Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2010 o 14:49 hod.

JUDr.

Róbert Madej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2010 14:49 - 14:50 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja môžem zopakovať len toľko, že trvám na tom, že nech máte úmysly akékoľvek, ja dúfam v tie dobré, ale obávam sa aj zlých úmyslov u vás. Tento návrh zákona ako aj množstvo iných návrhov zákonov, ktoré predkladáte, ako aj to čo je obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, hovorí o zbytočnej koncentrácii moci, zneužívaní moci a obávam sa toho, že súčasná vládna koalícia si zo súdnictva chce urobiť svoju slúžku, ktorá bude musieť poslušne slúžiť. Keď ste sa expresívne, pán poslanec Poliačik, vyjadrovali o sudcoch, prosím vás pekne, nehanbite sa a menujte. Koho ste to mysleli? Koho? Keď ste také expresívne výrazy hovorili. Kto z nich? A môžete si potom s nimi, s každým jednotlivcom vyargumentovať, že či je, alebo nie je to, ako ste ich niektorých z nich teda pomenovali. Každopádne si myslím, že tento návrh zákona nie je dobrý a nemožno ho určite zo strany poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia podporiť. A je vážnou chybou pokiaľ bude schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 14:22 - 14:42 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Nie, nie, procedurálny návrh, pán predsedajúci, by som rád. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku by som si dovolil navrhnúť procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokiaľ tento procedurálny návrh nebude schválený podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa tento vládny návrh zákona vrátil na dopracovanie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 14:22 - 14:42 hod.

Róbert Madej
Povedal som ďakujem, ale ešte procedurálny návrh by som rád...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 14:22 - 14:42 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Matovič, ja by som si vám potom dovolil odovzdať výstrižok z novín s článkom pod názvom U Figeľa zamestnali jeho švagra. Neviem, prečítam si ho potom spoločne s vami. Ale k predmetnej téme by som veľmi rád diskutoval, pretože ide o vážny návrh zákona, ktorý má skutočne veľmi neblahé dôsledky na súdnictvo.
Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi mi je to nepríjemné, ale musím povedať, že čím ďalej, tým viac som znepokojený snahou súčasnej vládnej koalície rozširovať svoju moc, ktorú, samozrejme, legitímne vo voľbách do zákonodarného zboru získala, aj nielen cestou moci výkonnej na správu štátu a vecí verejných, ale aj do moci súdnej. Keď vo všeobecnosti porovnávame v rámci trojdelenia jednotlivých mocí, tieto by mali byť navzájom nezávislé. Mali by sa kontrolovať už systém brzda protiváh, známy z iných štátov, hovorí o tom, že tieto moci by navzájom mali spolupracovať, nie byť jedna druhej slúžkou. To, čo sa, žiaľ, snažíte od začiatku tohto volebného obdobia, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, na čele aj s vládou Slovenskej republiky, robiť, je to, že súčasnú súdnu moc sa snažíte koncentrovať pod správu exekutívy, čo je podľa môjho názoru neprípustné.
Zo širšia si dovolím uviesť niekoľko príkladov. V programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa budete snažiť zlúčiť kapitoly ministerstva spravodlivosti s kapitolou rozpočtu Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Nezávislosť finančná súdnej moci. Ďalej máte uvedené, že ministerstvo spravodlivosti v oblasti trestnej politiky štátu bude uvádzať určité záväzné pokyny Generálnej prokuratúre a prokuratúre ako takej. A tu už vidíme aj nezávislosť riadiacu. Prokuratúra je samostatný ústavný orgán v štáte, na ktorého čele stojí generálny prokurátor, nie, pri všetkej úcte, ale nie pani ministerka spravodlivosti. Už aj tento návrh, návrh, ktorý uvidíme ako sa pretaví do vašich legislatívnych návrhov, je sám o sebe škodný a z neho srší zjavná protiústavnosť.
Je množstvo ďalších návrhov zákonov, ktoré predkladáte v súčasnosti a tu nejde skutočne o interpersonálne spory o to, že sa vám nepáči jeden alebo dvaja ľudia, ale aspoň by to nemalo byť o tom, ale ste v podozrení, že práve kvôli jednému alebo dvom ľuďom, na ktorých sa pozeráte ako niekto na červené súkno, tak kvôli týmto predkladáte a prijímate na vláde a predkladáte do parlamentu množstvo zákonov, čo škodí súdnictvu, čo škodí súdnej moci a, skutočne, je pravdou to, že najhorší, najhoršie povedomie o súdnictve robia v súčasnosti politici a najhoršie robia práve súčasní politici vládnej koalície.
Keď to povieme ad absurdum, máme tu kolegov, ktorí by prišli, k tomuto návrhu zákona by povedali, to je škandál. Ja si dovolím povedať, že keď už súčasná vládna koalícia má prívlastok vláda chaosu a zdražovania, tak ja by som si dovolil poznamenať ešte jeden prívlastok, že je to vláda aj snahy o zneužitie súdnictva, pretože tieto návrhy zákonov, pripomeniem aj zákon o Súdnej rade, kde kvôli trom až piatim ľuďom prijímate zákon, ktorý je zjavne protiústavný. Robíte jedine a jedine zo snahy povyhadzovania tých ľudí, ktorí už sú, či už na nejakých funkciách v pozíciách v súdnictve bez ochoty rešpektovať status quo.
Nezabúdajte na to, že ktokoľvek sa do súdnictva dostal, bolo to za vás, aj prechádzajúcich vlád, aj za tejto predchádzajúcej, poslednej, ostatnej vlády, bolo to na základe výberových konaní. Nezabúdajte na to, že sudcovia vykonávajú svoju funkciu s garantovaním do dovŕšenia dôchodkového veku a akékoľvek návrhy zákonov, ktorými idete naháňať, perzekvovať sudcovský stav ako taký, je naozaj výsostne škodlivý. Robíte si tým vlastnú škodu, pretože potom aj súdenie sa, rozhodovanie v rámci súdnictva, bude vyzerať tak ako vyzerá, resp. bude ešte v niektorých prípadoch horšia.
Svojimi návrhmi zákonov možno povedať, že tým, že sa snažíte napr. pri tomto zákone zvýšiť a koncentrovať moc v exekutíve, opätovne v exekutíve, a to do rúk ministerky spravodlivosti, môžme povedať, že s vami ohlasovaných privatizácií či už v energetike, teplárňach a ďalších oblastiach je to taká privatizácia prvá, a to je privatizácia v oblasti súdnictva. Koncentrujete teda moc do rúk ministerky spravodlivosti, kde práve výkonná moc bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Keď hovoríme, hovoríme len o výberových komisiách, a keď hovoríme o výberoch na funkcie sudcov, tak podľa starého právneho predpisu v súčasnosti ešte platného, máme výberovú komisiu piatich členov. Táto výberová komisia je zložená z jedného člena za Sudcovskú radu, jedného člena za Kolégium predsedov sudcovských rád, jedného člena za Súdnu radu, a to sú všetko zástupcovia samosprávy, jedného člena menuje predseda súdu, pokiaľ nie je ním on sám a jedného člena nominovaného exekutívou, teda ministerstvom. Z piatich členov výberovej komisie, ktorá rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude sudcom, je jeden za ministerstvo. Podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujete, bude jeden člen navrhovaný z kandidátov zvolených v Národnej rade, kde máte v súčasnosti, rešpektujeme to, väčšinu, politicky, jeden bude nominovaný Sudcovskou radou, jeden bude nominovaný Súdnou radou a dvaja členovia komisie budú navrhovaní z kandidátov, ktorých navrhne minister spravodlivosti, resp. pani ministerka spravodlivosti. Exekutíva teda bude vo výberových komisiách, si zabezpečila takýmto návrhom zákona väčšinu a bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Keď hovoríme o tom, že všetky zložky moci by mali byť navzájom nezávislé, mali by sa skôr kontrolovať a určite by exekutíva nemala zasahovať do súdnictva, tak práve rozhodovanie o tom, kto bude sudcom a kto nebude sudcom, ak bude patriť vo väčšinovom rozsahu politickej moci, tak to nie je nezávislosť súdnictva, to nie je to, o čom vy hovoríte, že chcete vy zabezpečiť transparentnosť, to je len o tom, a povedzme si to na rovinu, že chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Koncentrácia moci sa ďalej prejavuje aj v tom, že po novom o stážach sudcov bude rozhodovať minister spravodlivosti, doteraz vo väčšine prípadov to bola Súdna rada. Tie výberové konania sú, asi ale najflagrantnejším príkladom toho, ako súčasná vládna koalícia si predstavuje nezávislosť súdnej moci. Upozorňujem verejnosť, že v prípade, ak je niekto presvedčený, že bojuje proti niečomu, aby neprišlo týmto niečo ešte oveľa horšie, že exekutíva bude rozhodovať už pomaly za všetko v súdnictve.
Keď ste hovorili, pani ministerka, ja si dám takú malú úvahu ohľadne odmien v súdnictve, tento jeden bod je možno diskutabilný, prijímam aj argumentáciu z vašej strany, že by odmeny nemali byť, ale potom sa opýtam, keď vy nazývate odmenu za nejaký výkon, či už mimo rozhodovania, mimo sudcovskej činnosti, ktorá nesúvisí priamo s rozhodovaním, keď to nazývate možno nejakú prácu, na základe ktorej sa niekto osvedčí, pracuje viac, korupciou, tak potom nie sú odmeny, ktoré aj u vás očakávam, že budete prípadne priznávať a budem veľmi zvedavý ako. Tak nemali by ste si aj vy odňať právomoc rozhodovať o odmenách vo vašom rezorte? Nezostanete aj vy na tabuľkových platoch? Nemali by ste potom zobrať všetkým osobné ohodnotenia a tak ďalej, a tak ďalej a budú všetci len na tarifách a na základe toho budeme vo vašom rezorte pozorovať, akým smerom funguje váš manažment riadenia tohto rezortu.
Čo sa týka ďalšej témy v tomto navrhovanom zákone, táto téma je tiež dosť vážna a je to oslabenie pozície Justičnej akadémie. To treba vnímať v niekoľkých ustanoveniach tohto návrhu zákona, budeme to vidieť v druhom čítaní, kde z dosť pochybných dôvodov sa vypúšťa Justičná akadémia ako základný štandard pre vzdelávanie sudcov, justičných čakateľov v rámci tohto odvetvia, najmä kvôli tomu, možno to poviete, že sa bude chcieť urobiť priestor iným inštitúciám. Vo väčšine štátov, vo väčšine štátov sú justičné akadémie, resp. orgány tomu podobné, ktoré zabezpečujú vzdelávanie či už sudcov alebo čakateľov, právnych čakateľov, prokuratúry u nás a justičných čakateľov. Je to bežný štandard, že sa táto inštitúcia, ktorá má osobitné postavenie zo zákona, podieľa na vzdelávaní. Ja si dovolím prezentovať len jednu drobnú úvahu, či takýmto návrhom zákona nechcete urobiť priestor pre nejaké neziskovky alebo pre nejaké iné inštitúcie, ktoré sa vrhnú do súdnictva, budú hurá vzdelávať čo sa len dá, pričom na niečo takéto by mala byť skutočne renomovaná inštitúcia, ktorá by si od svojho začiatku fungovania vypracovala svoje postavenie, odbornosť a podľa mojich informácií funguje celkom dobre.
Čo sa týka postavenia justičných čakateľov, to je ďalšia veľká zmena v tomto zákone. Mám taký pocit, že ako vy prídete do vlády, potrebujete všetkých či už povyhadzovať, zlikvidovať, pretože už aj ten mladý človek, ktorý skončil školu, a to je jedno ako sa volá, Janko Hraško alebo Jožko Mrkvička, tak je pre vás nepriateľom a ideme zrušiť aj postavenie justičných čakateľov, ktorí sa dlhodobo pripravujú na výkon povolania, výkon funkcie sudcu. Justičných čakateľov de facto, ich postavenie z hľadiska možnosti obsadiť miesto, voľné miesto sudcu na príslušnom súde, ich postavenie úplne likvidujete, nakoľko sa dostávajú na úroveň vyšších súdnych úradníkov s tým, ale že nikto na ich príprave, koncepčnej príprave na to, aby boli budúcimi sudcami, pracoval, mal každý, mali sudcovia na zodpovednosti každého justičného čakateľa s tým, ale, že nezabúdajte, že ohľadne obsadenia miesta justičného čakateľa prebehlo výberové konanie na súde.
To znamená, že keď niekto prešiel výberovým konaním, stal sa justičným čakateľom a uvoľní sa následne, prípadne ak justičný čakateľ zložil justičnú skúšku, miesto na súde, nie je dôvod na to, aby toto miesto nemohol obsadiť. Vy takúto možnosť vypúšťate, postavenie justičných čakateľov vypúšťate, zrušujete príplatok sudcovi za vedenie justičného čakateľa, to znamená vzdelávanie, odborné vedenie týchto ľudí, pracovníkov na súdoch už nebude, jednoducho nám povedzte, čo mienite robiť s justičnými čakateľmi, pretože z tohto návrhu zákona jednoznačne vyplýva, že títo ľudia sú pre vás persona non grata. Persona non grata napriek tomu, že prednedávnom každý z nich skončil právnickú fakultu, nestihnú vám ani v politike konkurovať, takže naozaj neviem, kvôli čomu máte, bohužiaľ, ako vládna koalícia červené súkno aj pred týmito mladými ľuďmi, ktorí sa v rámci právnického povolania pripravujú na svoje budúce povolanie.
Posledná jedna taká úvaha je ohľadne zverejňovania rozhodnutí. Tu by som si dovolil polemizovať. Toto už bude možno viac taká odborno-psychologická úvaha. Predstavte si človeka, ktorý sa v malom meste, na malom okresnom súde rozvedie. Predstavte si človeka, o ktorého osobnom statuse sa rozhoduje na takomto malom súde. Predstavte si človeka, o ktorom sa rozhoduje či už ohľadne jeho vyživovacej povinnosti alebo akejkoľvek inej veci. Akékoľvek rozhodnutia súdu, aj procesné postupy, rozhodnutia procesné, ale aj rozhodnutia v merite veci sa budú zverejňovať podľa infozákona. Anonymizácia, neviem podľa akých kritérií bude fungovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že keď sa zverejnia rozsudky o rozvode na menšom okresnom súde alebo na akomkoľvek okresnom súde na príslušný rok, tak ja si toho ministra, ja si toho politika, ja si toho suseda nájdem, ten jeho rozsudok na internete a nebude to len výrok, že jeho manželstvo sa rozvádza, ale bude to aj celé odôvodnenie, bude to aj to, že kde, kedy nechal špinavú ponožku na práčke a kde, kedy neumyl riad a tak ďalej a tak ďalej. Nájdete si tam všetko o sebe.
Otázka je, samozrejme, zverejňovanie rozhodnutí súdov je pozitívna vec, pokiaľ ide o výroky, má to pozitívny dopad na zjednocovanie judikatúry, kde sudcovia, kde vieme očakávať v podobných prípadoch anglo-americký systém, aký precedens môžem očakávať v takom a takom prípade a ako sa súd rozhodne. Je to súčasť právnej istoty, kde subjekt vie očakávať, ako ten štátny orgán, resp. ten, v tomto prípade súd, by mohol konať. Napriek, alebo vzhľadom na osobitosti toho prípadu. Ale ja sa chcem opýtať, ako je chránené právo na súkromie týchto osôb, a ktorých rozhodnutia budú zverejnené neurčitému počtu subjektov bez právneho dôvodu, verejné či už na požiadanie, alebo priamo na internete, a to nielen výroky, ktoré sú pozitívne. Mnohí právnici, študenti sa budú z toho tešiť, pretože tam nájdu príklady na svoje štúdium alebo precedensy pre ďalšiu právnu prax. Ale na druhej strane aj tie odôvodnenia, v ktorých bude sused vedieť o druhom susedovi a čokoľvek, ktokoľvek o komkoľvek.
Je to podľa môjho názoru až hraničné s ochranou oprávnených záujmov účastníkov konania, je to nebezpečné z hľadiska ochrany ich osobných údajov a na jednej strane sa možno tešíme veľkému zverejňovaniu, na druhej strane sa to obráti, dámy a páni, môže obrátiť proti vám, že tieto rozsudky v týchto veciach, pretože v návrhu zákona sú všetky rozsudky, budú verejné, to znamená, že mnohí ľudia môžu vďaka tomuto utrpieť. Toto dávam tiež na zváženie, panie poslankyne, páni poslanci, to sú aj úvahy do druhého čítania, ale z hľadiska prvého čítania je mi ľúto, že musím povedať, že tento návrh zákona preukazuje to, že súčasná vládna koalícia sa snaží maximálne koncentrovať moc v rukách ministra spravodlivosti a zasahovať do súdnictva ako takého, nerešpektuje princíp oddelení troch mocí v štáte. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Ešte v súlade...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2010 9:51 - 9:53 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma, tu nejde o to, či takýto návrh zákona chceme, alebo nechceme. Novelu infozákona určite chceme ako takú, ale musíte si uvedomiť, že toto je novela Občianskeho zákonníka a vypúšťať čl. 1 v druhom čítaní v legislatívnom procese, aby zostal zachovaný čl. 2 a 3 novela Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by bolo asi trošku nezvyklé na legislatívny proces. Skôr si myslím, že pokiaľ by takéto argumenty predkladateľ si osvojil, by mal vziať návrh späť, prepracovať ho a na ďalšiu schôdzu ho doložiť.
To znamená, že povinné zverejňovanie zmlúv dajte akýmikoľvek sankciami, ale neviažte to, prosím vás, na účinky zmlúv v súkromnom práve. To nespôsobí dobre. A, pán poslanec Beblavý, na vás si dovolím reagovať len odborne, vecne, lebo toto je právny problém. Ja som si istý, niečo iné je odkladacia podmienka ako rozväzovacia a to, že odložíte účinnosť zmluvy o 10 dní nie je problém, ale v novele Občianskeho zákonníka umožňujete odstúpiť od zmluvy do 10 dní bez udania dôvodu potom, ako bola uzavretá, aj na základe zákonného postupu v súlade s verejným obstarávaním alebo akýmikoľvek inými procesmi. A toto spôsobí menšiu transparentnosť a oveľa väčšiu korupciu v procese verejného obstarávania a v procese všetkých subjektov, o ktoré vám ide, páni poslanci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2010 9:30 - 9:35 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnej novele Občianskeho zákonníka a súvisiacich právnych predpisov. Krátka úvaha na úvod. Ja osobne podporujem akékoľvek zavádzanie transparentnosti do verejného života a v tomto kontexte, v tejto časti vidím aj novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ budú nejaké povinne zverejňované zmluvy, táto skutočnosť je v poriadku a pokiaľ, samozrejme, infozákon platí od roku 2000, je potrebné takúto úpravu čím ďalej precizovať, rozširovať, pretože právo verejnosti na informácie je absolútne v poriadku a zavádza väčšiu transparentnosť. Na druhej strane ale nadväzovať túto právnu úpravu na právnu úpravu obsiahnutú v základnom kódexe civilného práva v Občianskom zákonníku môže vytvárať veľké komplikácie, problémy v praxi, ktoré možno ich účinky ani teraz, pani ministerka, neviete doceniť. Ide o to, že Občiansky zákonník sám, ktorý by mal používať vlastné legálne definície, odkazuje na infozákon, na osobu, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona. Už to samé o sebe je v kódexe nezvykom, aby sme legálne definície dávali na osobitné zákony. Z hľadiska legislatívno-technického takáto úprava správna nie je.
Čo sa týka účinkov povinne zverejňovanej zmluvy. Transparentnosť v akomkoľvek verejnom procese, si myslím, že by sa dala dosiahnuť aj trochu inak, pretože komplikácie, ktoré vyplynú z tejto právnej úpravy, môžu mať negatívne následky. Súhlasím, keď budete zavádzať pokuty za nezverejňovanie zmlúv, vysoké sankcie, osobnú zodpovednosť osôb, ktoré povinne zverejňujú zmluvy a budú aj osobne zodpovedať, či už starosta obce, minister, je to jedno. Prípadne, v prípade verejných obstarávaní takúto povinnosť môžete uložiť aj odborne spôsobilým osobám, ktoré garantujú proces verejného obstarávania. Na druhej strane, ale zavádzate do Občianskeho zákonníka úpravu, na základe ktorej, keď sa akýmkoľvek nedopatrením nezverejní v lehote zmluva, tak táto nie je neplatná, ale je nulitná, to znamená, že platí, citujem: ods. 4 § 47a platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vzniknú v praxi obrovské komplikácie, keď navzájom si budú účastníci zmluvy plniť, zmluvné strany plniť, nebude to, bude to bezdôvodným obohatením plnením nedlhu a zmluva, ktorá by mala mať účinky, jedna zmluvná strana bude negatívne dotknutá tým, že si osoba, ktorá má povinne zverejňovať túto zmluvu, nesplnila svoju zákonnú povinnosť. To znamená, že trpieť bude ten účastník zmluvy, ktorý porušenie práva nijakým spôsobom nezavinil. Vzájomné nároky, vysporiadanie si ich navzájom, bude ďalším spôsobom problematické, ale to už ukáže prax. Napriek tomu, samozrejme, právo nemá rado výnimky. Vy zavádzate výnimku, že zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie a tak ďalej a tak ďalej je účinná bez zverejnenia.
Poviem s nadsádzkou, vidíte ako sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, hoci aj touto vládou a naťahajú sa dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré, samozrejme, nikto nikdy nevidel. Samozrejme, mnohé povinné osoby, resp. tí, ktorí ich budú kontrolovať, budú vidieť, alebo nevidieť dôvody, na základe ktorých osoba, ktorá by mala povinne zverejniť zmluvu, by takúto zmluvu, na základe takejto zákonnej výnimky, ju zverejňovať nemusela. A zase sa pýtam. Sankcia, následok nulitnosti takéhoto právneho úkonu, je veľmi riziková, najmä v čase, keď prebehne riadne verejné obstarávanie, keď bude zmluva uzavretá a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa týka možnosti odstúpiť od zmluvy, tu považujem toto za najväčšie riziko a ja dúfam, že s takouto úpravou to nemyslíte vážne, pani ministerka, pretože vy zavádzate do Občianskeho zákonníka, že od zmluvy, podľa § 47a môže účastník, ktorý je osobou, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ja sa teraz chcem opýtať, trištvrte roka prebehne obrovské verejné obstarávanie, naozaj sa dodržia všetky zákonné podmienky, také, aké sa dodržať majú, legislatívne, právne a procesne je celý systém pripravený a uzavrie sa zmluva s dodávateľom služby, tovarov, prác, čokoľvek. Teraz Občiansky zákonník bude umožňovať obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel na základe riadneho verejného obstarávania, do 10 dní od uzavretia zmluvy, on si splní všetky povinnosti vyplývajúce z verejného obstarávania, ale do 10 dní bude môcť bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek sankcií od zmluvy odstúpiť.
Nielenže to spôsobí v praxi obrovské problémy, pretože na jednej strane účastník, ktorý vyhral súťaž, tender, a ktorý chcete, aby bol transparentný a verejný, má mať potom nárok, aby s ním ako prvým uchádzačom bola uzatvorená zmluva, ale na druhej strane, ja sa pýtam, keď tam bude v takomto prípade po uzavretí zmluvy 10 dní lehota na to, aby sme rokovali, alebo aby obstarávateľ rokoval, vypoviem s tebou zmluvu bez udania dôvodu, alebo nevypoviem? Bude, alebo nebude, podľa vášho názoru, takýto účastník, zmluvná strana, ktorá bude dodávať štátu, obci alebo komukoľvek inému, bude, alebo nebude vydierateľný ohľadne toho, či s ním bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek náležitostí, vypovedajú zmluvu alebo nie?
Ja tu hovorím o problémoch, ktoré môžu vzniknúť. Prosím, nespájajte to so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, pretože rozširovanie úpravy, na základe ktorej sa zverejňujú zmluvy alebo akékoľvek iné právne úkony týchto osôb, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, nepovažujem za nesprávne, naopak. Ale viazať to na účinnosť týchto právnych úkonov v praxi, viazať to a rozširovať to o možnosť odstúpiť bez udania dôvodu od platne uzatvorenej zmluvy, a ja si dovolím citovať, čo považujem už za nezmysel, lebo v práve, aby sme reagovali na mediálne správy, je že v dôvodovej správe, pani ministerka, uvádzate, že od zmluvy bude možné odstúpiť do 10 dní, keď sa zistí, že bola nevýhodná a tak ďalej. Ja sa pýtam, načo je proces verejného obstarávania? Po prvé. Aká je tam osobná zodpovednosť aj odborne spôsobilých osôb a ďalších ľudí, ktorí sú zapojení do procesu?
A ďalej, keď hovoríme o možnosti odstúpiť, to riziko vydierateľnosti tých subjektov je tam tiež veľmi, veľmi veľké. To znamená, že táto právna úprava je až nebezpečná a nespôsobí transparentnosť, ale môže spôsobiť ešte väčšie korupčné správanie sa v tomto sektore. Vďaka tomu oprávneniu, ktoré tam týmto osobám dávate. Je predsa prirodzené, že čo sa stane po 11 dňoch. Uplynie lehota a novinár napíše článok o 11 dní, že nejaká zmluva je, alebo nie je nevýhodná. Vtedy už dôvodová správa, ktorú ste uviedol, neplatí, pretože túto lehotu, 10-dňovú na odstúpenie od zmluvy, dávate len v trvaní 10 dní. Ja upozorňujem na to, že takáto právna úprava je napr. príznačná pri podomovom predaji, zásielkovom predaji, kde účastník zmluvy môže odstúpiť, keď mu príde poštou nejaká zásielka, ktorú si objednal cez internet, pošle ju naspäť, myslím, že do 10 dní, nesúhlasím s tým, odstupujem od zmluvy. Ale predsa, toto nie je presne takýto prípad, veď tu uzatvárame zmluvy medzi subjektmi, ktoré navzájom sa poznajú, ktoré rokujú na základe, vo väčšine prípadov riadneho procesu, verejného obstarávania. Na základe metód, ktoré sú uvedené v zákone o verejnom obstarávaní. Takže, takáto právna úprava naviazaná na účinky zmlúv v Občianskom zákonníku, naviazaná na možnosť bezdôvodného odstúpenia od zmluvy, a to nie je v prípade nevýhodnosti, pretože ste uviedli v návrhu zákona, že je to bez udania dôvodu, tam nie sú uvedené zákonné dôvody, tak takáto právna úprava je veľmi, veľmi nebezpečná.
Z uvedeného dôvodu ja odporúčam prepracovať. Nebudem dávať takýto procedurálny návrh vzhľadom na to, aké sú tu pomery v parlamente, prepracovať tento návrh zákona, myslím si, že to nie je spôsobilé na prepracovanie v druhom čítaní, pretože by to mala byť moja úvaha, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde by boli tvrdé sankcie. Tvrdé sankcie voči osobám, fyzickým osobám, ktoré sú povinné, alebo ktoré konajú za povinné osoby, ale nemalo by to byť naviazané na právnu úpravu civilného práva, kde sa účastníci zmluvy budú dostávať do veľmi, veľmi veľkej právnej neistoty.
Na druhej strane si zoberme, samozrejme, centrálny register zmlúv, ale keď si zoberieme len takú obec, pani ministerka, tá ubezpečí účastníka, že táto povinne zverejňovaná zmluva bola zverejnená na internetovej stránke. Tým to môžeme považovať za právnu skutočnosť, na základe ktorej táto zmluva nadobúda účinky. Tešíme sa z toho veľmi, ale keď bude pochybnosť o tom, či bola, alebo nebola táto zmluva zverejnená na internete povinného subjektu, čo sa stane? Kto preukáže, že táto zmluva v tom čase visela na internete a bola zverejnená? Potom už nebola. Potom spadol server, alebo jednoducho bola až neskôr. Plnilo sa v čase zverejnenia zmluvy. Ja vám poviem, ako je to možné vierohodne. Notár môže osvedčiť skutočnosti aj iné a vyhotoviť notársku zápisnicu. Samozrejme. Alebo to pošleme bezplatne do Obchodného vestníka. Teším sa, aký bude Obchodný vestník zaplnený takýmito skutočnosťami len preto, aby mali účastníci zmluvy právnu istotu o tom, že tento právny úkon nadobudol svoje účinky.
Je to, naozaj, na pováženie. Ja by som odporúčal, ja by som súhlasil s právnou úpravou, ktorá veľmi prísne uvádza povinnosti zverejňovať, ale neviazal to, naozaj, na účinky zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Preto si myslím, že na tomto návrhu zákona je ešte potrebné popracovať a som presvedčený, že na ústavnoprávnom výbore podiskutujeme, možno aj o drobných vecných problémoch, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2010 17:11 - 17:13 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na pána podpredsedu parlamentu. Referendum ako také bolo zneužité pred voľbami na politický marketing. Po voľbách už nikoho nezaujímalo. A jednou z referendových otázok je aj imunita poslancov. Po voľbách stranu SaS nezaujímalo. A môžeme sa možno hanbiť za to, ako politické strany obsadzujú aj ústrednú referendovú komisiu, kde sú dve politické strany zo šiestich politických strán zastúpené v Národnej rade. Súčasné koaličné strany nezaujíma referendum ani pred uskutočnením referenda, ani tie otázky, pretože zase predložili nejaký návrh ústavného zákona a snažia sa ho pretlačiť ešte pred referendom ako ďalší politický marketing. Nie sú ochotné diskutovať, pretože expertná komisia sa stretla raz a ďalšie jej stretnutie nebude, na expertnú alebo odbornú diskusiu tu asi čas nie je. Ja sa ešte raz chcem opýtať, možno aj touto cestou, ostatných, prečo nie je čas na diskusiu po referende, pretože z inštitútu referenda súčasná vládna koalícia, a aj z tejto témy, ako vidíte, dámy a páni, urobila úbohý politický marketing. Myslím si, že to nie je hodné na to, aby sme sa zaoberali takouto vážnou témou. A najviac ma mrzí úroveň vystúpení niektorých koaličných poslancov, za ktorú sa možno by mali skôr hanbiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.9.2010 18:27 - 18:28 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nakoľko vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy a pevne verím, že niektorých kolegov aj argumentácia presvedčila o demokratickejšom spôsobe vedenia schôdzí parlamentu, podávam návrh podľa § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku na to, aby na záver rozpravy mohol vystúpiť aj predseda Najvyššieho súdu Dr. Štefan Harabin s tým, hlasovali, ale tento návrh je iný, po prvé ho podáva poslanec a po druhé kvôli tomu, pretože prebehla rozprava a k argumentom rozpravy sa môže predseda Najvyššieho súdu vyjadriť s tým, že žiadam, aby v súlade s § 38 zákona o rokovacom poriadku, sa o tomto procedurálnom návrhu rozhodlo ihneď, bez rozpravy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2010 17:42 - 17:54 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ja, v krátkosti, vyjadril k rozprave k novele zákona o Súdnej rade.
K samotnej príprave rozpravy, ja by som si dovolil vyjadriť hlbokú ľútosť nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky nedá vystúpiť jednému z ústavných činiteľov predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý aj z titulu svojej funkcie pôsobenia v Súdnej rade má k predmetu rokovania Národnej rady k tomuto bodu programu určite čo povedať. Ľutujem to preto, lebo vaša nová politická kultúra, ktorú ste ohlasovali, skôr mi pripadá, že sa v súčasnosti pretavuje do zalepovania úst, aby ste bránili ľuďom demokraticky v rozprave sa akýmkoľvek spôsobom vyjadriť.
S ohľadom na to, čo povedal predseda Národnej rady Slovenskej republiky, že možnosť predsedovi Najvyššieho súdu vystúpiť v rozprave by bola daná touto Národnou radou, keby tu boli poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, tak sa veľmi hanbím za tieto slová, pretože dopoludnia pánovi predsedovi Národnej rady bolo oznámené, že naši kolegovia sú na pohrebe nášmu dlhoročnému priateľovi generálovi Murínovi a z tohto dôvodu sú neprítomní na rokovaní Národnej rady. A vyhovárať sa, vyhovárať sa na hlasovanie iných poslancov namiesto toho, aby sa pán predseda Národnej rady zamyslel na hlasovanie svoje a svojich kolegov, tak za tieto slová sa hanbím a považujem ich za absolútne nemiestne. A propó, už len jedna taká myšlienka. Vždy, keď pán predseda Národnej rady urobí nejaké faux pas, vždy máme prestávku. Tých prestávok, predpokladám, že v Národnej rade asi bude počas rokovaní dosť. Ale som rád, že môžme rokovať o tomto návrhu zákona akýmkoľvek spôsobom sa nám páči, alebo sa nám nepáči.
Pociťujem od nástupu tejto vládnej koalície určitý cieľ ovplyvňovať a kontrolovať súdnictvo, prevziať moc nielen v zložkách zákonodarných, to znamená nielen v Národnej rade Slovenskej republiky, kde ste nastúpili a máte po voľbách, samozrejme, väčšinu, ale aj, samozrejme, vo výkonných zložkách, v exekutíve, vláde, v štátnych orgánoch, ale čo v rámci trojdelenia moci považujem za veľmi nebezpečné. Súčasná vládna koalícia rozohrala hry, vojnu aj s treťou mocou v štáte, v súdnictve. Politizácia súdnictva vyplývajúca z programového vyhlásenia vlády a z ďalších dokumentov, ako aj konania samotných predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, si myslím, že škodí demokratickým princípom a systému v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď si povieme jeden z tých príkladov, ktoré vy uvádzate ako nová politická kultúra, ja by som si len dovolil pripomenúť vaše návrhy, ktoré budete v budúcnosti pretavovať do reálnych legislatívnych návrhov. Uviedli ste, že máte v pláne, podľa programového vyhlásenia vlády, zlúčenie kapitoly štátneho rozpočtu, a to kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s kapitolou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s kapitolou Generálnej prokuratúry. Mocensky a finančne ovplyvňovať, samozrejme, ovplyvňovať aj tieto inštitúcie, a tým spôsobom zasahovať do nezávislosti súdnictva, či už Najvyššieho súdu po finančnej stránke je to možné, pani ministerka, som si tým istý, ale aj Generálnej prokuratúry. Ďalej máte v programovom vyhlásení, parafrázujem, riadenie prokuratúry cestou záväzných stanovísk ministerstva spravodlivosti ohľadne trestnej politiky štátu. Toto vyjadrenie je absolútne, podľa môjho názoru, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tá v VIII. hlave ústavy definuje postavenie prokuratúry a v nej je uvedené, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, nie minister, nie záväzné stanoviská ministerstva spravodlivosti. Pokračujete ďalej. Pokračujete návrhmi zákonov a návrh novely zákona o Súdnej rade je jedným z nich. Je mi ľúto, že vaše osobné spory, možno členov koalície, možno niektorých iných ministrov, možno aj vaše, sa dostávajú na rokovanie Národnej rady formou týchto nešťastných legislatívnych návrhov.
K predmetnému návrhu zákona si dovolím uviesť, že návrh zákona zavádza nové ustanovenie o nezlučiteľnosti predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady. Osobne sa domnievam, že takéto ustanovenie je v priamom rozpore s čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko tento článok, dámy a páni, zakotvuje právo každého sudcu byť volený za člena Súdnej rady, každého sudcu, bez ohľadu na to, či v rámci správy súdu vykonáva funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu. Ak vy na druhej strane poviete, že ústava dáva splnomocňovacie ustanovenie v čl. 141a ods. 6 ústavy, tam sa síce uvádza, že podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady ustanoví zákon. Avšak predpoklady výkonu funkcie člena Súdnej rady sú vyslovene uvedené v ústave a tieto zákon nemôže ani rozširovať, ani zužovať a nemôže, teda, obmedziť sudcu v práve byť volený za člena Súdnej rady. V tomto vidíme protiústavnosť predmetného návrhu zákona a pevne verím, alebo som presvedčený, že v prípade jeho schválenia v takejto podobe, čo dúfam k tomu nedôjde, bude dané podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Z hľadiska rozhodnutí Súdnej rady môžme polemizovať. Majú byť verejné, nemajú byť verejné zasadnutia. Skôr by som sa k samotným rozhodnutiam dostal, dovolil si uviesť, že je veľmi neštandardné ustanovenie, pani ministerka, kde sa štátnemu orgánu alebo akejkoľvek inštitúcii prikazuje, veľmi presne a precízne ustanovuje, čo má byť v rozhodnutí, v uznesení, výrok, odôvodnenie, čím sa orgán zaoberal pri svojich rozhodnutiach tak ako keby ste, mám pocit, chceli Súdnej rade napísať manuál na obsluhu práčky. Avšak rešpektujem to, je to vaša vôľa, aj keď veľmi neštandardná. Upozorňujem však, že iné rozhodnutia, iných štátnych orgánov odôvodnené nie sú. Keď hovoríme o systematike rozhodnutia Národnej rady, uznesenia vlády, rozhodnutia predsedu Národnej rady atď.
A ešte jedna otázka. Pani ministerka, ako si predstavujete odôvodnenia vo veciach, kde Súdna rada rozhoduje neverejne tajným hlasovaním zo zákona? Zo zákona tajným hlasovaním. To znamená, v tajnom hlasovaní, predpokladám, že členovia na tie lístočky uvedú čím, aký skutkový právny stav, ako právne posúdili skutkový stav, svoje vyjadrenie, to sa nejako pretaví do rozhodnutia. V tajnom hlasovaní to asi, pani ministerka, určite nejde.
Čo sa týka prechodných ustanovení novely zákona o Súdnej rade, tam si dovolím poznamenať, že, samozrejme, vaša intencia je zlikvidovať čo najviac členov Súdnej rady, ktorí sú, avšak, zvolení a vymenovaní na určité funkčné obdobie. Ústava garantuje pokojný a nerušený výkon funkcie a do tohto ani nová právna úprava by zasahovať nemala. V tomto je možné vidieť neústavnosť tejto úpravy aj v prechodných ustanoveniach, pretože práve prechodné ustanovenia upravujú zánik funkcie člena Súdnej rady k 31. 12. 2010 v prípade, keď neodstráni podmienky alebo prekážku nezlučiteľnosti, ktorá sa zavádza práve týmto vami navrhovaným zákonom. Pokiaľ by ste už mali navrhovať takúto právnu úpravu, pani ministerka, mala by táto právna úprava platiť do budúcnosti celkovo. Summa summarum povedané, táto právna úprava ako taká je čisto účelová. Možno vychádza z myšlienok bojovať proti nepriateľovi, ktorého ste si našli, vymysleli a celkovo politicky ovplyvňovať rozhodnutia v súdnictve.
Všeobecne na záver si dovolím apelovať, že pokiaľ chcete mať súdy, ktoré budú rozhodovať rýchlo, kvalitne, naozaj, na základe práva a spravodlivo, tak v takom prípade by som na vašej strane nepripravoval návrhy, hoci už teraz vyplývajúce aj z programového vyhlásenia vlády, ale aj ďalšie iniciatívne návrhy, ako vidíme, ktoré budú zasahovať politicky do súdnictva, ktoré budú sudcov zneisťovať a brániť im v nerušenom výkone funkcie sudcu a, samozrejme, zasahovať aj do súdnej, sudcovskej samosprávy. Z uvedeného dôvodu ja považujem tento zákon za neprijateľný, protiústavný a pevne verím, že nebude v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. Inak určite bude napadnutý na Ústavnom súde. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.8.2010 18:09 - 18:12 hod.

Róbert Madej Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, pán minister, pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, ja si len dovolím veľmi v krátkosti a rýchlo k predmetnému návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie trošku zapolemizovať s názorom pani ministerky.
V prvom rade je potrebné uviesť, že meníme, resp. v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky dá súhlas na skrátené legislatívne konanie, budeme meniť zákon, ktorý ešte nenadobudol účinnosť. To je v praxi aj v legislatívnom procese nie najšťastnejšie riešenie, na ktoré musím upozorniť, a je len vecou názoru, názoru možno súčasnej vládnej koalície, že zákon, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť, spôsobí v praxi problémy a o tom by som si tiež dovolil zapolemizovať.
Čo sa týka vecného odôvodnenia návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, myslím si, a som o tom presvedčený, že v prípade, ak zákon nadobudne účinnosť, hoci aj keby ste sa rozhodli v riadnom legislatívnom procese návrh zákona schváliť, tak za ten krátky čas možno uvidíme v praxi, ako táto možnosť bude v praxi akceptovaná, aplikovaná súdmi, a možno tie obavy, ktoré máte, sa v žiadnom prípade ani nenaplnia.
Dovolím si zapolemizovať s pani ministerkou, ktorá uviedla, že súd bude môcť bezdôvodne vrátiť obžalobu, odmietnuť obžalobu a vrátiť prokurátorovi, pretože s tým, že následne, pokiaľ by sa nevrátila obžaloba, dokazovanie by vykonali súdy. Ja si ale chcem dovoliť pripomenúť, že schválená novela v tomto ustanovení hovorí o možnosti vrátiť, odmietnuť obžalobu a vrátiť vec na došetrenie, ak neboli zabezpečené alebo predložené dôkazy, ktoré pre rozhodnutie súdu sú podstatné a ktoré zabezpečujú, predložené mohli a v konaní mali byť.
Ide o to, že možno nekvalitu prípravného konania takýmto spôsobom budeme nahrádzať v súdnom konaní, kde budeme riešiť dlhšie dokazovanie, viacej zaťažíme súdy. A nám sa to možno vďaka nekvalitnému prípravnému konaniu vráti v tom, že vo väčšom rozsahu budú obžalovaní aj oslobodzovaní.
V tomto zmysle polemizujem s tým, že či práve tá právna istota toho obvineného, následne obžalovaného je zabezpečená v tom, že bude obžalovaný, že prebehlo možno prípravné konanie, ktoré nedostatočne zabezpečovalo jeho práva, pretože sa neprihliadalo na niektoré dôkazy, na ktoré sa prihliadať malo. A tým aj polemizujem s tým, že či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie z toho dôvodu, že by mali byť ohrozené základné ľudské práva a slobody, čo podľa môjho názoru splnené nie sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis