Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, prvá veta alebo prvý článok a prvá veta prvého článku Ústavy Slovenskej republiky znie: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Je dosť krátka na zapamätanie, ale veľmi dôležitá ako výzva, lebo je Slovenská republika takýmto štátom naozaj? V tejto debate totiž ani nejde na prvom mieste tak o generálneho prokurátora, ale o charakter štátu. O kultúru nielen politiky, ale národa. To nie sú témy len pre politikov, ale pre všetkých občanov.
18. jún 2013 je dnešný dátum. Obávam sa, že bude pamätaný ako čierny deň pre slovenskú ústavnosť. Nebude prvý, lebo takých dní sme tu mali. Tu dokonca, v tejto sále. Hlavnými aktérmi tých čiernych dní slovenskej ústavnosti boli niektorí, pripomeniem, dominantne, pravidelne Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, strana HZDS vtedy vládnuca, dominantná, valcujúca. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Františka Gauliedera. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Emila Spišáka.
Teraz sme v podobnej situácii. Je tu mandát Jozefa Čentéša, o ktorom Ivan Gašparovič, Robert Fico a vládnuca strana SMER chcú rozhodnúť voľbou ďalšieho kandidáta na vymenovanie v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska. Tomu valcu predtým sa hovorilo valec zo Zlatej Idky. Aké typové označenie si dáte vy, kolegovia? Valec zo Súmračnej?
Článok 1, prvá veta: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Zvrchovanosť je vyjadrovaná pôsobením tohoto parlamentu, ktorý volia občania v priamych voľbách. Ja som presvedčený, že to znamená zodpovednosť, nielen moc, lebo sloboda, aj sloboda mandátu sa viaže na zodpovednosť za výkon mandátu. To nie je právo na svojvôľu. Demokracia nemôže byť vládou väčšiny, ale rešpektovaním všetkých dôležitých predpokladov pre ústavnosť, pre práva, pre vládu zákona, nie totalitu väčšiny.
A to tretie, právny štát. Áno, je to o tom, ako sa majú správať, konať, rozhodovať ústavné orgány, nie vo svojom, ale vo verejnom záujme. Po druhé je o tom, aby bolo možné obhájiť záujmy jednotlivcov, občanov pred svojvôľou ústavných, štátnych orgánov, orgánov moci. A pri sporoch, pri týchto právach arbitrom najvyšším, posledným, finálnym je Ústavný súd ako rozhodca na ihrisku.
Ústavný súd vo veci Jozefa Čentéša, jeho nevymenovania, respektíve sťažnosti na nevymenovanie, koná. Ústavný súd koná, kandidát teda existuje. Nie preto, že to ja hovorím alebo KDH, alebo opozícia, alebo médiá, ale preto, lebo to potvrdzuje najvyšší orgán ochrany ústavnosti. Je nemysliteľné nečakať na výsledok konania v právnom štáte! Je to nemysliteľné, u niektorých však mysliteľné. To je čosi podobné, ako keď niektorí vybehnú na ihrisko počas zápasu, ktorý prebieha, a začnú hrať ďalší. Ak to chcete v športovej terminológii.
Som rád, že Lucia Žitňanská prečítala zoznam, ktorý nie je telefónnym, ale veľmi dôležitým pre demokraciu na Slovensku. Zoznam tých, ktorí rozhodnú, lebo názor tých ostatných je evidentný aj z tejto diskusie. Pretože všetci sme skladali tu sľub na ústavu, ktorého posledná veta znie: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Ten sľub nie je prázdny. To je záväzok. Ten sa nielen skladá, ale má napĺňať. Načo sú také sľuby, ktoré sa len skladajú? Pre koho sú dobré? V ktorom spoločenstve? Ani v rodine, ani vo firme, ani v parlamente a v štáte.
Priatelia, z každej krízy alebo patovej situácie, to je ten termín, ktorý rozšíril váš predseda a chytili sa toho aj mnohí v médiách. Patová situácia na Ústavnom súde. Neuveriteľné! Dvaja sudcovia vylúčení z trinástich, a to je pat? Toto je pat? Z každej krízy, z každej situácie, z každej križovatky vedie cesta, rozumná cesta, perspektívna, cez zdravý rozum a svedomie. Na to netreba ani veľa papierov, ani veľa rečí, len zdravý rozum a svedomie. A čo to zároveň znamená? Nestavať moc nad právo. Naopak, oprieť sa o právo, ktoré vychádza z pravdy alebo spravodlivosti. Vám však ide o moc, vám nejde o právo. Pretože zámer bol jasný od začiatku, možno niektorí nadbiehali tým slovám, slová sa menili, ale zámer bol od začiatku jasný: Mať svojho generálneho prokurátora. Motto dvoch rokov, keďže dnes už začína tretí rok od 17. júna 2011, bolo: Čentéš generálnym prokurátorom? Nikdy. Generálny prokurátor Čentéš? Nikdy.
Tak sa chová moc. A tie slovíčka, dôvodenia, súvislosti tomu len prispôsobuje. Ľudia si zaslúžia pravdu a pravda vás dostihne. To som tu odkazoval pri téme obžaloby prezidenta republiky, ktorý podľa mňa a podľa mnohých svojvoľne nevymenoval platne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Tento výrok, že "generálny prokurátor Čentéš? Nikdy!" možno úspešne pripísať prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi, ale líniu takéhoto konania možno pripísať aj ďalším osobám. Dve pomenujem: Robert Fico a Ivetta Macejková. Od júna 2011 Ivan Gašparovič hľadal dôvody na vyriešenie podľa neho terciálnej otázky. Neviem, či primárna bol hokej, nejaké preteky, niečo iné, ale tú terciálnu otázku riešil tak, aby nevymenovanie bolo odpoveďou. Nevymenovanie generálneho prokurátora. Vtedy na úvod týchto dvoch rokov tu v parlamente Robert Fico vyhlásil, že ak SMER bude po voľbách vo vláde, nebude rešpektovať zvoleného generálneho prokurátora a že si zvolí svojho prokurátora, svojho kandidáta na tento post, a od toho momentu robil všetko pre naplnenie tohto zámeru.
Po dehonestujúcom, tom predsilvestrovskom vyhlásení a rozhodnutí prezidenta, že nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, Robert Fico povedal, že s novou voľbou počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša. Potom došlo k sérii námietok pred Ústavným súdom o zaujatosti sudcov aj zo strany kandidáta Jozefa Čentéša, ale, čuduj sa svete, aj zo strany Ivana Gašparoviča. Toho Ivana Gašparoviča, ktorý si vyberal z dvojice vždy konkrétnu osobu, ktorú vymenoval, tento prezident namietol takto väčšinu z trinástich sudcov. To je nehodné, nedôstojné prezidenta republiky, ale charakteristické pre mocenský zápas. Charakteristické pre politickú dráhu Ivana Gašparoviča. Keď už plénum Ústavného súdu mienilo vec legitímne a vo svojej kompetencii bez zasahovania vyriešiť, bolo to 30. apríla, predsedníčka Ústavného súdu neumožnila toto konanie, rokovanie s odôvodnením, že v ten deň rokuje aj vláda a na jej programe je konkrétny návrh, riešenie, a to novela zákona o organizácii Ústavného súdu. Toto konanie je proti nezávislosti, proti autorite a, samozrejme, aj očakávanej statočnosti inštitúcie, o ktorej je reč. Táto novela totiž mala zabezpečiť, aby o ústavnej sťažnosti doktora Čentéša rozhodol senát s tými dvoma sudcami, ktorí už boli právoplatne a definitívne vylúčení z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci. Vtedy Robert Fico vyhlásil, že o tomto návrhu sa bude rokovať v riadnom konaní, v riadnom legislatívnom procese. Jeho slovo však, ako už veľakrát predtým, domyslite si budúcnosť, už o pár dní neplatilo. Už o pár dní neplatilo a novelu, tú ste, kolegovia zo SMER-u, schválili bleskovo v priebehu jedného-jediného dňa.
Prezident Ivan Gašparovič novelu podpísal, aj keď zrejme váhal, urobil tak posledný deň a, hľa, predsedníčka Ústavného súdu ešte pred účinnosťou zákona pridelila vec práve tomu senátu, o ktorom zamýšľala, zamýšľali ste, aby vec znovu riešil. Opozícia následne napadla tento mechanizmus, túto novelu na Ústavnom súde a požiadala o pozastavenie jej účinnosti. Vtedy sa prezident uchýlil k neobvyklému vyhláseniu. To arogantné vyhlásenie, že Čentéša nikdy nevymenuje, nikdy nevymenuje. Tým akoby Ústavnému súdu rovno napľul do tváre. Pretože to znamená, že nebude čakať, respektíve nebude ani rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Vyhlásenie prezidenta si v momente osvojil Robert Fico. Veď ide o vyjadrenie Ivana Gašparoviča, akoby člena SMER-u. Na jeho základe vyhlásil, že Čentéš už nie je kandidátom, kandidát neexistuje a voľba sa musí uskutočniť najneskôr na jeseň.
O stave na Generálnej prokuratúre má totiž závažné informácie, ale nechce o nich hovoriť, dokonca ani na parlamentnej pôde. Jednoducho, bolo už toho dosť, treba vedenie rýchlo vymeniť. To vedenie, ktorého kľúčovou postavou je Dobroslav Trnka. Ten Trnka, ktorého ste tu opakovane navrhovali, podporovali, obhajovali, presadzovali ako kandidáta na generálneho prokurátora, teda na hlavu, naspäť hlavu Generálnej prokuratúry.
Prišiel 5. jún. V tom sa plénum Ústavného súdu vďaka postoju väčšiny, aj tam rozhoduje väčšina, našla sa väčšina statočných, prijalo novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom na ďalšie konanie a pozastavilo jej účinnosť. Ak si snáď niekto myslel, že právnická elita SMER-u povie, prepáčte, alebo sorry, alebo sa ospravedlní, veľmi sa mýli. Lebo podľa Roberta Fica ide totiž len o odborné rozhodnutie a jeho výsledkom je, že Národná rada, rozumej SMER, bude voliť kandidáta na generálneho prokurátora ihneď. Ihneď na júnovej schôdzi, ešte v ten deň boli vyhlásené voľby. Nasledujúce zasadnutie pléna Ústavného súdu, ktoré bolo ohlásené na minulú stredu, na 12. jún, bolo pre istotu - dopĺňam istotu SMER-u - zrušené. A kým? Ivettou Macejkovou. Veď čo keby sa väčšina sudcov opäť našla a prijala nejaké predbežné opatrenie o zákaze novej voľby. Ivetta Macejková, Robert Fico a Ivan Gašparovič konajú koordinovane, ba v zhode.
Prezident Ivan Gašparovič práve týmto konaním a premiér Robert Fico dali jasný signál: Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Tam v Košiciach to SMER v rukách plne nemá. Tu v parlamente áno. Tu je poslušná a pohodlná väčšina jednej strany. Už veľmi dávno, priatelia, generálny prokurátor u nás nebol určovaný jednou jedinou stranou. Blížite sa k tomu. Legálnosť voľby ešte neznamená jej legitímnosť. Základy právneho štátu, ak v ňom v prípade Slovenska, o ňom ešte možno hovoriť pod vládou SMER-u na čele s prezidentom Gašparovičom, sa otriasajú čoraz silnejšie.
Naozaj, bývalý predseda Ústavného súdu má pravdu v tom, čo vyjadril vo vete: "Novej voľbe už nič nebráni okrem úcty k právu, k právnemu štátu a k zodpovednej budúcnosti." Ale komu a koľkým na tom ešte záleží? Naozaj záleží?
Dámy a páni, chcem vám povedať, že Kresťanskodemokratickému hnutiu na tom záleží. Na právnom štáte a na zodpovednej budúcnosti. A záleží nám na tom od novembra 1989. Keby to tak nebolo, už tu nie sme, ako mnohé iné strany. Ak vám, kolegovia zo SMER-u, nebude na tom záležať, nebudete tu, lebo moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. To je citát od múdreho človeka, ale je veľmi charakteristický pre demokraciu, ktorá sa môže otočiť na vládu väčšiny bez ohľadu na súvislosti, lebo moc vie aj ničiť. Nielen ideály, ale aj vzťahy.
Nás KDH Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom posielali do minulosti. Ivan Gašparovič ako súčasný prezident mohol odísť so cťou. Odíde aj tak, ale odíde s hanbou. Robert Fico a SMER ako veľká, mohutná strana, ako taký Goliáš, si môže vybrať cestu práva alebo cestu moci. Mám obavu, že už ste si vybrali, aj dnes si vyberáte a že je to, žiaľ, cesta moci, nie cesta práva.
Priatelia, dnes tu ide naozaj o charakter štátu a ústavnosť Slovenskej republiky. KDH bude oponovať zneužívaniu moci a bude pevne obhajovať ústavnosť, preto sa poslanecký klub KDH, podobne ako ostatní opoziční poslanci, nezúčastní na voľbe ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora, vášho smeráckeho kandidáta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
