Videokanál poslanca

Pán minister, klasik by povedal, že to je hlboké nedorozumenie. Pán minister, ako o čom nás idete teraz presviedčať? Kauza Váhostav, dlhy Váhostavu, to nie sú dlhy štátu, to sú dlhy Širokého a vy teraz chcete, aby tie dlhy Širokého zaplatili občania? To myslíte smrteľne vážne? To je hanba! Pán minister, vy ste tu nie na to, aby ste chránili majetok podvodníkov a nepoctivo získaný majetok napr. Širokého. Vy ste tu na to, aby ste chránili slabých a bezbranných, tých živnostníkov a ich okradnuté rodiny, pán minister, ale určite nie takto, ako to navrhujete.

Pán predseda, chaos sa zväčšuje aj vaším pričinením, musím povedať. Ja som sa prihlásil do rozpravy písomne a teraz neviem, vlastne ku ktorému bodu ma prihlásite do rozpravy alebo aby som vystúpil.
Ale iné som ešte chcel povedať ako procedurálny návrh. Navrhujem, aby ste prečíslovali túto schôdzu, aby to bola schôdza číslo 51, lebo nedáva mi to logiku. Ráno ste otvorili 50. schôdzu a teraz otvárate 49. To je ako za toho bývalého režimu, keď si z nás v Rakúsku robili švandu, že je streda v Rakúsku, že aký je deň v Československu? Čiže poprosím vás, keby ste aj takéto formálne chyby nerobili, lebo aj sám potom zvyšujete chaos pri rokovaní.

Nedá mi sa neopýtať, ktorého oligarchu zastupujete v slovenskej vláde vy, pán podpredseda vlády Vážny? A úplne vážne, je stanovisko toho vášho oligarchu totožné so stanoviskom vlády? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám ako spravodajca spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Ako ten zákon predtým, tak aj tento spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a po tom schválení aby pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, tomu druhému ako gestorskému. A ho odporúčam prerokovať do 30. apríla vo výboroch a v gestorskom do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, bol som určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
Návrh je v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami a spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, teda pravidiel tvorby zákonov.
Dovoľte povedať pár slov na podporu tohto návrhu v rámci mojej spravodajskej správy.
Nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká a 330-tisíc ľudí bez práce je dostatočným dôvodom na to, aby sme predkladali návrhy, ako ju znížiť. Jeden z takých návrhov je rozšírenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti nielen pre zamestnávateľa, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Predkladatelia navrhujú, aby sa táto možnosť rozšírila aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Dámy a páni, stačí sa pozrieť okolo seba, koľko je tu práce pre zamestnanie, najmä znevýhodnených skupín nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaní môžu napríklad vyčistiť Slovensko. Skúste sa prejsť po našich chotároch, pozrite sa, ako vyzerá okolie našich obcí a miest po zime, okolie našich ciest. Je to tu ako jedno veľké smetisko. A mohli by sme byť oveľa atraktívnejšou krajinou i z hľadiska cestovného ruchu. Naozaj na Slovensku je čo skrášľovať.
Ja som bol povzbudený jednou takou dobrovoľníckou iniciatívou mladých ľudí v našej obci napríklad, si predstavte, že oni za pol dňa vyzbierali odpad, plastové fľaše, to, čo ľudia niektorí sú schopní vyhodiť zo svojho auta alebo cestou v prírode, pričom za pol dňa naplnili vyše 60 plastových vriec (150-kilové či 150-litrové veľké vrecia), no naozaj. A to bol jeden poldeň, to bol kúsok chotára a to bola dobrovoľnícka akcia. Ale ja viem, že medzi nami je veľa občianskych združení, je veľa občianskych iniciatív, ľudí, ktorí by takéto veci chceli riešiť, ale, samozrejme, by potrebovali pomoc od štátu, aby mohli napríklad takýmito aktivitami pomôcť aj nám všetkým. A myslím tým teraz na boj s nezamestnanosťou.
Novela zákona umožňuje participovať na projektoch a programoch schvaľovaných ministerstvom a realizovaných úradmi práce. Čiže rozvíjať regionálnu a miestnu zamestnanosť, toto je pomocná ruka zo strany poslancov najmä poslancom strany SMER a súčasnej vláde, lebo nezamestnanosť je tak veľký problém, že je vidieť, že sami na to nemajú.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím aj predsedu Národnej rady, aby návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem menovaný druhý výbor. A zároveň odporúčam, aby prerokovali tento návrh výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Áno, dovolím si veľmi stručne zaujať stanovisko. Dámy a páni, rodina je kľúčová, nielen spoločenská hodnota, ale aj inštitúcia demokratickej spoločnosti. Preto sociálne systémy v jednotlivých štátoch Európy výrazne niektoré viac, niektoré menej, niektoré viac priamou, niektoré viac nepriamou podporou rodinu podporujú. V našom prípade je to viac rozvíjanie tej nepriamej podpory, pretože sme boli svedkami v minulých rokoch, že sa podpora zo strany štátu možno viac zneužívala, ako to je v iných krajinách. Ale jednoducho každý zodpovedný štát a rozumná vláda rodinu podporuje.
My sme svedkami toho, aj v predchádzajúcich rokoch že vláda keď bola nútená robiť nejaké úsporné opatrenia alebo teda zvyšovala na jednej strane dane, tak to robila na úkor rodín s deťmi. A to nepovažujeme za šťastné napríklad pri existujúcej daňovej úľave na manželku, ktorá sa starala o deti, že ju táto vláda výrazne obmedzila. A teda šetrila na úkor týchto rodín, na ktorých stojí aj dôchodkový systém. No a dôchodkový systém je stavaný na princípe solidarity. A tá solidarita je v ňom dosť deformovaná, sme svedkami takých trendov, ktoré tu v minulosti neboli, že dnes je to vyslovene trend, že niektoré páry vyslovene nechcú mať deti. Jednoducho sa rozhodli, že sa budú venovať sami sebe, kariére a iným činnostiam. Ale jednoducho deti vyslovene nechcú. A preto priebežný systém financovania, ktorý je práve založený na tom, že deti prispievajú na dôchodky svojich rodičov, tak potom sa dostáva do situácie, že deti práve z viacdetných rodín v budúcnosti budú odvádzať do dôchodkového systému svoje odvody a nebudú sa solidarizovať v prvom rade so svojimi rodičmi, ktorí ich vychovali, ktorí ich pripravili na život, ktorí s tým mali spojené nemalé výdavky, ale budú podporovať iných ľudí. A to už je solidarita skôr naruby. Preto tento návrh je jedným z tých návrhov, ktorými sa zaoberajú aj v iných krajinách. Napríklad aj v Česku sa zaoberajú touto myšlienkou. A možnosti sú tam také, že zodpovedných rodičov, ktorí mali a vychovali viacero detí, oceňujú na dôchodku. Ale nám sa to zdá byť nie šťastné a náležité, pretože na to je už neskoro. Mnohí z rodičov sa toho dôchodku ani nemusia dožiť a rodiny potrebujú pomoc od štátu vtedy, keď tie deti majú. A o tom je ten náš návrh, ktorý znamená zníženie odvodového a daňového zaťaženia rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti.
Ja viem, že je to zníženie príjmov na jednej strane Sociálnej poisťovne, ale ako opozičný poslanec navrhujem prehĺbiť princíp spravodlivosti. Pred tým, že to bude spojené na druhej strane aj so zvyšovaním poistných odvodov, tak si nezakrývam oči. Ja o tom veľmi dobre viem. To znamená, keď na jednej strane chceme znižovať poistné odvody na dôchodok rodičom, ktorí majú deti, nevyhneme sa tomu, že u tých, ktorí tie deti nemajú, tie odvody na dôchodok musia byť v budúcnosti vyššie. V skrytosti sa to deje aj teraz. Ak napríklad pred ja neviem desiatimi rokmi boli odvody na starobný dôchodok 4 plus 14 %, postupne sme zaviedli rezervný fond solidarity, kde už automaticky 4,75 % ide k týmto 4 plus 14 %, dotujeme dôchodky aj z iných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne. Čiže v podstate výdavky na dôchodky z roka na rok postupne a, myslím si, veľmi výrazne rastú. Je to spojené najmä s tým, že demografický vývoj na Slovensku patrí k najhorším v Európskej únii. A jednoducho popri tých populárnych opatreniach, ktorých sme svedkami zo strany tejto vlády, nás v budúcnosti čakajú aj možno pre niekoho nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia na udržanie a na zachovanie dôchodkového systému ako takého. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení kolegovia a kolegyne, predkladám s kolegom Alojzom Přidalom tretí návrh v sérii týchto sociálnych návrhov. Tentoraz je to novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Náš návrh je rovnako reakciou na nepriaznivú sociálnu situáciu niektorých skupín občanov, ktorá nie je spôsobená ich nedostatočnou aktivitou, ale zlé nastaveným sociálnym systémom a legislatívou, ktorá je nespravodlivá najmä voči rodinám s viacerými deťmi.
Návrh umožňuje predčasný odchod do dôchodku všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov, bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu, t. j. 1,2-násobok sumy životného minima.
Ďalším návrhom tejto novely je aj zníženie poistných odvodov. To je to, čo nám práve tá analýza OECD odporúča ako jedno z dôležitých opatrení pri boji aj s nezamestnanosťou a, ja si myslím, aj v boji s chudobou. V tomto návrhu sa navrhuje znížiť poistné odvody zamestnancom a čiastočne aj zamestnávateľom, znižujú sa poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. To znamená, dnes zamestnanec cez svoju výplatnú pásku má odvody na svoje starobné poistenie 4 % z hrubej mzdy, zamestnancovi, ktorý má jedno dieťa, tieto odvody 4-percentné by sa znížili na 3 %, kto má štyri deti, by sa mu znížili na nulu, ale to neznamená, že by sa neodvádzali prostriedky na účet dôchodkový, pretože zároveň zamestnávateľ odvádza 14 %, no pri tom, kto má viac detí ako štyri, tak by sa znižovali tieto poistné odvody aj zamestnávateľovi. A v istom zmysle by to bola vlastne výhoda tohto rodiča, ktorý má viac detí, že by bol v tomto zmysle alebo v tomto duchu lacnejší z hľadiska nákladov alebo z hľadiska ceny práce pre zamestnávateľa, ktorý by takéhoto rodiča zamestnal. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo 10 eur na mesiac a dieťa, čo môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie rodín s deťmi a tiež k zvýšeniu domácej spotreby.
Preto navrhovaná úprava bude mať dopad na verejné financie. Bude znamenať zníženie príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2015, odhadujeme to v tomto roku na 80 mil. eur a v nasledujúcich rokoch na 120 mil. eur. Na druhej strane sa tým zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu aj vyššej domácej spotreby.
Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na sociálnu situáciu rodín s deťmi, zníži náklady zamestnávateľov, priaznivo ovplyvní i podnikateľské prostredie, i rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne.
Návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za vašu pozornosť aj podporu tohto návrhu.