncepciou zavedenia separátneho kvóta. Ide o do istej miery aj nepriamu novelizáciu zákonov, takže je potrebné v takomto prípade aj iný, zmeniť inú právnu úpravu.
Bod 16. V čl. VII bod 8 sa navrhuje vypustiť.
Skrátenie funkčného obdobia predsedu súdu nie je odôvodnené. Skrátením funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedu súdu výkonnej moci bude ďalej zvyšovať vyššou frekvenciou menovaní.
Nie nadarmo, dámy a páni, predseda súdu a podpredseda súdu mal funkčné obdobie päť rokov. Funkčné obdobie päť rokov presahuje volebné obdobie Národnej rady, a teda aj vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ funkčné obdobie predsedu súdu budú tri roky, v takomto prípade jeho funkčné obdobie nebude presahovať funkčné obdobie výkonnej moci a zákonodarnej moci, čo spôsobí jeho riziko z hľadiska tlaku, ktorý môže spôsobovať výkonná moc na nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania pri výkone jeho funkcie. Ja vám chcem len pripomenúť, že nebolo to tak dávno a sedeli aj mnohí z poslancov vládnej koalície, súčasnej vládnej koalície v parlamente, keď sa predlžovalo funkčné obdobie generálneho prokurátora na sedem rokov, keď možno mnohí z nich aj kvôli takej právnej úprave hlasovali, a to funkčné obdobie je dobré, lebo presahuje funkčné obdobie Národnej rady a zabezpečuje, garantuje stabilitu. A tú stabilitu treba, pretože vidíme, čo sa dneska v štáte slovenskom deje.
Bod 17. V čl. VII bod 13. V § 37 ods. 10 sa na konci dopĺňa veta: "Rovnako uvedené údaje ministerstvo zverejní aj na webovom sídle súdov Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zverejnenie na webovom sídle súdov je výrazom toho, že výber a menovanie predsedov do súdu je tiež vecou súdnictva, nielen vecou výkonnej moci.
Bod 18. V čl. VII bod 17. V § 38 ods. 5 sa vypúšťajú slová "alebo z iných závažných dôvodov".
Pozmeňovacím návrhom sa sleduje ponechanie prerokovania odvolania predsedu súdu so Súdnou radou. Možno si to niektorí nevšimli, ale v tomto pozmeňovacom návrhu predmetný vládny návrh zákona, jeho hlavným účelom je, aby sa v ňom vypustilo prerokovanie odvolania predsedu súdu so Súdnou radou, čo je veľmi, ale veľmi nepríjemné z hľadiska toho, že preukazuje, naďalej preukazuje tú tendenciu, ktorú sa súčasná vládna výkonná moc snaží so súdnictvom urobiť.
Bod 19. V čl. VII bod 18 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Niet dôvodu na skrátenie funkčného obdobia podpredsedu súdu. Taktiež z piatich na tri roky. Odôvodnenie bolo povedané už aj pri predsedovi súdu, teda nielen pri podpredsedoch.
Bod 20. V čl. VII bod 19 sa navrhuje vypustiť.
Niet racionálneho dôvodu na vypustenie kompetencie kolégia predsedov sudcovských rád navrhovať členov výberových komisií. Tento pozmeňovací návrh je súladný s pozmeňovacím návrhom, ktorý som na inej listine predložil, aby z hľadiska zloženia výberových komisií výberové komisie zostali podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 21. V čl. VII bod 22 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Zásadne nemožno súhlasiť, aby počty sudcov určovala výlučne výkonná moc bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky. Ak bude výkonná moc určovať počty sudcov len na základe vlastných kritérií, hoci aj bez prerokovania, je vylúčené, aby súdnictvo mohlo plniť požiadavky podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Bod 22. V čl. VII bod 25 sa navrhuje vypustiť.
Navrhovaná zmena v § 74 ods. 4, podľa ktorej by o určovaní počtu sudcov, voľných miest sudcov a zamestnancov na Najvyššom súde Slovenskej republiky mal rozhodovať nie predseda Najvyššieho súdu, ale minister spravodlivosti, je aj v rozpore s platným zákonom o rozpočtových pravidlách. Predseda Najvyššieho súdu na rozdiel od iných predsedov súdov vykonáva správu Najvyššieho súdu aj tým, že v oblasti personálnej určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdu na voľné miesta sudcov.
Bod 23. V čl. VII bod 26: Za § 82 sa vkladajú § 82a § 82b, ktoré vrátane nadpisov znejú nasledovne: "§ 82a
Odsek 1. Súdy uverejňujú právoplatné rozhodnutia a ďalšie rozhodnutia uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 2. Súdy uverejňujú rozhodnutia na webovom sídle súdov Slovenskej republiky (ďalej len webové sídlo súdov), uverejňovanie, organizačne a technicky zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s krajskými súdmi a Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom.
Odsek 3. Pred uverejnením rozhodnutia sa v ňom anonymizujú údaje v súlade s osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 4. Súdy na žiadosť fyzických a právnických osôb sprístupnia aj rozhodnutia, ktoré neboli uverejnené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona za podmienok uvedených v ods. 1 až 3, pokiaľ sú v elektronickej podobe. Rozhodnutia, ktoré nie sú v elektronickej podobe sprístupnia za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
§ 82b
Na webovom sídle súdov sa publikujú aj štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých senátov a sudcov. Za publikovanie údajov zodpovedajú predsedovia súdov."
Dámy a páni, súdne rozhodnutia ako výsledok činnosti súdov a súdnictva ako celku, nie je dôvodné prezentovať na webovom sídle orgánu výkonnej moci, a to ministerstva spravodlivosti, pretože to svojím spôsobom priamo-nepriamo, ale minimálne poukazuje na zasahovanie do nezávislosti súdnictva zo strany výkonnej moci. Nie je kompetenciou ministerstva spravodlivosti tieto veci zabezpečovať po stránke inej ako organizačnej. A ten, kto má záujem nahliadnuť do akéhokoľvek rozhodnutia súdu, by mal vedieť, že sa obracia na súdnu moc, nie na moc výkonnú.
Bod 24. V čl. VII bod 27: V § 92 ods. 2 písm. e) sa na konci vety pridáva bodkočiarka a dopĺňajú sa slová "pravidlá určovania počtu sudcov ustanoví po dohode so Súdnou radou".
Zákonné oprávnenie ministerstva spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o pravidlách určovania miest a sudcov a voľných miest sudcov je dôvodné modifikovať tak, že konečné slovo v tak zásadnej otázke, akou je otázka personálneho stavu sudcovského zboru, nemôže byť prijaté bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky a orgánov sudcovskej samosprávy. Bez takéhoto prístupu nie je možné hovoriť o nezávislosti súdnictva ako celku.
Toľko k navrhnutým pozmeňovacím návrhom. Ja by som požiadal pani spravodajkyňu, aby o každom pozmeňovacom návrhu na jednej aj druhej listine, to znamená o tých dvoch a o ďalších dvadsiatich štyroch dala hlasovať samostatne, nakoľko sú to pozmeňovacie návrhy, ktoré sa po vecnej stránke od seba veľmi odlišujú a možno očakávať, že aj názory na ne budú rôzne a pri niektorých by sme mohli očakávať, napriek uvedomeniu si súčasnej politickej reality, možno aj schválenie zo strany ostatných kolegov.
Dámy a páni, ja by som vás chcel poprosiť podporiť tieto pozmeňovacie návrhy, pretože podľa môjho názoru minimálne v časti návrhu zákona, ktorý sa týka ustanovenia výberových komisií, je samozrejmé, že o neústavnosti rozhodne Ústavný súd, ale ja si dovolím vysloviť podozrenie, že tak ako ste naformulovali obsadzovanie výberových komisií na sudcov na súdoch v Slovenskej republike, táto právna úprava, a to je môj názor, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A v prípade jej schválenia, opätovne ohlasujem, že môžete očakávať podanie na Ústavný súd vo veci, a to návrh na vyslovenie nesúladu schválenej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. A to z hľadiska rozporu najmä s čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, prosím vás o podporu pozmeňovacích návrhov. A skôr o podporu aj procedurálneho návrhu, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie, pretože tento návrh zákona, z tohto návrhu zákona necítiť len snahu o transparentnosť, čo je možno pekný obal, ktorý tu predkladajú jeho navrhovatelia, ale cítiť hnev, boj a zlosť. A cítiť z neho snahu o zvýšenie a koncentráciu moci výkonnej, v rozpore, alebo proti moci súdnej, a dokonca aj zákonodarnej, lebo možno si to neuvedomujete, ale tým, že spôsobujeme nerovnováhu moci v prospech moci výkonnej na úkor moci súdnej, do istej miery takýmito návrhmi zákonov, ktoré schvaľuje Národná rada, ukracuje aj svoju kompetenciu, vytvára nevyváženosť jednotlivých mocí v štáte, čo sa môže veľmi, veľmi skoro vypomstiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.11.2010 13:08 - 13:08 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľujem si navrhnúť, aby sme bod 33, a to zákon z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, prerokovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Alternatívne ako druhé hlasovanie navrhujem ako bod 4 súčasnej schôdze. Svoj návrh odôvodňujem tým, že prezidentom vrátené zákony bývajú vždy obvykle prerokované na začiatku schôdze Národnej rady, a to kvôli lehotám a kvôli tomu, že ide skutočne o zvyk, pri ktorom sa prezidentom vrátené zákony takto prerokovávajú. Preto by som navrhoval, aby sme pri prerokovaní tohto schváleného zákona nečakali a v čo najskoršej dobe ho prerokovali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.11.2010 12:05 - 12:06 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja si len dovolím citovať § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovávať poriadok."
Pán predsedajúci, opätovne sa obraciam na vás, aby ste rešpektovali rokovací poriadok, neprekrúcali, nevyzývali všetkých poslancov, ale vyzvali poslanca parlamentu, pána Sulíka, aby zachovával poriadok, menovite jeho. Žiadam, aby ste uplatnili postup, ktorý od vás vyžaduje zákon o rokovacom poriadku. V prípade, ak nie, žiadam prijať uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada požiada, aby predseda Národnej rady zachovával poriadok a slušnosť v rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis