Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zosumarizoval rozpravu a vyjadril sa k rozprave, ktorá prebehla.
Opäť chcem, dámy a páni, zopakovať, že som zástancom striedavej starostlivosti ako jednej z možností, jednej z rovnocenných možností pre súd, akým spôsobom rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti na čas po rozvode atď., aj v prípade, keď nie sú rodičia dieťaťa zosobášení.
Striedavá starostlivosť je, dámy a páni, vážna vec. Striedavá starostlivosť v živote dieťaťa znamená, že pravidelne bude musieť meniť prostredie, v ktorom žije, že nebude mať domov jeden, ale bude mať domovy dva. Otázka je, či bude k niektorému z týchto prostredí naviazané ako k domovu, či vôbec sa bude cítiť niekde ako doma. To nie je na posúdenie, dámy a páni, nám, to je na posúdenie ľuďom, ktorí sa v tom vyznajú, ktorí sa vyznajú v psychike dieťaťa hlavne pri, áno, pani poslankyňa, nie nám, ale ani parlamentu, ani súdu, to sú veci, o ktorých súd musí rozhodnúť na základe individuálnych okolností posúdenia prípadu. Aké prostredie, či dve prostredia sú vhodné pre toto dieťa.
Preto hovorím, že je potrebné mať tri rovnocenné možnosti, akým spôsobom rozhodnúť, a nediktovať tu v parlamente, že jediná možnosť je tá správna - striedavá osobná starostlivosť.
Ak vy priznávate, že individuálne dieťa môže pristupovať k svojmu rodinnému prostrediu, ktoré bude buď jedno, alebo dva, rôzne, v každom jednom prípade u toho dieťaťa je to vhodné, u toho to nie vhodné, tak potom nedávajte obligatórne určenie striedavej osobnej starostlivosti. V tomto je to zásadný problém.
Dámy a páni, ja mám ešte jeden problém s vystúpením pána poslanca Gála. S tým, čo pán poslanec Gál hovoril, ja súhlasím. S tým, čo pán poslanec Gál urobí, s tým nesúhlasím a nechápem to. Hlavný leitmotív tohto návrhu zákona a predmet tej úpravy je ten, že sa zavádza povinnosť určenia osobnej striedavej starostlivosti. Ja sa pýtam: Akým spôsobom zmeníme ten zákon tak, aby povinné zverenie do osobnej striedavej starostlivosti nebolo? No potom sa vrátime k právnej úprave, ktorá je platná už v súčasnom zákone o rodine, a potom tento zákon netreba.
Tu je problém dvoch vecí: buď chceme teda preferovať jednu z troch možností zverenia dieťaťa do starostlivosti, alebo necháme pôvodný stav troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti: otcovi, matke, striedavá osobná starostlivosť.
A tu odpovedám pánovi poslancovi Gálovi, ale aj pánovi poslancovi Viskupičovi. Pán poslanec Gál, nepotrebujete ten zákon do druhého čítania, lebo keby ste ho menili, tak v takom prípade stráca zmysel navrhovaná právna úprava a meniť není treba nič.
A pánovi poslancovi Viskupičovi trošku v dlhšom časovom slede môžem odpovedať, že práve preto som nehovoril o pozmeňovacích návrhoch, lebo ja chcem byť k tejto problematike konštruktívny, pretože nie je čo meniť. Keby som to chcel meniť, tak to musím celý návrh zákona poprieť, lebo princípom toho návrhu zákona je preferovať jednu z troch možností. A tie tri možnosti sú už v súčasnosti dané. Takže, a nehovoriac o tom, že sme v prvom čítaní a hovoríme o zmysle a účele navrhovanej právnej úpravy.
Či ten návrh zákona bol šitý horúcou ihlou, alebo nie, to je už jedno. Problém ten návrh zákona má v tom, že preferuje jednu z troch možností, vylučuje súd z individuálneho posúdenia okolnosti prípadu, zhodnotenia psychického stavu dieťaťa a naviazania sa na jednu z troch možností realizácie starostlivosti o dieťa, či už jedným z rodičov, alebo striedavou starostlivosťou.
A možno ten ďalší hlavný legislatívny nedostatok je, že tým, že ste chceli, dámy a páni, preferovať striedavú osobnú starostlivosť ako tú prvú, automatickú, ste museli vylúčiť záujem dieťaťa. Ale ten nemôžete vylúčiť v zmysle zákona o rodine. Je to jedna z podstatných náležitostí, podmienok, ktoré musia byť splnené pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti.
No a myslím si, že už aj poslanec Gál, s ktorého slovami teda súhlasím, ale myslím si, že sa nerozhodol z hľadiska toho úplne správne, dostatočne nadviazal a vysvetlil, že tak, ako je naformulovaný návrh, hovorí o tom, že sú splnené podmienky na starostlivosť u jedného, sú splnené podmienky na starostlivosť u druhého, to však neznamená, že sú splnené podmienky dokopy pre obidvoch naraz. To je presne ten individuálny prístup ku každému prípadu. To je ten záujem maloletého dieťaťa. Posúdenie jeho psychických možností, daností vo vzťahu k obidvom výchovným prostrediam, vo vzťahu k tomu, ako bude žiť, kde bude mať školu, lekára, jasle, škôlku atď.
Na záver si dovolím povedať, že oceňujem úmysel predkladateľov zlepšiť realizáciu práv aj otcov. My musíme hľadieť na záujem detí, maloletých detí, ale, samozrejme, súčasťou tohto záujmu každého maloletého dieťaťa je styk s obidvoma rodičmi čo najväčší, čo najširší a právo každého rodiča rozhodovať o výchove dieťaťa rovnocenným spôsobom. Chcel by som povedať, že v týchto intenciách si myslím, že by sme mali hľadať iné riešenia, ako zvýšiť vymožiteľnosť práv každého rodiča, to znamená aj otcov, a ako hľadať najlepší záujem dieťaťa. A jedna z tých troch možností, ktorá bude individuálne rozhodnutá v každom jednom prípade, verte, že bude správna.
Dovoľte mi ešte zareagovať na to, čo povedala pani predkladateľka, pani poslankyňa Blahová, ktorá povedala, že zostáva jej rozum, zastáva jej rozum, keď som hovoril o odňatí dieťaťa vo svojej reči. Nechcem tu poučovať predkladateľov, ale keď niekto útočí na profesionálnu odbornosť niekoho, tak sa brániť musí.
Ja by som chcel pani poslankyni Blahovej prečítať § 25 ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, ktorý znie: "Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 a 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti."
Pani poslankyňa, ja som nehovoril o niečom novom. Ja som hovoril, ja som hovoril o tom, že toto ustanovenie, keď niekto nedodržiava právo druhého rodiča na styk, je dané už aj teraz v zákone, len sa nevyužíva. Súdy sa boja meniť tieto rozhodnutia a je to sankcia. A sankcia prichádza za nedodržanie rozhodnutia, ktoré je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. To znamená za porušenie záujmu dieťaťa. A v takomto prípade súd môže už teraz podľa platného zákona o rodine zmeniť rozhodnutie o striedavej starostlivosť. Ja hovorím, že sa to nevyužíva, súdy sa boja a možno tuná sprísniť túto sankciu a zaviesť jej obligatórnosť je niečo iné, ako znemožniť posúdenie individuálnych okolností prípadu.
To znamená, že toto je najdôležitejšie z hľadiska tých námietok, ktoré sme uviedli. Striedavá starostlivosť je fajn, ale nie vo všetkých prípadoch. A neberme súdom možnosť rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa podľa individuálnych okolností. Nedávajme im manuál. Súd je na to, aby rozhodol a nie aby vydal úradnícke rozhodnutie v zmysle zákona, ktorý mu nariadi rozhodnúť len jedným spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať všetkým za faktické poznámky, pretože napriek pokročilému času som rád, že táto téma vzbudzuje diskusiu, čo je mimoriadne pozitívne, lebo je vážna, potrebná a určite vyriešenie každej otázky môže byť na prospech ľudí.
Pani poslankyňa Jurinová, som trošku sklamaný z vášho osobného prístupu a osobných invektív. Kto mňa osobne, profesionálne pozná, vie, že som sa zúčastnil mnohých konaní, ktorých predmetom bola úprava práv a povinností k maloletým deťom, a takéto osobné invektívy sú mimoriadne nemiestne.
Pani poslankyňa Kiššová, nesúhlasím s vami v tom, že vy v tomto návrhu hovoríte o tom, že sú splnené podmienky za predpokladu, že budú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Podľa návrhu, ktorý ste vypracovali, ten návrh spočíva v tom, že každý z rodičov má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť individuálnu. Vtedy sa dá dieťa do striedavej - a toto je podstata vášho problému. Lebo podmienky na osobnú starostlivosť u jedného rodiča a podmienky na osobnú starostlivosť u druhého rodiča, keď sú splnené, neznamená, že dokopy to znamená, že sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť.
Pán poslanec Krnáč spomínal sám, že zákon je šitý horúcou ihlou, keď už pred podaním návrhu zákona predpokladá, že bude musieť byť k tomu pozmeňovací návrh. Sme v prvom čítaní a ja sa vyjadrujem k návrhu, ktorý vidím.
Pán poslanec Viskupič povedal, že mám predložiť pozmeňovací návrh, ale toto riešenie je zlé. Nemáte čím byť sklamaný. Máte byť sklamaný tým návrhom.
A ďakujem pánovi Solymosovi a pani Tomanovej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení navrhovatelia, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za to, že pokazím trošku vašu entuziastickú atmosféru a tešenie sa z toho, akým spôsobom zlepšujete právny poriadok v tejto oblasti, pretože myslím si, že toto riešenie, ktoré navrhujete, nie je správne.
Aby som nezabudol v zápale predkladania argumentov, si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, ktorým Národná rada sa uznesie na tom, že vráti návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. A ako vidíte, robím to s čestným úmyslom, aby ste neboli viazaní šesťmesačnou lehotou na opätovné predloženie zákona, ale aby ste prípadne po dopracovaní ako predkladatelia mohli predmetný návrh zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady opätovne predložiť po jeho dopracovaní.
Striedavá starostlivosť, dámy a páni, povedzme si, čo to je. Striedavá starostlivosť je nový inštitút, za ktorý sme tu s mnohými kolegami v roku 2010 tesne pred voľbami hlasovali, kde sa zaviedla možnosť určenia a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V súčasnosti to teda funguje tak, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Súčasne s výrokom, ktorým súd rozvádza manželstvo, teda rozhodne o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti.
Aké možnosti má v súčasnosti súd? Pred rokom 2010 mohol súd zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matke, otcovi alebo iným príbuzným. Pri výklade tohto ustanovenia bolo zrejmé, že jeden z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa, teda najčastejšie z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zmenou právnej úpravy v roku 2010 sa zaviedla tretia možnosť, a to, že pokiaľ majú obidvaja rodičia možnosti, schopnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa a pokiaľ je to v záujme dieťaťa, opakujem, pokiaľ je to v záujme dieťaťa, takáto striedavá starostlivosť, súd môže na čas po rozvode zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obom rodičom. V súčasnosti teda má súd pri rozhodovaní o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, tri možnosti: jednému rodičovi, druhému rodičovi alebo obom rodičom do striedavej starostlivosti.
Aké sú kritériá tohto výberu? Základným kritériom je záujem maloletého dieťaťa, dámy a páni, záujem maloletého dieťaťa. Každá kauza, každé jedno konanie sa rozhoduje podľa individuálnych okolností prípadu. Súd je ten, kto je povinný tieto okolnosti skutkové a právne posúdiť, vykonať dokazovanie, aplikovať na to svoje právne názory a rozhodnúť. Z týchto troch možností, ktoré v súčasnosti po zmene právnej úpravy sú absolútne nezávislé a rovnocenné, zveriť jednému, zveriť druhému alebo zveriť obidvom do striedavej starostlivosti, si teda súd môže vybrať. Základným kritériom je záujem dieťaťa.
Ja sa pýtam, že či sudcovia majú byť len úradníci a štatisti, ktorí budú mať zákonom vymedzené len jednu možnosť, nebudú môcť posúdiť okolnosti prípadu, pretože zákon vlastne povie, a to je navrhovaná zmena, že z troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti bude automaticky jedna, že pri posúdení, že obidvaja rodičia majú dostatočne vytvorené podmienky na osobnú starostlivosť, automaticky bude dieťa zverené obidvom súčasne. Tým pádom, pretože v zásade pre posúdenie týchto otázok je, by som si dovolil povedať, skôr len rutinná vec, kde nie je prípustná úvaha súdu, či rodič má, alebo nemá vytvorené podmienky, jednoducho v tejto veci sa opiera o stanovisko kolízneho opatrovníka, nevykonáva dokazovanie automaticky sám a pokiaľ, samozrejme, niekto má byt, čisto v ňom upratané, má nejaké základné materiálne podmienky, tie podmienky pre výchovu dieťaťa asi splnené budú, tak súd bude musieť použiť už len jednu možnosť, ktorú vy ako predkladatelia, dámy a páni, návrhu zákona preferujete.
Dieťa bude teda musieť byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
A v návrhu zákona ja vidím jeden obrovský problém, ktorý vám v tomto navrhovanom ustanovení vypadol. Keď doterajšie zverenie do osobnej starostlivosti je podmienené záujmom maloletého dieťaťa, to znamená jeho najlepším prospechom, čo je v jeho najlepšie dobro, toho maloletého dieťaťa, tak navrhovaná právna úprava záujem maloletého dieťaťa ako podmienku na zverenie do osobnej striedavej starostlivosti vypúšťa. Jednoducho stane sa to automaticky zo zákona, bez ohľadu na to, či je na tom záujem maloletého dieťaťa, alebo nie. Či je to v záujme maloletého dieťaťa, alebo nie. Toto je automatika, ktorá nie je správna. Pretože skutočne neposudzovať pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, neposudzovať jeho najlepší záujem ako základnú podmienku rozhodnutia o zverení, je úplne scestné, nehnevajte sa.
Povedzme si niečo, dámy a páni, o striedavej osobnej starostlivosti. Nájdeme aj kritikov, ale aj tých, ktorí sú za tento inštitút. Ja si myslím, že v niektorých prípadoch striedavá osobná starostlivosť má svoje dôvody a má svoje opodstatnenie. Nezabúdajte ale, dámy a páni, akým spôsobom má byť zabezpečený výkon striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa maloleté, čo je pre účely zákona o rodine vo veku od 0 až do 18 rokov, bude zverené dvom rodičom. O striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti v praxi rozhodujú súdy na základe podmienky záujmu maloletého dieťaťa. Rozmýšľa súd pri určení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, či sú vôbec založené podmienky na to, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti?
Aké sú to? Ja sa pýtam, na čas po rozvode rodičia, rozvedení manželia, sa jeden od druhého odsťahujú. Jeden bude bývať v Bratislave, druhý 200 kilometrov v Banskej Bystrici. Striedavá osobná starostlivosť by mala byť v záujme maloletého dieťaťa. Mala by mať svoje na to vytvorené podmienky. Ja sa pýtam, kto a akým spôsobom by ste chceli, keď súd bude automaticky musieť určiť striedavú osobnú starostlivosť v každom prípade, aj v takom, kde na to nie sú vytvorené podmienky, pretože vy hovoríte, že u každého musia byť podmienky na osobnú starostlivosť, tým pádom ide do striedavej osobnej starostlivosti, ale nehovoríte o tom, či sú podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. To znamená, aby obidvaja poskytovali, či sú podmienky na to, aby obidvaja spoločne poskytovali striedavú osobnú starostlivosť. A to je ten záujem maloletého dieťaťa.
Teraz si predstavte, dámy a páni, že dvaja rodičia, u ktorých sú podmienky na osobnú starostlivosť, bývajú od seba 200 kilometrov. Zo zákona súd bude musieť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa môjho názoru nie sú vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Ako chcete, aby v takomto prípade napríklad, a takých prípadov je x, y, z, ako chcete, aby bola poskytovaná osobná starostlivosť? Ktorému z rodičov? Kde bude navštevovať dieťa školu? Kde bude navštevovať lekára? V ktorom meste, u ktorého rodiča? A tak ďalej. To je ten záujem maloletého pre určenie striedavej osobnej starostlivosti.
Automaticky, keď chce Národná rada, naopak, obmedzovať súdy v rozhodovaní, tak návrhmi zákonov spôsobíme väčšie skrivodlivosti a myslím si, že práve toto je doklad jednej z nich. Keď striedavú osobnú starostlivosť posudzuje súd, striedavá osobná starostlivosť od roku 2010 do istej miery spomalila konania, aj rozvodové, pretože súd musí a je povinný vykonať všetko dokazovanie. To znamená, keď jeden z rodičov navrhne striedavú osobnú starostlivosť, je to či už z úniku pred platením výživného alebo čohokoľvek iného, tak súd musí posudzovať, či sú vytvorené na to podmienky. Vyjadruje sa k tomu kolízny opatrovník, môže sa k tomu vyjadriť maloleté dieťa, ak je s ohľadom na svoje schopnosti, vek schopné samostatne prejaviť svoj názor pred súdom, a vyjadruje sa k tomu znalec z odboru psychológie, pokiaľ je ustanovený v konaní. Všetky tieto v rámci celého tohto dokazovania súd je povinný zistiť, či sú na to materiálne a iné okolnosti, podmienky na to, aby dieťa bolo v striedavej osobnej starostlivosti.
Takto zákonom obídeme celý tento proces. Jednoducho nezaujíma nás materiálna stránka, nezaujíma nás záujem dieťaťa a naordinujeme, že v každom prípade musí byť striedavá osobná starostlivosť o dieťa. Toto riešenie práve z toho dôvodu, dámy a páni, určite nie je dobré.
Dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril k tým dôvodom, ktoré ste uvádzali na predloženie tejto právnej úpravy. Ja s tými štatistikami a s tými dôvodmi a problémami, ktoré popisujete, súhlasím. Nesúhlasím ale so spôsobom ich prezentácie a so spôsobom, akým popisujete z toho vzniknuté problémy. Súhlasím s tým, že v mnohých konaniach, následne po mnohých konaniach majú - a teraz povedzme si to na rovinu, tento návrh zákona je jednostranne v prospech otcov, keby bol na to záujem, nám s tým problém. V mnohých konaniach majú otcovia problém zabezpečenia styku s vlastným dieťaťom, stretávať sa so svojím dieťaťom, realizovať tento styk. To je fakt. Povedzme si ale otvorene, že či striedavá osobná starostlivosť v každom jednom prípade je spôsob, akým tento nedostatok odstránite. Myslím si, že práve nepoznanie tejto problematiky viedlo navrhovateľov k účelovému jednému návrhu, hoci tieto problémy treba trošku riešiť komplexnejšie.
Po rozhodnutí súdu, kde súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti rodičovi, rozhodne aj o tom, ako sa bude realizovať styk s druhým rodičom. Ustanoví nejaké hodiny, víkendy, dni, týždne, na základe ktorých, podľa ktorých sa bude môcť ten druhý rodič stretávať so svojím dieťaťom. Čo sa ale stane? Stáva sa častokrát to, že druhý rodič, teda ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu nie je ochotný vydať dieťa v čase, keď dieťa má realizovať styk s druhým rodičom. Robí tomu prekážky, obštrukcie, ktoré napríklad spočívajú v tom, že každý druhý týždeň čistou náhodou cez víkend vtedy, keď má byť dieťa s druhým rodičom, tak je dieťa choré. Dokonca matky "vybavovačky" v tomto prípade sú schopné každý druhý víkend získať aj PN-ku od lekára. Možno ho už potom, keď to začne byť podozrivé, začne byť podozrivé, bude to musieť byť stále iný.
Povedzme si ale, aké spôsoby majú tí, ktorí majú právo stretávať sa so svojím dieťaťom a právny nárok uznaný súdom, judikovaný, aké majú na odstránenie týchto nedostatkov, na zabezpečenie svojich práv a v čom by sme im mohli pomôcť? V prvom rade poznám mnohé prípady otcov, ktorí sa nestretli osem rokov s dieťaťom. Sú to tragické prípady a absolútne súhlasím s vami. V niektorých prípadoch už aj ich to prestalo baviť, pretože tých možností aj podľa súčasnej legislatívy nemajú veľa, alebo stratila vôbec energiu domáhať sa svojich práv ďalej na súde.
Keď jeden z rodičov bráni realizácii styku druhého rodiča s dieťaťom, samozrejme, môže sa dopustiť aj trestného činu, ktorý spočíva v nerešpektovaní, v marení výkonu úradného rozhodnutia. Môže byť druhému rodičovi, tomuto rodičovi, ktorý má dieťa odovzdať, uložená pokuta, a to aj opakovane. Súd môže pristúpiť k výkonu rozhodnutia. To znamená, oprávnený rodič môže podať návrh na výkon rozhodnutia. A v neposlednom prípade, a tu sa pýtam, že či to nie je nedostatok tej právnej úpravy, v prípade, keď rodič nerešpektuje právo na styk dieťaťa s druhým rodičom, keď ho v tom obmedzuje, robí obštrukcie, tak môže v takomto prípade zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a zveriť toto dieťa tomu druhému rodičovi. Ako sankciu tomu, že opakovane ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nerešpektuje styk.
Problém je v tom, že toto ustanovenie súdy nevyužívajú, pretože je to dané najmä tým, že nemajú odvahu na takéto rozhodnutie, keď matka bráni otcovi stretávať sa s dieťaťom, robí to opakovane. Zažili sme prípady aj desať, aj viackrát, tak nie je vždy veľká vôľa na to, aby jej bola uložená pokuta aj vzhľadom na sociálnu situáciu, v akej sa nachádza, ale je veľká obava zmeniť vôbec rozhodnutie o zmene, rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a v takomto prípade zveriť do osobnej starostlivosti dieťa otcovi.
Ja sa pýtam, či by sme nemali ísť touto cestou? Zaviesť ako obligatórnu sankciu zmenu rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti v prípade, ak niekoľkokrát opakovane je marený styk jedného rodiča s druhým. Pretože v týchto veciach dochádza k porušeniu práva právoplatných rozhodnutí, ale toto je spôsob, akým vykonáte právoplatné rozhodnutia.
A druhá vec je ešte iná, a to si povedzme, to je rigidnosť samotného procesu, civilného procesu, kde výrok súdu musí byť určitý. Rozhodnutia súdov sa musia zakladať na tom, že v rozsudku musí byť napísaný presný deň, dátum, obdobie, v ktorom je právo druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, realizovať styk s maloletým. V tomto je ten problém, dámy a páni, že keď má rodič právo stretávať sa každý druhý víkend a ten každý druhý víkend bude dieťa choré, je veľmi ťažké preukázať, že k tomu styku nemohlo dôjsť, nemalo dôjsť alebo malo dôjsť. A je veľmi ťažké nájsť náhradné plnenie. Je nemožné, pretože vlastne v tom čase k plneniu toho rozsudku nemohlo nastať a náhradné plnenie v zmysle rozsudku ani príslušných právnych predpisov v súčasnosti možné nie je.
Je možno dôvod na úvahu, aby sme si povedali, keď je určený styk maloletého so súdom v nejakom rozsahu po nejaké obdobie a tento styk sa z akýchkoľvek dôvodov nerealizuje bez ohľadu na to, či ide o subjektívne dôvody kvôli niektorému rodičovi, alebo objektívne dôvody kvôli chorobe maloletého, aby si ten rodič, ktorý má právo na stretávanie sa s týmto dieťaťom, mohol napriek vtedajšej nemožnosti tento časový úsek vyčerpať hneď po tom, ako odpadne prekážka na realizáciu styku s maloletým. To znamená, keď to nevyjde cez víkend a dieťa po týždni vyzdravie, ihneď napriek tomu, ako je určený styk v akom rozsahu, si môžem vyčerpať tento čas a byť so svojím dieťaťom.
Toto sú spôsoby, dámy a páni, na základe ktorých by bolo možné zlepšiť už súčasný právny stav. Máme obrovské množstvo rozsudkov právoplatných, ktoré ustanovujú povinnosti o tom, akým spôsobom bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému rodičovi a ako bude prebiehať stretávanie s druhým rodičom. My potrebujeme, to, čo potrebujeme, dámy a páni, riešiť, sú tie desaťtisíce a státisíce rodičov, ktoré tieto právne vzťahy už majú rozhodnuté, kde dochádza ku konfliktom, a to na základe právnej úpravy, ktorá by sprísnila a uľahčila vymáhanie takýchto nárokov rodičov, ktorí sa chcú stretávať s dieťaťom.
Upozorňujem a ešte raz poukazujem na to, že obmedzenie súdu rozhodnúť z troch možností na jednu je možno
1. popretie posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa na zverenie do osobnej starostlivosti a
2. je obmedzenie možnosti posúdenia individuálnych okolností prípadu, skutkových a právnych.
Nie je dobré, keď si zákonodarca myslí, že práve to jedno jeho riešenie je najlepšie. Tie individuálne okolnosti prípadu je potrebné posúdiť a to nedokážeme, dámy a páni, my v parlamente, ale mali by sme dôverovať potom odborníkom, súdom, ktorí sa opierajú, samozrejme, o znalecké dokazovanie, ktorého súčasťou je správa kolízneho opatrovníka, správa znalca z odboru psychológie detí a dospelých a tak ďalej atď.
Čo sa týka návrhu na doplnenie predbežného opatrenia, ktoré by malo spočívať v tom, že dieťa má byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov v prípade na základe predbežného rozhodnutia, ja osobne s týmto mám trošku problém ešte taký právny a ten spočíva, dámy a páni, v tomto. Predbežným opatrením alebo účelom predbežného opatrenia je upraviť právne vzťahy účastníkov konania na čas do meritórneho rozhodnutia súdu. Teda na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia je buď upraviť tieto vzťahy, alebo zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia, ktorý by mal byť ohrozený. Zo samej podstaty inštitútu predbežného opatrenia, dámy a páni, vyplýva, že na nariadenie predbežného opatrenia má byť naliehavý právny záujem. Má byť nejaký právny záujem, ktorý napĺňame nariadením predbežného opatrenia.
Ja sa pýtam, dámy a páni, keď je dieťa zverené, keď dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, de facto rodičovské práva vykonávajú k tomuto dieťaťu obidvaja rodičia, presne rovnako podľa ustanovení zákona o rodine, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov predbežným opatrením nevykonávame nič, nedosahujeme nič, pretože opäť rodičovské práva budú vykonávať k dieťaťu obidvaja rodičia spoločne. Podľa môjho názoru nariadením predbežného opatrenia zverením do striedavej osobnej starostlivosti neplníme žiadny naliehavý právny záujem, pretože sa tým neodstraňuje žiadny stav právnej neistoty. Pretože stav právnej neistoty nastáva len vtedy, pokiaľ je nedohoda medzi rodičmi a je potrebné zabezpečiť, kto bude vykonávať práva vo vzťahu k jednotlivému, vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
To je len na margo. Možno o tomto je možné viacej diskutovať, ale podľa môjho názoru je potrebné vôbec sa zamyslieť nad striedavou starostlivosťou.
Dámy a páni, ja som bol vždy zástanca možnosti striedavej osobnej starostlivosti. V konaniach to spôsobuje síce problém, ale je to na prospech účastníkov konania, na prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ je jedna z možností, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, nedávajme, prosím vás pekne, povinnosť v každom jednotlivom prípade bez posúdenia záujmu maloletého zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti. V niektorých prípadoch zverenie do striedavej starostlivosti vyhovuje. Vyhovuje preto, že sa tak rodičia, či už vedia slušne dohodnúť, alebo po rozhodnutí súdu nájde si ten život cestu a budú takéto rozhodnutie rešpektovať. Striedavá starostlivosť je ale, dámy a páni, aj o tom, že to dieťa je každé dva týždne alebo každý mesiac v taškách a presúva sa na iné miesto svojho potom ďalšieho obvyklého pobytu, ktoré bude mať dva.
Striedavá starostlivosť je vhodná vtedy, keď má dieťa bydlisko obidvoch rodičov blízko pri sebe, keď môže navštevovať jednu školu, keď môže navštevovať jedného lekára a keď vzdialenosti od týchto miest sú relatívne primerané. Striedavá starostlivosť ale nie je vyhovujúca vo všetkých prípadoch, pretože tí rodičia už nemusia spolu bývať a môžu byť, nemusia blízko pri sebe bývať a nemusia byť tak dané okolnosti prípadu, ktoré by nasvedčovali tomu, že je splnený záujem maloletého dieťaťa.
Preto, dámy a páni, by som odporúčal, aby sa navrhovatelia zaoberali tým, ako zvýšiť vymožiteľnosť v súčasnosti rozhodnutých vecí na súdoch, ako zvýšiť zodpovednosť rodičov, ktorí sú povinní umožniť realizovať styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom a ako prípadne zvýšiť aj sankcie za to v prípade, keď takýmto spôsobom porušujú právoplatné rozhodnutia súdov. To je cesta a prvý krok k tomu, ako zvýšime vymožiteľnosť práva aj pre otcov, ktorí sú dôvodmi pre vás na to, aby ste predložili tento návrh zákona.
Samotné obligatórne určenie striedavej starostlivosti však tento problém nerieši a hlavne, dámy a páni, možno nerieši tie desaťtisíce prípadov, ktoré sú rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, navrhovateľ sa však v dôvodovej správe nezaoberá otázkou súladu navrhovaného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, resp. inými právne záväznými aktmi a medzinárodnými zmluvami. Avšak vzhľadom na druh upravovaných spoločenských vzťahov možno usudzovať, že predmetný návrh zákona je s nimi v súlade.
V doložke vybraných vplyvov konštatuje návrh zákona, že neovplyvní rozpočet verejnej správy, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľskú sféru a ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Navrhovateľ v nej uvádza, že problematika právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení v návrhu zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 pod číslom 353 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej by som si dovolil sa týmto prihlásiť ako prvý do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetný návrh bol vypracovaný na základe analýz a legislatívnych prác uskutočnených v tomto i v minulom volebnom období. Naše legislatívne práce vychádzali z vlastných návrhov a podnetov, z pripomienok Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov, ktoré prerokováva táto Národná rada tiež na tejto schôdzi. Rovnako sme aj vychádzali z aktuálneho porovnania postavenia a činnosti prokuratúry, ako aj štátnych zastupiteľstiev v jednotlivých v členských štátoch Európskej únie.
Predložený návrh zákona je, dámy a páni, reakciou na vládny návrh zákona o prokuratúre (tlač 279). Kým vládny návrh zákona je prostriedkom exekutívy a vládnej koalície na politické ovládnutie prokuratúry, predložený poslanecký návrh zákona zachováva samostatné a nezávislé postavenie prokuratúry v zmysle jej ústavnej úpravy a jej ústavného zaradenia v Ústave Slovenskej republiky. O tom, že vládna koalícia zasahuje do nezávislosti súdnictva a prokuratúry, nepochybuje už pravdepodobne na Slovensku nikto. Tragédiou je, že pokiaľ časť verejnosti na čele aj s niektorými novinármi obhajujú tieto neústavné zásahy do nezávislého postavenia najvýznamnejších inštitúcií v štáte, je to s argumentom, že účel svätí prostriedky.
Dámy a páni, keďže existuje spoločenská objednávka na zmenu niektorých činností v rámci prokuratúry, na jej zefektívnenie a jej zoptimalizovanie, dovolili sme si na túto spoločenskú objednávku zareagovať predložením alternatívnej novely zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov. Predmetný návrh zákona je súčasne akýmsi zrkadlom k vládnemu návrhu zákona. Predložením poslaneckého návrhu zákona chceme presvedčiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj odbornú a širšiu laickú verejnosť, že optimalizáciu pomerov v prokuratúre môžeme vykonať legislatívnymi zmenami a návrhmi, ktoré v prípade ich prijatia neohrozia nezávislé postavenie tejto inštitúcie a nedostanú prokuratúru do podriadenosti rozhodovania výkonnej moci, nedostanú prokuratúru do podriadenosti politikom. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori, napr. trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa Trestného poriadku a v prípravnom konaní. Ide o tak závažné oprávnenia, že prokurátor svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje život človeka, otázky jeho osobnej slobody a dokonca ovplyvňuje otázky ochrany jeho súkromia. Bolo by tragické, pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky pripustila, že nie odborníci, nie právni experti, ale politici vždy aktuálnej vládnej koalície budú na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude trestne stíhaný, pretože to je účelom vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre.
Spoločne sme, dámy a páni, svedkami zásahov do súdnictva, aj vzhľadom na odvolávanie predsedov súdov, vzhľadom na prijatý zákon o súdoch, vzhľadom na likvidáciu postavenia justičných čakateľov a mnohé ďalšie zmeny, ktoré sa udiali v rezorte justície. O zneužívaní polície, o ktorom nasvedčujú aj diskutované odposluchy, tiež pravdepodobne už nemá laická ani odborná verejnosť pochyby. Nebolo by vhodné, aby takéto zneužívanie moci pokračovalo, a to aj ničením nezávislého postavenia prokuratúry. To je dôvod, prečo sme, dámy a páni, predložili alternatívny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a súvisiace právne predpisy. Predmetom tejto novelizácie je teda novelizácia zákona o prokuratúre, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a ďalších súvisiacich právnych predpisov.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol tie základné zmeny, ktoré navrhujeme v predmetnej novelizácii. V oblasti samostatnosti a nezávislosti prokuratúry vychádzame vždy z právnych princípov, ktoré sú aj medzinárodne uznávané. Dovolím si citovať Európsku komisiu na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátsku komisiu, svojím názvom, ktorá vo svojej správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislostí justičného systému, ktorú schválila dňa 17. a 18. decembra 2010. Konštatuje o. i., že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, žiaľ. Tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry, to znamená tendencie nezávislej prokuratúry, je oveľa širšia a rozšírenejšia ako trend v takej prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo by bola s ňou spojená. Ďalej, Benátska komisia cituje, že možnosť zasahovania do prokuratúry môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie. Navrhovaná právna úprava poslaneckého návrhu novely zákona o prokuratúre preto ponecháva platnú právnu úpravu v oblasti nezávislosti prokuratúry. A nové inštitúty, ktoré sa navrhujú, nepriznávajú žiadne práva výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre a voči generálnemu prokurátorovi.
Aj z týchto dôvodov nadväzujeme na ďalšie zmeny, ktoré sa v novele zákona o prokuratúre pripravujú a navrhujú. Navrhuje sa v oblasti stanovísk, ktoré majú byť záväzné a sú aj doposiaľ podľa súčasnej právnej úpravy záväzné pre prokurátorov, aby stanoviská vydával stále a doposiaľ generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy, pričom sa dopĺňa, aby to bolo aj na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, podnetu Národnej rady Slovenskej republiky, podnetov vlády Slovenskej republiky alebo ministerstiev. Vzhľadom na ostatné postavenie prokuratúry, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, nie je prípustné. aby stanoviská vydával minister spravodlivosti. Prokuratúra a jej nezávislé postavenie, ako aj nezávislé postavenie generálneho prokurátora, ktorý stojí na čele prokuratúry a riadi ju, ho predurčujú, aby stanoviská vydával generálny prokurátor sám, bez zásahu výkonnej moci.
Navrhovaná právna úprava rozširuje aj spôsob informovania verejnosti o činnosti prokuratúry. Dovolím si citovať opäť stanovisko Benátskej komisie, ktoré uvádza, ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť súčasne od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Podľa návrhu zákona generálny prokurátor by mal podávať tak ako doposiaľ Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorej súčasťou budú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Ďalej by mal rovnopis tejto správy zasielať aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky. Na základe žiadosti by generálny prokurátor Národnej rade mal predkladať správy o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry.
Ďalej, rozširuje sa pôsobnosť informovania aj na nižšie organizačné zložky prokuratúry, kde krajská prokuratúra by mala predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti. Rovnako okresná prokuratúra by mala informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v príslušnom okrese.
Čo sa týka právneho postavenia čakateľa prokuratúry, je mi veľmi ľúto, že vládny návrh zákona ruší a likviduje právne postavenie právneho čakateľa prokuratúry. V našom alternatívnom návrhu zákona, v prvom rade chcem uviesť, navrhujeme ponechať inštitút právneho čakateľa prokuratúry. Výberové konanie by na právneho čakateľa prokuratúry mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia, kde členov výberovej komisie by vymenovával a odvolával generálny prokurátor, a to z nich jedného na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jedného na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jedného na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry, a jedného by mal generálny prokurátor právo vybrať sám. Chcem uviesť, že takéto zloženie výberovej komisie by zodpovedalo základným princípom nevyhnutnosti profesionálneho výberu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Rovnako by v takomto prípade boli zachované základné princípy nezávislosti prokuratúry, pretože zloženie výberovej komisie by v tomto prípade určite zodpovedalo nezávislému postaveniu vzhľadom na to, že tam zvnútra prokuratúry, najmä zo samosprávnych orgánov v prokuratúre, sú kreované niektoré funkcie členov výberovej komisie, čo dostatočne zabezpečuje túto nezávislosť. Rozhodovanie a rozhodnutie by malo byť platné vtedy, ak by zaň hlasovali z piatich najmenej štyria členovia, zo všetkých členov výberovej komisie.
V oblasti výberových komisií namiesto prokurátora vzhľadom na návrh ponechať a zachovať postavenie právneho čakateľa prokuratúry nezmenené mala by byť zachovaná možnosť vzhľadom na možnosť kariérneho postupu pre právneho čakateľa prokuratúry byť vymenovaný do funkcie prokurátora v prípade, ak úspešne zložil odbornú justičnú skúšku a úspešne skončil prípravnú prax. Následne v prípade, ak by takéto voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry nebolo, v návrhu sa navrhuje a vymedzuje spôsob vyhlásenia výberového konania, podmienky účasti, doklady, ktoré musí predkladateľ predložiť, a účel výberového konania. Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa by sa museli dodržiavať aj zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky.
Dámy a páni, výberové konanie by mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia. Podobne ako pri právnych čakateľoch prokuratúry by mala byť zložená v tomto zložení, že by bol jeden na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jeden na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jeden na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jeden na návrh prokurátorskej rady a jedného by navrhoval generálny prokurátor.
V návrhu sú vymedzené aj prísne podmienky na vymenovanie člena výberovej komisie, a to napr. vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 10 rokov praxe v právnickom povolaní, odborná justičná skúška alebo iná skúška považovaná za alternatívu a uznanú ako odborná justičná skúška alebo vedecko-pedagogický titul docent, profesor. A takýto člen komisie by nesmel byť členom politickej strany alebo politického hnutia.
Ja si dovolím poukázať, dámy a páni, na vládny návrh zákona v znení navrhovanej spoločnej správy, podľa ktorej by mala byť výberová komisia šesťčlenná a na obdobie šiestich mesiacov by sa určilo žrebom po troch členoch výberovej komisie, v rámci ústavnoprávneho výboru navrhovaných ústavnoprávnym výborom z kandidátov zvolených Národnou radou, a troch navrhovaných Radou prokurátorov Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky.
V oblasti výberových konaní na funkciu vedúceho prokurátora sa navrhuje rovnaký systém. To znamená, že je daná nezávislosť prokuratúry týmto postavením a je daná aj právomoc samosprávy reálne ovplyvňovať aj kreáciu jednotlivých funkcií v rámci prokuratúry.
Vo vládnom návrhu zákona, dámy a páni, veľmi negatívne vidíme aj oprávnenia podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania. Návrhy na začatie disciplinárneho konania nemá vôbec čo podávať zástupca exekutívy, ministerka spravodlivosti, pretože kreáciou disciplinárnych komisií, ako aj podávaním návrhov si zabezpečuje to, že môže niekoho disciplinárne stíhať a kompetenciami v oblasti zloženia disciplinárnych komisií môže aj rozhodovať o tom, kto a ako bude disciplinárne potrestaný. Z navrhovaného zákona teda vyplýva, že návrh nepriznáva ministrovi spravodlivosti ani verejnému ochrancovi práv podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči žiadnemu prokurátorovi. Priznáva sa toto právo prezidentovi Slovenskej republiky v prípade, ak by išlo o disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Táto úprava v súčasnosti v platnej právnej úprave chýbala. Požiadavka zavedenia oprávnenia ministrovi spravodlivosti podávať návrhy na disciplinárne konanie totižto nevychádza v súčasnosti ani z požiadaviek odbornej praxe a na druhej strane potvrdzuje tendencie exekutívy zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry.
Čo sa týka zloženia disciplinárnej komisie, tá by mala byť päťčlenná a jej zloženie by malo zodpovedať zloženiu tomu, ktoré som uviedol aj pri tvorbe výberových komisií na prokurátorov a na právnych čakateľov prokuratúry. Rozhodnutie disciplinárnej komisie by malo byť platné, ak by zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.
Toľko asi v skratke k tým najdôležitejším ustanoveniam novely zákona o prokuratúre.
Tento návrh zákona je rozsiahly. A je tak rozsiahly, ako vládny návrh zákona upravuje pôsobnosť vo všetkých dôležitých bodoch, ktoré sa týkajú najmä ustanovení, ktoré som uviedol, príp. reagujú aj na uplynulé zmeny v oblasti vojenského súdnictva, a ďalších legislatívnych zmien, ktoré boli vykonané v minulosti.
Základným a podstatným rozdielom medzi týmto návrhom zákona a vládnym návrhom zákona je, že tento návrh zákona plní na jednej strane tú spoločenskú objednávku optimalizovať činnosti prokuratúry, ale na druhej strane oproti vládnemu návrhu zákona nezasahuje do nezávislého postavenia prokuratúry, neobmedzuje nezávislosť prokuratúry tak, ako jej nezávislosť vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Ja pevne verím, že tento návrh zákona bude postúpený do druhého čítania. A prosím o jeho podporu, najmä preto, aby vznikla alternatíva v rámci diskusie o tých ustanoveniach, ktoré ustanovenia pre prokuratúru sú prospešné a ktoré ustanovenia určite nie sú pre ňu prospešné.
Nazdávam sa, že vládny návrh zákona, tak ako je predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky, bude mať veľmi negatívny dopad na nezávislosť prokuratúry, na kvalitu jej činnosti, a že jeho schválením dôjde k politizácii prokuratúry, čo vážne ohrozí možno aj stabilitu bezpečnostných zložiek v štáte. Z uvedeného dôvodu, si myslím, by bolo opodstatnené, aby sme diskutovali o obidvoch návrhoch, aby sme dali šancu diskusii nájsť alternatívu tým riešeniam, ktoré zo strany ministerstva spravodlivosti boli predložené do Národnej rady a môžeme považovať za veľmi negatívne vzhľadom na ich obmedzujúce vlastnosti vo vzťahu k nezávislosti prokuratúry.
Prosím o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

A nepovažujem za správne, aby sme odkladali hlasovanie o tomto návrhu zákona. Tento zákon má byť stiahnutý zo schôdze Národnej rady, lebo je predložený v rozpore s rokovacím poriadkom, čo vyslovil aj ústavnoprávny výbor. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tu bola naznačená iná procedúra pánom predsedom parlamentu, ja žiadam, aby ste o tom dali hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem vám veľmi pekne za vystúpenie. Z vášho vystúpenia vychádza, že pán poslanec Procházka ako predseda ústavnoprávneho výboru si bude musieť lepšie naštudovať rokovací poriadok. Včera totižto, pán podpredseda Národnej rady, aj pán poslanec Procházka od vás z KDH, pokiaľ mám takýto pocit, pán poslanec Procházka tiež hlasoval za uznesenie ústavnoprávneho výboru. Vy tu poučujete jedného za druhým, ale ja si vám dovolím znovu zopakovať, pán podpredseda Národnej rady, uznesenie ústavnoprávneho výboru. Ústavnoprávny výbor konštatuje, že vládny návrh zákona nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku, pretože neuplynula lehota.
Pán podpredseda Národnej rady, toto uznesenie prijal ústavnoprávny výbor včera, keď vy hovoríte, že by bolo aktuálne pred mesiacom, tak sa porozprávajte aj s pánom poslancom Procházkom a povedzte mu, aby si tiež lepšie naštudoval rokovací poriadok, že už takéto uznesenie nemá zmysel.
Ja v tomto zastávam ten názor a myslím si, že ho zastáva väčšina ústavnoprávneho výboru, že pokiaľ sa návrh zákona nachádza v rokovacom procese v prvom alebo v druhom čítaní v Národnej rade, pán podpredseda Národnej rady, nemali by sme tolerovať bez ohľadu na to, či sme v prvom, alebo v druhom čítaní, nemali by sme tolerovať porušovanie ustanovenia § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku. Nedošlo k záverečnému hlasovaniu a túto chybu Národná rada môže napraviť.
A trvám na tom, že tolerujete porušovanie rokovacieho poriadku. A vtedy, keď vám to vyhovovalo štyrikrát uznesenie ústavnoprávneho výboru, vtedy to bolo dobré, teraz vám to nevyhovuje. Je to alibizmus.