Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, už som sa zľakol, pán predseda, že mi chcete vypnúť mikrofón.
Keď chcete, keď chcete dokazovať, že viete vládnuť, nevyhovárajte sa na to, ako je uvedené v materiáli, že Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná prelomiť prezidentovo veto pri jednej pripomienke. Keď hovoríme o tej pripomienke, aká bola od prezidenta Slovenskej republiky, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky smerovala k odstráneniu protiústavnosti zákona, nakoľko zákon vstupuje a zasahuje, ničí, ruší vzťahy minulé, čím má spätnú účinnosť. A prezidentova pripomienka v tomto zmysle bola formulovaná správne. To, či vy, páni koaliční poslanci, ste túto pripomienku neschválili vedome alebo nevedome, to je momentálne už jedno, ale je zjavné, že ste prijali a schválili - a ja predpokladám, že vedome - protiústavné znenie zákona o sudcoch len v záujme spolitizovania súdnictva, s vedomím, že o týždeň budete tento zákon opravovať. To je obrovská hanba, čo sa týka legislatívneho procesu, dámy a páni.
Ministerstvo samotné uvádza, že zákon je v tejto súčasnej podobe neprijateľný, citujem materiál ministerstva spravodlivosti. Je zaujímavé, že samotné ministerstvo si prizná, že materiál alebo že zákon schválený Národnou radou bol schválený v takej podobe s prihliadnutím na to, dámy a páni, že vy ako vládna koalícia sa tvárite, že máte v tomto pléne väčšinu.
Spôsob hlasovania, pokiaľ ste vedome alebo nevedome neschválili pripomienku prezidenta, ale aj následné opravovanie a tvorba zákonov, a to aj v skrátenom legislatívnom konaní, pričom máme do mája ešte skutočne čas, kým zákon nadobudne účinnosť, hovorí o tom, dámy a páni, že zákony sú šité horúcou ihlou. Čím ďalej tým viac sa nám to potvrdzuje.
Pani ministerka vo svojom materiáli uvádza, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, prečo aj navrhuje prerokovať predmetný návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Pani ministerka, my sme už prerokovávali tento bod, návrh na skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona vo výbore, v ústavnoprávnom výbore. A ja si vám dovolím citovať § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý ku skrátenému legislatívnemu konaniu uvádza: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv alebo slobôd alebo bezpečnosti, hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
Pani ministerka, ja si vám dovolím zopakovať, pretože možno nie všetci boli na ústavnoprávnom výbore, ale v prípade, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, nie akékoľvek práva a slobody. Tak ako ste nesprávne a mylne informovali na ústavnoprávnom výbore.
Ja sa chcem teda, dámy a páni, opýtať, koho základné ľudské práva a aké základné ľudské práva a slobody môžu byť ohrozené natoľko, že potrebujeme, že potrebujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní túto právnu normu? Ja odpoveď, dámy a páni, nenachádzam. Vy, čo ste zákonom, ktorý bol schválený asi pred týždňom, niečo viac ako týždňom, spôsobili, porušili ste základné práva napríklad justičných čakateľov tým, že ste zlikvidovali inštitút justičného čakateľa, zasiahli ste do princípu nezávislosti súdnictva, porušili ste základné princípy právneho štátu, kde súdnictvo na základe mnohých ustanovení v tomto zákone spolitizovávate. A pripomeniem asi jedno najdôležitejšie ustanovenie - tvorbu výberových komisií na sudcov, kde vládna koalícia na čele, predpokladám, s pani ministerkou a pani premiérkou, lebo sa rady spolu ukazujú na tlačovkách, bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom.
Viac ako pol roka ste, pani ministerka, nevypísali výberové konanie a už sa tešíte, že po schválení tohto zákona najmenej 34 sudcov bude po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najmenej 34 sudcov bude politicky menovaných na súdy. A ja sa teda pýtam: Koho základné ľudské práva a slobody budú ohrozené? Obávam sa, pani ministerka, že v reáli vy uvažujete len o tom, že to budú porušené základné práva prisluhovačov tejto vládnej koalície, ktorí sa budú chcieť cez spolitizované výberové konania, v ktorých budete mať väčšinu v týchto komisiách, dostať na funkcie sudcov. To je váš jediný a reálny dôvod na to, aby ste opravovali a plátali chyby po svojich hlasovaniach tu v pléne Národnej rady a aby ste si zabezpečili, že touto právnou normou dáte aspoň ako-tak do poriadku tú zjavnú protiústavnosť, ktorá v zákone o sudcoch, schválenou Národnou radou minulý týždeň, je, a aby ste si od 1. mája zabezpečili politické výberové konania na sudcov na súdoch v Slovenskej republike.
Z uvedeného dôvodu je pre nás návrh na skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh samotný, pretože opravuje paškvil, ktorý bol prijatý v Národnej rade minulý týždeň, za ktorý nesiete, pani ministerka, zodpovednosť vy, pre nás je jeden aj druhý bod programu v zmysle tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a na zmenu zákona o sudcoch neprijateľný. Zasahuje zákon v komplexe aj so zákonom, ktorý bol schválený minulý týždeň, do nezávislosti súdnictva, do sudcovskej nezávislosti, likviduje postavenie justičných čakateľov a absolútne ruší princípy a zasahuje, negatívne zasahuje do základných princípov právneho štátu. Pretože politické zasahovanie do súdnej moci, bez ohľadu na to, akými dôvodmi to pomenujete, pani ministerka, a aké si vyfabrikujete, bude ďalšie šírenie zla, prekračovanie kompetencií inej moci, výkonnej a zákonodarnej, porušuje princípy trojdelenia moci ako také, čo - ako som uviedol - je v rozpore s princípom právneho štátu.
Z uvedeného dôvodu ja odporúčam, aby ste si možno tento nepodarok schválili sami, pretože my na ňom sa určite zúčastniť nemienime.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Stav prepisu
Skontrolovaný
Skontrolovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 11.2.2011 9:57 - 10:07 hod.
Róbert Madej
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, už som sa zľakol, pán predseda, že mi chcete vypnúť mikrofón.
Keď chcete, keď chcete dokazovať, že viete vládnuť, nevyhovárajte sa na to, ako je uvedené v materiáli, že Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná prelomiť prezidentovo veto pri jednej pripomienke. Keď hovoríme o tej pripomienke, aká bola od prezidenta Slovenskej republiky, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky smerovala k...
Zobrazit prepis
Keď chcete, keď chcete dokazovať, že viete vládnuť, nevyhovárajte sa na to, ako je uvedené v materiáli, že Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná prelomiť prezidentovo veto pri jednej pripomienke. Keď hovoríme o tej pripomienke, aká bola od prezidenta Slovenskej republiky, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky smerovala k...
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, už som sa zľakol, pán predseda, že mi chcete vypnúť mikrofón.
Keď chcete, keď chcete dokazovať, že viete vládnuť, nevyhovárajte sa na to, ako je uvedené v materiáli, že Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná prelomiť prezidentovo veto pri jednej pripomienke. Keď hovoríme o tej pripomienke, aká bola od prezidenta Slovenskej republiky, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky smerovala k odstráneniu protiústavnosti zákona, nakoľko zákon vstupuje a zasahuje, ničí, ruší vzťahy minulé, čím má spätnú účinnosť. A prezidentova pripomienka v tomto zmysle bola formulovaná správne. To, či vy, páni koaliční poslanci, ste túto pripomienku neschválili vedome alebo nevedome, to je momentálne už jedno, ale je zjavné, že ste prijali a schválili - a ja predpokladám, že vedome - protiústavné znenie zákona o sudcoch len v záujme spolitizovania súdnictva, s vedomím, že o týždeň budete tento zákon opravovať. To je obrovská hanba, čo sa týka legislatívneho procesu, dámy a páni.
Ministerstvo samotné uvádza, že zákon je v tejto súčasnej podobe neprijateľný, citujem materiál ministerstva spravodlivosti. Je zaujímavé, že samotné ministerstvo si prizná, že materiál alebo že zákon schválený Národnou radou bol schválený v takej podobe s prihliadnutím na to, dámy a páni, že vy ako vládna koalícia sa tvárite, že máte v tomto pléne väčšinu.
Spôsob hlasovania, pokiaľ ste vedome alebo nevedome neschválili pripomienku prezidenta, ale aj následné opravovanie a tvorba zákonov, a to aj v skrátenom legislatívnom konaní, pričom máme do mája ešte skutočne čas, kým zákon nadobudne účinnosť, hovorí o tom, dámy a páni, že zákony sú šité horúcou ihlou. Čím ďalej tým viac sa nám to potvrdzuje.
Pani ministerka vo svojom materiáli uvádza, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, prečo aj navrhuje prerokovať predmetný návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Pani ministerka, my sme už prerokovávali tento bod, návrh na skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona vo výbore, v ústavnoprávnom výbore. A ja si vám dovolím citovať § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý ku skrátenému legislatívnemu konaniu uvádza: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv alebo slobôd alebo bezpečnosti, hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
Pani ministerka, ja si vám dovolím zopakovať, pretože možno nie všetci boli na ústavnoprávnom výbore, ale v prípade, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, nie akékoľvek práva a slobody. Tak ako ste nesprávne a mylne informovali na ústavnoprávnom výbore.
Ja sa chcem teda, dámy a páni, opýtať, koho základné ľudské práva a aké základné ľudské práva a slobody môžu byť ohrozené natoľko, že potrebujeme, že potrebujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní túto právnu normu? Ja odpoveď, dámy a páni, nenachádzam. Vy, čo ste zákonom, ktorý bol schválený asi pred týždňom, niečo viac ako týždňom, spôsobili, porušili ste základné práva napríklad justičných čakateľov tým, že ste zlikvidovali inštitút justičného čakateľa, zasiahli ste do princípu nezávislosti súdnictva, porušili ste základné princípy právneho štátu, kde súdnictvo na základe mnohých ustanovení v tomto zákone spolitizovávate. A pripomeniem asi jedno najdôležitejšie ustanovenie - tvorbu výberových komisií na sudcov, kde vládna koalícia na čele, predpokladám, s pani ministerkou a pani premiérkou, lebo sa rady spolu ukazujú na tlačovkách, bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom.
Viac ako pol roka ste, pani ministerka, nevypísali výberové konanie a už sa tešíte, že po schválení tohto zákona najmenej 34 sudcov bude po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najmenej 34 sudcov bude politicky menovaných na súdy. A ja sa teda pýtam: Koho základné ľudské práva a slobody budú ohrozené? Obávam sa, pani ministerka, že v reáli vy uvažujete len o tom, že to budú porušené základné práva prisluhovačov tejto vládnej koalície, ktorí sa budú chcieť cez spolitizované výberové konania, v ktorých budete mať väčšinu v týchto komisiách, dostať na funkcie sudcov. To je váš jediný a reálny dôvod na to, aby ste opravovali a plátali chyby po svojich hlasovaniach tu v pléne Národnej rady a aby ste si zabezpečili, že touto právnou normou dáte aspoň ako-tak do poriadku tú zjavnú protiústavnosť, ktorá v zákone o sudcoch, schválenou Národnou radou minulý týždeň, je, a aby ste si od 1. mája zabezpečili politické výberové konania na sudcov na súdoch v Slovenskej republike.
Z uvedeného dôvodu je pre nás návrh na skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh samotný, pretože opravuje paškvil, ktorý bol prijatý v Národnej rade minulý týždeň, za ktorý nesiete, pani ministerka, zodpovednosť vy, pre nás je jeden aj druhý bod programu v zmysle tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a na zmenu zákona o sudcoch neprijateľný. Zasahuje zákon v komplexe aj so zákonom, ktorý bol schválený minulý týždeň, do nezávislosti súdnictva, do sudcovskej nezávislosti, likviduje postavenie justičných čakateľov a absolútne ruší princípy a zasahuje, negatívne zasahuje do základných princípov právneho štátu. Pretože politické zasahovanie do súdnej moci, bez ohľadu na to, akými dôvodmi to pomenujete, pani ministerka, a aké si vyfabrikujete, bude ďalšie šírenie zla, prekračovanie kompetencií inej moci, výkonnej a zákonodarnej, porušuje princípy trojdelenia moci ako také, čo - ako som uviedol - je v rozpore s princípom právneho štátu.
Z uvedeného dôvodu ja odporúčam, aby ste si možno tento nepodarok schválili sami, pretože my na ňom sa určite zúčastniť nemienime.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
Keď chcete, keď chcete dokazovať, že viete vládnuť, nevyhovárajte sa na to, ako je uvedené v materiáli, že Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná prelomiť prezidentovo veto pri jednej pripomienke. Keď hovoríme o tej pripomienke, aká bola od prezidenta Slovenskej republiky, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky smerovala k odstráneniu protiústavnosti zákona, nakoľko zákon vstupuje a zasahuje, ničí, ruší vzťahy minulé, čím má spätnú účinnosť. A prezidentova pripomienka v tomto zmysle bola formulovaná správne. To, či vy, páni koaliční poslanci, ste túto pripomienku neschválili vedome alebo nevedome, to je momentálne už jedno, ale je zjavné, že ste prijali a schválili - a ja predpokladám, že vedome - protiústavné znenie zákona o sudcoch len v záujme spolitizovania súdnictva, s vedomím, že o týždeň budete tento zákon opravovať. To je obrovská hanba, čo sa týka legislatívneho procesu, dámy a páni.
Ministerstvo samotné uvádza, že zákon je v tejto súčasnej podobe neprijateľný, citujem materiál ministerstva spravodlivosti. Je zaujímavé, že samotné ministerstvo si prizná, že materiál alebo že zákon schválený Národnou radou bol schválený v takej podobe s prihliadnutím na to, dámy a páni, že vy ako vládna koalícia sa tvárite, že máte v tomto pléne väčšinu.
Spôsob hlasovania, pokiaľ ste vedome alebo nevedome neschválili pripomienku prezidenta, ale aj následné opravovanie a tvorba zákonov, a to aj v skrátenom legislatívnom konaní, pričom máme do mája ešte skutočne čas, kým zákon nadobudne účinnosť, hovorí o tom, dámy a páni, že zákony sú šité horúcou ihlou. Čím ďalej tým viac sa nám to potvrdzuje.
Pani ministerka vo svojom materiáli uvádza, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, prečo aj navrhuje prerokovať predmetný návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Pani ministerka, my sme už prerokovávali tento bod, návrh na skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona vo výbore, v ústavnoprávnom výbore. A ja si vám dovolím citovať § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý ku skrátenému legislatívnemu konaniu uvádza: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv alebo slobôd alebo bezpečnosti, hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
Pani ministerka, ja si vám dovolím zopakovať, pretože možno nie všetci boli na ústavnoprávnom výbore, ale v prípade, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, nie akékoľvek práva a slobody. Tak ako ste nesprávne a mylne informovali na ústavnoprávnom výbore.
Ja sa chcem teda, dámy a páni, opýtať, koho základné ľudské práva a aké základné ľudské práva a slobody môžu byť ohrozené natoľko, že potrebujeme, že potrebujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní túto právnu normu? Ja odpoveď, dámy a páni, nenachádzam. Vy, čo ste zákonom, ktorý bol schválený asi pred týždňom, niečo viac ako týždňom, spôsobili, porušili ste základné práva napríklad justičných čakateľov tým, že ste zlikvidovali inštitút justičného čakateľa, zasiahli ste do princípu nezávislosti súdnictva, porušili ste základné princípy právneho štátu, kde súdnictvo na základe mnohých ustanovení v tomto zákone spolitizovávate. A pripomeniem asi jedno najdôležitejšie ustanovenie - tvorbu výberových komisií na sudcov, kde vládna koalícia na čele, predpokladám, s pani ministerkou a pani premiérkou, lebo sa rady spolu ukazujú na tlačovkách, bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom.
Viac ako pol roka ste, pani ministerka, nevypísali výberové konanie a už sa tešíte, že po schválení tohto zákona najmenej 34 sudcov bude po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najmenej 34 sudcov bude politicky menovaných na súdy. A ja sa teda pýtam: Koho základné ľudské práva a slobody budú ohrozené? Obávam sa, pani ministerka, že v reáli vy uvažujete len o tom, že to budú porušené základné práva prisluhovačov tejto vládnej koalície, ktorí sa budú chcieť cez spolitizované výberové konania, v ktorých budete mať väčšinu v týchto komisiách, dostať na funkcie sudcov. To je váš jediný a reálny dôvod na to, aby ste opravovali a plátali chyby po svojich hlasovaniach tu v pléne Národnej rady a aby ste si zabezpečili, že touto právnou normou dáte aspoň ako-tak do poriadku tú zjavnú protiústavnosť, ktorá v zákone o sudcoch, schválenou Národnou radou minulý týždeň, je, a aby ste si od 1. mája zabezpečili politické výberové konania na sudcov na súdoch v Slovenskej republike.
Z uvedeného dôvodu je pre nás návrh na skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh samotný, pretože opravuje paškvil, ktorý bol prijatý v Národnej rade minulý týždeň, za ktorý nesiete, pani ministerka, zodpovednosť vy, pre nás je jeden aj druhý bod programu v zmysle tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a na zmenu zákona o sudcoch neprijateľný. Zasahuje zákon v komplexe aj so zákonom, ktorý bol schválený minulý týždeň, do nezávislosti súdnictva, do sudcovskej nezávislosti, likviduje postavenie justičných čakateľov a absolútne ruší princípy a zasahuje, negatívne zasahuje do základných princípov právneho štátu. Pretože politické zasahovanie do súdnej moci, bez ohľadu na to, akými dôvodmi to pomenujete, pani ministerka, a aké si vyfabrikujete, bude ďalšie šírenie zla, prekračovanie kompetencií inej moci, výkonnej a zákonodarnej, porušuje princípy trojdelenia moci ako také, čo - ako som uviedol - je v rozpore s princípom právneho štátu.
Z uvedeného dôvodu ja odporúčam, aby ste si možno tento nepodarok schválili sami, pretože my na ňom sa určite zúčastniť nemienime.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 11.2.2011 9:57 - 10:07 hod.
Róbert Madej
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, je skutočne neuveriteľné, ja som presvedčený, že po istom čase možno pána predsedu parlamentu prestane baviť stláčať gombíky, na základe ktorých bude vypínať poslancov v rozprave, ale možno, možno táto záľuba skôr hovorí o tom, že akým nedemokratickým parlamentom sa stávame a aké praktiky súčasná vládna koalícia používa.
Dámy a páni, ja by som ešte pánom...
Zobrazit prepis
Dámy a páni, ja by som ešte pánom...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, je skutočne neuveriteľné, ja som presvedčený, že po istom čase možno pána predsedu parlamentu prestane baviť stláčať gombíky, na základe ktorých bude vypínať poslancov v rozprave, ale možno, možno táto záľuba skôr hovorí o tom, že akým nedemokratickým parlamentom sa stávame a aké praktiky súčasná vládna koalícia používa.
Dámy a páni, ja by som ešte pánom poslancom z MOST - HÍD chcel zablahoželať, možno pán podpredseda parlamentu Béla Bugár tu sa v tejto sále v dnešný deň ani ďalej nebude objavovať tak často, pretože sa hanbí za to, čo sa tu deje, a chcem vám zablahoželať, páni poslanci, k tomu, že ako ste si vy zachovali tvár.
No je to úplne smiešne, že sme ukončili v ten istý deň schôdzu a otvorili novú a pokračujeme v rokovaní. Toto je podľa vás reálna politika? Skutočne toto sú smiešne gestá... (Potlesk.) Toto sú, páni poslanci, smiešne gestá, ktorými čo chcete ukázať? Aká je funkčná vládna koalícia? Skutočne neviete vládnuť, neviete sa dohodnúť a robíte hanbu Slovensku. (Potlesk.)
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pokračoval ešte konkrétne okrem rokovania dnešného dňa aj k tomuto bodu programu, ktorý priamo nadväzuje na to, čo som uviedol na začiatku. Vládna koalícia, dámy a páni, preukazuje svoju nekompetentnosť, a to či už z hľadiska riadenia a vedenia Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj jednotlivých rezortov, v tomto prípade Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vy po týždni, po jednom týždni, ako bol prijatý zákon, novela zákona o sudcoch a prísediacich, po týždni tento zákon opravujete. To je skutočne nevídané a je to ďalšia veľká hanba z hľadiska kvality legislatívneho procesu, ktorá padá na vás.
Pokiaľ sa vyhovárate na to, dámy a páni, aké pripomienky boli a neboli parlamentom schválené, nezabúdajte na to, dámy a páni, že vy ako vládna koalícia uvádzate, že máte väčšinu a že hovoríte, že viete vládnuť. Vládnuť neviete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
Dámy a páni, ja by som ešte pánom poslancom z MOST - HÍD chcel zablahoželať, možno pán podpredseda parlamentu Béla Bugár tu sa v tejto sále v dnešný deň ani ďalej nebude objavovať tak často, pretože sa hanbí za to, čo sa tu deje, a chcem vám zablahoželať, páni poslanci, k tomu, že ako ste si vy zachovali tvár.
No je to úplne smiešne, že sme ukončili v ten istý deň schôdzu a otvorili novú a pokračujeme v rokovaní. Toto je podľa vás reálna politika? Skutočne toto sú smiešne gestá... (Potlesk.) Toto sú, páni poslanci, smiešne gestá, ktorými čo chcete ukázať? Aká je funkčná vládna koalícia? Skutočne neviete vládnuť, neviete sa dohodnúť a robíte hanbu Slovensku. (Potlesk.)
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pokračoval ešte konkrétne okrem rokovania dnešného dňa aj k tomuto bodu programu, ktorý priamo nadväzuje na to, čo som uviedol na začiatku. Vládna koalícia, dámy a páni, preukazuje svoju nekompetentnosť, a to či už z hľadiska riadenia a vedenia Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj jednotlivých rezortov, v tomto prípade Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vy po týždni, po jednom týždni, ako bol prijatý zákon, novela zákona o sudcoch a prísediacich, po týždni tento zákon opravujete. To je skutočne nevídané a je to ďalšia veľká hanba z hľadiska kvality legislatívneho procesu, ktorá padá na vás.
Pokiaľ sa vyhovárate na to, dámy a páni, aké pripomienky boli a neboli parlamentom schválené, nezabúdajte na to, dámy a páni, že vy ako vládna koalícia uvádzate, že máte väčšinu a že hovoríte, že viete vládnuť. Vládnuť neviete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2011 9:37 - 9:39 hod.
Róbert Madej
Ďakujem veľmi pekne za predrečníkov, za faktické poznámky, ktoré boli k môjmu prejavu.
Pán poslanec Senko, ja absolútne súhlasím. Pán poslanec Procházka, ktorý sa vyjadril, že voľba generálneho prokurátora by mala byť nariadená bezodkladne, tu nie je. Ani pán poslanec Osuský, ktorý sa vyjadril, že tajná voľba je základným princípom demokracie, ani ten pán poslanec tu nie je. Ja to chápem tak, že koaliční poslanci jednoducho ohli svoj...
Zobrazit prepis
Pán poslanec Senko, ja absolútne súhlasím. Pán poslanec Procházka, ktorý sa vyjadril, že voľba generálneho prokurátora by mala byť nariadená bezodkladne, tu nie je. Ani pán poslanec Osuský, ktorý sa vyjadril, že tajná voľba je základným princípom demokracie, ani ten pán poslanec tu nie je. Ja to chápem tak, že koaliční poslanci jednoducho ohli svoj...
Ďakujem veľmi pekne za predrečníkov, za faktické poznámky, ktoré boli k môjmu prejavu.
Pán poslanec Senko, ja absolútne súhlasím. Pán poslanec Procházka, ktorý sa vyjadril, že voľba generálneho prokurátora by mala byť nariadená bezodkladne, tu nie je. Ani pán poslanec Osuský, ktorý sa vyjadril, že tajná voľba je základným princípom demokracie, ani ten pán poslanec tu nie je. Ja to chápem tak, že koaliční poslanci jednoducho ohli svoj chrbát, podriadili sa straníckym centrálam a príkazom svojich kolegov.
Nie je tu veľa koaličných poslancov, pán poslanec Matovič, vitajte v práci, polhodinu meškáte, chýba mi vaša faktická poznámka, možno na budúce.
Chcel by som sa vyjadriť ešte k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Jurinová. Pani poslankyňa, vám ide o meno, nám ide o voľbu. Nám je jedno, kto bude, kto bude zvolený. My chceme, aby bola zachovaná voľba, aby bola uskutočnená voľba a aby voľba generálneho prokurátora bola uskutočnená tajne. Vy, pani poslankyňa, účelovo meníte zákony, pretože chcete meno. Chcete konkrétneho kandidáta, lebo inak by vaša pani premiérka odstúpila a toho sa bojíte, pretože by sa vaša vládna koalícia rozpadla. Pani poslankyňa, vy ste uviedli... (Potlesk.)
... vy ste uviedli, že slová o demokracii, ktoré my spomíname, že na to si neviete zvyknúť. A ja vám poviem prečo. Pretože jednoducho to vo vás nie je. Vy o demokracii pri týchto zákonoch, ktoré navrhujete a schvaľujete, vo vás demokracia a základné demokratické princípy byť zakorenené nemôžu. Je mi to ľúto, ale je to tak.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
Pán poslanec Senko, ja absolútne súhlasím. Pán poslanec Procházka, ktorý sa vyjadril, že voľba generálneho prokurátora by mala byť nariadená bezodkladne, tu nie je. Ani pán poslanec Osuský, ktorý sa vyjadril, že tajná voľba je základným princípom demokracie, ani ten pán poslanec tu nie je. Ja to chápem tak, že koaliční poslanci jednoducho ohli svoj chrbát, podriadili sa straníckym centrálam a príkazom svojich kolegov.
Nie je tu veľa koaličných poslancov, pán poslanec Matovič, vitajte v práci, polhodinu meškáte, chýba mi vaša faktická poznámka, možno na budúce.
Chcel by som sa vyjadriť ešte k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Jurinová. Pani poslankyňa, vám ide o meno, nám ide o voľbu. Nám je jedno, kto bude, kto bude zvolený. My chceme, aby bola zachovaná voľba, aby bola uskutočnená voľba a aby voľba generálneho prokurátora bola uskutočnená tajne. Vy, pani poslankyňa, účelovo meníte zákony, pretože chcete meno. Chcete konkrétneho kandidáta, lebo inak by vaša pani premiérka odstúpila a toho sa bojíte, pretože by sa vaša vládna koalícia rozpadla. Pani poslankyňa, vy ste uviedli... (Potlesk.)
... vy ste uviedli, že slová o demokracii, ktoré my spomíname, že na to si neviete zvyknúť. A ja vám poviem prečo. Pretože jednoducho to vo vás nie je. Vy o demokracii pri týchto zákonoch, ktoré navrhujete a schvaľujete, vo vás demokracia a základné demokratické princípy byť zakorenené nemôžu. Je mi to ľúto, ale je to tak.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 4.2.2011 9:17 - 9:32 hod.
Róbert Madej
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno to není až taký jednoduchý zákon, ako sa zdá, nakoľko vidíte, koľko kolegov a kolegýň je prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona.
Tento návrh zákona podľa môjho názoru je jeden z tých zákonov, ktorými táto vládna koalícia preukazuje najväčší suterén vo vývoji demokracie na Slovensku za posledných desať rokov.
Zobrazit prepis
Tento návrh zákona podľa môjho názoru je jeden z tých zákonov, ktorými táto vládna koalícia preukazuje najväčší suterén vo vývoji demokracie na Slovensku za posledných desať rokov.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno to není až taký jednoduchý zákon, ako sa zdá, nakoľko vidíte, koľko kolegov a kolegýň je prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona.
Tento návrh zákona podľa môjho názoru je jeden z tých zákonov, ktorými táto vládna koalícia preukazuje najväčší suterén vo vývoji demokracie na Slovensku za posledných desať rokov.
Paradoxom tohto zákona, dámy a páni, je to, že sa prijíma napriek tomu, že mnohí poslanci z vás, kolegovia z vládnej koalície, a iní predstavitelia vládnej koalície sa v minulosti vyjadrili, že tajná voľba - že tajná voľba - je základom demokracie v spoločnosti. Škoda, že tu nie je pán poslanec Osuský, ktorý sa presne týmito slovami vyjadril. Škoda, že tu nie je pani premiérka, ktorá povedala, že je za dôstojnú tajnú voľbu. Tá dôstojná tajná voľba, dámy a páni, v minulosti v decembri pri voľbe generálneho prokurátora vyzerala tak, že ste si vy, kolegovia z vládnej koalície, fotili hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi, pretože ste sa báli alebo ste potrebovali preukázať svojim straníckym šéfom, ako ste hlasovali, už tak si neveríte.
Podľa čl. 150 ústavy na čele Generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 123 zákona o rokovacom poriadku, to znamená zákona, ktorý by mal byť pre nás posvätný a nemali by sme ho takto meniť ako trhací kalendárik, návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci Národnej rady predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne a odôvodnené v termíne s tým, v termíne, v ktorom určí predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Z týchto zákonných ustanovení a ustanovení ústavy vyplýva kompetencia Národnej rady Slovenskej republiky podávať návrhy na generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky, ale na druhej strane kompetencia predsedu Národnej rady určiť, či už termín voľby, ale aj termín na predkladanie návrhov.
Predseda Národnej rady si však túto kompetenciu plniť nechce. Pokiaľ je niečo niekomu, ústavnému činiteľovi alebo štátnemu orgánu daná kompetencia alebo právomoc, je to nielen jeho právom, ale aj povinnosťou naplniť zákonné ustanovenia, v tomto prípade zákona o rokovacom poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky, a umožniť voľbu generálneho prokurátora v prípade, keď kandidát ešte zvolený Národnou radou nie je.
Ja si dovolím citovať predsedu ústavnoprávneho výboru pána docenta Procházku, že "v prípade, že zákon neukladá žiadnu lehotu, podľa môjho názoru to znamená, že sa ten úkon má vykonať bezodkladne".
Vládna koalícia cestou predsedu Národnej rady nie je ochotná však plniť si ani tie bazálne zákonné povinnosti, ktoré jej zo zákona o rokovacom poriadku v súčasnosti vyplývajú.
Prečo je to tak? Bojíte sa voľby? Bojíte sa samých seba? Neviete sa skontrolovať v tajomných voľbách, pretože už raz ste sa blamovali v decembri, keď ste si museli, dámy a páni, fotiť hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi?
To sú súvislosti, dámy a páni, v akých predkladatelia predkladajú tento návrh zákona.
Zo zákona je zrejmý jeho účel - zmeniť voľbu generálneho prokurátora z voľby tajnej na voľbu verejnú. Voľba iných funkcionárov, a to zmena jej spôsobu z voľby tajnej na voľbu verejnú je len jej nepriamym dôsledkom, keďže je každému jasné, že vládnej koalícii v súčasnosti ide o voľbu generálneho prokurátora.
Dôvody pre zmenu sú však podľa môjho názoru oveľa vážnejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dôvodom nie je to, že Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná zvoliť generálneho prokurátora a už dôkazom toho je to, dámy a páni, že pri poslednej voľbe generálneho prokurátora chýbal kandidátovi jediný hlas.
Skutočným dôvodom, dámy a páni, je to, že sa bojíte, že nebude zvolený váš kandidát, ktorého ste si zaumienili, ktorého ste si povedali, že chcete, aby bol zvolený.
Dôvodom je to, že sa bojíte, či poslanci poslúchnu, alebo neposlúchnu stranícke príkazy vašich straníckych centrál, čo je ale v hrubom rozpore s princípmi demokracie.
Ďalším dôvodom je hrubý nátlak pani premiérky, ktorá verejne vyhlásila, že sa vzdá, keď bude zvolený niekto konkrétny. Dôkazom opaku, predpokladám, je, že sa vzdá aj vtedy, keď nebude zvolený ten váš kandidát, ktorého ste si zaumienili.
Tvrdíte a hovoríte, dámy a páni, že ste za verejnosť, transparentnosť, a potom hovoríte o tom, že máte záujem, aby bol zvolený kandidát, na ktorom sa dohodla koalícia.
Ja sa, dámy a páni, pýtam, vy máte konkrétne meno vo vládnom programe? Vy máte konkrétne meno v programovom vyhlásení vlády? Máte konkrétne meno v programoch politických strán, ktoré išli do tejto, do týchto volieb, ktoré tvoria vládnu koalíciu? Určite tomu nie je tak.
Po istom čase predpokladám, že táto vládna koalícia a poslanci zistili, aká lákavá je moc, ako ľahko sa dá ovplyvňovať veci v súdnictve, akým spôsobom dokážete robiť zmeny personálne, legislatívne, ako si viete zo strany výkonnej a zákonodarnej moci podriadiť moc súdnu a ako viete všetky zložky v štáte takýmto spôsobom zneužívať.
Čo sa týka zmeny z tajnej voľby na verejnú voľbu, pýtam sa, čo sa fakticky zmení, dámy a páni? Vy tvrdíte, že ide o kontrolu voličov. Možno voliča nie až tak zaujíma konkrétne meno, za ktorého poslanec bude hlasovať, ale voliča zaujíma výsledok, aký vládna koalícia, opozícia a jednotlivé politické strany dosiahnu pri presadzovaní svojich vládnych programov. Pretože osoby, osoby sú len sprostredkovateľom na realizáciu programov jednotlivých politických strán.
Spôsobí sa, dámy a páni, ale fakticky to, že sa zvýši tlak na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Není to tlak verejnosti, není to tlak verejnej kontroly, ale je to tlak straníckych centrál. Už teraz sa hovorí o následkoch v prípade verejnej voľby, keď sa poslanci Národnej rady rozhodnú hlasovať inak, ako sú predstavy straníckych šéfov koaličných politických strán. Možno jednoznačne hovoriť o nátlaku za okolností, ktoré sme, ktorých sme sami svedkami.
Dámy a páni, viete veľmi dobre, z celej spoločnosti sa niektorí údajní koaliční kolegovia nazývajú zradcami, a to len zato, že sa možno rozhodli podľa svojho svedomia a vedomia a možno vzhľadom na tú situáciu, aká je v spoločnosti, nechcú ten názor prejaviť verejne, nakoľko by boli perzekvovaní svojimi straníckymi kolegami, svojimi šéfmi a prípadne možno aj médiami. A to celé vzniklo na základe tlaku, ktorý vyvolala pani premiérka, pretože sa každý z vládnej koalície začína báť, že by náhodou odstúpila.
Podľa čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky "poslanci mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi". Dámy a páni, ja sa chcem opýtať: Akým spôsobom môžeme hodnotiť vás, koaličných kolegov, ktorí si s radosťou fotíte hlasovacie lístky - s radosťou hovorím v úvodzovkách -, ktorí tieto hlasovacie lístky si odfotíte so svojimi poslaneckými preukazmi, keď ani to nestačí z hľadiska plnenia príkazov svojich strán, a predsa sa niektoré ovečky zblúdilé nájdu a zahlasujú za iného kandidáta, ktorého si praje pani premiérka, ktorá vydiera poslancov tým, že odstúpi zo svojej funkcie predsedkyne vlády, tak v takom prípade nestačí ani to a ideme znásilňovať všetky základné demokratické princípy v štáte a rušiť tajnú voľbu a zaviesť verejnú voľbu generálneho prokurátora.
V situácii, keď sú takíto koaliční poslanci - a mňa to trošku aj mrzí, že hovorím možno za tých, ktorí sa rozhodli inak -, ale keď sú takíto koaliční poslanci štvaní ako niečo zlé v tomto štáte, ktorí sa rozhodli samostatne a nenechali sa ovplyvňovať pri tajnej voľbe nátlakom svojich kolegov, tak v takomto prípade je na nich vyvíjaný politický mediálny tlak a hlavne tlak zo strany svojich najvyšších straníckych šéfov a tlak zo strany pani premiérky.
Pri týchto okolnostiach a pri posúdení týchto okolností, dámy a páni, nemožno verejnú voľbu generálneho prokurátora hodnotiť inak, ako vyslovene snahu o vytvorenie nátlaku na poslancov aj cez túto legislatívnu zmenu, aby bol zvolený, a to ste sa už, dámy a páni, niekoľkokrát vyjadrili, aby bol zvolený váš kandidát, ktorý bol vybratý Koaličnou radou a vládnou koalíciou. A božechráň, aby niektorý z koaličných poslancov takýto výber vašich straníckych šéfov nerešpektoval.
V prípade tohto schválenia zákona nebudú môcť poslanci Národnej rady podľa môjho názoru vykonávať slobodne svoj mandát, čo za okolností, pri akých je táto právna úprava, dámy a páni, v Národnej rade prijímaná, sa dostáva za hranicu ústavnosti.
Pán predkladateľ, možno sa smejete, ale keby tomu nebolo tak, tak tu nesedíte. Vy máte problém vládnuť. Vy viete vládnuť, len keď verejne hlasujete, máte problém s tajnými voľbami, pretože sa ich bojíte. Bojíte sa vlastných poslancov, že či náhodou sa nerozhodnú podľa svojho svedomia. Nie je to smiešne. Je to na zaplakanie, pán poslanec, pretože takýmto spôsobom, akým znásilňujete demokratické princípy v štáte, to tu už skutočne dávno nebolo.
Ja by som rád vyzval touto cestou kolegov poslancov, aby ste spôsob verejného hlasovania pri tomto návrhu zákona dostali alebo dali až do dôsledkov, a to tým, že pokiaľ máte teda záujem takto likvidovať základné demokratické princípy v štáte, ukážte to, každý jednotlivo prejavte svoju vôľu a hlasujte, dámy a páni, podľa mien.
Aj na základe toho si dovolím navrhnúť podľa ustanovenia § 39 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, hlasovalo podľa mien.
Keď ste už takí demokrati, údajní, a keď tak máte radi verejnú voľbu, dámy a páni, prejavte likvidáciu týchto základných demokratických princípov každý samostatne a nie hlasovaním podľa tlačítok.
Návrh, ktorý podľa zákona o rokovacom poriadku podpísalo viac ako 30 poslancov v zmysle zákona, odovzdávam pani spravodajkyni.
Dámy a páni, ja pevne verím, že tento návrh zákona schválený a postúpený do druhého čítania nebude, že kolegovia, hlavne z vládnej koalície, zažijú možno zdravý rozum a nebudú likvidovať vymoženosti základných princípov demokracie, ktoré sme získali po roku 1989.
Paradoxom je, že vy, ktorí ste sa tým najčastejšie oháňali a pre ktorých údajne boli tieto princípy sväté, neváhate ich kvôli svojim straníckym centrálam a účelovosti zakopať tak hlboko do zeme, ako sa len dá.
Prosím, aby Národná rada tento návrh zákona nepostúpila do druhého čítania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
Tento návrh zákona podľa môjho názoru je jeden z tých zákonov, ktorými táto vládna koalícia preukazuje najväčší suterén vo vývoji demokracie na Slovensku za posledných desať rokov.
Paradoxom tohto zákona, dámy a páni, je to, že sa prijíma napriek tomu, že mnohí poslanci z vás, kolegovia z vládnej koalície, a iní predstavitelia vládnej koalície sa v minulosti vyjadrili, že tajná voľba - že tajná voľba - je základom demokracie v spoločnosti. Škoda, že tu nie je pán poslanec Osuský, ktorý sa presne týmito slovami vyjadril. Škoda, že tu nie je pani premiérka, ktorá povedala, že je za dôstojnú tajnú voľbu. Tá dôstojná tajná voľba, dámy a páni, v minulosti v decembri pri voľbe generálneho prokurátora vyzerala tak, že ste si vy, kolegovia z vládnej koalície, fotili hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi, pretože ste sa báli alebo ste potrebovali preukázať svojim straníckym šéfom, ako ste hlasovali, už tak si neveríte.
Podľa čl. 150 ústavy na čele Generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 123 zákona o rokovacom poriadku, to znamená zákona, ktorý by mal byť pre nás posvätný a nemali by sme ho takto meniť ako trhací kalendárik, návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci Národnej rady predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne a odôvodnené v termíne s tým, v termíne, v ktorom určí predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Z týchto zákonných ustanovení a ustanovení ústavy vyplýva kompetencia Národnej rady Slovenskej republiky podávať návrhy na generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky, ale na druhej strane kompetencia predsedu Národnej rady určiť, či už termín voľby, ale aj termín na predkladanie návrhov.
Predseda Národnej rady si však túto kompetenciu plniť nechce. Pokiaľ je niečo niekomu, ústavnému činiteľovi alebo štátnemu orgánu daná kompetencia alebo právomoc, je to nielen jeho právom, ale aj povinnosťou naplniť zákonné ustanovenia, v tomto prípade zákona o rokovacom poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky, a umožniť voľbu generálneho prokurátora v prípade, keď kandidát ešte zvolený Národnou radou nie je.
Ja si dovolím citovať predsedu ústavnoprávneho výboru pána docenta Procházku, že "v prípade, že zákon neukladá žiadnu lehotu, podľa môjho názoru to znamená, že sa ten úkon má vykonať bezodkladne".
Vládna koalícia cestou predsedu Národnej rady nie je ochotná však plniť si ani tie bazálne zákonné povinnosti, ktoré jej zo zákona o rokovacom poriadku v súčasnosti vyplývajú.
Prečo je to tak? Bojíte sa voľby? Bojíte sa samých seba? Neviete sa skontrolovať v tajomných voľbách, pretože už raz ste sa blamovali v decembri, keď ste si museli, dámy a páni, fotiť hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi?
To sú súvislosti, dámy a páni, v akých predkladatelia predkladajú tento návrh zákona.
Zo zákona je zrejmý jeho účel - zmeniť voľbu generálneho prokurátora z voľby tajnej na voľbu verejnú. Voľba iných funkcionárov, a to zmena jej spôsobu z voľby tajnej na voľbu verejnú je len jej nepriamym dôsledkom, keďže je každému jasné, že vládnej koalícii v súčasnosti ide o voľbu generálneho prokurátora.
Dôvody pre zmenu sú však podľa môjho názoru oveľa vážnejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dôvodom nie je to, že Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná zvoliť generálneho prokurátora a už dôkazom toho je to, dámy a páni, že pri poslednej voľbe generálneho prokurátora chýbal kandidátovi jediný hlas.
Skutočným dôvodom, dámy a páni, je to, že sa bojíte, že nebude zvolený váš kandidát, ktorého ste si zaumienili, ktorého ste si povedali, že chcete, aby bol zvolený.
Dôvodom je to, že sa bojíte, či poslanci poslúchnu, alebo neposlúchnu stranícke príkazy vašich straníckych centrál, čo je ale v hrubom rozpore s princípmi demokracie.
Ďalším dôvodom je hrubý nátlak pani premiérky, ktorá verejne vyhlásila, že sa vzdá, keď bude zvolený niekto konkrétny. Dôkazom opaku, predpokladám, je, že sa vzdá aj vtedy, keď nebude zvolený ten váš kandidát, ktorého ste si zaumienili.
Tvrdíte a hovoríte, dámy a páni, že ste za verejnosť, transparentnosť, a potom hovoríte o tom, že máte záujem, aby bol zvolený kandidát, na ktorom sa dohodla koalícia.
Ja sa, dámy a páni, pýtam, vy máte konkrétne meno vo vládnom programe? Vy máte konkrétne meno v programovom vyhlásení vlády? Máte konkrétne meno v programoch politických strán, ktoré išli do tejto, do týchto volieb, ktoré tvoria vládnu koalíciu? Určite tomu nie je tak.
Po istom čase predpokladám, že táto vládna koalícia a poslanci zistili, aká lákavá je moc, ako ľahko sa dá ovplyvňovať veci v súdnictve, akým spôsobom dokážete robiť zmeny personálne, legislatívne, ako si viete zo strany výkonnej a zákonodarnej moci podriadiť moc súdnu a ako viete všetky zložky v štáte takýmto spôsobom zneužívať.
Čo sa týka zmeny z tajnej voľby na verejnú voľbu, pýtam sa, čo sa fakticky zmení, dámy a páni? Vy tvrdíte, že ide o kontrolu voličov. Možno voliča nie až tak zaujíma konkrétne meno, za ktorého poslanec bude hlasovať, ale voliča zaujíma výsledok, aký vládna koalícia, opozícia a jednotlivé politické strany dosiahnu pri presadzovaní svojich vládnych programov. Pretože osoby, osoby sú len sprostredkovateľom na realizáciu programov jednotlivých politických strán.
Spôsobí sa, dámy a páni, ale fakticky to, že sa zvýši tlak na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Není to tlak verejnosti, není to tlak verejnej kontroly, ale je to tlak straníckych centrál. Už teraz sa hovorí o následkoch v prípade verejnej voľby, keď sa poslanci Národnej rady rozhodnú hlasovať inak, ako sú predstavy straníckych šéfov koaličných politických strán. Možno jednoznačne hovoriť o nátlaku za okolností, ktoré sme, ktorých sme sami svedkami.
Dámy a páni, viete veľmi dobre, z celej spoločnosti sa niektorí údajní koaliční kolegovia nazývajú zradcami, a to len zato, že sa možno rozhodli podľa svojho svedomia a vedomia a možno vzhľadom na tú situáciu, aká je v spoločnosti, nechcú ten názor prejaviť verejne, nakoľko by boli perzekvovaní svojimi straníckymi kolegami, svojimi šéfmi a prípadne možno aj médiami. A to celé vzniklo na základe tlaku, ktorý vyvolala pani premiérka, pretože sa každý z vládnej koalície začína báť, že by náhodou odstúpila.
Podľa čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky "poslanci mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi". Dámy a páni, ja sa chcem opýtať: Akým spôsobom môžeme hodnotiť vás, koaličných kolegov, ktorí si s radosťou fotíte hlasovacie lístky - s radosťou hovorím v úvodzovkách -, ktorí tieto hlasovacie lístky si odfotíte so svojimi poslaneckými preukazmi, keď ani to nestačí z hľadiska plnenia príkazov svojich strán, a predsa sa niektoré ovečky zblúdilé nájdu a zahlasujú za iného kandidáta, ktorého si praje pani premiérka, ktorá vydiera poslancov tým, že odstúpi zo svojej funkcie predsedkyne vlády, tak v takom prípade nestačí ani to a ideme znásilňovať všetky základné demokratické princípy v štáte a rušiť tajnú voľbu a zaviesť verejnú voľbu generálneho prokurátora.
V situácii, keď sú takíto koaliční poslanci - a mňa to trošku aj mrzí, že hovorím možno za tých, ktorí sa rozhodli inak -, ale keď sú takíto koaliční poslanci štvaní ako niečo zlé v tomto štáte, ktorí sa rozhodli samostatne a nenechali sa ovplyvňovať pri tajnej voľbe nátlakom svojich kolegov, tak v takomto prípade je na nich vyvíjaný politický mediálny tlak a hlavne tlak zo strany svojich najvyšších straníckych šéfov a tlak zo strany pani premiérky.
Pri týchto okolnostiach a pri posúdení týchto okolností, dámy a páni, nemožno verejnú voľbu generálneho prokurátora hodnotiť inak, ako vyslovene snahu o vytvorenie nátlaku na poslancov aj cez túto legislatívnu zmenu, aby bol zvolený, a to ste sa už, dámy a páni, niekoľkokrát vyjadrili, aby bol zvolený váš kandidát, ktorý bol vybratý Koaličnou radou a vládnou koalíciou. A božechráň, aby niektorý z koaličných poslancov takýto výber vašich straníckych šéfov nerešpektoval.
V prípade tohto schválenia zákona nebudú môcť poslanci Národnej rady podľa môjho názoru vykonávať slobodne svoj mandát, čo za okolností, pri akých je táto právna úprava, dámy a páni, v Národnej rade prijímaná, sa dostáva za hranicu ústavnosti.
Pán predkladateľ, možno sa smejete, ale keby tomu nebolo tak, tak tu nesedíte. Vy máte problém vládnuť. Vy viete vládnuť, len keď verejne hlasujete, máte problém s tajnými voľbami, pretože sa ich bojíte. Bojíte sa vlastných poslancov, že či náhodou sa nerozhodnú podľa svojho svedomia. Nie je to smiešne. Je to na zaplakanie, pán poslanec, pretože takýmto spôsobom, akým znásilňujete demokratické princípy v štáte, to tu už skutočne dávno nebolo.
Ja by som rád vyzval touto cestou kolegov poslancov, aby ste spôsob verejného hlasovania pri tomto návrhu zákona dostali alebo dali až do dôsledkov, a to tým, že pokiaľ máte teda záujem takto likvidovať základné demokratické princípy v štáte, ukážte to, každý jednotlivo prejavte svoju vôľu a hlasujte, dámy a páni, podľa mien.
Aj na základe toho si dovolím navrhnúť podľa ustanovenia § 39 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, hlasovalo podľa mien.
Keď ste už takí demokrati, údajní, a keď tak máte radi verejnú voľbu, dámy a páni, prejavte likvidáciu týchto základných demokratických princípov každý samostatne a nie hlasovaním podľa tlačítok.
Návrh, ktorý podľa zákona o rokovacom poriadku podpísalo viac ako 30 poslancov v zmysle zákona, odovzdávam pani spravodajkyni.
Dámy a páni, ja pevne verím, že tento návrh zákona schválený a postúpený do druhého čítania nebude, že kolegovia, hlavne z vládnej koalície, zažijú možno zdravý rozum a nebudú likvidovať vymoženosti základných princípov demokracie, ktoré sme získali po roku 1989.
Paradoxom je, že vy, ktorí ste sa tým najčastejšie oháňali a pre ktorých údajne boli tieto princípy sväté, neváhate ich kvôli svojim straníckym centrálam a účelovosti zakopať tak hlboko do zeme, ako sa len dá.
Prosím, aby Národná rada tento návrh zákona nepostúpila do druhého čítania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 1.2.2011 13:43 - 13:55 hod.
Róbert Madej
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebude určite prekvapením, keď budeme prezentovať a keď budem prezentovať negatívny postoj k tomuto návrhu zákona, dovoľujem, teda k tomuto schválenému zákonu, dovolím si, ale len jednu poznámku k vystúpeniu pani ministerky.
Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri...
Zobrazit prepis
Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebude určite prekvapením, keď budeme prezentovať a keď budem prezentovať negatívny postoj k tomuto návrhu zákona, dovoľujem, teda k tomuto schválenému zákonu, dovolím si, ale len jednu poznámku k vystúpeniu pani ministerky.
Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole, pri kontrole, samozrejme, výkonnej moci. Ja ale poviem, že nielen kontrolou výkonnej moci sa vykoná moc, kontrolou výkonnou mocou sa bude súdnictvo zaoberať, ale výkonná moc, žiaľ, bude negatívne zasahovať do súdnej moci, a to v dôsledku tohto schváleného zákona.
Treba odkryť tie pekné slová ohľadne transparentnosti spravodlivosti, pretože za nimi sa nachádza veľmi negatívna a škaredá realizácia práva, pokrútenie paragrafov možno ešte viac, ako naznačuje toto písmeno, ale tento znak, pretože z hľadiska, hľadiska toho, akým spôsobom vládna koalícia cestou zákonodarného zboru, cestou Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložením takéhoto zákona chce zasiahnuť do nezávislej súdnej moci, je spôsob absolútne neprijateľný.
Teda vzhľadom na postoj súčasnej koalície ja predpokladám, že akékoľvek odborné argumenty zrejme nezavážia a že vládna koalícia pravdepodobne prelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky, ale táto skutočnosť nám ale nijako nemôže zabrániť, aby sme predkladali odborné argumenty, dámy a páni, aj apelovali na váš zdravý rozum.
Na úvod si dovolím pripomenúť hlavne predstaviteľom výkonnej moci, v ktorej sedia tu v pléne, pretože mám taký pocit, že sa na to neustále zabúda, že súdnictvo a súdna moc nie je o získaní absolútnej kontroly súčasnej vládnej koalície v štáte. Súdnictvo nie je o vašich politických a personálnych výmenách, ktoré ste robili a máte záujem robiť, a za tým účelom predkladáte zákony. Súdnictvo nie je ani o účelových zákonoch šitých horúcou ihlou a dokonca nie je ani o osobnej pomste voči niektorým predstaviteľom súdnej moci, prezentovaných napríklad averziou k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Aj to, čo tu vidíme, dámy a páni, je porušenie podľa môjho názoru aj zákona o rokovacom poriadku. Predsa jeden z ústavných činiteľov predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý požiada o vystúpenie v rozprave má aspoň to najzákladnejšie právo, aby sa o jeho žiadosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, rozhodlo. To, čo ste urobili na decembrovej schôdzi Národnej rady a to čo robíte teraz, tým, že je plénum Národnej rady nie je uznášaniaschopné pri rozhodovaní o tom, či má právo predseda Najvyššieho súdu vystúpiť, je obchádzanie zákona o rokovacom poriadku a ja osobne si myslím, že aj jeho porušenie. Mám za to, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky by nemal ukončiť rozpravu, až kým Národná rada Slovenskej republiky nerozhodne o tom, či predseda Najvyššieho súdu má právo, alebo nemá právo vystúpiť. Či sa vám niekto páči alebo nie, je potrebné rešpektovať predsedu Súdnej rady ako Súdnej rady, ktorá je ústavným orgánom zodpovedajúcim za súdnictvo a súdnu moc.
Súdnictvo a súdna moc má v štáte nenahraditeľnú úlohu, dámy a páni, je základným garantom právneho štátu, ochraňuje svojimi rozhodnutiami základné ľudské práva a slobody občanov a rozhoduje spory, čím realizuje a chráni ďalšie práva a právom chránené záujmy občanov a iných osôb. To je skutočný dôvod, prečo sa z našej strany opakuje potreba zabezpečiť nezávislosť súdnictva a sudcovskú nezávislosť. Moc môže byť zneužiteľná a súdnictvo, ktoré ochraňuje práva občanov, musí rozhodovať nezávisle, nezaujate a spravodlivo bez toho, aby ju iné moci v štáte ovplyvňovali. Nevyhnutnou podmienkou v právnom štáte je teda súdna moc oddelená od ostatných mocí tak, aby vykonávala základnú funkciu ochrany práv občanov bez akýchkoľvek vonkajších a vnútorných negatívnych zásahov. Súčasná vládna koalícia akoby zabudla na trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a na ich vzájomnú nezávislosť. Schválený zákon by sme skôr mohli nazvať ako príbeh o podriadení sudcovskej nezávislosti za každú cenu pod rezort spravodlivosti. Schválený zákon koncentruje najväčšie právomoci do rúk výkonnej moci od novembra 1989 pre výkonnú moc na úkor moci súdnej. Zákon tiež ruší všetky zásadné prestupové reformy v justícii a to aj tie, dámy a páni, ktoré ste možno vy, niektorí, ktorí tu sedíte, schvaľovali a hlasovali v minulých volebných obdobiach. Súdna moc je upravená v siedmej hlave Ústavy Slovenskej republiky samostatne v čl. 124 až 148 ústavy, kde sú jasne definované základné princípy štruktúry, organizácia rozsahu kompetencií súdnej moci a je v nich súčasne aj garantovaná nezávislosť súdnej moci ako základného piliera právneho štátu.
Rovnako si, dámy a páni, dovolím pripomenúť, že medzi základné ľudské práva garantované celým radom medzinárodných dohôd a zmlúv, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ako aj najzákladnejšieho zákona Slovenskej republiky nášho štátu je právo na súdnu ochranu podľa, garantované článkami ústavy pod číslom 46 až 50. Predkladatelia schváleného zákona, pravdepodobne, zabudli na základy teórie štátu a práva, ako aj na základné zásady vyplývajúce z princípov právneho štátu, akými sú zákaz retroaktivity a zákaz odňatia legálne nadobudnutých práv.
V minulosti už samotný Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že nezávislosť súdov a sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk, ako to vyplýva z čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predstavuje súčasne určujúci rys súdnej moci, ktorým sa podmieňuje riadny výkon jej funkcií. Predpokladá však existenciu ústavných a iných, teda aj zákonných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním iných zložiek štátnej moci, zo strany iných zložiek štátnej moci, ale aj pred ovplyvňovaním z vnútra samotnej súdnej sústavy.
Príkazy ústavných noriem, obsiahnutých v jednotlivých článkoch Ústavy Slovenskej republiky, to znamená aj všeobecný princíp právneho štátu a princíp deľby moci je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Bohužiaľ, sme toho názoru, že pri tomto schválenom zákone k tomuto rešpektovaniu týchto základných princípov právneho štátu Národnou radou nedošlo. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom názore v minulosti vyslovil, že právne garancie sudcovskej a súdnej nezávislosti v zásade možno rozdeliť na tieto garancie. Po prvé, zabezpečujúce inštitucionálnu nezávislosť súdnictva ako celku jednotlivých súdov, ale aj sudcov v smere ich nepodriadenosti žiadnej inej zložke štátnej moci. Po ďalšie, ide o tzv. procesné záruky nezávislosti sudcov, vyplývajúcich priamo z procesných predpisov, akými sú zásady verejnosti súdneho konania, ústnosti priamosti voľného hodnotenia dôkazov. A ako posledné napokon ide o tzv. osobné záruky sudcovskej nezávislosti nezosaditeľnosť, nepreložiteľnosť počas funkčného obdobia, spôsob ustanovovania sudcov do funkcií a o tom bude hovorené neskôr, nezlučiteľnosť funkcie sudcu s inými funkciami, dĺžka funkčného obdobia, odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov, ktoré ste, samozrejme, ničili, resp. likvidovali na minulej schôdzi, a ktoré je už predmetom dvoch podaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky. K ohrozeniu či narušeniu nezávislosti súdov môže preto dôjsť aj nerešpektovaním buď ústavných alebo zákonných záruk sudcovskej nezávislosti, takže priamym dôsledkom ich porušenia je porušenie nezávislosti samotného súdu.
V schválenom zákone vrátenom prezidentom je možno z tohto dôvodu aj z hľadiska princípov, ktoré som uviedol na úvod, vidieť najproblematickejšie ustanovenia týkajúce sa týchto zmien. Zmeny týkajúce sa postavenia a zrušenia postavenia justičných čakateľov, najmä s ohľadom na porušenie princípu právnej istoty, nové zavedenie spôsobu, nový spôsob zavedený, spôsob výberového konania na sudcu a kariérny postup sudcov vzhľadom na nerešpektovanie legitimity súdnej moci a na odstránenie ústavou koncipovanej kompetencie sudcovskej samosprávy. V tomto prípade samosprávy, ktorá sa dostala len do polohy poradného orgánu vládnej moci a výberové konania na predsedov súdov s ohľadom na odstránenie kompetencie sudcovskej samosprávy v oblasti riadenia a správy súdov.
Čo sa týka justičných čakateľov, len veľmi krátko. Schváleným zákonom dochádza k inštitútu, dochádza k likvidácii inštitútu justičných čakateľov. Plne je potrebné sa stotožniť aj s názorom pána prezidenta vyjadreného v rozhodnutí, v ktorom vrátil predmetný schválený zákon do Národnej rady. Prezident konštatoval, a možno sa s ním zhodnúť, porušenie princípu právnej istoty v zmysle doterajších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva podstata, že nikomu nemožno odňať práva, ktoré boli riadne nadobudnuté na základe, avšak odňať na základe neskoršieho právneho predpisu. Zhodné bolo v minulosti dokonca aj stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky, predložené v rámci pripomienkového konania. Národná rada Slovenskej republiky tieto stanoviská, názory odbornej verejnosti počas legislatívneho procesu nijako nerešpektovala. Novela zákona porušuje zákonné právo justičných čakateľov stať sa sudcom po splnení všetkých zákonných podmienok bez výberového konania na súde, v ktorom čakateľ vykonával svoju čakateľskú prax. Nahradenie práva uložením povinnosti, a to zúčastniť sa ešte ďalšieho výberového konania na výkon funkcie sudcu je preto protiústavné odňatie vyššie uvedeného práva, ktoré justičný čakateľ nadobudol riadnym spôsobom v súlade so zákonom, teda legálne. Súdnymi čakateľmi sa, predpokladám, vo svojom vystúpení budú zaoberať ešte ďalej kolegovia.
Čo sa týka výberových konaní na sudcu, už pred prijatím predmetného návrhu zákona sme sa niekoľkokrát, dámy a páni, vyjadrili, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane sudcom. Ide o najhrubší zásah do nezávislosti súdnej moci, ktorá vyplýva z čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, že ide o najvážnejší zásah do súdnej moci v histórii Slovenskej republiky. V histórii existencie Slovenskej republiky. Nový spôsobom personálneho zloženia výberovej komisie na výber kandidáta na funkciu sudcu totižto porušuje princíp deľby moci a je protiústavným zásahom do vzniku legitimity súdnej moci, najmä vylúčením prevahy zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberovom konaní. Doterajší dvaja členovia výberovej komisie nominovaní samosprávnymi orgánmi, boli totižto nahradení len jedným členom.
Zo zákonných ustanovení schváleného zákona, ktorý je vrátený prezidentom Slovenskej republiky vyplýva, že v zložení novej päťčlennej komisie, výberovej komisie má mať zastúpenie výkonná moc dvoma členmi, a to nominovanými ministrom spravodlivosti a jeden člen bude nominovaný zákonodarnou mocou, teda Národnou radou Slovenskej republiky. Dvaja zostávajúci členovia výberovej komisie budú nominovaní predstaviteľmi súdnej moci. Jeden člen Súdnou radou a jeden člen orgánom sudcovskej samosprávy, to znamená sudcovskou radou. Celkovo teda, dámy a páni, sú vo výberových komisiách politicky nominovaní traja zástupcovia, teda väčšina vo výberovej komisii, dvaja ministerstvom a jeden Národnou radou. Keď si zoberieme do úvahy a položíme si otázku ohľadne politickej reality, v akomkoľvek štáte, či ho jedni nazývajú právnym alebo iní neprávnym štátom, tak je zrejmé, že politickí nominanti budú nominovaní do týchto komisií aktuálnou vládnou mocou, pretože vládnu moc predstavuje tak väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je oprávnená si zvoliť svojho zástupcu, ako aj je reprezentovaná ministrom, resp. v súčasnosti ministerkou spravodlivosti, ktorá rozhodne o ustanovení dvoch zástupcov. To znamená, že výberové komisie na sudcov budú obsahovať, alebo zahŕňať dvoch politických nominantov z ministerstva a jedného z Národnej rady. Väčšina členov výberových komisií budú politicky nominovaní členovia. V päťčlennej komisii sú, teda, traja členovia mimo zástupcov súdnej moci. Rozhodovať sa má v týchto výberových komisiách hlasovaním tak, že pre prijatie rozhodnutia výberovej komisie je postačujúca trojpätinová väčšina, to znamená rozhodnutie práve týchto troch členov výberovej komisie.
Uvedenou zmenou došlo k výraznej zmene v zložení výberovej komisie, keďže predchádzajúca právna úprava zabezpečovala účasť vo výberových komisiách v nasledovnom zložení. Jeden člen menovaný ministrom spravodlivosti ako predstaviteľ výkonnej moci, dvoch členov volených orgánom samosprávy a z toho jeden bol volený sudcovskou radou a jeden volený kolégiom predsedov sudcovských rád, ďalší člen bol menovaný na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky a piatym bol predseda súdu alebo poverený sudca. Predseda súdu, na ktorého, na ktorý je určené voľné miesto sudcu alebo predsedom súdu uvedeným týmto sudcom. Uvedená zmena teda spôsobuje a jednoznačne zasahuje do nezávislosti súdnictva nakoľko v súčasnosti a doposiaľ o výberových konaniach na miesta sudcov rozhodovala väčšinou sudcovská samospráva z hľadiska, z hľadiska plurality názorov, čo z hľadiska nezávislosti súdnej moci je základnou garanciou nezávislosti súdnej moci ako základnej záruky právneho štátu. Táto právna úprava, najmä čo sa týka výberových komisií, nerešpektuje ani doteraz doterajšie judikované rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa problematiky vzniku funkcie sudcu a kariérneho postupu. Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní napr. ústavnosti § 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch v znení pred schválením tejto novely v minulosti konštatoval, že spôsob, citujem: "Spôsob kreovania výberovej komisie na vznik funkcie sudcu nevyvoláva pochybnosti o neústavnosti z dôvodu neprimeranej ingerencie výkonnej moci do rozhodovania výberovej komisie, keďže zastúpenie exekutívy vo výberovej komisii je pätinové a hlasovacie kvórum pre uchádzača je trojpätinové." To znamená, Ústavný súd posudzoval predchádzajúcu právnu úpravu, kde exekutíva mala jedného člena z piatich a vyslovil sa, že nejde o zásah do nezávislosti súdnej moci, keďže ide len o pätinové zastúpenie, zastúpenie výkonnej moci v takejto výberovej komisii. Argumentom a contrario si môžme povedať, že pokiaľ sa, samozrejme, zastúpenie politických síl vo výberových komisiách na sudcov zvýši, to znamená exekutívy, ako aj zákonodárnej moci v týchto komisiách môže dôjsť k rozporu s ústavou a princípmi nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti.
Je teda zrejmé, že nový spôsob kreovania výberovej komisie spočívajúci v tom, že zastúpenie exekutívy a zákonodarnej moci spoločne vo výberovom konaní na prístup k ústavnej funkcii sudcu je trojpätinové, pričom hlasovacie kvórum postačujúce pre výber uchádzača je taktiež trojpätinové, čím v otázke legitimity súdnej moci dochádza jednoznačne k neprípustnému prepájaniu výberovej komisie na výkonnú moc a zákonodarnú moc. Pokiaľ väčšina výberovej komisie je kreovaná výkonnou mocou a zákonodarnou mocou samotné rozhodovanie o tom, kto bude a kto nebude sudcom, neprináleží súdnej moci, ale ostatným dvom mociam v štáte. Takto zákonodarná moc a súdna výkonná moc priamo zasahujú spolurozhodovaním týchto dvoch oddelených zložiek štátnej moci do vzniku funkcie predstaviteľa súdnej moci, ktorá je ústavne daná len orgánom súdnej moci a prezidentovi Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie nie je, dámy a páni, žiadnou kontrolou súdnej moci, je absolútnym pohltením súdnej moci a na miesto kontroly súdnej moci ústavne predpokladanou súčinnosťou v tomto základnom stupni procesu kreovania funkcie sudcu reálne zabezpečuje rozhodovanie výkonnej a zákonodarnej moci v otázke už legitimity súdnej moci, pretože rozhoduje o moci inej, ktorá, ktorá týmto dvom mociam ústavne nijako neprislúcha. Nerešpektuje sa, teda, ani názor Ústavného súdu uvedeného v rozhodnutí pod spisovou značkou pléna Ústavného súdu 87/2001, keďže nezávislosť, citujem: "Keďže nezávislosť súdnej moci je jedným s fundamentálnych komponentov akéhokoľvek demokratického poriadku založeného na panstve práva, je potrebné úzkostlivo strážiť reálnosť garancií, nezávislosti súdnej moci, jednak pred bezprostrednými zásahmi, jednak pred zásahmi neprimeranými z hľadiska zákonodarcu tak, ako schválil predmetný schválený zákon vrátený prezidentom, ide jednoznačne o neprimerané zásahy do súdnej moci.
Navrhnuté zloženie výberovej komisie, tak opätovne zabezpečuje postavenie súdnej samosprávy ako orgánu vzhľadom na zníženie počtu členov vo výberovej komisii na sudcu ako orgánu, ktorý má len poradnú funkciu a nemôže sa stať skutočným reprezentantom súdnej moci a jej záujmov a rozhodovanie zástupcov samosprávy súdov a ich rozhodovanie o výbere kandidátov na funkciu sudcu a pridelenie sudcov, žiaľ, nebudú z hľadiska samotných výsledkov rozhodnutí nijako záväzné. Prosím zvážiť Národnú radu Slovenskej republiky vzhľadom, najmä vzhľadom na tvorbu členov výberových komisií, pretože v tomto je zrejmá a podľa nášho názoru zrejmá proti ústavnosť týchto ustavení zákona, pretože v takomto prípade jednoznačne možno očakávať podanie na Ústavný súd a konanie na Ústavnom súde v súlade o súlade tohto právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Ja určite budem veľmi rád ešte odpovedať aj na pripomienky kolegov, rešpektujem to, že oproti ústavnosti môže rozhodnúť Ústavný, len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak to nám neberie právo povedať svoj právny názor.
Vo veci kariérneho postupu sudcov možno konštatovať, že zrušenie možnosti dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa jednoznačne vylučuje možnosť zodpovedného a objektívneho posúdenia existencie predpokladov potrebných u sudcu na jeho kariérny postup. Žiaľ, nerešpektujú sa teda ani odporúčania medzinárodných štandardov, ktoré jednoznačne upravujú otázku kariérneho postupu sudcov napríklad v Európskej charte štatútu sudcov, kde sa vychádza zo zásady, že výber a postup sudcov má možnosť, má umožniť uplatniť sa schopným sudcom, rozhodnutia o kariérnom postupe sa zakladá výlučne na kvalitách a pracovných výsledkoch dosiahnutých sudcom pri výkone jemu zverených úloh a zistených pomocou objektívnych hodnotení vykonaných jedným alebo niekoľkými sudcami a prediskutovanými s dotknutým sudcom. Žiaľ, takáto možnosť z hľadiska umožnenia kariérneho rastu a overenia si kvalít sudcu sa týmto zákonom odníma. Uvedeným spôsobom sa obmedzuje kvalita personálneho výberu sudcovského zboru, ktorá má rozhodujúci vplyv na spravodlivý nestranný a nezávislý výkon súdnictva. Vo svojom dôsledku obmedzuje teda aj ústavné kompetencie Súdnej rady schválený zákon pri rozhodovaní o preložení a prideľovaní sudcov tak, ako to vyplýva z článku 141a ods. 4 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože výrazne znižuje objektivitu predkladaných podkladov potrebných náležitému posúdeniu osoby sudcu pri rozhodovaní o jeho kariérnom postupe. Zároveň sudca ako predstaviteľ Súdnej moci prichádza, respektíve stráca možnosť bezprostrednou a rovnocennou účasťou pri výkone súdnictva na súde vyššieho stupňa preukázať aj účastníkom súdneho konania, že spĺňa kritériá potrebné na výkon vyššej sudcovskej funkcie, čo je možné považovať za neodôvodnený zásah do nezávislosti jednotlivých súdov.
Za smutné je možno z hľadiska kariérneho postupu možno navyše považovať aj skutočnosť, že podľa § 14 ods. 2 schváleného zákona na krajský alebo Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú, nie sudcovskú, nie funkčnú, ale len právnickú prax 10 rokov a na najvyšší súd Slovenskej republiky, možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax 10, pardon, 15 rokov. Z uvedeného vyplýva, že schválený zákon nielenže zrušuje vekový cenzus, ktorý doteraz bol funkčným nástrojom na to, aby sa dosiahli, alebo zabezpečili kvality sudcu na súdoch vyššieho stupňa, čo je však ešte horšie, dámy a páni, že z týchto ustanovení vyplýva, že na súd vyššieho stupňa možno preložiť sudcu bez akejkoľvek sudcovskej, teda bez funkčnej praxe. Myslím si, že nie je vôbec správne, aby na krajskom špecializovanom alebo na Najvyššom súde súdil sudca, ktorý neprešiel funkčnou praxou na súde nižšieho stupňa. Čo sa týka výberových konaní na predsedov súdov, tu platia obdobné argumenty, dámy a páni, ako sú argumenty týkajúce sa o tom, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude v tomto štáte sudcom. V zmysle článku 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa na riadení a správe súdov má zásadným spôsobom podieľať aj sudcovská samospráva.
Predsedom príslušného súdu môže byť len sudca, t. j. predstaviteľ súdnej moci. Pri zachovaní nezávislosti súdnej moci je žiaduce, aby predseda súdu nebol v absolútnej závislosti od ministra alebo ministerky spravodlivosti. Doterajšia zákonná koncepcia výberového konania na predsedu súdu vylučuje ústavou predpokladaný rozhodujúci vplyv orgánu sudcovskej samosprávy, ako aj Súdnej rady na správe a samospráve súdnictva. Schváleným zákonom sa, žiaľ, ruší pôvodný zámer ústavodarcu, že v rámci zákona o organizácii, správe a samospráve súdov sa majú zákonnými zmenami vytvoriť predpoklady na to, aby sa na riadení a správe súdnictva okrem Súdnej rady výraznou mierou podieľali aj orgány sudcovskej samosprávy. Zníženie počtu zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberových konaniach na predsedov súdov na jedného člena výberovej komisie opätovne sudcovskú radu stavia do pozície poradného orgánu, ktorý nemôže splniť svojou ústavou požadovanú kompetenciu výraznou mierou sa podieľať na riešení všetkých dôležitých otázok riadenia a správy súdnictva.
Schválený zákon opätovne zavádza ústavne neprípustnú, takmer úplnú závislosť predsedu súdu na výkonnej moci predstavovanej ministrom, respektíve ministerkou spravodlivosti. Pre ilustráciu uvediem, že Ústava Slovenskej republiky upravuje v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva nezlučiteľnosť, t. j. zákaz výkonu ústavnej funkcie sudcu, teda predstaviteľa súdnej moci s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí podľa článku 145a Ústavy Slovenskej republiky. Má sa týmto dôsledne zabezpečiť nevyhnutná apolitickosť súdnictva. Ostatným zložkám štátnej moci, teda aj Národnej rade Slovenskej republiky, aj vláde Slovenskej republiky, sa teda ukladá povinnosť rešpektovať neprípustnosť politizácie justície akýmkoľvek spôsobom. Pri menovaní predsedov súdov ministrom spravodlivosti, ktorý politicky zodpovedá za uvedený rezort ako najvyšší orgán správy súdov, nemôže sa nerešpektovať zámer ústavodarcu vylúčiť neobmedzené nadriadené postavenie predstaviteľa výkonnej moci pri riadení a správe súdov. Pri mechanizme rozhodovania o výbere osôb kandidujúcich na predsedu súdu spočívajúceho v tom, že je postačujúca trojpätinová väčšina zástupcov nominovaných ministrom spravodlivosti a aktuálnou politickou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky sa vytvára priestor na reálnu politizáciu súdnictva presadzovaním straníckych záujmov a kandidátov pri rozhodovaní o osobe predsedu súdu.
Toľko asi, vážené dámy a páni, najviac k odborným argumentom, ktoré sa týkajú, týkajú schváleného zákona. Je možné sa jednoznačne stotožniť s argumentáciou prezidenta Slovenskej republiky a vzhľadom na množstvo výhrad, ktoré aj, ďalších výhrad, sú k predmetnému zákonu prezentované, je dôvod na to, aby Národná rada skutočne predmetný návrh zákona neschválila a aby ministerstvo spravodlivosti vypracovalo skutočne jeden nový koncepčný materiál, ktorý ale bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude zasahovať do nezávislosti súdnictva.
Ja by som chcel predstaviteľov hlavne výkonnej moci a možno aj niektorých členov tohto zákonodarného orgánu požiadať, aby v budúcnosti, dámy a páni, ste nekonali možno zaslepení pomstou a silou a mocou aktuálnej vládnej väčšiny. Tento návrh zákona je skôr hodný ako uterák do ringu, aby sa hodil späť, aby sa nepodporil a aby sa pripravil návrh zákona nový po prepracovaní a oprave chýb, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Ja pevne dúfam, že návrh zákona schválený Národnou radou Slovenskej republiky nebude, že vládna koalícia napriek možno počtom, ktoré v súčasnosti má, zažije ten rozum, aký zažila pri schvaľovaní zákona o Súdnej rade, kde vyhovela pripomienkam prezidenta a namietané, údajne protiústavné ustanovenia Národná rada zo zákona o Súdnej rade vypustila. Vzhľadom na množstvo ustanovení, ktoré, podľa nášho názoru, sú na hrane ústavnosti, prípadne hranu ústavnosti prekračujú a sú protiústavné, podľa nášho názoru, si myslím, že je vhodné tento návrh zákona neschváliť a po zákonom o rokovacom poriadku stanovenej lehote pripraviť nový, novú novelu zákona o sudcoch, ktorá by priniesla viac, viac pozitívnejších vecí.
Na záver mi dovoľte dodať a vyzvať pani ministerku, vážená pani ministerka, očakávam skôr ako šarvátky so súdnou mocou, že výkonná moc bude pripravovať po technickej stránke priestor na to, aby súdy mohli súdiť, aby sa zmenili procesné predpisy tak, aby účastníci konania rešpektovali súdy, aby sa dostavovali na súd, nevytvárali prekážky v rozhodovaní vo veci, aby sudcovia mali technické, finančné a personálne podmienky na to, aby mohli rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. Žiaľ, v súčasnosti nevidíme zo strany ministerstva spravodlivosti žiadny takýto návrh zákona, ktorý by spĺňal tieto atribúty. Zo strany ministerstva spravodlivosti vidno len návrhy zákonov za posledných šesť mesiacov, ktorými chce zasiahnuť a podriadiť si súdnu moc v štáte pod výkonnú moc a aktuálnu moc vládnej väčšiny a, bohužiaľ, vidieť z týchto zákonov, a návrhov zákonov predkladaných ministerstvom aj personálne animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi súdnej, výkonnej moci, ktoré sa riešia či už trestnoprávnou cestou, či už cestou sankcií podľa správneho práva, alebo dokonca cestou návrhov zákonov v tomto najvyššom zákonodarnom a ústavodarnom orgáne.
Vyzývam preto pani ministerku, aby začala konať v prospech súdnictva, aby súdnictvo mohlo konať nezávisle, rýchlo a spravodlivo, aby sa zvýšila týmto dôvera občanov v súdnictvo. Vyhláseniami, ktoré politici hlavne v súčasnosti voči súdom prezentujú, sú nespravodlivé voči tým sudcom, ktorí chcú pracovať, ktorí chcú mať vytvorené dostatočné personálne, materiálne a technické podmienky na to, aby mohli rozhodovať pre ľudí spravodlivo a nestranne. Týmito vecami by sa malo ministerstvo spravodlivosti radšej zaoberať namiesto politických šarvátok a snahy podriadiť si súdnu moc pod svoj vplyv. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole, pri kontrole, samozrejme, výkonnej moci. Ja ale poviem, že nielen kontrolou výkonnej moci sa vykoná moc, kontrolou výkonnou mocou sa bude súdnictvo zaoberať, ale výkonná moc, žiaľ, bude negatívne zasahovať do súdnej moci, a to v dôsledku tohto schváleného zákona.
Treba odkryť tie pekné slová ohľadne transparentnosti spravodlivosti, pretože za nimi sa nachádza veľmi negatívna a škaredá realizácia práva, pokrútenie paragrafov možno ešte viac, ako naznačuje toto písmeno, ale tento znak, pretože z hľadiska, hľadiska toho, akým spôsobom vládna koalícia cestou zákonodarného zboru, cestou Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložením takéhoto zákona chce zasiahnuť do nezávislej súdnej moci, je spôsob absolútne neprijateľný.
Teda vzhľadom na postoj súčasnej koalície ja predpokladám, že akékoľvek odborné argumenty zrejme nezavážia a že vládna koalícia pravdepodobne prelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky, ale táto skutočnosť nám ale nijako nemôže zabrániť, aby sme predkladali odborné argumenty, dámy a páni, aj apelovali na váš zdravý rozum.
Na úvod si dovolím pripomenúť hlavne predstaviteľom výkonnej moci, v ktorej sedia tu v pléne, pretože mám taký pocit, že sa na to neustále zabúda, že súdnictvo a súdna moc nie je o získaní absolútnej kontroly súčasnej vládnej koalície v štáte. Súdnictvo nie je o vašich politických a personálnych výmenách, ktoré ste robili a máte záujem robiť, a za tým účelom predkladáte zákony. Súdnictvo nie je ani o účelových zákonoch šitých horúcou ihlou a dokonca nie je ani o osobnej pomste voči niektorým predstaviteľom súdnej moci, prezentovaných napríklad averziou k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Aj to, čo tu vidíme, dámy a páni, je porušenie podľa môjho názoru aj zákona o rokovacom poriadku. Predsa jeden z ústavných činiteľov predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý požiada o vystúpenie v rozprave má aspoň to najzákladnejšie právo, aby sa o jeho žiadosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, rozhodlo. To, čo ste urobili na decembrovej schôdzi Národnej rady a to čo robíte teraz, tým, že je plénum Národnej rady nie je uznášaniaschopné pri rozhodovaní o tom, či má právo predseda Najvyššieho súdu vystúpiť, je obchádzanie zákona o rokovacom poriadku a ja osobne si myslím, že aj jeho porušenie. Mám za to, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky by nemal ukončiť rozpravu, až kým Národná rada Slovenskej republiky nerozhodne o tom, či predseda Najvyššieho súdu má právo, alebo nemá právo vystúpiť. Či sa vám niekto páči alebo nie, je potrebné rešpektovať predsedu Súdnej rady ako Súdnej rady, ktorá je ústavným orgánom zodpovedajúcim za súdnictvo a súdnu moc.
Súdnictvo a súdna moc má v štáte nenahraditeľnú úlohu, dámy a páni, je základným garantom právneho štátu, ochraňuje svojimi rozhodnutiami základné ľudské práva a slobody občanov a rozhoduje spory, čím realizuje a chráni ďalšie práva a právom chránené záujmy občanov a iných osôb. To je skutočný dôvod, prečo sa z našej strany opakuje potreba zabezpečiť nezávislosť súdnictva a sudcovskú nezávislosť. Moc môže byť zneužiteľná a súdnictvo, ktoré ochraňuje práva občanov, musí rozhodovať nezávisle, nezaujate a spravodlivo bez toho, aby ju iné moci v štáte ovplyvňovali. Nevyhnutnou podmienkou v právnom štáte je teda súdna moc oddelená od ostatných mocí tak, aby vykonávala základnú funkciu ochrany práv občanov bez akýchkoľvek vonkajších a vnútorných negatívnych zásahov. Súčasná vládna koalícia akoby zabudla na trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a na ich vzájomnú nezávislosť. Schválený zákon by sme skôr mohli nazvať ako príbeh o podriadení sudcovskej nezávislosti za každú cenu pod rezort spravodlivosti. Schválený zákon koncentruje najväčšie právomoci do rúk výkonnej moci od novembra 1989 pre výkonnú moc na úkor moci súdnej. Zákon tiež ruší všetky zásadné prestupové reformy v justícii a to aj tie, dámy a páni, ktoré ste možno vy, niektorí, ktorí tu sedíte, schvaľovali a hlasovali v minulých volebných obdobiach. Súdna moc je upravená v siedmej hlave Ústavy Slovenskej republiky samostatne v čl. 124 až 148 ústavy, kde sú jasne definované základné princípy štruktúry, organizácia rozsahu kompetencií súdnej moci a je v nich súčasne aj garantovaná nezávislosť súdnej moci ako základného piliera právneho štátu.
Rovnako si, dámy a páni, dovolím pripomenúť, že medzi základné ľudské práva garantované celým radom medzinárodných dohôd a zmlúv, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ako aj najzákladnejšieho zákona Slovenskej republiky nášho štátu je právo na súdnu ochranu podľa, garantované článkami ústavy pod číslom 46 až 50. Predkladatelia schváleného zákona, pravdepodobne, zabudli na základy teórie štátu a práva, ako aj na základné zásady vyplývajúce z princípov právneho štátu, akými sú zákaz retroaktivity a zákaz odňatia legálne nadobudnutých práv.
V minulosti už samotný Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že nezávislosť súdov a sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk, ako to vyplýva z čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predstavuje súčasne určujúci rys súdnej moci, ktorým sa podmieňuje riadny výkon jej funkcií. Predpokladá však existenciu ústavných a iných, teda aj zákonných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním iných zložiek štátnej moci, zo strany iných zložiek štátnej moci, ale aj pred ovplyvňovaním z vnútra samotnej súdnej sústavy.
Príkazy ústavných noriem, obsiahnutých v jednotlivých článkoch Ústavy Slovenskej republiky, to znamená aj všeobecný princíp právneho štátu a princíp deľby moci je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Bohužiaľ, sme toho názoru, že pri tomto schválenom zákone k tomuto rešpektovaniu týchto základných princípov právneho štátu Národnou radou nedošlo. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom názore v minulosti vyslovil, že právne garancie sudcovskej a súdnej nezávislosti v zásade možno rozdeliť na tieto garancie. Po prvé, zabezpečujúce inštitucionálnu nezávislosť súdnictva ako celku jednotlivých súdov, ale aj sudcov v smere ich nepodriadenosti žiadnej inej zložke štátnej moci. Po ďalšie, ide o tzv. procesné záruky nezávislosti sudcov, vyplývajúcich priamo z procesných predpisov, akými sú zásady verejnosti súdneho konania, ústnosti priamosti voľného hodnotenia dôkazov. A ako posledné napokon ide o tzv. osobné záruky sudcovskej nezávislosti nezosaditeľnosť, nepreložiteľnosť počas funkčného obdobia, spôsob ustanovovania sudcov do funkcií a o tom bude hovorené neskôr, nezlučiteľnosť funkcie sudcu s inými funkciami, dĺžka funkčného obdobia, odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov, ktoré ste, samozrejme, ničili, resp. likvidovali na minulej schôdzi, a ktoré je už predmetom dvoch podaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky. K ohrozeniu či narušeniu nezávislosti súdov môže preto dôjsť aj nerešpektovaním buď ústavných alebo zákonných záruk sudcovskej nezávislosti, takže priamym dôsledkom ich porušenia je porušenie nezávislosti samotného súdu.
V schválenom zákone vrátenom prezidentom je možno z tohto dôvodu aj z hľadiska princípov, ktoré som uviedol na úvod, vidieť najproblematickejšie ustanovenia týkajúce sa týchto zmien. Zmeny týkajúce sa postavenia a zrušenia postavenia justičných čakateľov, najmä s ohľadom na porušenie princípu právnej istoty, nové zavedenie spôsobu, nový spôsob zavedený, spôsob výberového konania na sudcu a kariérny postup sudcov vzhľadom na nerešpektovanie legitimity súdnej moci a na odstránenie ústavou koncipovanej kompetencie sudcovskej samosprávy. V tomto prípade samosprávy, ktorá sa dostala len do polohy poradného orgánu vládnej moci a výberové konania na predsedov súdov s ohľadom na odstránenie kompetencie sudcovskej samosprávy v oblasti riadenia a správy súdov.
Čo sa týka justičných čakateľov, len veľmi krátko. Schváleným zákonom dochádza k inštitútu, dochádza k likvidácii inštitútu justičných čakateľov. Plne je potrebné sa stotožniť aj s názorom pána prezidenta vyjadreného v rozhodnutí, v ktorom vrátil predmetný schválený zákon do Národnej rady. Prezident konštatoval, a možno sa s ním zhodnúť, porušenie princípu právnej istoty v zmysle doterajších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva podstata, že nikomu nemožno odňať práva, ktoré boli riadne nadobudnuté na základe, avšak odňať na základe neskoršieho právneho predpisu. Zhodné bolo v minulosti dokonca aj stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky, predložené v rámci pripomienkového konania. Národná rada Slovenskej republiky tieto stanoviská, názory odbornej verejnosti počas legislatívneho procesu nijako nerešpektovala. Novela zákona porušuje zákonné právo justičných čakateľov stať sa sudcom po splnení všetkých zákonných podmienok bez výberového konania na súde, v ktorom čakateľ vykonával svoju čakateľskú prax. Nahradenie práva uložením povinnosti, a to zúčastniť sa ešte ďalšieho výberového konania na výkon funkcie sudcu je preto protiústavné odňatie vyššie uvedeného práva, ktoré justičný čakateľ nadobudol riadnym spôsobom v súlade so zákonom, teda legálne. Súdnymi čakateľmi sa, predpokladám, vo svojom vystúpení budú zaoberať ešte ďalej kolegovia.
Čo sa týka výberových konaní na sudcu, už pred prijatím predmetného návrhu zákona sme sa niekoľkokrát, dámy a páni, vyjadrili, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane sudcom. Ide o najhrubší zásah do nezávislosti súdnej moci, ktorá vyplýva z čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, že ide o najvážnejší zásah do súdnej moci v histórii Slovenskej republiky. V histórii existencie Slovenskej republiky. Nový spôsobom personálneho zloženia výberovej komisie na výber kandidáta na funkciu sudcu totižto porušuje princíp deľby moci a je protiústavným zásahom do vzniku legitimity súdnej moci, najmä vylúčením prevahy zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberovom konaní. Doterajší dvaja členovia výberovej komisie nominovaní samosprávnymi orgánmi, boli totižto nahradení len jedným členom.
Zo zákonných ustanovení schváleného zákona, ktorý je vrátený prezidentom Slovenskej republiky vyplýva, že v zložení novej päťčlennej komisie, výberovej komisie má mať zastúpenie výkonná moc dvoma členmi, a to nominovanými ministrom spravodlivosti a jeden člen bude nominovaný zákonodarnou mocou, teda Národnou radou Slovenskej republiky. Dvaja zostávajúci členovia výberovej komisie budú nominovaní predstaviteľmi súdnej moci. Jeden člen Súdnou radou a jeden člen orgánom sudcovskej samosprávy, to znamená sudcovskou radou. Celkovo teda, dámy a páni, sú vo výberových komisiách politicky nominovaní traja zástupcovia, teda väčšina vo výberovej komisii, dvaja ministerstvom a jeden Národnou radou. Keď si zoberieme do úvahy a položíme si otázku ohľadne politickej reality, v akomkoľvek štáte, či ho jedni nazývajú právnym alebo iní neprávnym štátom, tak je zrejmé, že politickí nominanti budú nominovaní do týchto komisií aktuálnou vládnou mocou, pretože vládnu moc predstavuje tak väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je oprávnená si zvoliť svojho zástupcu, ako aj je reprezentovaná ministrom, resp. v súčasnosti ministerkou spravodlivosti, ktorá rozhodne o ustanovení dvoch zástupcov. To znamená, že výberové komisie na sudcov budú obsahovať, alebo zahŕňať dvoch politických nominantov z ministerstva a jedného z Národnej rady. Väčšina členov výberových komisií budú politicky nominovaní členovia. V päťčlennej komisii sú, teda, traja členovia mimo zástupcov súdnej moci. Rozhodovať sa má v týchto výberových komisiách hlasovaním tak, že pre prijatie rozhodnutia výberovej komisie je postačujúca trojpätinová väčšina, to znamená rozhodnutie práve týchto troch členov výberovej komisie.
Uvedenou zmenou došlo k výraznej zmene v zložení výberovej komisie, keďže predchádzajúca právna úprava zabezpečovala účasť vo výberových komisiách v nasledovnom zložení. Jeden člen menovaný ministrom spravodlivosti ako predstaviteľ výkonnej moci, dvoch členov volených orgánom samosprávy a z toho jeden bol volený sudcovskou radou a jeden volený kolégiom predsedov sudcovských rád, ďalší člen bol menovaný na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky a piatym bol predseda súdu alebo poverený sudca. Predseda súdu, na ktorého, na ktorý je určené voľné miesto sudcu alebo predsedom súdu uvedeným týmto sudcom. Uvedená zmena teda spôsobuje a jednoznačne zasahuje do nezávislosti súdnictva nakoľko v súčasnosti a doposiaľ o výberových konaniach na miesta sudcov rozhodovala väčšinou sudcovská samospráva z hľadiska, z hľadiska plurality názorov, čo z hľadiska nezávislosti súdnej moci je základnou garanciou nezávislosti súdnej moci ako základnej záruky právneho štátu. Táto právna úprava, najmä čo sa týka výberových komisií, nerešpektuje ani doteraz doterajšie judikované rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa problematiky vzniku funkcie sudcu a kariérneho postupu. Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní napr. ústavnosti § 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch v znení pred schválením tejto novely v minulosti konštatoval, že spôsob, citujem: "Spôsob kreovania výberovej komisie na vznik funkcie sudcu nevyvoláva pochybnosti o neústavnosti z dôvodu neprimeranej ingerencie výkonnej moci do rozhodovania výberovej komisie, keďže zastúpenie exekutívy vo výberovej komisii je pätinové a hlasovacie kvórum pre uchádzača je trojpätinové." To znamená, Ústavný súd posudzoval predchádzajúcu právnu úpravu, kde exekutíva mala jedného člena z piatich a vyslovil sa, že nejde o zásah do nezávislosti súdnej moci, keďže ide len o pätinové zastúpenie, zastúpenie výkonnej moci v takejto výberovej komisii. Argumentom a contrario si môžme povedať, že pokiaľ sa, samozrejme, zastúpenie politických síl vo výberových komisiách na sudcov zvýši, to znamená exekutívy, ako aj zákonodárnej moci v týchto komisiách môže dôjsť k rozporu s ústavou a princípmi nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti.
Je teda zrejmé, že nový spôsob kreovania výberovej komisie spočívajúci v tom, že zastúpenie exekutívy a zákonodarnej moci spoločne vo výberovom konaní na prístup k ústavnej funkcii sudcu je trojpätinové, pričom hlasovacie kvórum postačujúce pre výber uchádzača je taktiež trojpätinové, čím v otázke legitimity súdnej moci dochádza jednoznačne k neprípustnému prepájaniu výberovej komisie na výkonnú moc a zákonodarnú moc. Pokiaľ väčšina výberovej komisie je kreovaná výkonnou mocou a zákonodarnou mocou samotné rozhodovanie o tom, kto bude a kto nebude sudcom, neprináleží súdnej moci, ale ostatným dvom mociam v štáte. Takto zákonodarná moc a súdna výkonná moc priamo zasahujú spolurozhodovaním týchto dvoch oddelených zložiek štátnej moci do vzniku funkcie predstaviteľa súdnej moci, ktorá je ústavne daná len orgánom súdnej moci a prezidentovi Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie nie je, dámy a páni, žiadnou kontrolou súdnej moci, je absolútnym pohltením súdnej moci a na miesto kontroly súdnej moci ústavne predpokladanou súčinnosťou v tomto základnom stupni procesu kreovania funkcie sudcu reálne zabezpečuje rozhodovanie výkonnej a zákonodarnej moci v otázke už legitimity súdnej moci, pretože rozhoduje o moci inej, ktorá, ktorá týmto dvom mociam ústavne nijako neprislúcha. Nerešpektuje sa, teda, ani názor Ústavného súdu uvedeného v rozhodnutí pod spisovou značkou pléna Ústavného súdu 87/2001, keďže nezávislosť, citujem: "Keďže nezávislosť súdnej moci je jedným s fundamentálnych komponentov akéhokoľvek demokratického poriadku založeného na panstve práva, je potrebné úzkostlivo strážiť reálnosť garancií, nezávislosti súdnej moci, jednak pred bezprostrednými zásahmi, jednak pred zásahmi neprimeranými z hľadiska zákonodarcu tak, ako schválil predmetný schválený zákon vrátený prezidentom, ide jednoznačne o neprimerané zásahy do súdnej moci.
Navrhnuté zloženie výberovej komisie, tak opätovne zabezpečuje postavenie súdnej samosprávy ako orgánu vzhľadom na zníženie počtu členov vo výberovej komisii na sudcu ako orgánu, ktorý má len poradnú funkciu a nemôže sa stať skutočným reprezentantom súdnej moci a jej záujmov a rozhodovanie zástupcov samosprávy súdov a ich rozhodovanie o výbere kandidátov na funkciu sudcu a pridelenie sudcov, žiaľ, nebudú z hľadiska samotných výsledkov rozhodnutí nijako záväzné. Prosím zvážiť Národnú radu Slovenskej republiky vzhľadom, najmä vzhľadom na tvorbu členov výberových komisií, pretože v tomto je zrejmá a podľa nášho názoru zrejmá proti ústavnosť týchto ustavení zákona, pretože v takomto prípade jednoznačne možno očakávať podanie na Ústavný súd a konanie na Ústavnom súde v súlade o súlade tohto právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Ja určite budem veľmi rád ešte odpovedať aj na pripomienky kolegov, rešpektujem to, že oproti ústavnosti môže rozhodnúť Ústavný, len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak to nám neberie právo povedať svoj právny názor.
Vo veci kariérneho postupu sudcov možno konštatovať, že zrušenie možnosti dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa jednoznačne vylučuje možnosť zodpovedného a objektívneho posúdenia existencie predpokladov potrebných u sudcu na jeho kariérny postup. Žiaľ, nerešpektujú sa teda ani odporúčania medzinárodných štandardov, ktoré jednoznačne upravujú otázku kariérneho postupu sudcov napríklad v Európskej charte štatútu sudcov, kde sa vychádza zo zásady, že výber a postup sudcov má možnosť, má umožniť uplatniť sa schopným sudcom, rozhodnutia o kariérnom postupe sa zakladá výlučne na kvalitách a pracovných výsledkoch dosiahnutých sudcom pri výkone jemu zverených úloh a zistených pomocou objektívnych hodnotení vykonaných jedným alebo niekoľkými sudcami a prediskutovanými s dotknutým sudcom. Žiaľ, takáto možnosť z hľadiska umožnenia kariérneho rastu a overenia si kvalít sudcu sa týmto zákonom odníma. Uvedeným spôsobom sa obmedzuje kvalita personálneho výberu sudcovského zboru, ktorá má rozhodujúci vplyv na spravodlivý nestranný a nezávislý výkon súdnictva. Vo svojom dôsledku obmedzuje teda aj ústavné kompetencie Súdnej rady schválený zákon pri rozhodovaní o preložení a prideľovaní sudcov tak, ako to vyplýva z článku 141a ods. 4 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože výrazne znižuje objektivitu predkladaných podkladov potrebných náležitému posúdeniu osoby sudcu pri rozhodovaní o jeho kariérnom postupe. Zároveň sudca ako predstaviteľ Súdnej moci prichádza, respektíve stráca možnosť bezprostrednou a rovnocennou účasťou pri výkone súdnictva na súde vyššieho stupňa preukázať aj účastníkom súdneho konania, že spĺňa kritériá potrebné na výkon vyššej sudcovskej funkcie, čo je možné považovať za neodôvodnený zásah do nezávislosti jednotlivých súdov.
Za smutné je možno z hľadiska kariérneho postupu možno navyše považovať aj skutočnosť, že podľa § 14 ods. 2 schváleného zákona na krajský alebo Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú, nie sudcovskú, nie funkčnú, ale len právnickú prax 10 rokov a na najvyšší súd Slovenskej republiky, možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax 10, pardon, 15 rokov. Z uvedeného vyplýva, že schválený zákon nielenže zrušuje vekový cenzus, ktorý doteraz bol funkčným nástrojom na to, aby sa dosiahli, alebo zabezpečili kvality sudcu na súdoch vyššieho stupňa, čo je však ešte horšie, dámy a páni, že z týchto ustanovení vyplýva, že na súd vyššieho stupňa možno preložiť sudcu bez akejkoľvek sudcovskej, teda bez funkčnej praxe. Myslím si, že nie je vôbec správne, aby na krajskom špecializovanom alebo na Najvyššom súde súdil sudca, ktorý neprešiel funkčnou praxou na súde nižšieho stupňa. Čo sa týka výberových konaní na predsedov súdov, tu platia obdobné argumenty, dámy a páni, ako sú argumenty týkajúce sa o tom, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude v tomto štáte sudcom. V zmysle článku 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa na riadení a správe súdov má zásadným spôsobom podieľať aj sudcovská samospráva.
Predsedom príslušného súdu môže byť len sudca, t. j. predstaviteľ súdnej moci. Pri zachovaní nezávislosti súdnej moci je žiaduce, aby predseda súdu nebol v absolútnej závislosti od ministra alebo ministerky spravodlivosti. Doterajšia zákonná koncepcia výberového konania na predsedu súdu vylučuje ústavou predpokladaný rozhodujúci vplyv orgánu sudcovskej samosprávy, ako aj Súdnej rady na správe a samospráve súdnictva. Schváleným zákonom sa, žiaľ, ruší pôvodný zámer ústavodarcu, že v rámci zákona o organizácii, správe a samospráve súdov sa majú zákonnými zmenami vytvoriť predpoklady na to, aby sa na riadení a správe súdnictva okrem Súdnej rady výraznou mierou podieľali aj orgány sudcovskej samosprávy. Zníženie počtu zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberových konaniach na predsedov súdov na jedného člena výberovej komisie opätovne sudcovskú radu stavia do pozície poradného orgánu, ktorý nemôže splniť svojou ústavou požadovanú kompetenciu výraznou mierou sa podieľať na riešení všetkých dôležitých otázok riadenia a správy súdnictva.
Schválený zákon opätovne zavádza ústavne neprípustnú, takmer úplnú závislosť predsedu súdu na výkonnej moci predstavovanej ministrom, respektíve ministerkou spravodlivosti. Pre ilustráciu uvediem, že Ústava Slovenskej republiky upravuje v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva nezlučiteľnosť, t. j. zákaz výkonu ústavnej funkcie sudcu, teda predstaviteľa súdnej moci s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí podľa článku 145a Ústavy Slovenskej republiky. Má sa týmto dôsledne zabezpečiť nevyhnutná apolitickosť súdnictva. Ostatným zložkám štátnej moci, teda aj Národnej rade Slovenskej republiky, aj vláde Slovenskej republiky, sa teda ukladá povinnosť rešpektovať neprípustnosť politizácie justície akýmkoľvek spôsobom. Pri menovaní predsedov súdov ministrom spravodlivosti, ktorý politicky zodpovedá za uvedený rezort ako najvyšší orgán správy súdov, nemôže sa nerešpektovať zámer ústavodarcu vylúčiť neobmedzené nadriadené postavenie predstaviteľa výkonnej moci pri riadení a správe súdov. Pri mechanizme rozhodovania o výbere osôb kandidujúcich na predsedu súdu spočívajúceho v tom, že je postačujúca trojpätinová väčšina zástupcov nominovaných ministrom spravodlivosti a aktuálnou politickou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky sa vytvára priestor na reálnu politizáciu súdnictva presadzovaním straníckych záujmov a kandidátov pri rozhodovaní o osobe predsedu súdu.
Toľko asi, vážené dámy a páni, najviac k odborným argumentom, ktoré sa týkajú, týkajú schváleného zákona. Je možné sa jednoznačne stotožniť s argumentáciou prezidenta Slovenskej republiky a vzhľadom na množstvo výhrad, ktoré aj, ďalších výhrad, sú k predmetnému zákonu prezentované, je dôvod na to, aby Národná rada skutočne predmetný návrh zákona neschválila a aby ministerstvo spravodlivosti vypracovalo skutočne jeden nový koncepčný materiál, ktorý ale bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude zasahovať do nezávislosti súdnictva.
Ja by som chcel predstaviteľov hlavne výkonnej moci a možno aj niektorých členov tohto zákonodarného orgánu požiadať, aby v budúcnosti, dámy a páni, ste nekonali možno zaslepení pomstou a silou a mocou aktuálnej vládnej väčšiny. Tento návrh zákona je skôr hodný ako uterák do ringu, aby sa hodil späť, aby sa nepodporil a aby sa pripravil návrh zákona nový po prepracovaní a oprave chýb, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Ja pevne dúfam, že návrh zákona schválený Národnou radou Slovenskej republiky nebude, že vládna koalícia napriek možno počtom, ktoré v súčasnosti má, zažije ten rozum, aký zažila pri schvaľovaní zákona o Súdnej rade, kde vyhovela pripomienkam prezidenta a namietané, údajne protiústavné ustanovenia Národná rada zo zákona o Súdnej rade vypustila. Vzhľadom na množstvo ustanovení, ktoré, podľa nášho názoru, sú na hrane ústavnosti, prípadne hranu ústavnosti prekračujú a sú protiústavné, podľa nášho názoru, si myslím, že je vhodné tento návrh zákona neschváliť a po zákonom o rokovacom poriadku stanovenej lehote pripraviť nový, novú novelu zákona o sudcoch, ktorá by priniesla viac, viac pozitívnejších vecí.
Na záver mi dovoľte dodať a vyzvať pani ministerku, vážená pani ministerka, očakávam skôr ako šarvátky so súdnou mocou, že výkonná moc bude pripravovať po technickej stránke priestor na to, aby súdy mohli súdiť, aby sa zmenili procesné predpisy tak, aby účastníci konania rešpektovali súdy, aby sa dostavovali na súd, nevytvárali prekážky v rozhodovaní vo veci, aby sudcovia mali technické, finančné a personálne podmienky na to, aby mohli rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. Žiaľ, v súčasnosti nevidíme zo strany ministerstva spravodlivosti žiadny takýto návrh zákona, ktorý by spĺňal tieto atribúty. Zo strany ministerstva spravodlivosti vidno len návrhy zákonov za posledných šesť mesiacov, ktorými chce zasiahnuť a podriadiť si súdnu moc v štáte pod výkonnú moc a aktuálnu moc vládnej väčšiny a, bohužiaľ, vidieť z týchto zákonov, a návrhov zákonov predkladaných ministerstvom aj personálne animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi súdnej, výkonnej moci, ktoré sa riešia či už trestnoprávnou cestou, či už cestou sankcií podľa správneho práva, alebo dokonca cestou návrhov zákonov v tomto najvyššom zákonodarnom a ústavodarnom orgáne.
Vyzývam preto pani ministerku, aby začala konať v prospech súdnictva, aby súdnictvo mohlo konať nezávisle, rýchlo a spravodlivo, aby sa zvýšila týmto dôvera občanov v súdnictvo. Vyhláseniami, ktoré politici hlavne v súčasnosti voči súdom prezentujú, sú nespravodlivé voči tým sudcom, ktorí chcú pracovať, ktorí chcú mať vytvorené dostatočné personálne, materiálne a technické podmienky na to, aby mohli rozhodovať pre ľudí spravodlivo a nestranne. Týmito vecami by sa malo ministerstvo spravodlivosti radšej zaoberať namiesto politických šarvátok a snahy podriadiť si súdnu moc pod svoj vplyv. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Róbert Madej
Je bez odporúčania gestorského výboru, nakoľko bola informácia.
Je bez odporúčania gestorského výboru, nakoľko bola informácia.
Skryt prepis
Róbert Madej
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.
Skryt prepis
Róbert Madej
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Laurenčík v rozprave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Laurenčík v rozprave.
Skryt prepis
Róbert Madej
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nakoľko informácia gestorského výboru neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pričom jeden z nich, pán poslanec Laurenčík, predložil jeden pozmeňujúci návrh.
Predtým ako budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie...
Zobrazit prepis
Predtým ako budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nakoľko informácia gestorského výboru neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pričom jeden z nich, pán poslanec Laurenčík, predložil jeden pozmeňujúci návrh.
Predtým ako budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov, nakoľko boli predložené dnes.
Skryt prepis
Predtým ako budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov, nakoľko boli predložené dnes.
Vystúpenie 14.12.2010 14:37 - 14:40 hod.
Róbert Madej
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127), v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledku...
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127), v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledku rokovania vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2010 č. 137 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 23. novembra 2010 pod č. 31. Neprijal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Neprijali uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona 24. novembra 2010. Svoje záverečné stanovisko, odporúčanie návrh zákona schváliť, neprijal, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uvedeného dôvodu predkladám informáciu, a nie spoločnú správu.
Ako poverený spoločný spravodajca navrhujem podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Podľa aktuálnych výsledkov rokovania som oprávnený predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Skryt prepis
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2010 č. 137 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 23. novembra 2010 pod č. 31. Neprijal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Neprijali uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona 24. novembra 2010. Svoje záverečné stanovisko, odporúčanie návrh zákona schváliť, neprijal, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uvedeného dôvodu predkladám informáciu, a nie spoločnú správu.
Ako poverený spoločný spravodajca navrhujem podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Podľa aktuálnych výsledkov rokovania som oprávnený predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.