Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

17.6.2011 o 14:31 hod.

JUDr.

Róbert Madej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.6.2011 14:31 - 14:31 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, opäť si dovolím spochybniť ten procedurálny návrh, ktorý ste uviedli. Podľa čl. 82 Ústavy Slovenskej republiky "Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále". Stále, nepretržite sú určite synonymá, to znamená, že nijakým spôsobom, procedurálnym návrhom, nemusíme podporovať ústavu. Vy musíte dať, pán predseda Národnej rady, hlasovať o tom, že budeme rokovať aj po 16.00 hodine. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.6.2011 14:29 - 14:30 hod.

Róbert Madej
Pán predseda, ja sa pripájam k tomu, čo uviedol pán podpredseda Národnej rady Robert Fico, a uvádzam, že podľa § 22 zákona o rokovacom poriadku "v piatok do 16. hodiny rokuje Národná rada, ak Národná rada nerozhodne inak". Váš procedurálny návrh bol uvedený v takom znení, v ktorom v žiadnom prípade nemenil toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, bol zmätočný, a preto by ste ho mali určite naformulovať správnejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2011 15:45 - 15:47 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem všetkým predrečníkom, ktorí reagovali faktickými poznámkami k môjmu vystúpeniu. Len konkrétne by som sa dotkol niektorých vystúpení.
Pán poslanec Beblavý sa ma opýtal, že či je potrebná zmena. Ja si myslím, pán poslanec, keď, bolo to neskoro, v neskorých hodinách, vo štvrtok minulý týždeň, ale som predkladal alternatívny návrh zákona o prokuratúre, ktorý možno reagoval na niektoré zmeny, možno vylepšoval ten proces na prokuratúre, ale, pán poslanec, nezavádzal modré úderky do prokuratúry, spolitizované výberové komisie a nezasahoval do nezávislosti prokuratúry. Keď sa bavíme o tom, či sú potrebné zmeny. Žiaľ, s vami máme úplne odlišné názory, pretože my si, na rozdiel od vás, ctíme nezávislé postavenie prokuratúry. A v tom, keď hovoríte, že to bezhlavé nevyberanie kandidátov, tak ja si dovolím tvrdiť, pán poslanec, bezhlavo sa snaží vládna koalícia uchopiť moc, ale nedokáže ani vládnuť.
Pán poslanec Laurenčík, vy ste uviedli, že keby som bol úprimný, bol by som pozmeňovacie návrhy podal aj na ústavnoprávnom výbore. Keďže nie ste členom ústavnoprávneho výboru, tak nemôžete vedieť, lebo ste tam neboli, že som mal množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré neboli prijaté. Tak som ďalšie dopracoval a predložil znova. Veľké množstvo sme dávali aj na ústavnoprávnom výbore a dávame aj tu v pléne, pán poslanec, je to naše právo a aspoň tieto posledné práva, ktoré opozícii zostali, nám neberte, prosím pekne.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.6.2011 14:21 - 14:27 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, lebo ste mi ešte k tomuto dopomohli, aby som sa mohol vyjadriť, čo sa týka spôsobu hlasovania. Sklamem, ale veľmi pekne prosím o hlasovanie o každom jednotlivom bode zvlášť, to znamená osobitne každý jeden pozmeňovací návrh. Súčasne by som sa rád vyjadril k bodom zo spoločnej správy, nakoľko tieto body, ktoré som predložil v pléne, kolidujú s bodmi zo spoločnej správy. Preto by som poprosil vyňať na osobitné hlasovanie a aby som to zjednodušil, poviem to v negatívnom vymedzení. Prosím vyňať na osobitné hlasovanie všetky body, okrem bodov 7, 14 a 19, o ktorých, prosím, aby zostalo spoločné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.6.2011 14:21 - 14:27 hod.

Róbert Madej
 

31.5.2011 11:22 - 11:32 hod.

Róbert Madej
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

31.5.2011 11:22 - 11:32 hod.

Róbert Madej
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý som predniesol ja, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 10:18 - 10:19 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcel by som sa poďakovať za vystúpenie a mimoriadne som prekvapený tým prísľubom postúpiť ho do druhého čítania. Možno máme v niektorých veciach rozdielne názory, možno si vydiskutujeme aj prvý novelizačný bod k ústave, jednoznačne však považujem za potrebné diskutovať o tom, aby sme našli formu, ktorá bude vyhovujúca a nájde široký konsenzus, pretože rešpektujeme a uvedomujeme si, že na zmenu ústavy je potrebných 90 hlasov poslancov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 10:15 - 10:15 hod.

Róbert Madej
Chcel by som sa poďakovať za faktickú poznámku predrečníka, ale, pán poslanec Droba, dovolím si jednu takú rečnícku otázku. Dokedy bude Slovensko ten, koho budú stále biť po hlave a bude ustupovať a nechá si takéto neslušné, nevhodné, dokonca až agresívne kroky trpieť zo strany susedných štátov? Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 9:47 - 10:14 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely Ústavy Slovenskej republiky je najmä prijatie Ústavy Maďarskej republiky dňa 25. 4. 2011. Prijatie maďarskej ústavy je totiž nepochybne ďalší krok, ktorým vláda Viktora Orbána stupňuje diplomatickú a právnu agresivitu voči susedným štátom, v ktorých je zastúpená maďarská národnostná menšina. Kroky maďarskej strany sú voči svojim susedom nevhodné, neslušné a vzhľadom na to, že zasahujú do suverenity susediacich štátov, a to reguláciou právnych vzťahov mimo územia Maďarskej republiky, možno tieto kroky považovať až za agresívne.
Najdiskutovanejšími v tejto súvislosti sú neštandardný zákon o maďarskom občianstve a Ústava Maďarskej republiky. Tieto právne normy majú výrazné exteritoriálne účinky, pretože regulujú aj právne vzťahy mimo územia Maďarska, alebo sa o to prinajmenšom snažia. To je vážny dôvod na to, aby na tieto maďarské zákony zareagovala aj Slovenská republika. Reakcia to musí byť primeraná a adekvátna. Takouto reakciou by mali byť práve legislatívne zmeny, ktoré vylúčia možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarskej ústavy na Slovenskú republiku a na našich občanov.
Dámy a páni, rád by som pripomenul poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nedávnu a veľmi efektívnu reakciu Slovenskej republiky na neštandardný zákon o maďarskom štátnom občianstve. Slovenský parlament ešte za vlády Roberta Fica prijal novelu nášho zákona o štátnom občianstve. Zmena tohto zákona zabránila masívnemu rozdávaniu neštandardných občianstiev zo strany Maďarska štátnym občanom Slovenskej republiky. Každý rozumne uvažujúci človek pochopí, že desaťtisíce až státisíce rozdaných maďarských občianstiev by na južnom území Slovenska spôsobilo vážne ohrozenie suverenity nášho štátu.
Ďalším zákonom, na ktorý je potrebné zareagovať, je nedávno prijatá Ústava Maďarskej republiky. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že táto ústava nespĺňa úplne dokonale všetky štandardy základných zákonov demokratických štátov v Európe. Maďarská ústava má revizionistický charakter, neuznáva historické súvislosti a dokumenty a neuznáva kontinuitu minulých právnych vzťahov. Maďarská ústava má aj exteritoriálne účinky, pretože ich priamo predpokladá v niektorých oblastiach. Ide napríklad o udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom susedných štátov bez toho, aby boli splnené štandardné podmienky nadobúdania štátneho občianstva obvyklé vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Maďarská ústava rozširuje aj svoju pôsobnosť aj na, citujem, Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít, podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv. Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že podľa čl. 29 maďarskej ústavy, citujem: "Každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť." Takúto povinnosť má teda každý maďarský občan, teda aj ten, ktorý nadobudol štátne občianstvo neštandardne a má trvalý pobyt napríklad aj na Slovensku.
Maďarská republika sa pravdepodobne ešte nedokázala zmieriť s výsledkami povojnového usporiadania nášho regiónu upraveného v Trianonskej zmluve. Práve kvôli tomu nedokáže ani Základný zákon Maďarska zabudnúť na princíp jednotného maďarského národa vyplývajúceho z čl. D maďarskej ústavy, teda princípu opäť presahujúceho až za hranice Maďarskej republiky.
V súvislosti s maďarskými menšinami žijúcimi mimo územia Maďarskej republiky zavádza maďarská ústava nové normatívne pojmy, ktoré sú neobvyklé v európskej právnej kultúre. Podľa čl. 1 ods. 2 maďarskej ústavy, citujem: "Maďarsko uznáva základné individuálne a kolektívne práva človeka." V čl. D maďarskej ústavy sa uvádza a hovorí o zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc, zachovaniu a rozvoju komunít, podporovanie ich snáh smerujúcich k zachovaniu maďarstva a uplatňovania opäť individuálnych a kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv a tak ďalej.
Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, uznanie nového inštitútu kolektívnych práv zo strany maďarskej ústavy a podpora nejakých bližšie nedefinovaných kolektívnych samospráv maďarskej menšiny v iných štátoch susediacich s Maďarskom sú hlavné problémy, ktoré ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia jasne predznačujú autonomistické tendencie, ktoré už v súčasnosti v štátoch susediacich s Maďarskom existujú, ale ktoré sa po nadobudnutí účinnosti maďarskej ústavy ešte viac prehĺbia.
Udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom štátov susediacich s Maďarskom bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska, a tým aj udeľovanie volebného práva týmto osobám sú prostriedky, akými maďarská strana začína zasahovať do suverenity susedných štátov. Možno sa len domnievať, že ďalšie v poradí bude presadzovanie práv kolektívov, spomenuté kolektívne samosprávy, kolektívne práva. To znamená presadzovanie práv kolektívov, podpora a nabádanie k tvorbe kolektívnych samospráv. To už možno hodnotiť, že tieto tendencie sú autonomistické tendencie buď iniciované, alebo možno riadené priamo z Budapešti.
Za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, dámy a páni, v ktorej národnostná menšina žije. Slovenská republika plne garantuje všetky štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Maďarská menšina má toho na Slovensku toľko, ako možno skoro žiadna národnostná menšina v akomkoľvek členskom štáte Európskej únie. Veď ako príklad možno uviesť maďarské školstvo od základných škôl až po maďarskú vysokú školu, Univerzitu Jánosa Selyeho alebo používanie maďarského jazyka na území, kde maďarská národnostná menšina žije.
V tejto veci už minulý týždeň, dámy a páni, to došlo až tak ďaleko, že je ohrozené slovenské obyvateľstvo na tomto území. Maďarská republika sa pravdepodobne mylne domnieva, že je v poriadku, keď opakovane zasahuje do suverenity susedných štátov prijímaním právnych noriem, ktoré majú mať účinky aj mimo hraníc Maďarska, alebo si túto ambíciu na seba kladú, a to všade tam, kde maďarská menšina v susedných štátoch žije.
Dámy a páni, až fatálne následky môže mať nepochopenie nasledovných súvislostí. Maďarská ústava po prvé uznáva nielen individuálne, ale aj kolektívne práva. Po druhé maďarská ústava preberá zodpovednosť, to znamená, svojím spôsobom rozširuje svoju pôsobnosť aj na Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po tretie maďarská ústava podporuje uplatnenie individuálnych a kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po štvrté maďarská ústava podporuje vytváranie kolektívnych samospráv žijúcich mimo hraníc Maďarska. Tieto princípy už samé osebe navodzujú dojem exteritoriálnych účinkov, t. j. právnych účinkov mimo hraníc územia štátu a pôsobnosti domáceho práva.
Nie je akceptovateľné, aby ústava údajne demokratického a právneho štátu zakladala minimálne dojem takýchto právnych účinkov na osoby, ktoré sa nachádzajú mimo územia štátu a ktoré nie sú v žiadnom vzťahu s týmto štátom. Táto situácia je tak absurdná, že v histórii za posledných 50 rokov možno, dámy a páni, nemá ani obdobu. V dávnejšej histórii už štáty deklarovali záujem starať sa o svoje menšiny mimo svojho územia a, dámy a páni, dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kto pozná históriu, vie, že sa začala druhá svetová vojna.
Maďarská ústava zaviedla deľbu základných práv a slobôd na individuálne a kolektívne. Takáto normatívna úprava základných práv v ústave štátu je nóvum v európskych demokratických krajinách. V maďarskej ústave sa nenachádza legálna definícia kolektívnych práv, maďarská ústava sa však na tieto kolektívne práva odvoláva. Zavedenie pojmu kolektívne práva do maďarskej ústavy nemá nič spoločné so zabezpečením základných práv občanov Maďarska na území Maďarskej republiky. Ide tu o účelový postup maďarskej strany, ktorý má za cieľ priamo zabezpečovať výkon ochrany práv maďarskej národnostnej menšiny mimo územia Maďarska. Tragické je, že realizáciu tohto úmyslu maďarská strana berie úplne vážne.
Maďarská ústava rozdeľuje základné práva na kolektívne a na individuálne. Tu je hlavný kameň úrazu, pretože maďarský ústavodarca buď nepochopil zmysel základných práv a slobôd, alebo konal účelovo, s vopred stanoveným dlhodobým cieľom presadzovať autonomistické záujmy maďarských komunít mimo územia Maďarska. Keďže si v žiadnom prípade nedovolím tvrdiť, že množstvo právnikov v Maďarskej republike by opomenulo fakt, že kolektívne práva nemajú miesto v európskej právnej kultúre, zostáva mi len presvedčenie, že maďarský ústavodarca tak konal účelovo, vopred premyslene a s jasne vytýčeným cieľom.
Dovolím si pripomenúť, že tendencie na zavádzanie kolektívnych práv v medzinárodných vzťahoch zo strany Maďarska nie sú nové. Už v apríli 2008 došlo k diplomatickej výmene názorov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ohľadne kolektívnych práv menšín. Vtedajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová sa takto snažila zavádzajúco presvedčiť slovenskú a maďarskú verejnosť, že kolektívne práva je pojem, ktorý je všeobecne uznávaným pojmom v oblasti aj slovensko-maďarských vzťahov. Vtedy sa mala údajne, dámy a páni, vyjadriť, že Slovensko svojimi krokmi malo uznať určité kolektívne práva, čo nebola vôbec pravda. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ju vtedy ráznym spôsobom odmietlo.
Povedzme si ale bližšie, čo môžu byť, čo môžu byť takzvané kolektívne práva. Ľudské práva a základné slobody sú témou, ktorá sa často vníma ako samozrejmosť. Mnohí by predpokladali, že táto problematika nemá nejasnosti, nemá úskalia, hoci tomu ani zďaleka tak nie je. V teórii práva je v prvom rade zaužívané členenie ľudských práv a slobôd na tri generácie. Určité problémy sa začínajú už pri druhej generácii práv. Ide o práva hospodárske, sociálne a kultúrne. Problémom pri právach druhej generácie je práve rozsah garantovania týchto práv štátom. Napríklad spojené štáty z tohto dôvodu neratifikovali pakt Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V roku 1976 k tomuto paktu pristúpila vtedajšia Československá socialistická republika.
Už druhá generácia práv vyvoláva pochybnosť o úlohe štátu pri zabezpečení týchto práv pri určení rozsahu, v akom sú garantované, a pri ich vymožiteľnosti. Tento spor sa v Slovenskej republike zvádza vždy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem, "domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36" a tak ďalej "až po článok 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú". Predstavitelia politických názorov vyznávajúcich najmä kresťanské a sociálnodemokratické hodnoty práva druhej generácie uznávajú, pričom rozsah ich vymožiteľnosti priamo závisí od akceptovania pozitívneho záväzku štátu prijať právnu úpravu takýchto práv.
Napriek rôznym názorom o rozsahu garancií a o rôznych názoroch o vymožiteľnosti práv druhej generácie, teda práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, všetky práva druhej generácie, tak ako sú upravené v článkoch 2 až 27 Paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, majú charakter individuálnych práv. Uplatňovanie týchto v súvislosti s prijatou maďarskou ústavou, teda predpokladám, že nebude sporné.
Ale problematickejšia je, dámy a páni, takzvaná tretia generácia ľudských práv, kam sa zaraďujú práva prekračujúce rámec prvej a druhej generácie, zahŕňajúce pomerne široký okruh práv. Ide napríklad o právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných menšín, právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu, právo na prírodné zdroje, právo na komunikáciu, právo na medzigeneračnú slušnosť. Práve medzi právami tretej generácie môžeme hľadať záujem maďarskej strany na chápanie niektorých týchto práv ako práv kolektívnych. Realizácia týchto práv v prípade takéhoto ich chápania však presahuje štátne hranice a mnohokrát aj hranice regiónov či kontinentov. Suverenita štátov, kontroverzná povaha kolektívnych práv a rozdielne národné, sociálne a ekonomické podmienky v rôznych štátoch sú prekážkou zakotvenia týchto práv v medzinárodných zmluvách. Zabezpečenie dodržiavania kolektívnych práv by si vyžadovalo určitú formu účasti a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov.
Z uvedeného dôvodu vyjadrujú kolektívne práva tretej generácie skôr morálny záväzok, nemajú však normatívny charakter. Preto sú obsiahnuté iba v nezáväzných dokumentoch, ako je napríklad Deklarácia konferencie OSN o životnom prostredí človeka, Štokholmská deklarácia z roku 1972, Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. Práva tretej generácie sú zakotvené napríklad aj v Africkej charte ľudských práv a práv ľudí z roku 1981 alebo v Deklarácii o medzinárodných zásadách priateľských vzťahov medzi národmi a štátmi z roku 1987, schválenou OSN.
Koncepcia základných práv ako kolektívnych, prichádzajúca z Maďarskej republiky, akceptujúca kolektívny charakter niektorých práv tretej generácie, úmyselne prehliada neprehliadnuteľné. Ľudskými právami môžu byť iba tie práva, ktoré sú právne záväzné, lebo sa zaručujú v prameni práva. Kolektívne práva v rámci práv tretej generácie nie sú ustanovené normatívnymi právnymi dohovormi a medzinárodnými zmluvami. Nemajú právnu záväznosť. Avšak naopak, pokiaľ ústavy národných štátov budú poukazovať na kolektívne práva a na ich výkon, poukazujú na niečo, čo buď vlastne neexistuje, alebo zavádzajú, čo je horšie, zavádzajú do právneho poriadku, čo si môže vykladať ktokoľvek, ako chce. Takýto právny stav môže navodiť nebezpečenstvo zneužitia extenzívneho výkladu takýchto vágnych ústavných formulácií. Toto nebezpečenstvo sa vyvoláva priamo v súlade so záujmom ústavodarcu v Maďarskej republike, ktorý sme už dávno odhalili. Tým úmyslom je zasahovať do nezávislosti a suverenity susediacich štátov.
Dámy a páni, povedzme si, čo je účelom ľudských práv. Účelom ľudských práv je vytvoriť jednotlivcovi ochranu predovšetkým proti štátu a jeho orgánom. Priznaním ľudského práva sa štát sám zaväzuje priznané právo dodržiavať a neporušovať. Priznávanie práv bez určitosti, bez právnej záväznosti tento účel plniť nemôže. Kolektívne práva tak, ako ich predpokladá maďarská ústava, popierajú podstatu existencie ľudských práv, devalvujú ich a oberajú o hodnotu. To však nie je jediný problém s predmetnou právnou úpravou v Maďarskej republike. Ako vidieť, garantovanie kolektívnych práv tretej generácie má podobu sloganov, ktoré často možno podozrievať, že pôvodcu daného práva k jeho vytvoreniu viedol skôr záujem upútať pozornosť masmédií a verejnosti novým návrhom ľudského práva, než úsilie o vytvorenie skutočného práva.
Spojenie kolektívnych práv v rámci práv tretej generácie s kolektívom ako subjektom oprávnenia je dané v nemalej miere možno aj podielom afrických štátov na zrode tejto generácie ľudských práv. Vyplýva z koncepcie africkej právnej kultúry, ktorej subjektom práva obvykle nie je jednotlivec, ale skupina, kolektív, rod alebo kmeň. Pre právnu kultúru kontinentálnej Európy, právnu kultúru common law, ale aj pre ďalšie právne kultúry ide o celkom cudzorodý prvok, ktorý sa nedá do týchto kultúr zahrnúť bez zásadného narušenia ich koncepcie. Pripomínam historické súvislosti našej právnej kultúry, ktorá už od počiatkov čerpá napríklad z dokumentov, ako je napríklad Magna charta z roku 1215 prijatá v Anglicku alebo z Deklarácie práv človeka a občana prijatej vo Francúzsku 1789.
Tieto, ako aj ďalšie iné dokumenty historicky zavádzajú a garantujú základné práva a slobody jednotlivcom. Register ľudských práv a slobôd je náchylný nechať sa rozšíriť o nové práva a slobody. Dôležité však je to, že každé ľudské právo alebo slobodu treba dostatočne jednoznačne právne vymedziť a previesť do podoby individuálneho práva, teda nie do podoby práva národov, práva kolektívov. A to aj v rámci práv tretej generácie. Len takéto právo je reálne dostupné a v prípade potreby vymožiteľné prostredníctvom orgánov verejnej moci.
Tento trend sa v modernom európskom ústavnom práve už začal, keď sa od práv zaraďovaných do tretej generácie ľudských práv odvodili individuálne základné práva zaradené do ústav jednotlivých štátov. Napríklad čl. 66 portugalskej ústavy priznávajúci práva vo vzťahu k životnému prostrediu a určujúci povinnosti štátu pri ochrane týchto práv. V súlade s týmto trendom sa do Ústavy Slovenskej republiky začlenil šiesty oddiel druhej hlavy priznávajúci právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Právo priznané jednotlivcom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, po desaťročiach svojráznej úpravy základných práv a slobôd na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa naskytla príležitosť formulovať postavenie jednotlivca zásadne inak. Slovenská republika prijala listinu základných práv v roku 1991 a v roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Historicky možno zovšeobecniť, že ústavná ochrana základných práv a slobôd sa vždy a odjakživa spájala s ochranou individuálnych práv. Celkom ojedinelou a neopakovanou výnimkou je kolektívne právo, citujem, "na štátne vlastníctvo všetkého ľudu", zaručené vtedy čl. 8 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky ústavným zákonom 100/1960 Zb.
Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 ako vývojovú samozrejmosť priznala základné práva a slobody pre jednotlivcov. Súčasťou ústavnej ochrany sa nestali takzvané kolektívne práva. Nedostatok platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd však spočíva v tom, že ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Režim ochrany kolektívnych práv je teda síce mimo ústavnej tradície, ale nemožno prehliadnuť stúpajúci dopyt po ústavnom presadzovaní takých či onakých kolektívnych práv rozmanitými menšinami a v tejto súvislosti tlak zo strany nášho južného suseda. Nedostatok spočívajúci v pochybnosti, či základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky majú charakter individuálnych alebo aj kolektívnych práv a pochybnosti o rozsahu a spôsobe vymožiteľnosti týchto práv zvyšujú mieru právnej neistoty v tejto oblasti. Navrhovanou úpravou čl. 11 a čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky máme za cieľ zaviesť interpretačné pravidlo, ktoré výslovne uvedie a spresní, že základné práva a slobody Slovenská republika garantuje len na báze individuálnych práv. Zavedie sa tým právna istota do potencionálne sa približujúceho problému s požiadavkami na ústavnú ochranu kolektívnych práv. Absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych, nie však kolektívnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tento koncepčný nedostatok v súčasnosti vytvára práve priestor pre pochybnosti o rozsahu tejto ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a hlavne zásad implikovaných v modeli materiálneho právneho štátu.
Ako už bolo povedané, Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012. Táto ústava priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vznášať exteritoriálne požiadavky na uplatňovanie kolektívnych práv pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takýmto štátom, bez najmenších pochybností, patrí aj naša Slovenská republika. Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej, ochrane tým odstránime všetky problémy, ktoré môžu v tejto súvislosti nastať. Súbežne vnesieme pozitívny preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom.
Ak je pravdou, že s novou maďarskou ústavou sa nespája hrozba pokusov o destabilizáciu vnútorných pomerov v Slovenskej republike zneužitím maďarskej menšiny, potom zmena Ústavy Slovenskej republiky výslovným vylúčením ochrany kolektívnych práv nemá nijaký zahraničnopolitický dopad. Ak je pravdou opak, teda ak nová maďarská ústava má viesť k medzinárodným nedorozumeniam, ku konfliktom a k zasahovaniu do suverenity susedného štátu, potom navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno, vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní doterajšej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd. Za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách by totiž vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku znamenalo uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez výslovného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Tento právny stav vyhovuje teda tomu, koho premáha politická túžba narúšať či likvidovať dobré susedské vzťahy.
Navrhovaná ústavná úprava teda nezavádza len jasno do výkladu rozsahu uplatňovania základných práv, ale súčasne pôsobí mimoriadne preventívne. Len veľmi krátkozraký politik by mohol zo súčasného stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, na záver si dovolím zdôrazniť, že navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Nijakým spôsobom novela ústavy ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Naopak, zdôrazňuje a definuje len ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto navrhovaného ústavného zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis