Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, takže dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som aj trošku rozobral, čo vlastne chceme v tomto zákone zlepšiť a podľa mňa skvalitniť ho, pretože okrem toho, že nosnou myšlienkou je, dá sa povedať, tá stráž prírody a jej postavenie, tak dávame tu ešte aj ďalšie, by som povedal, ustanovenia, ktoré skvalitňujú iné časti zákona o ochrane prírody.
Takže poďme postupne. Konkrétne v § 4, kde s píše, že každý, kto buduje alebo plánuje, rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov. My to ešte dopĺňame, a má to súvis aj so včerajším mojím predneseným návrhom o energetike, kde hovoríme, že správca nadzemného elektrického vedenia je povinný na vlastné náklady technické zariadenia podľa prvej vety pravidelne kontrolovať, obnovovať a udržiavať. To znamená, aby to bolo jednoznačne povedané, že musí sa starať o túto svoju sieť, ktorú tam má.
Ďalej, máme tu ustanovenia týkajúce sa, aké sú možné, resp. nemožné činnosti v jednotlivých stupňoch ochrany prírody, ak máme v danej krajine ochranu prírody takto nejakým spôsobom zadefinovanú. To znamená, čo je tam zakázané. My dopĺňame a precizujeme v druhom stupni ochrany, kde je hovorené, že nemôže, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom a my hovoríme, že aj s motocyklom a sú tam ešte ďalšie: motorová štvorkolka, snežný skúter a záprahové vozidlo a ďalšie. Takže my tam ešte dopĺňame aj motocykel. Hovoríme v druhom stupni ochrany. Ďalej, na pozemky za hranice zastavaného územia mimo obce, diaľnice, cesty, to znamená, že my to rozširujeme ešte tie cesty o ďalšie slová, ktoré hovoríme: rýchlostné cesty, cesty prvej, druhej a tretej triedy. To znamená, tam vjazd a státie na týchto neni možné, ak je to v druhom stupni ochrany prírody.
Ďalší, ktorý tam ešte rozširujeme, by som povedal, zákaz je v odstavci 2 § 13. Tiež je to II. stupeň ochrany, kde hovoríme, že je zakázané, je zakázané, postup, ktorého výsledkom je znečisťovanie prírodného prostredia odpadom. Momentálne II. stupeň to je, by som povedal, ten druhý najnižší stupeň ochrany, lebo máme päť stupňov ochrany - 1 až 5. V prvom stupni prakticky je skoro celé územie Slovenskej republiky. V druhom, v tom sú už(pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) a takto sa to postupne graduje. Takže tu hovoríme, že v druhom stupni ochrany je zakázaný postup, ktorého výsledkom je znečisťovanie prírodného prostredia odpadom. Ten odpad, ktorý momentálne, dúfajme, že nový zákon o odpadoch bude riešiť, že organizácia zodpovednosti výrobcov nebude môcť kumulovať takéto odpady a že bude to krajina vyčistená, ako sľubuje pán minister zákonom, že vyčistime si svoj chotár. Takže my to dávame do zákona o ochrane prírody a krajiny, aby v II. stupni ochrany, to znamená, to je tiež podstatná časť nášho územia, aby sa takéto, dá sa povedať, skládky netvorili a bude za to aj sankcia.
Ďalej, máme tu ešte ďalší zákaz, ktorým viac-menej potvrdzujeme to, že na území, v ktorom platí II. stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas ochrany prírody - na. To znamená, že ochrana prírody sa bude vyjadrovať aj k zvážniciam, protipožiarnym pásom a cestám, pokiaľ by sa mali v tomto území akože stavať alebo nejakým spôsobom etablovať. Takže sme to trošku rozšírili, lebo je to tiež jedna, by som povedal, z takýchto akože zásahov do prírody, ktorá myslím si, že v II. stupni ochrany prírody by mala byť zvážená nejakým tým orgánom, ktorý povie, že áno, ešte aj tie zvažnice a tie protipožiarne pásy a cesty, ktoré sú tam, by mali byť pod nejakým povolením, že vie o tom ochrana životného prostredia.
Ďalej hovoríme, že v II. stupni ochrany prírody sa vyžaduje súhlas od ochrany prírody na terénne úpravy a keď dochádza k narušeniu pôdneho krytu. Myslím, že ten pôdny kryt má svoju veľkú váhu, pretože stále počúvame, že nám tu hrozia extrémne lejaky, extrémne dažde. To znamená, že ten pôdny kryt vlastne pôsobí protierozívne, takže chceme, aby to bolo aj v zákone o ochrane prírody v tom II. stupni ochrany, kde prakticky je to podstatné naše územie Slovenska zadefinované.
Ďalej máme tu ďalší, by som povedal, ďalšie zlepšenie podľa nás, hoci ono síce nechcem vás nejako, páni kolegovia a resp. naši občania, nejakým spôsobom iritovať, ale myslím si, že mnoho našich ľudí to životné prostredie berie tak akože lážom-plážom a prakticky robí si tam s ním, čo chce. Ja sa niekedy čudujem, že jak je to možné, že tá príroda to ešte stíha eliminovať a keď sa prechádzate po nejakej tej možnože povodni, ktorá vznikla a bolo nejaké zvýšenie vodného stavu, tak ide sa pozrieť, ako to vyzerá v našej krajine na tých brehových porastoch, máte to ako vlajkové lode. Proste samá vlajka z tých igelitov, kadejakých vrecúšok, sáčkov, ktoré tam stoja, resp. visia na tých konároch, na tých kríkoch a to je niečo nonsens. Zdá sa mi, že správame sa k tomu macošsky a preto by sme boli veľmi radi, aby sme aj v zákone o ochrane prírody aj tento stav eliminovali.
V ďalšom, v ktorom bode dostávame sa už do III. stupňa ochrany prírody, kde hovoríme, že je zakázané v tomto stupni ochrany prírody voľne pustiť psa okrem psa, ktorý sa používa na plnenie úloh podľa osobitného predpisu. To znamená, ak je služobný pes alebo poľovný pes. To znamená, neradi by sme tam videli, aby sa voľne pohybovali psy, ktoré viac-menej tam nemajú čo robiť a sú iba z nejakého rozmaru nie na vodítku, ale pohybujú sa voľne. Myslím si, že v III. stupni ochrany prírody už by tam mal byť nejaký zákaz, ktorý by tento stav eliminoval. Myslím, že má to následne vplyv aj na durenie či už zveri, resp. vtáctva, nehovorím už o možnože nejakých následkoch na napadnutie človeka, ktorý sa pohybuje v tom III. stupni ochrany prírody a nie každý majiteľ psa, ako vieme, je taký zodpovedný, že si ho vycvičí tak, ako by si ho mal, na povel a preto hovoríme, že v III. stupni ochrany prírody nemôže len takto voľne pobehovať hocijaký pes.
Ďalší bod, ktorý tu dávame do III. stupňa ochrany prírody hovoríme, že pokiaľ sa niečo chce robiť v III. stupni ochrany prírody na nejakom tom území, tak musí byť súhlas ochrany, orgánu ochrany prírody na, dopĺňame: ťažbu drevnej hmoty inak ako výberkovým alebo účelovým spôsobom. To znamená, musí byť tam, v III. stupni ochrany prírody vyjadrenie orgánu ochrany prírody.
Ďalej, musí tam byť vyjadrenie, pokiaľ tam umiestňuje, v tom III. stupni ochrany prírody nejakú stavbu, pokiaľ zriaďujeme poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie a ešte sa musí vyjadrovať ochrana, teda orgán ochrany prírody, pokiaľ tam chceme prikrmovať, vnadiť zver a zriaďovať políčka pre zver. Myslím, že to je taký mix aj stavebného, aj nejakého toho poľovného zásahu, resp. rybného. Myslím si, že III. stupeň ochrany je už taký stupeň, ktorý, už tá vážnosť nastupuje z tej päťstupňovej škály. Takže to sa, by som povedal, žiada tam tiež. Je to aj na základe vyjadrení strážcov prírody, ktorí vidia, že v týchto otázkach tam máme veľký problém a preto tú absenciu vyslovene už niekoľko rokov žiadajú, aby bola doplnená v zákone o ochrane prírody.
Ďalší bod, v ktorom viac-menej dopĺňame, ideme do ďalších stupňov ochrany prírody, a to je bod, ktorý už hovorí o piatom stupni a myslím, že V. stupeň ochrany prírody, to je už ten, kde, to sú naše perly, ja hovorím, to sú naše diamanty, kde prakticky máme už európske a svetové skvosty, či už geomorfologické alebo fauny alebo flóry, a tu myslím, že by mala byť tá najprísnejšia ochrana a samozrejme, či už formou zákazov, resp. kontrol, pokút a ďalších vecí.
Takže tu, vážení kolegovia, kolegyne, si dovoľujeme rozšíriť tento § 16, ktorý hovorí, že "na území v V. stupni ochrany je zakázané", dopĺňame ďalší bod, a síce "pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat". Aby sme boli v obraze, akého rozsahu a akej plochy sa to týka, v V. stupni ochrany máme okolo plus-mínus 100-tis., 110-tis. hektárov, takže myslím, že neni to výmera, ktorá by išla do miliónov a neviem, do akých veľkých, a väčšinou nie sú to poľnohospodárska krajina, ale ideme do nejakých tých vyšších výškostných pásem a viac-menej tam, myslím si, že takéto nejaké obrábanie pôdy v tom V. stupni by nemalo byť. Preto sme tam dali tento bod.
Ďalej, máme tu ešte aj ochranné pásma, chránené územie, to znamená, môžeme vyhlásiť, pokiaľ sa nachádza nejaká lokalita, ktorá je európskeho významu a sú tam nejaké biotopy alebo národného významu, tak môžeme ho vyhlásiť za chránené územie a rozširujeme, aby sme vyhlásili aj ochranné pásmo toho chráneného územia, kde prakticky sa tento nejaký významný európsky alebo náš národný skvost alebo druh, či už bio, teda biotyp nachádza, aby sme mohli ho tam zahrnúť, aj to ochranné pásmo a zriadiť ochranné pásmo tohto chráneného územia.
To sú, by som povedal, že naše novely, ktoré a body, ktoré sa netýkajú priamo stráže prírody, alebo samozrejme, zvyšujú im kompetenciu, aby mohli aj do toho zasahovať a vlastne stráž prírody je riešená v paragrafoch od 65 a vyššie, takže prakticky tu dávame celé znenie nové, týkajúce sa ako stráži prírody, týkajúce sa odboru stráže prírody a ich kompetencií s tým, že vraciame to do pôvodného stavu, niečo tam aj rozširujeme, je to aj dobrovoľná, aj profesionálna stráž prírody s tým, že budú môcť a rozširujeme im kompetencie, hlavne čo sa týka možnosti kontrolovať určité, by som povedal, že určité situácie, ktoré vznikajú v teréne, a to konkrétne, ak mám byť konkrétny, tak, aby mali kompetenciu pri kontrole tých vozidiel u užívateľov, u ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri. Momentálne to nemajú, tak myslím si, že v mnohých prípadoch dostávajú aj hlášky, že pozor, tam niekto ide, niečo ide, máme tam aj hliadky, ja som aj ornitológ, takže máme, napr. strážime aj hniezda ornitologicky, ako naši ochranári a dávame hlášku, žiaľ, niekedy v tom terénne nemáte komu ju dať, tak preto rozširujeme kompetenciu pre stráž prírody, aby mohla takéto auto zastaviť a kontrolovať.
Samozrejme, dávame im kompetencie aj pri kontrole skládok odpadov. Myslím, že pán minister životného prostredia by mal s tým každopádne súhlasiť, pretože keď chceme očistiť, ako hovorí zákon o odpadoch, našu krajinu, tak my to dávame aj do kompetencie stráže prírody, aby mohla povedať, ako pokutovať pri takýchto skládkach, ktoré nájde v teréne.
Ďalší kompetenčný bod, ktorý sa snažíme našou novelou dať do zákona o ochrane prírody, je, aby stráž prírody mohla kontrolovať vypaľovanie trávnatých porastov. Vypaľovanie je neskutočný problém na Slovensku, ničí neskutočné hektáre a aby som povedal, vývojové štádia určitých druhov, ktoré momentálne zimujú a čakajú na tú jar. Žiaľ, mnohí sa toho nedožijú, pretože to vypálenie je také, že neskutočné a potom vidíme, že nám horia aj nejaké tie hrady a neviem, čo všetko možné, len kvôli tomu, že niekto tam proste sa o tú prírodu, by som povedal, nestará tak, ako sa má, tak dávame im kompetenciu, stráži prírody, aj na kontrolu vypaľovania týchto trávnatých porastov a dávanie pokút za takéto porušenie poriadkov.
Myslím si, že sú tam ešte ďalšie veci. Nechcem vás týmto unúvať, máte to predložené v návrhu zákona. Vychádzajú, ešte raz hovorím, neni to výplod ani z hlavy iba Fecka, Mičovského a Hubu, je to reálny, by som povedal, dopyt strážcov prírody, ktorí chcú, aby tá kompetencia, ktorú tam mali, mohli znovu uplatňovať a aby ten ich stav bol aj v zákone vážený a daná tá vážnosť, ktorú myslím si, že stráž prírody by mala požívať pri ochrane našej krajiny, o ktorú, dúfam, že nám všetkým ide a tvrdím stále, nemáme právo, keď naši otcovia a naši dedovia nám dovolili, aby sme videli v slovenskej prírode tieto skvosty a tieto, či už živú alebo neživú prírodu, aby sme o určité druhy ochudobnili naše deti a naše vnúčatá, aby to nemohli vidieť na našej slovenskej zemi. Nemáme na to právo. Tak udržujme tú biodiverzitu tak, aby sme mali tých druhov minimálne a tú nejakú našu krajinu v takom stave, ako sme ju zdedili a ja by som bol najradšej, keby sme to ešte aj zlepšili. To znamená, aby sme tie skládky celkom zlikvidovali a aby sme sa správali ako normálni inteligentní ľudia v stredoeurópskom priestore, ktorý by mal byť vzor pre ďalšie krajiny, ktoré možnože postupujú trošku ináč.
Ďakujem pekne a končím tak, ako zvyknem - žime tak, aby bolo aj chleba aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu jedna recyklácia, tak ako som sľúbil svojim voličom, problém, kým nebude vyriešený, ja budem dávať zákony stále. Takže je tu recyklácia z portfólia oblasti životného prostredia týkajúca sa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. Predkladáme ho spolu s kolegom Hubom a s kolegom Mičovským a prakticky základným, by som povedal, motívom, prečo je potrebné novelizovať, je stráž prírody a hlavne jej postavenie. V poslednej novele, ktorá bola, resp. v novom zákone, ktorý vznikol, vyzerá tak, že stráž prírody bola doslova, že, ja tvrdím, dala ani nie do bdelej kómy, proste je celkom vyradená a ako nejaký post, ktorý by mal chrániť a dozerať na tú ochranu prírody, ako keby sme jej ten kredit boli vzali. Preto myslím si, že malo by sa to vrátiť späť a aby stráž prírody, ktorých, to nie sú státisíce ľudí, to sú desiatky a stovky ľudí, mali by mať ten štatút, ktorý by v tej prírode, keď už sa robia nejaké tie excesy a nejaké tie vylomeniny, ako ja hovorím, aby mohli na to dozerať a aby tú vážnosť mali.
Ako som už povedal, podľa poslednej novely bola tejto stráži prírody napríklad odobratá aj možnosť nosenia nejakého identifikačného znaku, medzi ktorým bola aj rovnošata, resp. využíva ďalšie možnože nejaké aj prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pri jej výkone, myslím napríklad nejaké možnože aj zbrane, možnože aj nejaké tie ďalšie odznaky a identifikačné znaky. Momentálne musím povedať, že ako sme videli v rozpočte na tento a na ďalšie dva roky, rezort životného prostredia je veľmi poddimenzovaný. Jej rozpočet klesol o 50 % a tým pádom to vyzerá tak, že momentálne je to na chvoste chvosta.
Nebudem sa rozširovať viacej, prihlásim sa ešte do rozpravy, aby ste mohli reagovať, lebo úvodné slovo predsa len je úvodné slovo. Takže rozširujeme tam určité kompetencie a prakticky vraciame to do pôvodného stavu. Pôvodný stav, ktorý sme tu mali pred poslednou novelizáciou, myslím, že plne vyhovoval a bol aj v súlade s európskymi smernicami a nariadeniami a bolo to už nejakým spôsobom vžité. Žiaľ, teraz sme ich doslova, že tých strážcov prírody obklopili a musím povedať, že tak, ako je lesná stráž, poľná stráž, myslím, že aj stráž prírody má svoju, svoje opodstatnenie a mali by sme jej to v zákone aj príslušne upraviť.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má, naopak, pozitívny vplyv, ako aj mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Samozrejme, bude nám treba aj nejaké financie, ale tie financie sa nepohybujú v miliónoch, pohybujú sa v niekoľko desiatok tisíc eur. Myslím si, že toľko by štátny rozpočet zniesť mohol.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná.
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Trošku v záverečnom slove ďakujem, kolegyne a kolegovia, tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie či už rozpravou alebo faktickými poznámkami.
Áno, arogancia, pán kolega Radošovský, týchto mocipánov na pozemkoch je neskutočná. Denne sa s tým stretávame. Mám aj ja podnety. Vyslovene nám tak doslova zhumpľujú to zbožie, ktoré tam poľnohospodári dorábajú, že to je neskutočné, a nič sa nedeje. Takže stopercentne treba, by som povedal, im trošku asi ustrihnúť krídla, lebo sú už veľmi nejakí takí kekešní, ako my hovoríme na východe.
Čo sa týka pána kolegu Novotného, pochopil som to takto, že ide o vecné bremeno, ktoré je uložené na cestu, ktorá je teda na cudzom pozemku postavená. Takto to myslíte? (Reakcia z pléna.) Áno, jasné. Takže to som teraz riešil napríklad včera v zákone č. 66/2009 Z. z., kde sme hovorili o tom, že VÚC-ky a obce si môžu tieto pozemky zámennými zmluvami poriešiť a VÚC-ky a obce sú také rýchle, že chcú to riešiť cez štátny pozemok, nie cez svoj pozemok. Takže ja som to včera riešil tiež. To sú asi tie, by som povedal. A nie je to stavebný pozemok, ale to je stavba na nevysporiadanom pozemku, ale tu pri energetike nám dali vecné bremeno, to je trošku iná kategória, aby sme si ujasnili veci, to nie je ako stavba postavená načierno, ale legálna, len má vecné bremeno, ten majiteľ pozemku na tom je, takže asi takto to je, aby to bolo jasné.
Pani kolegyňa Gibalová, áno, super, ja by som bol najradšej, pokiaľ ide o obmedzenia, tak ako hovorí Števo Kuffa, aby sa všetko vrátilo ľuďom. Aký má mať štát majetok? To znamená, v reštitúciách my sme neobmedzili reštitučný nárok iba časovo, ale aj veľkostne. My sme predsa pri reštitúciách povedali, hovorím teraz o poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, respektíve aj iných, keď mám poľnohospodársku usadlosť alebo lesnú usadlosť, nejakú, že môžem dostať maximálne 250 hektárov, keď mal reštituent toho 4 000, pričom je jediný, čo si to uplatnil, lebo ostatná rodina už mu nežije, no tak má smolu, 3 750 hektárov sa musel vzdať. Toto je u nás reštitúcia, vážení kolegovia, kolegyne, takto my ju riešime.
A už nechcem hovoriť o reštitúciách cirkevných. Páni kolegovia, vstúpte si aj vy do svedomia tí z vás, ktorí ste tu boli. Ja som vtedy tu nebol, keď ste prijímali tento zákon. A sedíte teraz aj v tejto rokovacej sále. Pýtam sa, ako je to možné, že pri cirkevných reštitúciách, ktoré teraz začínajú byť trošku akože v kurze, keď hovoríme o odluke cirkvi od štátu a ďalšie veci, myslím, že to bola dvestopäťdesiatjednotka, keď si to dobre pamätám, my sme povedali, že oprávnená osoba s povinnou osobou má uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľnosti do 60 dní, pričom nedali sme tam nejakú podmienku, akým spôsobom sa možno dozvedieť alebo kto má primäť ich, aby dobrovoľne tú dohodu nejako uzavreli. Žiadny pozemkový úrad, nikto tam nie je. A zrazu zisťujú, že prakticky vy ste podali žiadosť. Úrad, povinná osoba, to znamená Slovenský pozemkový fond, alebo tam môžu byť iné osoby, na to nereagujú. A vy ste dali podmienku, že keď do 60 dní to nebude, tak sa má ísť so žalobou na súd za peniaze. To je reštitúcia? Reštitúcia predsa hovorí o tom ostatnom, to znamená bezplatne. A momentálne viete čo sa deje? Slovenský pozemkový fond na to nereagoval a cirkvi nedostávajú majetky naspäť, pretože si to neuplatnili na súde. Vážení, nehnevajte sa, toto je u mňa nie reštitúcia, to je, by som povedal, ponechanie stavu v neviem akom, ale nie v reštitučnom konaní, aby sme to vrátili. Takže nehnevajte sa, toto tuto neberiem. A momentálne hovorím, to nebola podmienka. dokonca sa ešte písalo to, že keď povinná osoba mala zlú identifikáciu, mohla si vyžiadať z katastra alebo z iného útvaru to, aby ju tam dali. A vtedy tá lehota 60 dní neplynula. Ale ona vôbec nemala povinnosť povedať, že tá lehota akože neplynie. No to je nonsens. Viete, to sa takto nerobí proste, vážení, keď to chceme vrátiť. Takže to je asi tak.
Takže, vážení, to je to k tým reštitúciám, takže ja chcem veriť, že keď budeme robiť reštitúciu v energetike, a budeme ju robiť, to vám garantujem, keď tu Fecko Martin bude, tak ju dáme tiež, alebo ju dajú nejakí Obyčajní, aby sme takýto zákon reštitučný v energetike k pozemkom dali, tak dúfam, že takýmto anomáliám sa vyhneme, aby sme sa potom nemuseli na hlave škrabať o 5 rokov s tým, že čo sme to vlastne spravili, pričom zistíme, že tá skrivodlivosť, ktorá mala byť odstránená, sa nenavyšuje, ale sa odstraňuje, lebo ináč to nemá zmysel, dávať nejaké reštitúcie. To znamená ani obmedzenie časové, tomu by som bol najradšej, ani obmedzenie veľkostné, tomu by som bol najradšej. Žiaľ, momentálne to až takto nie je. Reagujem na kolegyňu Gibalovú, pretože tá reštitúcia je predsa len trošku iná kapusta, ale je to o tom.
Takže, vážení, ďakujem pekne, že ste sa k návrhu vyjadrili, a chcem veriť v podporu nášmu zákonu, aspoň to spektrum, ktoré to svedomie trošku si, by som povedal, prehodnotí, a poviem aj na zvyšných kolegov zo strany SMER, aby apelovali na svojich v klube s tým, že boli by sme radi, keby ste to podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, tak to sme mysleli, akože v globále to zastrešiť celé. Momentálne je tam v prvom rade to vecné bremeno a zároveň ujma, ktorá je z toho, že nemožno to plnohodnotne využívať. Samozrejme, pri znaleckých posudkoch, tam to môže byť rôzne, pretože predsa len ten les je storočný, poľnohospodárska produkcia každoročne sa pod týmito vedeniami, keď vezmem poľnohospodársku produkciu trošku ináč, prepočítava. Ale nie je problém, aby aj to, myslím, mohlo byť riešené. Zatiaľ sme to nechali tak okrajovo. V prvom rade išlo o to, vecné bremeno aby bolo vyriešené a trvalo, nie iba jednorazovo, lebo my sme teraz dávali toto iba jednorazovo a nič viacej. Ale pokiaľ vy tam budete stále na tom podnikať, tak stále by ste to mali platiť, lebo ináč prakticky to nemá zmysel. Jednorazovo to sa porieši, ďalších sto rokov tam už bez úhrady. Takže asi v takomto duchu to bolo myslené. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Využil som tú možnosť v rámci hlasovacieho zariadenia, nie v rámci mojich kompetencií momentálne, takže myslím si, že aj takto by sme mali na to ísť.
Takže chcel by som tu ešte spomenúť jeden moment, ktorý možnože mi trošku unikol, keď som to predkladal, a síce to, že mnohí môžu povedať, že to bude spätná retroaktivita, keď chceme nejako spätne to nejako odškodňovať. No tak by som povedal. Vážení, ja sa pýtam, to ešte nikoho nenapadlo, to ešte nikoho nenapadlo, že tí vlastníci v socializme, áno, keď tu boli stavané tie siete, sme prakticky mali postavené tie rôzne rozvody, tak, samozrejme, brali, áno, v záujme štátnom, všetkých nás, super? Keď sme to privatizovali, to sa bralo automaticky, že vlastník trpí naďalej? Štát z toho bude mať minimum, iba dane, nič viacej a všetko je okej, že vlastník môže akože fungovať bez nejakých komplikácií? A ešte aj dáme ten verejný záujem na toho držiteľa oprávnenia? Takže zdá sa mi, že to je trošku opomenutá otázka. A ja by som možnože aj vyzval ďalších kolegov, ktorých, myslím si, máme aj múdrejších, aj zbehlejších, aj v tom práve, či by nebolo vhodné uvažovať o nejakej reštitúcii na takýchto energetických pozemkoch. Prakticky boli takto dotknutí vlastníci naši a momentálne z toho nemajú nič ani teraz, nemali nič ani za socializmu. A teraz je to už o biznise, ktorý na ich majetku vykonáva nie štát, ale niekto celkom iný. Takže myslím si, že toto už tu malo byť dávno nejakým spôsobom riešené. A zatiaľ to tu nie je.
A čo sa týka tejto retroaktivity, tak my hovoríme, že je nepravá, a chcel by som vám zacitovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21. decembra 2009: „Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky PL. ÚS 28/2005 zo dňa 28. septembra 2005 uviedol, že, citujem: „Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko-politických okolností aj vhodné." To znamená, že aj náš Ústavný súd pripúšťa takúto možnosť, aby sme sa takto pozerali na tento ťažký problém.
Takže ja verím, že raz v Slovenskej republike dozreje doba, že budú v parlamente aj poslanci, ktorí tento problém vyriešia v prospech našich občanov a v prospech toho práva, ktoré sme im dali do Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že ich právo je nedotknuteľné a ak dotknuteľné, tak za primeranú náhradu a iba v tom najmenšom množstve, ktoré je nevyhnutné na danú nejakú tú akciu, respektíve daný záber, ktorý tam vychádza.
Takže toľko ešte z mojej strany a myslím si, že treba sa nad tým vážne zamyslieť. A dávam do pléna, že pokiaľ nejaká vláda tu bude, tak dúfam, že tieto slová budú niekde v archíve, a kto bude mať chuť sa týmto zaoberať, tak veľmi rád budem, ak to preberie a prípadne to ešte skvalitní, aby to bolo lepšie, než to, čo sme teraz s mojou kolegyňou Mezenskou zatiaľ my vymysleli. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ďalší zákon. Tiež, myslím, ho dávam už tretíkrát, pretože ten problém vyriešený nie je, takže teraz sa to bude týkať energetiky a pozemkov.
O čo ide. Vážení občania, ak ste majiteľmi pozemkov poľnohospodárskych alebo aj lesných aj všetkých pozemkov, ktoré máte, a ide cez vaše pozemky nejaká energetická sieť, to je jedno, či je zakopaná v zemi alebo ide vzduchom, čo z toho máte? Ak to neviete, tak vám to poviem. Máte z toho vecné bremeno, ktoré je uložené na vašom liste vlastníctva a ktoré zákon o energetike ukladá, áno, tomu, kto je držiteľom oprávnenia podnikať v danom energetickom sektore, že takéto vecné bremeno má možnosť na váš list vlastníctva dať. Mám za to, že dochádza tu k porušeniu aj našej ústavy týkajúcej sa vlastníctva. A myslím si, že treba to riešiť.
Cieľom predkladaného návrhu, teda novely zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva verejného záujmu. Pokiaľ nebudeme mať túto ochranu súkromného vlastníctva v každom zákone, tak tvrdím, že nie sme demokracia, ale sme zase v nejakom inom zriadení, ale nie v demokratickom.
Najdôležitejšou časťou tohto zákona je nové znenie celého § 11, ktoré, samozrejme, sčasti preberáme a sčasti dopĺňame, pričom gro je to, aby sme ho zosúladili s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predložený návrh sa usiluje odstrániť nezrovnalosti v platnej právnej úprave v zákone o energetike, na ktoré už bolo poukázané aj v legislatívnom procese pri prijímaní tohto zákona. A na to, poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to musím povedať, že to vecné bremeno, ktoré, vážení občania, je na váš majetok uvalené, sa ďalej správa asi takýmto spôsobom. (Ukázanie rukou na liste papiera formátu A4.) Ak máte takúto parcelu a to vedenie vám ide takto, cez roh tejto parcely, tak nieže držiteľ oprávnenia urobí geometrický plán, aby odsekol tú časť, ktorá je dotknutá týmto, by som povedal, vedením a touto trasou, a príslušné ochranné pásmo, dostávate na celý pozemok en bloc vecné bremeno. Pýtam sa, čo to má spoločné s nejakou demokraciou, spravodlivosťou a nejakou čestnosťou konania pri uvalení vecného bremena? Ja tvrdím, že to s tým nemá nič, akurát zderstvo a zbojstvo na vašom majetku. On ide podnikať na vás, akoby sa nič nechumelilo a vy, chudák, máte vecné bremeno, chcete ho predať, no tak predávajte ho, komu chcete, ale asi kupca tak rýchlo nenájdete, pretože máte vecné bremeno.
Takže jeden z našich pozmeňujúcich návrhov hovorí aj o tom, že pokiaľ chceš, pán držiteľ oprávnenia, uvaliť vecné bremeno, tak musíš urobiť geometrický plánik, ktorý odsekne a rozdelí vlastne tú parcelu a ten pozemok tak, aby minimalizoval to vecné bremeno na tom majetku toho súkromného vlastníka, ktorého vlastníctvo je nedotknuteľné podľa našej ústavy.
Takže aj takéto anomálie sa dejú. A, samozrejme, nie každý siaha a pozerá do katastrálneho portálu každý týždeň s tým, ako jeho vlastníctvo je spravované, teda správou katastra.
Bol by som veľmi rád, vážení občania, aby som z tohto pultu povedal v našej sieni zákonnosti, aby ste si minimálne raz za kvartál keď už nie raz za mesiac skontrolovali listy vlastníctva, ktoré máte, lebo môže byť, že už tam ich nebudete mať. Aj to je súčasný trend.
A už nehovorím o tých vecných bremenách, ktoré môžete tam mať, samozrejme, založené bez toho, aby ste možnože boli na to upozornení, pretože to ukladá teraz zákon. Áno, ukladá, že to vecné bremeno tam môže byť.
Takže toto by sme chceli riešiť spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou, takže hovorím aj v jej mene a, myslím si, aj v mene všetkých poctivých poslancov, ktorí si vedia vlastníctvo vážiť a dať mu plnú váhu, ako je to zakotvené aj v našej Ústave Slovenskej republiky.
Takže zhruba čoho sa dotýkame a čo pozmeňujeme naším pozmeňujúcim návrhom v tomto zákone o energetike, ktorý má č. 251/2012 Z. z. Takže navrhuje sa, po prvé, vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, aby si to mohol uplatniť za primeranú náhradu u držiteľa oprávnenia, v kocke povedané, ak už máte to vecné bremeno, ak vy sa neprihlásite za nejakú náhradu do roka, myslím, že tam je, tak vlastne vám to ani nemusí tú náhradu vyplatiť, my túto podmienku rušíme, že držiteľ oprávnenia musí, či sa mu to páči alebo nepáči, prihlási sa, neprihlási sa vlastník, tu jednorazové odškodnenie dať za to zriadenie vecného bremena, to je po prvé, po druhé, poskytovať jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vášho užívania nehnuteľnosti, hovoríme, musí sa vlastníkovi dávať kumulatívne, nie iba jednorazovo, to znamená, že musíte si byť vedomý toho, že keď už na tom podnikáte, tak máte to ako keby v nájme a budete tú náhradu dávať ďalej, ďalej, po tretie, jednoznačne určiť zápisy tých vecných bremien, to som už hovoril, do katastra nehnuteľností, teda s minimalizáciou dosahu na toho vlastníka, na jeho výmeru pozemku, ak ide tá sieť cez jeho pozemok iba v určitej časti, nie cez stred pozemku, takže urobiť geometrický plán, plán držiteľa oprávnenia a tak ho dať zapísať a zároveň upovedomiť vlastníka, že niečo také sa deje, aby to bolo jasné, ďalej, upraviť podmienky, samozrejme, aj za opakovanú náhradu, pokiaľ nútene obmedzujete užívanie nehnuteľností, ale aj v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme týchto sietí, to znamená, nie iba priamo tam, kam idú, ale je to bezpečnostné pásmo ochrany, ktoré je v týchto sieťach v rámci našich technických noriem stanovené, aby aj za to bola primeraná a stále sa opakujúca náhrada tomuto vlastníkovi. Uvádzame tu ešte ďalší moment, aby sa to dalo preplatiť aj spätne od roku 2016. Alebo dávame, prvé platby aby išli aj od 1. 1. 2017, to znamená, aby po celý rok 2016 takisto sa spätne mohla vyplácať, by som povedal, kumulatívna náhrada za užívanie a obmedzenie tohto vlastníckeho práva. Takže to je ďalšie, by som povedal, naše, by som povedal, utvrdenie toho vlastníckeho práva, ktoré máte, občania, v rámci ústavy garantované. No a posledný bod, ktorým sa snažíme toto právo vlastníka pri takýchto situáciách utvrdiť, je vyňatie pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno spod daňovej povinnosti, to znamená, aby nebolo predmetom dane, lebo prakticky z týchto pozemkov podľa nášho názoru by sa daň platiť nemala. Preto je tam aj novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch.
Myslím si, že takto by sme sa mali správať ku každému vlastníctvu, ktoré nám v súčasnosti doba prináša, a nemali by sme rozlišovať, či je to fyzická osoba, právnická osoba alebo kto vlastne to je. Je to súkromné vlastníctvo a vlastníctvo, ktoré máme ústavou chránené.
Neviem, nech mi to energetici vysvetlia, ale zdá sa mi, že my sme delegovali v zákone o energetike výkon verejného záujmu na držiteľa oprávnenia. Mne to nejde do hlavy, pretože držiteľ oprávnenia ide podnikať na určitom majetku vo svojom biznise. Pýtam sa, ak my na neho delegujeme verejný záujem, chcete mi povedať, že on v jednej osobe sa stotožní s biznisom aj s ochranou toho vlastníka, na ktorom ten iný záujem sa ukladá, že má byť zriadený? No ja tomu nerozumiem, pretože tak to čítam v § 11, ako to tam je, hneď v prvom odseku. Tomu sme sa teraz nevenovali, ale bol by som veľmi rád, keby mi to nejakí energetici vysvetlili, lebo zatiaľ som na to vysvetlenie nedostal. Nemôžem predsa delegovať takýto verejný záujem na držiteľa oprávnenia, ktorý má možnosť podnikať v tomto.
S kolegyňou Mezenskou si myslíme, že pokiaľ by sa to dostalo do druhého čítania, tak, samozrejme, sa pozrieme aj na túto otázku, možnože aj na nejaké iné, ale chcem veriť, že je aj mnoho poslancov, ktorým trošku svedomie ešte niečo hovorí, že svedomie tu je.
A niektorí sa ma prišli, by som povedal, takto aj opýtať, ako to myslím. Ja som povedal, veľmi vážne s tým to myslím, že dáme to znovu, pretože aj poslanci strany SMER majú taký istý problém s takýmito pozemkami, aj oni majú vecné bremeno a cítia, že je tam krivda. No, žiaľ, je tu ten vyšší princíp, ktorý hovorí o tom, že nemôžu zahlasovať podľa svojho svedomia, čo, dúfam, raz prelomíme v tomto parlamente, pričom každý poslanec, to je jedno, či bude vpravo, vľavo, modrý, fialový, červený, raz to svedomie bude mať a bez nejakého Damoklovho meča, ktorý bude nad jeho hlavou stáť, bude stískať to hlasovacie tlačidlo tak, ako to jeho svedomie hovorí. Chcem veriť, že sa dožijeme toho aj pri tomto zákone, ktorý tu dávame.
A pokiaľ by, samozrejme, boli nejaké nové pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, doplnky alebo iné veci, ktoré by to vylepšovali, a možnože, samozrejme, ktoré sme nepostrehli, všetky anomálie tohto zákona, ale aj v iných oblastiach, nie iba pri tých pozemkoch, tak boli by sme veľmi radi, keby ste to tam dali. Dajte si to aj pod vašou hlavičkou, nemáme s tým problém, pozmeňujúce návrhy. Prípadne ponúkame aj celý návrh v znení a nech ide pod inou hlavičkou tohto zákona, pretože je tu problém, ktorý sa tu bude ťahať nie rok, lebo pokiaľ tu súkromné vlastníctvo bude, tak stále tento problém tu budeme mať. A prakticky sa to dotýka každého občana Slovenskej republiky, ja hovorím, lebo každý občan Slovenskej republiky má nejaké vlastníctvo alebo na 90 % má nejaké vlastníctvo, pričom mnohí, či už ich príbuzní a tá široká vetva takýto problém majú.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby ste zvážili svoje svedomie, či vám nehovorí, že je ukrivdené vlastníckemu právu v tomto zákone o energetike. Chceme ho riešiť, aby vlastník mal plnohodnotné právo, keď už má aj povinnosti z tohto pozemku, tak aby mal aj právo na to, aby keď ho niekto využíva, mal právo aj mať z toho nejaký úžitok. A myslím si, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom to spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou riešime.
Takže chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona a znovu budem končiť tak, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som tiež predniesol moje tri interpelácie, ale úvodom ešte sa vrátim trošku k interpelácii kolegu Mičovského týkajúcej sa Hrboltovej, kde, samozrejme, aktivity nášho hnutia boli maximálne, aby sme pomohli ľudom, ktorí doslova takúto situáciu denne, ja hovorím, nenormálnu zažívajú. A dokonca je tam aj podozrenie, že začína aj vegetácia na danom území odchádzať, tak preto sme, aby pán minister Žiga vedel aj o tom, vyzvali aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárstva, ktorý má oddelenie ochrany rastlín, ako aj odbor ovocinárstva a má dosledovať takéto anomálie, aké sa stávajú v reálnom živote, aby aj on tam zašiel a urobil svoju expertízu, ako to má vyzerať. Takže pred týždňom a pol išla viac menej výzva e-mailom. Máme už spätnú odozvu, že akonáhle tam vegetácia bude trošku v pokročilejšom stave, tak začnú robiť tento prieskum, ktorý dokáže, akým spôsobom tento zápach, ktorý tam vlastne je, pôsobí na rastliny, či už ovocné alebo iné dreviny a rastliny, ktoré tam sa nachádzajú, pretože podľa všetkého aj tieto chradnú a odchádza tam vegetácia v tejto Hrboltovej. Takže to je toľko na doplnenie kolegu Mičovského.
A teraz poďme k interpeláciám.
Interpelujem pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, a to konkrétne vo veci týkajúcej sa určitých kompetencií, resp. možností vykonávania znaleckej činnosti určitej osoby. Mám za to, že už nemal túto kompetenciu. Takže dovoľte, aby som predniesol interpeláciu v prvom rade na pána Tomáša Boreca, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto pána profesora v Policajnom zbore sa skončil podľa mne dostupných informácií dňom 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, aby ste mi odpovedali na tieto otázky: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., v zozname znalcov vo vzťahu pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014, mal pracovnú zmluvu, dohodu alebo inú zmluvu? 2. Z akého dôvodu (napríklad vzdanie sa funkcie, výpoveď, odvolanie) profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., sa skončilo postavenie osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre znalecký ústav k 31. 8. 2014? 3. Bol v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 v znaleckom ústave ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky vykonaný štátny dohľad ohľadom výkonu znaleckej činnosti podľa zákona o znalcoch, a ak bol, aké sú jeho výsledky?
To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu podávam na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorá sa týka tejto veci, ale je trošku pozmenené. Takže dovoľte, aby som ju predniesol.
Vážený pán podpredseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto profesora sa skončil v Policajnom zbore podľa mne dostupných informácií k 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, bol zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a podobne v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014? 2. Zriaďovateľom znaleckého ústavu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V prípade, že sa jednalo o profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., pre ústav o službu za úplatu (mzdu, odmenu), v akej výške a kým boli tieto prostriedky ako náklady za obdobie od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 vyplatené profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., ako osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre daný znalecký ústav? 3. Z akého dôvodu prišlo k ukončeniu služobného pracovného pomeru profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., v Policajnom zbore ku dňu 26. 7. 2012 (napríklad rozkazom ministra, výpoveďou alebo iným spôsobom)?
S úctou Martin Fecko.
Takže to sú prvé dve interpelácie.
Tretia interpelácia sa týka predsedu vlády pána Roberta Fica. A dovolím si predniesť túto interpeláciu, týkajúcu sa toho, akým spôsobom chce riešiť poškodených občanov v nebankových subjektoch, lebo stále to tu rezonuje a nejakým spôsobom sa k tomu nevieme dopracovať.
Takže, vážený pán predseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov.
Vaša politická strana roky sľubovala, že keď sa dostanete do vlády, podporíte čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, keďže štát včas nezakázal fungovanie nebankových spoločností a taktiež bude trvať na tom, aby takýto zákon podporil aj váš prípadný koaličný partner. Na uvedené ste dali aj verejný prísľub. V programovom vyhlásení vlády z roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zabezpečí primeranú ochranu účastníkom finančného trhu s dôrazom na zodpovedajúcu ochranu neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilní prevenciu v tejto oblasti.
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila, že navrhne opatrenia pre zrovnoprávnenie postavenia týchto klientov a ich lepšiu informovanosť o produktoch, ako i poplatkoch s nimi spojených. V tejto súvislosti vláda prisľúbila, že podporí zefektívnenie systému kompenzácií za nedostupné vklady a klientsky investičný majetok, ako i čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov.
Zákon, ktorým by sa čiastočne odškodnili klienti nebankových subjektov, bol do parlamentu predložený už sedemkrát, pričom päťkrát za zákon hlasovala aj strana SMER – sociálna demokracia. Napriek tomu zákon nebol schválený. Poškodení občania verili, že sa nemôže odignorovať aj vďaka vyhláseniu vašej politickej strany SMER – sociálna demokracia tento problém a nespravodlivosť, a tým aj osud viac ako 300-tisíc občanov Slovenskej republiky a ich rodín, čo zväčša volili práve túto vašu politickú stranu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v Národnej rade Slovenskej republiky má vládna strana väčšinu, je vo vašich rukách zváženie dodržania sľubu voči občanom v podobe podpory zákona, ktorý bude opätovne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy bol tento zákon predložený do parlamentu v novembri 2014, pričom v hlasovaní o návrhu zákona dňa 10. decembra 2014 boli poslanci vládnej strany proti prijatiu tohto zákona.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky. Je vládna strana SMER – sociálna demokracia pripravená dodržať sľub, ktorý dala občanom Slovenskej republiky o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, ak je, kedy to bude?
S úctou Martin Fecko.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Pani podpredsedníčka, chcem informovať, že interpelácia už bola podaná v podateľni Národnej rady, takže už je písomne aj podaná. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

116.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, aspoň že sme dvojciferne prítomní, tak som rád. (Povedané so smiechom.) Vyzerá to, že znovu sa napĺňa tá moja nejaká, neviem, či, jak to nazvať, že stále keď vystupujem, tak buď po 17.00 hod., alebo ráno o 9.00 hod., no, žiaľ, to je asi holt údel každého poslanca, že ako si to načasuje a ako sa to rozvrství, ale, panebože, vďaka i za to, že môžem vystúpiť v Národnej rade, lebo je to česť pre mňa, takže dovoľte, aby som uviedol ďalší zákon, ktorý je z môjho portfólia a ktorý už tu dávam tretíkrát. Ako som povedal, pokiaľ problém nebude vyriešený, moja osoba ho bude predkladať stále, lebo problém žije a chcel by som to riešiť.
Pozemky, znovu sa týkam a budem dotýkať pozemkov, pretože grunt je základ, a pokiaľ tento grunt nebudeme mať usporiadaný, takže môžeme si tu hovoriť, čo chceme, nebude to v poriadku.
V roku 1950 v našej republike, do tohto roku, pokiaľ nebol prijatý nový Občiansky zákonník, tak platila všeobecná zásada, že vrch ustupuje spodku. To znamená, že majiteľ pozemku, je majiteľom budovy, ktorá mu na pozemku stojí. Prijatím Občianskeho zákonníka, ktorý má číslo 40/1950 Zb., sa prakticky táto zásada prelomila a odvtedy aj v našom štáte môžeme mať duálne vlastníctvo. To znamená, že majiteľ pozemku zo zákona sa nestáva automaticky majiteľom budovy.
Samozrejme, keď k nám prišiel socializmus, tak o to viacej sa to nejakým spôsobom navrstvilo, tých duálnych, podvojných vlastníctiev pozemku a stavieb na jednom teda pozemku, na ktorom je tá stavba postavená, a momentálne je v tom dosť veľký chaos. Tak ako poľnohospodárske družstvá, ktoré mali možnosť stavať hospodárske budovy, pretože sa jednalo o prvovýrobu, nemuseli si usporiadať pozemky pod týmito maštaľami, objektmi hospodárskych nejakých tých areálov svojich poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, tak aj mnoho iných budov, ktoré slúžili verejnému účelu, nemuseli mať vysporiadané majetkovoprávne pozemky.
Samozrejme, že po '90. roku sa to zdedilo a mnoho takýchto budov prechádzalo či už do majetku obcí, alebo do majetku vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, teraz čo máme. Išlo to rôznymi zákonmi, obce väčšinou takéto majetky prevádzali zákonom o majetku obcí č. 138/1991. Vyššie územné celky išli zákonom č. 446/2001 a, samozrejme, k tomu pristúpili ešte aj komunikácie pozemné, ktoré sú tiež stavby, a tiež máme tam veľa komunikácií, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a tieto rieši cestný zákon, zákon č. 135/1961 Zb. Dosť prevratný zákon, ale je funkčný.
Samozrejme, že vlády, ktoré prišli po roku 1990, snažili sa aj tento problém riešiť a riešili to zákonom, ktorý bol prijatý, teda aj zákonom, ktorý bol prijatý v roku 2009, a to bol zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych vysporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo zo štátu teda na obec, alebo na vyššie územné celky. Toho zákona sa dotýkam a chcem uviesť jedno, že my sme tu Národná rada Slovenskej republiky, ktorá háji v prvom rade záujmy tohto štátu aj doma, aj vonku, tak by to malo byť. To znamená, my nie sme tu predstavitelia ani samospráv, ani vyšších územných celkov, my sme predstavitelia štátu. Preto si myslím, že mali by sme sa správať aj k majetku štátu, ktorý tu máme a ktorý nateraz nám spravuje Slovenský pozemkový fond, mali by sme tento majetok chrániť a zveľaďovať, aby sa zbytočne nerozkrádal, nerozpredával, ale aby slúžil našim občanom a v prvom rade aby bolo jasné, aby tento majetok prinášal, samozrejme, aj nejaký úžitok. Myslím, že Slovenský pozemkový fond podľa zákonov, ktoré má a ktorými sa riadi, má v tom jasno, a to, že gazduje s týmto majetkom každého z nás, lebo jednu 5,4-milióntinu máme aj každý z nás, ktorí tu žijeme, tak s týmto majetkom gazduje podľa mňa zodpovedne. Svedčí o tom jeho každoročné nejaké to finančné, finančné uzávierky, ktoré sú, kde Slovenský pozemkový fond oficiálne je stále v čiernych číslach, nie červených, plus-mínus 10 mil. eur každý rok je v zisku. Takže myslím si, a to je z tých prenájmov, či už poľnohospodárskej, nepoľnohospodárskej pôdy, resp. lesnej pôdy, keď má aj štát takúto, resp. prenájom poľovného práva a iných práv, ktoré na štátnej pôde sa vykonávajú. To znamená, myslím si, že gazdovanie je tu dobré a, samozrejme, z tejto pôdy v prvom rade má hájiť tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, to znamená reštitúcie, záhradky a ďalšie, ktoré má plniť voči našim občanom.
Preto som trošku v takom pomykove prijímal tento zákon, keď som bol ako ešte vtedy štátny zamestnanec na Krajskom pozemkovom úrade v Prešove, že prakticky tento zákon hovorí o vysporiadaní pozemkov, teda zákon č. 66/2009 Z. z. o vysporiadaní pozemkov pod budovami, ktoré sú vo vlastníctve obce a štátu, teda obce a samosprávneho kraja, a vôbec sme tam, by som povedal, do toho zákona nedali povinnosť, že obec a samosprávny kraj, keď chce vysporiadať pozemky pod budovami, ktoré sú v ich vlastníctve, aby v prvom rade siahol do vlastného portfólia vlastníctva pozemkov, až potom do štátneho. Je to na jeho vôli, že môže a nemusí, myslím si, že nie je to demokratické, nie je to správne voči majetku štátu, a preto už tretíkrát predkladám novelu tohto zákona 66/2009 Z. z., ktorá hovorí, že až po, keď nebudeš mať, obec a vyšší územný celok, vo svojom majetku žiadny adekvátny pozemok, ktorý by mal byť náhradou za pozemok, ktorý máš a chceš riešiť pod budovou, ktorá je v tvojom vlastníctve, až potom, keď túto možnosť vyčerpáš, môžeš požiadať o pozemkové úpravy príslušný odbor pozemkový teraz na okresnom úrade, ktorý má v zmysle tohto zákona začať pozemkové úpravy riešiť. To znamená, zo štátu v rámci pozemkových úprav dostaneš, obec, resp. vyšší územný celok, dostaneš pozemok, ktorý by mal byť adekvátny k pozemku, ktorý ideš riešiť pod tvojou budovu.
Myslím si, že toto je demokratické, spravodlivé, čestné, a chcem veriť, že ani ZMOS a ani predstavitelia samosprávnych krajov nemajú voči tomu nejaké veľké výhrady, pretože je to normálny postup, ktorý sa rieši, či už pri reštitučných konaniach, keď štát musí zo svojho portfólia, nežiada vtedy, aby obce a VÚC-ky sa do toho zapájali, ale zo svojho portfólia štát musí pri reštitúciách dávať tú pôdu, tak to by som očakával teda aj opačne. Keď chcú oni niečo, tak v prvom rade musia svoje portfólio vyčerpať a až potom idú na štátnu pôdu, ktorá tu je. Takže myslím, že je to jednoznačne bez nejakého politického nádychu, chcem veriť, že tak aj chápete, že nejdeme tu nejak politikárčiť, ale chcem, aby sa vec poriešila, aby sme chránili tú pôdu, ktorá je štátna. Takže chcel by som vás požiadať o podporu a postúpenie do druhého čítania, pokiaľ budete mať nejaké, samozrejme, pripomienky, návrhy, dotazy v druhom čítaní, pokiaľ by to bolo postúpené, prešlo do druhého čítania budem veľmi rád, aby sme to ešte skvalitnili, tento zákon, ktorý nie je veľký, má iba nejakých deväť paragrafov a myslím si, že je to logické vyústenie spravodlivého nakladania s majetkom štátu, ktoré by som chcel zaviesť do tohto zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda, pán predsedajúci.

42.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyne a kolegovia, ktorí ste vystúpili v rozprave a zaujali ste nejaké stanovisko. Nebudem dlho, iba jednu vetu, že dajme tú istotu. Dajme tú istotu, ktorá je tu hlásaná v tomto volebnom období, že mala by sa na Slovensku dostať, dajme tú istotu do radov našich živnostníkov. Dajme ju, lebo ináč, myslím, že tá istota potom je iba vo vzduchoprázdne, a myslím si, že tým by sme dokázali, že myslíme to s touto našou republikou vážne aj v oblasti podnikania a malých a stredných živnostníkov, na ktorých, hovorím, že musí stáť táto republika, a oni by mali byť tým hybným motorom. A mali by sme sa im pokloniť, že nedávajú sa na bedrá štátu, ale chcú svoju, svojou činnosťou zodpovedne sa starať o svoju rodinu, tak ešte raz by som vás chcel napriek politickým spektrom poprosiť, aby sme dali priechod tomuto zákonu a urobili zadosť našim živnostníkom, ktorí ešte, ešte veria tomuto parlamentu a tomuto štátu.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

26.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni kolegovia, pani kolegyne, dovoľte, aby som uviedol ďalší z plejády návrhov zákonov, ktoré naše hnutie predkladá na tejto schôdzi. Po roku 1989 sme to pustili nadivoko, nehovorím všetko. Trh mal to všetko vyriešiť a po 25 rokoch vidíme, ako ten trh rieši alebo nerieši problémy v jednotlivých oblastiach nášho života. Každá vláda, ktorá tu bola, deklarovala, že chce podporiť malých, stredných podnikateľov, ktorí budú nosným motorom a sú v klasických demokraciách nosnými motormi rozvoja spoločnosti.
Žiaľ, u nás za tých 25 rokov sa tento stav v reálnom živote nejak nedarí presadiť. A nie som síce ani podnikateľ, ani obchodník, som štátny zamestnanec, ale musím povedať, že tých živnostníkov, hlavne tých malých, ktorých sa dotýka ten klasický bežný život asi najtvrdšie, máme tu dosť a z ich úst prichádzajú stále a väčšinou iba, by som povedal, že prosby o ratu, že ratujte nás, lebo už sa to nedá ďalej vydržať. Preto voľne nadviažem na môjho predrečníka, ktorý tu bol v predchádzajúcom bode nášho programu, kolegu Matoviča, ktorý hovoril o reštrukturalizácii podnikov, a my predkladáme ďalšiu takúto akože možnosť riešenia týchto malých živnostníkov a stredných, resp. aj ostatných z titulu takého, jednoducho povedané, ak neplatíš faktúru, je to trestný čin. Nie je to iba z našej hlavy, je to aj z hláv podnikateľov a živnostníkov, ktorí takto vidia súčasné východisko z tejto bezvýchodiskovej situácie.
Áno, tí veľkí, tí si kúpia aj pravdu. A tí malí, tak na nich sa všetko zvezie a o nich sa nikto nestará. Nechcem opakovať slová kolegu Matoviča, ktorý tu už povedal viac-menej v tomto kontexte, ako sú likvidovaní.
Chcem povedať iba jedno, že mali by sme tým malým a stredným sa poďakovať, že nechcú byť na ťarche štátu, ale na svoje bedrá berú zodpovednosť za svoju rodinu, za svoju manželku a za svoje deti, ktoré majú, a snažia sa bez pomoci štátu nejakým spôsobom vyprodukovať a byť zodpovední v tomto živote a robiť, prísť k peniazom tým podnikaním, do ktorého sa dali. Mnohí z nich išli do tohto podnikania s plnou vôľou a vervou, že áno, štát pomôže, bude tu platiť normálny vzťah, keď niečo urobím, tak dostanem za to aj zaplatené. Žiaľ, po 25 rokoch demokracie na Slovensku takáto prax neni bežná, a preto asi musíme tých našich podnikateľov, ktorí, ja tvrdím, že tu máme väčšinou podnikavcov, nie podnikateľov, musíme ich asi naučiť zo zákona, ako sa majú správať. A jedným z takýchto bodov správania sa je aj náš predkladaný zákon, ktorý predkladáme viacerí z nášho hnutia a týka sa skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo v Trestnom zákone aj nevyplatenie faktúry.
Tieto nekalé praktiky prakticky sú už, neplatenie faktúr sú kalkulované už vopred. Každý vie, že z tých podnikateľov, ktorí vyhrávajú či už tendre, alebo nejaké zákazky, vie, že predsa však ja nebudem musieť tú faktúru, nech ma žalujú, súdy naše sú také, aké sú. Proste tí malí živnostníci si môžu utrieť nos. Nedostanú sa k svojim financiám ani za prácu, ani za tovar, ktorý dodali, pretože veľkí podnikatelia si to takto nastavili. Štát, ktorý nebude riešiť túto sféru podnikania, tvrdím, že nakoniec na to doplatí a nemusí to byť až tak v ďalekej budúcnosti. Malí a strední živnostníci mali by byť, tak ako je to deklarované vo viacerých vládnych programoch vlád, ktoré tu doteraz boli, mali by byť tým nosným motorom našej ekonomiky, Slovenskej republiky, ktorú tu máme. Tvrdím, nebudeme tu mať 300 ani 500 ani Kií, ani Volkswagenov, ale 50-tisíc alebo 300-tisíc malých živnostníkov, ktorí by normálne fungovali. Tých tu aj máme a mali by sme ich podporovať.
V súčasnom Trestnom zákone majú prakticky trestnoprávnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Podnikatelia, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu na nevyplatenie faktúry alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúr nemajú v našom Trestnom zákone.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme, aby všetkých podnikateľov, aby nebola, zaviesť trestnoprávnu ochranu pre všetkých podnikateľov, ak by nebola vyplatená faktúra do 30 dní po jej splatnosti alebo nebolo poskytnuté plnenie vyplývajúce z faktúry a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie. To znamená, že neberieme to všetko en bloc, že nemá a musí, ale musel ju mať zloženú na účte, resp. sa preukáže, že na to vyplatenie mal a v danej lehote bol schopný poskytnúť plnenie vyplývajúce z faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti podnikateľa a ktorý je fyzickou osobou alebo je právnickou osobou, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov alebo poskytnutia plnej náhrady, resp. plnenia tejto faktúry. Za takéto konanie by mal mať aj určitý postih, ktorý navrhujem do Trestného zákona.
Takouto novou právnou úpravou dosiahneme vyrovnanú trestnoprávnu ochranu medzi zamestnancami a podnikateľmi pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu, dodanú službu alebo tovar, alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúry. Od tohto opatrenia očakávame zlepšenie a ozdravenie podnikateľského prostredia. Samozrejme, že máme v návrhu zákona aj odstupňované v prípade toho trestného činu, ktorého sa dopustí daný neplatič faktúry voči svojmu veriteľovi, podľa výšky škody môže byť odsúdený až na odňatie slobody. Máme tam tri kategórie. Na jeden až päť rokov, pokiaľ je to do čiastky 2 660 eur. Ak spôsobí páchateľ značnú škodu, čiže aspoň 26 600 eur, potrestal by sa odňatím slobody na tri až osem rokov. A v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, t. j. nad 133 000 eur by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.
Myslím si, že naše podnikateľské prostredie musíme vychovávať asi aj cez tie zákony, pretože tak ako sme boli v roku 1948 od rodinných firiem a podnikania, momentálne sa pýtam, kto naučí našich podnikateľov podnikať tak, ako majú, aby si plnili svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z podnikateľského stavu. Oni nemali vidieť, nemali šancu vidieť svojho otca, ako vypláca svojich zamestnancov. Keď zdedil svoj podnik po svojom dedovi alebo po svojom otcovi, nevidel, ako im vypláca možnože nejaké odmeny, ako im dal vianočné príspevky, ako sa staral možnože o ich sociálnu nejakú, nejaký sociálny stav tých svojich zamestnancov. No nemali sme, tí podnikatelia skade to naučiť. Socializmus nebol na to postavený. Bol postavený na štátnych podnikoch. A keď mi niekto povie, že bol sociálne cítiaci, tak poviem, možnože jeden z tisíc a tých 999 bude vidieť iba zisk, pretože to boli 90. roky, kedy sa povedalo, že urobíme tú našu slovenskú finančnú oligarchiu, tak hurá, poďme, zo dňa na deň milionári, miliardári a nič iné nás nezaujíma. A, žiaľ, je to na úkor tých našich biednych ľudí, obyčajných ľudí aj tých jednočlenných živnostníkov, ktorí na to najviac doplácajú, a zatiaľ tento štát to nechce riešiť.
Preto, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som vás touto cestou poprosiť a požiadať, je to iba prvé čítanie, samozrejme, môžete nám vytýkať rôzne veci, aby ste svoje svedomie prehodnotili a pri hlasovaní dali šancu postúpenia tohto nášho návrhu zákona do druhého čítania, kde, samozrejme, sme pripravení všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré by skvalitnili vymožiteľnosť tohto práva z titulu neplatenia faktúr tých, ktorí prácu odrobili, sme pripravení všetky tieto návrhy prijať a zakomponovať do tejto novely zákona.
Tento zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Naopak, bude mať pozitívny sociálny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a súčasne nemá žiadny vplyv na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi, ktoré platia v našej Slovenskej republike, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona a postúpenie jeho do druhého čítania.
Ďakujem pekne.