Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, prítomní poslanci, verejnosť na balkóne, dovoľte mi, aby som aj ja zaujala postoj, ktorý svojím spôsobom a obsahom odznel aj vo faktických poznámkach k návrhu zmeny ústavy.
Hneď na začiatku chcem trošku uviesť na správnu mieru jedno nedorozumenie, ku ktorému zrejme došlo pri príprave pozmeňujúceho návrhu k návrhu ústavy, kde sme sa pod vplyvom včerajších diskusií a úvah na našom klube snažili ochrániť prevoz, predaj alebo prevod pitnej vody v spotrebiteľských, výlučne len v spotrebiteľských baleniach, na ktoré sme boli ochotní pristúpiť pri zmene ústavy. Avšak keď sa rozpútala včera diskusia k tomu, či postačuje takýto pozmeňujúci návrh, takého precizovanie aj pitnej vody do spotrebiteľských balení, ja som si vtedy uvedomila naozaj to, čo tu predniesol jasne a kategoricky aj poslanec Chren, že akýkoľvek pozmeňovák, upresnenie v návrhu ústavu samotnú vec koncepčne nerieši.
Zásadná otázka, ktorá pri prerokovaní návrhu zákona o vode a návrhu zmeny ústavy rezonuje, je, či chce Slovensko vodu predávať. Lebo v takto pozmenenom pozmeňováku aj v ústave vzniká reálna obava, reálne riziko, že ak aj nadefinujeme pitnú vodu do spotrebiteľských obalov, je možné, že ten odpredaj vody do zahraničia, pitnej vody do zahraničia v spotrebiteľských obaloch sa zvýši. A je predpoklad, že ak ostane platný § 17a sporného zákona o vode, vytvára sa týmto ústavným, týmto, týmto návrhom zmeny ústavy priestor, otvorený priestor pre predaj, pre výber vybraných komerčných subjektov pre realizáciu a uskutočňovanie predaja prevodu vody, aj keď v spotrebiteľských baleniach, v spotrebiteľských obaloch do zahraničia. My nemáme predpoklady ani vyhodnotenia, predpokladám, že takého prognózy ste, pán minister, nepripravili k rokovaniu. Tak ako ste nepripravili ten dôvodový materiál, ktorý by vychádzal zo strategického národného dokumentu, ktorý by jasne analyzoval a zhodnotil tú základnú otázku, ktorú sme si mali pred predložením a prerokovaním zákona o vode a ústavy položiť, či vôbec Slovensko má dostatok vody. Táto základná otázka je kľúčová a táto základná otázka napriek tomu, že téma vody nielen v parlamente, ale hlavne v spoločnosti, v aktivizovanej verejnosti, rezonuje, táto základná otázka, nie je zodpovedaná.
Ja možno nie som odborník na tvorbu zákonov a možno som známejšia skôr rozhodovaním na základe emotívneho posúdenia veci. Ale v tejto otázke mi naozaj chýba logicky dôsledný racionálny prístup. Ja do dnešného dňa neviem pochopiť, ako my môžme rozhodovať o využívaní vody, hlavne v kontexte a na pozadí úvah prevodu či už pitnej, alebo úžitkovej vody, či už v spotrebiteľských, alebo iných baleniach, ak nemáme zodpovedanú základnú otázku, či má Slovensko dostatok vody. A pritom odborná verejnosť nás upozorňuje na to, že Slovensko už teraz sa vyznačuje úbytkom vody vo veľkom objeme. Ako môžeme ako poslanci a vy ako vláda pristupovať k rozhodnutiam bez potrebných komplexných údajov, bez objektívneho posúdenia stavu. Mne v tomto procese prípravy zákona naozaj tento postup chýba. Považujem ho za zodpovedný. Navyše v ústave jasne znie, budem citovať: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky." Definícia je jasná, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. My máme pri vláde zástupcov, hlavne premiér, predseda vlády zdôrazňoval v predvolebnej kampani, veď nakoniec sa to pretavilo aj do programového vyhlásenia vlády, že je tu záujem ochrániť a posilniť vplyv štátu, posilniť odvetvia, ktoré sú strategického významu, posilniť a pod ochranu štátu dostať strategické subjekty, samozrejme, strategické suroviny, strategické zdroje. Hádam nikto z vás, ako tu sedíme, nespochybní, že voda nie je strategický zdroj. Je to strategická surovina, však, pán minister? Kto chce spochybniť, že voda je strategická surovina?! Voda je strategická surovina! Vy ste dali ľuďom sľub, že budete chrániť strategické subjekty a strategické suroviny. Voda ako strategická surovina je vlastníctvom štátu. A to predsa máme jednoznačne upravené v ústave. Kde vznikol problém? V ústave určite nie. A nedôjde tento problém, k problému nedôjde ani vtedy, keď vláda v kontexte svojho záväzku bude vlastníctvo štátu, obzvlášť ak ide o strategické vlastníctvo štátu, chrániť. Ale príkladom chránenia strategického bohatstva, strategických surovín štátu určite nie je zákon o vode, § 17a, kde sa vytvára a legitimizuje priestor pre výber vybraných komerčných subjektov, ktoré túto vodu budú prepravovať a predávať do zahraničia. Ústava je jasná, ústava nie je trhací kalendár. A mňa táto hra na mačku a myš, ktorej sme svedkami v parlamente, vďaka čomu sme traumatizovaní, vďaka čomu traumatizujeme celú spoločnosť, jednoducho nebaví. My ako poslanci nie sme laboratórne myšky, na ktorých si môžte testovať, kde začína a končí naša obozretnosť. Ústava je jasná. Hovorí o tom, že voda, ako aj iné nerastné suroviny sú majetkom štátu. Sú výlučným majetkom štátu. A vládna strana SMER sa ľuďom zaviazala, že toto strategické vlastníctvo - subjekty, zdroje a suroviny - bude chrániť. V kontexte týchto tvrdení a vašich prísľubov mi povedzte, aký súlad je samotného zákona o vode so samotnou ústavou, keď v zákone o vode umožňujete prepravu a prevod vody do zahraničia. Nemôžeme upravovať zákony a veci riešiť od konca. Treba vychádzať zo začiatku a zodpovedať si jasne. Chceme vodu predávať? Asi nie, keď je to strategické vlastníctvo štátu. A ak ju chceme predávať, prečo to máme uskutočňovať cez komerčné subjekty. Prečo na tom majú na tom profitovať komerčné subjekty? Prečo na tom, tak ako v arabských štátoch a ako v Nórsku profitujú na rope, prečo na tomto nemôže profitovať štát? A to už je jedno, či je to vývoz pitnej vody v spotrebiteľských alebo v iných baleniach, napr. v cisternách. Nemáme základné otázky zodpovedané k tomuto návrhu. Bez toho, aby sme mali predložený riadny strategický národný dokument o bilancii stavu vody na Slovensku, je všetka tá spustená diskusia vrátane predkladaných pozmeňovákov iba lacnou a bezvecnou náplasťou. Bez toho, aby sme si zodpovedali otázku, či máme dostatok vody a či ju vôbec v kontexte prísľubov v ústave a volebných sľubov môžeme predávať bez zodpovedania týchto otázok, je všetko irelevantné, je nepodstatné.
A preto znova, už neviem ako inak môžem zdôrazniť to, že k vode potrebujeme riadnu, objektívnu, komplexnú analýzu stavu a dispozícií zdrojov vody. V tomto kontexte znova zvýrazňujem potrebu prerušenia rokovania o tomto návrhu zákona a žiadam či už opozičných, alebo vládnych poslancov, aby tento môj návrh podporili. V situácii, keď nemáme jasné, podstatné premisy, relevantné údaje, nikto z nás, ako tu sedíme, bez ohľadu na to, či sme vládni alebo opoziční, nie sme kvalifikovane pripravení do toho, aby sme sa vyjadrili k návrhu zákona súhlasom alebo nesúhlasom. Bez dostatku kvalifikovaných informácií nie sme pripravení, aby sme boli, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť a zaujať zodpovedný postoj, ktorý od nás občania očakávajú.
Ďakujem.

Ja, pán poslanec Kaník, ja, samozrejme, podporím tento váš návrh. Avšak chcem reagovať k vášmu príspevku na niečo iné.
Čoraz viac medzi opozičnými poslancami, v ich vystúpeniach, či už vo faktických, alebo v diskusných príspevkoch, zaznieva ten argument, na ktorý som ja upozornila, že nemáme dostatok potrebných, vecných, komplexných informácií, aby sme o tak závažnej strategickej surovine, ktorá má dopad na celú verejnosť, rozhodovali bez tohto potrebného prísunu informácií. Znova chcem zdôrazniť, že my ako poslanci nie sme v stave - ani vláda, ani vládni poslanci, nielen opoziční - nie sme v stave, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť bez toho, aby sme mali kvalifikovaný a komplexný prísun potrebných vecných informácií. Veď predsa rozhodovanie o vode postavené na, na, na emóciách, pocitoch, náladách je predsa nezodpovedné. Je to hazardné.
Ja v tejto súvislosti, keď to rezonuje medzi viacerými opozičnými poslancami, rovnako si myslím, že inak informáciami nie sú a lepšie nie sú zásobení ani vládni poslanci, chcem navrhnúť a vystúpim s tým aj v ústnej rozprave, aby sa prerušila rozprava k tomuto, k tejto zmene ústavy pre nedôslednú, neprecíznu, nekonkrétnu, nevecnú prípravu dôvodovej správy, potrebných argumentov, pretože inak si ani neviem predstaviť, ako môžeme ďalej v tejto diskusii pokračovať. My nevieme, aká je bilancia, bilancia vody na Slovensku. My nevieme, aká je dispozícia vody na Slovensku. Nie sme pripravení.
Žiaden z poslancov, ktorý bude rozhodovať o vode dnes alebo kedykoľvek inokedy, bez tohto strategického dokumentu nemôže povedať, že rozhodoval o vode zodpovedne.

Tak ja si dovolím pri tom vašom príspevku ešte raz zvýrazniť to, že bez akejkoľvek podrobnej, vecnej analýzy a zhodnotenia stavu bilancie vody na Slovensku nie je možné vôbec pristupovať k diskusiám o pripravených návrhoch, či už vodného zákona, alebo návrhu na zmenu ústavy.
Ja si dokonca dovolím tvrdiť, že žiaden z poslancov bez tohto vecného, podrobného a konkrétneho zhodnotenia, bez týchto analýz, nebude kvalifikovane pripravený do rozhodovania. A v takejto pozícii my predsa nemôžeme byť zodpovednými zástupcami, toto neni zodpovedný prístup, ktorý svedčí o tom, že sme pripravení hájiť verejné záujmy.
Pán poslanec Chren, súhlasím s tým všetkým, čo ste povedali, až s jednou výhradou. Jednoznačne je napísané v ústave, že všetky nerastné suroviny a strategické suroviny, medzi ktoré voda nesporne patrí, sú výlučným vlastníctvom a bohatstvom štátu. My máme dnes pri moci vládu, ktorá je známa tým, že má záujem ochraňovať a do vlastníctva štátu vniesť všetky strategické subjekty, všetky strategické zdroje, strategické suroviny. Ja teda nechápem, v čom je problém. Ak sú takto jasne veci v ústave zadefinované, ak máme jasne zadefinovať tú zadefinovanú prioritu vlády strany SMER, ktorá chce chrániť strategické podniky, subjekty a suroviny, ja nechápem, v čom je problém. Som proti tomu, aby sa účelovo voda privatizovala, aby sa vôbec určovali akékoľvek technikálie pre to, aby sa umožnilo vybraných komerčným subjektom vodu do zahraničia predávať. Je to vzácna surovina, ak jej máme prebytok, čo by mala ukázať tá analýza, nech sa páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja viem, že sa nepatrí vnášať nejakú oponentúru do vlastných radov, ale v tomto prípade naozaj si dovolím v tvojom príspevku, pán poslanec Mičovský, upozorniť na to, čo to je elegancia pripraveného návrhu ústavy. Čo to je elegancia, neviem ju presne vydefinovať.
Ja si myslím, že ako zodpovední poslanci sa máme baviť v rovine jasne, vecne a presne pripravených dokumentov, a ja upozorňujem na to, že či už sa budeme baviť o novele zákona o vode alebo o návrhu zmeny ústavy bez toho, aby sme mali riadne vecne vyhodnotenú dispozíciu a bilanciu stavu vody na Slovensku, sú všetky tieto reči, rozpravy aj rôzne pripravené návrhy postavené na vode. Je to jednoducho postavené na vode. Nám chýba presné vymedzenie základných pojmov, ktoré sú pre nás určujúce. Ako sme my vôbec pripravení, spôsobilí, oprávnení a potom aj zodpovední rozhodovať o veciach, ktoré nemáme jasne, vecne a presne určené? Žiaden strategický národný dokument o možnostiach ochrany a efektívneho využitia vody, žiaden strategický dokument o tom, kde by sme vôbec vedeli, či máme dispozíciu, alebo nemáme dostatočnú dispozíciu na to, aby sme sa o preprave, predaji vody vôbec mali zamýšľať.

Ja sa, pán poslanec Muránsky, s vami zhodujem v tom, že v tomto prípade ide o neoprávnený, nedôvodný a nesystémový zásah do ústavy.
Rovnako sa s vami stotožňujem v tom názore, že ak chceme opravovať a blokovať predaj, prepravu vody do zahraničia, máme na to príslušný vecný zákon, zákon o vode. Opravu treba a nápravu treba zjednať teda tam. A s čím s vami nesúhlasím, to je v tom, neviem, kde beriete garanciu toho, že na základe takto nastaveného znenia návrhu zmeny ústavy ten predaj a preprava vody bude blokovaná do zahraničia. Ja tú istotu naozaj nemám, obzvlášť ak vidím znenie a poslednú vetu toho odseku, že podrobnosti, či už úpravy humanitárnej pomoci, alebo aj spotrebiteľských balení, zadefinovania, ustanoví následný zákon. Takto vydávame vlastne bianko zmluvu a ja si myslím, že toto nie je ani systémový, ani zodpovedný prístup. Už vôbec nie v podmienkach toho, že k tak vážnym zásahom do zákona o vode, teda ústavy dochádza bez toho, aby sme pripravili a vypracovali riadny strategický národný dokument, ktorý by nám zhodnotil, objektívne zhodnotil, aká je bilancia vody na Slovensku.
Ako môžme v stave, keď nevieme, aká je bilancia vody na Slovensku, vôbec uvažovať o tom, že ju budeme alebo nebudeme prepravovať? A to je jedno, či na komerčnom princípe, alebo na princípe humanitárnej pomoci.

Tak ja vám chcem, pani poslankyňa Žitňanská, poďakovať za tento váš postoj, lebo v tom súdnictve, naozaj, v justícii bude zjavný problém, ktorý sa prejavuje, samozrejme, prieťahmi v konaní. Konania, ktoré neustávajú, naozaj aj mne sú známe mnohé. Sedemnásťročné, vytýčené prvé konanie. Takže naozaj tá nespokojnosť všeobecne vo verejnosti pretrváva a nejdem len cez rozmer poznania v spotrebiteľskej oblasti.
Pod tieto prieťahy v konaní, sa stotožňujem s vami, podpisuje výrazným podielom aj nízka kvalita samotných sudcov. A mňa veľmi mrzí, že pod rúškom takej ochrany nezávislosti sudcov sa mnohokrát, ako mám to možnosť vidieť z praktického poznania, pozorovania niektorých súdnych procesov, pod toto rúško sa schováva ovplyvňovanie sudcov, ich nekoncepčný, nesystémový, nekomplexný, neprofesionálny prístup.
Takže vaše vyjadrenie, pani poslankyňa, o tom, že miera subjektívneho posudzovania pri výbere jednotlivých sudcov sa zvyšuje, ma veľmi znepokojuje toto vaše konštatovanie, a preto by som v tomto kontexte požiadala ministra, aby sa k vašemu vystúpeniu vyjadril.
Ďakujem.

Tak dovoľte mi zareagovať. Ja, samozrejme, kvitujem a chválim, pán poslanec, tvoje odhodlanie a snahu legislatívne zadefinovať, vymedziť ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, oznamovateľa korupčného správania, korupčných činov. Považujem to za nevyhnutný inštitút práve a obzvlášť v súčasnosti, v súčasne nastavenom korupčnom systéme, kde vidíme, že sú poprepájané nielen lokálne, ale aj ústredné štruktúry.
Je to nevyhnutné aj preto, že poznáme príklady konkrétnych ľudí, ktorí neboli zradcovia alebo nejakí udavači s cieľom vlastného obohatenia, profitu, ale boli to ľudia, ktorým skutočne úprimne záležalo na tom, aby naša spoločnosť alebo ich nadriadení, alebo systémy, kde pracovali, verejnoprávne inštitúcie boli očistené od tohto korupčného správania. Poznáme príklady ľudí, ktorí stratili vďaka tomu prácu, alebo boli organizácie, ktoré boli poznačované rôznymi represívnymi, sankčnými opatreniami. Tieto procesy v našej spoločnosti sú stále živé.
Mám však inú obavu, že aj napriek tomu, že tento zákon bude formálne schválený, a bolo počuť aj z úst ministra rôzne deklaratórne vyhlásenia, mám obavu, že aj keď tento zákon bude schválený, nebude funkčný. Pretože nedôvera práve tých ľudí, ktorí sú si vedomí nejakého korupčného správania, v ústredné orgány alebo orgány, ktoré by to mali implementovať, tento zákon, je veľmi poznačená. Tá dôvera v tieto orgány a v odhaľovanie tu jednoducho nie je.
Ďakujem.

Ja zareagujem na pripomienku pani poslankyni Šedivcovej. Ja som sa snažila, možno som na to zabudla v tom mojom prednese uviesť to, že práve vytvorenie centier prvého kontaktu považujú sociálne pracovníčky za zbytočnú administratívnu bariéru, ktorá zbytočne vyvoláva stres a napätie na samotných, už i tak priestorovo a technicky stiesnených úradoch. Nie je tam žiadny zmysel. Žiada sa tu vlastne špecializované, adresné zameranie toho-ktorého úseku úradu práce a sociálnych vecí tak, aby bol adresný v zmysle dosahovaných cieľov reformy ESO v sociálnej oblasti. Takže dôvodiť tým, že práve zvýšením a posilnením pracovných kapacít na centre prvého kontaktu dôjde k lepšiemu riadeniu a vybavovaniu sociálnej agendy, nie je správne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi zareagovať svojím postojom a takým pokusom o porovnanie proklamovaných zámerov a cieľov uskutočnenia reformy verejnej správy v sociálnej oblasti v snahe s porovnaním skutkového a skutočného stavu, aspoň teda toho, ako to vyzerá na Úrade práce a sociálnych vecí v Poprade, teda v mieste, odkiaľ pochádzam.
Predpokladám, že nielen mne, ale aj pánovi ministrovi sa dostal k dispozícii síce anonymný list pracovníčok Úradu práce a sociálnych vecí v Poprade. Tento anonymný list, hneď v úvode chcem poukázať na to, že práve pracovníčky v obave o stratu zamestnania neuviedli konkrétne mená, pretože naozaj je vidieť, že to napätie medzi jednotlivými zamestnancami, zamestnankyňami úradu práce a vedenia je a mohlo by spôsobiť to, že vzhľadom na poukázanie a deklarovanie skutočného skutkového stavu by mohli ešte byť poškodené na svojich právach a mohli by prísť o zamestnanie. Tento list bol prednesený aj prezidentovi Slovenskej republiky, kancelárii ministra vnútra, kancelárii verejného ochrancu práv, kancelárii predsedu vlády Slovenskej republiky, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušným regionálnym poslancom Národnej rady, teda Monike Gibalovej, mne, pánovi Beblavému, pánovi Matovičovi, za stranu SMER regionálne príslušným poslancom Petrovi Šucovi a poslancovi Ing. Kubánkovi.
Chcem poukázať na ten veľký rozpor, veľkú asymetriu proklamovaných zámerov, ktoré sa uvádzajú aj v dôvodovej správe. Tým primárnym cieľom, ktorý som predniesla ako navrhovateľ, prezentoval aj minister práce, sociálnych vecí, je modernizácia inštitúcií služieb zamestnanosti, modernizácia výkonu štátnej správy, zvyšovanie profesionality sociálnych pracovníkov, zachovanie a aj rozvíjanie adresnosti poskytovaných služieb, ako aj zvýšenie kvality odborných činností v segmente sociálnych služieb.
Chcem však ukázať na to, a tu už si pomôžem tým, že budem priamo z listu citovať. Verím, že budete mať tú trpezlivosť, aby ste si vypočuli všetci, či už opoziční, alebo aj prítomní vládni poslanci, vy, pán minister, pani spravodajkyňa, to, akým spôsobom dopadá reforma verejnej správy ESO hlavne v sociálnej oblasti na priaznivosť, respektíve na zhoršovanie priestorových, technických, hygienických podmienok na Úrade práce a sociálnych vecí, konkrétne v Poprade.
Ten list v časti začína tým, že pracovníci úradu v prácach v Poprade nesúhlasia so spustením pilotného projektu a zlučovania, so zlučovaním štátnej správy v zmysle reformy ESO. Úrad práce, sociálnych vecí v Poprade za posledné dva roky bol zapojený do viacerých aktivít, do viacerých pilotných projektov. Ak zoberú dotyční pisatelia do úvahy počet úradov na Slovensku, pracovníci Úradu práce v Poprade sa domnievajú, že s prihliadnutím na náročnosť ich práce a stáleho tlaku na ich výkon nie sú schopní zapojiť sa do ďalších pilotných projektov. V podstate to vyzerá tak, že čím sa viac zapájajú do rôznych projektov "reformy a modernizácie verejnej správy", tým sú na tom horšie. Tým sa zhoršujú ich pracovné podmienky. Úrad práce, sociálnych, dôvodov, prečo teda túto správu, tento projekt odmietajú, je niekoľko, oni ich zhrnuli do štyroch základných dôvodov.
Po prvé, pracovníci disponujú útržkovitými informáciami o tom, ako sa má úrad práce do tohto projektu ESO zapojiť. Hovorí sa len o zlučovaní agendy a vedenie úradu už začalo podnikať kroky k realizovaniu tohto zlúčenia. Poukazujú na aroganciu zo strany vedenia, ktorá spočíva v tom, že sa rozhodli zmeniť pracovné náplne zamestnancov úradu, ich pracovné zaradenie a vlastne aj organizačnú štruktúru bez toho, aby samotní dotknutí pracovníci boli o takýchto radikálnych krokoch vopred informovaní, aby so zmenami, ktoré sa týkajú priamo ich ako ľudí, vôbec súhlasili. Jednoducho si niekto týchto pracovníkov posúva, ako figúrky po šachovnici. Pýtajú sa, či je vôbec možné, že ak nedochádza k celoslovenskej zmene organizačnej štruktúry, aby sa bez súhlasu pracovníkov mohla zmeniť ich pracovná náplň, ich pracovné zadelenie a takto zlikvidovať ich prax a odborné skúsenosti.
Druhý dôvod, pre ktorý odmietajú takto uskutočňovanú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, uvádzajú: "Už dlhší čas sú pracovníci maximálne zaťažení v zlých pracovných podmienkach v budove, ktorá má malé priestory nevhodné pre kvalitné fungovanie. Všetko sa to odráža hlavne na ich zdraví, pretože zdravotný stav všetkých sa viditeľne zhoršuje a pre vysokú zaťaženosť sú rodiny pracovníkov odstavené na vedľajšiu koľaj. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad pracovníčky sociálneho odboru si vďaka svojej nárazovej práci a ďalších bočných agendách, ktoré prináša zlučovanie výkonov sociálnych pracovníkov, nemôžu čerpať ani dovolenku, napríklad v dobe plných desiatich pracovných dní. Ich rodiny žijú «uzávierkou», pretože v čase príprav na výplaty dávok odpracujú toľko práce nadčas, že strácajú vlastné súkromie, rodinu a čas sami na seba. V tomto smere sociálni pracovníci Úradu práce v Poprade nemajú žiadnu psychohygienu, pretože na ňu nemajú absolútne žiaden čas. Naopak, situácia je už tak zlá, že 90 % pracovníkov trpí syndrómom vyhorenia. Pracovníci nemajú žiadnu motiváciu a už vôbec nie na to, aby sa pri tom všetkom púšťali do projektov, ktoré celú situáciu iba zhoršujú. Pri návale nielen vlastnej agendy rôznych ďalších pribúdacích úloh majú nespočetne veľa nadčasov, ktoré nemajú nielen preplatené, ale pojem náhradného voľna v tomto systéme je vôbec nereálny. Je potrebné si konečne uvedomiť," uvádzajú v tomto svojom liste, "že táto práca je finančne zle ohodnotená, pritom je maximálne psychicky náročná."
Tretím dôvodom, pre ktorý odmietajú takto spustenú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, je a dôvodom nesúhlasu so spustením tohto pilotného projektu je aj fakt, že by si už konečne mal niekto všimnúť, v akých priestoroch sa úrad v Poprade nachádza a či je úrad vôbec schopný zabezpečiť dostatočne priestorovo-hygienicky a morálne fungovať tak, aby sa naplnili ciele a zámery projektu. Priestory na prízemí budovy, v ktorej sa v súčasnosti úrad nachádza, na to nie sú vhodné. Už teraz je v priestoroch prvého kontaktu medzi klientmi málo miesta a kvôli tomu vzniká veľké napätie a nervozita. Mnohí klienti nerešpektujú vyvolávací systém, pričom so slovami "ja len toto", hodia pracovníčke prvého kontaktu na stôl potvrdenia mimo poradového čísla, respektíve samovoľne sa pohybujúc po úrade navštívia v kancelárii pracovníčku, ktorá v prípade, že ho vybaví, môže mať problém so samotným vedením. Pýtajú sa teda, aká je predstava vedenia o zabezpečení technického vybavenia spustenia projektu, prebúranie priečok. A čo na to statik? Koľko bude mať, koľko to bude úrad stáť? Dostal niekto odpoveď aj na takéto otázky? Ako je možné, že aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý osobne úrad navštívil a mal sám výhrady k priestorom úradu, ako aj k pracovným podmienkam zamestnancov, dosiaľ neurobil žiaden krok k ich zlepšeniu?
A čo napokon pracovné prostredie zamestnancov? Ak sa bude integrovať na jednom mieste ešte viac klientov, čo sa dá reálne predpokladať, tvrdia, že to bude nezvládnuteľné. Za rok, čo sa úrad zapojil do pilotného projektu "Systém vybudovania klientov formou prvého kontaktu" sa pritom 80 % klientov nedokázalo prispôsobiť novému systému vybavovania. Sťažnosti klientov sa stále množia. Problém je však v tom, že vedenie úradu všetky sťažnosti klientov prekrúca a viní zo všetkého pracovníkov úradu, ktorí sa tým dostávajú do pozície neschopných zvládať v tomto strese, v týchto stresových podmienkach svoju odbornú prácu.
Ako štvrtý dôvod, posledný, uvádzajú, že sociálna práca je o práci s klientom, v žiadnom prípade nemá byť preferované množstvo a rýchlosť vybavovania, ale profesionalita a z nej vyplývajúca kvalita kontaktu s klientom. Len tak sa dá zabraňovať zneužívaniu sociálneho systému, len pri úzkom kontakte klienta a pracovníka je možné dosiahnuť čo najlepšie vyriešenie jeho problémov, ktoré mu umožňuje štát a jeho sociálna politika.
Tento list bol napísaný s úmyslom žiadať o pomoc, nakoľko sa pracovníci úradu práce a sociálnych vecí nemajú ako brániť proti psychickému tlaku a hrozieb straty zamestnania a zároveň nadmernému stresu, ktoré im prináša práve zapájanie do rôznych pilotných projektov, o ktorých majú len útržkovité, kusé informácie. Pritom samozrejme chcú naďalej svoju prácu vykonávať kvalitne a zodpovedne. V liste sa ospravedlňujú za tento anonymný, za to, že je anonymný, ale uviedla som to. Ich obavy sú prirodzené, pretože sa naozaj obávajú o to, že v regióne, akým je aj podtatranský región, stratia prácu, bez ktorej by sa ich život výrazne zhoršil.
Na tomto podtexte, na tomto liste, v ktorom som predniesla, asi v akých podmienkach pracujú zamestnanci Úradu práce v Poprade a predpokladám, že sa to netýka len pracovníkov Úradu práce v Poprade, je možné vidieť veľký kontrast medzi tým, čo ako cieľ má reforma verejnej správy priniesť, modernizáciu, profesionalitu služieb sociálnych pracovníkov. Je možné vidieť túto, tento lesk a biedu, veľkú asymetriu medzi tým, čo sa má dosahovať a čo v skutočnosti sa dosahuje.
Ja verím, že tomuto podnetu, pán minister, budete venovať svoju pozornosť, napokon bol predložený a zaslaný viacerým kompetentným aj ústredným orgánom, aj poslancom a budem očakávať, že v tomto smere sa na, čo sa týka zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov úradu práce, niečo zlepší a posunie dopredu. Ja som sa mala možnosť na tvári miesta presvedčiť o tom, že tento úrad práce prešiel takou reorganizáciou a zmenou svojho pôsobiska, ktorá ma naozaj zdesila. Napokon to bolo aj predmetom interpelácie, na ktorú som nedostala žiadnu konkrétnu odpoveď, ktorá by naznačovala kontúry a návrhy zlepšenia pracovných podmienok.
Takže verím, že aj k tomuto listu sa vyjadríte, aj k tomuto podnetu, lebo len na tomto príklade máme možnosť vidieť, nakoľko možno brať vážne reformu verejnej správy aj v takej oblasti, ako je sociálna sféra.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať v krátkosti postoj k predkladanému a prerokovávanému Zákonníku práce a to hlavne s apelom a zdôraznením jedného konkrétneho praktického návrhu, s ktorým som sa mala možnosť počas výkonu mandátu stretnúť priamo v praxi. Tento konkrétny praktický návrh súvisí a vyplýva z podnetu vodičov kamiónov, ktorí ma upozornili na porušovanie a diskrimináciu ich ako zamestnancov pri vyplácaní cestovných náhrad. Hneď v úvode chcem podotknúť, že mojou snahou bolo riešiť tento prípad na tvári miesta so zamestnávateľom nadnárodného rozmeru a súčasne som o tomto probléme, ktorý sa dotýka, predpokladám, veľkého množstva vodičov kamiónov, snažila som sa tento problém riešiť, upozorniť naň aj štátneho tajomníka pána Ondruša.
Hneď v úvode chcem povedať, že vystupujem v tomto prvom čítaní opisujúc tento návrh, avšak, samozrejme, v druhom čítaní bude predložený aj konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Aby som však nič neostala dlžná aj prerokovávanému Zákonníku práce nejakým takým všeobecným vyhodnotením a zaujatím postoja, dovolím si povedať, že aj napriek tomu, že nie som odborníkom na pracovné právo, na oblasť zamestnávania a už vôbec si netrúfam byť nejakým špecialistom a odborníkom na výklad Zákonníka práce, za čo ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi, že nám takýto prehľad, exkurz do tohto zákona urobil aj s poznaním reálií, dovolím si povedať, že pracovný trh je veľmi komplikovaný, neprehľadný a ja si myslím, že túto komplikovanosť si spôsobujeme sami tým, že neprecízne, nekoncepčne a nesystémovo pripravujeme legislatívne návrhy.
Rovnako ako pán poslanec Novotný si myslím, že dnes v takej komplikovanej a napätej atmosfére preberáme tento zákon a riešime ho v dôsledkoch. Rovnako sa zastávam toho jeho postoja, podporujem ho v tom postoji, že je potrebné vrátiť sa k príčinám, prečo tento stav vznikol. A my sa potrebujeme týmto spôsobom vrátiť do leta 2012, kedy bol prerokovávaný zákon o sociálnom poistení, v ktorého dôsledku sa stalo to, že ak sa prijali opatrenia na zvýšenie odvodov, naozaj reálne, či už samostatne zárobkovo činné osoby, alebo aj rôzni iní zamestnávatelia signalizovali aj mne, bola známa táto skutočnosť, že pokladajú živnosti, neoptimalizuje, ale naopak, sťažuje sa ich možnosť zamestnávania nových ľudí, ak vôbec a vôbec sťažujú sa podmienky udržiavania už vytvorených pracovných miest.
Bolo by dobré, aby sme si v tomto momente sebakriticky priznali, že je potrebné zjednať nápravy. Prihováram sa za to, aby sa zoptimalizovali podmienky pre zamestnávateľov, aby sa vyvažovali pracovné vzťahy na pracovnom trhu, a to tak, aby to bolo výhodné pre obe strany, aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Ak je potrebné prijať opatrenia, zastávam sa toho, že je potrebné znížiť odvody, lebo je ťažké dnes byť zamestnávateľom a je potrebné vzhľadom na to, že sa ocitáme v hospodárskej kríze, o ktorých príčinách by som vedela hovoriť a často o nich hovorím v parlamente, napriek tomu je potrebné uskutočniť úpravy aj v legislatívnom nastavení poskytovania sociálnych istôt.
Ja by som chcela ešte k tomu povedať, že aj na tému pracovných agentúr sa naozaj žiada, aby tieto pracovné agentúry, ich pôsobenie a zapojenie do pracovného trhu bolo precizované. Domnievam sa, že pracovné agentúry majú predovšetkým poskytovať pomoc pri sezónnom dočasnom zamestnávaní. Určite som proti tomu, aby prostredníctvom pracovných agentúr využívaním rôznych nekalých špekulatívnych praktík boli zamestnávaní u užívateľských zamestnávateľov ľudia, pracovníci, v princípe neformálne zamestnaní, sťaby v trvalom pracovnom pomere.
Myslím si, že naozaj tým, že sa upraví zákon o sociálnom poistení, ak sa vrátime naozaj do tohto zákona, znížime odvody, ak vytvoríme optimálne priaznivé podmienky pre zamestnávateľov, nebude potrebné riešiť otázku udržiavania trvalých pracovných miest. Viem si predstaviť, že pracovné agentúry možno aj v prepojení a v súčinnom pôsobení s úradmi práce vedeli by poskytovať prácu pre tých, ktorí sa nachádzajú v nejakom prechodnom štádiu, keď prišli o prácu a potrebujú si nájsť nejaké alternatívne zamestnanie. Viem si predstaviť, že by sa špecializovali na oblasť zamestnávania ľudí, zamestnancov sezónnymi prácami, ale hlásim sa k tomu, čo tu bolo povedané, predovšetkým ak neobídem ostatných, pánom Mihálom, je potrebné sústrediť našu pozornosť na vytváranie trvalých pracovných miest. Veď je to aj váš volebný záväzok, ako sociálnej strany, sociálnej vlády. Veď ste ľuďom sľubovali istoty. Tak kde? Veď pre ľudí je naozaj najväčšou istotou dnes práca, z ktorej si zabezpečujú príjem vôbec na to, aby dokázali uhradiť primárne potreby. Tak je potrebné ísť touto cestou, byť sebakritický, pokorný a priznať si všetky vecné, pádne, opodstatnené návrhy opozície, obzvlášť ak ich dôvodnosť potvrdzuje samotná skutočnosť, reálny život a prax.
A teraz idem naspäť k tomu môjmu návrhu, ktorý sa týka teda toho obchádzania zákona a ktorý upozorňuje aj na skrytý mobbing a diskrimináciu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. V § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách je vytvorený legislatívny priestor pre to, aby mohol zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť zmluvu, ale po vzájomnej dohode o tom, že sa zníži vyplácanie nárokovanej čiastky stravného o 25 %. Mnohí práve vodiči kamiónov ma upozornili na to, že napriek tomu, že sú v niekoľkých turnusoch, v niekoľkých piatich, šiestich týždňoch od svojich rodín, s týmto krátením na svojich právach a vyplácaných diétach sú nespokojní. V princípe sa mesačne jedná o krátenie v objeme 200 - 300 eur. Ja sa plne stotožňujem s touto ich kritikou a nespokojnosťou a chcem naozaj poukázať na nekalosť pôsobenia jednotlivých zamestnávateľov, hlavne nadnárodných spoločností, nadnárodné kamiónové spoločnosti, ktorí naozaj zneužívajú benevolenciu tohto zákona, alternáciu, ktorá je daná práve tým, že možno uzavrieť v pracovnej zmluve toto krátenie o 25 %.
Formálne to naozaj vyzerá tak, že zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, ale neformálne je to tak, že ak by naozaj nepristúpil zamestnanec na takéto 25-percentné krátenie jeho diét, prišiel by o prácu. Takže je to skrytý mobbing a toto nemôžeme v našej spoločnosti tolerovať. Ako poslanci sme tu na to, aby sme chránili práva našich občanov, práva zamestnancov, ktorí sú takto na svojich právach ukracovaní.
Pán štátny tajomník Ondruš vie o tomto probléme. Do podrobnosti sme ho rozoberali na spoločnom rokovaní. Ja som ho požiadala, aby tento podnet sprostredkoval vám, pán minister, aj vládnym poslancov, ktorí majú možnosť do tohto zasiahnuť a ovplyvniť tento proces, pomôcť takto kamiónovým prepravcom. My darmo budeme udržiavať rodinu cez inštitucionálnu alebo legislatívnu ochranu, cez ústavné zákony formálne na papieri, pokiaľ budeme benevolentní a budeme rezervovaní k úprave takýchto legislatívnych návrhov. Rodiny takto prichádzajú nielen o otcov, manželky o manželov, sú vzdialení kvôli stavu núdze, sú nútení zobrať prácu, aká príde, ale sú ešte ukracovaní napriek tomu o svoje diéty. A pre takúto bežnú slovenskú rodinu 200 - 300 eur určite nie je zanedbateľná čiastka. Už nehovoriac o tom, že samotný podiel vyplácaných súm na stravnom je väčší, ako samotná mzda.
Vážený pán minister, vážení vládni poslanci, vážený pán štátny tajomník, chcem vás veľmi pekne poprosiť o to, že ak si preberiete tento pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh, budete mu venovať svoju pozornosť a na základe mnou predložených argumentov sa nebudete s ním iba zaoberať, ale ho zapracujete do návrhu predkladaného Zákonníka práce.
Ďakujem.