Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca. Myslím si, že základný problém, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je ten, že nie je prijímaný pri vzájomnej diskusii s predstaviteľmi samosprávy, ale je to čistý diktát tejto vlády-nevlády, voči samospráve. Niekedy mám taký pocit, že je to dokonca také osobné ťaženie pána ministra Mikloša po tom, čo bol vypískaný na poslednom sneme ZMOS-u starostami a primátormi, on sa vtedy zodvihol a odišiel. Ani sa mu nečudujem, napokon, to je v poriadku, ale ako keby si tak v tichosti povedal, však ja vám ukážem a začali prichádzať jedna rana za druhou. Spomeniem zavedenie dane z príjmov pre samosprávu, ktorá poškodí predovšetkým bývanie, nájomné bývanie, malé služby, prenájmy v obciach. To bola taká prvá rana. Za tým nasleduje oveľa väčšia, doslova taká katastrofická rana, a to je tento zákon, ktorý, ktorý závažným spôsobom poškodí samosprávy.
Bohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pán poslanec Mikolaj veľmi dobre vrátil tému tam, kde patrí, a obrátil pozornosť práve na pani premiérku, ktorú dnes odvolávame. A myslím si, že veľmi dobre plasticky poukázal na to a potvrdil, že Iveta Radičová je len predsedníčka vlády Ivana Mikloša. To, že je pani premiérka nemohúca vo vlastnej vláde, ju však nezbavuje zodpovednosti za úpadok a chaos, ktorý na Slovensku nastal. Dámy a páni, a to je podstata a to treba zdôrazniť. Netvárme sa, že keď je na čele vlády žena, že jej sa netýkajú všetky chyby a všetky porušenia zákonov, ktoré sa na Slovensku dejú. Ona ako predsedníčka vlády vedela, do akej funkcie ide, prijala tú funkciu, prijala zodpovednosť tej funkcie, a preto nesie zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje.
Úplne komicky však, úplne komicky mi pripadá to, čo sa dnes večer deje, lebo ak si všimnete, tak za pani premiérku najviac bojujú tí ľudia z SDKÚ, ktorí využijú každú jednu príležitosť, aby ju potopili. Sú to všetko muži Mikuláša Dzurindu. Vystúpil Mikuláš Dzurinda, vystúpil pán poslanec Janiš, vystúpil pán podpredseda Hort, chystá sa vystúpiť pán Štefanec, čakám, kedy vystúpi pán Mikloš. No viete čo? Ale to už je, to už je hnus, doslova hnus, že títo ľudia, o ktorých všetci vieme, že chcú túto vládu alebo túto predsedníčku vlády potopiť, tak tí sa pred ňou pretŕčajú a ukazujú, ako oni za ňu bojujú. No ja keby som bol predseda vlády v takejto ponižujúcej pozícii, tak ja by som odstúpil a nečakal by som, kedy tá vláda padne sama.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, tak ako vždy, aj teraz ste rozprávali o morálke a veľmi často ste používali slovo morálka. Ja si myslím, že každý človek by mal toto slovo používať veľmi uvážlivo, lebo len málokto má tú morálnu kvalifikáciu, aby mohol o morálke rozprávať. Zvlášť sa mi zdá čudné, keď o morálke rozpráva človek, ktorý neváhal využiť finančné prostriedky tohto štátu na financovanie výletu pre svojho syna, ktorý bol zakamuflovaný ako tlmočník.
Ale, pán podpredseda, otvorenosť za otvorenosť. Vy ste tu niektoré veci pomenovali, ja tiež niektoré veci pomenujem, ktoré myslím si, že každý jeden poslanec Národnej rady o vás dobre vie. Každý vie o vás, pán podpredseda, že vy nie ste človek Ivety Radičovej, vy ste človek Mikuláša Dzurindu a veľmi tvrdo a zákerným spôsobom vediete vnútorný boj proti vlastnej podpredsedníčke. A ak sa tu vy dnes hráte na jej obhajcu, tak ako sa na jej obhajcu hral aj Mikuláš Dzurinda, tak je to pre mňa len ďalší dôkaz toho, že vrana k vrane sadá, a je to pre mňa len ďalší dôkaz vášho hlbokého farizejstva.

Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, čo sa týka vedenia schôdze, keby ste mohli na zajtra ráno zabezpečiť v parlamente účasť pána ministra vnútra, ktorý je predkladateľom týchto zákonov, istotne rokovanie Národnej rady bude mať tak vyššiu úroveň. Ďakujem veľmi pekne.

Ak by ste bol taký dobrý, pán podpredseda, zatiaľ by som pokračoval vo svojom vystúpení.
Ja chcem nadviazať na to, čo tu už dnes zaznelo. A chcem povedať, že je neuveriteľné, ako sa pán minister správa v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak ste si, pán minister, neuvedomili, tak pripomeniem, že ste v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, ktorému je zodpovedná aj vláda Slovenskej republiky a jednotliví ministri. Čiže vy by ste nám tu nemali dávať školenie zo slušnosti, keď sa vy sám nesprávate slušne. Ja som, pán minister, nemal nič zlé na mysli, keď som vystúpil. A upozornil som vás, že asi desať minút stálo rokovanie Národnej rady aj s poslancami, ktorí tu sedeli, aj s podpredsedom Národnej rady. Čakal som, že vystúpite a pred úvodom poviete aspoň dve-tri slová na nejaké ospravedlnenie, lebo ten dôvod, aj to som vám povedal, by sme vedeli pochopiť, je to normálne, že ste zaneprázdnený človek. O to viac som bol zaskočený, ako zúrivo ste na mňa zaútočili, že som si dovolil vystúpiť v rozprave. Hľadal som primeranú formu. Ja vás nepoznám, nebudem vám chodiť čosi šepkať do ucha ako váš stranícky kolega. A to je v poriadku, že on vás prišiel upozorniť. Zrejme aj pánu poslancovi Krnáčovi sa to zdalo hlúpe, že neviete povedať ani bú. Prepáčte, pán minister, ste člen vlády, tu sú základné atribúty slušnosti.
Ale chcem povedať, ja si vyprosujem, pán minister, aby ste sa takto správali, keď som vás slušne upozornil. Ja som vás nijakým spôsobom neurazil. A ja som vám povedal, že viem pochopiť vaše dôvody. O to nepochopiteľnejšia je vaša zúrivá reakcia. A tá zúrivá reakcia je obrazom vašej povahy. Takže, pán minister, prosím, uvedomte si, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky a nie ste v nejakom chlieve alebo niekde inde. Tak začnite sa podľa toho správať.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja sa najskôr chcem spýtať, či je doručené do Kancelárie Národnej rady uznesenie vlády o tom, že poveruje predkladaním tohto návrhu zákona pána ministra obrany.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ak dovolíte, ja chcem len pripomenúť, že na pána ministra sme čakali zhruba 10 minút a nemal ani toľko slušnosti, aby povedal vám, pán podpredseda, aj nám, ostatným poslancom, že: „Prepáčte, páni poslanci, že som meškal.“ Isto mohol mať na to objektívne dôvody, preto nikto z nás neprotestoval, ale v slušnej spoločnosti treba povedať aspoň: „Prepáčte, páni poslanci, a prepáčte, pán podpredseda, že som meškal.“ Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si taktiež nemyslím, pán poslanec Dostál, že by sme mali opomínať cestovný ruch, a myslím si, že je veľmi správne, že Slovenská republika a predstavitelia Slovenskej republiky hľadajú spôsob, ako tento významný segment hospodárstva naštartovať a využiť jeho potenciál. Takže ja, čo sa týka systémovo, zákon vítam a som rád, že vôbec rozmýšľame o tom, že cestovný ruch treba podporiť. Takže to je tá dobrá stránka, s ktorou možno my dvaja nesúhlasíme, ale je to môj názor a myslím si, že je to správne.
Ale poukázali ste na jeden problém, ktorý v tomto zákone je a na ktorý chcem aj ja upozorniť. My sme naviazali alebo chceme naviazať dotácie do cestovného ruchu na výšku vybratej dane z ubytovania. Čiže my chceme podporiť nejaký sektor a na druhej strane ho tlačíme do vyšších daní, ako ste správne povedali. Naozaj, ak tá oblastná organizácia cestovného ruchu bude chcieť vybrať viac peňazí, tak bude tlačiť svojich členov a členské obce, aby zvýšili dane, čo v konečnom dôsledku spôsobí buď klamanie na dani z ubytovaní, z ubytovania, alebo budeme, zadusíme ten cestovný ruch, ktorý už v akom-takom meradle existuje.
Čiže nezdá sa mi správne naviazať výšku poskytnutej dotácie na vybratú daň z ubytovania. Myslím si, že toto je zásadná systémová chyba, ktorú by bolo dobré odstrániť, aby sme netlačili podnikateľov k tomu, že budú umelo znižovať ubytovanie alebo daň z ubytovania alebo obce do toho, aby zvyšovali túto daň, a tým vlastne zahlušili tú rozvíjajúcu sa, ten rozvíjajúci sa cestovný ruch. Takže myslím si, že toto je zásadná chyba predloženého návrhu.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, ja oceňujem ten posun z formulácie nevedomej nedbanlivosti k vedomej nedbanlivosti. Je to istotne lepšie upravená skutková podstata. Na druhej strane je ten príklad, ktorý som použil pri tých povodniach, kde ste chceli premiéra vlastne zbaviť úplnej zodpovednosti. No tak celkom to tak nie je možné, pretože práve povodne vznikajú často z tokov, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Čiže sú v majetku štátu. A aj ten predseda vlády v konečnom dôsledku, ale je to, samozrejme, „nadsázka“, nesie zodpovednosť za to, že neprijal opatrenia, aby jeho manažéri v podnikoch, ktoré spravujú tieto toky, zabránili povodniam, skrátka aby uskutočnili také preventívne protipovodňové opatrenia, ktoré nespôsobia tú škodu veľkého rozsahu. Čiže je to, samozrejme, nadsázka, je to troška zveličené. Ale na tom chcem ukázať, že stále je tá skutková podstata trestného činu tej vedomej nedbanlivosti veľmi široko formulovaná. A keď sa bude chcieť proti niekomu zneužiť, tak sa bude dať zneužiť. Ja práve toto, pani ministerka, kritizujem. A stále si myslím, že hoci je to lepšia formulácia, ešte stále nie je dobrá a môže poškodzovať aj absolútne nevinných ľudí. No ale aký mám ja teda zásadný problém? Tak mám ho taký, že do tej trestnej zodpovednosti ste nezahrnuli veľkých manažérov štátnych podnikov, ktorí spravujú oveľa väčšie hodnoty a často spôsobujú oveľa väčšie škody. Čiže ja by som od vás očakával, ak chcete byť konzistentná, aby ste rozšírili a upravili Trestný zákon a Trestný poriadok tak, aby pod tento trestný čin spadali aj manažéri veľkých štátnych podnikov, príp. členovia orgánov veľkých štátnych podnikov, ak spôsobia škodu veľkého rozsahu.

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca, ktorými kritizoval tú navrhovanú úpravu v podstate nevedomej nedbanlivosti trestného činu verejných činiteľov pri správe majetku.
A ten príklad, ktorý spomenul s povodňami. Ja som tiež starosta obce, kde sme mali s povodňami mnohé problémy. A aj pri vyvinutí maximálneho úsilia nie sme schopní zabrániť tým novým ničivým klimatickým zmenám, ktoré sú čoraz častejšie na celom Slovensku. Ale tak naformulovaná nevedomá nedbanlivosť, ako je vo vládnom návrhu zákona, tak tá sa pomaly blíži k objektívnej zodpovednosti verejných činiteľov za všetko, čo sa stane. Keď použijem ten príklad povodní, tak znamená to, keď to troška nadnesiem, že bude niesť trestnú zodpovednosť starosta obce, ale nielen starosta obce. Ale za povodne v obci, ktoré spôsobia škodu veľkého rozsahu, bude niesť zodpovednosť aj prednosta obvodného úradu, prednosta obvodného úradu životného prostredia, riaditeľ Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ, keby bol verejným činiteľom, tak aj príslušnej správy povodia, ale nielen ten, lebo tak koncipovaná zodpovednosť, ako je uvedená vo vládnom návrhu zákona, bude znamenať, že zodpovednosť bude niesť aj minister životného prostredia, príp. minister pôdohospodárstva, ale aj predseda vlády, lebo každý má povinnosť vykonávať opatrenia, ktoré zabránia tým povodniam. A my teraz ako budeme dokazovať, že on neurobil všetko pre to, čo mal urobiť. Vždy sa dá urobiť viac, keď vznikne nejaká škoda.
Čiže, pani ministerka, mne toto prekáža, že je to strašne široko zadefinované a bude veľmi ťažké sa niekomu z toho vyviniť. Takže naozaj ja sa prikláňam k tomu, aby sa táto úprava vypustila, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)