Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán premiér, členovia vlády, ctené kolegyne a kolegovia, čo sa to deje na Slovensku? Keď už som spomínal aj dopoludnia, 250 mil. ako sekeru, alebo mínus oproti očakávaniam ohlásil v piatok minister financií, a v pondelok už predseda vlády hovoril o 500 miliónoch? Hovorí predseda vlády o tom, že nám utekajú peniaze. A návrh je tu na stole, skrátené konanie a zásah nielen do druhého...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán premiér, členovia vlády, ctené kolegyne a kolegovia, čo sa to deje na Slovensku? Keď už som spomínal aj dopoludnia, 250 mil. ako sekeru, alebo mínus oproti očakávaniam ohlásil v piatok minister financií, a v pondelok už predseda vlády hovoril o 500 miliónoch? Hovorí predseda vlády o tom, že nám utekajú peniaze. A návrh je tu na stole, skrátené konanie a zásah nielen do druhého dôchodkového piliera, ale aj do celého systému, a do mnohých ďalších záležitostí ktoré zaťažujú jednoduchých ľudí. Nie niekoľkých, nie pár percent, ale veľkú väčšinu tých, ktorí tvoria hodnoty.
Chcem sa spýtať vlády, neutekajú náhodou peniaze vám? Pretože tie opatrenia, ktoré navrhujete, ich idú vlastne brať ľuďom. Keď za prvý kvartál sa hodnotil vývoj štátneho rozpočtu, bol primeraný tomu, čo sa očakáva, čo znamená časová os, ale aj finančná prognóza. Po druhom kvartáli sme na úrovni 63 percent. Čo sa stalo medzi prvým a druhým kvartálom? Kto je pri moci? Čo sa deje? Čo robíte? Či len tieto prehlásenia, odpočty?
Hrozia nám značné hospodárske škody. No tak 8-percentný deficit sme tu mali v roku 2009 a 2010. Ja si neviem predstaviť, že by mohli byť ešte väčšie hospodárske škody než pokračovanie v takom vývoji, ktorý sa nazýva, naozaj a po celej Európe, gréckou cestou. My sme sa z nej vrátili naspäť na čosi normálnejšie. Je náročná, ešte tam nie sme, a či sa tam dostaneme, nestačia záruky nejakých osôb. Je treba nájsť serióznejšie riešenia, ktoré fungujú. To, čo nefunguje, bude veľmi drahé.
A najdrahšie, priatelia, je to, čo vám vláda dáva zadarmo. To je vždy tak. Na celom svete. Preto to chcem zdôrazniť, lebo máme vládu istôt, ktorá má rada štátne, a budeme to vidieť na mnohých prístupoch. A už to vidieť.
Chcem sa vyjadriť k dvom stránkam tohto návrhu. Jedna je proces a druhá je obsah. Proces znamená neuveriteľné náhlenie, zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu. Tri dni medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu, ale za dva dni možno bude prijatý ako celok. Prijatý. To tu ešte v týchto rokoch nebolo, ale toto tempo nie je zvláštne, skôr súvisí s tým, čo sa ide urobiť.
Utekajú nám peniaze? Totiž v sporení peniaze pribúdajú. Sporenie je odpoveď na dlhú krízu. Sporivosť, osobná, rodinná, obecná, národná, respektíve medzinárodná. Striedme hospodárenie. Sú to možnože staršie slová, ale veľmi dôležité pre aj konsolidáciu, aj vyváženosť. My totiž prejedáme zajtrajšie prognózy, respektíve zajtrajšky.
Ja si myslím, že nie tu pri sporení, tam, kde sa ukladá, kde sa pripravuje budúcnosť zodpovedne, ale inde. Inde nám unikajú peniaze. Ukazuje sa, že vláda nevie hospodáriť, ani šetriť. To, čo zaznelo, to potvrdzuje.
Napríklad pri verejnom obstarávaní, pretože to, ako sa pripravuje zákon o verejnom obstarávaní, už dnes vyvoláva otáznik, komu to poslúži a koľko to prinesie. Včera prijímané opatrenia ako súčet alebo súbor hovoria o tom, že vláda by mohla lepšie hospodáriť napríklad vybratím väčších objemov na digitálnej dividende viac než plánovaných 40 mil. eur.
Pri eurofondoch hovorí o ušetrení takmer 200 miliónov eur. Viete, čo je súčasťou takéhoto ušetrenia? Menšie čerpanie, pretože keď sa nespolufinancuje, tak sa ani nečerpá. A to je chyba. Hovorí sa na Slovensku, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Chcem sa spýtať, ako sa odpovie, alebo čo sa povie, keď sa rýchlo berie? Že sa dvakrát berie? Jednoducho je to o tom, že sa oberá, okráda.
Sme v čase vrchola leta. Ľudia na dovolenkách. Hovorí sa tomu uhorková sezóna. A tu sa prijíma jedno z najväčších rozhodnutí celého legislatívneho obdobia. Skrátene. Narýchlo. Chystá sa tým podpora okamžitej dôchodkovej spotreby na úkor budúcnosti. Tým sa podporuje naozaj dlhové chovanie, správanie. Na Západe to poznajú pod pojmom "la generación tanto súbito", alebo "generácia všetko a hneď". Nie potom, nie neskôr, teraz, tu a teraz treba. A táto kultúra spotreby nás ťahá pod vodu. My sme stále v deficitoch. Až nula znamená vyváženosť, nula percent deficitu. Ideál by bol prebytok, pre deti, pre budúcnosť. To je kultúra zodpovednosti.
Pán premiér spomínal, a veľmi často zasahoval do druhého piliera a do celého systému hlavne sporenia v rokoch 2006 až 2010. Tá destabilizácia znamenala veľmi veľa negatívneho vplyvu, ale neodvážil sa na ne siahnuť. Tak dnes pod rúškom pretrvávajúcej, prehlbujúcej sa krízy ospravedlňujete svoje konanie do budúcnosti. Pred voľbami ste sľúbili meniť len garancie, nie siahať na percentá. Myslím, že toto nebude fungovať, pretože len to, čo je rozumné, môže dlhodobo fungovať. Tu sa hľadajú jednoduché a rýchle riešenia. Tu a teraz. A čo potom? Ktovie.
Uchopiť a spotrebovávať ľudí, peniaze ľudí, ktorí si zodpovedne šetria na dôchodok, je presne ten typ politiky, ktorý vyvoláva a prehlbuje krízu. Vykráda sa špajza či pokladnička mladším generáciám a ich deťom. Na druhej strane pán minister vnútra ide meniť zákon o verejnom obstarávaní, ktorý po takýchto zmenách môže priniesť viac klientelizmu, korupcie, ale najmä biznisu pre vyvolených.
Boli sľubované istoty, ale ukazuje sa, že len pre niektorých, pre finančné skupiny. Pretože tých jednoduchých ľudí návrhy oberajú o ich príjmy, respektíve budúce príjmy na dôchodkoch, na daniach, na odvodoch, na reálnej budúcnosti.
Ja som včera na rokovaní spomenul jednu iniciatívu, ktorú považujem za racionálnu a efektívnu, ak chceme lepšie využiť budúci rozpočtový rámec Európskej únie. Slovensku sa ukazuje alokácia ako 14 mld. eur na sedem rokov veľmi významná. Ak by z dvoch miliárd ročne mohlo Slovensko využiť rozumnú, zaujímavú časť na podporu štrukturálnych, nevyhnutných a udržateľných reforiem, medzi ktoré dôchodkový systém jednoznačne patrí, a to nielen na Slovensku, v podstate vo všetkých krajinách, pomôžeme tak sebe, Slovensku, nielen konsolidácii verejných financií v našom štáte, ale aj v celej Európskej únii. Takúto politickú iniciatívu presadiť spolu s višegrádskymi krajinami, alebo ďalšími partnermi, považujem za rozumné, priam potrebné, keď diskutujeme o stovkách miliónov a zasahujeme do toho, čo funguje, s tým, že ani to fungovať nebude. A nechcem hovoriť teraz o iných oblastiach.
Pán premiér, vy ste povedali opakovane, my sme etatisti, to znamená, pre vás to štátne je ako keby prioritné alebo lepšie uchopené. Len to vedie k tomu, že štát sa potom má postarať o všetko, o všetkých. Štát všetko zaplatí. A už som povedal, že nie je nič drahšie pre obyvateľov, ako to, čo štát dáva zadarmo, lebo predtým to rôznym spôsobom musí povyberať, všelijako deliť a naspäť príde niečo.
Všetko to zaplatia ľudia, tí, ktorým boli sľubované istoty. Istotou dnes je naozaj veľmi rýchla a radikálna likvidácia druhého piliera na pilierik, zároveň rast daní, rast odvodov, poplatkov, s tým súvisiaci rast nezamestnanosti, rast cien a ďalšie istoty záťaže, respektíve neistoty budúcnosti.
Už som hovoril o tom prekvapivom návrhu z vnútra, ktorý hovorí o verejnom obstarávaní. Práve to, ako využijeme financie, aj svoje, aj európske, bude hovoriť o tom, čo znamená skutočná konsolidácia. Či záťaž, budúce deficity, aj vzhľadom na demografiu, na pracovný trh a všetko ostatné, alebo reálne riešenia, udržateľnosť a možno raz horizont vyrovnanosti, toho štúrovského viacej tvoriť, menej troviť.
Áno, padali tu silné slová. Pán premiér, vy ste hovorievali o svojej predchodkyni premiérka - klamárka. A veľmi časté, až nechutné poznámky. Štátny rozpočet, že zdrap papiera. No neviem, ktorý bol taký ideálny, kedy bude taký ideálny, ale s vašou spoluúčasťou prešiel. Lepší nemáme, tak ho vylepšíme. Je som aj preto navrhoval správu o opatreniach, ale my nepovažujeme tieto opatrenia za tie, ktoré vylepšujú, pretože berú od tých, ktorí zodpovedne gazdujú, alebo sporia na budúcnosť, na úkor okamžitej spotreby.
Padáky, ako ľahko sa povie. My sme ušetrili stovky miliónov, pán premiér, stovky miliónov. A ja som kriticky hodnotil manažérske zmluvy, ktoré niektorí podpísali za mojím chrbtom, pretože som ich považoval za nenáležité, neprimerané, neprijateľné. Dokonca aj výzva, ktorá sa ujala v niektorých prípadoch, na vrátenie, je svojím spôsobom bezprecedentná. Vy ste oceňovali bankroty. Cargo bolo na kolenách, a šéf dostal 154 000 za takmer bankrot nákladného prepravcu, strategického, ktorý dnes dýcha a má šancu vstúpiť do serióznych vzťahov, aj medzinárodných. Takže buďme si vedomí toho, čo hovoríme a čím svedčíme.
Päťsto miliónov vám treba vyriešiť, tak šmahom ruky od tých, čo šporia. Vyše 500 mil. ročne po dobu tridsiatich rokov mala platiť táto spoločnosť za vaše dva balíky PPP projektov. Komu mali ísť tie peniaze? Tridsaťročný kšeft. Neuveriteľne drahé, pozlátené diaľnice. Dnes ich staviame za európske peniaze. To znamená, oveľa menej platia naši ľudia a samozrejme stavia sa. Za rok a pol 56 kilometrov nových stavieb sme zahájili. Nikdy ste také tempo nezahájili. Ja by som si želal, aby takýto proces pokračoval. (Potlesk a hvizd v sále.) Nech sa páči.
A čo sa týka ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Ja by som bol veľmi rád, keby sa o tom rokovalo. A rokovalo sa predtým, než ideme zásadne oslabiť tento systém, pretože ak máme záujem o konsenzus, tak práve takéto strategické zásadné oblasti, ako je dôchodková reforma, si vyžadujú takýto konsenzus. Rokujme o tom, nájdime zhodu a bude to na prospech aj konsolidácie, aj budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá. A ak to tak nie je, pretože také urýchľovanie tu, bezprecedentné, nebolo, zo dňa na deň, pri takejto zásadnej otázke, tak nemôžem nič iné povedať, než že poslanecký klub KDH nepodporí ani skrátené konanie v tejto veci, ani samotnú podstatu, ktorou je zásadná a škodlivá zmena sociálneho poistenia na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
