Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Nicholsonová, ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že uzavretie manželstva pred úradom, nehovoriac pred cirkevnou autoritou, pred úradom je disbalans. To zásadne nemôžem súhlasiť. Ja akceptujem, že manželia nemôžu niekedy z veľmi vážnych dôvodov ďalej spoločne žiť a niekedy sú situácie, ktoré sú do istej miery morálne ospravedlňujúce rozvod. Ale nebezpečná je inštrumentálna povaha tohto návrhu, ktorá môže nemať hranice. Môže mať nekonečné podoby a možno sa v budúcnosti dočkáme návrhu na rozvod formou esemesky. Preto ja tento návrh nemôžem podporiť, je zlý a je nebezpečný. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Chcela by som podčiarknuť dva pohľady, pre ktoré ja budem hlasovať za tento návrh zákona.
Po prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší dôvod, prečo podporiť tento návrh zákona, a potom pre mňa je zaujímavý aj dôvod, je to síce len jediný, jeden z viacerých nástrojov, aby sa tak stalo, ale je to jeden nástroj na to, ako by sa mohli postupne rozvíjať predškolské zariadenia v našich obciach a mestách.
Takže len stručne k tomu a tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a v tomto výbore odporúčam, aby bol prerokovaný do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, ja súhlasím v tej prvej časti s vašou argumentáciou. Ja som pred dvoma rokmi chcela upraviť v Zákonníku práce práve výpovednú možnosť pre dôchodcov, ale moja formulácia bola v zmysle, že je možné prepustiť dôchodcu, ktorý ale dosiahol nárok na dôchodok. Pretože práve pre tú argumentáciu, ktorú ste aj vy vyslovili, jednoducho môže sa stať, že dôchodca, ktorý splní podmienku, vekovú, odchodu do dôchodku, nemusí spĺňať zároveň aj nárok na dôchodok. Čiže ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, by som komunikovala s pánom predkladateľom o možnosti úpravy tohto paragrafového znenia.
Nemám veľký problém alebo veľké výhrady voči vašej pripomienke konfliktu s ústavnosťou. Ja som vo svojich vystúpeniach aj pred dvoma rokmi, aj pred polrokom, keď som predkladala podobné riešenie v sociálnom poistení, argumentovala aj judikátmi z Európskeho súdneho dvora, kde vyvracali tieto pochybnosti s ústavnosťou v súvislosti s vekom.
Ďakujem pekne.

Ja len chcem poďakovať rečníkom za doplňujúce informácie alebo postrehy. A ešte raz chcem zopakovať a zdôrazniť to, čo povedal pán poslanec Abrhan. Je to tiež vhodné na zváženie, je to apolitický návrh, pomôže to všetkým a uľahčíme tým ľuďom rozhodovanie a možno aj niekedy také zmätkovanie pri voľbách do samosprávnych krajov, keď to nemajú dopredu naozaj jasné, až v tom momente za plentou vidia prvýkrát, niektorí, zoznam kandidátov, ktorých si majú zvoliť. Je to aj také veľkorysé gesto voči občanom. A preto vás prosím o podporu tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, zakotvuje obciam najneskôr 15 dní pred dňom volieb doručiť zoznam kandidátov voličom samosprávneho kraja.
Dnes platný zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov neustanovuje povinnosť obce zabezpečiť doručenie zoznamu kandidátov každému voličovi samosprávneho kraja, ukladá iba povinnosť uverejniť zoznam kandidátov spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 15 pred dňom konania volieb.
Aktívne využitie volebného práva je najzákladnejšou formou účasti občana na riadení verejného života. Zaručuje to Ústava Slovenskej republiky v článku 30: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“ Podľa odkazu ústavy výkon volebného práva ustanoví zákon. A v prípade volieb do vyšších územných celkov je to zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.
Voliči priamo rozhodujú o tvorbe zastupiteľského orgánu vyššieho územného celku, a tak sa zúčastňujú na riadení verejného života samosprávneho kraja. Podstata priamosti spočíva v tom, že volič sa zúčastňuje na voľbách osobne, bez sprostredkovateľa a vo vyhradenom priestore upravuje hlasovacie lístky. Pre uplatnenie tohto mechanizmu je žiaduce, aby sa volič oboznámil so zoznamom kandidátov v stanovenej lehote pred dňom volieb a rozhodol sa pre konkrétnu voľbu skôr ako v deň volieb za plentou vo vyhradenom priestore. Možnosť oboznámiť sa so zoznamom kandidátov uverejneným spôsobom v mieste obvyklým v zákonom určenej lehote je podľa nášho názoru nepostačujúce a veľmi často z rôznych dôvodov aj nemožné.
Uplatnenie práva voliča zoznámiť sa v primeranom čase so zoznamom kandidátov spôsobom, ktorý mu zabezpečí včas sa rozhodovať o svojej voľbe, je nadradené nad argumentáciu ekonomických dôvodov pre zvýšené finančné výdavky verejnej správy po prijatí navrhovanej zmeny zákona.
Tento návrh novely zákona upravuje podmienky výkonu volebného práva podobne, ako to ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo zákon o voľbách do Európskeho parlamentu.
Pre tento návrh zákona, pre túto zmenu sme sa rozhodli na základe iniciatívy alebo upozornenia občanov. Priznám sa, že nebol to náš vlastný nápad, ale bol to nápad, podnet občanov, ktorí nás žiadali a prosili, boli to najmä starší alebo postihnutí občania, že chcú sa takýmto spôsobom zúčastniť na voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov, ako sa zúčastňujú na voľbách do parlamentu, že majú možnosť v danej určenej dopredu lehote včas, doma, v pohodlí domova si preštudovať zoznam kandidátov. Táto pripomienka občanov stojí za to, aby sme si ju všimli, preto sme to pretransformovali do tejto novely, ktorú predkladáme. A z tohto dôvodu vás prosím, aby ste túto novelu podporili. Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem pekne všetkým za pozornosť. S návrhom pána Poliačika, áno, povedal sám, že je to nad rámec našej, nášho návrhu, ale v zásade s tým ako predkladatelia nemáme problém. Samozrejme je na ostatných kolegoch, aké stanovisko pri hlasovaní zaujmú k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Chcela by som ešte raz všetkých vás, najmä z vládnej strany SMER, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, ktorý je čistým, praktickým riešením pre to, aby bola lepšia vymožiteľnosť práva v tejto krajine.
Ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vzhľadom k tomu, že na žiadosť predkladateľov pán predseda parlamentu opakovane nezaradil návrh na prerokovanie v druhom čítaní a vzhľadom na prezidentom podpísanú a v Zbierke zákonov zverejnenú ostatnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky je nevyhnutné predniesť pozmeňujúci návrh k novele zákona kvôli lehotám.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh Moniky Gibalovej k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I 2. bode sa za slová ,,§ 79b" nahrádzajú slovami ,,§ 79c", slová ,,§ 79c" sa nahrádzajú slovami ,,§ 79d", slová "1. januára" sa nahrádzajú slovami "1. septembra" a slová ,,31. decembra 2012" sa nahrádzajú slovami ,,31. augusta 2013".
2. V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. septembra".
Odôvodnenie: Dňa 30. apríla 2013 bola na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky schválená novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na znenie štvrtého bodu citovaného zákona je potrebné primerane označiť, prečíslovať prechodné ustanovenie.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a v záujme zachovania ústavných lehôt je potrebné posunúť účinnosť navrhovaného zákona v čl. II na 1. september 2013. Zároveň je potrebné primerane upraviť aj lehoty obsiahnuté v prechodnom ustanovení v paragrafe, v čl. I v druhom bode vrátane nadpisu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov v druhom čítaní predniesla návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní od začatia konania.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania, konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.
Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Preto sa navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, navrhovaná 90-dňová lehota na rozhodnutie na pozastavenie účinnosti je podľa mňa navrhovaným rozumným kompromisom a jej zavedenie nevyhnutné pre doteraz absenciu právnej istoty v dotknutých konaniach. Chcela by som podotknúť, že zavedenie takejto lehoty nie je novinkou v zákone o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov. Na právomoc podľa čl. 125 a ústavy nadväzuje zákonná úprava v § 41 c) a 41 e) zákona o Ústavnom súde, kde v ustanovení 41 d) Ústavný súd Slovenskej republiky o návrhu je povinný rozhodnúť do 60 dní od doručenia. Čiže navrhovaná 90-dňová lehota je naozaj veľkorysým kompromisom a nie je to žiadna módna novinka v tomto návrhu, v tomto zákone.
Dámy a páni, som presvedčená o tom, že prijímanie predkladanej novely nemôže byť podmienené či limitované argumentáciou absencie funkčnosti Ústavného súdu z dôvodu personálnej nedostatočnosti. Navrhovaná právna úprava má zabezpečiť väčšiu právnu istotu v prípadoch, v ktorých sa kvalifikovaným spôsobom zároveň pri podaní žiada pozastavenie účinnosti k vzťahujúcemu sa paragrafovému zneniu.
Chcela by som upozorniť, zdôrazniť, podčiarknuť, že nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí. Ide o zabezpečenie väčšej právnej istoty v prípadoch, keď Ústavný súd prijme návrh na začatie konania spolu s návrhom o pozastavení účinnosti. A znova zdôrazňujem a opakujem, nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí, ako sa to možno nesprávne interpretuje. Podľa analýzy vyťaženosť Ústavného súdu je zrejmá najmä v kategóriách iných rozhodovacích právomocí, nie v tejto rozhodovacej právomoci.
A ešte jeden dôležitý fakt, ktorým chcem podporiť aj vaše rozhodovanie pozitívne prijať a zahlasovať za tento návrh zákona, že z aktívnej legitimácie podania návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov v právnom systéme Slovenskej republiky sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby, tak netreba sa obávať, že bude neprimeraný nárast, nárast podaní, ktoré, v ktorých sa môže aplikovať táto zmena, ktorú navrhujeme.
Zatiaľ toľkoto a prihlásim sa do rozpravy aj po vystúpení pani spravodajkyne.
Ďakujem za pozornosť.