Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.10.2014 o 9:37 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 23.10.2014 17:41 - 17:51 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení prítomní poslanci, zástupcovia vlády, ja si dovolím predniesť interpeláciu voči ministrovi financií a voči ministerstvu financií, a to vo veci udeľovaných, podľa môjho názoru na neoprávnených podkladoch udeľovaných pokút a sankcií vo veci prezidentskej kampane, prezidentských volieb.
Ja som sa doteraz snažila túto otázku neotvárať verejne, pretože som predpokladala, dúfala a verila, že táto vec sa vyrieši bez toho, aby ju bolo potrebné verejne otvárať, možno aj na pôde parlamentu formou podanej interpelácie, ale vzhľadom na to, že už mám skúsenosť a za sebou aj proces odvolania podaného rozkladu aj jeho zamietnutia, neviem, či ešte práve tento postup a podaná interpelácia, kde upozorním na tie najzákladnejšie nejasnosti a nezrovnalosti nepomôže v tom, aby som nebola nútená podať žalobu na súd.
Takže tá moja interpelácia. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V marci tohto roku sa uskutočnili voľby prezidenta Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky o ľudovom hlasovaní a jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je voľba prezidenta spravidla dvojkolová. Dvojkolové voľby prezidenta sa uskutočnili aj tento rok, kedy dňa 15. marca 2014 sa konalo prvé kolo voľby prezidenta a následne dňa 29. marca 2014 sa uskutočnilo druhé kolo voľby prezidenta. V zmysle zákona č. 46/1999 je kandidát na funkciu prezidenta povinný predložiť ministerstvu financií v lehote 30 dní od konania voľby prezidenta oznámenie o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré získal na svoju propagáciu a o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zo strany ministerstva financií pokutou až do výšky 66 387 eur.
V súvislosti s oznamovacou povinnosťou Ministerstvo financií Slovenskej republiky tento rok udelilo podľa mojich informácií viacerým kandidátom na funkciu prezidenta finančnú sankciu, a to vo výške minimálne 1 000 eur. Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní... (Ruch v sále.)
Prepáčte, ale ten ruch ma ruší v parlamente. Ak dovolíte, pán Hlina, keď vy vystupujete, sa vám nepáči, keď sa rokuje, tak buďte taký tolerantný, ohľaduplný a tolerujte, že aj iný, keď prednáša, tak ho asi ruší, nie keď... Buďte tak dobrý. Chcite od druhých to, v čom budete vy príkladom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Buďte príkladom, ak si vyžadujete pozornosť vlády a poslancov vy! Ďakujem.
Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní, tak ako to prikazuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta. Jediným dôvodom udelenia týchto pokút je však nejasná interpretácia vyššie uvedeného paragrafového ustanovenia, podľa ktorého sa predmetné oznámenie musí predložiť ministerstvu financií najneskôr do 30 dní od konania voľby prezidenta. Najmä slovné spojenie "od konania voľby prezidenta" spôsobuje interpretačné nerovnosti, kde nie je jednoznačné, od ktorého dňa sa lehota 30 dní má vlastne počítať. Ministerstvo financií zastáva názor, že sa má lehota počítať od prvého kola prezidentských volieb. Výklad ministerstva financií spôsobil stav, keď viacerým kandidátom na funkciu prezidenta bola udelená pokuta, pričom samotné ministerstvo vôbec nereflektovalo na prednesené argumenty sankcionovaných kandidátov. Hoci samotné ministerstvo prostredníctvom svojho tlačového odboru rezortu potvrdilo skutočnosť, že lehota sa má počítať od skončenia druhého kola volieb prezidenta, nevyhovelo námietkam jednotlivých kandidátov, ktorí upozorňovali, že v tejto lehote konali a zúčtovanie prostriedkov aj predložili. Sankcionovaní kandidáti pokladajú uvedené konanie ministerstva financií za protizákonné a žiadajú vrátenie uhradených sankcií, ktoré boli podľa ich názoru udelené protizákonne. Len podotýkam, že úhrada týchto vyrubených, na nepodložených základoch, neodargumentovateľných základoch vyrubených pokút mala neodkladný účinok.
Rovnako je nejasné, prečo ministerstvo radšej neskúmalo skutočnú výšku prostriedkov jednotlivých kandidátov, ktoré boli vynaložené na samotnú kampaň a tiež v zmysle zákona o spôsobe voľby prezidenta mali určité limity. Už niekoľko mesiacov pred konaním samotných prezidentských volieb sme boli svedkami rozsiahlych kampaní jednotlivých kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit na kampaň, ktorá bola stanovená a ohraničená sumou 132 775 eur. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Prečo ministerstvo financií udelilo viacerým kandidátom na funkciu prezidenta pokutu aj napriek nejasnému výkladu zákona č. 46/1999 a nezohľadnilo riadne ich námietky?
2. Prečo ministerstvo financií dôsledne nepreskúmalo skutočnú výšku vynaložených prostriedkov na kampaň kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit finančných prostriedkov, ktoré je možné vynaložiť na svoju kampaň?
Ja už len záverom k tejto interpelácii chcem dodať, že po celom procese, v ktorom som sa snažila predniesť argumenty, ktorými sme vybúrali dôvodnosť rozhodnutia ministra aj pri podanom rozklade, vzhľadom na to, že tie neboli riadne zodpovedané, som nútená, pokiaľ nezaberie táto interpelácia, podať žalobu na ministerstvo financií v záujme ochrany mojich dotknutých politických a občianskych práv. Nepáči sa mi, ak deficit a dieru v rozpočte dnes má ministerstvo financií záujem zaliepať neoprávnene stanovenými vyrubenými sankciami a poplatkami voči poslancom. Ak toto robia voči poslancom, ako sa môžu občania našej krajiny pri rovnako vyrubených sankciách a pokutách brániť? Nestačia slová, nestačia pádne preukázané argumenty, ministerstvo ide svojou cestou a zaliepa diery v rozpočte bičom ušitým na ľudí. Toto nie je správny prístup, hlavne v podmienkach, keď dennodenne koľkokrát parlament rokuje, sme svedkami potvrdzovaných informácií, akým spôsobom štát ľahko prichádza o vlastné zdroje, o strategické subjekty, strategické suroviny v prospech finančných záujmových skupín, nadnárodných skupín a všetky tieto diery, všetky tieto profity, ktoré tieto skupiny, oligarchovia získavajú, majú nahrádzať občania, ktorým sú takýmto spôsobom, ako je vidieť na mojom príklade, vyrubované na neoprávnených základoch, nepodložených, neodargumentovaných základoch sankcie a pokuty.
Voči takémuto prístupu, ktorý neni ani sociálny, ani mravný, prieči sa dobrým mravom, sa budem brániť. Stále mám však nádej, že aj táto interpelácia prispeje a pomôže tomu, aby som nebola nútená podať na konanie ministra a ministerstva žalobu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:26 - 10:28 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Zastávam toho názoru, čo predniesol pán poslanec Lipšic aj pán poslanec Huba. Určite podporím návrhy, ktoré budú viesť k tomu, aby, ak už sa oslabuje a chýba, absentuje podpora zo strany štátu pre mnohé neziskové mimovládne organizácie, ktoré suplujú jeho chýbajúce služby, tak je potrebné nastaviť daňové programy, úpravy daní tak, aby takéto mimovládne organizácie, neziskové organizácie boli zvýhodnené, aby teda existovali a boli posilnené programy pre ich existenciu.
Som ale rada, pán poslanec, že ste upozornili na tú nerovnováhu, na ktorú som ja poukazovala aj včera, keď bol prerokovaný zákon o dani z motorových vozidiel. Naozaj je to signifikantné. Nerovnováha nastavenia daňových úprav, monopoly, nadnárodné spoločnosti požívajú neprimerane, až prekvapivo ústretový prístup, ako sa to ukázalo aj v prípade úpravy dane z pridanej hodnoty pre poskytovateľov elektronických služieb, telekomunikačných služieb nadnárodného charakteru, a na druhej strane potom deficity, ktoré vznikajú v štátnom rozpočte, diery, ktoré vznikajú práve preto, že štát sa veľmi ľahko zbavuje ziskových odvetví, majú zaliepať práve obyčajní ľudia, malí, strední podnikatelia, malé, stredné podniky. Som rada, že ste na túto nerovnováhu upozornili, pretože je signifikantná o to viac, že takéto rozdiely, asymetrie generuje sociálna vláda, sociálna vládna strana.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2014 16:36 - 16:37 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Darmo sa snažíte, pán poslanec Blanár, nás o správnosti a dobromyseľnosti navrhovaného zákona presvedčiť, ak som upozornila na takú skutočnosť, že v krajine, ako je naša, kde je tak nízka životná úroveň a kde autodopravcovia volajú po pomoci a upozorňujú na to, že máme štvornásobne vyššie sadzby daní, ako sú odporúčania a predpisy, smernice Európskej únie, ako môžeme takýto zákon podporiť. Sme krajina, ktorá je za Írskom druhá v poradí, ktorá má najvyššiu sadzbu daní z motorových vozidiel. Podpísaná je dohoda s autodopravcami. Prečo túto dohodu, ktorá sa má priblížiť európskym štandardom, nerešpektujete? Prečo potrebujeme našich ľudí, obyčajných ľudí, obyčajných autodopravcov takto trýzniť? Nedá sa táto novela zákona podporiť. Nedá. Obzvlášť ak, ešte raz zdôrazňujem, deficity a prázdne miesta, diery v štátnom rozpočte, ktoré vznikajú preto, že štát stráca príjmy a čisté zisky do štátnej pokladne práve preto, že ich odovzdáva nadnárodným skupinám, finančným skupinám, majú teraz pokrývať obyčajní ľudia, poslední v reťazci. Nedá sa to podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2014 16:02 - 16:09 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zareagovať, a to podporne k tomu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý predniesol Igor Hraško, ktorého som vlastne spoluautorkou. Chcem podporiť všetky tie jeho argumenty a ešte raz zvýrazniť a zdôrazniť potrebu úpravy dane z motorových vozidiel tak, ako sa na požiadavky autodopravcov a odporúčania smernice Európskej únie patrí.
Budem veľmi rada, pán minister, ak mi vysvetlíte, prečo sme z krajín, prečo sme krajinou, ktorá je v poradí, druhá za Írskom, ktorá má najvyššiu sadzbu dane z motorových vozidiel. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo Slovensko má tak vysokú daň z motorových vozidiel. A rovnako by som si požiadala vysvetliť, prečo, ak minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán a aj štátny tajomník, pán Viktor Stromček uskutočnili dohodu s úniou autodopravcov o tom, že ak budú otvárať zákon, tak znížia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcich cenu nafty na štandardné úrovne Európskej únie, tak sa pýtam, prečo tento návrh zákona o dani z motorových vozidiel nebol nastavený tak, aby nielen unifikoval sadzbu dane v rámci regionálnych rozdielov, ale aby táto sadzba dane vzhľadom na to, aká je hospodárska, finančná kríza, ako sa ľuďom a autodopravcom život sťažuje, prečo táto novela nie je nastavená tak, aby bola prístupná ľuďom, aby ich odbremenila od neúnosnej daňovej záťaže.
Rovnako sa budem pýtať na to, prečo pri formulácii a zadefinovaní tohto zákona, novely, sme nesledovali vzory pre nás príkladných krajín Nemecko a Rakúsko, kde hneď potom, ako zaviedli mýto, mýtny poplatok, bola znížená sadzba dane. A to nie o zlomok, ale o výraznú časť. V dôsledku takto navrhovaného zákona sa zníži sadzba dane iba o zlomok. Avšak na podmienky, o ktorých hovorím, a tieto argumenty, ktoré máme podložené, je žiaduce, aby táto sadzba dane bola znížená na tú úroveň, ako sme to deklarovali, naniesli a navrhli v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Ak za tento návrh vládna strana nebude hlasovať, nepresvedčí ma opakovane, tak ako som na to poukazovala aj v iných ďalších prípadoch, o tom, že má v sebe sociálny rozmer, pretože cesta, ktorou idete, že v daňových úpravách alebo v návrhoch na nastavenie výšky daní, sadzby daní - a to už je jedno o akú, aký typ dane ide, či o daň z motorových vozidiel, alebo o daň z pridanej hodnoty, nastavenie toho typu -, že deficit ideme vykrývať čoraz väčšou záťažou smerom k občanom, zvyšovaním daní, zvyšovaním poplatkov, zvyšovaním odvodov, táto cesta vypĺňania dier v rozpočte, deficitov je nesprávna. Obzvlášť ak sa to deje na pozadí toho, že sme svedkami toho, ako sa štát pod vaším vedením sám zbavuje príjmov z nášho štátneho, spoločného bohatstva, strategických subjektov, strategických surovín v prospech nadnárodných a finančných skupín. Toto nie je správna cesta. Ak uvoľňujete opraty a vytvárate priestor pre to, aby sa na úkor nášho obyvateľstva a na úkor ochrany našich národných, ekonomických, finančných hodnôt a záujmov obohacovali finančné skupiny. A toto je ďalší príklad z dielne vašich návrhov, ktorý vás v tomto usvedčuje. Tento postup je nenáležitý. Ak chcete naozaj prijať dobrý zákon o dani z motorových vozidiel, rešpektujte a reflektujte na požiadavky ľudí, ktorých sa táto novela a jej dopady dotýkajú. Tí volajú po tom, na čo majú nárok a k čomu ste sa zrejme vy ako vláda a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zaviazali. Zaviazali ste sa k tomu, že sa priblížite daňou z motorových vozidiel k štandardom Európskej únie. A faktom je, že daň z motorových vozidiel na Slovensku je štvornásobne vyššia ako minimálna sadzba dane odporúčaná predpisom európskej smernice. (Reakcia z pléna.) Je to poburujúce, je to poburujúce! A usvedčuje vás to v tom, že so sociálnym rozmerom nemáte nič spoločné. Vykrývanie deficitov a dier štátneho rozpočtu tým, že na tých najslabších a na tých posledných v reťazci uvijeme naj-, najsilnejší a najväčší bič, nie je sociálna cesta. Toto nie je príklad sociálnej politiky. Práve naopak.
A rovnako sa to týka aj toho nášho návrhu v druhej časti, v ktorom upozorňujeme, že čo sa týka správneho nastavenia daňových úľav, sa potrebujeme pre, pre podporu a motiváciu v nákupe nových motorových vozidiel, sa potrebujeme priblížiť českým štandardom. Ak to dokážu naši susedia nastaviť tak, aby tie úľavy boli čo najvyššie, prosím pekne, sledujme kroky našich susedov. Ak chceme ľuďom pomáhať, tak ja verím tomu, že návrhy, ktoré tu prednesiete a ktoré budeme prerokovávať, budú vyzerať úplne inak. Verím, že takto pripravený návrh, ak sa zaňho nezahlasuje, ste pripravení niesť aj svoju politickú zodpovednosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2014 9:29 - 9:30 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Opäť len vo faktickej poznámke chcem zvýrazniť, že všetka tá legislatívna teória a pre mňa zatiaľ predstieraná snaha o..., úprimná snaha o posilňovanie práv spotrebiteľa, pozícií spotrebiteľa na finančnom trhu bude opodstatnená, bude vieryhodná potom, ak budem vidieť, že tieto legislatívne návrhy budú v praxi v reálnom živote vykonateľné, ak budem vidieť, že budú účinné, a to sa prejaví tým konkrétnym rozmerom, že ľudia, spotrebitelia, ktorí sú poškodzovaní úžerníckymi zmluvami, budú z týchto úžerníckych zmlúv vymaňovaní, budú z nich oslobodzovaní a v prípade, že ich práva boli poškodené, boli dotknuté, tak títo finanční spotrebitelia budú odškodnení.
Vtedy uverím, že takto navrhované zákony, predkladané zákony majú svoje opodstatnenie a majú svoj význam. Ak budem vidieť, že na základe nich a vymedzenia, posilnenia kompetencií dotknutých orgánov naozaj sa sfunkční ochrana spotrebiteľa na tú úroveň, akú si zasluhuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2014 9:11 - 9:15 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci. Ja sa tiež v stručnosti vyjadrím k tomuto zákonu v rovine teórie a legislatívnej teórie, samozrejme, nedá nič iné ani mne, iba tento návrh privítať, pretože spotrebiteľská prax, reálny život riadne ukazuje a vyplýva to z mnohých podnetov spotrebiteľov, že finančný dohľad alebo dohľad, kontrola nad finančným trhom, ktorá by chránila práva spotrebiteľa, nieže pokuľháva, ale v princípe neexistuje. Spotrebitelia, či už boli poškodení nebankovými subjektami, ale nielen nebankovými subjektmi, aj bankovými inštitúciami, prípadne rôznymi inými finančné služby poskytujúcimi subjektmi, poisťovňami. V mnohých prípadoch, aj keď sa preukázalo potom na rôznych úrovniach riešenia cez súd ich právo, neboli uspokojení a riadne vybavení ani Slovenskou obchodnou inšpekciou, dokonca ani Národnou bankou Slovenka. Existujú konkrétne príklady toho, že Národná banka Slovenska neuznala opodstatnené nároky spotrebiteľov a chudák spotrebiteľ v komplikovaných náročných etapovitých procesov formou odvolaní, dovolaní napokon sa dovolal svojej pravdy dokonca na Najvyššom súde. Mňa by preto v tomto ohľade zaujímalo, ak by ste aj vy, pán minister, mi mohli dať niekoľko konkrétnych odporúčaní, konkrétnych nástrojov, na ktoré pamätáte v tomto zákone a ktoré majú byť garanciou, zárukou a zábezpekou toho, že v reálnom živote, v tom praktickom živote ochrany spotrebiteľa naozaj sa môžeme dočkať merateľného posunu v súčasnosti nežiaduceho stavu ochrany práv finančného spotrebiteľa, ktoré konkrétne nástroje majú byť garanciou, zábezpekou toho, že Národná banka Slovenská nebude opomínať, nebude formálne vybavovať podnety spotrebiteľov, ktorých sa preukázateľne budú objektivizovať finančnými subjektmi obchádzané ich spotrebiteľské práva.
To je jedna vec a druhá vec. Konkrétny príklad jedného pána, ktorého prípad, ktorý ho zasiahol veľmi dramaticky aj v jeho osobnom živote. V máji mu hakeri odcudzili z jeho účtu 90-tisíc eur. Tento pán, konkrétny spotrebiteľ mi každý deň volá, je v zúfalej situácii a poukazuje na to, že napriek tomu, že všetky tieto podnety, a to, čo sa mu udialo, čo vyšetruje polícia, čo je predložené aj dotknutým kontrolným vyšetrovacím orgánom, je zúfalý, pretože žiaden s týchto verejnoprávnych subjektov mu v jeho situácii nevie pomôcť.
Takže ja očakávam, že aj tento zákon, ak naozaj má byť živý, ak má byť dôkazom toho, že je tu úprimná snaha riešiť práva spotrebiteľov, posilniť ich kompetencie, posilniť ich pozície, ak dochádza k úmyselnému poškodzovaniu zo strany bankových, nebankových a iných subjektov. Ja verím, že v duchu tohto zákona v rámci tohto zákona bude aj tento konkrétny podnet toho nešťastníka občana - spotrebiteľa vybavený. Tento prípad budem sledovať a nič iné mi nezostáva, ako len cez moju vlastnú zainteresovanosť sledovať, či naozaj kompetencie Národnej banky Slovenska budú posilnené k praktickému prínosu a zadosťučineniu spotrebiteľov, ktorí sú naozaj tou slabšou stranou v zmluvnom vzťahu s finančnými subjektmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.10.2014 11:04 - 11:05 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Rovnako sa chcem dotknúť hlasovania o zmene ústavy. A to v tom zmysle, že k pozmeňováku, ktorí predložili moji kolegovia z klubu, som pristupovala v dobrej viere, že tento pozmeňujúci návrh zásadným spôsobom upraví a naozaj bude zárukou, zábezpekou ochrany vody a jej využitia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nejaký návrh mi dajte na hlasovanie, to ste mohli v rozprave sa vyrozprávať.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Vzhľadom do... Neni tu spravodajca, chcela by som poprosiť...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dajte návrh, o čom chcete hlasovať.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ak dovolíte, budem pokračovať. Chcela by som poprosiť spravodajcu, aby ma z tohto pozmeňujúceho návrhu vypustil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 9:37 - 9:39 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
No začnem asi od konca. Nemohla som podporiť tieto zákony, pán Martvoň, akokoľvek by som chcela, lebo tak, ako aj tento zákon, nie sú precizované a nie sú vytvorené, nie sú zadefinované, upravené do koncovky tak, aby som nadobudla presvedčenie, že skutočne chránia spotrebiteľa. Takže prestaňte útočiť, idete útokom.
Čo sa týka predloženého návrhu, vyzývam zástupkyne organizačného úseku, ja som im oba doplňujúce návrhy, či k Obchodnému zákonníku alebo spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu, odovzdala v stredu. Nechápem, prečo nie je zabezpečené, a to dávam do pozornosti aj predsedovi parlamentu, podpredsedom, nechápem, prečo doteraz poslanci tieto oba pozmeňujúce návrhy k Obchodnému zákonníku, spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu nemajú na stoloch. Čo toto má znamenať? Aký je tu účel? Verím, že sa to dá okamžite do poriadku. (Výkriky z pléna.) Takže, pán Martvoň, opravte sa.
A ďalšia vec, ne, ne-zvý-ho-dňu-jem mediáciu. Prosím vás pekne, prestaňte zavádzať. Ja poukazujem na to, že tým, že venujete prílišnú pozornosť rozhodcovskému konaniu, práve to robíte na úkor iných alternatívnych foriem riešenia. Som za zrovnoprávnenie všetkých foriem alternatívneho mimosúdneho riešenia sporov, obzvlášť tých, na ktoré už štát poskytol niekoľko rokov nie malé verejné prostriedky. Takže, prosím vás pekne, prestaňte zavádzať a prestaňte ísť útokom na mňa. Je to veľmi priehľadné. Nepochodíte s tým. Ak chcete tento zákon upraviť do správnej podoby, implementujte a preneste tam záväzky zo smernice, ktoré ochránia spotrebiteľa pred špekulatívnymi firmami, ktoré využívajú, účelovo využívajú nadstavené záujmové združenia na to, aby poškodzovali spotrebiteľov rozhodcovským konaním.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2014 9:16 - 9:35 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi aj v druhom čítaní zaujať svoj postoj k predloženej a prerokovanej novele o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vystúpim v kontexte toho, čo som uviedla už v prvom čítaní, a to tak, že budem sa snažiť poukázať na to, aký je môj postoj všeobecne aj k predošlému zákonu o rozhodcovskom konaní, obzvlášť práve k takto špecifickom zameranom zákone, k špecificky zameranému zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Budem sa snažiť vlastne dať do pozornosti aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pardon, doplňujúci návrh, ktorý vlastne bude takým spredmetnením, návrhom na praktickú úpravu prerokovaného zákona.
Ja chcem poukázať hlavne na to, čo ste aj vy, pán minister, zdôraznili, že spotrebiteľská a vôbec súdna, mimosúdna prax má negatívne skúsenosti s praktickým využitím rozhodcovského konania, obzvlášť citlivo sa to prejavuje práve v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovské konanie, kde sa preukázala vysoká, ktoré sa vyznačovalo vysokou neprofesionalitou, prepojenosťou na sporné, spochybňované, špekulatívne subjekty, sa prejavovali práve tieto rozhodcovské konania negatívne v tých najzraniteľnejších oblastiach spotrebiteľského práva. A to vy už dobre viete, že ide aj o oblasť práve ochrany finančného spotrebiteľa a ide o oblasť podomového predaja. A preto je pre mňa prekvapujúce, že napriek tomu, že skúsenosť mimosúdna aj súdna preukázala potrebu posilnenia alebo takého zvýhodnenia civilného konania prostredníctvom teda civilných súdov, my posilňujeme paradoxne inštitúty rozhodcovského konania, obzvlášť zvýraznením spotrebiteľského, teda rozhodcovského konania pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
V mnohých prípadoch práve tieto rozhodcovské spotrebiteľské konania, rozhodcovské súdy, rozhodcovské doložky sa preukázali byť tendenčné a vo všetkých prípadoch, takmer v 99 percentách takýchto rozhodcovských konaní bola uznaná pravda predávajúceho, respektíve poskytovateľa služieb v neprospech práv, ochrany práv spotrebiteľa, čo nakoniec, ak sa spotrebiteľ obrátil na civilný súd, keď bol nespokojný s takýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu, civilný súd potvrdil nesprávnosť, nekompetentnosť, neprofesionalitu a závislosť, predpojatosť rozhodcovského konania. Ja som sa aj v hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovávaný, pýtala na to, ktoré konkrétne opatrenia, ktoré konkrétne nástroje ma majú presvedčiť o tom, že sa neblahá negatívna prax, respektíve negatívne procesy z tohto rozhodcovského konania budú eliminovať a odstránia z celého procesu. A priznám sa otvorene, že aj to, čo bolo uvedené, čím argumentovali zástupcovia ministerstva spravodlivosti a čo je predmetom aj obsahom dôvodovej správy, pre mňa má len známky takého, formálne prezentovanej snahy o sprecizovanie a zvýšenie, posilnenie dohľadu a kontroly pri udržiavaní týchto rozhodcovských súdov.
Naozaj, v takejto polohe zákon považujem za zákon, ktorý je prejavom snahy privilegovať rozhodcovské konania v neprospech civilných súdov, ale aj v neprospech iných alternatívnych mimosúdnych foriem riešenia. Nechcem sa znova opakovať, máme tu predsa aj zákon o mediácii, máme tu celú škálu mediátorov, ktorým nevenujeme potrebnú pozornosť aj napriek tomu, že už aj v uskutočnených pilotných projektoch, ktoré boli tvorené zdola, sa preukázalo, že toto by bola cesta, rozvíjanie mimosúdneho riešenia ako alternatívy práve cez potrebnú úpravu zákona o mediácii, využívanie ich zapájania do riešenia, mediátorov, zapájaním mediátorov do riešenia spotrebiteľských sporov sa ukázala byť naozaj, ukázalo byť takou perspektívnou, schodnou a ustálenou cestou, ako v budúcnosti možno riešiť spotrebiteľské spory.
Najväčším ale sklamaním pre mňa bolo to, keď som si pozrela jednotlivé ustanovenia európskej smernice, a z nej vyplynul záväzok, ktorý sa týka v alternatívnych riešeniach sporov, spotrebiteľských sporov aj našej krajiny ako členskej krajiny Európskej únie, a to je čl. 10 zásada slobody, kde sa uvádza, že "členské štáty zabezpečia, aby dohoda medzi spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti subjektu ARS nebola pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzavretá pred tým, ako spor vznikol a ak je v jej dôsledku spotrebiteľ zbavený práva podať v záujme vyriešenia sporu žalobu na súd". Ak som sledovala takéto opatrenia a prenos takého záväzku, ktorý vlastne, ktorého potrebnosť vyplynula aj zo spotrebiteľskej praxe a z tých negatívnych skúseností, čo sa týka rozhodcovských konaní, tak naozaj som prenos tohto opatrenia a tohto záväzku v prerokovanom zákone nenašla.
A to je pre mňa veľmi veľkým sklamaním, pretože nezapracovanie tohto záväzku pre mňa znamená, že snaha o posilnenie ochrany spotrebiteľa pri rozhodcovskom konaní nebola úprimná. Nebola úprimná, pretože vy obaja, aj pán minister, aj pán spravodajca, dobre viete, že ak by sme chceli spotrebiteľa chrániť pred rozhodcovským konaním, tak by sme záväznosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy viazali na moment vzniku sporu. Tým, že predmetný zákon umožňuje vznik právneho vzťahu, vznik, podpis ako spotrebiteľskej zmluvy, tak na to nadstavenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy oddelene, formálne je zabezpečená tá oddelenosť, týmto formálne je deklarovaná snaha o to, aby spotrebiteľ pri podpisovaní spotrebiteľskej zmluvy vedel, že oddelenou súčasťou alebo neviazanou súčasťou je aj rozhodcovská spotrebiteľská zmluva, ale nie je to do dôsledkov a do koncovky ochránená pozícia spotrebiteľa, pretože ak by naozaj sme akceptovali posilnenú a mali záujem o posilnenie ochrany spotrebiteľa, tak by sme vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a jeho záväznosť viazali na stav jeho vyššej bdelosti, teda na vznik samotného sporu, pretože vtedy sa prirodzene predpokladá, že spotrebiteľ, ak sa ocitne v konflikte s predajcom, poskytovateľom služieb, ak upozorní na to, že niektorých, teda pri poskytovaní služby zlyhal alebo, nedajbože, využil nekalé marketingové praktiky, tak čokoľvek mu ten predajca alebo poskytovateľ následne poskytne, keď spotrebiteľ stráca dôveru v profesionalitu a odbornú spôsobilosť toho predajcu, čokoľvek mu tento predajca, poskytovateľ ponúkne, už k týmto jeho návrhom pristupuje v stave vyššej opatrnosti, vyššej bdelosti a vyššej obozretnosti.
Tento moment je pre mňa kľúčový a ja veľmi dobre viem, že aj profesionálne odborné kruhy, ktoré sa, ľudí, ktorí sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, o tom vedia. Je, bol už najvyšší čas na to, aby sa táto smernica a ten záväzok, na ktorý som poukázala, účinnosť záväzku spotrebiteľa voči rozhodcovskému konaniu naozaj viazala na moment vzniku sporu.
Ja som presvedčená o tom, že ak by ktorýkoľvek poskytovateľ, ktorý pochybil alebo mal záujem oklamať spotrebiteľa tak, že používal nekalé marketingové praktiky, predložil pred spotrebiteľa rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu v štádiu vzniku sporu, takúto zmluvu by spotrebiteľ neprijal, odmietol by ju, lebo bolo by to v štádiu a v momente, kedy naozaj tá dôvera spotrebiteľa voči predajcovi bola výrazne nabúraná.
No a v podstate na tento moment sa vzťahuje aj mnou predložený doplňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.
Vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V bode 1 čl. I v § 3 ods. 1 je úprava, ktorá znie:
"Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve." Čo je najdôležitejšie: "Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol.".
Odôvodnenie: Článok 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorým sa mení nariadenie ES č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES ustanovuje pre spotrebiteľa nezáväznosť dohody medzi ním a dodávateľom predkladať sťažnosti subjektu na alternatívne riešenie sporu v prípade, že takáto dohoda bola uzatvorená ešte pred vznikom sporu. Smernica zároveň neukladá, aby boli uzatvorenou dohodou viazaní aj právni nástupcovia zmluvných strán. Vládny návrh zákona je tak na základe vyššie uvedeného v rozpore s predmetnou smernicou.
Pod bodom 2 v čl. I v § 3 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "ani využiť inú formu alternatívneho riešenia sporov a podľa osobitného zákona).".
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zamedzenie zvýhodnenia a uprednostnenia konania na rozhodcovskom súde na úkor civilného konania a iných alternatívnych spôsobov riešenia sporov. Odbremenenie všeobecných súdov je v záujme tak Európskeho spoločenstva, ako aj Slovenskej republiky. Napriek existencii alternatívnych spôsobov riešenia sporov je verejné povedomie o takejto možnosti veľmi chabé. Navrhovaná úprava má potenciál napomôcť rozšíreniu všeobecného povedomia o alternatívnych riešeniach sporov. Hoci spotrebiteľské rozhodcovské konanie taktiež predstavuje jednu z foriem alternatívneho riešenia sporov, je potrebné propagovať aj ďalšie možnosti riešenia sporov. Sme toho názoru, že rozhodcovské konanie má v porovnaní s ostatnými alternatívnymi riešeniami sporov stabilné postavenie, pričom navrhovaná úprava ho ešte väčšmi posilňuje. Ostatné formy riešenia sporov, ako napríklad mediácia, negociácia, facilitácia, konciliácia a ďalšie, sa tým pádom dostanú do úzadia ešte väčšmi, ako je tomu v súčasnosti. Načrtnutý trend môže v krajnom prípade viesť až k úplnému zániku spomenutých foriem alternatívneho riešenia sporov.
Pod bodom 3 za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., 106/2014 Z. z., 102/2014 Z. z., 151/2014 Z. z., 199/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok alebo oddelene od nich všetky formy mimosúdneho riešenia sporu podľa osobitného predpisu ako predvolené možnosti riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, Ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie, alebo mu bola spôsobená škoda, tieto možnosti však môže spotrebiteľ odmietnuť.".
Odôvodnenie: Základný rámec ochrany spotrebiteľa stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa, preto je nevyhnutné navrhované zrovnoprávnenie všetkých inštitútov alternatívneho riešenia sporov reflektovať aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. Navrhovaná úprava má zároveň potenciál jednoduchším a rýchlejším spôsobom odbremeniť všeobecné súdy od množstva sporov s nižšou hodnotou sporu a zároveň neodradiť spotrebiteľov od uplatnenia si svojich práv.
Toto je teda doplňujúci návrh. Ja znova len zdôrazním, že ak ma pán minister, pán spravodajca, aj zástupcovia vládnej strany, ktorí sa venujú spotrebiteľskému právu, naozaj chcete presvedčiť o tom, že reflektujete požiadavky spotrebiteľskej verejnosti, že máte úprimný záujem chrániť spotrebiteľa na základe doterajšieho poznania a tých všetkých negatívnych skúseností, ktoré vyplynuli z uskutočňovania rozhodcovských súdov, prosím vás pekne, zapracujte tu kľúčový záväzok európskej smernice do predloženého a v tomto čase prerokovaného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rovnako tak, ak ma chcete presvedčiť o tom, že neprivilegujeme, neprotežujeme jeden druh alternatívneho riešenia, vlastne ten, ktorý bol v doterajšej spotrebiteľskej praxi tým najproblematickejším, venujme rovnakú pozornosť, koncentrujme svoju pozornosť aj na to, čo tu reálne existuje. Nezatvárajme si pred tým oči, využime potenciál mediátorov, využime potenciál spotrebiteľských združení, ktoré majú niekoľkoročnú, niektoré až niekoľkodesaťročnú prax v pomoci spotrebiteľom Ak toto budeme obchádzať, veľmi si nepomôžeme.
A ja verím tomu, že úprimným záujmom nás všetkých je predchádzať sporom, ktoré sa preukázali byť nezvládnuteľné pre štát a ktoré vďaka tomu, aké je inštitucionálne a legislatívne nastavenie právneho rámca ochrany spotrebiteľa, mnohých spotrebiteľov dostalo práve do bezvýchodiskových životných situácií.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2014 13:43 - 13:58 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní ešte ostalí poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v krátkosti môj postoj k navrhovanej úprave Obchodného zákonníka.
A bude veľmi jednoduchý v princípe a praktický, lebo v princípe očakávala som, že hlavným významom a cieľom prerokovaného a predloženého Obchodného zákonníka v snahe zamedziť nejakým špekulatívnym vytváraniam nových a nových obchodných, teda spoločností, eseročiek, ich bezbrehému reťazeniu tento Obchodný zákonník práve zamedzí a celkom pozitívne som vnímala aj tie prvotné informácie o tom, že sa zriadi register diskvalifikovaných osôb, ktorý rovnako bude nielen nástrojom na sprísnenie a zvýšenie dohľadu nad možným špekulovaním v reťazených eseročkách, ale zároveň bude plniť aj preventívnu funkciu voči širokej verejnosti, širokej verejnosti laickej alebo aj odbornej. A na moje veľké prekvapenie, keď som si študovala tento pripravený návrh zákona a rovnako som sa na jeho praktický význam pre širokú spotrebiteľskú verejnosť dopytovala v druhom čítaní na hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovaný, ma veľmi ukvapilo, že pripravujeme takýto nástroj – a je to systémový nástroj – bez toho, aby naplnil aj v dôvodovej správe proklamovaný zámer, a to je ten verejnoprávny účinok, verejnoprávny rozmer. Ja som predpokladala a som presvedčená o tom, že ak vytvárame takéto registre diskvalifikovaných osôb, tak bez toho, aby to slúžilo na informovanosť a orientáciu odbornej alebo aj širšej, teda zainteresovanej verejnosti, prípadne širšej verejnosti bez toho, aby to bolo zverejnené, to proste nie je možné dosiahnuť. A preto som v druhom čítaní pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý na túto skutočnosť upozorňuje. Neviem si predstaviť, ani mi nebolo zdôvodnené, prečo tento register diskvalifikovaných osôb, ktorý má spĺňať preventívnu funkciu, má poskytovať informácie občanom o tom, kde sú aké sporné osoby alebo teda osoby, ktoré prešli trestným konaním, boli usvedčené zo špekulatívneho a trestného konania, nerozumiem teda dobre tomu, prečo takýto register pre širokú verejnosť by nemal byť vlastne sprístupnený. Okrem toho, že žiadam upozornením aj teda predložením tohto pozmeňováka na zohľadnenie a zabezpečenie tohto verejnoprávneho rozmeru, chcem upozorniť na to, že je žiaduce, a to som tiež pripomenula na rokovaní hospodárskeho výboru v druhom čítaní štátnu tajomníčku pani Jankovskú na ten rozmer, že do tohto registra je žiaduce pre jeho univerzálny charakter a možné všestranné použitie, je potrebné zahrnúť do tohto registra aj konateľov spoločností, eseročiek, ktoré poškodzujú kolektívne práva, kolektívne hromadné skupiny spotrebiteľov. Ide predovšetkým o konateľov spoločností, pri ktorých už máme aj vydané súdne rozhodnutia, v ktorých je potvrdené právo spotrebiteľa a je formou tohto vydaného súdneho rozhodnutia viazaný predajca, prípadne poskytovateľ služieb, ktorý využil a bol usvedčený z používania nekalých marketingových praktík k plneniu svojich záväzkov voči poškodenému spotrebiteľovi.
Avšak čo sa v prípade súdnej praxe stáva, morálne spotrebitelia tieto súdy vyhrávajú v občiansko-súdnych konaniach, ale iba morálne ich vyhrávajú. Ak sa snažia cestou súdu vymôcť svojich pohľadávok voči týmto špekulatívnym eseročkám, štát ani súd im v tomto smere nevie pomôcť. A v tomto prípade, naozaj ak otvárame Obchodný zákonník – a ministerstvo spravodlivosti aj pani Jankovská dobre vie o tomto probléme – sa nestačí uspokojiť s tým, že máme register osôb, ktorý má takýto deficit. Neobsahuje a nezahŕňa aj osoby, ktoré preukázateľne, o čom svedčia súdne rozhodnutia, poškodzujú hromadné skupiny spotrebiteľov. Myslím si, že nie je potrebné pri prerokovaní tohto zákona upozorňovať, prečo bolo potrebné novelizovať zákon o podomovom predaji a súčasne s tým aj vyhodnotiť, aké účinky prinieslo prijatie nového zákona o podomovom predaji pre samotnú spotrebiteľskú verejnosť.
Takže v snahe zamedziť takej nepoužiteľnosti a nepraktičnosti, neuniverzálnosti vytváraného registra diskvalifikovaných osôb, prednášam aj môj pozmeňujúci návrh. Dovolím si ho prečítať.
Pod bodom 1 čl. I v § 13a ods. 2 znie:
"Rozhodnutie o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pod bodom 2 navrhujeme vypustiť, vypúšťajú sa čl. 3, doterajšie články sa následne prečíslujú. Zdôvodnenie:
Vzhľadom na cieľ navrhovanej právnej úpravy, a to zverejniť register diskvalifikácií, stráca význam ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vydanie osvedčenia o tom, či žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je.
Pod bodom 3 navrhujeme v čl. 7 vložiť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 80 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová:
"a verejnosť na ochranu pred osobami vedenými v registri diskvalifikácií".
Pod bodom 2 v § 80 sa na konci pripája táto veta:
"Údaje z centrálneho informačného systému sú verejne prístupné v prípadoch ustanovených týmto zákonom."
Doterajší text sa označuje ako bod 3.
Zdôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne nadväzujúcu na bod 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ak má register diskvalifikácií ako súčasť centrálneho informačného systému nadobudnúť nový rozmer a slúžiť aj verejnosti na zistenie, či v ňom určitá fyzická osoba je zapísaná, ako aj spotrebiteľom na ochranu pred osobami vedenými v tomto registri, je potrebné údaje z tohto registra sprístupniť verejnosti na princípe verejného registra, aby sa s nimi mohli ľudia oboznamovať priebežne.
Pod bodom 4 v čl. 7 v § 82i ods. 3 znie:
"Register diskvalifikácií je verejne prístupný register vedený súdom s agendou registra diskvalifikácií, ktorý na účely zistenia, či o určitej fyzickej osobe v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je, obsahuje údaje podľa § 82k ods. 2, zverejňujú sa údaje iba podľa § 82k ods. 2 písm. a) až d) okrem rodného čísla fyzickej osoby. Do registra diskvalifikácii možno nazrieť v sídle súdu s agendou registra diskvalifikácií alebo na internetovej stránke tohto súdu.
Zdôvodnenie:
Za účelom priznať registru diskvalifikácií reálny a praktický - doplním aj univerzálny - význam pre širokú verejnosť, najmä spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby takýto register bol verejný a prístupný každému k nahliadnutiu. Takýto návrh je v súlade s cieľmi vlády Slovenskej republiky, ktorá priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu uviedla, že má záujem register diskvalifikácií zverejniť. Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií, bude povinný zverejniť obsah výpisu z registra diskvalifikácií bez zbytočného odkladu po zápise údajov z diskvalifikačného listu. Rovnako ako je to v prípade zverejňovania údajov v Obchodnom registri (§ 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
platí, že rodné číslo fyzickej osoby sa nezverejňuje, inak na ostatné v tomto ustanovení vymenované osobné údaje sa bude vzťahovať výnimka zo súhlasu so spracúvaním osobných údajov v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o zbierke osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spôsob sprístupnenia registra verejnosti a jeho vymedzenie ako verejne prístupného registra je použité vo viacerých platných zákonoch, napr. v § 9 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z. zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 5 navrhujeme za čl. VII vložiť nový čl. VIII, ktorý znie:
Zákon, týka sa to zákona o ochrane spotrebiteľa. "Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z. a zákona č. 508/ 2010 Z. z., zákona č. 301/ 2012 Z. z., zákona č. 132/ 2013 Z. z., zákona č. 437/ 2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z. a zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 199/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
"Právoplatný rozsudok súdu vo veci ochrany spotrebiteľa, ktorým sa rozhodlo o použití nekalých obchodných praktík porušiteľom, je rozhodnutím o vylúčení."
Poznámka pod čiarou k odkazu 9b znie:
"9b) Ide o § 13a Obchodného zákonníka."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie k tomuto ustanoveniu, navrhovanému ustanoveniu:
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh osôb, ktoré sa budú zapisovať do registra diskvalifikácií. Ak teda súd vydá rozhodnutie, ktorým konštatuje porušenie povinností podľa zákona č. 250/2007 Z. z . o ochrane spotrebiteľa Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov vo vzťahu k použitiu nekalých obchodných praktík, takéto rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie o vylúčení, ktoré vytvorí podklad pre zápis do registra diskvalifikácií.
V kontexte prečítaného pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu už len záverom poviem, že naozaj nevidím pádne, vecné, opodstatnené dôvody, pre ktoré by register diskvalifikovaných osôb nemal byť zverejnený tak, aby bol dostupný, ako som už uviedla, či už zainteresovanej, alebo aj širšej verejnosti, práve pre ten preventívny účinok a zmysel, že sa budú vedieť či už obchodní partneri, alebo aj spotrebitelia orientovať v zozname spochybňovaných a zaregistrovaných diskvalifikovaných osôb, aby tak vedeli zabrániť vstupu do nevýhodných a špekulatívne nastavených zmlúv a obchodov, a rovnako tak verím, že proklamovaná snaha, či už vás pána ministra, pán minister, alebo štátnej tajomníčky pani Jankovskej, ktorá organizuje mnohé spotrebiteľské semináre, kde, verím tomu, že aj keď sa ich nezúčastňujem, rezonuje otázka poškodzovania kolektívnych práv, kolektívnych záujmov spotrebiteľov hlavne v podomovom predaji, kde predovšetkým figurujú eseročky, nebude žiaden teda problém pre to, aby ste zoznam takýchto spochybňovaných konateľov pre ochranu spotrebiteľov zaviedli do pripraveného registra diskvalifikovaných osôb s cieľom, aby bol čo najuniverzálnejší, aby ho mohli využívať všetci, ktorí sa budú potrebovať chrániť pred špekulatívnymi eseročkami a budú tak mať možnosť vstupovať do korektných, či už obchodných, alebo spotrebiteľských, zmluvných vzťahov.
Ďakujem.
Skryt prepis