Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Matovič, ja by som si vám potom dovolil odovzdať výstrižok z novín s článkom pod názvom U Figeľa zamestnali jeho švagra. Neviem, prečítam si ho potom spoločne s vami. Ale k predmetnej téme by som veľmi rád diskutoval, pretože ide o vážny návrh zákona, ktorý má skutočne veľmi neblahé dôsledky na súdnictvo.
Panie...
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Matovič, ja by som si vám potom dovolil odovzdať výstrižok z novín s článkom pod názvom U Figeľa zamestnali jeho švagra. Neviem, prečítam si ho potom spoločne s vami. Ale k predmetnej téme by som veľmi rád diskutoval, pretože ide o vážny návrh zákona, ktorý má skutočne veľmi neblahé dôsledky na súdnictvo.
Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi mi je to nepríjemné, ale musím povedať, že čím ďalej, tým viac som znepokojený snahou súčasnej vládnej koalície rozširovať svoju moc, ktorú, samozrejme, legitímne vo voľbách do zákonodarného zboru získala, aj nielen cestou moci výkonnej na správu štátu a vecí verejných, ale aj do moci súdnej. Keď vo všeobecnosti porovnávame v rámci trojdelenia jednotlivých mocí, tieto by mali byť navzájom nezávislé. Mali by sa kontrolovať už systém brzda protiváh, známy z iných štátov, hovorí o tom, že tieto moci by navzájom mali spolupracovať, nie byť jedna druhej slúžkou. To, čo sa, žiaľ, snažíte od začiatku tohto volebného obdobia, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, na čele aj s vládou Slovenskej republiky, robiť, je to, že súčasnú súdnu moc sa snažíte koncentrovať pod správu exekutívy, čo je podľa môjho názoru neprípustné.
Zo širšia si dovolím uviesť niekoľko príkladov. V programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa budete snažiť zlúčiť kapitoly ministerstva spravodlivosti s kapitolou rozpočtu Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Nezávislosť finančná súdnej moci. Ďalej máte uvedené, že ministerstvo spravodlivosti v oblasti trestnej politiky štátu bude uvádzať určité záväzné pokyny Generálnej prokuratúre a prokuratúre ako takej. A tu už vidíme aj nezávislosť riadiacu. Prokuratúra je samostatný ústavný orgán v štáte, na ktorého čele stojí generálny prokurátor, nie, pri všetkej úcte, ale nie pani ministerka spravodlivosti. Už aj tento návrh, návrh, ktorý uvidíme ako sa pretaví do vašich legislatívnych návrhov, je sám o sebe škodný a z neho srší zjavná protiústavnosť.
Je množstvo ďalších návrhov zákonov, ktoré predkladáte v súčasnosti a tu nejde skutočne o interpersonálne spory o to, že sa vám nepáči jeden alebo dvaja ľudia, ale aspoň by to nemalo byť o tom, ale ste v podozrení, že práve kvôli jednému alebo dvom ľuďom, na ktorých sa pozeráte ako niekto na červené súkno, tak kvôli týmto predkladáte a prijímate na vláde a predkladáte do parlamentu množstvo zákonov, čo škodí súdnictvu, čo škodí súdnej moci a, skutočne, je pravdou to, že najhorší, najhoršie povedomie o súdnictve robia v súčasnosti politici a najhoršie robia práve súčasní politici vládnej koalície.
Keď to povieme ad absurdum, máme tu kolegov, ktorí by prišli, k tomuto návrhu zákona by povedali, to je škandál. Ja si dovolím povedať, že keď už súčasná vládna koalícia má prívlastok vláda chaosu a zdražovania, tak ja by som si dovolil poznamenať ešte jeden prívlastok, že je to vláda aj snahy o zneužitie súdnictva, pretože tieto návrhy zákonov, pripomeniem aj zákon o Súdnej rade, kde kvôli trom až piatim ľuďom prijímate zákon, ktorý je zjavne protiústavný. Robíte jedine a jedine zo snahy povyhadzovania tých ľudí, ktorí už sú, či už na nejakých funkciách v pozíciách v súdnictve bez ochoty rešpektovať status quo.
Nezabúdajte na to, že ktokoľvek sa do súdnictva dostal, bolo to za vás, aj prechádzajúcich vlád, aj za tejto predchádzajúcej, poslednej, ostatnej vlády, bolo to na základe výberových konaní. Nezabúdajte na to, že sudcovia vykonávajú svoju funkciu s garantovaním do dovŕšenia dôchodkového veku a akékoľvek návrhy zákonov, ktorými idete naháňať, perzekvovať sudcovský stav ako taký, je naozaj výsostne škodlivý. Robíte si tým vlastnú škodu, pretože potom aj súdenie sa, rozhodovanie v rámci súdnictva, bude vyzerať tak ako vyzerá, resp. bude ešte v niektorých prípadoch horšia.
Svojimi návrhmi zákonov možno povedať, že tým, že sa snažíte napr. pri tomto zákone zvýšiť a koncentrovať moc v exekutíve, opätovne v exekutíve, a to do rúk ministerky spravodlivosti, môžme povedať, že s vami ohlasovaných privatizácií či už v energetike, teplárňach a ďalších oblastiach je to taká privatizácia prvá, a to je privatizácia v oblasti súdnictva. Koncentrujete teda moc do rúk ministerky spravodlivosti, kde práve výkonná moc bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Keď hovoríme, hovoríme len o výberových komisiách, a keď hovoríme o výberoch na funkcie sudcov, tak podľa starého právneho predpisu v súčasnosti ešte platného, máme výberovú komisiu piatich členov. Táto výberová komisia je zložená z jedného člena za Sudcovskú radu, jedného člena za Kolégium predsedov sudcovských rád, jedného člena za Súdnu radu, a to sú všetko zástupcovia samosprávy, jedného člena menuje predseda súdu, pokiaľ nie je ním on sám a jedného člena nominovaného exekutívou, teda ministerstvom. Z piatich členov výberovej komisie, ktorá rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude sudcom, je jeden za ministerstvo. Podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujete, bude jeden člen navrhovaný z kandidátov zvolených v Národnej rade, kde máte v súčasnosti, rešpektujeme to, väčšinu, politicky, jeden bude nominovaný Sudcovskou radou, jeden bude nominovaný Súdnou radou a dvaja členovia komisie budú navrhovaní z kandidátov, ktorých navrhne minister spravodlivosti, resp. pani ministerka spravodlivosti. Exekutíva teda bude vo výberových komisiách, si zabezpečila takýmto návrhom zákona väčšinu a bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Keď hovoríme o tom, že všetky zložky moci by mali byť navzájom nezávislé, mali by sa skôr kontrolovať a určite by exekutíva nemala zasahovať do súdnictva, tak práve rozhodovanie o tom, kto bude sudcom a kto nebude sudcom, ak bude patriť vo väčšinovom rozsahu politickej moci, tak to nie je nezávislosť súdnictva, to nie je to, o čom vy hovoríte, že chcete vy zabezpečiť transparentnosť, to je len o tom, a povedzme si to na rovinu, že chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Koncentrácia moci sa ďalej prejavuje aj v tom, že po novom o stážach sudcov bude rozhodovať minister spravodlivosti, doteraz vo väčšine prípadov to bola Súdna rada. Tie výberové konania sú, asi ale najflagrantnejším príkladom toho, ako súčasná vládna koalícia si predstavuje nezávislosť súdnej moci. Upozorňujem verejnosť, že v prípade, ak je niekto presvedčený, že bojuje proti niečomu, aby neprišlo týmto niečo ešte oveľa horšie, že exekutíva bude rozhodovať už pomaly za všetko v súdnictve.
Keď ste hovorili, pani ministerka, ja si dám takú malú úvahu ohľadne odmien v súdnictve, tento jeden bod je možno diskutabilný, prijímam aj argumentáciu z vašej strany, že by odmeny nemali byť, ale potom sa opýtam, keď vy nazývate odmenu za nejaký výkon, či už mimo rozhodovania, mimo sudcovskej činnosti, ktorá nesúvisí priamo s rozhodovaním, keď to nazývate možno nejakú prácu, na základe ktorej sa niekto osvedčí, pracuje viac, korupciou, tak potom nie sú odmeny, ktoré aj u vás očakávam, že budete prípadne priznávať a budem veľmi zvedavý ako. Tak nemali by ste si aj vy odňať právomoc rozhodovať o odmenách vo vašom rezorte? Nezostanete aj vy na tabuľkových platoch? Nemali by ste potom zobrať všetkým osobné ohodnotenia a tak ďalej, a tak ďalej a budú všetci len na tarifách a na základe toho budeme vo vašom rezorte pozorovať, akým smerom funguje váš manažment riadenia tohto rezortu.
Čo sa týka ďalšej témy v tomto navrhovanom zákone, táto téma je tiež dosť vážna a je to oslabenie pozície Justičnej akadémie. To treba vnímať v niekoľkých ustanoveniach tohto návrhu zákona, budeme to vidieť v druhom čítaní, kde z dosť pochybných dôvodov sa vypúšťa Justičná akadémia ako základný štandard pre vzdelávanie sudcov, justičných čakateľov v rámci tohto odvetvia, najmä kvôli tomu, možno to poviete, že sa bude chcieť urobiť priestor iným inštitúciám. Vo väčšine štátov, vo väčšine štátov sú justičné akadémie, resp. orgány tomu podobné, ktoré zabezpečujú vzdelávanie či už sudcov alebo čakateľov, právnych čakateľov, prokuratúry u nás a justičných čakateľov. Je to bežný štandard, že sa táto inštitúcia, ktorá má osobitné postavenie zo zákona, podieľa na vzdelávaní. Ja si dovolím prezentovať len jednu drobnú úvahu, či takýmto návrhom zákona nechcete urobiť priestor pre nejaké neziskovky alebo pre nejaké iné inštitúcie, ktoré sa vrhnú do súdnictva, budú hurá vzdelávať čo sa len dá, pričom na niečo takéto by mala byť skutočne renomovaná inštitúcia, ktorá by si od svojho začiatku fungovania vypracovala svoje postavenie, odbornosť a podľa mojich informácií funguje celkom dobre.
Čo sa týka postavenia justičných čakateľov, to je ďalšia veľká zmena v tomto zákone. Mám taký pocit, že ako vy prídete do vlády, potrebujete všetkých či už povyhadzovať, zlikvidovať, pretože už aj ten mladý človek, ktorý skončil školu, a to je jedno ako sa volá, Janko Hraško alebo Jožko Mrkvička, tak je pre vás nepriateľom a ideme zrušiť aj postavenie justičných čakateľov, ktorí sa dlhodobo pripravujú na výkon povolania, výkon funkcie sudcu. Justičných čakateľov de facto, ich postavenie z hľadiska možnosti obsadiť miesto, voľné miesto sudcu na príslušnom súde, ich postavenie úplne likvidujete, nakoľko sa dostávajú na úroveň vyšších súdnych úradníkov s tým, ale že nikto na ich príprave, koncepčnej príprave na to, aby boli budúcimi sudcami, pracoval, mal každý, mali sudcovia na zodpovednosti každého justičného čakateľa s tým, ale, že nezabúdajte, že ohľadne obsadenia miesta justičného čakateľa prebehlo výberové konanie na súde.
To znamená, že keď niekto prešiel výberovým konaním, stal sa justičným čakateľom a uvoľní sa následne, prípadne ak justičný čakateľ zložil justičnú skúšku, miesto na súde, nie je dôvod na to, aby toto miesto nemohol obsadiť. Vy takúto možnosť vypúšťate, postavenie justičných čakateľov vypúšťate, zrušujete príplatok sudcovi za vedenie justičného čakateľa, to znamená vzdelávanie, odborné vedenie týchto ľudí, pracovníkov na súdoch už nebude, jednoducho nám povedzte, čo mienite robiť s justičnými čakateľmi, pretože z tohto návrhu zákona jednoznačne vyplýva, že títo ľudia sú pre vás persona non grata. Persona non grata napriek tomu, že prednedávnom každý z nich skončil právnickú fakultu, nestihnú vám ani v politike konkurovať, takže naozaj neviem, kvôli čomu máte, bohužiaľ, ako vládna koalícia červené súkno aj pred týmito mladými ľuďmi, ktorí sa v rámci právnického povolania pripravujú na svoje budúce povolanie.
Posledná jedna taká úvaha je ohľadne zverejňovania rozhodnutí. Tu by som si dovolil polemizovať. Toto už bude možno viac taká odborno-psychologická úvaha. Predstavte si človeka, ktorý sa v malom meste, na malom okresnom súde rozvedie. Predstavte si človeka, o ktorého osobnom statuse sa rozhoduje na takomto malom súde. Predstavte si človeka, o ktorom sa rozhoduje či už ohľadne jeho vyživovacej povinnosti alebo akejkoľvek inej veci. Akékoľvek rozhodnutia súdu, aj procesné postupy, rozhodnutia procesné, ale aj rozhodnutia v merite veci sa budú zverejňovať podľa infozákona. Anonymizácia, neviem podľa akých kritérií bude fungovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že keď sa zverejnia rozsudky o rozvode na menšom okresnom súde alebo na akomkoľvek okresnom súde na príslušný rok, tak ja si toho ministra, ja si toho politika, ja si toho suseda nájdem, ten jeho rozsudok na internete a nebude to len výrok, že jeho manželstvo sa rozvádza, ale bude to aj celé odôvodnenie, bude to aj to, že kde, kedy nechal špinavú ponožku na práčke a kde, kedy neumyl riad a tak ďalej a tak ďalej. Nájdete si tam všetko o sebe.
Otázka je, samozrejme, zverejňovanie rozhodnutí súdov je pozitívna vec, pokiaľ ide o výroky, má to pozitívny dopad na zjednocovanie judikatúry, kde sudcovia, kde vieme očakávať v podobných prípadoch anglo-americký systém, aký precedens môžem očakávať v takom a takom prípade a ako sa súd rozhodne. Je to súčasť právnej istoty, kde subjekt vie očakávať, ako ten štátny orgán, resp. ten, v tomto prípade súd, by mohol konať. Napriek, alebo vzhľadom na osobitosti toho prípadu. Ale ja sa chcem opýtať, ako je chránené právo na súkromie týchto osôb, a ktorých rozhodnutia budú zverejnené neurčitému počtu subjektov bez právneho dôvodu, verejné či už na požiadanie, alebo priamo na internete, a to nielen výroky, ktoré sú pozitívne. Mnohí právnici, študenti sa budú z toho tešiť, pretože tam nájdu príklady na svoje štúdium alebo precedensy pre ďalšiu právnu prax. Ale na druhej strane aj tie odôvodnenia, v ktorých bude sused vedieť o druhom susedovi a čokoľvek, ktokoľvek o komkoľvek.
Je to podľa môjho názoru až hraničné s ochranou oprávnených záujmov účastníkov konania, je to nebezpečné z hľadiska ochrany ich osobných údajov a na jednej strane sa možno tešíme veľkému zverejňovaniu, na druhej strane sa to obráti, dámy a páni, môže obrátiť proti vám, že tieto rozsudky v týchto veciach, pretože v návrhu zákona sú všetky rozsudky, budú verejné, to znamená, že mnohí ľudia môžu vďaka tomuto utrpieť. Toto dávam tiež na zváženie, panie poslankyne, páni poslanci, to sú aj úvahy do druhého čítania, ale z hľadiska prvého čítania je mi ľúto, že musím povedať, že tento návrh zákona preukazuje to, že súčasná vládna koalícia sa snaží maximálne koncentrovať moc v rukách ministra spravodlivosti a zasahovať do súdnictva ako takého, nerešpektuje princíp oddelení troch mocí v štáte. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Ešte v súlade...
Skryt prepis
