Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi zareagovať svojím postojom a takým pokusom o porovnanie proklamovaných zámerov a cieľov uskutočnenia reformy verejnej správy v sociálnej oblasti v snahe s porovnaním skutkového a skutočného stavu, aspoň teda toho, ako to vyzerá na Úrade práce a sociálnych vecí v Poprade, teda v mieste, odkiaľ pochádzam.
Predpokladám, že nielen mne, ale aj pánovi ministrovi sa dostal k dispozícii síce anonymný list pracovníčok Úradu práce a sociálnych vecí v Poprade. Tento anonymný list, hneď v úvode chcem poukázať na to, že práve pracovníčky v obave o stratu zamestnania neuviedli konkrétne mená, pretože naozaj je vidieť, že to napätie medzi jednotlivými zamestnancami, zamestnankyňami úradu práce a vedenia je a mohlo by spôsobiť to, že vzhľadom na poukázanie a deklarovanie skutočného skutkového stavu by mohli ešte byť poškodené na svojich právach a mohli by prísť o zamestnanie. Tento list bol prednesený aj prezidentovi Slovenskej republiky, kancelárii ministra vnútra, kancelárii verejného ochrancu práv, kancelárii predsedu vlády Slovenskej republiky, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušným regionálnym poslancom Národnej rady, teda Monike Gibalovej, mne, pánovi Beblavému, pánovi Matovičovi, za stranu SMER regionálne príslušným poslancom Petrovi Šucovi a poslancovi Ing. Kubánkovi.
Chcem poukázať na ten veľký rozpor, veľkú asymetriu proklamovaných zámerov, ktoré sa uvádzajú aj v dôvodovej správe. Tým primárnym cieľom, ktorý som predniesla ako navrhovateľ, prezentoval aj minister práce, sociálnych vecí, je modernizácia inštitúcií služieb zamestnanosti, modernizácia výkonu štátnej správy, zvyšovanie profesionality sociálnych pracovníkov, zachovanie a aj rozvíjanie adresnosti poskytovaných služieb, ako aj zvýšenie kvality odborných činností v segmente sociálnych služieb.
Chcem však ukázať na to, a tu už si pomôžem tým, že budem priamo z listu citovať. Verím, že budete mať tú trpezlivosť, aby ste si vypočuli všetci, či už opoziční, alebo aj prítomní vládni poslanci, vy, pán minister, pani spravodajkyňa, to, akým spôsobom dopadá reforma verejnej správy ESO hlavne v sociálnej oblasti na priaznivosť, respektíve na zhoršovanie priestorových, technických, hygienických podmienok na Úrade práce a sociálnych vecí, konkrétne v Poprade.
Ten list v časti začína tým, že pracovníci úradu v prácach v Poprade nesúhlasia so spustením pilotného projektu a zlučovania, so zlučovaním štátnej správy v zmysle reformy ESO. Úrad práce, sociálnych vecí v Poprade za posledné dva roky bol zapojený do viacerých aktivít, do viacerých pilotných projektov. Ak zoberú dotyční pisatelia do úvahy počet úradov na Slovensku, pracovníci Úradu práce v Poprade sa domnievajú, že s prihliadnutím na náročnosť ich práce a stáleho tlaku na ich výkon nie sú schopní zapojiť sa do ďalších pilotných projektov. V podstate to vyzerá tak, že čím sa viac zapájajú do rôznych projektov "reformy a modernizácie verejnej správy", tým sú na tom horšie. Tým sa zhoršujú ich pracovné podmienky. Úrad práce, sociálnych, dôvodov, prečo teda túto správu, tento projekt odmietajú, je niekoľko, oni ich zhrnuli do štyroch základných dôvodov.
Po prvé, pracovníci disponujú útržkovitými informáciami o tom, ako sa má úrad práce do tohto projektu ESO zapojiť. Hovorí sa len o zlučovaní agendy a vedenie úradu už začalo podnikať kroky k realizovaniu tohto zlúčenia. Poukazujú na aroganciu zo strany vedenia, ktorá spočíva v tom, že sa rozhodli zmeniť pracovné náplne zamestnancov úradu, ich pracovné zaradenie a vlastne aj organizačnú štruktúru bez toho, aby samotní dotknutí pracovníci boli o takýchto radikálnych krokoch vopred informovaní, aby so zmenami, ktoré sa týkajú priamo ich ako ľudí, vôbec súhlasili. Jednoducho si niekto týchto pracovníkov posúva, ako figúrky po šachovnici. Pýtajú sa, či je vôbec možné, že ak nedochádza k celoslovenskej zmene organizačnej štruktúry, aby sa bez súhlasu pracovníkov mohla zmeniť ich pracovná náplň, ich pracovné zadelenie a takto zlikvidovať ich prax a odborné skúsenosti.
Druhý dôvod, pre ktorý odmietajú takto uskutočňovanú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, uvádzajú: "Už dlhší čas sú pracovníci maximálne zaťažení v zlých pracovných podmienkach v budove, ktorá má malé priestory nevhodné pre kvalitné fungovanie. Všetko sa to odráža hlavne na ich zdraví, pretože zdravotný stav všetkých sa viditeľne zhoršuje a pre vysokú zaťaženosť sú rodiny pracovníkov odstavené na vedľajšiu koľaj. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad pracovníčky sociálneho odboru si vďaka svojej nárazovej práci a ďalších bočných agendách, ktoré prináša zlučovanie výkonov sociálnych pracovníkov, nemôžu čerpať ani dovolenku, napríklad v dobe plných desiatich pracovných dní. Ich rodiny žijú «uzávierkou», pretože v čase príprav na výplaty dávok odpracujú toľko práce nadčas, že strácajú vlastné súkromie, rodinu a čas sami na seba. V tomto smere sociálni pracovníci Úradu práce v Poprade nemajú žiadnu psychohygienu, pretože na ňu nemajú absolútne žiaden čas. Naopak, situácia je už tak zlá, že 90 % pracovníkov trpí syndrómom vyhorenia. Pracovníci nemajú žiadnu motiváciu a už vôbec nie na to, aby sa pri tom všetkom púšťali do projektov, ktoré celú situáciu iba zhoršujú. Pri návale nielen vlastnej agendy rôznych ďalších pribúdacích úloh majú nespočetne veľa nadčasov, ktoré nemajú nielen preplatené, ale pojem náhradného voľna v tomto systéme je vôbec nereálny. Je potrebné si konečne uvedomiť," uvádzajú v tomto svojom liste, "že táto práca je finančne zle ohodnotená, pritom je maximálne psychicky náročná."
Tretím dôvodom, pre ktorý odmietajú takto spustenú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, je a dôvodom nesúhlasu so spustením tohto pilotného projektu je aj fakt, že by si už konečne mal niekto všimnúť, v akých priestoroch sa úrad v Poprade nachádza a či je úrad vôbec schopný zabezpečiť dostatočne priestorovo-hygienicky a morálne fungovať tak, aby sa naplnili ciele a zámery projektu. Priestory na prízemí budovy, v ktorej sa v súčasnosti úrad nachádza, na to nie sú vhodné. Už teraz je v priestoroch prvého kontaktu medzi klientmi málo miesta a kvôli tomu vzniká veľké napätie a nervozita. Mnohí klienti nerešpektujú vyvolávací systém, pričom so slovami "ja len toto", hodia pracovníčke prvého kontaktu na stôl potvrdenia mimo poradového čísla, respektíve samovoľne sa pohybujúc po úrade navštívia v kancelárii pracovníčku, ktorá v prípade, že ho vybaví, môže mať problém so samotným vedením. Pýtajú sa teda, aká je predstava vedenia o zabezpečení technického vybavenia spustenia projektu, prebúranie priečok. A čo na to statik? Koľko bude mať, koľko to bude úrad stáť? Dostal niekto odpoveď aj na takéto otázky? Ako je možné, že aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý osobne úrad navštívil a mal sám výhrady k priestorom úradu, ako aj k pracovným podmienkam zamestnancov, dosiaľ neurobil žiaden krok k ich zlepšeniu?
A čo napokon pracovné prostredie zamestnancov? Ak sa bude integrovať na jednom mieste ešte viac klientov, čo sa dá reálne predpokladať, tvrdia, že to bude nezvládnuteľné. Za rok, čo sa úrad zapojil do pilotného projektu "Systém vybudovania klientov formou prvého kontaktu" sa pritom 80 % klientov nedokázalo prispôsobiť novému systému vybavovania. Sťažnosti klientov sa stále množia. Problém je však v tom, že vedenie úradu všetky sťažnosti klientov prekrúca a viní zo všetkého pracovníkov úradu, ktorí sa tým dostávajú do pozície neschopných zvládať v tomto strese, v týchto stresových podmienkach svoju odbornú prácu.
Ako štvrtý dôvod, posledný, uvádzajú, že sociálna práca je o práci s klientom, v žiadnom prípade nemá byť preferované množstvo a rýchlosť vybavovania, ale profesionalita a z nej vyplývajúca kvalita kontaktu s klientom. Len tak sa dá zabraňovať zneužívaniu sociálneho systému, len pri úzkom kontakte klienta a pracovníka je možné dosiahnuť čo najlepšie vyriešenie jeho problémov, ktoré mu umožňuje štát a jeho sociálna politika.
Tento list bol napísaný s úmyslom žiadať o pomoc, nakoľko sa pracovníci úradu práce a sociálnych vecí nemajú ako brániť proti psychickému tlaku a hrozieb straty zamestnania a zároveň nadmernému stresu, ktoré im prináša práve zapájanie do rôznych pilotných projektov, o ktorých majú len útržkovité, kusé informácie. Pritom samozrejme chcú naďalej svoju prácu vykonávať kvalitne a zodpovedne. V liste sa ospravedlňujú za tento anonymný, za to, že je anonymný, ale uviedla som to. Ich obavy sú prirodzené, pretože sa naozaj obávajú o to, že v regióne, akým je aj podtatranský región, stratia prácu, bez ktorej by sa ich život výrazne zhoršil.
Na tomto podtexte, na tomto liste, v ktorom som predniesla, asi v akých podmienkach pracujú zamestnanci Úradu práce v Poprade a predpokladám, že sa to netýka len pracovníkov Úradu práce v Poprade, je možné vidieť veľký kontrast medzi tým, čo ako cieľ má reforma verejnej správy priniesť, modernizáciu, profesionalitu služieb sociálnych pracovníkov. Je možné vidieť túto, tento lesk a biedu, veľkú asymetriu medzi tým, čo sa má dosahovať a čo v skutočnosti sa dosahuje.
Ja verím, že tomuto podnetu, pán minister, budete venovať svoju pozornosť, napokon bol predložený a zaslaný viacerým kompetentným aj ústredným orgánom, aj poslancom a budem očakávať, že v tomto smere sa na, čo sa týka zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov úradu práce, niečo zlepší a posunie dopredu. Ja som sa mala možnosť na tvári miesta presvedčiť o tom, že tento úrad práce prešiel takou reorganizáciou a zmenou svojho pôsobiska, ktorá ma naozaj zdesila. Napokon to bolo aj predmetom interpelácie, na ktorú som nedostala žiadnu konkrétnu odpoveď, ktorá by naznačovala kontúry a návrhy zlepšenia pracovných podmienok.
Takže verím, že aj k tomuto listu sa vyjadríte, aj k tomuto podnetu, lebo len na tomto príklade máme možnosť vidieť, nakoľko možno brať vážne reformu verejnej správy aj v takej oblasti, ako je sociálna sféra.
Ďakujem.
