Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
17.6.2011 o 14:31 hod.
JUDr.
Róbert Madej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, opäť si dovolím spochybniť ten procedurálny návrh, ktorý ste uviedli. Podľa čl. 82 Ústavy Slovenskej republiky "Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále". Stále, nepretržite sú určite synonymá, to znamená, že nijakým spôsobom, procedurálnym návrhom, nemusíme podporovať ústavu. Vy musíte dať, pán predseda Národnej rady, hlasovať o tom, že budeme rokovať aj po 16.00 hodine. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skontrolovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.6.2011 14:31 - 14:31 hod.
Róbert MadejVystúpenie s procedurálnym návrhom 17.6.2011 14:29 - 14:30 hod.
Róbert MadejVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2011 15:45 - 15:47 hod.
Róbert MadejĎakujem všetkým predrečníkom, ktorí reagovali faktickými poznámkami k môjmu vystúpeniu. Len konkrétne by som sa dotkol niektorých vystúpení.
Pán poslanec Beblavý sa ma opýtal, že či je potrebná zmena. Ja si myslím, pán poslanec, keď, bolo to neskoro, v neskorých hodinách, vo štvrtok minulý týždeň, ale som predkladal alternatívny návrh zákona o prokuratúre, ktorý možno reagoval na niektoré zmeny, možno...
Ďakujem všetkým predrečníkom, ktorí reagovali faktickými poznámkami k môjmu vystúpeniu. Len konkrétne by som sa dotkol niektorých vystúpení.
Pán poslanec Beblavý sa ma opýtal, že či je potrebná zmena. Ja si myslím, pán poslanec, keď, bolo to neskoro, v neskorých hodinách, vo štvrtok minulý týždeň, ale som predkladal alternatívny návrh zákona o prokuratúre, ktorý možno reagoval na niektoré zmeny, možno vylepšoval ten proces na prokuratúre, ale, pán poslanec, nezavádzal modré úderky do prokuratúry, spolitizované výberové komisie a nezasahoval do nezávislosti prokuratúry. Keď sa bavíme o tom, či sú potrebné zmeny. Žiaľ, s vami máme úplne odlišné názory, pretože my si, na rozdiel od vás, ctíme nezávislé postavenie prokuratúry. A v tom, keď hovoríte, že to bezhlavé nevyberanie kandidátov, tak ja si dovolím tvrdiť, pán poslanec, bezhlavo sa snaží vládna koalícia uchopiť moc, ale nedokáže ani vládnuť.
Pán poslanec Laurenčík, vy ste uviedli, že keby som bol úprimný, bol by som pozmeňovacie návrhy podal aj na ústavnoprávnom výbore. Keďže nie ste členom ústavnoprávneho výboru, tak nemôžete vedieť, lebo ste tam neboli, že som mal množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré neboli prijaté. Tak som ďalšie dopracoval a predložil znova. Veľké množstvo sme dávali aj na ústavnoprávnom výbore a dávame aj tu v pléne, pán poslanec, je to naše právo a aspoň tieto posledné práva, ktoré opozícii zostali, nám neberte, prosím pekne.
Veľmi pekne ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 1.6.2011 14:21 - 14:27 hod.
Róbert MadejĎakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave 1.6.2011 14:21 - 14:27 hod.
Róbert Madej
10.
10.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.
Včera pani ministerka ohlásila, že SMER hodlá robiť len politické divadlo, že nemienime vôbec konštruktívne diskutovať, čím v zásade predpokladám, že sa vyjadrovala k diskusii, ktorá ešte vôbec ani neprebehla. Dúfam, že v týchto vyjadreniach, ktoré uviedla pani ministerka, pani ministerku vážne sklamem, pretože máme veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, ktorými chceme presvedčiť aj túto Národnú radu Slovenskej republiky, že pokiaľ má byť vôbec nejaký dopyt po zmene v justícii, tento dopyt sa dá uspokojiť inak, a dá sa uspokojiť tak, že sa nebude zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry a že prokuratúra, ktorá je jeden z najvýznamnejších ústavných orgánov, ktorý v rámci svojej štruktúry rozhoduje o živote ľudí, o osudoch ľudí, o ich slobode, o ich súkromí a mnohých ďalších aspektoch života, nebude spolitizovaná. Pretože z vašich zákonov, ktoré v oblasti justície, dámy a páni z koalície, robíte, z vašich zákonov cítiť a je jasný vplyv politickej moci do súdnictva, do prokuratúry a do polície. Návrh zákona o prokuratúre mal do istej miery aj svoje zrkadlo, ktoré sme predložili my poslaneckým návrhom zákona. Ten bol tiež veľmi rozsiahly a mnoho z tých zmien, ktoré sme uvádzali tam, budem uvádzať aj v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní. Máme rôzne názory, dámy a páni, na niekoľko najzávažnejších bodov v rámci tohto návrhu zákona. Máme rôzne názory na predkladanie záväzných stanovísk, ktoré nemôže predkladať minister, pri ktorých nemôže výraznou mierou participovať výkonná moc, tak ako sa o to snažíte. Máme iné názory aj na vytváranie výberových komisií, kde väčšinu, väčšinu členov výberových komisií alebo rozhodujúce množstvo bude práve ovplyvnené zástupcami výkonnej moci a zákonodarnej moci. Teda politikmi, ktorí asi majú ambíciu bojovať proti iným politikom, nepriateľom, využiť a zneužiť svoju moc, a neváhajú využiť na to aj trestné konanie. Výber prokurátorov, to znamená rozhodovanie o tom, kto má byť a kto nemá byť prokurátorom, nemá byť, dámy a páni, na vládnej koalícii a nemá byť určite na vás. Výber prokurátora, človeka, ktorý by mal byť mimoriadne nadaný, vzdelaný, má mať jedno z najlepších vzdelaní odborov, tak tento, tento výber by mal byť na odborníkoch, ktorí by nemali pochádzať, podľa môjho názoru, z prostredia politiky a ľudí na základe spoločenskej objednávky - vládna koalícia, obsaďme si všetko posledné, nezávislé, čo v štáte zostalo. Ďalšie zasahovanie do prokuratúry sú disciplinárne konania, kde, samozrejme, možnosť návrhové opatrenie pre ministra až po kreáciu disciplinárnych komisií, hovorí všetko o tom, ako zase bude vládna koalícia tlačiť a zasahovať do prokuratúry, ktorej, pripomínam, nezávislé postavenie vyplýva z ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Množstvo ďalších a ďalších pozmeňovacích návrhov a vecí, ktoré chcete zmeniť, môžeme diskutovať dopodrobna. Ja by som si ale dovolil povedať ešte jednu pripomienku k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené v rozprave, pardon, nie v rozprave, vo výbore, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktoré sa dostali do spoločnej správy. A predpokladám, že ako nejaký kompromis koalície, ktorý by mal byť dosiahnutý aj pár tými poslancami vládnej koalície, ktorí úplne s týmto návrhom zákona nesúhlasia, by malo byť považované za veľké víťazstvo. Ja to za veľké víťazstvo nevidím a dovolím si odôvodniť, prečo.
Ôsmy pozmeňovací návrh zo spoločnej správy, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, upravuje tvorbu výberovej komisie po novom, lebo pani ministerka už oprávnene bude môcť hovoriť o tom, že však to chceme zmeniť, bude to inak. Po novom by teda asi vládna koalícia mala záujem, aby výberové konanie na prokurátorov uskutočňovala šesťčlenná výberová komisia. Tá komisia by sa mala skladať na šesť mesiacov na určitú lehotu žrebom tak, že po troch členoch výberovej komisie bude určených, budú určovať troch ústavnoprávny výbor a troch rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Čo je na tomto veľmi zaujímavé, je to, že na účely vytvorenia databázy týchto kandidátov, samozrejme, sa bude vyberať, sa bude vyberať z databázy, ktorá bude zostavená v Národnej rade podľa pomeru politických síl. Zaznejú argumenty, že veď žrebom, keď sa určí, môže tam mať niekedy väčšinu opozícia, niekedy väčšinu koalícia. K tomu si dovolím povedať niekoľko poznámok. V demokracii by sme mali hľadať najlepšieho kandidáta aj za člena výberovej komisie. Zostavovať nejakú výberovú komisiu žrebom je už neschopnosť, možno vyjadruje neschopnosť demokracie vybrať najvhodnejšiu osobu, aj tú osobu, ktorá by mala vyberať potom v rámci personálnych oprávnení prokurátora, ktorý by mal nastúpiť na voľné miesto prokurátora. To znamená, žreb ako taký nie je garancia kvality.
Ale to nie je jediný problém, pretože súčasné obdobie deviatich mesiacov vlády Ivety Radičovej preukázalo, že pani ministerka Žitňanská je deväť mesiacov napr. schopná nevypísať výberové konanie na sudcu. Jednoducho, nepáčia sa nám právne predpisy, na základe ktorých by sme mali určovať počet voľných miest na súdoch, tak si nevypíšeme deväť mesiacov výberové konania. Keď si zmeníme zákony, tak, ako nám vyhovujú, pod rúškom transparentnosti spolitizujeme všetko a už si budeme môcť vyberať sudcoch podľa farby. Modrých áno, zelených nie, oranžových tiež nie. Tak následne už výberové konania sa rozbehnú. A keď si zoberieme tú paralelu, že ministerstvo je schopné využiť svoje oprávnenia vtedy, keď je potrebné, dávam na zváženie, že či niekto takým istým spôsobom, dámy a páni, nerozmýšľal o tom, že výber prokurátorov sa bude robiť rovnako. No jednoducho, keď nad tých šesť mesiacov vyžrebujete alebo vyžrebuje vládna koalícia členov výberovej komisie, ktorí nie sú vhodní, tak tých šesť mesiacov sa voľné miesta prokurátorov obsadzovať nebudú. A keď sa vyžrebuje väčšina členov takých, ktorí vhodní sú, tak zrazu sa otvoria voľné miesta prokurátorov a tie sa budú obsadzovať. Táto účelovosť vychádza z doterajších skúseností, ako sa správa ministerstvo spravodlivosti a to je dôkazom toho, že zjavne, zjavne posun, ktorý sa prezentoval, že má byť posun k lepšiemu, k menšiemu ovplyvňovaniu, politickému ovplyvňovaniu a výberu v rámci výberových komisií to až tak stransparentnenie a odpolitizovanie nie je, ako sa na prvý pohľad zdá.
Nehovoriac o tom, že samotný výber generálneho prokurátora, ktorý ste, dámy a páni, urýchlili tak, ako sa už pomaly nikde nedalo. Novela zákona o rokovacom poriadku nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Dneska, včera ohlásil pán predseda Národnej rady, že ide vyhlásiť voľbu, dneska už sedel ústavnoprávny výbor prvýkrát k volebnému poriadku, ale aj na naše výhrady, že sa všetko šije horúcou ihlou, sa tento bod odložil na neskôr. Jednoducho stoj čo stoj. Neviem, či sa, dámy a páni, bojíte Ústavného súdu, aby sme stihli zvoliť verejnou voľbou generálneho prokurátora pred tým, než ústavný súd o niečom rozhodne, a nedajme mu šancu. Tak si chcete takýmto spôsobom zabezpečiť politický vplyv v prokuratúre. A po voľbe generálneho prokurátora nebudem mať pochybnosť, dámy a páni, ani o tom, že si takýmto spôsobom poriešite aj druhú časť, druhú časť výberových komisií, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe. Dovoľte mi, nakoľko v zásade už v rámci rozpravy bolo toho povedané dosť, kolegovia sa vyjadrili, a stále zotrvávame na tom, že predmetný návrh zákona zjavne spolitizováva nezávislé postavenie prokuratúry. Je absolútne iba zámienkou na to, aby prokuratúra bola ďalším štátnym orgánom, ktorý si koaličná rada bude rozdeľovať po okresoch, po krajoch aj na generálnej prokuratúre. Je to smutné o to viac, pretože moc je v každom štáte zneužiteľná, trestné konania a oprávnenia prokuratúry aj v civilných veciach sú mimoriadne dôležité a závažné a nemali by o nich rozhodovať politici. Doposiaľ, pri každom jednom predkladaní výročnej správy generálnej prokuratúry, žiaden z vás, dámy a páni, nikto z politikov nevzniesol námietky a pochybnosti k výročným správam generálnej prokuratúry. Každý rok, či to bol doktor Hanzel, alebo doktor Trnka, pripomínam, že zvolený viac ako stodvadsiatimi hlasmi každého tohto parlamentu v minulých volebných obdobiach, každý jeden rok predkladali výročné správy a zrazu sa niečo malo udiať, čo sa vám nepáči. Je to len obyčajné pozlátko, ktoré ste si vymysleli na to, aby ste chytili pod kontrolu ďalšiu inštitúciu. Zatiaľ sa vám to so súdmi darí. Žiaľ, pretože aj v rámci justície je podaný návrh na Ústavný súd, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ja pevne verím, že sa vám to nepodarí pri prokuratúre, že už čím ďalej tým viac poslancov aj z vládnej koalície, a o tom hovorí aj dnešná rozprava, cíti, že to vládna koalícia začína preháňať. Že jednoducho zmeny, ktoré sa robia, nie sú jemné a citlivé a premyslené, ale sú šité horúcou ihlou, ktoré sa vám kedykoľvek môžu vrátiť ako bumerang späť vo veľmi zlom.
Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré sú alternatívou k vládnemu návrhu zákona. V mnohých týchto bodoch reagujeme na veci, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky. A myslíme si, že v prípade ich schválenia by to riešenie zachovalo nezávislé postavenie generálnej prokuratúry a prokuratúry ako takej. A možno by naplnilo aj ten dopyt verejnosti, ktorý, či už je prirodzene alebo umelo vyvolaný, ale jednoznačne by tie procesy v rámci prokuratúry mohol zmeniť.
Prvý pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený na samostatnej listine a samostatne podpísaný, sa týka § 12 ods. 7 zákona o prokurátoroch. Tento pozmeňovací si dovolím odôvodniť najskôr, ako ho prednesiem, pretože v zákone o sudcoch ste sa, dámy a páni, rozhodli, že budete obmedzovať tých, ktorí odídu z politiky naspäť do justície, po dobu piatich rokov budete obmedzovať, obsadzovať vedúce funkcie. Tam vám to vyhovovalo, pretože tam ste našli nepriateľov, ale na to, aby ste boli principiálni, aby ste rovnako pristupovali k zákonu o prokuratúre, na to už nestačilo, lebo to vám už nebolo treba. V rámci prokuratúry, možno okrem jedného, viacej nepriateľov nemáte. Práve kvôli tomu ako pripomenutie si dovolím predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorým poukazujem na to, že pokiaľ chcete byť vo vládnej koalícii principiálni, tak rovnaké obmedzenie, ktoré ste obmedzili v zákone o sudcoch, by ste mali zaviesť aj do zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.
Za 15 bod sa vkladá nový 16 bod, ktorý znie:
"16. Paragraf 12 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Ak bol prokurátorovi prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo štátneho tajomníka ministerstva, po dobu piatich rokov od skončenia prerušenia výkonu funkcie prokurátora nesmie byť vymenovaný do funkcie okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora a do funkcie námestníka generálneho prokurátora.". Odôvodnenie bolo uvedené a myslím si, že v rámci tohto pozabudnutia, verím, že len pozabudnutia vládnej koalície, máte možnosť sa k tomuto vyjadriť hlasovaním.
Dovoľte mi, aby som ďalej predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v samostatnej, na samostatných listoch, celkom je to 18 strán, takže, prosím, všetkých aj o trpezlivosť, ale nerád by som to čítal podľa skúseností dvakrát.
Bod 1. V článku I. navrhujeme pred doterajší bod 1 doplniť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 4 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
c) zabezpečením vykonávania úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,.
Doterajšie písmená c) až i) sa označujú ako písmená d) až j).
Bod 2. V § 4 ods. 1 písmeno j) znie:
j) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.".
Odôvodnenie: V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa posilnila pôsobnosť prokuratúry a prokurátorov v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o trestné stíhanie. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že rozsah tejto spolupráce je vymedzený osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré sú alebo budú vyhlásené
zákonným spôsobom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ako aj to, že prokurátor je
povinný ich uplatňovať.
Novelizačný bod 2. V článku I. sa doterajší bod 4 sa vypúšťa.
Odôvodnenie: Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré malo za cieľ politické ovládnutie prokuratúry Slovenskej republiky výkonnou mocou a umožnenie vydávania účelových a svojvoľných záväzných stanovísk určených prokurátorom a asistentom prokurátorov.
Bod 3. V článku I. doterajší bod 8 znie:
"8. Paragraf 10 ods. 2 znie:
(2) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady, vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") alebo ministerstiev stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov."
Dámy a páni, vlastnými slovami odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje, aby záväzné stanoviská vydával minister. Spoločná správa navrhuje, aby záväzné stanoviská vydal generálny prokurátor za veľkej pôsobnosti ministra, čo je tiež zásahom do nezávislého postavenia prokuratúry. V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme rozšíriť možnosti na podávanie podnetov na vydávanie záväzných stanovísk, avšak záväzné stanoviská vydáva generálny prokurátor, ktorý podľa ústavy jediný riadi prokuratúru.
Bod 4. V článku I. doterajší bod 9 znie:
"9. V § 10 ods. 3 sa slová "organizačné akty, poznámka pod čiarou, odkaz číslo 3)" nahrádzajú slovami "organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis."
Odkaz pod číslom 3.
Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 3 znie: Paragraf 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona Č. 275/2002 Z. z..".
Verím, že pani spravodajkyňa to pozorne kontroluje.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie platného znenia § 10 ods. 3 tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že ide o také právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Bod 5. V článku I. doterajší bod 10 znie:
"Bod 10. Paragraf 11 ods. 1 znie:
(1) Generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis správy zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde. Generálny prokurátor predkladá Národnej rade správu o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry aj na základe požiadania Národnej rady pri výkone jej kontrolnej činnosti."
Odôvodnenie: Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti činnosti prokuratúry sa rozširuje obsah tejto správy o štatistické údaje zo všetkých prokuratúr. Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť generálnemu prokurátori zasielať túto správu aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Bod 6. V článku I za doterajší bod 10 sa vkladajú nové body 11 až 15, ktoré znejú:
"11. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 3a a3b znejú:
(2) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady, ak poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz číslo 3a).
(3) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz 3b).
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a): Paragraf 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3b) znie: Paragraf 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.".
"Bod 12. V § 13 ods. 1 písm. b) sa slová "ústavných zákonov" nahrádzajú slovami "Ústavy
Slovenskej republiky alebo ústavného zákona".
Bod 13. V § 13 ods. 1 písm. c) sa za slová "do Národnej rady" vkladá čiarka a slová "do Európskeho parlamentu".
Bod 14. V § 13 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a odvolania".
Bod 15. V § 13 ods. l písm. e) sa vypúšťajú slová "alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky".".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 11 ods. 2 nadväzuje na právnu úpravu § 140 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na podanie žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady v prípade, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady o podaní takejto žiadosti je tiež generálny prokurátor.
Navrhovaná právna úprava v § 11 ods. 3 nadväzuje na právnu úpravu § 141 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - tiež expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby, je generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. b) dáva do súladu platné znenie s čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky. Tak isto ako navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. c) s čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako tak s týmto článkom aj úprava § 13 ods. 1 písm. d)
V § 13 odsek 1 písm. e) sa dáva do súladu platné znenie s článkom 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. e) dáva do súladu platné znenie s čl. 129 ods. 2 v spojení s čl.130 ods. 2 ústavy.
Po siedme. V článku I. za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"Bod 12 v § 18 odsek 1 znie:
(1) Prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva umiestnenie zaistených cudzincov pred ich administratívnym vyhostením a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie, výchovné opatrenie alebo opatrenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy.".
Odôvodnenie: Ide o aktualizáciu právnej úpravy § 18 ods. 1, ktorá reaguje na novú právnu úpravu ustanovenú zákonom o pobyte cudzincov, Trestným poriadkom a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ako aj zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Bod 8. V článku I za doterajší bod 17 sa vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. Paragraf 40 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Generálna prokuratúra vykonáva funkciu zriaďovateľa na účely správy majetku štátu podľa osobitného zákona, odkaz pod číslom 28), voči rozpočtovým organizáciám zapojeným finančnými vzťahmi na jej rozpočet, ktorým zverila do správy majetok štátu (ďalej len "správca v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry"). Na dispozičné oprávnenia správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry pri nakladaní s majetkom štátu sa vzťahujú rovnaké obmedzenia, aké vyplývajú pre generálnu prokuratúru zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Odkaz pod číslom 28b) Generálna prokuratúra a správca v zriad'ovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry spravuje majetok štátu podľa osobitného zákona. Odkaz 28a)
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú:
Poznámka pod čiarkou k odkazu 28a) Zákon č. 273/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28b) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 442/2006 Z. z.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 40 ods. 3 zohľadňuje právne postavenie prokuratúry Slovenskej republiky ako samostatne hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, a tým súčasne reaguje na právnu úpravu ustanovenú v zákone o správe majetku štátu a v ňom vymedzené oprávnenie správcu štátneho majetku. Táto dikcia bola navrhnutá po predchádzajúcej konzultácii s ministerstvom financií pre riešenie problémov, ktoré nastali po novelizácii zákona o správe majetku štátu.
Bod 9. V článku I. za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 a 29, ktoré znejú:
"Bod 28. V § 42 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie:
e) prekladá zastupiteľstvo samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti v kraji.
Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f).
"Bod 29. Paragraf 43 vrátane nadpisu znie: "§ 43. Okresná prokuratúra.
(1) Okresná prokuratúra:
a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a zabezpečuje ich vybavenie,
c) informuje verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v okrese,
d) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(2) Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, odkaz č. 29), určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.".
Odôvodnenie: V § 42 je upravená pôsobnosť krajskej prokuratúry. Toto ustanovenie sa navrhuje doplniť o úlohu raz za rok predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja informáciu o stave zákonnosti v kraji. Cieľom je posilniť ochranu práv a prostredníctvom zvýšenia úrovne zverejňovania a sprístupňovania informácií o činnosti krajskej prokuratúry. V § 43 sa navrhuje doterajšia pôsobnosť okresnej prokuratúry rozšíriť a to doplnením o úlohu informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy v okrese o stave zákonnosti v tomto okrese.
Bod 10. V článku I. doterajší bod 39 znie:
"39. Za § 56a sa vkladá § 56b, ktorý vrátane nadpisu nad § 56b znie:
"Paragraf 56b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.
(1)Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu, práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov, zo štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov prechádzajú k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol do 31. augusta 2011 v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu kompetencií vojenských prokuratúr, prechádza k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(3) Pomerná časť rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr prechádza z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Podrobnosti o prechode rozpočtových prostriedkov sa upravia v delimitačnom protokole medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a generálnou prokuratúrou.
(4) Generálny prokurátor môže do 30. novembra 2011 preložiť prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry, ktorí vykonávali k 31. augustu 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre, na inú prokuratúru, ako je uvedená v ods. 1, a to aj bez ich súhlasu.
(5) V konaniach vo veciach podľa ods. 1 začatých pred 1. septembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v ods. 1.
(6) V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. septembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia do § 56b. V ods. 1 sa ustanovujú orgány, ktoré budú právnymi nástupcami zrušených vojenských prokuratúr. V ods. 2 sa navrhuje upraviť prechod hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany, ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu v kompetencii vojenských prokuratúr, na generálnu prokuratúru a ostatné prokuratúry tak, ako je uvedené. V ods. 3 sa navrhuje upraviť prechod pomernej časti rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Rovnako sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť spôsob pokračovania vo veciach začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona, ako aj ďalšie skutočnosti.
Dovoľte mi, aby som teraz uviedol pozmeňovacie návrhy k článku VI. Tie sú uvádzané v poradí, ktoré začína opäť bodom 1. K článku VI.
Po prvé: V článku VI za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. Paragraf 6 ods. 3 znie:
(3) Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie
a) vysokoškolským diplomom a vysvedčením o štátnej skúške vydanými vysokou školou podľa osobitného zákona, odkaz č. 4), po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike;
b) dokladom o vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike alebo Ministerstvom školstva Slovenskej republiky rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 5), alebo
c) dokladom o vysokoškolskom vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú dohodu o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 6).
Poznámky pod čiarou k odkazom č. 4 až 6 znejú:
"Odkaz č. 4, poznámka pod čiarou: Paragraf 68 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 5: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 6: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Platné a účinné znenie § 6 ods. 3 o preukazovaní právnického vzdelania uchádzačom o funkciu prokurátora sa spresňuje podľa právnej úpravy ustanovenej v zákone o vysokých školách. Súčasne sa na účely tohto zákona ustanovuje osobitný postup pri uznávaní dokladov o získaní vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa v zahraničí.
Bod 2 k článku VI.
"Bod 2. V článku VI doterajšie body 9 a 10 sa vypúšťajú."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na iné riešenie navrhnuté v ďalších nasledujúcich bodoch.
Bod 3. V článku VI doterajší bod 11 znie:
"11. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú tieto slová: "na základe výberového konania; bez výberového konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava v § 8 ods. 1 nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry.
Bod 4. V článku VI za doterajší bod 10 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie. (Hlasy v sále.) Bod 12. (Hlasy v sále.) Pardon, pardon. V článku VI, ďakujem pekne za kontrolu, v článku VI za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 8 sa vkladajú § 8a až § 8d, ktoré vrátane spoločného nadpisu nad § 8a znejú: Nadpis - Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Paragraf 8a.
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
(3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý:
a) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,
b) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
d) je bezúhonný,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani politického hnutia,
g) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky a spĺňa podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené v § 6 ods. 6,
h) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 24f ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenie o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8),
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 6 ods. 3.,
e) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu o zložení odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku, dokladu o uznaní inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu o odpustení vykonania odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej právnickej skúšky, ak súčasne žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku, § 6 ods. 4, alebo dokladu preukazujúceho splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, ak súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, § 6 ods. 5,
f) vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany alebo politického hnutia,
g) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora,
i) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
j) originály alebo úradne overené kópie dokladov k započítateľnej praxi,
k) súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru,
l) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
§ 8b
(1) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. Odkaz č. 9) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa sa musia dodržať zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len "rada prokurátorov").
§ 8c
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č.10), jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej sa obsadzuje miesto prokurátora a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 8d
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie prítomní na výberovom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:
Poznámka pod čiarou pod č. 8) § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10) znie: § 107 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava ustanovení § 8a až § 8d nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry. Dámy a páni, kde na jednej strane my navrhujeme úpravu súčasného zákona tak, aby bola naplnená podmienka odbornosti, nezávislosti člena výberovej komisie, na druhej strane máme vládny návrh, ktorý je buď neštandardný ohľadne výberovej komisie, poukazujem na spoločnú správu, alebo politizujúci prokuratúru, a to je pôvodný návrh, ktorý je obsiahnutý v zákone. Som presvedčený, že kreácia výberových komisií, tak ako sa nachádza tu a navrhuje v tomto pozmeňujúcom návrhu je oveľa lepšia, zachová sa nestrannosť, zachováva odbornosť členov výberových komisií, ktorí by mali v rámci výberových komisií vyberať budúcich prokurátorov.
Bod 5.V článku VI. doterajšie body 51 a 52 sa nahrádzajú novým bodom 51, ktorý znie:
"51. Paragraf 192 znie:
§ 192
(1) Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)Disciplinárna komisia má päť členov. Členov disciplinárnej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10) jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej má sídlo služobný úrad prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu disciplinárnej komisie volia členovia disciplinárnej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie disciplinárnej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.
(3) Za člena disciplinárnej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku, alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena disciplinárnej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(4) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena disciplinárnej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(5) Člen disciplinárnej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena disciplinárnej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena disciplinárnej komisie.
(6) Člena disciplinárnej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena disciplinárnej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
(7) Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa vzťahujú aj na náhradníka člena disciplinárnej komisie.
(8) Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(9) Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.
(10) Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.".
Odôvodnenie: Právna úprava § 192 ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie, ktorá koná a rozhoduje v prvom stupni o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, spôsob jej kreovania a postup pri uznášaní. Účelom navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanovuje nové zloženie a nový spôsob kreovania disciplinárnej komisie je odstrániť ničím nepodložené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti konania a rozhodovania disciplinárnych komisií na prokuratúre a eliminovať jeho zámer podriadiť disciplinárne konanie na prokuratúre záujmom výkonnej moci.
Bod 6.V článku VI. za doterajší bod 69 sa vkladajú nové body 70 a 71, ktoré znejú:
"Bod 70. § 234 vrátane spoločného nadpisu nad § 234 znie:
Nadpis: Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry
§ 234
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
Pardon. To je odsek (3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry ustanovené v § 231 ods. 2 písm. a) až e).
Prosím, zobrať na vedomie preklep pri označení čísla odseku. Rovnako aj tuná odsek 4.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 251a ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8)
Po
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 231 ods. 3.,
Písm. e) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, to bolo písm. e).
Písm. f) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
Písm. g) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
Písm. h) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne."
"Bod 71. Za § 234 sa vkladajú § 234a až § 234c, ktoré znejú:
Paragraf 234a. Výberovým konaním sa overujú schopnosti odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť, vzhľadom na povahu povinnosti právneho čakateľa prokuratúry. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, ustanovená osobitným zákonom, odkaz č. 9). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského vzťahu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Paragraf 234b.
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10. Jedného člena na návrh rady prokurátorov. Jedného člena na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry a jedného člena má právo vybrať sám. Ja len, či tu máme aj predkladateľa. Verím, že to zaujme, samozrejme. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej desať rokov činný v právnickom povolaní,
po c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul docent alebo profesor,
po d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.
Písm. e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
Písm. f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Písm. g) súhlasí s vymenovaní za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra, pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 234c
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci, po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie, prítomní na výberovom konaní."
Odôvodnenie. Právnou úpravou ustanovenia § 234 sa zabezpečuje súlad tohto ustanovenia s navrhovaným znením ustanovenia § 8a, ktoré upravuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Navrhuje sa, aby výberové konanie na voľné miesto prokurátora vyhlasoval generálny prokurátor, a to najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením. Ustanovujú sa podmienky účasti vo výberovom konaní v rozsahu podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora, zloženie výberovej komisie, spôsob jej kreovania a postup pri výberovom konaní. Zloženie výberovej komisie, spôsob jej hlasovania a postup pri výberovom konaní sa navrhuje tak, aby boli odstránené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti výberových konaní na prokuratúre a súčasne, aby boli vylúčené snahy získať rozhodujúci vplyv na výberové konanie na prokuratúre, a tým aj snahy o tom, kto sa na Slovensku prokurátorom stane a kto sa na Slovensku prokurátorom nestane.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona zobrali do úvahy aj tieto pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Brali ich ako alternatívu na diskusiu k tým návrhom, ktoré zo strany vlády Slovenskej republiky, spolitizovávajú prokuratúru a zavádzajú politické vplyvy. Je jedno, kto je vo vládnej koalícii, ale na prokuratúre, ktorá je jedným z účastníkov trestného konania, na prokuratúre, ktorá rozhoduje o osude ľudí, o živote ľudí, súkromí, slobode a neslobode, svojím spôsobom rozhoduje a spolurozhoduje, by nemali zasahovať politici do takýchto rozhodnutí.
Pevne verím, že tieto pozmeňovacie návrhy sú námetom na diskusiu, a že predkladateľ, prípadne poslanci Národnej rady aj za vládnu koalíciu uznajú a niektoré podporia práve kvôli tomu, aby zásahy do prokuratúry zo strany politickej moci, tak ako to hovorili predrečníci, boli čo najviac obmedzené. Prosím o podporu pozmeňovacích návrhov a ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 10:18 - 10:19 hod.
Róbert MadejVystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 10:15 - 10:15 hod.
Róbert MadejVystúpenie v rozprave 31.5.2011 9:47 - 10:14 hod.
Róbert MadejNajdiskutovanejšími v tejto súvislosti sú neštandardný zákon o maďarskom občianstve a Ústava Maďarskej republiky. Tieto právne normy majú výrazné exteritoriálne účinky, pretože regulujú aj právne vzťahy mimo územia Maďarska, alebo sa o to prinajmenšom snažia. To je vážny dôvod na to, aby na tieto maďarské zákony zareagovala aj Slovenská republika. Reakcia to musí byť primeraná a adekvátna. Takouto reakciou by mali byť práve legislatívne zmeny, ktoré vylúčia možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarskej ústavy na Slovenskú republiku a na našich občanov.
Dámy a páni, rád by som pripomenul poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nedávnu a veľmi efektívnu reakciu Slovenskej republiky na neštandardný zákon o maďarskom štátnom občianstve. Slovenský parlament ešte za vlády Roberta Fica prijal novelu nášho zákona o štátnom občianstve. Zmena tohto zákona zabránila masívnemu rozdávaniu neštandardných občianstiev zo strany Maďarska štátnym občanom Slovenskej republiky. Každý rozumne uvažujúci človek pochopí, že desaťtisíce až státisíce rozdaných maďarských občianstiev by na južnom území Slovenska spôsobilo vážne ohrozenie suverenity nášho štátu.
Ďalším zákonom, na ktorý je potrebné zareagovať, je nedávno prijatá Ústava Maďarskej republiky. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že táto ústava nespĺňa úplne dokonale všetky štandardy základných zákonov demokratických štátov v Európe. Maďarská ústava má revizionistický charakter, neuznáva historické súvislosti a dokumenty a neuznáva kontinuitu minulých právnych vzťahov. Maďarská ústava má aj exteritoriálne účinky, pretože ich priamo predpokladá v niektorých oblastiach. Ide napríklad o udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom susedných štátov bez toho, aby boli splnené štandardné podmienky nadobúdania štátneho občianstva obvyklé vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Maďarská ústava rozširuje aj svoju pôsobnosť aj na, citujem, Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít, podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv. Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že podľa čl. 29 maďarskej ústavy, citujem: "Každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť." Takúto povinnosť má teda každý maďarský občan, teda aj ten, ktorý nadobudol štátne občianstvo neštandardne a má trvalý pobyt napríklad aj na Slovensku.
Maďarská republika sa pravdepodobne ešte nedokázala zmieriť s výsledkami povojnového usporiadania nášho regiónu upraveného v Trianonskej zmluve. Práve kvôli tomu nedokáže ani Základný zákon Maďarska zabudnúť na princíp jednotného maďarského národa vyplývajúceho z čl. D maďarskej ústavy, teda princípu opäť presahujúceho až za hranice Maďarskej republiky.
V súvislosti s maďarskými menšinami žijúcimi mimo územia Maďarskej republiky zavádza maďarská ústava nové normatívne pojmy, ktoré sú neobvyklé v európskej právnej kultúre. Podľa čl. 1 ods. 2 maďarskej ústavy, citujem: "Maďarsko uznáva základné individuálne a kolektívne práva človeka." V čl. D maďarskej ústavy sa uvádza a hovorí o zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc, zachovaniu a rozvoju komunít, podporovanie ich snáh smerujúcich k zachovaniu maďarstva a uplatňovania opäť individuálnych a kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv a tak ďalej.
Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, uznanie nového inštitútu kolektívnych práv zo strany maďarskej ústavy a podpora nejakých bližšie nedefinovaných kolektívnych samospráv maďarskej menšiny v iných štátoch susediacich s Maďarskom sú hlavné problémy, ktoré ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia jasne predznačujú autonomistické tendencie, ktoré už v súčasnosti v štátoch susediacich s Maďarskom existujú, ale ktoré sa po nadobudnutí účinnosti maďarskej ústavy ešte viac prehĺbia.
Udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom štátov susediacich s Maďarskom bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska, a tým aj udeľovanie volebného práva týmto osobám sú prostriedky, akými maďarská strana začína zasahovať do suverenity susedných štátov. Možno sa len domnievať, že ďalšie v poradí bude presadzovanie práv kolektívov, spomenuté kolektívne samosprávy, kolektívne práva. To znamená presadzovanie práv kolektívov, podpora a nabádanie k tvorbe kolektívnych samospráv. To už možno hodnotiť, že tieto tendencie sú autonomistické tendencie buď iniciované, alebo možno riadené priamo z Budapešti.
Za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, dámy a páni, v ktorej národnostná menšina žije. Slovenská republika plne garantuje všetky štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Maďarská menšina má toho na Slovensku toľko, ako možno skoro žiadna národnostná menšina v akomkoľvek členskom štáte Európskej únie. Veď ako príklad možno uviesť maďarské školstvo od základných škôl až po maďarskú vysokú školu, Univerzitu Jánosa Selyeho alebo používanie maďarského jazyka na území, kde maďarská národnostná menšina žije.
V tejto veci už minulý týždeň, dámy a páni, to došlo až tak ďaleko, že je ohrozené slovenské obyvateľstvo na tomto území. Maďarská republika sa pravdepodobne mylne domnieva, že je v poriadku, keď opakovane zasahuje do suverenity susedných štátov prijímaním právnych noriem, ktoré majú mať účinky aj mimo hraníc Maďarska, alebo si túto ambíciu na seba kladú, a to všade tam, kde maďarská menšina v susedných štátoch žije.
Dámy a páni, až fatálne následky môže mať nepochopenie nasledovných súvislostí. Maďarská ústava po prvé uznáva nielen individuálne, ale aj kolektívne práva. Po druhé maďarská ústava preberá zodpovednosť, to znamená, svojím spôsobom rozširuje svoju pôsobnosť aj na Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po tretie maďarská ústava podporuje uplatnenie individuálnych a kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po štvrté maďarská ústava podporuje vytváranie kolektívnych samospráv žijúcich mimo hraníc Maďarska. Tieto princípy už samé osebe navodzujú dojem exteritoriálnych účinkov, t. j. právnych účinkov mimo hraníc územia štátu a pôsobnosti domáceho práva.
Nie je akceptovateľné, aby ústava údajne demokratického a právneho štátu zakladala minimálne dojem takýchto právnych účinkov na osoby, ktoré sa nachádzajú mimo územia štátu a ktoré nie sú v žiadnom vzťahu s týmto štátom. Táto situácia je tak absurdná, že v histórii za posledných 50 rokov možno, dámy a páni, nemá ani obdobu. V dávnejšej histórii už štáty deklarovali záujem starať sa o svoje menšiny mimo svojho územia a, dámy a páni, dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kto pozná históriu, vie, že sa začala druhá svetová vojna.
Maďarská ústava zaviedla deľbu základných práv a slobôd na individuálne a kolektívne. Takáto normatívna úprava základných práv v ústave štátu je nóvum v európskych demokratických krajinách. V maďarskej ústave sa nenachádza legálna definícia kolektívnych práv, maďarská ústava sa však na tieto kolektívne práva odvoláva. Zavedenie pojmu kolektívne práva do maďarskej ústavy nemá nič spoločné so zabezpečením základných práv občanov Maďarska na území Maďarskej republiky. Ide tu o účelový postup maďarskej strany, ktorý má za cieľ priamo zabezpečovať výkon ochrany práv maďarskej národnostnej menšiny mimo územia Maďarska. Tragické je, že realizáciu tohto úmyslu maďarská strana berie úplne vážne.
Maďarská ústava rozdeľuje základné práva na kolektívne a na individuálne. Tu je hlavný kameň úrazu, pretože maďarský ústavodarca buď nepochopil zmysel základných práv a slobôd, alebo konal účelovo, s vopred stanoveným dlhodobým cieľom presadzovať autonomistické záujmy maďarských komunít mimo územia Maďarska. Keďže si v žiadnom prípade nedovolím tvrdiť, že množstvo právnikov v Maďarskej republike by opomenulo fakt, že kolektívne práva nemajú miesto v európskej právnej kultúre, zostáva mi len presvedčenie, že maďarský ústavodarca tak konal účelovo, vopred premyslene a s jasne vytýčeným cieľom.
Dovolím si pripomenúť, že tendencie na zavádzanie kolektívnych práv v medzinárodných vzťahoch zo strany Maďarska nie sú nové. Už v apríli 2008 došlo k diplomatickej výmene názorov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ohľadne kolektívnych práv menšín. Vtedajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová sa takto snažila zavádzajúco presvedčiť slovenskú a maďarskú verejnosť, že kolektívne práva je pojem, ktorý je všeobecne uznávaným pojmom v oblasti aj slovensko-maďarských vzťahov. Vtedy sa mala údajne, dámy a páni, vyjadriť, že Slovensko svojimi krokmi malo uznať určité kolektívne práva, čo nebola vôbec pravda. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ju vtedy ráznym spôsobom odmietlo.
Povedzme si ale bližšie, čo môžu byť, čo môžu byť takzvané kolektívne práva. Ľudské práva a základné slobody sú témou, ktorá sa často vníma ako samozrejmosť. Mnohí by predpokladali, že táto problematika nemá nejasnosti, nemá úskalia, hoci tomu ani zďaleka tak nie je. V teórii práva je v prvom rade zaužívané členenie ľudských práv a slobôd na tri generácie. Určité problémy sa začínajú už pri druhej generácii práv. Ide o práva hospodárske, sociálne a kultúrne. Problémom pri právach druhej generácie je práve rozsah garantovania týchto práv štátom. Napríklad spojené štáty z tohto dôvodu neratifikovali pakt Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V roku 1976 k tomuto paktu pristúpila vtedajšia Československá socialistická republika.
Už druhá generácia práv vyvoláva pochybnosť o úlohe štátu pri zabezpečení týchto práv pri určení rozsahu, v akom sú garantované, a pri ich vymožiteľnosti. Tento spor sa v Slovenskej republike zvádza vždy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem, "domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36" a tak ďalej "až po článok 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú". Predstavitelia politických názorov vyznávajúcich najmä kresťanské a sociálnodemokratické hodnoty práva druhej generácie uznávajú, pričom rozsah ich vymožiteľnosti priamo závisí od akceptovania pozitívneho záväzku štátu prijať právnu úpravu takýchto práv.
Napriek rôznym názorom o rozsahu garancií a o rôznych názoroch o vymožiteľnosti práv druhej generácie, teda práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, všetky práva druhej generácie, tak ako sú upravené v článkoch 2 až 27 Paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, majú charakter individuálnych práv. Uplatňovanie týchto v súvislosti s prijatou maďarskou ústavou, teda predpokladám, že nebude sporné.
Ale problematickejšia je, dámy a páni, takzvaná tretia generácia ľudských práv, kam sa zaraďujú práva prekračujúce rámec prvej a druhej generácie, zahŕňajúce pomerne široký okruh práv. Ide napríklad o právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných menšín, právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu, právo na prírodné zdroje, právo na komunikáciu, právo na medzigeneračnú slušnosť. Práve medzi právami tretej generácie môžeme hľadať záujem maďarskej strany na chápanie niektorých týchto práv ako práv kolektívnych. Realizácia týchto práv v prípade takéhoto ich chápania však presahuje štátne hranice a mnohokrát aj hranice regiónov či kontinentov. Suverenita štátov, kontroverzná povaha kolektívnych práv a rozdielne národné, sociálne a ekonomické podmienky v rôznych štátoch sú prekážkou zakotvenia týchto práv v medzinárodných zmluvách. Zabezpečenie dodržiavania kolektívnych práv by si vyžadovalo určitú formu účasti a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov.
Z uvedeného dôvodu vyjadrujú kolektívne práva tretej generácie skôr morálny záväzok, nemajú však normatívny charakter. Preto sú obsiahnuté iba v nezáväzných dokumentoch, ako je napríklad Deklarácia konferencie OSN o životnom prostredí človeka, Štokholmská deklarácia z roku 1972, Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. Práva tretej generácie sú zakotvené napríklad aj v Africkej charte ľudských práv a práv ľudí z roku 1981 alebo v Deklarácii o medzinárodných zásadách priateľských vzťahov medzi národmi a štátmi z roku 1987, schválenou OSN.
Koncepcia základných práv ako kolektívnych, prichádzajúca z Maďarskej republiky, akceptujúca kolektívny charakter niektorých práv tretej generácie, úmyselne prehliada neprehliadnuteľné. Ľudskými právami môžu byť iba tie práva, ktoré sú právne záväzné, lebo sa zaručujú v prameni práva. Kolektívne práva v rámci práv tretej generácie nie sú ustanovené normatívnymi právnymi dohovormi a medzinárodnými zmluvami. Nemajú právnu záväznosť. Avšak naopak, pokiaľ ústavy národných štátov budú poukazovať na kolektívne práva a na ich výkon, poukazujú na niečo, čo buď vlastne neexistuje, alebo zavádzajú, čo je horšie, zavádzajú do právneho poriadku, čo si môže vykladať ktokoľvek, ako chce. Takýto právny stav môže navodiť nebezpečenstvo zneužitia extenzívneho výkladu takýchto vágnych ústavných formulácií. Toto nebezpečenstvo sa vyvoláva priamo v súlade so záujmom ústavodarcu v Maďarskej republike, ktorý sme už dávno odhalili. Tým úmyslom je zasahovať do nezávislosti a suverenity susediacich štátov.
Dámy a páni, povedzme si, čo je účelom ľudských práv. Účelom ľudských práv je vytvoriť jednotlivcovi ochranu predovšetkým proti štátu a jeho orgánom. Priznaním ľudského práva sa štát sám zaväzuje priznané právo dodržiavať a neporušovať. Priznávanie práv bez určitosti, bez právnej záväznosti tento účel plniť nemôže. Kolektívne práva tak, ako ich predpokladá maďarská ústava, popierajú podstatu existencie ľudských práv, devalvujú ich a oberajú o hodnotu. To však nie je jediný problém s predmetnou právnou úpravou v Maďarskej republike. Ako vidieť, garantovanie kolektívnych práv tretej generácie má podobu sloganov, ktoré často možno podozrievať, že pôvodcu daného práva k jeho vytvoreniu viedol skôr záujem upútať pozornosť masmédií a verejnosti novým návrhom ľudského práva, než úsilie o vytvorenie skutočného práva.
Spojenie kolektívnych práv v rámci práv tretej generácie s kolektívom ako subjektom oprávnenia je dané v nemalej miere možno aj podielom afrických štátov na zrode tejto generácie ľudských práv. Vyplýva z koncepcie africkej právnej kultúry, ktorej subjektom práva obvykle nie je jednotlivec, ale skupina, kolektív, rod alebo kmeň. Pre právnu kultúru kontinentálnej Európy, právnu kultúru common law, ale aj pre ďalšie právne kultúry ide o celkom cudzorodý prvok, ktorý sa nedá do týchto kultúr zahrnúť bez zásadného narušenia ich koncepcie. Pripomínam historické súvislosti našej právnej kultúry, ktorá už od počiatkov čerpá napríklad z dokumentov, ako je napríklad Magna charta z roku 1215 prijatá v Anglicku alebo z Deklarácie práv človeka a občana prijatej vo Francúzsku 1789.
Tieto, ako aj ďalšie iné dokumenty historicky zavádzajú a garantujú základné práva a slobody jednotlivcom. Register ľudských práv a slobôd je náchylný nechať sa rozšíriť o nové práva a slobody. Dôležité však je to, že každé ľudské právo alebo slobodu treba dostatočne jednoznačne právne vymedziť a previesť do podoby individuálneho práva, teda nie do podoby práva národov, práva kolektívov. A to aj v rámci práv tretej generácie. Len takéto právo je reálne dostupné a v prípade potreby vymožiteľné prostredníctvom orgánov verejnej moci.
Tento trend sa v modernom európskom ústavnom práve už začal, keď sa od práv zaraďovaných do tretej generácie ľudských práv odvodili individuálne základné práva zaradené do ústav jednotlivých štátov. Napríklad čl. 66 portugalskej ústavy priznávajúci práva vo vzťahu k životnému prostrediu a určujúci povinnosti štátu pri ochrane týchto práv. V súlade s týmto trendom sa do Ústavy Slovenskej republiky začlenil šiesty oddiel druhej hlavy priznávajúci právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Právo priznané jednotlivcom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, po desaťročiach svojráznej úpravy základných práv a slobôd na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa naskytla príležitosť formulovať postavenie jednotlivca zásadne inak. Slovenská republika prijala listinu základných práv v roku 1991 a v roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Historicky možno zovšeobecniť, že ústavná ochrana základných práv a slobôd sa vždy a odjakživa spájala s ochranou individuálnych práv. Celkom ojedinelou a neopakovanou výnimkou je kolektívne právo, citujem, "na štátne vlastníctvo všetkého ľudu", zaručené vtedy čl. 8 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky ústavným zákonom 100/1960 Zb.
Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 ako vývojovú samozrejmosť priznala základné práva a slobody pre jednotlivcov. Súčasťou ústavnej ochrany sa nestali takzvané kolektívne práva. Nedostatok platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd však spočíva v tom, že ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Režim ochrany kolektívnych práv je teda síce mimo ústavnej tradície, ale nemožno prehliadnuť stúpajúci dopyt po ústavnom presadzovaní takých či onakých kolektívnych práv rozmanitými menšinami a v tejto súvislosti tlak zo strany nášho južného suseda. Nedostatok spočívajúci v pochybnosti, či základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky majú charakter individuálnych alebo aj kolektívnych práv a pochybnosti o rozsahu a spôsobe vymožiteľnosti týchto práv zvyšujú mieru právnej neistoty v tejto oblasti. Navrhovanou úpravou čl. 11 a čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky máme za cieľ zaviesť interpretačné pravidlo, ktoré výslovne uvedie a spresní, že základné práva a slobody Slovenská republika garantuje len na báze individuálnych práv. Zavedie sa tým právna istota do potencionálne sa približujúceho problému s požiadavkami na ústavnú ochranu kolektívnych práv. Absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych, nie však kolektívnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tento koncepčný nedostatok v súčasnosti vytvára práve priestor pre pochybnosti o rozsahu tejto ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a hlavne zásad implikovaných v modeli materiálneho právneho štátu.
Ako už bolo povedané, Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012. Táto ústava priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vznášať exteritoriálne požiadavky na uplatňovanie kolektívnych práv pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takýmto štátom, bez najmenších pochybností, patrí aj naša Slovenská republika. Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej, ochrane tým odstránime všetky problémy, ktoré môžu v tejto súvislosti nastať. Súbežne vnesieme pozitívny preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom.
Ak je pravdou, že s novou maďarskou ústavou sa nespája hrozba pokusov o destabilizáciu vnútorných pomerov v Slovenskej republike zneužitím maďarskej menšiny, potom zmena Ústavy Slovenskej republiky výslovným vylúčením ochrany kolektívnych práv nemá nijaký zahraničnopolitický dopad. Ak je pravdou opak, teda ak nová maďarská ústava má viesť k medzinárodným nedorozumeniam, ku konfliktom a k zasahovaniu do suverenity susedného štátu, potom navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno, vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní doterajšej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd. Za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách by totiž vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku znamenalo uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez výslovného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Tento právny stav vyhovuje teda tomu, koho premáha politická túžba narúšať či likvidovať dobré susedské vzťahy.
Navrhovaná ústavná úprava teda nezavádza len jasno do výkladu rozsahu uplatňovania základných práv, ale súčasne pôsobí mimoriadne preventívne. Len veľmi krátkozraký politik by mohol zo súčasného stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, na záver si dovolím zdôrazniť, že navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Nijakým spôsobom novela ústavy ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Naopak, zdôrazňuje a definuje len ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto navrhovaného ústavného zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)