Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, v prvom čítaní k tlači 244, novele zákona o sociálnom poistení podanej skupinou poslancov, som vystúpila a vyjadrila som viac-menej holými vetami výhrady k nepriamej novele zákona o sociálnych službách sformulovanej v čl. 4 predkladanej novely. Dovoľte, aby som sa vrátila k argumentom, ktoré by mohli byť inšpiráciou prehodnotenia prijatia ustanovenia, ktoré odkladá do roku 2015 povinnosti obce a VÚC poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách v lehote do 60 dní.
Jednou z kľúčových funkcií zákona o sociálnych službách je vytvoriť právny mechanizmus na poskytovanie sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii a ktoré sú v súvislosti so zabezpečovaním základných životných podmienok na poskytnutie určitých sociálnych služieb aj odkázané, pričom definícia "nepriaznivá sociálna situácia" je vymedzená práve v spomínanom zákone o sociálnych službách v ustanovení § 2 ods. 2 tohto zákona.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to je práva každého, každej fyzickej osoby, kto je v núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, t. j. zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá.
Tento záver možno vyvodiť aj z textu § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou, spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
Z týchto záruk vyplývajúcich z čl. 39 ods. 2 ústavy a osobitného zákona, ktorým je zákon o sociálnych službách, v súvislosti s právami fyzických osôb odkladom povinností obce a VÚC do roku 2015 poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní by fyzická osoba, prijímateľ sociálnej služby, stratila záruky, ktoré definuje Ústava Slovenskej republiky a poskytuje zákon o sociálnych službách, čím by sa navodil stav právnej neistoty.
Ústavný súd vo svojom náleze 13/0981 v kontexte s právami, ktoré zákon o sociálnych službách poskytuje prijímateľom sociálnych služieb, poukazuje na doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého v právnom štáte, v ktorom sú ako jeho neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené aj také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť, princíp materiálno právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu práv, tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané. To je citát z nálezu Ústavného súdu a citáty z judikátov Ústavného súdu.
Z toho vyplýva, že bolo a je povinnosťou Národnej rady ako jediného zákonodarného orgánu Slovenskej republiky ustanoviť prijímateľom sociálnych služieb jednotlivé práva tak, aby mohli aj reálne a bez neodôvodnených obmedzení uplatňovať a aj boli uplatňované. Ak hovoríme o neodôvodnených prípadoch, domnievam sa, som presvedčená, že to je práve ten prípad, viď zdôvodnenie v osobitnej časti predmetnej novely zákona o sociálnom poistení, a teda nepriamej novele zákona o sociálnych službách, kde sa v čl. IV vylučuje na dobu určitú, do roku 2015, povinnosť obce a VÚC poskytnúť a zabezpečiť sociálnu službu.
Účelom zákona o sociálnych službách nie je a ani nemôže byť uspokojenie, resp. ochrana fiškálnych záujmov obcí a vyšších územných celkov, ale prednostne zabezpečenie dostupnosti kvality služby pre fyzické osoby, ktoré sú na tieto služby odkázané.
Kolegyne a kolegovia zo SMER-u, chcem vás ušetriť od ďalšieho knokautu od Ústavného súdu, a preto aj na základe argumentov a citácií nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré som použila v tomto svojom vystúpení alebo ich interpretovala, vás vyzývam nepodporte tento návrh. Som presvedčená, že Ústavný súd pri kvalifikovanom podaní a sťažností od občanov postihnutých zo zákona nemožnosťou dostať sa k sociálnym službám v tejto veci potvrdí nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcela som poskytnúť vecné argumenty hodné na zamyslenie a domnievam sa, aj na akceptáciu, a na základe týchto argumentov podávam pozmeňujúci návrh poslankyne Moniky Gibalovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to:
1. Čl. IV sa vypúšťa.
2. Čl. V sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie: Odloženie 60-dňovej lehoty odo dňa podania o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 bude znamenať nedostupnosť občanov k sociálnym službám a výrazne sa zvýši možnosť korupcie pri vybavovaní poskytovania sociálnej služby. Preto sa navrhuje vypustením čl. IV z návrhu novely zákona o sociálnom poistení zachovať 60-dňovú lehotu na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby po doručení žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby tak, ako ustanovuje platný zákon o sociálnych službách.
K bodu 2: Legislatívna úprava súvisiaca s vypustením čl. IV.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poprosiť, aby sme podporili všetci tento, túto novelu zákona. Ja som si teraz uvedomila pri vystúpení pána Kaníka, že na minulej schôdzi Národnej rady som predkladala návrh zákona k sociálnym štipendiám, kde som chcela, aby študenti, ktorí sú v hmotnej núdzi a študujú v zahraničí, najmä som upriamovala pozornosť na Českú republiku, mohli poberať sociálne štipendiá, lebo podľa súčasnej platnej úpravy nemôžu poberať títo študenti sociálne štipendiá ani v tom prípade, keď za normálnych okolností spĺňajú podmienky na prijímateľa sociálneho štipendia, či na Slovensku, dokonca aj v Českej republike. Tento môj návrh bol odmietnutý a je mi to ľúto, pretože práve v kontexte s prijatým zákonom o sociálnom poistení, práve v kontexte s prijatými zákonmi, ktoré budú diskriminovať tých študentov, ktorí si chcú privyrobiť, niektorí preto, že chcú získať skúsenosti, niektorí preto, že to je ich nevyhnutná záležitosť, aby mohli prežiť, aby si mohli zarobiť na základné potreby, či už študijné, alebo životné. Preto tento návrh zákona, ktorý teda prišiel a ktorý teraz prerokúvame aj v kontexte odmietnutia sociálnych štipendií z minulej schôdze Národnej rady, vítam a prosím o podporu. Skúsme sa na to pozrieť tak, že nebudeme len donútení nejakým tlakom študentov prijímať zákony a ich korekciu, ale aj z čistej logiky veci, a pomôžme im. Je to taká zraniteľná skupina a zaslúžia si to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, chcela by som sa vyjadriť k čl. IV tejto novely zákona o sociálnom poistení. Nebudem komentovať, že je to nepriama novela a nechcem komentovať ani to, prečo taký poslanecký návrh do pléna dorazil. Je to istá korekcia toho, čo sme v takom chvate prijímali, ale teraz vecne k čl. IV, ktorým sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu určenú § 34 a 41 zákona do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Predkladatelia uvádzajú, že dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy služby. Snáď by som sa opýtala predkladateľov, že čo tým mysleli konkrétne, a to úplne v dobrom a najlepšom slova zmysle, že nemá vytvorené také podmienky, či ide o podmienky finančné, alebo ide o podmienky personálne, alebo ide o materiálne vybavenie, alebo aké konkrétne sú to podmienky.
Ja vnímam tento článok IV ako veľmi nenápadný v tejto novele zákona, ale veľmi významný, a preto sa chcem k nemu vyjadriť, lebo ho považujem za zlý. Návrh odkladu povinnosti obce poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu je nie dobré riešenie, pretože uplatňovanie takejto zmeny, hoci aj na nejaký limitovaný čas, bude znamenať okrem nedostupnosti občanom k sociálnym službám, budú narastať práve tie uvádzané poradovníky, ktoré už dnes sa nemusia robiť, ale prakticky sa robia. O sociálnu službu tieto poradovníky budú narastať a ja vidím tu veľké nebezpečenstvo na našom Slovensku, že týmto oddialením tejto úlohy obce, ktorá hovorí, že je to jej originálna kompetencia a rovnako aj VÚC-iek, sa otvorí úžasná Pandorina skrinka pre korupciu. Lebo keď je niekde určená lehota, tak jednoducho sa to musí splniť a hľadajú sa prostriedky nielen finančné, ale i iné, personálne, aby sa to mohlo splniť, ale ak sa táto lehota zruší, hoci aj na určitý časový úsek, kým sa možno nenájdu prostriedky, alebo kým sa nenájde dosť personálu. Ja to považujem za veľmi zlé a nebezpečné, dokonca by som potom povedala aj to, že navrhnime potom aj odklad platenia daní občanov do kasy obcí do roku 2015, keď všetci títo občania, ktorí si svoje povinnosti voči obci plnia a musia plniť, ináč sú sankcionovaní, tak potom nemôžeme oddiaľovať aj povinnosť obce, ktorá má splniť do určitého času svoju kompetenciu, alebo svoju starostlivosť, alebo, ak chcete, svoju povinnosť voči občanovi.
Preto nepovažujem toto za správne, je tu veľké riziko na korupciu, je to neúctivé voči občanom, ktorí sú platcami daní a plnia si svoje povinnosti až na malé výnimky, preto nepodporím tento návrh a ak prejde, samozrejme, prejde, podrobnejšie sa k nemu vyjadrím v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Chcem poďakovať pánu poslancovi Gálovi, ktorý v prvej vete svojho vystúpenia vyjadril podstatu, prečo predkladáme túto novelu zákona, a tou podstatou všetkého je právna istota. O toto ide a ak chceme tú právnu istotu zabezpečiť, alebo domnievam sa skromne v tejto chvíli a v situácii, v akej sa nachádzame, aspoň sa k nej priblížiť, žiaľ, musím to tak povedať, aspoň sa k nej priblížiť. Preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli tento návrh novely zákona postúpiť do druhého čítania a ďalej ho prípadne upraviť. Opätovne vás prosím o podporu tohto návrhu, aby sme sa pokúsili zabezpečiť aspoň krok, alebo začali tvoriť kroky k tomu, aby sme mali právnu istotu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania zároveň navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti alebo ich niektorých ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona. V tých prípadoch začína plynúť deväťdesiatdňová lehota dňom 1. januára 2013 bez ohľadu na skutočný termín začatia konania. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva a základné hodnoty, vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd vtedy na žiadosť navrhovateľa môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, kde v takom návrhu na pozastavenie účinnosti musí byť popísaná konkretizácia a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd, alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny, nenapraviteľný následok. Podľa súčasnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov alebo ich častí so značným časovým oneskorením. Preto sa v tejto novele zákona navrhuje, aby Ústavný súd mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, a teda chce tento návrh novely zákona urobiť korekciu v tom, že upresní voľné ustanovenie, podľa ktorého Ústavný súd rozhodne bez zbytočného odkladu, čo môže trvať mesiac, dva, rok alebo aj dlhšie. Preto vás prosím o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, občania, ktorí nás tu poslali, chcú, aby sme mali takú silu, aby sme im mohli reálne pomôcť a prekonať aj tú neochotu úradníkov, častokrát tu už spomínanú pri týchto vystúpeniach, a aktívni poslanci chcú, aby bol v zákone  zakotvený poslanecký prieskum, pretože on objektívne aj existuje pri tých našich pokusoch ho, aj keď v úvodzovkách, realizovať v teréne na úradoch za účelom nie zisťovať nejaké informácie, ktoré by sme odložili do šuflíka, ale za účelom zisťovať informácie, aby sme dokázali reálne pomôcť konkrétnemu človeku, ktorý sa na nás napríklad v tom teréne obrátil a má problém sám s nejakou svojou záležitosťou a rieši ju dlhé roky.
K pánu poslancovi Matovičovi ešte. Pán poslanec, druhá veta dôvodovej správy, časť B. bodu 2, medzi základné práva poslanca, tri bodky, skomparujte si tento vstup s mojou dôvodovou správou, viac sa k tomu nebudem vracať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Všetci moji predrečníci sa vyjadrovali skôr k tomu problému toho plagiátorstva a stojím si za tým výrazom. Ja totižto som nehovorila o tom, že nie je možné mať rovnaký nápad a rovnakú myšlienku, predsa sme tu na to stopäťdesiati, aby sme rozmýšľali nad možnosťami novelizácií zákonov, ktoré novelizovať treba. Ja, pokiaľ ste ma dobre počúvali, som hovorila o dôvodovej správe a mojom vystúpení zo IV. volebného obdobia, kde som tam videla podobu v dôvodovej správe pána predkladateľa. Čiže myšlienku môžu mať viacerí poslanci, nápady môžu byť rovnaké, ale nemôže sa stávať to, že sa použije dôvodová správa poslanca. Pán Matovič, nebudem nič kopírovať, píšem si, či tomu veríte, alebo neveríte, píšem si zákony sama, samozrejme, po konzultáciách, ale sama. Pán Martvoň, vy ste hovorili o formálnych chybách, ktoré ak by ten zákon prešiel do druhého čítania, by sa dali podľa mňa určite elegantne odstrániť.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, vážený pán predkladateľ a pán spravodajca, jedným zo základných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je interpelovať vládu Slovenskej republiky, členov vlády a požadovať od nich, od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v zmysle zákona o poslancoch § 12 písm. g), h), ch). Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať aj za jeho individuálny poslanecký prieskum, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva, a bez čoho by jeho činnosť postrádala zmysel. Ja počkám, pani predsedajúca, až pán predkladateľ si vybaví ostatné záležitosti v sále. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán predkladateľ.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Preto, prečo som teraz zdôvodnila, že áno, poslanec okrem svojej inej práce, ktorú vykonáva, ako nástroj svojej činnosti používa aj, v úvodzovkách, takzvaný "individuálny poslanecký prieskum". Preto som v IV. volebnom období v mojom prvom volebnom období v roku 2006, od roku 2006 aj predkladala novelu zákona o poslancoch, ktorú už aj spomenul pán predkladateľ, pretože hneď po nastúpení počas môjho prvého funkčného obdobia v Národnej rade som postupne prichádzala na to, čo sa skrýva za prácou poslanca Národnej rady a ako prvú úlohu som si považovala prečítať ako nováčik, preštudovať a prečítať zákon o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky aj rokovací poriadok. A v roku 2006 zákon o poslancoch sa mi zdal byť rovnakou raritou ako živý dinosaurus na hradnom vrchu. Totiž v tomto platnom zákone dodnes prežívajú orgány Národného frontu, organizácie v ňom združené, výbory ľudovej kontroly, národné výbory na všetkých úrovniach, vedúci socialistických organizácií a pracovné kolektívy, Česká národná rada a Federálne zhromaždenie, Slovenská socialistická republika, no a na záver ako zlatý klinec podpisy Šalgoviča a Knoteka.
Platné znenie zákona o poslancoch Národnej rady naozaj nie je dôvodom k hrdosti, možno aj preto by sme ho márne hľadali medzi základnými dokumentmi na internetovej stránke Národnej rady, a je na nej naozaj všeličo od ústavy, ústavných zákonov, cez zákony ostatné, volebné poriadky, informácie, až po spôsob podávania a doručovania materiálu Národnej rade. Iba zákon o poslancoch tam chýba. Ale preto o tom hovorím, že vtedy ma tento zákon o poslancoch inšpiroval na podanie novely, aj moje skúsenosti v poslaneckej funkcii, pretože počas tohto obdobia v minulosti som urobila niekoľko komplexných hĺbkových prieskumov, pri ktorých som spolupracovala s mnohými štátnymi orgánmi a zozbierala som množstvo informácií potrebných k tomu, aby som si mohla vytvoriť objektívny pohľad na problém, ktorý mi ústredný orgán štátnej správy nebol schopný poskytnúť v požadovanom rozsahu.
Spomínam si napríklad len na prieskum o stave vybavovania žiadostí, uplatnených podľa zákona 64 o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorý pokrýval všetky obvodné pozemkové úrady na Slovensku a spracovával informácie približne o 650 žiadateľoch.
Spoločným menovateľom problémov, ktoré som zaregistrovala a ku ktorým možno prispelo aj to, že som opozičná poslankyňa, v tomto čase som bola rovnako opozičná poslankyňa, bola občasná neochota úradníkov štátnej správy k spolupráci s odôvodnením, že mi k tomu chýba zákonná legitimácia, a preto som sa rozhodla pre tento krok a uplatnila som si svoje právo poslanca predložiť novelu zákona o poslancoch Národnej rady.
Pretože cieľom toho môjho predloženého návrhu bolo spresniť znenie príslušných ustanovení zákona a zahrnúť osobný poslanecký prieskum do znenia v § 12 ako písm. j), aby bolo zakotvené formálne v zákone to, čo objektívne aj existuje.
Preto som sa prihlásila do rozpravy, lebo tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Viskupič rozhodne podporím. Považujem ho za dobrý návrh, ale musím pritom povedať aj taký postreh a vyjadriť sa k formálnej stránke tohto podaného návrhu. Totiž pri dôvodovej správe, keď som si ju čítala, boli mi niektoré pasáže veľmi dôverne známe. Hovorím o dôvodovej správe. Preto som si porovnala znenie dôvodovej správy a môjho vystúpenia zo IV. volebného obdobia s tlačou 1452, ktorú som podávala 15. januára 2010 na 48. schôdzi v IV. volebnom období, kde som teda navrhovala zakotviť individuálny poslanecký prieskum. Čiže podporím ten návrh, na jednej strane ma veľmi teší, že pán poslanec Viskupič oprášil tento starý nápad, ktorý považujem za dobrý, na druhej strane by som chcela podotknúť, že mohol si odpustiť obmenu, nepodstatnú obmenu viet z odôvodnenia môjho návrhu bez zmienky o zdroji, z ktorého čerpal, a tým možno teraz budem tvrdá, ale poviem, že vyrobil taký malý plagiát, a to je paradoxnejšie o to, že v predchádzajúcom bode práve pán poslanec Viskupič chce novelizovať zákon o autorskom práve. Za obdobie, čo som v parlamente, sa to už stalo viackrát, ale ja chcem veriť, že posledný, osobne nevidím totiž podstatný rozdiel medzi vykrádaním hrobiek v egyptských pyramídach a vykrádaním myšlienok z návrhov zákonov, ale opakujem, považujem tento návrh za dobrý, nápad je dobrý, mrzí ma tá dôvodová správa a určite ho podporím, lebo som presvedčená o tom, že individuálny poslanecký prieskum je dobrý nástroj na vykonávanie mandátu poslanca Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, som rada, že ste spomenuli vo svojom vystúpení aj to, že sterilizácie majú svoju minulosť. Boli to nacisti v Nemecku v roku 1933, kde sa takéto niečo dialo na základe rasového hľadiska. A som pamätník aj komunizmu, som dieťa komunizmu a viem, že aj komunisti motivovali prevažne rómske ženy k sterilizáciám a dokonca im za to platili. Dokonca sa v komunizme stávali prípady, keď sterilizácia sa vykonala bez súhlasu ženy. A tá po namietaní potom dostala odpoveď, že zákrok bol urobený zo zdravotných dôvodov.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry uvádza, že vlani sa táto téma stala kontroverznou aj preto, že doteraz štát spomínané vynútené sterilizácie riadne neprešetril a nikdy ich ani neodsúdil. A pripomína tiež, že bez vyšetrení prípadov môže existovať i podozrenie z cielenej regulácie pôrodnosti jednej z etnických skupín.
Tento návrh pre mňa predstavuje veľký a vážny nezvratný zásah do reprodukčného života chudobných. A opakujem, má svoju minulosť. Preto takýto návrh nepodporím a odporúčam nepodporiť ho. Ďakujem.