Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado, vy ste na úvod povedali, že nebudete hovoriť k veci, k problematike. A hovorili ste o forme, o tom, kto hovorí a poukazuje na tieto pochybenia.
Pán poslanec, viete, čo je tragikomické? Tým, že ste povedali, že nejdete hovoriť k veci, ste preukázali, že k veci ani hovoriť neviete. Pretože tu prerokovávame vážny problém, kde sa Národná rada na jednej strane rozhodla, že nebude prerokovávať štyri návrhy zákonov a máte tu piaty, pri ktorom porušovanie rokovacieho poriadku, pán poslanec, neviete ani odôvodniť a tolerujete. Toto je tragické. A tragické v súvislosti s tým, že vy, keď vystúpite, neviete hovoriť ani k tejto veci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Následne, dámy a páni, a to už po týchto úvodných slovách o súvislostiach poslanci opozície upozornili, že vládna koalícia prerokováva v Národnej rade zákony, ktoré sú predložené v rozpore s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Jedným zo zákonov je vládny návrh zákona, ktorý prerokovávame teraz v druhom čítaní, a to je novela zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Keď ste si, dámy a páni, bez ohľadu na to, že v pondelok nebola schôdza, prijali stanovisko v ústavnoprávnom výbore, na základe ktorého ste povedali, že veľmi prísne idete posudzovať každý návrh zákona z hľadiska toho, či bude predložený, alebo nebude predložený v súlade s § 96 ods. 3, vtedy nebola schôdza, nebol dôvod na prijatie tohto stanoviska, posudzujme ho vecne. Zaviedli ste princíp, ktorý by mal platiť všade, univerzálne, bez ohľadu na to, kto návrh zákona predloží, by ste mali posudzovať každý návrh zákona s ohľadom na to, či bol predložený po uplynutí 6-mesačnej lehoty pred tým, ako predchádzajúci návrh zákona schválený bol, alebo nebol.
Ako sme poukázali ústavnoprávnemu výboru a v tom čase už následne v utorok ústavnoprávny výbor, dámy a páni, zasadol k tomuto návrhu zákona podľa ustanovenia § 146, pretože Národná rada sa uznesením rozhodla, že bude prerokovávať, že požiada ústavnoprávny výbor o stanovisko, to znamená, boli splnené zákonné podmienky na to, aby ústavnoprávny výbor stanovisko dal v tejto veci. Následne ústavnoprávny výbor prerokovával túto problematiku, či predmetný návrh zákona, o ktorom rokujeme teraz, je predložený v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, alebo nie je.
Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, na základe ktorého ústavnoprávny výbor po a) konštatuje, že vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých predpisov, to znamená totožný s tlačou 227, o ktorom Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. februára 2011 č. 312 rozhodla, že nebude o ňom pokračovať v rokovaní a neuplynula ustanovená 6-mesačná lehota.
Dámy a páni, pri rokovaní ústavnoprávneho výboru za tento návrh hlasoval aj koaličný poslanec - pán poslanec Procházka. Ja by som chcel oceniť jeho postoj, pretože keď už sa raz nechal navliecť do tejto hry predsedu Národnej rady, aby sa predseda Národnej rady skrýval za chrbát ústavnoprávneho výboru vo svojom vlastnom rozhodovaní, kde vyplýva z jeho kompetencie, či schôdzu zvolá, alebo nie, aký navrhne program, pred začatím schôdze ústavnoprávny výbor nemá čo zaujímať stanovisko k týmto veciam, pretože to nepripúšťa, neukladá rokovací poriadok. Tak jediný pán poslanec Procházka si zachoval tvár z koaličných poslancov a hlasoval za toto uznesenie, pretože jemu bolo jasné, mimochodom, takisto ako pani poslankyni Dubovcovej, ktorá však za toto nehlasovala, že ide o návrh zákona v tej istej veci.
Keď hovoríme o tom, že porovnávame dva návrhy zákonov, dámy a páni, ústavnoprávny výbor priniesol výklad v tom, že nemusí ísť o totožný návrh zákona, musí ísť vecne o zákon, ktorý z hľadiska svojho predmetu rieši tú istú problematiku. A nepochybné je, že bez ohľadu na to, že tie právne úpravy sú možno mierne odlišné, ale problematika postavenia predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho kreácia je predmet právnej úpravy, ktorý sa dotýka obidvoch návrhov zákona bez ohľadu na to, že jeden je širší v ďalších iných témach a jednoducho na základe toho ústavnoprávny výbor, dámy a páni, rozhodol, že tento návrh zákona, vládny návrh zákona nie je predložený v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku.
Jeden pán poslanec z vládnej koalície si zachoval tvár a predpokladám, že určite sa momentálne necíti dobre z hľadiska toho, že Národná rada vôbec nerešpektuje ani stanovisko a rozhodnutie ústavnoprávneho výboru.
Ja sa chcem opýtať pána predsedajúceho, ako si vážia rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, keď v prvom rade sa štyrikrát chcete skryť za rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, vtedy vám je dobrý ústavnoprávny výbor, a v tej istej veci piate rozhodnutie, uznesenie ústavnoprávneho výboru pán predseda Národnej rady Sulík, ale ani pán predsedajúci, podpredseda Hrušovský nemieni rešpektovať jednoducho preto, že tento návrh zákona prerokovávame na tejto schôdzi.
Vôbec nie je relevantné z hľadiska toho, že či sa nachádza návrh zákona v prvom alebo v druhom čítaní. Keď sa niekto chce, dámy a páni, vyhovárať na jeden z nálezov Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že záverečným hlasovaním Národná rada konvaliduje všetky pochybnosti, resp. nepodstatné pochybenia pri prerokovávaní návrhov zákonov a záverečným hlasovaním v zásade schváli zákon ako celok a konvaliduje tým všetky drobné nedostatky, buď nabádate na porušovanie zákona o rokovacom poriadku, kde vám štyrikrát vadilo, že nebola dodržaná lehota, piatykrát nie. A chcem poukázať ešte na to, že k záverečnému hlasovaniu, dámy a páni, ešte nedošlo. Neschválili sme predmetný zákon v treťom čítaní ako celok. Z uvedeného dôvodu nie je žiadny dôvod pre to, aby Národná rada pokračovala v porušovaní zákona o rokovacom poriadku a prerokovávala tento vládny návrh zákona, hoci bol predložený, pričom neuplynula 6-mesačná lehota na jeho prerokovávanie.
Dámy a páni, ja skutočne nerozumiem ako postoju predsedajúcich a vedenia Národnej rady, ako si môžu dovoliť nerešpektovať uznesenie Národnej rady, keď na jednej strane alibizmus predsedu parlamentu ústavnoprávny výbor štyrikrát zakryje, a pokiaľ piatykrát ústavnoprávny výbor, dámy a páni, autonómne rozhodne, piatykrát nie ste, dámy a páni, ochotní rešpektovať takéto rozhodnutie. Je to nielenže politická účelovosť, ale vy už znásilňujete právo a rokovací poriadok v Národnej rade tak, ako ho neznásilňoval, dámy a páni, nikto predtým.
S ohľadom na uvedené by som si dovolil alternatívne po procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška, navrhnúť druhý procedurálny návrh, a to, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Berte to, dámy a páni, odo mňa ako ústretový krok, pretože v prípade, ak by sme nepokračovali v rokovaní, začala by odznova plynúť 6-mesačná lehota. Takto dá Národná rada zadosť rokovaciemu poriadku, uzneseniu ústavnoprávneho výboru, vráti návrh zákona vláde a vláda bude po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorá sa začína počítať dňom, kedy nebol schválený návrh pána poslanca Jurčíka, bude môcť po uplynutí tejto 6-mesačnej lehoty, ktorá je už tým pádom kratšia, predložiť návrh zákona znova.
Ja pevne verím, že tak, ako ste začali hrať tú hru a alibizmus predsedu Národnej rady podporoval ústavnoprávny výbor, tak ste sa dostali do tejto hry a ja viem, že vám je to teraz nepríjemné, že prerokovávate zákon, ktorý ako piaty porušuje rokovací poriadok, aspoň tak sa vyjadril ústavnoprávny výbor, tragické je alebo tragikomické je, že tú hru, ktorú ste začali, tak ste sa dostali do vlastnej pasce a neviete, čo urobiť.
Pokiaľ chcete dodržať rokovací poriadok a pokiaľ ste sa principiálne zachovali pri štyroch bodoch programu, kde ústavnoprávny výbor rozhodol tak, ako rozhodol, mali by ste, dámy a páni, rešpektovať aj toto piate uznesenie a zastaviť prerokovávanie tohto zákona v Národnej rade.
V opačnom prípade správanie vládnej koalície bude potvrdzovať len to, čo hovoríme dávno: jednoznačná politická účelovosť. A zákon o rokovacom poriadku, dámy a páni, používate len vtedy, keď vám to vyhovuje, keď sa máte postaviť k veci principiálne a férovo, vtedy vám rokovací poriadok nehovorí nič a ani ho nepoznáte.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, toto je tradičný spôsob vládnej koalície, ako poslancov opozície umlčať, ja to beriem. Ale nehnevajte sa, určite predmetný, predmetné vystúpenie je k veci, pretože hovorí o súvislostiach, na ktoré teraz nadviažem k prerokovávaniu tohto návrhu zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval v krátkosti na predkladaný návrh zákona a nadviazal na to, čo v rozprave povedal pán poslanec Paška.
Dámy a páni, v pondelok zasadol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, na žiadosť predsedu parlamentu sa zaoberal štyrmi žiadosťami, ktorými predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či návrhy zákonov z dielne najmä opozície plus pána poslanca Matoviča sú predložené v súlade s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, alebo nie sú. Dve zaujímavé súvislosti boli s týmto rokovaním ústavnoprávneho výboru zaznamenané:
Prvá, že hoci predseda parlamentu tieto žiadosti dal na ústavnoprávny výbor, pred tým sa, dámy a páni, predseda Národnej rady už dávno rozhodol. Tie body programu nezaradil na program schôdze. Zo strany Richarda Sulíka išlo o čistý alibizmus, kde svoje rozhodnutie potreboval zakryť odporúčaním ústavnoprávneho výboru.
Druhá súvislosť, dámy a páni, je v tom, že zákon o rokovacom poriadku vôbec neukladá ústavnoprávnemu výboru, aby sa v tejto veci vyjadroval pred tým, ako začne schôdza. Pojmologicky predseda Národnej rady požiadal o stanovisko. Jedinú oporu, ktorú nájdeme, nájdeme z pondelkového rokovania ústavnoprávneho výboru v ustanovení § 146, ktorý jasne naznačuje, citujem: "Ak počas schôdze Národnej rady vyskytne sa pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru."
Sú tam štyri kumulatívne podmienky. Musí ísť o schôdzu Národnej rady, musí začať, ak sa počas schôdze Národnej rady, v pondelok tento týždeň schôdza neprebiehala. Ďalej na návrh poslanca Národná rada rozhodne. To znamená ďalšia, druhá a tretia podmienka, Národná rada musí rozhodnúť, a to na návrh poslanca. To sa nestalo, že o tomto postupe sa dá, sa požiada ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko.
Čo ste urobili teda v pondelok, dámy a páni? Zlomili ste rokovací poriadok, predseda Richard Sulík sa potreboval zakryť alibisticky za nejaké rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, že štyri návrhy zákonov nie sú predložené v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Dobre, spravili ste si to, čo ste si spravili, zaviedli ste nové princípy, podľa ktorých Národná rada sa má týmito vecami takýmto spôsobom zaoberať, a hlavne ste zaviedli veľmi široké a prísne pravidlo, ktorým ste povedali v pondelok, že sa mienite, mienite ho dodržiavať. V prípade, ak zákon nebude predložený v súlade s § 96 ods. 3, človek, ktorý má tvár, hoc´ aj v politike, by mal takýto návrh zákona odmietnuť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni, aby som dal zadosť zákonu o rokovacom poriadku dovoľte mi, aby som v prvom rade navrhol procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie a procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Dámy a páni, postavenie prokuratúry je nezávislé od vlády Slovenskej republiky, od zákonodarnej moci, teda Národnej rady Slovenskej republiky a nezávislé postavenie prokuratúry vyplýva z článkov 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je to prvý návrh, ktorý pani ministerka, pravdepodobne, v súčinnosti s pánom ministrom vnútra predkladá za účelom podriadiť justíciu a všetky ostatné zložky v štáte, ktoré sa podieľajú na trestnom konaní, podriadiť si politickej moci. Sú to veľmi nebezpečné tendencie, dámy a páni, ktoré treba jednoznačne odsúdiť a treba ich v akomkoľvek možnom rozsahu popierať. Návrh zákona, bolo už o ňom veľa povedané, dovolím si v sumári povedať najzákladnejšie veci, o ktorých práve v prvom čítaní rokujeme a prečo s týmto zákonom nemôžeme súhlasiť.
Pani ministerka, hoci jej to ani z ústavy neprislúcha, v rámci rezortu spravodlivosti bude chcieť mať rozhodujúci vplyv, za ministerstvo spravodlivosti ovplyvňovať trestnú politiku štátu. Chce sa podieľať na vydávaní záväzných stanovísk, ktoré budú záväzné pre prokurátorov v ich činnosti. Záväzné stanoviská bude musieť každý prokurátor dodržiavať, inými slovami povedané, podľa záväzného stanoviska vo všeobecnosti sa rozhoduje v každom jednotlivom prípade, či predmetnú osobu v tej trestnej veci stíhať, alebo nestíhať, či trestné konanie zastaviť, začať, alebo ukončiť. Týmto spôsobom ministerstvo spravodlivosti, hoci mu to z Ústavy Slovenskej republiky neprislúcha, chce záväznými stanoviskami rozhodovať, kto bude na Slovensku trestne stíhaný a kto nie.
Ministerstvo v tomto zákone predložilo cez vládu aj riešenie politických výberových komisií. Ministerstvo a táto vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom a kto prokurátorom nebude. Rozmeňme si to, dámy a páni, na drobné. Zavádzané výberové komisie majú byť päťčlenné. Jeden člen bude nominovaný Národnou radou Slovenskej republiky, pardon, volený, dvaja členovia budú nominovaní Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a jeden člen komisie bude menovaný generálnym prokurátorom. Spomeňme si, pani ministerka, akým spôsobom, až smiešnym a potláčajúcim základné princípy právneho štátu, chcete zvoliť generálneho prokurátora. Štyri funkcie, štyria členovia vo výberových komisiách budú takýmto spôsobom politicky menovaní cestou vašich politických reprezentantov. Cestou vášho generálneho prokurátora, ktorý má byť do budúcnosti zvolený verejnou voľbou, lebo sa neviete dohodnúť na voľbe tajnej a neviete si skontrolovať vlastných poslancov a bojíte sa ako by znova hlasovali, a preto presadzujete voľbu verejnú. Štyria členovia z piatich vo výberových komisiách budú takto politicky menovaní a samospráva, to znamená prokurátorská rada bude dopĺňať člena piateho.
Podľa návrhu zákona ani jeden z týchto členov nemusí byť prokurátorom. Títo ľudia vôbec nemusia vedieť nič o činnosti prokuratúry, napriek tomu prokurátorov vyberať budú. Ako tomu možno inak povedať? Ako tak, že ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky a vládna koalícia chce na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom.
Rovnako je to aj vo veci disciplinárnych konaní. Po novom disciplinárne konanie proti prokurátorovi bude môcť iniciovať aj minister. Generálnemu prokurátorovi prináleží najvyššie postavenie v prokuratúre. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor. Tak ustanovuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu, že z tohto vyplýva riadenie v personálnych, technických, ekonomických veciach, ale aj v rozhodovacej činnosti prokuratúry, vy tieto kompetencie generálneho prokurátora upierate v mnohých ďalších ustanoveniach. Okrem toho, že disciplinárne konanie bude teda môcť začať minister, to znamená politický predstaviteľ, hoci za kvalitu rozhodovacej činnosti je zodpovedný generálny prokurátor, povedzme si, ako pani ministerka idete kreovať disciplinárne komisie. Opäť v disciplinárnych komisiách bude prevaha politických zástupcov. To znamená, bude tam jednoznačný vplyv politickej moci. Disciplinárna komisia bude mať troch členov. Jedného člena bude menovať minister spravodlivosti, druhého člena bude voliť parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky a len tretieho člena v disciplinárnej komisii bude menovať samospráva, to znamená Rada prokurátorov. Dvaja z troch členov, to znamená rozhodujúca väčšina, budú nominanti politického zastúpenia a zastúpenia v súčasnosti nie iného, povedzme si realitu, ako vašej vládnej koalície.
Ako bude vyzerať odvolacia komisia v disciplinárnych konaniach. Odvolacia komisia bude mať piatich členov. Dvoch členov odvolacej komisie menuje minister spravodlivosti. Dvoch členov bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a len jedného člena z piatich samospráva v prokuratúre, Rada prokurátorov. To znamená, štyria členovia, dámy a páni, z piatich členov odvolacej disciplinárnej komisie budú menovaní a volení politicky a zase vašou vládnou koalíciou. To je určite predstava pani ministerky spravodlivosti.
Zoberme si to, dámy a páni, v celom kontexte. Pani ministerka bude vydávať záväzné stanoviská. To znamená, bude chcieť rozhodovať o tom, koho stíhať a koho nestíhať, keď niektorý z prokurátorov nebude rešpektovať rozhodnutie na základe vydaných záväzných stanovísk. Pani ministerka, teraz je to pani ministerka Žitňanská, kedykoľvek v budúcnosti ktokoľvek iný. V tom spočíva možnosť zneužitia politickej moci kýmkoľvek iným. Bude môcť iniciovať disciplinárne konanie voči prokurátorovi, ktorý nevyhovie politickým rozhodnutiam.
A na záver, pani ministerka sama za súčinnosti svojej vládnej koalície v Národnej rade bude menovať a voliť väčšinu členov disciplinárnej komisie, ktorí budú rozhodovať o tom, či sa prokurátor dopustil, alebo nedopustil disciplinárneho previnenia. V tom spočíva, dámy a páni, nátlak, ktorý chcete týmto zákonom vyvolať na prokuratúru. Prokurátori budú pod tlakom, aby rozhodovali tak, ako si praje súčasná politická moc, aby rešpektovali rozhodnutia politické, ktoré bude prezentovať minister spravodlivosti a ovplyvňovať aj cestou záväzných stanovísk, iniciovania disciplinárnych konaní, ako aj nominácií v rámci disciplinárnych komisií. Je to úžasné, že ten, kto navrhuje disciplinárne konanie, súčasne cestou svojich zástupcov bude rozhodovať o tom, či sa osoba obvinená z disciplinárneho deliktu dopustila, alebo nedopustila tohto disciplinárneho deliktu. To už naozaj v jednom môžme mať prokurátora, pardon, vyšetrovateľa, prokurátora aj sudcu a môžme zabudnúť na celý právny štát.
Čo sa týka ďalších nešťastných ustanovení, ktoré tu už boli popísané. Zverejňovanie rozhodnutí v trestných veciach nie je veľmi šťastné. Najmä rozhodnutí, kde išlo, alebo pôjde o zastavenie trestného konania, tam, kde sa napr. skutok nestal, nepomôže, pani ministerka, podľa môjho názoru, anonymizovanie osobných údajov, nakoľko v malých mestách sa z obsahu rozhodnutia jednoznačne dozviete, o aké osoby ide. Rovnako tak je nešťastné zverejňovať aj procesné rozhodnutia v rámci súdnej agendy, či už na ústavnom súde alebo aj na ďalších, čo sú právne úpravy, ktoré prijal tento parlament na minulej schôdzi. Je to naozaj nešťastné, keď v rozpore s prezumpciou neviny budú o ľuďoch vynášané informácie, ktoré sa nemusia ani zakladať na pravde na základe rozhodnutí, ktoré boli zverejnené napr. o zastavení trestného stíhania. Môže dôjsť do zásahu a do vážneho a neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd, a to najmä základných práv týkajúcich sa súkromia, ochrany pred neoprávneným zverejňovaním a zhromažďovaním osobných údajov. To sú základné práva vyplývajúce z čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Čo sa týka ďalšieho, veľmi nešťastného ustanovenia v návrhu zákona, a to je zlikvidovanie právnych čakateľov prokuratúry. Presne podobný systém, ktorý ste našli, pani ministerka, pri súdoch, mali ste červené súkno pri mladých ľuďoch, ktorí sa pripravovali na funkcie sudcov, prešli výberovými konaniami a na základe zákona im vznikal nárok na obsadenie funkcie sudcu na príslušnom súde, podobný systém na zlikvidovanie mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na funkciu prokurátorov, podobný systém si nachádzate aj u nich. Chcete ich zo systému vypustiť, pretože predpokladám, že máte už stovky svojich nominantov v KDH, SDKÚ a v ďalších politických stranách, mládežníckych organizáciách a vašich hnutiach, ktorými chcete obsadiť tieto inštitúcie a omladiť na modro prokurátorskú krv.
Je to nešťastné aj z hľadiska inštitúcie ako takej. Nemožno funkciu prokurátora obsadiť človekom, ktorý sa systematicky predtým nepripravoval na túto funkciu prokurátora. Práve právny čakateľ prokuratúry a justiční čakatelia na súdoch sú inštitúty, na základe ktorých sa ľudia pripravujú, tieto osoby pripravujú na výkon funkcie prokurátorov a pri justičných čakateľoch na výkon funkcie sudcu. Okamihom vymenovania za prokurátora a okamihom vymenovania za sudcu im už nepomôže nič. Musia sa samostatne rozhodovať a nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Ako chcete zaručiť kvalitu prokurátorského stavu, keď za prokurátora bude z ničoho nič vymenovaný človek, ktorý justičnú prax a prípravnú prax, v tomto prípade prípravnú prax prokurátora, nemá?
V Európe neexistuje žiaden štát, kde by sa prokurátori nepripravovali v rámci prípravnej praxe na túto funkciu. To, že politicky zasahujete do prokuratúry vie každý. Ja sa čudujem médiám, že vám to tolerujú a že sú ešte vo svojom prístupe k vám zmierlivé z hľadiska mocenských zásahov do justície, prokuratúry, polície a všetkých mocenských zložiek v štáte. Ďalším dôkazom toho je, že zo zákona navrhujete, aby zanikli funkcie u tých, ktorí ich doposiaľ vykonávajú, krajských prokurátorov, okresných prokurátorov a všetkých ich námestníkov. Zo zákona teda zaniká 180 funkcionárov. Končí svoje funkcie zo zákona s tým, že od tohto dátumu by mali nastúpiť noví. Samozrejme, predpokladáte na základe nových spolitizovaných výberových komisií, že tomu tak môže byť aj skôr. 180 funkcií v štáte, o ktorých môžem povedať, že koaličná svorka sa už ide potrhať o to, ako ich obsadí.
Dámy a páni, je mi veľmi ľúto, ale toto je ďalší dôkaz, že vládna koalícia na Slovensku zneužíva moc. Zneužíva miernu väčšinu politickej, vládnej koalície, ktorá, niektorí kolegovia ju označili, že je v polčase rozpadu, na to, aby mocenskými nástrojmi ovplyvňovali možno až politiku podľa tých informácií, ktoré máme. Pani ministerka, vy ste sa v rozprave vyjadrili, že cítite silný mandát na tieto zmeny. Tieto zmeny hraničia s ústavnosťou a, ba priam, sú v mnohých prípadoch protiústavné. K protiústavným návrhom zákonov vám nikto mandát nedal. Silný mandát cítiť nemôžete, pretože nemáte za sebou politickú stranu, ktorá by mala taký prevažujúci mandát, ktorý by vás oprávňoval niečo takéto cítiť. Ja, ale, a to vám poviem osobne a úprimne, pani ministerka, cítim nedostatok pokory. Nedostatok pokory k tomu, aby ste návrhy zákonov pripravovali za širšieho spoločenského konsenzu, aby ste legislatívne zmeny robili spôsobom, ktorý nebude dehonestovať základné princípy právneho štátu, demokracie a plurality politických síl. Základné princípy, ktoré poznajú trojdelenie moci v štáte na zákonnú, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. To sú veci, ktoré, bohužiaľ, týmto návrhom zákonov, ktoré predkladáte do Národnej rady Slovenskej republiky chýbajú a, žiaľ, touto Národnou radou budú schvaľované v ďalšom čítaní.
Ja pevne verím, že tak ako to bolo doteraz aj v ďalšom čítaní pripomienky poslancov Národnej rady budú predložené za účelom odstránenia množstva z týchto nejasností, ktoré boli popísané, z množstva týchto výhrad, ktoré máme. Pevne verím, že aj prezident využije právo veta tak, ako pri vašich zásahoch do justície a pevne verím, že aj v tomto prípade bude podaný návrh na Ústavný súd, pretože si v týchto návrhoch zákonov mýlite to, čo je ústavné a čo nie je. Štátny orgán môže konať len na základe ústavy v medziach ako to ustanoví zákon a túto medzu ústavy a zákona jednoznačne pod právnymi normami s nižšou právnou silou ako je ústava a ústavný zákon obchádzate a porušujete. Pevne verím, že v týchto veciach Ústavný súd, pokiaľ nenájdeme rozum tu vo väčšine Národnej rady, Ústavný súd dá za pravdu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Poliačik. O výberových konaniach a o rodinkárstve choďte presviedčať, že sa vám nepáči, na Krajský pozemkový úrad do Trenčína. Tam vám určite uveria. (Potlesk.) Vtedy mi prichádza na um taká myšlienka, večné pravidlo: "Hoď kameňom, kto si bez viny."
Pán poslanec Krnáč, hovoríte o tom, že tento zákon je tu v Národnej rade kvôli chybe pána prezidenta. Ja by som si dovolil polemizovať s týmto názorom, pretože pán prezident predložil pripomienku, ktorá zásadne bude rešpektovať a rešpektuje súlad s ústavou a snaží sa tento zákon dostať do takého postavenia s ústavou, aby tento zákon rešpektoval všetky články ústavy. Aj postavenie justičných čakateľov. To, že vy chcete odstrániť mladých ľudí z justície pod zámienkou zlúčenia s vyššími súdnymi úradníkmi, zrušiť ich nárok, ktorý im vznikol podľa doterajších právnych predpisov, čo je podľa nášho názoru v rozpore s ústavou, je síce váš legitímny cieľ, ale pevne verím, že Ústavný súd dá za pravdu nám.
Ďakujem pekne aj za slová podpory a ja si dovolím zhrnúť, že skutočne zákony v oblasti súdnictva a justície z dielne tejto vládnej koalície prísne a výlučne porušujú princípy právneho štátu, nezávislosti súdnictva, zasahujú do sudcovskej nezávislosti, a to všetko za účelom politizácie súdnej moci, a to všetko za účelom získania kontroly vládnej koalície nad súdnictvom. Žiaľ.

Ďakujem pekne. Keď týždeň po tom, ako Národná rada schválila veľkú novelu, ministerka spravodlivosti posunula do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý má opravovať jej schválený zákon v Národnej rade. Aj tento zákon vzhľadom k tomu, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky podľa nášho názoru, ktorý verím, že môžme vysloviť, upravuje právne postavenie justičných čakateľov, vrátil opätovne aj túto malú novelu prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie do Národnej rady.
Dámy a páni, ale nemôžme pozerať na tento malý zákon, na túto malú novelu cez prizmu len tých paragrafov, ktoré vidíte na stole. Musíme sa na túto novelu pozerať aj cestou schváleného zákona č. 33/2011 Z. z., kde Národná rada Slovenskej republiky prijala vážne rozhodnutia, ktoré zasahujú do nezávislosti súdnej moci.
Faktom je, dámy a páni, že ste, hlavne kolegovia z koalície, prijali zákon, ktorý od 1. mája zasiahne vážnym spôsobom do nezávislosti súdnictva. V Slovenskej republike, tak ako v každom inom demokratickom a právnom štáte, platí princíp trojdelenia moci na moc zákonodarnú, moc výkonnú a moc súdnu. Tieto moci navzájom v rámci systému bŕzd a protiváh sa majú kontrolovať, dopĺňať, ale na druhej strane majú byť od seba nezávislé a mať osobitné postavenie. Bohužiaľ, predstavitelia vládnej koalície a vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, asi aj svojím rozhodnutím väčšina parlamentu rozhodla, že tieto rozdiely, tieto osobitosti a toto oddelenie troch mocí v štáte sa bude stmeľovať a výkonná a zákonodarná moc budú zasahovať do moci súdnej. To je výsledok novelizácií právnych predpisov v tejto oblasti.
Tento návrh zákona opravuje tie nepodarky, ale iba sčasti, aby nedochádzalo k zjavnej protiústavnosti, keď prechodné ustanovenie týkajúce sa justičných čakateľov sa týka účinnosti od 1. januára a účinnosť zákona je až 1. mája. To znamená, spätne prechodné účinné ustanovenie účinnosť nadobúdať nemôže.
Týmito právnymi úpravami, dámy a páni, ste spolitizovali a chcete spolitizovať súdnictvo ako také. Chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. V zákonoch, v zákone o sudcoch a prísediacich a následne aj v ďalšom článku v zákone o súdoch ustanovujete výberové komisie na sudcov a na predsedov súdov, ktoré nemajú nič s právnym štátom spoločné. Vo výberových komisiách budú mať väčšinu zástupcovia iných mocí ako moci súdnej. Budú napríklad v 5-členných výberových komisiách na sudcov traja členovia, ktorí nepochádzajú zo súdnej moci, dvaja menovaní pani ministerkou a jeden menovaný, volený Národnou radou Slovenskej republiky. Keď si zoberiete do úvahy politickú realitu, aká na Slovensku existuje, tak traja zástupcovia vo výberovej komisii na sudcu, to znamená traja z piatich ľudí, ktorí rozhodujú o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom, budú menovaní politicky na základe väčšinovej vôle konkrétnej politickej garnitúry, ktorá na Slovensku bude vládnuť, pretože väčšina v parlamente predstavuje aj väčšinu vo vláde Slovenskej republiky.
To, že iné moci, a to moc zákonodarná a moc výkonná, budú rozhodovať o tom kto bude a kto nebude sudcom, dáva alebo spochybňuje legitimitu súdnej moci ako takej, ktorej vznik a postavenie a jednotlivé právne postavenie by malo byť odvodené od tejto moci. Spolupráca moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej nie je vec, ktorú si môžme zamieňať s tým, ako iná moc bude zasahovať v rámci kreácie moci druhej. Politické výberové komisie pokračujú aj v rámci správy súdov. Ministerstvo bude mať väčšinu pri menovaní, väčšinu zástupcov v komisiach, ktoré budú rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude predsedom konkrétneho súdu. V tomto prípade sa už ministerstvo spravodlivosti ničím netajilo a predložilo návrh, ktorý bol schválený v Národnej rade, ktorý obsahuje možnosť a v tomto prípade už aj právnu povinnosť menovať troch členov výberovej komisie na predsedov súdov zo strany ministerstva spravodlivosti. To znamená konkrétneho ministra, ministerku spravodlivosti.
Dámy a páni, ide o nepredstaviteľné zásahy do súdnej moci, ktorá by mala byť oddelená od moci zákonodarnej a od moci výkonnej. Ale čo je ešte horšie, mala by byť oddelená od politických vplyvov. Vy sa po viac ako dvadsiatich rokoch od nežnej revolúcie, kde sa mnohí chválite, že ste mnohí štrngali kľúčmi, netajíte tým, že popierate základné princípy demokratického a právneho štátu a snažíte sa moc, ktorá pochádza od občanov, koncentrovať vo svojich rukách. Nepripúšťate žiadne brzdy a protiváhy proti tomu, aby moc v rukách politikov nebola zneužitá, pretože pokiaľ politici budú mať moc aj nad súdnictvom, môže dochádzať a bude dochádzať a v súčasnej dobe vidíme, že dochádza k zneužitiu moci, ktoré už nebude ani kontrolovateľné a sankcionované.
Ďalší neduh tohto návrhu zákona je o tom, že, predpokladám, vládna koalícia ako červené súkno sa chce zbaviť všetkých ľudí, ktorých vidí a ktorých môže akýmkoľvek spôsobom, či už legálnym, legitímnym alebo nelegálnym, neústavným a nelegitímnym, sa zbaviť. Takýmto spôsobom, dámy a páni, pristupujete aj k právnemu postaveniu justičných čakateľov. Práve justičných čakateľov sa osobitne táto novela zákona, ktorá bola vrátená prezidentom Slovenskej republiky, týka. Prechodné ustanovenie, ktoré má riešiť právne postavenie justičných čakateľov, prezident Slovenskej republiky navrhol v znení, ktoré by riešilo ich právne postavenie ústavným spôsobom. Už aj v minulosti, myslím, že to bolo v roku 2002, sa pri novelizácii zákonov, ktoré sa týkali právneho postavenia justičných čakateľov, ich právne postavenie riešilo tak a presne v obdobnom prípade, že justičný čakateľ, ktorý bol vymenovaný, ktorý bol výberovou komisiou vymenovaný do tejto funkcie, zostáva, jeho právne postavenie zostáva podľa doterajších právnych predpisov a nárok na obsadenie funkcie sudcu sa posudzuje a zostáva zachovaný tiež podľa doterajších právnych predpisov. Vy ste sa potrebovali niekoľkých desiatok ľudí zbaviť bez relevantného dôvodu. A bez relevantného dôkazu, ktorý by ste predložili verejnosti, ste možno s červeným súknom na očiach jednoducho videli, že toto sú ľudia, ktorých môžete akýmkoľvek spôsobom z justície vyhodiť, obmedziť ich práva, ktoré nadobudli verejnými výberovými konaniami.
Právne postavenie čakateľov, justičných čakateľov bolo dané výberovým konaním, na základe ktorého nastúpili na príslušný súd. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o sudcoch im týmto spôsobom vznikol nárok obsadiť voľné miesto sudcu na súde, v ktorom vykonávali prax justičného čakateľa. Vzhľadom k tomu, že sa funkcia justičného čakateľa ruší, justiční čakatelia sa stávajú vyššími súdnymi úradníkmi zo zákona odo dňa účinnosti tejto právnej úpravy a bez ich súhlasu. Rušia sa aj ich legálne nadobudnuté práva, a to právo obsadiť voľné miesto sudcu na základe výberového konania, ktoré absolvovali, a vzniká im nová povinnosť splniť ďalšiu podmienku, obsadiť toto miesto sudcu druhým dodatočným novým výberovým konaním, ktoré zavádzate podľa zákona pre túto skupinu ľudí.
V tomto tiež vidno určitú protiústavnosť tejto právnej úpravy. Namiesto toho teda, aby ste rešpektovali pripomienky prezidenta, ktoré pán prezident navrhoval už pri prvom vrátení zákona č. 33/2011 Z. z. z roku 2011, vtedy ste prijali zjavne protiústavný zákon, ktorý lepíte a opravujete touto novelou. Ja pevne verím, že budete ochotní rešpektovať opätovné pripomienky prezidenta, ktoré v tom istom znení pán prezident navrhol Národnej rade Slovenskej republiky. Pokiaľ tomu tak nie je, tak už neviem, akým spôsobom pomôcť kolegom z vládnej koalície pochopiť, aké návrhy zákonov schvaľujú, ako majú návrhy zákonov schvaľovať tak, aby neboli tieto návrhy zákonov podľa nášho názoru, je to náš názor, protiústavné.
Vo veci tvorby výberových komisií na sudcov, to znamená vo veci rozhodovania o tom, kto bude alebo nebude sudcom, čo si vládna koalícia v súčasnosti vymienila ako svoju kompetenciu na rozhodovanie, vo veci rozhodovania o funkciách predsedov súdov na Slovensku, kde bude mať politická moc, to znamená zákonodarná a výkonná moc, tiež väčšinové rozhodovacie práva, ako aj vo veciach týkajúcich sa právneho postavenia justičných čakateľov, zrušenia ich funkcií a nárokov vyplývajúcich z už absolvovaných výberových konaní, nárokov na obsadenie funkcie sudcu, v prípade, ak je takéto miesto voľné na príslušnom súde, kde vykonávajú prax, môžete, kolegyne, kolegovia, očakávať vo veľmi krátkom čase podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.
V predmetnej veci ja očakávam, že Ústavný súd bude posudzovať súlad tohto právneho predpisu, ako aj prechodného ustanovenia, ktoré schvaľujete teraz, a obávam sa, že nie ste ochotní akceptovať pripomienku prezidenta, ktorý by tento nesúlad odstraňoval, bude rozhodovať o súlade alebo nesúlade týchto právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a to konkrétne s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovujú a zavádzajú do praxe princípy nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti. Vo veciach, ktoré sa týkajú právneho postavenia justičných čakateľov, dámy a páni, môžete okrem toho očakávať aj namietaný nesúlad s rovnosťou právneho postavenia justičných čakateľov vo vzťahu k základným princípom právneho štátu, a to k zákazu retroaktivity, pretože zákon spätne odníma legálne nadobudnuté práva týmto osobám.
V tejto súvislosti, dámy a páni, si vás dovoľujem požiadať, aby ste aspoň tie pripomienky prezidenta, ktoré prezident Slovenskej republiky navrhol, schválili, aby ste tak dali zadosť aspoň v tejto časti jemnej úprave, ktorá aspoň sčasti odstráni neústavnosť prijímanej právnej úpravy. Tento zákon, ako aj zákony, ktoré prídu na rokovanie ďalej, sú dôkazom o tom, že vládna koalícia vypustila zo slovníka slovo demokracia, vládna koalícia vypustila zo svojho slovníka slová a pojmy, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva a zákaz zneužívania moci, politickej moci na osobné alebo iné, ako aj politické ciele. Správanie vládnej koalície cestou predkladaných návrhov zákonov, ale možno aj spôsobom, akým súčasní ministri sa vyjadrujú ohľadne aktuálnych tém, napr. odposluchov, je nevídané v histórii Slovenskej republiky a hovorí o tom, že politická moc od júnových volieb v roku 2010 je zneužívaná. Ja som presvedčený, kolegovia a kolegyne aj z vládnej koalície, že mnohým z vás to vadí a že postupom času príde aj ten čas, keď pretečie váš pohár trpezlivosti. Ja sa len obávam toho, aby to nebolo neskoro, keď už budú zdevastované všetky základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnému zákonu, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Dovoľujem si pripomenúť, že opäť ide o zákon, ktorý napráva nepodarok, ktorý bol schválený Národnou radou na návrh vlády Slovenskej republiky z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keď týždeň... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, páni, vážený pán predseda Národnej rady, niekedy mi pripadá diskusia s predstaviteľmi súčasnej pravicovej vládnej koalície a ministrami ako sebatrýznenie, ale ja túto tortúru ešte opätovne dneska podstúpim.
Pani ministerka, vy ste ma citovali z roku 2004, vyjadrenie, zabudli ste, pani ministerka, povedať vo svojej záverečnej reči, na ktorú ako klasicky nebolo možné ďalej reagovať, pani ministerka, zabudli ste povedať, kto bol vtedy pri vláde. Pri vláde ste boli vy, ministrom spravodlivosti bol Daniel Lipšic, po ktorom ste na záver funkčného obdobia nastúpili vy, za čo bol v tom čase on, ako aj celé KDH veľmi urazené.
To znamená, že keď sa jednalo o vyšších súdnych úradníkov v tomto období, pani ministerka, zotrvávame na jednom aj druhom. Keď som hovoril o politickom naťahovaní, kto bol vo vláde, pani ministerka? Boli ste vy, pravicová koalícia v období 2002 až 2006.
Keď hovoríme o našich postojoch teraz, boli sme za zachovanie vyšších súdnych úradníkov, ako aj justičných čakateľov. Nelikvidujte jeden ani druhý stav. Keď sme hovorili o možnosti aj pre vyšších súdnych úradníkov vykonať justičnú skúšku, je to samozrejmé, pretože sú to ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí majú dostatočnú prax na súde. Ale zotrvávame na tom názore, zotrvávame na tom názore, pani ministerka, že obidva stavy by mali byť zachované, nemali by sa rušiť justiční čakatelia.
Keď budete citovať nabudúce, si, pani ministerka, uvedomte, kto bol v tom čase pri vláde a kto politicky rozhodoval a kto mal vtedy moc v súdnictve.
Vy ste urobili zmeny novely ústavy, prvá Dzurindova vláda, a tieto zmeny sa vám v súčasnosti nepáčia. Jednoducho chcete obsadzovať nové funkcie svojimi ľuďmi politicky, však sa priznajte, pani ministerka, že traja z piatich členov výberovej komisie na sudcov podľa zákona, ktorý opravujeme týmto zákonom, priamo súvisia, môžte čítať znenie zákona, každý ho pozná. Ale ja hovorím o zákone, ktorý opravujeme touto novelou zákona a ešte nenadobudla účinnosť. Traja z piatich členov výberovej komisie budú menovaní politicky, dvaja ministerstvom, teda pani ministerkou, a jeden Národnou radou, kde zhodou náhod má tá istá vládna koalícia svoj vplyv cestou väčšiny v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja sa veľmi teším, že urobíte verejné výberové konanie, ale z hľadiska počtov politických nominantov v tejto komisii to nič nikomu nepomôže, pretože väčšina si rozhodne o svojom zástupcovi, o svojom sudcovi. Vládna koalícia trvá na tom, chce rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
A, pani ministerka, keď budete citovať niekedy do budúcnosti akékoľvek výroky, opakujem, sme aj za justičných čakateľov, aj za vyšších súdnych úradníkov, nemali ste takýmto spôsobom, nemali ste takýmto spôsobom likvidovať postavenie justičných čakateľov. A uvedomte si, kto bol vtedy pri moci. Boli ste to vy a zneužívali ste justíciu, súdnictvo vtedy, tak ako ju chcete zneužívať teraz.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No ako jeden z nedemokratických prvkov, ďakujem pekne, pán poslanec Pado, na reakciu by som mu rád uviedol, že pred necelou chvíľočkou odobral slovo pán predseda parlamentu pánovi poslancovi Kaliňákovi slovo. To je jeden z dôvodov, prečo si myslím, že niekedy, keď vám povoľujú nervy, nie ste schopní vládnuť a nie ste schopní dohodnúť sa na mnohých podstatných a pre Slovensko dôležitých veciach, pán poslanec.
A vaša celková faktická poznámka ma potešila, pretože vy ste sa k predmetnému návrhu zákona nevyjadrili nijako. Jednoducho, pokiaľ nemáte argumenty k tomu a neviete zareagovať, je faktom, že spolitizovávanie súdnictva robíte verejne a otvorene, pán poslanec, a nehanbíte sa za to. A nie je vám to hodné ani toho, aby ste na to zareagovali. A to mi je veľmi, veľmi smutné.
Ďakujem pekne.