Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi aj v druhom čítaní zaujať svoj postoj k predloženej a prerokovanej novele o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vystúpim v kontexte toho, čo som uviedla už v prvom čítaní, a to tak, že budem sa snažiť poukázať na to, aký je môj postoj všeobecne aj k predošlému zákonu o rozhodcovskom konaní, obzvlášť práve k takto špecifickom zameranom zákone, k špecificky zameranému zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Budem sa snažiť vlastne dať do pozornosti aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pardon, doplňujúci návrh, ktorý vlastne bude takým spredmetnením, návrhom na praktickú úpravu prerokovaného zákona.
Ja chcem poukázať hlavne na to, čo ste aj vy, pán minister, zdôraznili, že spotrebiteľská a vôbec súdna, mimosúdna prax má negatívne skúsenosti s praktickým využitím rozhodcovského konania, obzvlášť citlivo sa to prejavuje práve v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovské konanie, kde sa preukázala vysoká, ktoré sa vyznačovalo vysokou neprofesionalitou, prepojenosťou na sporné, spochybňované, špekulatívne subjekty, sa prejavovali práve tieto rozhodcovské konania negatívne v tých najzraniteľnejších oblastiach spotrebiteľského práva. A to vy už dobre viete, že ide aj o oblasť práve ochrany finančného spotrebiteľa a ide o oblasť podomového predaja. A preto je pre mňa prekvapujúce, že napriek tomu, že skúsenosť mimosúdna aj súdna preukázala potrebu posilnenia alebo takého zvýhodnenia civilného konania prostredníctvom teda civilných súdov, my posilňujeme paradoxne inštitúty rozhodcovského konania, obzvlášť zvýraznením spotrebiteľského, teda rozhodcovského konania pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
V mnohých prípadoch práve tieto rozhodcovské spotrebiteľské konania, rozhodcovské súdy, rozhodcovské doložky sa preukázali byť tendenčné a vo všetkých prípadoch, takmer v 99 percentách takýchto rozhodcovských konaní bola uznaná pravda predávajúceho, respektíve poskytovateľa služieb v neprospech práv, ochrany práv spotrebiteľa, čo nakoniec, ak sa spotrebiteľ obrátil na civilný súd, keď bol nespokojný s takýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu, civilný súd potvrdil nesprávnosť, nekompetentnosť, neprofesionalitu a závislosť, predpojatosť rozhodcovského konania. Ja som sa aj v hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovávaný, pýtala na to, ktoré konkrétne opatrenia, ktoré konkrétne nástroje ma majú presvedčiť o tom, že sa neblahá negatívna prax, respektíve negatívne procesy z tohto rozhodcovského konania budú eliminovať a odstránia z celého procesu. A priznám sa otvorene, že aj to, čo bolo uvedené, čím argumentovali zástupcovia ministerstva spravodlivosti a čo je predmetom aj obsahom dôvodovej správy, pre mňa má len známky takého, formálne prezentovanej snahy o sprecizovanie a zvýšenie, posilnenie dohľadu a kontroly pri udržiavaní týchto rozhodcovských súdov.
Naozaj, v takejto polohe zákon považujem za zákon, ktorý je prejavom snahy privilegovať rozhodcovské konania v neprospech civilných súdov, ale aj v neprospech iných alternatívnych mimosúdnych foriem riešenia. Nechcem sa znova opakovať, máme tu predsa aj zákon o mediácii, máme tu celú škálu mediátorov, ktorým nevenujeme potrebnú pozornosť aj napriek tomu, že už aj v uskutočnených pilotných projektoch, ktoré boli tvorené zdola, sa preukázalo, že toto by bola cesta, rozvíjanie mimosúdneho riešenia ako alternatívy práve cez potrebnú úpravu zákona o mediácii, využívanie ich zapájania do riešenia, mediátorov, zapájaním mediátorov do riešenia spotrebiteľských sporov sa ukázala byť naozaj, ukázalo byť takou perspektívnou, schodnou a ustálenou cestou, ako v budúcnosti možno riešiť spotrebiteľské spory.
Najväčším ale sklamaním pre mňa bolo to, keď som si pozrela jednotlivé ustanovenia európskej smernice, a z nej vyplynul záväzok, ktorý sa týka v alternatívnych riešeniach sporov, spotrebiteľských sporov aj našej krajiny ako členskej krajiny Európskej únie, a to je čl. 10 zásada slobody, kde sa uvádza, že "členské štáty zabezpečia, aby dohoda medzi spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti subjektu ARS nebola pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzavretá pred tým, ako spor vznikol a ak je v jej dôsledku spotrebiteľ zbavený práva podať v záujme vyriešenia sporu žalobu na súd". Ak som sledovala takéto opatrenia a prenos takého záväzku, ktorý vlastne, ktorého potrebnosť vyplynula aj zo spotrebiteľskej praxe a z tých negatívnych skúseností, čo sa týka rozhodcovských konaní, tak naozaj som prenos tohto opatrenia a tohto záväzku v prerokovanom zákone nenašla.
A to je pre mňa veľmi veľkým sklamaním, pretože nezapracovanie tohto záväzku pre mňa znamená, že snaha o posilnenie ochrany spotrebiteľa pri rozhodcovskom konaní nebola úprimná. Nebola úprimná, pretože vy obaja, aj pán minister, aj pán spravodajca, dobre viete, že ak by sme chceli spotrebiteľa chrániť pred rozhodcovským konaním, tak by sme záväznosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy viazali na moment vzniku sporu. Tým, že predmetný zákon umožňuje vznik právneho vzťahu, vznik, podpis ako spotrebiteľskej zmluvy, tak na to nadstavenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy oddelene, formálne je zabezpečená tá oddelenosť, týmto formálne je deklarovaná snaha o to, aby spotrebiteľ pri podpisovaní spotrebiteľskej zmluvy vedel, že oddelenou súčasťou alebo neviazanou súčasťou je aj rozhodcovská spotrebiteľská zmluva, ale nie je to do dôsledkov a do koncovky ochránená pozícia spotrebiteľa, pretože ak by naozaj sme akceptovali posilnenú a mali záujem o posilnenie ochrany spotrebiteľa, tak by sme vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a jeho záväznosť viazali na stav jeho vyššej bdelosti, teda na vznik samotného sporu, pretože vtedy sa prirodzene predpokladá, že spotrebiteľ, ak sa ocitne v konflikte s predajcom, poskytovateľom služieb, ak upozorní na to, že niektorých, teda pri poskytovaní služby zlyhal alebo, nedajbože, využil nekalé marketingové praktiky, tak čokoľvek mu ten predajca alebo poskytovateľ následne poskytne, keď spotrebiteľ stráca dôveru v profesionalitu a odbornú spôsobilosť toho predajcu, čokoľvek mu tento predajca, poskytovateľ ponúkne, už k týmto jeho návrhom pristupuje v stave vyššej opatrnosti, vyššej bdelosti a vyššej obozretnosti.
Tento moment je pre mňa kľúčový a ja veľmi dobre viem, že aj profesionálne odborné kruhy, ktoré sa, ľudí, ktorí sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, o tom vedia. Je, bol už najvyšší čas na to, aby sa táto smernica a ten záväzok, na ktorý som poukázala, účinnosť záväzku spotrebiteľa voči rozhodcovskému konaniu naozaj viazala na moment vzniku sporu.
Ja som presvedčená o tom, že ak by ktorýkoľvek poskytovateľ, ktorý pochybil alebo mal záujem oklamať spotrebiteľa tak, že používal nekalé marketingové praktiky, predložil pred spotrebiteľa rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu v štádiu vzniku sporu, takúto zmluvu by spotrebiteľ neprijal, odmietol by ju, lebo bolo by to v štádiu a v momente, kedy naozaj tá dôvera spotrebiteľa voči predajcovi bola výrazne nabúraná.
No a v podstate na tento moment sa vzťahuje aj mnou predložený doplňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.
Vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V bode 1 čl. I v § 3 ods. 1 je úprava, ktorá znie:
"Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve." Čo je najdôležitejšie: "Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol.".
Odôvodnenie: Článok 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorým sa mení nariadenie ES č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES ustanovuje pre spotrebiteľa nezáväznosť dohody medzi ním a dodávateľom predkladať sťažnosti subjektu na alternatívne riešenie sporu v prípade, že takáto dohoda bola uzatvorená ešte pred vznikom sporu. Smernica zároveň neukladá, aby boli uzatvorenou dohodou viazaní aj právni nástupcovia zmluvných strán. Vládny návrh zákona je tak na základe vyššie uvedeného v rozpore s predmetnou smernicou.
Pod bodom 2 v čl. I v § 3 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "ani využiť inú formu alternatívneho riešenia sporov a podľa osobitného zákona).".
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zamedzenie zvýhodnenia a uprednostnenia konania na rozhodcovskom súde na úkor civilného konania a iných alternatívnych spôsobov riešenia sporov. Odbremenenie všeobecných súdov je v záujme tak Európskeho spoločenstva, ako aj Slovenskej republiky. Napriek existencii alternatívnych spôsobov riešenia sporov je verejné povedomie o takejto možnosti veľmi chabé. Navrhovaná úprava má potenciál napomôcť rozšíreniu všeobecného povedomia o alternatívnych riešeniach sporov. Hoci spotrebiteľské rozhodcovské konanie taktiež predstavuje jednu z foriem alternatívneho riešenia sporov, je potrebné propagovať aj ďalšie možnosti riešenia sporov. Sme toho názoru, že rozhodcovské konanie má v porovnaní s ostatnými alternatívnymi riešeniami sporov stabilné postavenie, pričom navrhovaná úprava ho ešte väčšmi posilňuje. Ostatné formy riešenia sporov, ako napríklad mediácia, negociácia, facilitácia, konciliácia a ďalšie, sa tým pádom dostanú do úzadia ešte väčšmi, ako je tomu v súčasnosti. Načrtnutý trend môže v krajnom prípade viesť až k úplnému zániku spomenutých foriem alternatívneho riešenia sporov.
Pod bodom 3 za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., 106/2014 Z. z., 102/2014 Z. z., 151/2014 Z. z., 199/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok alebo oddelene od nich všetky formy mimosúdneho riešenia sporu podľa osobitného predpisu ako predvolené možnosti riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, Ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie, alebo mu bola spôsobená škoda, tieto možnosti však môže spotrebiteľ odmietnuť.".
Odôvodnenie: Základný rámec ochrany spotrebiteľa stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa, preto je nevyhnutné navrhované zrovnoprávnenie všetkých inštitútov alternatívneho riešenia sporov reflektovať aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. Navrhovaná úprava má zároveň potenciál jednoduchším a rýchlejším spôsobom odbremeniť všeobecné súdy od množstva sporov s nižšou hodnotou sporu a zároveň neodradiť spotrebiteľov od uplatnenia si svojich práv.
Toto je teda doplňujúci návrh. Ja znova len zdôrazním, že ak ma pán minister, pán spravodajca, aj zástupcovia vládnej strany, ktorí sa venujú spotrebiteľskému právu, naozaj chcete presvedčiť o tom, že reflektujete požiadavky spotrebiteľskej verejnosti, že máte úprimný záujem chrániť spotrebiteľa na základe doterajšieho poznania a tých všetkých negatívnych skúseností, ktoré vyplynuli z uskutočňovania rozhodcovských súdov, prosím vás pekne, zapracujte tu kľúčový záväzok európskej smernice do predloženého a v tomto čase prerokovaného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rovnako tak, ak ma chcete presvedčiť o tom, že neprivilegujeme, neprotežujeme jeden druh alternatívneho riešenia, vlastne ten, ktorý bol v doterajšej spotrebiteľskej praxi tým najproblematickejším, venujme rovnakú pozornosť, koncentrujme svoju pozornosť aj na to, čo tu reálne existuje. Nezatvárajme si pred tým oči, využime potenciál mediátorov, využime potenciál spotrebiteľských združení, ktoré majú niekoľkoročnú, niektoré až niekoľkodesaťročnú prax v pomoci spotrebiteľom Ak toto budeme obchádzať, veľmi si nepomôžeme.
A ja verím tomu, že úprimným záujmom nás všetkých je predchádzať sporom, ktoré sa preukázali byť nezvládnuteľné pre štát a ktoré vďaka tomu, aké je inštitucionálne a legislatívne nastavenie právneho rámca ochrany spotrebiteľa, mnohých spotrebiteľov dostalo práve do bezvýchodiskových životných situácií.
Ďakujem za pozornosť.
