Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov predložila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zakotvuje povinnosť pre zopakovanie, aby v prípade, ak účastník konania návrhu navrhne aj pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo niektorých ustanovení podľa čl. 125 ods. 1 ústavy rozhodol o tomto návrhu Ústavný súd najneskôr 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do navrhovaného dňa účinnosti, ktorým je 1. júl 2014. Ak takýto prípad nastane, deväťdesiatdňová lehota začína plynúť teda 1. júla 2014, bez ohľadu na skutočný termín začatia konania.
Návrh zákona predkladáme preto, lebo doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Ja som v prvom čítaní poukázala na niektoré konkrétne návrhy a podanie na Ústavný súd, ktoré v návrhu obsahovali aj návrh na pozastavenie účinnosti a štatisticky som vyhodnotila vybrané podania, aby som odprezentovala, že skutočne niektoré, niektorá dĺžka rozhodovania o pozastavení účinnosti je neprimerane dlhá.
Keď som predkladala, alebo pri prerokovávaní nášho návrhu v ústavnoprávnom výbore pán predseda ústavnoprávneho výboru vyjadril pochybnosti o týchto štatistikách, preto pre zaznamenanie ja by som chcela opäť, tak ako v prvom čítaní, upozorniť na niektoré veľmi zdĺhavé, veľmi zdĺhavé konania pri, v dotknutých prípadoch, ktoré chceme riešiť týmto návrhom zákona. Tak napríklad podanie na Ústavný súd pod spisovou značkou PL.ÚS 13/09, ktoré bolo podané 24. 4. 2009 skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde bola požiadavka aj na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo Ústavnému súdu 142 dní.
Ďalší návrh z roku 2009, kde skupina poslancov podala návrh rovnako s použitím § 125 ods. 1 písm. a), rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Ďalej podanie z roku 2011 z februára, rozhodnutie trvalo 120 dní. Ďalšie podanie z januára 2011, ktoré podal generálny prokurátor a týkalo sa platových pomerov niektorých ústavných činiteľov, rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 235 dní. V máji roku 2011 skupina poslancov podala návrh, ktorý tiež obsahoval návrh na pozastavenie účinnosti zákona, išlo o návrh o preskúmanie súladu s ústavou zákona o dani z príjmov, kde pozastavenie účinnosti, kde rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 193 dní. Ďalší návrh zákona z marca roku 2012, kde konanie trvalo 254 dní.
Takto by som mohla pokračovať vo viacerých návrhoch zákonov, kde pozastavenie účinnosti trvalo skutočne neprimeranú dobu. Samozrejme, že zo štatistiky z portálu Ústavného súdu Slovenskej republiky v chlieviku Zbierka nálezov a uznesení si môžete overiť a preveriť tieto fakty a tam sa dozviete, že Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti a je to treba povedať pre objektivitu aj v čase kratšom, ako my navrhujeme, teda kratšom, ako je 90 dní. Čiže je, myslíme si, sme presvedčení, že je dôvod na to, aby takýto návrh zákona bol prijatý.
Na ústavnoprávnom výbore pri predkladaní alebo prerokovávaní tohto návrhu zákona nám bolo vytknuté najmä to, že chceme obmedziť dobu rozhodovania Ústavného súdu o pozastavení účinnosti právnych predpisov, napadnutých právnych predpisov a argumentácia proti takému návrhu bola najmä v intenciách, že Ústavný súd potrebuje na niektoré rozhodnutia väčší časový horizont. Tu by som chcela podotknúť, že Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka vtedy, ak tento návrh obsahuje konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Táto argumentácia, ktorú si vyžaduje aj podanie návrhu na pozastavenie účinnosti, odporuje aj sčasti stanovisku legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý k tomuto návrhu zákona vo svojom stanovisku okrem iného píše: "V nadväznosti na navrhovanú úpravu poukazujeme na to, že pozastavenie účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti môže znamenať závažný zásah do stability právneho poriadku, preto by takémuto rozhodnutiu pred rozhodnutím vo veci samej mala predchádzať dôsledná právna a skutková analýza, vrátane posúdenia toho, či pozastavením účinnosti právneho predpisu nemôže vzniknúť vyššia právna neistota, ako ponechaním účinnej právnej úpravy."
Sme toho názoru, že práve pomôckou pre túto vhodnú právnu analýzu má byť aj podmienka pri návrhu na pozastavenie účinnosti, a to je to, že musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Ďalším argumentom, ktorý odznel na ústavnoprávnom výbore, ale aj na Legislatívnej rade vlády, kde som sa zúčastnila na pozvanie na tomto rokovaní k tomuto predmetnému návrhu zákona, bola tá, že nie je stanovená sankcia, ak sa nedodrží táto 90-dňová lehota. Ja by som tu chcela povedať, že 90-dňovú lehotu alebo lehotu vôbec, ktorú navrhujeme v predkladanom návrhu zákona, táto lehota nie je novinkou v zákone 38 na právomoc podľa článku 125a ústavy nadväzuje zákonná úprava, napríklad v § 41c až 41e zákona o ústavnom súde, kde v ustanovení § 41d Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný rozhodnúť do 60 dní od doručenia a ide o posúdenie napríklad súladu medzinárodných zmlúv s Ústavou Slovenskej republiky, kde takýto návrh môže napríklad podať na Ústavný súd prezident republiky. V tomto prípade rovnako nie je ustanovená sankcia, hoci je ustanovená lehota, tak si myslíme, že tento argument, že nie je ustanovená sankcia, celkom neobstojí ako argument, prečo takýto návrh zákona by sme nemali, by sme nemali prijať.
Chcela by som zopakovať to, čo som už povedala v prvom čítaní, že navrhovaná právna úprava má zabezpečiť väčšiu právnu istotu v prípadoch, v ktorých sa kvalifikovaným spôsobom zároveň pri podaní žiada pozastavenie účinnosti k vzťahujúcemu sa paragrafovému zneniu. Chcela by som upozorniť alebo upriamiť pozornosť aj na argumenty, ktoré hovoria o tom, že Ústavný súd je "zasypaný" podaniami. V tomto našom návrhu nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí, ale ide, opakujem, o zabezpečenie väčšej právnej istoty v prípadoch, keď Ústavný súd prijme návrh na začatie konania spolu s návrhom o pozastavení účinnosti. Podľa samotnej analýzy vyťaženosti Ústavného súdu je zrejmé, že najmä v kategóriách iných rozhodovacích právomocí je naozaj, pripúšťame, tá vyťaženosť dosť veľká.
A ešte jeden fakt k tej vyťaženosti, že z aktívnej legitimácie podania návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov v právnom systéme Slovenskej republiky sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby. Takže tých podaní, ktorých sa týka náš návrh zákona, nie je tak veľa.
Zo stanoviska legislatívy Národnej rady som si osvojila poznámky alebo pripomienky pre legislatívno-technickú úpravu tohto návrhu, preto mi dovoľte, aby som k tomuto návrhu prečítala pozmeňovací návrh Moniky Gibalovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o pozastavení (pozn. red.: správne znenie je "postavení") jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.
Bod 1. V názve zákona, aj v úvodnej vete v článku 1 sa za slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa".
Odôvodnenie: navrhnutá legislatívno-technická úprava zohľadňuje skutočnosť, že ide nielen o zmenu, ale aj o doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Bod 2. V článku 1 v druhom bode v úvodnej vete sa slová "§79b" nahrádzajú slovami "§79c", slová "§ 70c" sa nahrádzajú slovami "§ 79d" a "§ 79c" sa označuje ako "§ 79d".
Odôvodnenie: navrhované prechodné ustanovenie je potrebné prečíslovať v súlade s platnou právnou úpravou. Paragraf 79c bol do zákona doplnený zákonom č. 114/2013 Z. z.
Toľkoto pozmeňujúci návrh, ktorý má legislatívno-technický charakter úpravy.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vypočutie a zároveň vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.
