Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážená pani premiérka, vážený pán kolega, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k dva dni, ak sa nemýlim, trvajúcej rozprave, v ktorej vystúpilo veľa poslancov.
Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, za to, že si našli čas, že si preštudovali rozpočet a že si pripravili svoje vystúpenia.
Budem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli, samozrejme, nie na všetky, pretože to by sme tu boli ďalšie dva dni.
Najskôr by som chcel vyjadriť stanovisko k takým zásadným rámcovým veciam, ktoré sa neustále opakovali a najmä zo strany opozičných poslancov podľa môjho názoru nie vždy celkom korektne a nie vždy celkom presne.
Takže najskôr by som chcel povedať na margo toho, v akej sme situácii, pretože zazneli tu slová o tom, že Slovensko dosahuje rekordný ekonomický rast, čo za prvý polrok tohto roka je pravda, že je to jeden z najvyšších rastov v Európskej únii. Zároveň ale treba povedať, že prepad slovenskej ekonomiky bol jeden z najväčších, že slovenská ekonomika sa prepadla z vyše 10-percentného ekonomického rastu v roku 2007 na takmer 5-percentný pokles ekonomický, čiže o viac ako 15 %, čo bol jeden z najväčších prepadov, a že teda ani rast v tomto roku, v roku 2010, nás ešte nedostáva na úroveň roka 2008.
Zároveň treba povedať, že stav slovenskej ekonomiky najmä z pohľadu verejných financií, ale nielen z pohľadu verejných financií je zlý a neudržateľný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rating Slovenskej republiky zatiaľ zhoršený nebol. Faktom ale je, že ak by pokračoval vývoj, ktorý tu bol, najmä za posledné dva roky, tak by celkom určite zhoršený bol. Dávam do pozornosti včerajšie zhoršenie ratingu Maďarska, ktoré robí práve politiku založenú na krokoch, ktoré tu navrhujú aj viacerí poslanci strany SMER. Viacerí poslanci strany SMER nás vyzývali, aby sme zaviedli nimi navrhnutú, dokonca likvidačnú podľa môjho názoru bankovú daň vo výške, ako povedal, myslím, predseda výboru, 30-násobku tej, ktorá bola kedysi zavedená vo Švédsku a neosvedčila sa. Práve toto urobilo Maďarsko. Maďarsko likviduje 2. pilier, čo ste robili 4 roky, deformovali ste a oslabovali ste 2. pilier. Predpokladám že to by boli opatrenia, s ktorými by ste prišli aj teraz, keby ste vládli. Kam to v Maďarsku viedlo, nech sa páči, pozrieť sa aj z hľadiska vami toľko spomínaných ratingov. A obávam sa, že vývoj maďarskej ekonomiky v ďalších dvoch-troch rokoch nám dá pomerne plastický obraz toho, kam by sa dostalo Slovensko, ak by ďalej pokračovala vláda, na čele ktorej by bol SMER s Robertom Ficom.
Čo sa týka stavu verejných financií a toho, či sa tu plytvalo alebo neplytvalo v posledných rokoch a v posledných obdobiach. Zo všetkých relevantných, dokonca všetkých známych príslušných hodnotení nepoznám žiadne ani domáce, ani medzinárodné hodnotenia kvality podnikateľského prostredia, ktoré by tvrdili niečo iné ako to, že počas posledných štyroch rokov sa na Slovensku výrazne zhoršovalo podnikateľské prostredie v takmer všetkých oblastiach a že najväčší prepad sme zaznamenali v oblasti korupcie, klientelizmu, a teda, samozrejme, aj plytvania, lebo, chcem vás upozorniť, že korupcia znamená, a mnohé zákazky tu boli menované, ale zďaleka nie všetky, že štát nakupuje drahšie, ako by nakupovať mohol, a predáva lacnejšie, ako by predávať mohol, a že pre štát v korupčnom prostredí, v prostredí zvyšujúcej sa korupcie, a na Slovensku nikdy korupcia nerástla tak a nedosiahla takú úroveň, akú dosiahla za vlády Roberta Fica, takáto korupcia znamená obrovskú stratu verejných zdrojov. Čiže jednoducho chýbajú peniaze. Ak vláda nekoná vo verejnom záujme, tak výsledkom je, že chýbajú peniaze na veci, ktoré by mali byť financované zo štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov.
Ďalšia téza, ktorá sa tu neustále opakovala a ktorú by som chcel veľmi jasne demaskovať, jej nepravdivosť. Vo vystúpeniach viacerých poslancov opozičných zaznelo, že vláda Roberta Fica by bola dávala oveľa viac peňazí napr. na vzdelanie, napr. na vedu, napr. na šport, napr. na všetky možné oblasti, keby nebola kríza. Tak chcem vám povedať, že kríza neovplyvnila vaše míňanie peňazí za vlády Roberta Fica ani jedným jediným centom. A môžem vám to ukázať a dokázať aj na číslach. Za roky 2008 a 2009, to sú roky krízy, na Slovensku rástli verejné výdavky najviac zo všetkých európskych krajín. Dokonca ten nárast je tak enormný oproti iným krajinám, ja vám prečítam len niektoré porovnateľné. Zmena celkových výdavkov štátu za roky 2008 a 2009 na Slovensku bola plus 16,5 %. O 16,5 % sa zvýšili verejné výdavky na Slovensku v krízových rokoch 2008 a 2009. Druhý najvyšší nárast porovnateľných krajín malo Slovinsko, 5,5 % (Slovensko 16,5 %). Verejné výdavky v tomto období klesali vo všetkých ostatných porovnateľných krajinách, v Českej republike o 1 %, v Estónsku o 2,5 %, v Lotyšsku o 9 %, v Maďarsku o 9,5 %, v Rumunsku o 12 % (Česká republika mínus 1-, Estónsko mínus 2,5-, Lotyšsko mínus 9-, Maďarsko mínus 9,5-, Rumunsko mínus 12-, Slovensko plus 16,5-percentný nárast verejných výdavkov v rokoch 2008 a 2009). Tu je aj odpoveď na otázku, prečo tak enormne narástla zadlženosť, narástol verejný dlh v rokoch 2008 až 2010, kedy vzrástol z 27 % HDP na 43 % HDP. A to ešte v tom čísle nie sú započítané budúce výdavky na schválené a rozbehnuté PPP projekty, teda v tomto prípade na R1, ale aj ďalšie, ktoré ak budú schválené, tak do budúcna zaťažia verejné výdavky. Takže veľmi rád by som zdôraznil, že vláda Roberta Fica mala za 4 roky svojho vládnutia k dispozícii enormný objem zdrojov, taký ich nárast, aký ho nemala žiadna iná európska krajina. Za 4 roky, 2006 až 2010, nárast verejných výdavkov oproti rokom 2002 až 2006 bol 755 mld. Sk. O 755 mld. Sk mala vláda Roberta Fica vo verejných výdavkoch viac. Bolo to vo verejných výdavkoch vrátane v obcí a miest, ale všetky tieto verejné výdavky ovplyvňuje vládna väčšina zákonmi, ktoré tu môže prijímať a meniť. Ten nárast, aby ste si to vedeli aj porovnať s priemerom v Európskej únii, tak pripomeniem, že v priemere v Európskej únii za tie štyri roky narástli verejné výdavky o 18 %. Na Slovensku narástli o 35 %. Zdrojom týchto peňazí navyše bol prvého dva a pol roka rýchly rast ekonomiky vďaka reformám, toľko okiadzaným a kritizovaným reformám zo strany Roberta Fica a jeho vlády, 10,4-percentný rast v roku 2007, vysoký rast v rokoch 2006 až 2008, oveľa väčšie príjmy do štátneho rozpočtu. Keď sa tieto príjmy prepadli po tom, ako aj na Slovensko dorazila finančná a ekonomická kríza, tak vláda nešetrila ani jedným jediným eurom. Neznížila výdavky. Správala sa tak, ako keby takéto príjmy stále štát mal. A rekordným spôsobom rástol verejný dlh. Čiže tvrdiť zo strany ktoréhokoľvek z vás, páni poslanci, panie poslankyne, že kríza spôsobila, že ste nemohli niečo financovať, nie je pravda, pretože na Slovensku objem verejných výdavkov rástol napriek kríze tak, ako keby žiadna kríza nebola.
Ďalšia všeobecná poznámka sa týka, lebo vyjadrujem sa k veciam najskôr, ktoré ste mnohí z vás opakovali, a potom pôjdem aj k niektorým konkrétnym vyjadreniam, ďalšej veci, ktorá sa tu neustále ako mantra opakovala. Boli to vyhlásenia o tom, že ideme všetko prenášať na ľudí, že tu bude obrovské zdražovanie, že vláda nie je schopná šetriť a že je schopná len zdražovať a prenášať všetko na ľudí. A opakovane najmä pán poslanec Počiatek, ale aj poslanec Kažimír napr. tvrdili, že vláda na strane výdavkov nešetrí, že všetko ide naháňať na strane príjmov. Keďže neviem, či mi páni poslanci Počiatek a Kažimír veria, tak im odcitujem zo stanoviska Medzinárodného menového fondu, veľmi čerstvého stanoviska Medzinárodného menového fondu, ktoré je zo dňa 5. novembra, teda z mesiac starého stanoviska, ktoré posudzovalo štátny rozpočet. Toto stanovisko hovorí, prečítam to po slovensky, je v angličtine, že: „Konsolidačné úsilie 2,5 % HDP je v rozpočte zabezpečené a opatrenia, ktoré znižujú výdavky, tvoria 1,5 % HDP a opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy, tvoria 1 % HDP.“ Čiže, inými slovami, stanovisko Medzinárodného menového fondu hovorí, že zo 60 % toho konsolidačného úsilia vláda rieši úsporami a znižovaním výdavkov a zo 40 % ho rieši zvyšovaním príjmov napr. cez rast HDP alebo aj rast spotrebných daní. Takže myslím si, že aj toto jasne demaskuje účelovo z tých tvrdení, ktoré vyčíslili, neviem, ktorí to boli z týchto pánov poslancov, že vraj osem ku dvom to je na strane zvyšovania príjmov. A pán Ondruš, ale aj ďalší to hovorili.
Ďalšia nepravdivá interpretácia toho, čo sa chystá a ide robiť, sa týka toho, aká bude vlastne tá záťaž, aké bude to zdražovanie. Áno, my priznávame a pripúšťame a nie sme radi, že dôjde k zvýšeniu cien aj vplyvom opatrení, ktoré vláda musela prijať. Musela ich prijať, pretože účet už bol vystavený vašou vládou, vládou Roberta Fica. Dnes sa ten účet len musí zaplatiť, pretože keby sa nezaplatil, tak by rástol takým spôsobom, že by bol rádovo vyšší, a práveže by dopadol na ľudí. Takže celková inflácia v budúcom roku odhadovaná ministerstvom financií je 3,7 %, Medzinárodným menovým fondom je odhadovaná inflácia 3 %. Teda predpokladáme nárast spotrebiteľských cien v rozmedzí 3 až 3,7 %. Z toho nárast, ktorý je daný rastom dane z pridanej hodnoty a ďalších spotrebných daní, je 1 %, teda tretina, ak sa naplní odhad Medzinárodného menového fondu. Dokonca Medzinárodný menový fond hovorí, že to bude 0,75-percentný až 1-percentný nárast cien. Takže o akom dramatickom, enormnom zdražovaní tu, prosím vás pekne, hovoríte? Samozrejme, budú pôsobiť aj iné vplyvy, ako je rast svetových cien energetických produktov, ale aj potravín, ktoré spôsobia, že ten nárast cien bude 3 až 3,7 %. Ale z dôvodu opatrení, o ktorých hovoríme, bude o mnoho nižší.
Ďalej, viacerí opoziční poslanci tvrdili, že prenášame tú záťaž len na chudobných, jednoduchých ľudí. To nie je pravda. A môžem vám to povedať, samozrejme, aj na číslach, o koľko predpokladáme nárast nákladov, pričom rád by som ešte predtým zdôraznil, že reálne príjmy ľudí, ktorí pracujú, sa neznížia, pretože ministerstvo financií v roku 2011 predpokladá 3,7-percentnú infláciu, teda 3,7-percentný nárast cien a také isté zvýšenie nominálnych miezd, nominálnych platov. Takže reálne platy by sa v budúcom roku znižovať nemali. Čo sa týka toho, akým spôsobom to dopadne na jednotlivé typy rodín, tak ten dopad by mal byť nasledovný. Malo by to byť v priemere mesačne v priemernej domácnosti 9,3 eura, v štvorčlennej domácnosti 12,2 eura, v domácnosti s nadpriemerným príjmom 17,5 eura. Takže nie je pravda, že sa to bude viac dotýkať priemerných alebo nižšie príjmových. Naopak, opatreniami, ktoré sme prijímali, ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva bude omnoho, omnoho vyššia, ako je to v priemere. Toto sú fakty, toto sú čísla oproti vašim poplašným rečiam o tom, ako sa bude enormne zdražovať a ako sa všetko prenáša na ľudí. Chcel by som ale upozorniť aj na to, že aj opatrenia na strane znižovania verejných výdavkov sa, samozrejme, dotýkajú ľudí. Aj vo verejnom sektore pracujú ľudia, kde sa znižujú mzdové výdavky o 10 %. Takže vždy sa to dotýka ľudí, len by som rád zdôraznil, že účet bol vystavený spôsobom, akým ste tu vládli. Nezodpovednou, nekompetentnou politikou, rozhadzovaním a plytvaním bol tento účet vystavený.
A teraz dovoľte reagovať na niektoré z tvrdení, ktoré zazneli v rozprave.
Ako prvý vystúpil pán poslanec Počiatek, ktorý hovoril o tom, že nevie, že by ministerstvo financií prijalo nejaké úsporné opatrenia. Pán poslanec Počiatek, ja vám to veľmi rád poviem, aké úsporné opatrenia prijímame. A ďakujem pekne za tú otázku, že ste mi umožnili, aby som o tom hovoril. Tak napr., pán poslanec, prehodnocujeme zmluvy, ktoré sa týkajú informačných systémov, kde došlo za vášho ministrovania k obrovskému plytvaniu a nadhodnocovaniu týchto súm. A už to akým spôsobom sme už dohodli zmeny týchto zmluvných podmienok a zníženie cien, svedčí, je jasný dôkaz, priamy dôkaz o tom, ako ste plytvali, ako ste rozhadzovali, ako ste nekonali vo verejnom záujme, ale ako ste konali v záujme súkromných spoločností a ako ste plytvali verejnými zdrojmi. Minister financií a ministerstvo financií by malo byť prvým, ktoré dbá na efektívne vynakladanie verejných zdrojov. Vy ste nielenže na to nedbali, ale ministerstvo počas vášho ministrovania sa správalo tak, že na čokoľvek dnes siahneme, od kávových lyžičiek po TIPOS, všade nachádzame predraženie, plytvanie a rozhadzovanie. A konáme tak, že sme už zabezpečili úspory. Teraz spomeniem aj konkrétne príklady, ak chcete. Cenový informačný systém, tento informačný systém mal zhromažďovať informácie o cenách. Zo zákona ale plní túto agendu Štatistický úrad. Teda bol to nezmyselný projekt, duplicitný, ktorý sme zrušili. A tým sme dosiahli úsporu 1,075 mil. eur. Ďalší projekt, Konsolidácia číselníkov, bol vyhodnotený ako nepotrebný. A v navrhovanom rozsahu bol ukončený. A úspora z neho je vyše 1 mil. eur. Administratívny informačný systém, ktorý mal nahradiť registratúru, elektronizovať dovolenkové lístky, cestovné príkazy, pričom ceny niekoľkonásobne prekračovali bežnú trhovú cenu, obdobné informačné systémy boli na iných ústredných orgánoch štátnej správy dodávané za desatinu ceny. Úspora, ktorú sme tu dosiahli, je 8,6 mil. eur, pán poslanec. Celkom úspora len na týchto troch projektoch, ktoré som vám teraz vymenoval, je 10,8 mil. eur. Mohol by som takto ísť ďalej a menovať ďalej, ale spomeniem len niektoré projekty, kde došlo k úsporám. Napr. sme prehodnotili zákazku, ktorú ste uzavreli na servis osobných motorových vozidiel, kde ceny prekračovali niekoľkonásobne bežné ceny, čo sa dá zistiť aj na internete. Web stránky, ktorá stála na ministerstve financií, za ktorú ste vy uhradili 166 000 eur, tak skutočná hodnota je 3 000 eur. A naozaj by som mohol pokračovať a ten výpočet by bol veľmi, veľmi dlhý. Ale tie známe lyžičky to ilustrujú, myslím, veľmi dobre. Nakúpili ste lyžičky, stovky kusov lyžičiek za 1,8 eura za kus, pričom internetová cena presne takýchto istých lyžičiek je 50 centov za kus. Mohol by som hovoriť o prenajatých obrazoch, ktoré viseli vo vašej kancelárii, kde ste za tri roky prenájmu za obraz zaplatili štvornásobne viac, ako je cena, za ktorú sa predáva a nevie predať takýto obraz. A tie veci o školeniach, ktoré ste platili sebe, štátnemu tajomníkovi Kažimírovi, myslím, boli medializované. Takže ak sa pýtate, ak pochybujete, či sme niekde ušetrili, pán poslanec, tak vám odpoviem, že prehodnocovaním takýchto zmlúv sme už k dnešnému dňu ušetrili 15 mil. eur. A zďaleka nie všetko, samozrejme, sa dá vrátiť do stavu takého, aký by sme ho chceli mať, pretože mnohé peniaze sú, žiaľbohu, už minuté.
Ďalej, pán poslanec Jahnátek hovoril tom, že zahraničných investorov treba lákať dobrým podnikateľským prostredím. Áno, je to svätá pravda, súhlasím, akurát rady od pána poslanca, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, a ministerstvo hospodárstva by malo mať ako zásadnú misiu zlepšovanie podnikateľského prostredia, keď sa za štyri roky zásadne zhoršovalo podnikateľské prostredie, neznejú veľmi dôveryhodne ani úprimne.
Čo sa týka Národného jadrového fondu, vyjadril som sa vtedy hneď v rozprave, aby nevznikali pochybnosti, aby nevznikali nejaké poplašné správy, pretože faktom je, že na Národný jadrový fond sme vyčlenili rádovo menej peňazí, ako to bolo v minulom roku, a sme pripravení o tejto otázke aj ďalej diskutovať, keď si vyjasníme, koľko budú skutočne potrebné náklady na efektívne fungovanie a zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, pretože už doterajšia komunikácia s touto inštitúciou svedčí o tom, že plytvanie a rozhadzovanie peňazí tam bolo, a doslova nehorázne, a už teraz znížená suma, ktorú pôvodne požadovali, je obrovská. Ale keďže k personálnym zmenám tam došlo len pred niekoľkými dňami, tak túto vec si budeme musieť ujasniť. Tu na tomto mieste by som len chcel povedať a vyzvať, že Národný jadrový fond bude financovaný tak, aby bola zabezpečená jadrová bezpečnosť, ale zároveň tak, aby sa nerozhadzovali verejné zdroje a neplytvalo sa s nimi.
Viacerí poslanci, pán poslanec Burian, ale aj pán poslanec Mikolaj, ak si dobre pamätám, kritizoval vládu, že keď hovoríme, že teda chceme ozdraviť verejné financie, že ako je možné, že bude rásť verejný dlh ešte v budúcom roku a v ďalšom roku. No veľmi jednoducho. Zotrvačnosť tam je taká, ktorá sa nedá, žiaľbohu, vyriešiť ani prekonať preto, že napr. v tomto roku bude deficit 8 % HDP, že vlani bol deficit 8 % HDP, tie peniaze, ktorých minieme viac v tomto roku oproti príjmom, si musíme požičať. Čiže my vieme zvrátiť ten trend zvyšovania zadlženosti až s istým oneskorením. A predpokladáme, že toho budeme schopní od roku 2013. Čiže tá odpoveď je úplne triviálna. A je technická. A trošku sa čudujem, že vznikli tieto pochybnosti.
Ďalej by som tiež rád upozornil na rozpor napr. v tvrdeniach pána poslanca Buriana, štyri roky predsedu rozpočtového výboru, pána poslanca Počiatka, štyri roky ministra financií. Pán poslanec Burian nás kritizuje, že väčšina kapitol rastie menej ako inflácia, a zároveň pán poslanec Počiatek nás kritizuje, že nešetríme. Tak sa dohodnite, páni. Nedá sa aj šetriť, aj zabezpečovať nárast všetkých kapitol. Ak to vy dokážete, tak by som sa čudoval, lebo to sa podľa mňa jednoducho nedá, opakovane, lebo vždy je to tak, že keď sa objaví kritika vášho spôsobu vládnutia, keď sa objaví pomenovanie vecí pravým menom z hľadiska korupcie, z hľadiska klientelizmu, z hľadiska plytvania, z hľadiska rozhadzovania, vždy reagujete rovnako, pretože nemáte iný argument, vždy je to SPP a privatizácia SPP. Takže dovoľte, aby som sa krátko vyjadril aj k tejto téme, pretože zavádzate. Ak tvrdíte, a je to stále obohraná pesnička, že sme vraj privatizovali SPP nevýhodne pod cenu a ešte vraj aj s kurzovou stratou, tak by som vám rád povedal, aké boli fakty. Česká vláda, sociálnodemokratická vláda, predávala 97 % akcií Transgasu, zdôrazňujem, 97 %, čiže ako českého SPP. A teda zbavila sa akejkoľvek kontroly za 151mld. korún, slovenská vláda dosiahla cenu 130 mld. korún, ale za 49 % akcií. Tak pod akú cenu sme predali SPP? Predali sme za oveľa vyššiu cenu akciu, za akú ju predala česká vláda. A zároveň sme ponechali vo vlastníctve štátu 51 %. Aj v českom prípade predložila ponuku jediná spoločnosť, RWE. Aj na Slovensku to bola nakoniec jediná spoločnosť, konzorcium. Ale keď konzorcium Ruhrgas a Gaz de France túto ponuku predkladalo, tak nevedelo, že je samo, pretože do poslednej chvíle tam bola aj americká spoločnosť Williams. A jasný dôkaz toho, že konzorcium nevedelo, že je v súťaži samo, je ten, že konečná cena, ktorú ponúklo, bola oproti predbežnej cene vyššia o desiatky miliárd slovenských korún, pričom vtedy naša vláda jasne deklarovala, že pod tú predbežne stanovenú cenu nepôjde, ale akákoľvek suma nad predbežne stanovenú cenu bude akceptovaná. Zvyšovali by o desiatky miliárd korún cenu, ak by vedeli, že to robiť nemusia? Samozrejme, nie. A čo sa týka tej kurzovej straty, vami neustále dokola omieľanej, tak chcem upozorniť, že aj v Českej republike došlo ku kurzovej strate, vo výške 8 mld. CZK čiže zhruba 11 mld. Sk v tom čase podľa kurzu. Ale nikto to politicky neotváral, pretože je to hlúposť, pretože kurzová strata sa jednoducho zahedžovať nedá pri takýchto transakciách. A preto sa to ani nerobí. A, mimochodom, ak by sa kurzové straty takto dali hedžovať, tak by som vám musel vyčítať, že ste to neurobili pri eurofondoch, a musel by som vám vyčítať, že vývojom kurzu počas štyroch rokoch vlády, resp. troch rokoch vlády, kým sme nemali euro, sme stratili 50 mld. Sk. Takže, ešte raz a zhrnuté, nemáte žiaden iný argument, neustále vyťahujete SPP. Ale to je jednoducho len obohratá lož, donekonečna tisíckrát opakovaná lož, že privatizácia SPP mala byť pre štát nevýhodná a že malo dôjsť k nejakej strate, ktorej sa dalo vyhnúť. Je to lož. A na týchto faktoch, na týchto číslach som vám túto lož jasne dokumentoval.
Ďalej, pán poslanec Záhumenský hovoril o poľnohospodárstve, o tom, ako vraj likvidujeme poľnohospodárstvo, ako sa to vraj prejaví znížením zamestnanosti v poľnohospodárstve. Tak by som veľmi rád povedal, že áno, zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znižuje, ale ak teda znižovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve je dôkazom likvidácie poľnohospodárstva, tak potom ste ho štyri roky likvidovali, pretože za roky 2006 až 2010 klesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve o 19 000 ľudí, za štyri roky vašej vlády bol pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve mínus 19 000 ľudí. A pán poslanec tu prezentoval aj taký záver z americkej štúdie, že každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. To je možné, to ja nespochybňujem, len vám chcem pripomenúť, že za štyri roky vašej vlády sa znížil počet kráv o 10 %, z 218 000 na 200 000, a počet ošípaných dokonca o 33 %. Takže ak je to pravda, ja to nespochybňujem, tak potom ale k tomu dochádzalo už za vašej vlády. A ten pokles je výrazný.
Viacerí poslanci sa tu pomerne expresívne vyjadrovali, že nie je dobrý stav v mnohých oblastiach. A ja súhlasím, že nie je dobrý. Pán poslanec Jarjabek napr. veľmi expresívne opisoval, ako musia umelci v lete pri plus 40 stupňoch, ak sa dobre pamätám, a v zime pri mínus 20 stupňoch skúšať, cvičiť a podobne. No ale ak je to tak, a ja nespochybňujem, že je to tak, prečo ste to nezmenili? Štyri roky ste vládli a objem verejných zdrojov za vašej vlády narástol takým enormným spôsobom ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Ak je stav taký zlý, ako je, prečo je to tak? Kde išli tie peniaze? Nie je aj toto náhodou nepriamy dôkaz plytvania, rozhadzovania a korupcie, ak napriek takémuto obrovskému enormnému rastu zdrojov je situácia taká, aká je? A ona radostná naozaj nie je.
Pán poslanec Kažimír, ale aj ďalší, aj pán Bublavý hovoril o tom, ako sa mu nepáči, ako sa tu diskutuje, aké expresívne výrazy sa tu používajú. Vyzýval k pokore. Tak by som vám chcel len pripomenúť, že mne osobne, priznám sa, expresívne výrazy nevadia, vadí mi keď sa nediskutuje na základe faktov a keď sa diskutuje demagogicky a keď sa prekrúcajú fakty. Ale chcem pripomenúť všetkým, ktorým vadia expresívnejšie formy diskusie a prejavu, že určite nie sme a nebudeme na tej úrovni so spôsobmi, akými tu aj v tomto parlamente s nami diskutoval váš predseda, ktorý nás opakovane posielal do väzenia. Takže ak dnes pomenúvame veci pravým menom, a ja ich budem pomenúvať pravým menom, či sa to pánovi poslancovi Kažimírovi bude páčiť alebo nebude páčiť, tak by som poprosil rozlišovať to, či diskutujeme na základe faktov, na základe argumentov alebo či prekrúcame realitu. Takže pánovi poslancovi Kažimírovi chcem pripomenúť, lebo tvrdil, že zvýhodňujeme vysokopríjmové skupiny a že všetko prenášame na bedrá bežných ľudí, a, mimochodom, neustále mal pán poslanec Kažimír plné ústa bežných ľudí, že to nie je pravda, na číslach som to ukázal , že to nie je pravda. A ešte by som chcel pripomenúť, že na bežných ľudí ste mali myslieť vtedy, keď ste vládli a keď ste míňali peniaze tak, ako ste ich míňali.
Spochybňovať predraženosť mýta, o čo sa tu opakovane pokúšali viacerí poslanci, je až úsmevné, pretože je nespochybniteľným faktom , že ste schválili, že ste ponechali jediné konzorcium, ktoré ponúkalo o 6,6 mld. korún tú cenu vyššiu ako iné omnoho lacnejšie konzorciá. To je jednoducho fakt. A faktom tiež je, že aj mýtny tender, ale aj iné, emisný tender riešia nielen Európska komisia, ale aj orgány činné v trestnom konaní.
Vystúpenia pánov poslancov z OKS boli, myslím, veľmi vecné. Ale to, v čom nie je úplná zhoda s mojím pohľadom na podiel verejných financií, je v tom, že si nemyslím, že by zvyšovanie verejných výdavkov muselo byť a priori zlé. Zlé by bolo keby sme zvyšovali váhu štátu z hľadiska toho, že by rástli rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt. To by som považoval za zlé. A oveľa dôležitejšie ale je pozrieť sa aj na to, ako sú tieto peniaze používané. A to je to, na čo vyzýval aj pán poslanec Dostál. Tu len chcem upozorniť na to, že ja s ním plne súhlasím, že musíme sa pozrieť na to, ako a na čo peniaze štát využíva, a prijať opatrenia, aby sa využívali efektívnejšie. Ale vláda už koná. Vláda pred mesiacom prijala materiál, v ktorom ukladá asi 45 úloh jednotlivým ministrom, ktoré sú zamerané práve na to, aby sa prehodnotilo to, čo štát robí, či to, čo robí, robí efektívne a či vôbec treba, aby štát robil to, čo robí, či by to nerobil efektívnejšie súkromný sektor. Čiže tu v zásade súhlasím, že toto je vec, ktorej sa musíme venovať, najmä z dôvodu nedostatku času pri príprave tohto rozpočtu. Pretože naozaj ten čas bol veľmi obmedzený a bývalá vláda nám nezanechala ani východiská štátneho rozpočtu, sa to ešte v tomto roku urobiť vo väčšej miere nedalo.
Čo sa týka toho, keď pán poslanec Šebej podľa mňa veľmi presne hovoril o tom, že by sme sa nemali báť privatizácie. A tam, kde môže privátny sektor fungovať lepšie, tak, samozrejme, by sme mali aj v tomto zmysle konať. A krásne príklady sú Cargo a to letisko, kde keby nebola zrušená privatizácia Carga a privatizácia letiska, tieto spoločnosti dnes mohli byť v úplne inej situácii, mohli získať obrovské prostriedky na investície a nemuseli by zaťažovať štát a štátny rozpočet. A pán poslanec Blanár vtedy v diskusii pána poslanca Šebeja obvinil z toho, že ho odhalil, na čo tu je a aké záujmy tu presadzuje, tak by som veľmi rád povedal, že čo sa týka vášho, myslím, teda straníckeho, nie vášho osobne, ale vášho straníckeho boja proti privatizácii, tak si myslím, že z tých výrokov, ktoré zazneli aj v éteri aj v prepise, z toho hlasu, veľmi podobného, hlasu vášho predsedu, je podľa mňa jasné, prečo vy ste tak strašne proti tej privatizácii. No je to preto, lebo v sprivatizovaných podnikoch sa nedajú predávať tie miesta, tak ako o tom hovorí pán Hanzel, že pán Fico mu povedal, že to je normálne a bežné, že sponzori strany musia dostávať štátne zákazky a miesta v štátnych podnikoch. No áno, keby sa nebolo SPP sprivatizovalo, keby sa neboli Slovenské elektrárne sprivatizovali, to by bol iný priestor na biznisy, také biznisy, o akých hovorí hlas nápadne podobný hlasu Roberta Fica. Čiže v tomto zmysle ja chápem tú nervozitu Roberta Fica aj vás, keď počujete o privatizácii. (Potlesk.) Ale každý, komu ide o verejný záujem, by mal práve podporovať zužovanie priestoru na takéto správanie a na takéto praktiky.
Pán poslanec Galis hovoril o športe. A kritizoval do značnej miery situáciu v podpore športu. No zasa musím pripomenúť otázku: Ale prečo ste za 4 roky výrazne nezvýšili tú podporu športu? Pán poslanec Galis povedal aj porovnanie, že za 10 rokov sa zvýšil rozpočet ministerstva školstva, čiže tam, kde je zaradený aj šport, o 100 %, ale rozpočet športu len o 1%. No však ste mali obrovský nárast verejných zdrojov, taký, aký ho nemala žiadna vláda. Pán Galis bol dokonca splnomocnenec vlády pre šport, bol poslancom, tak sa pýtam: Prečo ste to za tie 4 roky nezmenili, keď ste mali toľko peňazí naviac?
Pán poslanec spomenul TIPOS, výnosy z TIPOS-u. No áno, aj tých 500 mil., ktoré sú na Cypre, mohli slúžiť na šport, ako aj tých ďalších teraz, o ktorých rozhodol Najvyšší súd tak, ako rozhodol, kde traja z piatich členov dovolacieho senátu boli predsedom Najvyššieho súdu vymenení niekoľko týždňov pred vynesením tohto rozsudku. Keby páni Počiatek a Kažimír konali vo verejnom záujme, a nie v záujme špekulantov, ktorí stáli v pozadí tohto, tak, áno, ani peniaze z TIPOS-u nemuseli skončiť na Cypre, ale mohli skončiť napr. na podporu športovania mládeže alebo na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá je zanedbaná a ktorej máme stále málo.
Mimochodom, k tomu, že Národný štadión patrí na Tehelné pole, k argumentu, ktorý použil pán poslanec Galis, a k tomu, že keby sme mali na tom jednom mieste NTC (Národné tenisové centrum), Národný hokejový štadión a Národný futbalový štadión, v centre, tak že to by bola rarita. No to by bola, len to by bola rarita aj z hľadiska dopravnej obslužnosti a možnosti života ľudí, ktorí tam žijú. Pri takýchto obrovských objektoch ak nechcete neustále doplácať na prevádzku, tak, samozrejme, musíte ich veľmi intenzívne využívať, podľa možnosti každodenne na takéto masové akcie. Viete si predstaviť z hľadiska dopravnej obslužnosti, priepustnosti toho územia a infraštruktúry, ako by to tam vyzeralo? Naviac ale si myslím, že áno, veď preto sme aj deklarovali, že my nie sme proti tomu, my súhlasíme, že je potrebné, aby krajina mala štadión, ktorý vyhovuje kritériám UEFA, ale nie spôsobom takým, že sa má postaviť za dvojnásobnú cenu, ako sú bežné ceny pri stavbe takýchto štadiónov. Naša vláda schválila na Národný futbalový štadión 70 mil. eur, pričom porovnateľné štadióny sú vo svete už postavené, to nie sú len projekty, už sú postavené za polovicu tejto ceny, za 35 mil. až 40 mil. eur. Spôsob, akým chceme stavať tento štadión, je zásadne iný od toho, akým ste ho chceli stavať vy. A, samozrejme, štát by mal participovať na tom, ale tak, aby tie peniaze boli použité čo najefektívnejšie.
Zdravotníctvo. Pán poslanec Raši ako bývalý minister zdravotníctva hovoril o zdravotníctve. A hovoril o tom, že budú klesať platby za poistenca štátu, čo bude, zo 4,78 na 4,32 %. A hovoril aj o tom, že zdravotníctvo je už v súčasnosti podfinancované. S tým by som si dovolil nesúhlasiť, že zdravotníctvo je podfinancované. Problém zdravotníctva je v tom, a ten problém sa zväčšil za posledné 4 roky, že miera neefektívnosti a plytvania zdrojov v zdravotníctve je enormná. Nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bol taký ako v žiadnom inom rezorte. Za 4 roky vlády Roberta Fica sa verejné zdroje, ktoré išli do zdravotníctva, zvýšili o 41%. Je to enormný nárast zdrojov. Zároveň všetky analýzy hovoria o zhoršení zdravotného stavu ľudí, o zhoršení spokojností ľudí so zdravotníctvom, ako pacientov, tak sestier, tak lekárov, a o zhoršení kvality poskytovaných služieb v zdravotníctve. Pri 41-percentnom náraste verejných zdrojov sú takéto výsledky. Takže, žiaľbohu, zásadný problém zdravotníctva nie je objem verejných zdrojov, zásadný problém zdravotníctva je, že tam nielenže ste neurobili potrebné zmeny, ale ešte aj tie zmeny, ktoré boli naštartované druhou vládou Mikuláša Dzurindu, reformy ste okliešťovali, deformovali a nezrušili ste ich úplne, ale neprišli ste so žiadnou zásadne inou koncepciou. A v tom je zásadný problém zdravotníctva. Štúdia OECD, ktorá bola nedávno pred pár dňami publikovaná, hovorí jasnou rečou. Po prvé, hovorí, že objem zdrojov z verejných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, je u nás najvyšší z okolitých krajín, na rozdiel napr. od školstva alebo vedy. A zároveň hovorí, že ak by sa tieto peniaze využívali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by mohla byť o 4 roky dlhšia, ako je. O 4 roky by ľudia mohli žiť dlhšie, ak by sa peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, používali efektívne. Takže hlavnú výzvu v zdravotníctve nevidím v boji o viac a viac peňazí, ale v opatreniach, aby sa peniaze, ktoré tam, idú využili efektívne. A celkový nárast verejných zdrojov do zdravotníctva v budúcom roku nebude taký, aký bol v minulých rokoch, ale v budúcom roku to bude 2,1 %. A ako sa tie peniaze využívali a kto bol skutočným ministrom zdravotníctva počas posledných 4 rokov? To, myslím, viete všetci veľmi dobre. Oftalmologické smršte a iné biznisy o tom svedčia jasne a dostatočne.
Pán poslanec Čaplovič hovoril o vzdelaní a školstve. Je to jeho téma, ktorej sa venuje. Musím povedať, že v jeho vystúpení bol aj sebakritický tón. A priznal to aj priamo a aj nepriamo niektorými formuláciami. Hovoril napr., že neúcta k vzdelaniu a k vede naďalej pretrváva. A aj sebakriticky povedal, že to mohlo byť lepšie. Ale vyhováral sa na krízu, že kvôli kríze to tak nie je. Ale myslím si, že na číslach a faktoch som vám uviedol, že kríza nebola dôvodom na nedostatok zdrojov ani vo výške jedného jediného centa. Hovoril, že česká vláda škrtala všade, ale že vo vzdelaní a vede až tak nie. No áno, tak robila aj preto, ako to vidno z tejto tabuľky, že za roky 2008 a 2009 česká vláda znížila verejné výdavky o 1 %, kým slovenská vláda ich zvýšila o 16,5 %. Áno, pri nezvyšovaní verejných výdavkov ušetríte inde a viete dávať viac do školstva, príp. do oblastí, ktoré sú prioritou. Ale keď sa vláda správa tak, ako ste sa správali vy, tak to dosť dobre možné nie je. My, samozrejme, vieme a uznávame, že tá situácia nie je dobrá a že aj čo sa týka verejných výdavkov na vzdelanie, ale aj vedu, že by mala byť lepšia. Zároveň ale hovoríme, že je potrebné, aby sa zmenili aj pravidlá fungovania, lebo ak ich nezmeníme, tak hrozí to, čo sa stalo v zdravotníctve, nalejeme tam síce viac peňazí, ale bez evidentného efektu. A súhlasím veľmi aj s tým, čo, myslím, veľmi presne pomenoval pán poslanec Osuský, keď hovoril o tej potrebe diferenciácie, keď veľmi jasne na argumentoch popísal, že nemôžeme zvyšovať kvalitu, keď nebudeme diferencovať pri tomto objektívnom nedostatku verejných zdrojov, ktorý bude vždy.
No a viete, pán poslanec Čaplovič citoval stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Slovenskej akadémie vied. No len tie citácie samy dosvedčujú a dokazujú, že ten problém nevznikol teraz. Citujem z uznesenia Slovenskej rektorskej konferencie: „Je vážna nespokojnosť s tým, že sú ohrozené zámery programového vyhlásenia a rozpočet ponecháva Slovensko na jednom z posledných miest vo financovaní vedy a vzdelania,“ zdôrazňujem, ponecháva, nie naň uvrháva, ponecháva napriek tomu, že ste mali o 755 mld. korún naviac vo verejných výdavkoch počas 4 rokov. Takže súhlasím, že veda, vzdelanie, výskum by mali byť financované viac. Zároveň platí, že zdroje sú obmedzené z dôvodov, o ktorých už hovoríme opakovane. A zároveň platí, že je ale nevyhnutná potreba spôsobu fungovania, nastavenia pravidiel tak, aby navýšené zdroje naozaj viedli aj k skutočnému výsledku.
K opakovanému tvrdeniu najmä pána poslanca Počiatka, že plytvanie nie je problém, že odkiaľ berieme, že plytvanie má byť problém. No tak ja si myslím, že je to úplne jasné a evidentné, ak Slovensko má, a ani za vlády Roberta Fica sa to nezmenilo, pomerne nízky oproti iným krajinám európskym podiel verejných príjmov aj verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Dokonca ten podiel je až o 10 % nižší, ako je jeho priemer v Európskej únii. Ak máme takýto, výsledok, ktorý sme my najmä dvomi vládami Mikuláša Dzurindu urobili, to je dobre, keďže sa znížil tento podiel. Ale zároveň sme rozbehli ekonomiku. Pri tomto nízkom podiele teda vieme dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu. Ale ak dôjde k tomu, že korupcia, plytvanie a rozhadzovanie vzrastie tak, ako vzrástlo za posledné 4 roky, a zároveň poklesne rastová dynamika a zároveň ostane zachovaná nízka miera prerozdelenia, tak potom vznikne nevyhnutne akútny nedostatok zdrojov. A o tom, že korupcia znamená plytvanie verejných zdrojov, sa asi nemusíme presviedčať. A ak Slovensko sa prepadlo za 4 roky vašej vlády z 36. miesta, čo sa týka konkurencieschopnosti svetovej, na 60. miesto a ak sa dostalo v kritériách, ako je korupcia a klientelizmus vlády na jedno z posledných miest na svete, tak je evidentné, že problém plytvania, rozhadzovania a korupcie tu je, a je evidentné, že tento problém vyvoláva nedostatok verejných zdrojov, pretože pri každej predraženej verejnej zákazke štát buď viac platí, alebo menej dostane, ako by to bolo, keby verejný záujem bol dodržiavaný.
Pán poslanec Blanár ma vyzval, už tu nie je, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako teda chceme riešiť financovanie vyšších územných celkov a zákon o sociálnych službách, že v zákone o štátnom rozpočte je napísané, že je to otvorená otázka. Áno, je to otvorená otázka. Je to otvorená otázka preto, že ste schválili ešte vo vašej vláde vašou koaličnou väčšinou zákon o sociálnych službách tak, že bol absolútne nevykonateľný a neufinancovateľný, čo ste vedeli sami, preto ste odložili účinnosť tých vecí, ktoré mali dopad na verejné financie, že tieto veci budeme musieť riešiť a naprávať. Budeme ich musieť riešiť a naprávať. A ešte sme nedospeli k záveru, ako presne to urobiť. Čiže v tomto zmysle je to otvorená otázka. Ale zároveň platí že vyššie územné celky, ale aj obce a mestá by mali mať v budúcom roku výrazne väčšie príjmy. Preto ten náš odhad je až 23 % nárastu príjmov, že tento rok bol veľmi zlý. A tento rok bol zlý aj preto, že sa schválilo vašou vládou dvojročné zvýšenie nezdaniteľného základu dane, ktoré končí a ktoré prinesie od budúceho roka výraznejší nárast príjmov pre samosprávy. Zároveň ale aj v samosprávach bude potrebné, aby sme doladili pravidlá fiškálnej decentralizácie, pretože, zasa musím povedať, za 4 roky sa v tom neurobilo vôbec nič, ale vôbec nič a aj vplyvom krízy, ale nielen vplyvom krízy, ale aj vplyvom napr. tohto opatrenia sa viaceré obce, viaceré mestá dostali do vážnych problémov a chýbajú pravidlá, na jednej strane ktoré by tomu čelili a na druhej strane, ak sa to už stane, ktoré by zavádzali jasné pravidlá, ako v takýchto prípadoch postupovať.
Takže dovoľte mi, aby som na záver povedal, že diskusia o štátnom rozpočte je vždy diskusiou dlhou, vždy diskusiou vážnou, každý má isté priority, každý má isté videnie toho problému ako takého. Platí a bude vždy platiť, že potreby budú väčšie, ako sú možnosti verejných financií. Ale zároveň platí, že zdravé verejné financie sú naozaj kľúčové. A chápem to, keď pán poslanec Osuský hovoril o tom, že najskôr sme museli koncom deväťdesiatych rokov zachraňovať banky, potom sme museli ozdravovať verejné financie, potom sme museli zase riešiť iné priority a na tie veci, ako je napr. vzdelanie, veda, výskum, nebolo a teraz zase musíme ozdravovať verejné financie. Ani mne sa to nepáči. Nemuseli by sme ich ozdravovať, keby sa tu vládlo v posledných rokoch zodpovednejšie a kompetentnejšie. Ale aj preto je veľmi dôležité, aby sme verejné financie ozdravili, pretože ak tak neurobíme, tak tá situácia sa bude len zhoršovať.
Chcel by som uzavrieť toto moje vystúpenie tým, že situácia na finančných trhoch je naozaj turbulentná. Vidíte, čo sa deje v mnohých krajinách západnej Európy, vidíte, čo sa deje v Maďarsku. Dôveryhodnosť krajiny z hľadiska toho, že bude schopná si plniť svoje záväzky, je dnes dôležitejšia, ako bola kedykoľvek inokedy v histórii. Štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, tak ako je pripravený, určite nie je ideálny, určite nie je bez chyby, ale to je to, na čom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to ten najlepší rozpočet, na akom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to rozpočet, ktorý napĺňa toto zásadné kritérium. A to nehovorím ja ako svoj subjektívny názor, ale to hovoria také inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, ako je OECD, ako je Svetová banka, ako je Európska komisia, že konsolidačné úsilie vo výške 2,5 % bude zabezpečené tak, že nezadusí slovenskú ekonomiku, že vytvorí priestor na budúci ekonomický rast, a teda aj rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, a zároveň že sme prijímali opatrenia, aby sa rozložili tie náklady tak, aby to bolo prijateľné, aby to bolo akceptovateľné a aby neboli ohrozené tie zraniteľné skupiny obyvateľstva. A ja viem a každý z nás vie, že veľa oblastí, všetky oblasti by si zaslúžili viac. Ale ak budeme schopní ozdraviť verejné financie, zlepšiť podnikateľské prostredie, ak budeme schopní napĺňať programové vyhlásenie a priority programového vyhlásenia, tak ja verím, že aj tá diskusia o rok, o dva roky bude radostnejšia v tom zmysle, že budeme vedieť diskutovať o rozdeľovaní viac zdrojov. Ale verím, že budeme ich vedieť rozdeľovať aj tak, aby boli využité omnoho, omnoho efektívnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím vás o podporu štátneho rozpočtu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, vidím, pán poslanec Jahnátek, že vás veľmi rozčuľuje, keď hovorím o plytvaní, rozhadzovaní a kšeftovaní. Budem o ňom hovoriť. Budem o ňom hovoriť, pretože nám chýbajú peniaze v štátnom rozpočte práve preto, že za vlády Roberta Fica, ktorej ste boli ministrom hospodárstva, sa kšeftovalo, rozhadzovalo a plytvalo tak, ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Pretože za tieto štyri roky dosiahla miera korupcie na Slovensku takú úroveň, ako nikdy v doterajšej histórii, dokonca vyššiu ako za vlády Vladimíra Mečiara. Pretože za vašej vlády tu boli kauzy, ako sú emisie, ako je nástenkový tender, ako je diaľničné mýto, ako je nehorázny podvod s TIPOS-om, za ktorý zase ideme platiť. Za vašej vlády tu boli tieto kauzy, kde vďaka vášmu spôsobu vládnutia odišli obrovské peniaze do vrecák súkromných ľudí, ktoré mohli byť v rozpočte. Takže budem vám to pripomínať, budem o tom hovoriť, pretože je to pravda, a budem to hovoriť v záujme toho, aby sa takéto pomery už nevrátili na Slovensko, pretože môžu zlomiť tejto krajine krk.
A, pani poslankyňa Vaľová, ak sme to tak zle nastavili, tak ste to mali zmeniť za štyri roky. Dnes sa trápne vyhovárať na HZDS, ktoré odišlo tam, kde odišlo, je trápne. Ale veľmi rád som si vypočul z vašich úst vetu, že ste čítali múdru knihu, pokračujte v tom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcem vystupovať po každom vystúpení, ja zhrniem potom na záver svoje postoje a vyjadrenia k vystúpeniam, ale na toto reagovať musím hneď.
Konkrétne chcem reagovať na jadrovú bezpečnosť a na Národný jadrový fond. Teda nebudem, viete, mohol by som, pán poslanec, z vašich úst je veľmi tristné počuť, aké dôležité podnikateľské prostredie a zlepšovanie podnikateľského prostredia, z vašich úst. Z úst človeka, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, kde ministerstvo hospodárstva je zodpovedné práve pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, a prepadli sme sa vo všetkých rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia, aké sú len k dispozícii, to mi naozaj pripadá, ako keď mäsiar vybehne z mäsiarne a začne propagovať vegetariánstvo. Ale k tomu sa dostanem možno na záver.
K tomu Národnému jadrovému fondu by som chcel povedať zásadnú vec, pretože strašíte, pritom štyri roky ste boli pri tom, keď sa plytvalo tak neuveriteľným spôsobom verejnými zdrojmi v Národnom jadrovom fonde, že jediným záujmom ministerstva financií teraz je, aby to nepokračovalo. Aby to nepokračovalo a aby sme naozaj vedeli, koľko peňazí treba dať, ale na ochranu a nie na kšefty.
Takže dovoľte mi zhrnúť túto problematiku, pretože ju považujem nielen za dôležitú, ale aj za veľmi citlivú. Problematika likvidácie jadrových zariadení - na tom sa určite zhodneme všetci - je mimoriadne dôležitá, ale aj mimoriadne citlivá a zároveň odborná téma. Zároveň je to však téma, kde, žiaľbohu, sa ukázalo, že pod heslom maximálnej bezpečnosti dochádzalo k zneužívaniu a plytvaniu s verejnými zdrojmi a ich presunom na rôzne súkromné účely alebo záujmy.
Keďže bezpečnosť je prvoradá, ale zároveň aj efektívnosť vynakladaných zdrojov je dôležitá, tak koná ministerstvo financií tak, ako koná. Máme maximálny záujem o odborný dialóg, ale aj o dialóg o efektívnosti využívania zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení. A ja vám poviem na konkrétnych číslach a faktoch, ako to fungovalo za vás, pretože na diskusiu o tom, aby to fungovalo naozaj efektívne a aj z hľadiska výsledku bezpečne, takéto informácie dosiaľ ministerstvo financií nemalo.
Najdôležitejšou z hľadiska bezpečnosti je určite likvidácia elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach, ako ste aj vy uviedli, ktorá zhavarovala v roku 1977. Základným problémom pri jej likvidácii je neexistencia finančných zdrojov, pretože v minulosti sa na tento účel nevytvárali nijaké rezervy. Podľa stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila vláda, vaša vláda, 21. mája 2008, sa mal na krytie tohto historického dlhu vyberať poplatok v objeme zhruba 2 mld. korún ročne. Tým, že predchádzajúca vláda tento poplatok odmietla zaviesť, nastal za roky 2008 až 2010 výpadok zdrojov v Národnom jadrovom fonde 5,75 mld. slovenských korún. Takže vy ste schválili v roku 2008 spôsob, akým sa tento fond mal napĺňať, a zároveň vaša vláda toto nenaplnila a z tohto dôvodu len za dva roky vznikol výpadok 5,75 mld. slovenských korún. Likvidácia elektrárne A1 sa preto v rokoch 2008 - 2010 financovala zo zdrojov, ktoré boli určené na likvidáciu iných jadrových elektrární v budúcnosti. Slovenské elektrárne za tento prístup podali žalobu na Národný jadrový fond. Toto všetko sa dialo za vašej vlády, čiže za vašej vlády sa míňali peniaze, ktoré mali ísť na iné jadrové zariadenia, pretože ste nenaplnili vlastné uznesenia a vlastné závery vlastného materiálu.
Ďalším problémom je netransparentnosť využívania zdrojov. Národný jadrový fond totiž nemá informácie o tom, či JAVYS, akciová spoločnosť, využíva tieto zdroje prioritne na obmedzenie bezpečnostných rizík alebo na krytie iných výdavkov. JAVYS totiž vykonáva aj iné činnosti, ktoré by nemali byť financované zo zdrojov vytvorených na likvidáciu jadrových zariadení. Ročné náklady JAVYS-u prevyšujú 165 mil. eur a súvisí to asi aj s tým, čo hovorili, čo hovoril pán poslanec z KDH. Podľa listu generálneho riaditeľa JAVYS-u z 10. septembra 2010 by malo až 36,9 mil. eur z Národného jadrového fondu slúžiť na krytie prevádzkových nákladov jadrovej elektrárne A1. Mám preto vážne obavy a aj moji kolegovia na ministerstve financií, že zdroje Národného jadrového fondu sa nevyužívajú len na likvidáciu jadrových zariadení.
Podľa atómového zákona platného od roku 2004 by mala ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Hoci najneskorší termín jej vzniku je rok 2012, malo sa tak stať čo najskôr, aby sa zabezpečila transparentnosť likvidácie jadrových zariadení. Slovenská republika je posledným štátom s porovnateľným využívaním jadrovej energetiky v Európskej únii, ktorý nemá takúto organizáciu. Aj to je výsledok vašej práce, pán Jahnátek. Štyri roky ste boli ministrom hospodárstva, Slovenská republika je posledná krajina z porovnateľných krajín, ktoré využívajú jadrovú energetiku, ktorá nemá vytvorenú takúto organizáciu. A to dokonca napriek tomu, že projekt na založenie takejto organizácie bol ukončený na jeseň 2006, doteraz táto organizácia nevznikla. Keď ste nastúpili do vlády pred vyše štyrmi rokmi, tak projekt na založenie takejto organizácie bol vytvorený, napriek tomu ste štyri roky nekonali a dnes máte plné ústa bezpečnosti a podobných vecí.
Likvidácia jadrových zariadení je mimoriadne dôležitou oblasťou, výdavky na ňu preto nemožno brať na ľahkú váhu, ale - a tu vás poprosím o pozornosť, na týchto číslach budete vidieť, aký je len prvý odhad miery plytvania v tejto oblasti. Kým ešte 10. septembra tohto roka JAVYS požadoval od Národného jadrového fondu pre rok 2011 89,4 mil. eur, v liste zo 16. 11. požiadavky klesli na 59,5 mil. eur. Za toho istého vedenia, zdôrazňujem. Vedenie sa vymenilo až teraz, pred pár dňami, k 1. decembru tohto roka. Čiže za toho istého vedenia JAVYS-u JAVYS požadoval v septembri 89,4 mil. eur, ale v novembri už len 59,5 mil. eur. A my ešte stále nevieme, aké sú skutočné potreby, pretože toto boli požiadavky bývalého vedenia JAVYS-u, kedy máme vážne podozrenia, že dochádzalo k obrovskému plytvaniu a neefektívnemu nakladaniu so zdrojmi.
Preto ministerstvo financií je pripravené na podrobnú diskusiu o potrebnom objeme zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení a - tak ako aj hovoril pán poslanec Přidal - sme, samozrejme, pripravení tú reálnu potrebu, ktorá bude ale naozaj slúžiť na to, aby sme zabezpečili bezpečnosť a ochranu a nie kšefty, takúto sumu zabezpečiť. Žiaľbohu, doteraz sme neboli schopní sa dopracovať k tej sume, pretože bývalé vedenie JAVYS-u, ktoré ste tam inštalovali vy alebo vaši koaliční partneri, to už neviem, ako ste to mali rozdelené, ale s týmto vedením sa jednoducho na túto tému diskutovať nedalo a aj tie posledné štyri roky, spôsob, akým to fungovalo, sú pre mňa jasným dôkazom, že s peniazmi sa plytvalo, narábalo nehospodárne a neboli využívané prioritne na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
Môžem vás ubezpečiť, že počas nadchádzajúcich štyroch rokov to bude inak. Môžem vás ubezpečiť, že vyčleníme dostatočnú sumu, ale tak, aby peniaze boli používané efektívne a na to, na čo treba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďalšia podobnosť medzi tým, čo sa dialo na Slovensku a tým, čo sa dialo v Grécku je klamanie a kamuflovanie o skutočnej situácii vo verejných financiách. Tu priznávam, uznávam, že samozrejme tá podobnosť nie je úplná, že Grécko v tomto zavádzalo omnoho viac ako zavádzala vláda Roberta Fica a ministerstvo financií vedené pánom Počiatkom, ale napriek tomu dochádzalo k tomu aj na Slovensku.
Napríklad predražené PPP projekty, ktorých účelom bolo okrem iného zvyšovať verejný dlh, ale tak, aby to nebolo započítané do verejného dlhu oficiálne, aj keď v budúcnosti by bolo. Ďalej dotácie, ktoré bývalá vláda vo výške stoviek miliónov eur dávala na záchranu železníc alebo nemocníc, pričom ich nezahŕňala do deficitu, ale bolo jasné, že nejde o návratné prostriedky, ale ide o prostriedky, ktoré zvyšujú dlh a deficit.
Ďalej, ďalšou podobnosťou a ďalším dôvodom, prečo ten vývoj bol veľmi nebezpečný a je potrebné ho zvrátiť, bolo ignorovanie starnutia populácie. Neustále útoky, deformácie a okliešťovanie druhého piliera, druhého dôchodkového piliera znamenalo ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do budúcna.
No a taktiež Slovensko, podobne ako Grécko zaznamenávalo počas posledných štyroch rokov veľmi rýchly pokles konkurencieschopnosti vo všetkých rebríčkoch, aké existujú počas štyroch rokov Ficovej vlády, dochádzalo k výraznému poklesu konkurencieschopnosti. Len uvediem jeden na ilustráciu, asi najrenomovanejší, najkomplexnejší rebríček Svetového ekonomického fóra, kde vláda Roberta Fica preberala krajinu, keď Slovensko bolo na 36. mieste na svete a odovzdávala ju na 60. mieste na svete, pričom v niektorých ukazovateľoch, ako je napríklad korupcia a klientelizmus vládnych činiteľov a úradníkov sme sa ocitli na posledných priečkach alebo jedných z posledných priečok zo všetkých 139 hodnotených krajín sveta. A to je tá ďalšia podobnosť, vysoká miera korupcie aj v Grécku, aj na Slovensku.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, cesta, po ktorej Slovensko kráčalo počas vlády Roberta Fica bola cestou, na ktorej, keby sme pokračovali, tak celkom určite hrozia veľmi vážne dôsledky a veľmi vážna situácia. Aj preto vláda Ivety Radičovej musela pripraviť rozpočet, ktorý by zastavil tento nebezpečný vývoj, ktorý by zásadným spôsobom ozdravil verejné financie.
Nevyhnutnosť ozdravenia je daná aj tým, že v budúcom roku budeme musieť na finančných trhoch sa refinancovať, teda požičať si prostriedky zhruba vo výške 8 mld. EUR a to, aby bolo Slovensko dôveryhodne vnímané, aby mohlo dosahovať prijateľné úrokové miery a požičiavať si za prijateľnú cenu, na to je potrebná zásadná konsolidácia, zásadné ozdravenie verejných financií. Preto sme prijali zámer znížiť, zásadne znížiť deficit z úrovne okolo 8 % v tomto roku na menej ako 5 % v budúcom roku a menej ako 3 % v roku 2013.
Rozpočet je pripravený, v ňom sú zahrnuté, je zahrnutý mix opatrení na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. Čo sa týka výdavkovej stránky, rozpočet predpokladá zníženie výdavkov zhruba v objeme 1,5 % HDP a zvýšenie príjmov vo výške zhruba 1 % hrubého domáceho produktu.
Keďže očakávam spochybňovanie týchto údajov, chcem konštatovať, že aj stanovisko Medzinárodného menového fondu veľmi čerstvé z 5. novembra 2005 jednoznačne konštatuje, že je to tak, že väčšia časť konsolidačného úsilia, konkrétne v objeme 1,5 % hrubého domáceho produktu sa deje na strane zníženia výdavkov a zhruba 1-percentná časť konsolidačného úsilia na strane zvýšenia príjmov.
Áno, musíme prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale treba jasne povedať, že peniaze, ktoré potrebujeme získať zo zvyšovania, napríklad dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, sú peniaze, ktoré už boli minuté. Teraz prišiel len účet, ktorý je potrebné a nevyhnutné zaplatiť, pretože, ak by sme nezaplatili tento účet za bývalé roky vládnutia, tak tá cena by bola ešte rádovo, rádovo vyššia.
Takže áno, zvyšujeme dočasne daň z pridanej hodnoty, zvyšujeme niektoré spotrebné dane, ale robíme to spôsobom takým, že to spájame aj zrušením výnimiek a zrušením deformácií, ktoré boli doteraz v systéme a tiež napĺňame niektoré záväzky vyplývajúce pre nás z pravidiel Európskej únie. Snažíme sa to zároveň robiť maximálne citlivo tak, aby najmä nízkopríjmové skupiny neboli zasiahnuté a ja vám to zdokumentujem aj na číslach zo štátneho rozpočtu.
Je pravdou, že v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, očakávame aj istý rast cien, aj istý rast životných nákladov, ale tie čísla vôbec nie sú také katastrofické ako ich opakovane aj pri prerokovávaní zákonov, ktoré obsahujú tieto opatrenia uvádzali opoziční poslanci alebo ako ich napríklad deklarujú a uvádzajú aj predstavitelia odborov, ktorí sa veľmi často správajú skôr ako politická strana, než ako naozajstné odbory.
Takže, aby som bol konkrétny. Nielen my, ale napríklad aj Medzinárodný menový fond už v citovanom stanovisku predpokladá, že nárast cenovej hladiny, nárast cien vplyvom všetkých, súhrnne, vplyvom všetkých opatrení, ktorými zvyšujeme nepriame dane, bude v rozmedzí medzi 3/4 % a 1 %. Celkovú infláciu, celkový rast cien v budúcom roku očakávame na úrovni 3 až 3,7 %. Odhad ministerstva financií je 3,7 %, odhad Medzinárodného menového fondu sú 3 %. Zároveň očakávame taký istý rast platov, rast miezd, takže nemalo by v budúcom roku dôjsť, napriek týmto nevyhnutným nepopulárnym opatreniam, nemalo by dôjsť k poklesu reálnych platov, k poklesu reálnych príjmov. A opakujem, vplyv na rast cien všetkých, nárastu všetkých daní a odvodov, by mal byť menší ako 1 %.
Dôvod prečo, ako som spomínal, musíme pristúpiť k týmto opatreniam, je aj mimoriadne rýchle zadlžovanie Slovenska počas posledných dvoch rokov. Verejný dlh na Slovensku sa za dva roky, počas druhej polovice vlády Roberta Fica zvýšil viac ako o polovicu, z 27,7 % na konci roka 2008, na 43,8 % HDP v roku 2010. Dlh na jedného občana vzrástol z 3 439 EUR v roku 2008 na 5 326 EUR v roku 2010, čo predstavuje nárast vyše 54 %. Prudké zadlžovanie bolo síce čiastočne spôsobené aj celosvetovou hospodárskou krízou, ale druhým významným dôvodom mimoriadne prudkého zadlžovania bolo aj to, že predchádzajúca vláda nechcela pred parlamentnými voľbami prijímať potrebné, avšak nie veľmi populárne opatrenia.
Slovensko sa preto zadlžovalo rýchlejšie ako iné krajiny, dokonca rýchlejšie ako krajiny, ktoré museli zachraňovať banky a museli použiť veľké objemy prostriedkov na záchranu bánk. Aj preto je zásadným cieľom vlády, ako sa to píše aj v programovom vyhlásení, citujem: "Zásadným cieľom vlády Slovenskej republiky je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Vláda Slovenskej republiky prijme väčšinu opatrení potrebných na zníženie deficitu s účinnosťou od roku 2011."
Vláda sa teda rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je fakt, ako som už spomínal, že v budúcom roku si musíme na finančných trhoch požičať 8 mld. EUR, inak nebudeme schopní plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto zdrojov je však potrebná dôvera finančných trhov, o to viac aká dnes je situácia, aká je nervozita na finančných trhoch. Inak by sme boli omnoho zraniteľnejší a potom by sa stalo, že by sme nemuseli byť schopní svoje záväzky splácať. Musíme teda dokázať, že politika bude tak kredibilná, že budeme vedieť tieto záväzky splácať, pretože inak by nám naozaj hrozil scenár Grécka. Najskôr vyššie a vyššie úroky na náš dlh a nakoniec strata schopnosti vôbec si požičať. Tam viedla po tejto ceste a týmto smerom viedla Slovensko koalícia na čele so SMER-om.
Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií je to, že vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.
Základným ukazovateľom verejných financií je deficit alebo prebytok. Pri rozhodovaní o tom, aká bude veľkosť konsolidačného úsilia, vláda posudzovala najmä dve kritériá. Na jednej strane to bol záujem znížiť deficit, čo najviac tak, aby sme presvedčili o svojej dôveryhodnosti a kredibilite. Na druhej strane tak, aby tieto opatrenia nezasiahli príliš negatívne do zníženia rastového potenciálu a nezadusili rast ekonomiky. Preto sme to nastavili tak, že predpokladáme v budúcom roku zníženie deficitu na úroveň 4,9 %, čo síce spôsobí veľmi mierne menej ako pol až trištvrte percentné zníženie potenciálneho ekonomického rastu, ale zároveň vytvorí podmienky na to, aby ekonomický rast v ďalších rokoch, a teda aj rast zamestnanosti, rast životnej úrovne mohol byť omnoho vyšší.
Výsledkom takto navrhovaného tempa ozdravovania verejných financií bude aj postupné spomalenie narastania verejného dlhu a jeho pokles už od roku 2013. Toto považujem za zásadnú vec. Vláda má ambíciu, aby ešte v priebehu tohto volebného obdobia došlo k zvráteniu veľmi nepriaznivého stavu nárastu verejného dlhu a po roku 2013, aby verejný dlh Slovenska klesal.
K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8 % na 4,9 %, teda prispejú opatrenia, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov. Celková hodnota tohto ozdravného balíka je 1,75 mld. EUR. Väčšia časť ozdravenia verejných financií ako som spomínal, sa navrhuje na strane výdavkov, kde samozrejme jedným z problémov pri príprave rozpočtu bola krátkosť času na jeho prípravu. Ako som spomenul na začiatku, vláda Roberta Fica si nesplnila dokonca ani zákonnú povinnosť pripraviť východiská štátneho rozpočtu, aj preto bol krátky čas na prípravu systémových opatrení, ktoré by znižovali deficit do ďalších rokov, ako je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému. Takéto zmeny budú súčasťou ďalších rozpočtov na nasledujúce roky, a aj pre krátkosť času sa museli využiť pre rok 2011, najmä plošné škrty, plošné zníženie bežných a mzdových výdavkov o 10 %.
Treba tiež uviesť, že základným predpokladom ozdravenia verejných financií bude a musí byť aj výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót CO₂, či nástenkového tendra, kde štát stratil stovky mil. EUR. Výrazná zmena musí nastať aj v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie a súťažné metódy a musí dominovať konanie vo verejnom záujme a nie opak konania vo verejnom záujme, akého sme boli svedkami posledné štyri roky.
Ozdravný balík, ktorý predkladáme v tomto rozpočte je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: "že znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií."
Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo urýchliť čerpanie európskych fondov. Aj v tejto oblasti sme za posledné štyri roky boli úplne na chvoste a za nami už bolo len Rumunsko a Bulharsko. Aj tu bude nevyhnutná zásadná zmena.
Samozrejme, že každý rozpočet so sebou nesie aj isté neistoty a tie sú spôsobené, najmä vonkajším prostredím a predpokladaným vývojom svetovej ekonomiky, ktorý je pomerne neistý. Ďalším rizikom je aj hospodárenie vyšších územných celkov, obcí a miest, teda samosprávy a ďalším rizikom je dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií.
Dovoľte, aby som sa vyjadril v tomto úvodnom slove aj k tomu, či teda ide štát šetriť alebo nie. Už vo viacerých vystúpeniach predtým a predpokladám, že pán poslanec Počiatek a ďalší to budú tvrdiť znova, že vraj nešetríme. Takže, chcel by som uviesť tieto veci dopredu na pravú mieru a povedať to na faktoch a na číslach, pretože štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne a je zároveň zostavený realisticky.
Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné a možné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Tie tri položky sú úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie európskych fondov. Ak, teda porovnávame základné výdavky bez týchto troch položiek, teda výdavky, ktoré slúžia na mzdy, prevádzku, investície, tak tieto dosiahnu v roku 2011 10 121 mld. EUR a v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesnú síce len o 1,1 mil. EUR, ale toto porovnanie nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne a nereálne, formálne vykazoval výrazné úspory, ale oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. vykazoval úspory, teda takmer o 5 %. V skutočnej činnosti sa to však vôbec neprejavilo.
Prebrali sme krajinu s výrazne vyšším deficitom ako bol rozpočtovaný a s viacerými neuhradenými záväzkami, ktoré boli vládou prijaté. Rástli platy zamestnancov v roku 2009 aj v roku 2010, nárast verejných výdavkov bol jeden z najvyšších zo všetkých krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, verejné výdavky v prvom polroku t.r. na Slovensku vzrástli o 15 %, kým v Českej republike o 1 %.
Takže výsledkom bolo, že výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10 750 mld. EUR. Takže, ak porovnávame skutočné výdavky v tomto roku, ktoré boli nastavené bývalou vládou, tak pokles verejných výdavkov tých základných výdavkov, porovnateľných v budúcom roku bude takmer 6 %, 5,9 % pokles verejných výdavkov. Takže ide o úsporný rozpočet.
Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, ktoré sú najdôležitejšie priority, ktoré v rozpočte máme. Prioritou ako som povedal je, aby dopady boli rozložené čo najspravodlivejšie, aby boli čo najmenej ohrozené sociálne slabé a ohrozené skupiny obyvateľstva. Napriek tomu, že celý rozpočet je úsporný, celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 medziročne rastú o 2,11 %. V programe sociálna inklúzia v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 je nárast 7,1 %. Na pomoc v hmotnej núdzi je nárast 4,96, teda takmer 5 %. Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje o 8,43 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, a čo sa týka poskytovania rodičovského príspevku, vrátane do počtu prostriedkov na jeho krytie, predstavuje to nárast výdavkov o 31,4 %. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zvyšujú o 6,1 %.
Ďalšou prioritou je doprava, najmä výstavba ciest, rýchlostných komunikácií a diaľnic. Takže nie je pravda, že vláda Ivety Radičovej zastavuje výstavbu diaľnic, alebo že to nie je našou prioritou. Najlepšie o tom svedčia čísla. Čo sa týka cestnej infraštruktúry, na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 938 mil. EUR, vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolu financovania a výdavky v roku 2011 rastú v tejto položke o 23,1 %. Na výstavbu ciest a diaľnic a rýchlostných ciest tak isto dochádza k nárastu.
Ďalšou prioritou vlády je samozrejme v ťažkých podmienkach, ale je školstvo, veda a výskum. Aj preto učitelia boli jedinou skupinou verejných zamestnancov, ktorí boli vyňatí zo zníženia mzdových prostriedkov o 10 % a aj v ťažkej situácii verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 porastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88 % a výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov o takmer 2 %.
Čo sa týka zdravotníctva, tiež veľmi často spomínaného, dochádza k nárastu verejných výdavkov do zdravotníctva o 2,28 %. Dochádza síce k zníženiu platieb za poistencov štátu, ale tieto sú viac ako kompenzované ďalšími príjmami, napríklad z odvodnenia tých príjmov, ktoré predtým z odvodnené neboli.
Mohol by som pokračovať ďalšími kapitolami, kde dochádza k nárastu. Neurobím to, pretože chcem, aby pán poslanec Počiatek, mal adekvátny priestor, priestor aký som mal ja.
Takže dovoľte mi, aby som uzavrel môj vstup tým, že verím a som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky predkladá dobrý rozpočet, aj keď ten rozpočet nie je ľahký, nebol pripravovaný v ľahkých podmienkach, a aj keď znamená aj ťažké a nepopulárne opatrenia, ktoré určite nerobíme radi a nerobíme ich ani s ľahkým srdcom. Robiť ich musíme, pretože, ak by sme nezvrátili negatívny vývoj, ktorý tu bol naštartovaný počas vlády Roberta Fica, náklady, ktoré by museli platiť ľudia, by boli radovo väčšie a nevytvorili by sme predpoklady na zdravý a udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a rastu kvality života ľudí. A to je zásadný cieľ našej vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, kolegyne, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o štátnom rozpočte a verejných rozpočtoch na rok 2011.
Návrh štátneho rozpočtu je vždy kľúčovým dokumentom, zákonom roka, nie je tomu inak ani tento rok. Možno rozdiel je v tom a zvláštnosť je v tom, že sme pripravovali rozpočet vo veľmi ťažkých podmienkach a ťažkej situácii.
Jednak situácia vo svetovej, európskej, ale i slovenskej ekonomike, jednak krátky čas potrebný na prípravu rozpočtu súvisiaci aj s tým, že bývalá vláda nepripravila ani východiská štátneho rozpočtu, pričom jej táto povinnosť vyplýva zo zákona.
Takže situácia, v ktorej sa nachádzame nie je jednoduchá a je o to dôležitejšie, aby Národná rada schválila rozpočet, ktorý bude dobrý, rozpočet, ktorý upokojí situáciu, rozpočet, ktorý umožní Slovensku, aby ozdravilo verejné financie, a aby bolo vnímané ako dôveryhodný partner a dôveryhodný dlžník aj zo strany finančných trhov.
Tá situácia je ťažká aj preto, že vláda Ivety Radičovej prebrala krajinu vo veľmi zlom stave. Prebrali sme krajinu po štyroch rokoch neustále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, prebrali sme krajinu po štyroch rokoch nebývalého nárastu korupcie, klientelizmu, plytvania a rozhadzovania verejných zdrojov. Prebrali sme krajinu, ktorá sa pod vládou Roberta Fica pustila po gréckej ceste. Minimálne v niektorých oblastiach celé štyri roky, v niektorých oblastiach minimálne posledné dva roky tu bol vývoj, ktorý, ak by pokračoval, bol by neudržateľný a nezvratne by viedol k stavu, v akom je dnes Grécko. 
Jasne o tom svedčia viaceré čísla a fakty. Podobnosť je napríklad v tom, že deficit verejných financií bol v roku 2009 takmer 8 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bude podobné číslo, a to napriek tomu, že Slovenská republika nemusela vynaložiť a vláda Roberta Fica počas vlády, počas globálnej finančnej krízy nemusela vynaložiť na ozdravenie a sanáciu bankového sektora ani jedno jediné euro.
Ďalšia podobnosť je v tom, že bývalá vláda nevyužila dobré časy na znižovanie deficitu. Vďaka reformám sme dosahovali v rokoch 2006, 2007 a 2008 rekordné tempá ekonomického rastu, aj rekordné prírastky príjmov verejných financií. Napriek tomu sa tieto časy nevyužili na zásadnú konsolidáciu a ozdravenie verejných financií.
Kto neverí, nech sa páči, citát zo správy Európskej komisie v správe o verejných financiách na Slovensku zo 7. októbra 2009, kde sa konštatuje, citujem: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií." Ďalšia ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... pretože na takéto hlasovanie neupozornili, nepovedali na fórach, ktoré boli k dispozícii. Rokovali sme spoločné poslanecké kluby, jednotlivé poslanecké kluby, dohodli sme sa na koaličnej rade, a toto ich hlasovanie bolo v rozpore s konečnou dohodou koalície a koaličnej rady o štátnom rozpočte a zákonoch, ktoré s tým súviselo.
Takže, vôbec tam nie je žiadny rozpor, pán poslanec Pelegrini a ubezpečujem vás, že vládna koalícia funguje zásadne inak ako fungovala vaša a zároveň pravidlá, ktoré máme, budú platiť aj do budúcna. Ja verím, že budú platiť tak, aby sa neopakovalo to, čo sa včera stalo.
No, a ešte by som na záver uviedol ďalšiu vec, ktorá sa týka a ešte zareagujem na pána poslanca Kažimíra, ktorý tu mal veľmi silné slová. Povedal, že je to hnusný biznis a nechutný lobing a poučil nás o tom, ako sa podvádza. Nepochybujem, že pán poslanec Kažimír je odborník v tom ako podvádzať, na ministerstve financií to vidíme dennodenne, na čo siahneme, tam kšeftovanie, plytvanie, rozhadzovanie za štyri roky. Naozaj od kávových lyžičiek až po Tipos, vrátane informatizácie od malých súm po obrovské, kde siahla ich ruka, tam kšefty, rozhadzovanie, plytvanie.
Takže nepochybujem, že pán poslanec Kažimír je odborníkom na to, ako sa podvádza, ale musím mu povedať, že tu nejde o žiaden ani hnusný biznis, ani lobing. A myslím si, že jasne na argumentoch to vysvetlili aj moji kolegovia, aj ja, čo nás vedie k tomu, že predlžujeme o rok záťaž pre desaťtisíce, státisíce živnostníkov a podnikateľov, pretože už boli zaťažení v minulosti významne a skôr išlo o lobing pri presadení zákona, ktorý ste presadili a mal platiť od 1. januára budúceho roka. Išlo o lobing zopár firiem.
A nakoniec by som chcel povedať, že tá úporná snaha o to, aby to platilo hneď od začiatku roka je dokonca už nad rámec dohody, ku ktorej došlo, lebo my sme rokovali. Samozrejme rokovali sme aj s výrobcami a distribútormi týchto pokladní, rokoval dokonca osobne aj predseda parlamentu, rokoval môj štátny tajomník, a aj po rokovaniach s nimi sme sa nakoniec dohodli na tom predĺžení o jeden rok. Takže dokonca aj oni uznali argumenty, ktoré sme hovorili v prospech toho predĺženia o jeden rok, v prospech kompromisného riešenia, že to nebude teda o dva roky, ale bude to o rok jeden.
Takže naozaj si myslím, že jediný, kto už nechce prijať a vidieť tieto argumenty, že toto riešenie predĺženie o rok je dobrým kompromisom, pretože na jednej strane vytvára časový priestor na to, aby sa živnostníci, podnikatelia prispôsobili, na druhej strane vedie k tomu, že pristúpime k týmto novým pokladniam, ktoré sú lepšie. Ja som to nikdy nespochybňoval a nespochybňujem, že by mali zúžiť priestor, avšak v žiadnom prípade nie v tej miere, ktorú tu opisoval pán poslanec Burian alebo niektorý ďalší.
Aj preto si myslím, že to riešenie ročného posunutia je dobré a je také, na ktorom nakoniec panuje všeobecná zhoda okrem poslancov SMER-u v celej krajine a ekonomike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, so záujmom som si vypočul pomerne bohatú diskusiu a musím povedať, že keď počúvam tie oduševnené vystúpenia poslancov opozície o tom, ako im ide o verejné financie, ako im ide o podnikateľské prostredie, tak sa dojatím až tlačí slza do oka. Akurát, páni, by som sa rád opýtal, kde ste boli štyri roky? Za štyri roky verejné financie ste dostali do katastrofálneho stavu.
Verejný dlh na jedného obyvateľa za dva roky, za posledné dva roky vášho vládnutia vzrástol z 3 400 EUR na 5 300 EUR, za púhe dva roky. Kde bola tá starostlivosť o verejné financie? Plytvanie, rozhadzovanie, kšefty na každom kroku.
Dnes máte obrovskú starosť o zdravie verejných financií. Je to falošné. Je to falošná póza, vôbec vám nejde o zdravé verejné financie, ide vám len a len o vytĺkanie politického kapitálu, veľmi nekorektnou, nepravdivou argumentáciou.
Dotknem sa niektorých vecí, ktoré tu zazneli a poviem svoj pohľad na ne. Pán poslanec Burian nás informoval, že registračné pokladne sú tak úžasná vec, že to spasí ekonomiku, a že to vyrieši šedú ekonomiku. Myslím, že pán predseda výboru Kollár, to veľmi jasne vysvetlil. V Českej republike neexistujú pokladne a určite sa zhodneme na tom, že šedá ekonomika je možno zhruba porovnateľná. Tým nehovorím, že pokladne nemajú zmysel. Ak by som si myslel, že vôbec nemajú zmysel, bol by som proti nim. Hovorím len a myslím, že tento argument o tom jasne svedčí, že pokladne môžu síce zúžiť priestor pre šedú ekonomiku, ale určite nie výrazne. A my pokladne máme. O čom diskutujeme dnes, je len prechod od jedného typu zaznamenávania údajov k inému, ja uznávam že lepšiemu. Preto nemám ani problém s tým, keď k tej zmene dôjde, len práve kvôli tomu, aby sme nezaťažovali zbytočne podnikateľov a ide o desaťtisíce ľudí, príliš rýchlou zmenou aj v súvislosti s tým, že museli robiť zmeny v pokladniach v súvislosti s prechodom na euro. Navrhujeme predĺženie toho procesu, to je všetko.
Ak hovoríme o lobingu, je naozaj smiešne počúvať, že vy nás obviňujete z toho, že máme lobovať, pričom už ten samotný argument, ktorý zase použil predseda výboru Kollár, je myslím zjavný. Vy lobujete za pár firiem, ktoré to robia, my chránime záujem desaťtisícov podnikateľov, kde jednoducho im predlžujeme termín, aby neboli zbytočne zaťažovaní zase, keď boli zaťažení pred krátkym časom.
Ak by ste neverili tomu, že je to tak, tak vám prečítam jednu vec, ktorá ma zarazila. Vyslovene ma zarazila, súvisí s tým, ako bol pripravovaný tento zákon za bývalého ministra Počiatka a štátneho tajomníka Kažimíra. Teraz počúvajte.
Pri vypracovaní návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice ministerstvo financií vychádzalo z analýzy technického stavu elektronických registračných pokladníc o vypracovanie, ktorých bola požiadaná spoločnosť Elkom s. r. o. Prešov, ktorá má na slovenskom trhu rozhodujúce postavenie v oblasti výroby a predaja elektronických registračných pokladníc. Tak, kto páni, bol a je pod vplyvom lobistov, vy alebo my? Vy, ktorí chránite záujmy a rozhodujete sa na základe analýzy firmy, ktorá má najväčší záujem, aby tie pokladnice boli vymenené hneď a čo v najväčšom rozsahu, alebo my? Ďalšia vec zákonom o elektronickej registračnej pokladni sa povinnosť vykonávania povinnej údržby pokladníc servisnými organizáciami stanovila tak, že periodicita týchto prác bola ponechaná na rozhodnutí výrobcov a je súčasne stanovené raz za rok alebo raz za dva roky. Zase, kto ochraňuje lobistické záujmy pár firiem dodávateľov a kto ochraňuje záujmy desaťtisícov, státisícov podnikateľov a živnostníkov, páni? Takže, musím povedať, že tu jasne platí: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja", ak vy nás obviňujete z toho, že sme pod vplyvom nejakých lobistov.
No a silné slová o tom, že vraj chceme predlžovať akúsi agóniu a zhoršovať podnikateľské prostredie, to znie naozaj úsmevne, starostlivosť o podnikateľské prostredie od vás, od predstaviteľov vládnej koalície, teda koalície, ktorá, keď vládla, tak sa podnikateľské prostredie na Slovensku zhoršilo takým spôsobom, ako v žiadnej inej krajine. Podľa všetkých, všetkých možných zahraničných aj domácich rebríčkov došlo k zásadnému zhoršeniu podnikateľského prostredia. V najkomplexnejšom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme sa prepadli celkovo z 36. miesta v roku 2006 na 60. miesto v roku 2010. Z 36. miesta na 60. Tam ste dostali podnikateľské prostredie. A dnes máte takú dojemnú starosť a starostlivosť o to, aby sa nezhoršovalo. Môžem vás ubezpečiť, že sa bude zlepšovať, bude sa zlepšovať tak, ako sa výrazne zlepšovalo počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Podnikateľské prostredie sa bude zlepšovať aj počas vlády Ivety Radičovej.
A korupcia, tak ako klesala počas vlád Mikuláša Dzurindu, rástla počas vlády Roberta Fica, tak ako nikdy predtým sa opäť bude znižovať, pretože táto vláda, táto vládna koalícia je aj v tejto oblasti zásadne odlišná od vašej.
Ešte, čo sa týka toho, lebo pán poslanec Pelegrini sa ma opýtal, že keď som hovoril o tom, že naša koalícia funguje inak ako fungovala vaša, kde sa stretli Fico, Mečiar a Slota v trojici, koaličné rady boli v trojici pripomeňte si to. Dohodli sa na všetkom a vy, ako poslušná mašinéria, ste všetko odhlasovali a dnes, keď u nás dochádza aj k diskusiám, aj k zmenám v parlamente, tak to nazývate chaos.
A vy ste sa ma opýtali, že či teda včerajšie hlasovanie poslancov KDH nie je popretím toho, že som hovoril, že u nás poslanci diskutujú a slobodne diskutujeme o tom, aké bude to konečné riešenie. Nie pán poslanec Pelegrini, nie je v tom žiaden zásadný rozpor, ja vám to veľmi rád vysvetlím a ďakujem vám za tú otázku vo faktickej poznámke, lebo mám príležitosť vysvetliť, v čom je ten rozdiel.
Áno, my diskutujeme v parlamente, keď vláda prijme nejaký návrh a ste tu toho svedkami. Vláda prijala vládny návrh štátneho rozpočtu a vládne návrhy zákonov, ktoré s ním súvisia a potom v priebehu týždňov sme diskutovali medzi poslancami, medzi stranami, v poslaneckých kluboch na koaličnej rade o tom, ako tie veci dolaďovať a prípadne aj meniť. A došlo k desiatkam zmien, na ktorých sme sa dohodli, ale tu je ten zásadný rozdiel. Včerajšie hlasovanie štyroch poslancov za KDH považujem z ich strany za porušenie koaličnej dohody, pretože ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu podnikatelia používať doterajšie elektronické registračné pokladnice o dva roky, čím sa vytvorí podnikateľom väčší časový priestor na zaobstaranie nových pokladníc, resp. na úpravu doterajších pokladníc.
Zároveň sa navrhuje, aby podnikatelia, ktorým vznikne v tejto predĺženej lehote prvýkrát povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu, používali už len nové elektronické registračné pokladnice spĺňajúce požiadavky stanovené zákonom 289/2008 Z. z. V záujme zamedzenia predaja tovaru v prihraničných oblastiach zahraničnými podnikateľmi bez elektronických registračných pokladníc sa navrhuje, aby aj títo mali povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Uvedeným sa potlačí čas nelegálneho predaja na území Slovenskej republiky a zrovnoprávnia sa podmienky predaja domácich podnikateľov so zahraničnými. Nadväzne na úpravu zákona č. 289/2008 Z. z. sa v čl. II navrhuje zmena a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Súčasne sa novelizujú niektoré ustanovenia tohto zákona, ktorých úpravu si vyžiadala prax.
Medzitým na základe politických rokovaní v rámci koalície bola dohodnutá zmena, ktorou by sa skrátilo pôvodne dvojročné odsunutie platnosti nových povinností používania nových elektronických registračných pokladní a bude predložený návrh na skrátenie tejto doby na jeden rok, s čím odporúčam Národnej rade súhlasiť.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zaujať stanovisko k vystúpeniam poslancov k tomuto zákonu a dotknem sa trochu aj tých zákonov pred tým.
Opoziční poslanci neustále hovoria o zdražovaní a chaose a pán poslanec Záhumenský k tomu pridal aj likvidáciu. Tak vám chcem znovu pripomenúť, vážení páni poslanci a panie poslankyne, že ideme zaplatiť účet, ktorý vystavila Slovensku vláda Roberta Fica. Rozhadzovali ste, rozkrádali verejné zdroje takým spôsobom, že účet narástol, žiaľbohu, do takých rozmerov, že sa nedá zaplatiť aj bez zvyšovania niektorých daní. Miera korupcie na Slovensku počas vlády Roberta Fica dosiahla rekordné úrovne, aké nemala nikdy. Podľa svetového ekonomického fóra sme dokonca zo 139 krajín, ktoré boli sledované, na predposlednom 138. mieste, čo sa týka klientelizmu a korupcie vlády a vládnych činiteľov a toto vyhodnotenie bolo urobené presne na konci funkčného obdobia vašej vlády, vlády Roberta Fica. Áno, prešustrovali ste obrovské množstvo peňazí, ktoré sa rozhajdákali, rozplytvali a dnes sa musia zaplatiť.
Takže, ak hovoríte o zdražovaní, tak vám chcem pripomenúť, že len musíme platiť účet, ktorý ste tejto krajine vystavili vy. Čo sa týka toho údajného chaosu a likvidácie, ja som veľmi rád, že pán Záhumenský už nepoužíva argument, že likvidujeme poľnohospodárstvo a o koľko sa zníži zamestnanosť v poľnohospodárstve. Na minulej tento argument používal, až kým mu kolega Golian neukázal na číslach ako klesla zamestnanosť v poľnohospodárstve počas štyroch rokov vlády Roberta Fica. Aj na tom vidieť účelovosť vašej argumentácie.
Čo sa týka pána poslanca Buriana a toho jeho vystúpenia, kde hovorí, že máme byť, vraj, pod vplyvom lobistov, lebo pivo navrhujeme, víno nie a alkohol nie. Chcem pripomenúť, že my sme uvažovali aj o zavedení spotrebnej dane na víno. Dôvody, prečo sme tak neurobili, sú nasledovné. Chceli sme ho zaviesť aj preto, že sme chceli zaťažiť, pretože spotrebnou daňou je zaťažené nielen víno alebo pivo, ktoré sa, teda pivo a bolo by víno, keby sa zaviedla, ktoré sa tu vyrába, ale všetko, ktoré sa tu spotrebováva, teda aj to, ktoré sa dováža. Nezavedenie spotrebnej dane na víno nakoniec nedalo sa to urobiť kvôli tomu, že po prvé, sme nevedeli prijať dostatočné opatrenia, ktorými by sa to čiastočne kompenzovalo našim vinohradníkom, keďže v žiadnej z okolitých krajín nie je zavedená spotrebná daň z vína. A ďalší dôvod je ten, že víno vyrábajú stovky, až tisíce pestovateľov a výrobcov vína, teda administratívne náklady zavedenia spotrebnej dane pri víne sú enormne vysoké a nedá sa to ani dostatočne kontrolovať. Čiže, toto boli hlavné dôvody, nie žiaden lobing.
U alkoholu pripomínam, že výrazné zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu bolo to posledné, bolo urobené ešte za vašej vlády v apríli tohto roka. A to je dôvod, prečo vlastne dnes nepristupujeme k zvýšeniu spotrebnej dane z alkoholu, pretože jednoducho bolo výrazné zvýšenie a, samozrejme, ďalšie zvýšenie je spojené s rizikami čierneho pálenia, s rizikami falšovania a čierneho dovozu.
Čo sa týka lobingu, vy nás obviňujete aj ohľadom údajného lobingu, čo sa má týkať tých registračných pokladní. Ja sa k registračným pokladniam vyjadrím podrobnejšie pri bode, ktorý sa bude týkať registračných pokladní, len vám chcem povedať, pán poslanec Burian, že tu narábate s absurdnými a nezmyselnými číslami, ktoré som ja počul doteraz hovoriť len od práve lobistov, výrobcov týchto pokladní.
Chcem vám pripomenúť, vy hovoríte, že na pokladniach by sa dalo získať naviac 150 mil. eur. Tak vás chcem upozorniť, že daňové riaditeľstvo za vašej vlády, za vlády Roberta Fica, keď sa schvaľoval zákon o registračných pokladniciach, vyčíslilo odhad, keby to všetko išlo ako má ísť, na 15 mil. eur. Vy tu rozprávate o čísle 150 mil. eur.
Je to síce len nula, ale keď pridáte niekde nulu, zdesaťnásobí to tú sumu, takže, môžem vám povedať, že ak, a budem hovoriť viac pri bode, ktorý sa toho týka, aj o lobingu, aj o tom, akým spôsobom ste prijali zákon v neprospech všetkých podnikateľov a obchodníkov a v prospech pár výrobcov a dovozcov týchto zariadení.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Kaníka, alebo ešte aj k tej procedúre, vy to nazývate chaosom, vy nazývate chaosom to, čo je normálnou procedúrou, parlamentnou procedúrou prijímania zákonov. Áno, za vás to bolo inak. Za vás si sadol Fico s Mečiarom a so Slotom, a to na čom sa dohodli, to vy ste zrazili opätky a odhlasovali. My sme iná koalícia. Áno, my sme koalícia, kde aj poslanci si môžu povedať a hovoria, kde počúvame názory, samozrejme, aj všetkých zainteresovaných, a kde sa konečné znenie zákona pripravuje nakoniec tu v Národnej rade, pretože Národná rada je zákonodarným orgánom, pričom za vás bola len poslušným vykonávateľom pokynov trojice Fico, Mečiar, Slota. Takže, áno, v tom je rozdiel. Ak to niekomu pripadá ako chaos, nech sa páči, ale skôr to svedčí o tom, čo ste ochotní vy akceptovať a ako vy chápete parlamentnú demokraciu a doslova podriadené pôsobenie, nedôstojné pôsobenie poslancov v takomto režime, v akom ste štyri roky fungovali.
Návrh pána poslanca Kaníka, samozrejme, že sme konzultovali a v koalícii sme o tom diskutovali, jednoducho prichádza preto, že to zvýšenie pôvodne navrhnuté vo vládnom zákone pre pivovar Steiger, lebo týka sa to len jeho, by bolo naozaj takým, že by mohlo byť likvidačné, keďže to zvýšenie bolo asi 90-percentné, z 1,20 eura na 2,10 eura.
Zároveň ale meníme ten systém, ktorý bol doteraz, pretože ho nepovažujeme za správny, pretože Steiger nebol malým pivovarom a pri hranici 200 tis. hl mal takú istú mieru spotrebnej dane a zdanenia ako mali, naozaj, malé pivovary. Takže, myslíme si, že je to riešenie kompromisné, kedy budú vlastne tri sadzby, a kedy vlastne budú sadzby pre malé pivovary, stredné pivovary a veľké pivovary, je riešením.
A za rozumný kompromis považujem aj to, na čom sme sa nakoniec dohodli, pretože pripomínam, že to zvýšenie pôvodne malo byť 47-percentné, 49-percentné, nakoniec bude 27-percentné, ak schválite to, ako sú navrhnuté pozmeňovacie návrhy, tak by malo byť 27-percentné pri veľkých pivovaroch a 23-percentné pri malých pivovaroch. A pri tom jednom pivovare, pri tých stredných pivovaroch by nebolo likvidačné. Ďakujem pekne za pozornosť.