Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1009.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň prajem, Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pánom Martinom Froncom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení a reaguje na zhoršenú situáciu študentov, ktorí sa snažia cez letné prázdniny privyrobiť si na pokrytie výdavkov spojených s ich vzdelávaním.
Novelizáciou zákona o sociálnom poistení od 1. 1. 2013 sú študenti, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej činnosti, poškodení zo strany štátu výrazným zvýšením odvodov. To sa najviac prejavilo počas letných prázdnin, kedy si časť študentov snaží zarobiť aj na nasledujúci školský rok, resp. akademický rok. Vláda umožnila študentovi, ktorý nedosiahol vek 18 rokov, oslobodenie jednej brigády mesačne vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom fyzická osoba dovŕšila vek 18 rokov, inak vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktoré sa platí poistné na dôchodkové poistenie.
V roku 2014 sú to mesačné sumy 68 eur do 18 rokov a 159 eur od 18 rokov. Vzhľadom na to, že výška oslobodenia je v každom mesiaci rovnaká, nereflektuje skutočnosť, že študenti počas letných prázdnin pracujú výrazne viac ako počas školského či akademického roka. Návrh zákona umožňuje študentom počas mesiacov júl a august privyrobiť si cez dohody o brigádnickej činnosti v práci bez zvýšených odvodov do dvojnásobnej výšky oproti ostatným mesiacom kalendárneho roka.
A teraz trošku dovoľte jednoduchšie trochu genézy. V lete pred dvoma rokmi vláda prijala v skrátenom legislatívnom konaní opatrenia, dôsledkom ktorých bolo zvýšenie odvodov. Po letných prázdninách študenti brigádnici precitli a sklamaní zistili, že vláda plánuje znížiť aj ich brigádnické príjmy. Pod tlakom študentov, ale aj opozície vláda napokon pristúpila na možnosť zarobiť si bez zvýšených odvodov v tomto čase do výšky 155 eur. Dneska je to do výšky 159 eur.
Odvtedy sa snažíme návrhmi zákonov v opozícii, aby to bolo do výšky životného minima. Pokúšali sme sa o to niekoľkokrát. Posledný pokus na ostatnej schôdzi, ktorý sme zrealizovali s pánom poslancom Štefancom, nebol akceptovaný. A keďže sa to nepodarilo v takejto podobe, tak sa pokúšame teraz s pánom poslancom Froncom predložiť cez novelu zákona umožniť študentom zarobiť si viac aspoň cez prázdniny. Sme presvedčení, že mali by sme študentov motivovať, ak si chcú cez prázdniny zarobiť, a nie ich trestať. Preto prichádzame s návrhom, aby cez letné prázdniny sa zdvojnásobil limit alebo možnosť zarobiť si u študentov; u stredoškolákov by sa zvýšil zárobok zo súčasných 68 eur na 136 eur a u vysokoškolákov zo 159 na 318 eur mesačne. Bolo by to fér, pretože študenti si, drvivá väčšina študentov si potrebuje cez prázdniny zarobiť na výdavky, ktoré ich čakajú počas nasledujúceho školského alebo akademického roka.
Návrh, ktorý sme predložili, môžme veľmi vtipne ilustrovať na príklade vysokoškoláka, ktorý sa rozhodne pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta a uplatňuje si pritom nezdaniteľnú časť aj odvodové oslobodenie. My sme si pripravili taký príklad študenta, ktorý, ak pracoval minulý rok za mesiac júl aj august, dostal 600 eur, tak z týchto 600 eur mu zostalo 520 eur. Ak by sa prijal náš návrh zákona, tak po prijatí zákona by študent, ktorý si počas letných prázdnin zarobí 600 eur, by dostal 594 eur.
Keď sme žiadali ministerstvo financií o stanovisko k tomuto návrhu, nášmu návrhu zákona, ministerstvo sa k tomu postavilo veľmi alibisticky s poukázaním, ako to už obligatórne býva v týchto stanoviskách, aby sme sa zamysleli nad tým, alebo poukázali, odkiaľ na to vziať financie, pretože iste aj takýto návrh, ktorý by u jedného študenta zdanlivo nepatrne spôsobil výšku príjmu, iste by štátny rozpočet stál nemalé finančné prostriedky.
No, napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky minulý rok spustilo zavádzanie nového počítačového programu na všetky obce, cez ktoré chce monitorovať ich peniaze. Len za to, že nejaká ekonómka z obce zavolá do centra a spýta sa, ako do programu niečo naťukať, tak si externá firma vypýta od štátu 66 eur za hodinu. Táto firma pritom možno zamestnáva práve študenta brigádnika, pretože tí často pracujú v takýchto centrách, za 10 hodín jeho práce vytiahne od štátu firma 660 eur, pričom tieto peniaze mu možno vyplatí za celý júl a august jeho práce. Tu je len malá ukážka toho, že ak by ministerstvo financií chcelo, tak nájde finančné prostriedky na vylepšenie situácie študentov, ktorí, nie všetci, ale drvivá väčšina študentov, chcú, majú záujem a sú aj mnohí odkázaní na to, aby si cez letné prázdniny mohli privyrobiť na svoje budúce výdavky v školskom alebo akademickom roku.
Napríklad len 65 eur, o ktoré by sa zvýšil príjem takéhoto študenta po prijatí nášho návrhu zákona, by študent mohol použiť napríklad na zaplatenie internátu, čo si myslím, že možno pre nás 65 eur nie je veľká suma, ale pre študenta, ktorý má mnohé iné výdavky, aj základné, aj tie, ktoré sú neočakávané, je to dosť veľká suma.
Preto, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona stojí za to, aby sme zvážili, aby ste zvážili, či podporíte, alebo nepodporíte, a ja vás prosím aj v mene kolegu predkladateľa, spolupredkladateľa pána Fronca, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predniesla spravodajskú správu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 986.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, odhalili ste a pomenovali ste ten sofistikovaný spôsob konštrukcie návrhu, tzv. anuitnej novely. Aj ja to vnímam ako obchod životných poisťovní, ktoré teraz veľmi potichučky v úzadí čakajú, ako dopadne hlasovanie. A potom bude môcť aj pán Burian nahlas odpovedať na otázku, či sa im oplatí vstúpiť do takéhoto kontraktu. Podľa tohto scenára, ako sa tu vyvíja aj za účasti niektorých opozičných poslancov tento kontrakt, sa určite oplatí. Ale čiastočne ste ma aj vyprovokovali, aby som nahlas povedala, že nie, ja sa nezdržím, ja budem zásadne proti.
Ďakujem.

Ja iba krátko. Veľmi pekne ďakujem za takúto verbálnu podporu, aj za tú neverbálnu podporu a ešte k tej neverbálnej podpore najmä po mojej ľavici by som poprosila aj odvahu ju vyjadriť pri hlasovaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som si uvedomila, že nie som v rozprave, ale v úvodnom slove, takže ešte raz dovoľte, sa ospravedlňujem.

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Pozmeňovací návrh Moniky Gibalovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.
Bod 1. V názve zákona, aj v úvodnej vete v článku 1 sa za slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa".
Navrhnutá legislatívno-technická úprava zohľadňuje skutočnosť, že ide nielen o zmenu, ale aj o doplnenie návrhu zákona.
V bode 2. V článku 1 v druhom bode v úvodnej vete sa slová "§ 70b" nahrádzajú slovami "§ 70c" a slová "§ 79c" sa nahrádzajú slovami "§ 79d" a "§ 79c" sa označuje ako "§ 79d".
Navrhované prechodné ustanovenie je potrebné prečíslovať v súlade s platnou právnou úpravou. Paragraf 70c bol do zákona doplnený zákonom č. 114/2013 Z. z.
Ďakujem, aby bolo zadosť učinené aj rokovaciemu poriadku.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov predložila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zakotvuje povinnosť pre zopakovanie, aby v prípade, ak účastník konania návrhu navrhne aj pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo niektorých ustanovení podľa čl. 125 ods. 1 ústavy rozhodol o tomto návrhu Ústavný súd najneskôr 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do navrhovaného dňa účinnosti, ktorým je 1. júl 2014. Ak takýto prípad nastane, deväťdesiatdňová lehota začína plynúť teda 1. júla 2014, bez ohľadu na skutočný termín začatia konania.
Návrh zákona predkladáme preto, lebo doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Ja som v prvom čítaní poukázala na niektoré konkrétne návrhy a podanie na Ústavný súd, ktoré v návrhu obsahovali aj návrh na pozastavenie účinnosti a štatisticky som vyhodnotila vybrané podania, aby som odprezentovala, že skutočne niektoré, niektorá dĺžka rozhodovania o pozastavení účinnosti je neprimerane dlhá.
Keď som predkladala, alebo pri prerokovávaní nášho návrhu v ústavnoprávnom výbore pán predseda ústavnoprávneho výboru vyjadril pochybnosti o týchto štatistikách, preto pre zaznamenanie ja by som chcela opäť, tak ako v prvom čítaní, upozorniť na niektoré veľmi zdĺhavé, veľmi zdĺhavé konania pri, v dotknutých prípadoch, ktoré chceme riešiť týmto návrhom zákona. Tak napríklad podanie na Ústavný súd pod spisovou značkou PL.ÚS 13/09, ktoré bolo podané 24. 4. 2009 skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde bola požiadavka aj na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo Ústavnému súdu 142 dní.
Ďalší návrh z roku 2009, kde skupina poslancov podala návrh rovnako s použitím § 125 ods. 1 písm. a), rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Ďalej podanie z roku 2011 z februára, rozhodnutie trvalo 120 dní. Ďalšie podanie z januára 2011, ktoré podal generálny prokurátor a týkalo sa platových pomerov niektorých ústavných činiteľov, rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 235 dní. V máji roku 2011 skupina poslancov podala návrh, ktorý tiež obsahoval návrh na pozastavenie účinnosti zákona, išlo o návrh o preskúmanie súladu s ústavou zákona o dani z príjmov, kde pozastavenie účinnosti, kde rozhodnutie o pozastavení účinnosti trvalo 193 dní. Ďalší návrh zákona z marca roku 2012, kde konanie trvalo 254 dní.
Takto by som mohla pokračovať vo viacerých návrhoch zákonov, kde pozastavenie účinnosti trvalo skutočne neprimeranú dobu. Samozrejme, že zo štatistiky z portálu Ústavného súdu Slovenskej republiky v chlieviku Zbierka nálezov a uznesení si môžete overiť a preveriť tieto fakty a tam sa dozviete, že Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti a je to treba povedať pre objektivitu aj v čase kratšom, ako my navrhujeme, teda kratšom, ako je 90 dní. Čiže je, myslíme si, sme presvedčení, že je dôvod na to, aby takýto návrh zákona bol prijatý.
Na ústavnoprávnom výbore pri predkladaní alebo prerokovávaní tohto návrhu zákona nám bolo vytknuté najmä to, že chceme obmedziť dobu rozhodovania Ústavného súdu o pozastavení účinnosti právnych predpisov, napadnutých právnych predpisov a argumentácia proti takému návrhu bola najmä v intenciách, že Ústavný súd potrebuje na niektoré rozhodnutia väčší časový horizont. Tu by som chcela podotknúť, že Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka vtedy, ak tento návrh obsahuje konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Táto argumentácia, ktorú si vyžaduje aj podanie návrhu na pozastavenie účinnosti, odporuje aj sčasti stanovisku legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý k tomuto návrhu zákona vo svojom stanovisku okrem iného píše: "V nadväznosti na navrhovanú úpravu poukazujeme na to, že pozastavenie účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti môže znamenať závažný zásah do stability právneho poriadku, preto by takémuto rozhodnutiu pred rozhodnutím vo veci samej mala predchádzať dôsledná právna a skutková analýza, vrátane posúdenia toho, či pozastavením účinnosti právneho predpisu nemôže vzniknúť vyššia právna neistota, ako ponechaním účinnej právnej úpravy."
Sme toho názoru, že práve pomôckou pre túto vhodnú právnu analýzu má byť aj podmienka pri návrhu na pozastavenie účinnosti, a to je to, že musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Ďalším argumentom, ktorý odznel na ústavnoprávnom výbore, ale aj na Legislatívnej rade vlády, kde som sa zúčastnila na pozvanie na tomto rokovaní k tomuto predmetnému návrhu zákona, bola tá, že nie je stanovená sankcia, ak sa nedodrží táto 90-dňová lehota. Ja by som tu chcela povedať, že 90-dňovú lehotu alebo lehotu vôbec, ktorú navrhujeme v predkladanom návrhu zákona, táto lehota nie je novinkou v zákone 38 na právomoc podľa článku 125a ústavy nadväzuje zákonná úprava, napríklad v § 41c až 41e zákona o ústavnom súde, kde v ustanovení § 41d Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný rozhodnúť do 60 dní od doručenia a ide o posúdenie napríklad súladu medzinárodných zmlúv s Ústavou Slovenskej republiky, kde takýto návrh môže napríklad podať na Ústavný súd prezident republiky. V tomto prípade rovnako nie je ustanovená sankcia, hoci je ustanovená lehota, tak si myslíme, že tento argument, že nie je ustanovená sankcia, celkom neobstojí ako argument, prečo takýto návrh zákona by sme nemali, by sme nemali prijať.
Chcela by som zopakovať to, čo som už povedala v prvom čítaní, že navrhovaná právna úprava má zabezpečiť väčšiu právnu istotu v prípadoch, v ktorých sa kvalifikovaným spôsobom zároveň pri podaní žiada pozastavenie účinnosti k vzťahujúcemu sa paragrafovému zneniu. Chcela by som upozorniť alebo upriamiť pozornosť aj na argumenty, ktoré hovoria o tom, že Ústavný súd je "zasypaný" podaniami. V tomto našom návrhu nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí, ale ide, opakujem, o zabezpečenie väčšej právnej istoty v prípadoch, keď Ústavný súd prijme návrh na začatie konania spolu s návrhom o pozastavení účinnosti. Podľa samotnej analýzy vyťaženosti Ústavného súdu je zrejmé, že najmä v kategóriách iných rozhodovacích právomocí je naozaj, pripúšťame, tá vyťaženosť dosť veľká.
A ešte jeden fakt k tej vyťaženosti, že z aktívnej legitimácie podania návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov v právnom systéme Slovenskej republiky sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby. Takže tých podaní, ktorých sa týka náš návrh zákona, nie je tak veľa.
Zo stanoviska legislatívy Národnej rady som si osvojila poznámky alebo pripomienky pre legislatívno-technickú úpravu tohto návrhu, preto mi dovoľte, aby som k tomuto návrhu prečítala pozmeňovací návrh Moniky Gibalovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o pozastavení (pozn. red.: správne znenie je "postavení") jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.
Bod 1. V názve zákona, aj v úvodnej vete v článku 1 sa za slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa".
Odôvodnenie: navrhnutá legislatívno-technická úprava zohľadňuje skutočnosť, že ide nielen o zmenu, ale aj o doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Bod 2. V článku 1 v druhom bode v úvodnej vete sa slová "§79b" nahrádzajú slovami "§79c", slová "§ 70c" sa nahrádzajú slovami "§ 79d" a "§ 79c" sa označuje ako "§ 79d".
Odôvodnenie: navrhované prechodné ustanovenie je potrebné prečíslovať v súlade s platnou právnou úpravou. Paragraf 79c bol do zákona doplnený zákonom č. 114/2013 Z. z.
Toľkoto pozmeňujúci návrh, ktorý má legislatívno-technický charakter úpravy.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vypočutie a zároveň vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, kolegovia poslanci, ja by som chcela v úvode konštatovať, že iniciatíva navrhnúť riešenie profesionálneho alebo profesijného zabezpečenia výkonu sociálnej práce je legitímna, dlho očakávaná, určite odborníkmi v sociálnej práci vítaná.
Nebudem hovoriť dlho, pretože to, čo ja vnímam ako problém na tomto návrhu zákona, už viac-menej popísal pán predrečník Kaník, ale musím konštatovať, že napriek tomu, že ja súhlasím s takýmto návrhom zákona, aby, aby takýto zákon prišiel ako riešenie zadefinovania profesijného zabezpečenia, som z tohto návrhu sklamaná. A síce prečo? Preto, lebo tento návrh nemá ambíciu mať nejakú víziu do budúcnosti. Vy ste spomenuli vo svojom vystúpení, pán minister, že úvahy o tomto návrhu, o podobnom návrhu zákona už boli v roku 2005. Mohol byť ten zákon prijatý, to je pravda, ale si myslím, že ak by bol býval prijatý a platný, bolo by ho nutné už dnes určite novelizovať. A práve preto to hovorím, že vnímam, že tento návrh je síce nejakou konštrukciou, povinnou jazdou zadefinovania niektorých potrebných vecí tak, aby bola identifikovaná tá profesia toho sociálneho pracovníka, ale nemá ambíciu takej vízie. Poviem aj konkrétne jednu vec. Približne v rovnakom čase, však vieme, že ministerstvo práce v Českej republike tiež zvažuje, možno už začalo pracovať na podobnom návrhu zákona. Čo sa mi u nich nepáči, je povinnosť, s ktorou uvažujú, byť členmi komory. Na druhej strane majú tam veľmi zaujímavý prvok, ktorý mňa oslovil a ktorý by mohol predstavovať takú novú víziu v takomto návrhu zákona, a to je, to sú sociálne kliniky.
Ja si myslím, že keď sme už diskutovali alebo diskutujeme o tomto návrhu zákona, môžme mať aj odvahu k nejakému inovátorstvu a tá sociálna klinika, ktorá, ktorá sa objavuje v tomto návrhu zákona v Českej republike je blízka tej mojej predstave v sociálnej práci, napr. konkrétne v sociálnych službách, keď sme preberali mnohokrát sociálne služby a hovorili sme o nezávislosti posudzovania... (reakcia z pléna), no ale ja viem, ale uvažujú, že ju idú zadefinovať, ja viem, ja sa chcem k tomu dostať, že v súvislosti s návrhom tohto zákona, ak by mal ambíciu nejakej vízie takej predpokladanej modernosti do budúcnosti aspoň na tých 10-15 rokov, tak ste mohli zvažovať aj novelizáciu príslušných súvisiacich zákonov s týmto návrhom zákona.
Ja osobne si myslím, že treba veľmi opatrne narábať s disciplínou sociálna práca. Je to vedná disciplína, nech akokoľvek by to niekto namietal a štúdium sociálnej práce môžme považovať za ľahšie štúdium a trošička, trošička sme to pokazili tú, tú mienku o kvalite tohto štúdia aj my legislatívou, ale ja nemám nič proti tomu, aby sme vyžadovali vzdelanie bakalárske a magisterské.
Mne trošku prekáža to, že zavádzame v tomto zákone nové školiace inštitúcie. Zavádzame špecializované akreditované vzdelávanie, ktoré si vynucujú nové definované odborné činnosti. A v tom asi vidím ten problém, na ktorý upozorňoval pán poslanec Kaník. Vo vzdelávaní ako takom nie je problém, ale je problém, že sa idú vytvárať nové inštitúcie, ktoré budú fungovať aj z fondov Európskej únie, a to v nás evokuje to podozrenie, že, áno, možno sa tu bude vytvárať biznis pre úzku skupinu ľudí, ktorí toto uchopia, budú to prevádzkovať a budú na tom, budú na tom zarábať.
V súvislosti s tým, pán minister, ja by som sa chcela, mám takú veľmi konkrétnu otázku. V § 13 odsek 4, ods. 3, stojí: "Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb podľa § 12 ods. 1 a 2 vykonávajúci nadstavbové odborné činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zabezpečuje zamestnávateľ."
Ja som v dôvodovej správe sa nedopracovala k tomu, k tej technike toho zabezpečovania. Teda moja otázka smeruje tu. Bude to zabezpečenie finančné, bude to finančné zabezpečenie metodické, budú to náklady zamestnávateľa alebo ako, ako je to myslené? To je jedna konkrétna otázka. A čo sa týka komory a zriadenia komory, celkom nie som proti tomu, aby nebola zriadená komora, ale veľmi tvrdo by som zastávala názor, že má byť dobrovoľná, ale je, áno, zatiaľ. Ale keď som si otvorila vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, tak je zrejmé, že vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015, 2016, 2017 - sú to čísla, ktoré sú pomerne vážne - sú zadefinované len na tri roky. To znamená, že čo bude po tých troch rokoch? Nemyslí sa náhodou podprahovo alebo nepočíta sa s tým, že po financovaní po troch rokoch sa zmení dobrovoľnosť členstva v komore za povinnosť členstva v komore? Píšete tu, vyjadrujete sa v dôvodovej správe, že komory sociálnych pracovníkov budú takto financované na prechodnú dobu, nakoľko ide o novovznikajúci subjekt, u ktorého nie je možné počítať s tým, že by v prvých rokoch existencie vedel zabezpečiť chod komory z vlastných zdrojov. To znamená, že v ďalších rokoch to bude schopný pri dobrovoľnosti členstva komory?
Čiže to sú otázky, ktoré mňa zaujímajú, a bližšie alebo konkrétnejšie potom sa vyjadrím v druhom čítaní, ak by ste mohli mi odpovedať aspoň na tieto dve konkrétne otázky. Ďakujem.

Bola som, ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega Mikloško, ale chcela by som zopakovať, že predmetom tohto návrhu nášho nie je určovať lehotu rozhodnutia vo veci ako takej, ale rozhodnutie o návrhu účastníkov konania o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. Ani na um by mi neprišlo, alebo by nám neprišlo, dávať Ústavnému súdu lehoty na rozhodovanie o veci ako, ako takej. No a čo sa týka toho odpolitizovania Ústavného súdu, ako ste vy naznačili alebo "politických rozhodnutí". No môžnože aj táto lehota, tých 90 dní, tá povinnosť do 90 dní rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, by trošku aj pomohla, ak sú takéto úvahy alebo náznaky, že také niečo sa môže na Ústavnom súde stať teraz alebo kedykoľvek v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedla za skupinu predkladateľov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Martina Fronca návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním, o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Vážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už opakovane v tomto volebnom období. Konkrétne sme ho predkladali na októbrovej schôdzi v roku 2012. Boli sme veľmi potešení, že bol schválený do druhého čítania a nasledoval potom proces komunikácie s Ústavným súdom a odborná diskusia. Po prerokovaní návrhu v druhom čítaní v máji roku 2013 sme boli sklamaní jeho odmietnutím. Domnievame sa ale, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktoré Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva niekedy neštandardným spôsobom, strkaním hlavy do piesku a nevšímavosťou voči právam dotknutých v podaniach.
Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli podať návrh novely zákona opätovne, opakovane. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd príjme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania, pričom návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré poukazujú, že, a preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením.
Dovoľte mi, aby som uviedla aspoň niektoré štatistiky podania rozhodovaní, ktoré som čerpala z oficiálnej stránky Ústavného súdu. Tak napríklad podanie pod spisovou značkou PLÚS 15/06, ktoré podal 13. 9. 2006 generálny prokurátor a tiež uplatnil návrh na pozastavenie účinnosti. Išlo o zákon o strelných zbraniach a strelive. O tomto pozastavení účinnosti bolo rozhodnuté o 223 dní. Ďalej, generálny prokurátor v októbri roku 2006 podal ďalší návrh. Bolo to o obecnom zriadení, kde opäť navrhuje aj pozastavenie účinnosti. Ústavnému súdu rozhodnutie o tom, či pozastaví alebo nepozastaví účinnosť, trvalo 118 dní. Ďalej, generálny prokurátor opäť podal na Ústavný súd v júni 2006, kde napadol zákon o ochrane prírody a krajiny. Tam to Ústavnému súdu trvalo 370 dní. Ďalej, skupina poslancov v roku 2007 podala návrh alebo podnet na preskúmanie o súlade s ústavou zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam to trvalo 263 dní, kým súd rozhodol o návrhu na pozastavenie účinnosti. Ďalej to bolo v roku 2007, generálny prokurátor v novembri podal podanie pri, o súlade v súvislosti so zákonom o cenách. Tam to trvalo Ústavnému súdu 225 dní. Ďalej súdy dali v roku 2008 v januári zákon o strelných zbraniach a strelive. Tiež podanie na pozastavenie účinnosti a rozhodovanie trvalo 469 dní. Ďalšie podanie bol zákon o sociálnom poistení. Skupina poslancov v auguste 2008, 242 dní. Ďalej kolektívne vyjednávanie v roku 2008, 92 dní. Skupina poslancov v roku 2009, zákon o sociálnych službách, 142 dní. Zaujímavé je podanie skupiny poslancov, kde bolo tiež navrhnuté pozastavenie účinnosti a týkalo sa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic. Tam rozhodovanie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Sociálne poistenie z júna 2011, tam rozhodnutie o pozastavení účinnosti 120 dní. Potom september 2011 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 235 dní. Daň z príjmov 11/2011, 193 dní. O štátnej pomoci v roku 2011 z decembra, rozhodovanie o pozastavenie účinnosti trvalo 227 dní. Z novembra 2012 je ďalšie konanie a pozastavenie účinnosti trvalo 254 dní.
Podotýkam, že vo všetkých prípadoch, kde je podaný návrh na preskúmanie súladu s ústavou a zároveň sa navrhuje pozastavenie účinnosti, takýto návrh musí obsahovať presnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Zo všetkých týchto štatistík, na ktoré som poukázala, len v jednom prípade Ústavný súd zastavil konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Čiže všetky ostatné podania spĺňali zákonom predpísané náležitosti.
Z tohto, z tejto krátkej a stručnej štatistiky je vidieť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, má svoje opodstatnenie a preto sme sa rozhodli, že navrhneme zmenu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. júla 2014, pretože navrhujeme účinnosť od 1. júla 2014. V týchto prípadoch začne plynúť 90-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.
Chcela by som povedať, že tento návrh zákona, upozorniť, keď si prečítate doložku alebo vyjadrenie ministerstva financií, nemá žiadne nároky na štátny rozpočet. Ale nielen preto chcem poprosiť a obraciam sa, aj keď nie prítomných, ale verím, že počúvajúcich poslancov SMER-u, aby, a prosím ich, aby podporili tento návrh zákona, pretože si myslíme, že tento návrh zákona je dobrý. Pomôže spružniť rozhodovanie Ústavného súdu a ak by ste mali výhrady alebo nejaké pripomienky vecné, legislatívne, podporte ho, prosím, do druhého čítania a v druhom čítaní opäť bude priestor na odbornú diskusiu o tomto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.