Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

27.11.2015 o 9:44 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 8.12.2015 10:25 - 10:33 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som skôr, ako prednesiem svoj pozmeňujúci návrh k zmene Trestného zákona, aby som aj ja v krátkosti zaujala postoj k predkladaným a prerokovaným návrhom zmeny ústavného a Trestného zákona.
Hneď v úvode chcem podotknúť, že na rozdiel od mojich kolegov z opozície ja budem voči týmto zákonom viac zmierlivá, pretože naozaj mám ďaleko od toho, aby som spochybňovala potrebu vyhodnocovania bezpečnostných rizík v situácii, kedy v Európe čoraz viac čelíme nárastu terorizmu. Naozaj si myslím, že prípravu na protiteroristické zásahy nemožno v žiadnom prípade podceňovať ani znehodnocovať, nemala by byť určite ani predmetom nejakého politického boja alebo politických prekáračiek, už vôbec nie predmetom alebo nástrojom na politické zviditeľňovanie sa.
Je to veľmi vážna otázka, a preto v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú posilňovania bezpečnostných zložiek, ja sa hlásim ku všetkému, čo dobré tieto návrhy ústavného zákona a Trestného zákona prinášajú.
Čo však mňa znepokojuje a čo odznelo opakovanie aj v rozprave k obom zákonom, je možnosť zneužívania takéhoto balíčka protiteroristických zákonov. Z rozpravy a z postojov viacerých opozičných poslancov vyznela obava, že pod kepienkom alebo pod rúškom prijatých protiteroristických zákonov sa vysporadúvame, a je tu riziko, obava o to, že budú nejakým spôsobom zastrašovaní alebo prenasledovaní politickí oponenti.
Naozaj som si preskúmala, v Trestnom zákone sa viackrát spomína pojem, slovné spojenie "politický extrémizmus" bez toho, aby bol v základných terminologických pomenovaniach, v pojmoch tento politický extrémizmus zadefinovaný. Ja som na tento problém upozornila aj v rámci rokovania výboru pre európske záležitosti ministra Roberta Kaliňáka, že v situácii, keď nemáme jasne zadefinovaný pojem politický extrémizmus, v situácii, ak nemáme jasne určené kritériá, podľa ktorých budeme politický extrémizmus vyhodnocovať, nepovažujem za správne a považujem za veľmi citlivú otázku, akým spôsobom tento pojem zavádzame a ustanovujeme v prerokovaných návrhoch oboch dotknutých zákonov.
Naozaj, myslím si, že tá obava politických oponentov aj pánov z opozície, ale nielen ľudí z opozície, ale aj občianskych aktivistov, podľa ktorej môžu byť bezdôvodne a nemerateľne označovaní za politických extrémistov, táto obava je dôvodná.
V podstate pred tým, ako prečítam ešte tento pozmeňujúci návrh, chcem uviesť, že na výbore európskych záležitostí bol daný predbežný prísľub ministra Roberta Kaliňáka k tomu, že ak by nejakým zásadným spôsobom robilo toto ustanovenie a zavedenie pojmu politického extrémizmu problém až do takej miery, že by spochybňoval základný cieľ a úprimný zámer vypracovať a predložiť balík teroristických zákonov, takže je náchylný a je ochotný zvážiť, že takýto pojem, nie presne určený, politický extrémizmus z Trestného zákona vypustí.
Takže v takom duchu bol aj pripravený pozmeňujúci návrh. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí tento pozmeňujúci návrh podporili. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Heleny Mezenskej, Janky Šípošovej a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2000 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. III v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová "politickom a".
2. V čl. III v bode 10 sa v § 16a ods. 1 vypúšťajú slová "politicky alebo".
3. V čl. V v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "politický extrémizmus alebo".
Odôvodnenie: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo základných zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útokmi proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmus je veľmi zložité presne špecifikovať, kto je alebo kto nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná.
Zároveň je potrebné dôsledne rozlišovať medzi politickým radikalizmom, ktorý predstavuje hlboké zmeny v demokratickej spoločnosti, nie však odstránenie demokracie, a politickým extrémizmom, ktorý predstavuje nahradenie demokracie totalitným autoritatívnym systémom bez rešpektu k ľudským právam.
Pojem politického extrémizmu sa vykladá ešte nejednoznačnejšie, ide o príliš vágny a ľubovoľne aplikovateľný pojem, ktorého výpovedná hodnota je prakticky nulová. Bez definície politického extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle. Možnosť získavania informácií spravodajskými službami o politickom extrémizme umožní spravodajským službám sledovať de facto každého, koho politické názory sú rozdielne.
Ďakujem za to, že ste mi umožnili prečítať tento pozmeňujúci návrh, a verím, že bude spoločná vôľa tento pozmeňujúci návrh podporiť a tak vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, aby politickí oponenti, ľudia s odlišnými názormi, v podmienkach nejasne špecifikovaného politického extrémizmu boli prenasledovaní a označovaní trestným stíhaním, kde by dochádzalo k zneužívaniu moci verejného činiteľa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2015 10:16 - 10:18 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za pomerne odvážne, vecné, komplexné a aj vyvážené vystúpenie. Podarilo sa vám poukázať na pozitíva a pozitívne dosiahnuté výsledky v programovacom období vlády, vládnej strany. Ale zároveň ste veľmi podrobne analyticky poukázali aj na nedostatky hlavne spočívajúce v rozdieloch, asymetriách, disproporciách, ktoré sa týkajú ako štruktúry príjmov obyvateľstva, tak aj regionálnych rozdielov. Poukázali ste aj na asymetrie, ktoré znepokojujú mňa samotnú, medzi právnou teóriou, prijatými legislatívnymi návrhmi, schválenými návrhmi a ich o obtiažnosťou vo vymožiteľnosti v praktickej oblasti.
Chcem vám poďakovať za takúto bilanciu, za takéto porovnanie plánovaných cieľov a dosiahnutých výsledkov. Možno by za zmienku stálo zamyslieť sa nad tým, ako sme ako opozícia koordinovaným a zjednoteným postupom mohli k lepším výsledkom prispieť i my. A v neposlednej rade by som chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Kadúcovi za to, že prostredníctvom jeho legislatívnej iniciatívy sme mali možnosť sa zamyslieť nad porovnaním a bilancovaním výsledkov vlády. Myslím si, že toto je zákon, ktorý by bolo potrebné podporiť, pretože nedá sa spoliehať len na jednostranné posúdenie a vyhodnotenie výsledkov vládou. Je naozaj žiaduce, aby na pôde parlamentu boli tieto výsledky odkonfrontované aj pohľadom opozície.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.12.2015 15:57 - 15:59 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

2.12.2015 15:41 - 15:44 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážení prítomní kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2015 9:28 - 9:47 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážení prítomní kolegovia, dovoľte i mne zaujať politický, ale aj vecný postoj k predloženému a prerokovávanému návrhu na podporu a pomoc zraniteľným spotrebiteľom v oblasti dodávky energetických služieb, na podporu a riešenie otázky energetickej chudoby.
Hneď v úvode chcem povedať a zdôrazniť, že ja vítam a oceňujem snahu poslancov KDH prísť s takýmto návrhom, pretože otázka energetickej chudoby je nielen sociálnou prioritou Európskej únie, ale, ja verím, aj sociálnou programovou prioritou tejto vlády s výrazným sociálnym rozmerom.
Očakávalo sa, a to je dôvod prečo oceňujem takto pripravený návrh opozície, že takýto koncept, návrh, prípravu súboru legislatívnych opatrení na pomoc zraniteľným spotrebiteľom pripraví skôr vládna strana, pretože, ak si dobre pamätáme, pri schvaľovaní zákona o tepelnej energetike, ktorý bol súčasťou právnych aktov prijatého a schváleného tretieho energetického balíčka, mal byť naplnený do konca roku 2013 aj záväzok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A to bol záväzok spočívajúci v príprave Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Hoci sa tento materiál a tento koncept na ochranu odberateľov v energetike pripravil a bol vládou schválený, žiaľbohu, do konca tohto volebného obdobia sme sa nedočkali a zrejme sa ani nedočkáme konkrétneho zákona, ktorý by predstavil konkrétne legislatívne opatrenia, konkrétne programové prvky, ktoré by napĺňali a realizovali plán pomoci zraniteľným spotrebiteľom. To je dôvod, prečo si vážim, že prichádza s týmto iniciatívnym návrhom, s takýmto proaktívnym prístupom práve opozičná strana.
Druhá vec je však to, akým spôsobom sa navrhuje energetická chudoba riešiť. V tomto ohľade nie som s týmto návrhom až natoľko stotožnená, a to hlavne preto, že uvedený návrh poslancov KDH neobsahuje presné vymedzenie pojmu energetické minimum a presne neobsahuje ani konkrétne kritériá, parametre, podľa ktorých budeme skupinu zraniteľných spotrebiteľov v energetickom odvetví definovať. A ja som po analýze aj predloženého návrhu po jeho podrobnom štúdiu došla k záveru, že bez toho, aby boli konkretizované takéto základné východiskové pojmy ako energetické minimum a kritériá pre určenie a vymedzenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov na základe nevymedzenia konkrétneho vymedzenia týchto pojmov, nie sme schopní správne určiť adekvátnu formu riešenia.
Nechcem sa tohto vášho návrhu v žiadnom prípade dotknúť, ešte raz chcem zdôrazniť, že som rada, že prostredníctvom takto predloženého návrhu zákona aj riešenia cez Fond energetickej solidarity sa vôbec na tejto pôde v tomto období otvára diskusia o energetickej chudobe, o potrebe pomôcť energeticky znevýhodneným a zraniteľným spotrebiteľom, avšak ja formu riešenia prostredníctvom Fondu energetickej chudoby alebo solidarity nepovažujem za postačujúce riešenie. Ja som totižto presvedčená, že skupinu energeticky zraniteľných spotrebiteľov je potrebné rozšíriť a nestatusovať zraniteľných spotrebiteľov, neviazať ich iba na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Myslím si, že to rozpätie a ten rozsah cieľovej skupiny je ďaleko širší. Celkom kľudne by som túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov, už teraz to odvodzujem aj od poznania praxe, rozšírila aj o osamelých dôchodcov vo veku nad 60 – 65 rokov. Túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov by som rozšírila napríklad aj o spotrebiteľov, ktorí sú hendikepovaní či už zdravotne, telesne alebo duševne, psychicky. Rovnako by som túto skupinu rozšírila aj o neúplné rodiny, o rozvedené matky samoživiteľky, slobodné matky, slobodných otcov, aby sme boli spravodliví. Za zváženie a za zmienku by stálo aj zamyslieť sa nad tým, či v tomto návrhu vôbec skupinu zraniteľných spotrebiteľov a rizikových spotrebiteľských skupín nebolo by dobré rozšíriť aj o mnohopočetné rodiny s malými deťmi.
Naozaj vítam tento poslanecký návrh, ale som presvedčená, že pre to, aby sme pripravili jeho komplexné realizovateľné riešenie, je potrebné aj na pôde hospodárskeho výboru, aj tu v pléne naprieč politickým spektrom otvoriť ďaleko rozsiahlejšiu diskusiu, zapojiť poslancov do pracovnej skupiny, ktorá, mimochodom, vznikla v medzirezortnom kontexte medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom financií. Naozaj je potrebné tento zákon a model systém pomoci zraniteľným spotrebiteľom pripraviť tak, aby jeho záber bol čo najadresnejší, ale aj čo najširší.
Ja si myslím, že ak by sme dospeli k správnemu určeniu rozsahu a obsahu energetického minima a určeniu kritérií, podľa ktorých budeme vyhodnocovať zraniteľných spotrebiteľov, tak by sa ukázalo, že energetická chudoba na Slovensku má ďaleko širší rozmer a ďaleko širší zásah. A preto si myslím, že v tomto prípade ak naozaj chceme úprimne riešiť pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva, ak chceme skutočne riešiť energetickú chudobu, považovala by som za rozumné zamyslieť sa napríklad aj nad takým systémovým opatrením, ako je možnosť zvýšenia hranice minimálnej mzdy tak, aby spotrebiteľov pri úhrade ich životných nákladov výrazne neobmedzovala výška ich príjmu, výška ich mzdy.
Ja som si pri tejto analýze zákona prečítala aj koncepciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Koncepciu na ochranu odberateľov. A tam je analyzované a pripravené porovnanie, ako poskytujú pomoc zraniteľným spotrebiteľom jednotlivé krajiny Európskej únie. V podstate ak by sme sa mali priblížiť tým vzorom progresívnejších a sociálne zmýšľajúcich krajín, ako napríklad je Veľká Británia, tak naozaj tie kritériá pre určenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov by boli nastavené určite ústretovejšie a neboli by obmedzujúco, oklieštene viazané iba na splnenie podmienky poberania dávky v hmotnej núdzi. Len pre príklad chcem uviesť, že v Anglicku sa za zraniteľných spotrebiteľov, za energeticky poddimenzovanú alebo chudobnú domácnosť považuje domácnosť, ktorej náklady na zabezpečenie teplom predstavujú viac ako 10 % disponibilného príjmu tej-ktorej rodiny alebo domácnosti. Ak by sme možno postupovali na Slovensku podľa tohto kľúča, tak sa obávam, že medzi energeticky znevýhodnených spotrebiteľov, zraniteľných spotrebiteľov, chudobných spotrebiteľov by sme kľudne mohli zaradiť viac ako polovicu slovenského obyvateľstva.
Takže naozaj nerada by som nasmerovávala toto moje vystúpenie do nejakej nekonštruktívnej kritiky. Naozaj nerada by som bola vo veci nenápomocná. Diskusiu treba otvoriť, treba sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé domácnosti, čo sa týka výšky príjmu, čo sa týka aj existujúceho systému zabezpečenia energetickými médiami, čo sa týka ich prechodu na zvýšenie efektívnosti a účinnosti jednotlivých energetických zariadení, čo sa týka aj prípravy týchto domácností na čoraz väčšiu racionalizáciu ich spotreby energií.
Zamyslela som sa aj nad tým, že jedným z takých opatrení, ktoré ma tiež potešilo a objavuje sa v tomto poslaneckom návrhu, je aj vytvorenie právnej ochrany pre zraniteľných spotrebiteľov pred odpájaním a prerušovaním dodávky médií do bytov alebo rodinných domov. Toto naozaj oceňujem. Mnohokrát sa stáva hlavne v tej nestabilnej hospodárskej situácii mnohých rodín, sociálno-ekonomickej situácii mnohých rodín, že rodiny sú poznačené stratou príjmu jedného z rodičov alebo členov. A takto sa veľmi ľahko ocitne tá-ktorá rodina v stave insolventnosti, keď naozaj pre zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb môže dlhovať aj dodávateľom jednotlivých energetických médií. V kontexte ochrany ústavného práva na ochranu obydlia, ale aj v kontexte ochrany práva na dôstojný život oceňujem to, že návrh takýto ochranný inštitút obsahuje.
Nad čím som sa však zamyslela, to bola aj otázka bezdomovectva. Trochu ma mrzí, že ani tento poslanecký návrh, ale ani koncepcia, ktorú pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vôbec nepočíta s nejakým podporným, ochranným, pomocným programom pre bezdomovcov, lebo ak aj materiály a ciele spotrebiteľskej politiky ochrany spotrebiteľov na energetickom trhu obsahujú ako primárny cieľ zabezpečenie dôstojného života človeka, veľakrát si kladiem otázku, ako je to možné, že na takomto stupni rozvoja spoločnosti vôbec prehliadame pomoc tým, z môjho pohľadu energeticky najslabším bezdomovcom, ktorí v podstate ani nespĺňajú tú primárnu podmienku, aby sa mohli uchádzať o akúkoľvek pomoc, ani nemajú vôbec svoj vlastný príbytok. Tam by som celkom kľudne navrhovala zaviazať jednotlivé obce a mestá povinnosťou zriaďovať útulky pre takýchto ľudí. Aj v tomto materiáli sa uvádza, že máme záujem pomôcť zraniteľným spotrebiteľom, už bez ohľadu na to, či sa dostali do stavu núdze a obmedzenia kvality svojho bývania či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. V zásade z môjho pohľadu je to jedno, čo vyhnalo bezdomovcov na ulicu, do nelichotivých a v mnohých prípadoch až neľudských podmienok, či už je to prepadnutie nejakým nízkym živlom, nízkym pohnútkam, či už je to závislosť od alkoholu, hazardu alebo pôžičiek, napriek tomu si myslím, že ak máme záujem vytvárať a formovať, posilňovať humanitnú spoločnosť a solidárnu spoločnosť, nemôžeme obchádzať pomoc takto z môjho pohľadu najviac zraniteľným ľuďom, ktorí sa neocitajú len bez prostriedkov na úhradu svojho bývania na ulici, ale ocitajú sa na ulici bez akéhokoľvek prístrešia.
Popri tom inštitúte na právnu ochranu zraniteľných spotrebiteľov pred možným odpájaním od dodávky a distribúcie médií som sa zamyslela aj nad potrebou zavedenia inštitútu právnej ochrany pre tých nájomníkov alebo aj vlastníkov bytov, ktorí sa ocitajú v dlhodobo tiahnucich sa súdnych sporoch. Ja sama som svedkom toho, že rodiny aj s malými deťmi boli v prípade sporov vedených nielen mimosúdne, ale hlavne v súdnych procesoch odpojené prenajímateľmi alebo novými vlastníkmi bytov, bytových domov od prívodu, od dodávky základných, pre život potrebných médií. Naozaj odporúčam nielen vám poslancom opozície a poslancom, ktorí pripravili tento legislatívny návrh, ale aj hlavne budúcim vládnym poslancom, tým, ktorí budú mať v rukách moc, aby sa zamysleli nad tým, že ak sa ocitajú zraniteľné skupiny obyvateľstva, domácnosti, rodiny, ktoré majú poddimenzovaný príjem, v spleti niekoľko rokov trvajúcich súdnych sporov a súd neuváženým spôsobom a možno aj za podmienok zneužitia pozície toho-ktorého prenajímateľa odpájané od dodávky energií, čo ja považujem za násilný spôsob vytlačenia rodiny na ulicu, prihováram sa za to, aby bol zavedený a zriadený inštitút právnej ochrany pre takto dotknutých a znevýhodnených spotrebiteľov.
No a napokon zamyslela som sa pri tvorbe príspevkov do Fondu energetickej chudoby alebo energetickej solidarity aj nad tým, že ak sa budú tvoriť z radov energetických subjektov takéto fondy a zaviažeme jednotlivé energetické subjekty k povinnosti poskytovať takéto príspevky, rovnako by som privítala garanciu pre možný celoplošný, nežiaduci dopad toho. A tá garancia by sa týkala nezvyšovania konečných cien za energie pre spotrebiteľov, ktoré by boli navyšované práve v dôsledku prijatej povinnosti a schválenej povinnosti prispievať do Fondu energetickej chudoby.
Na záver ešte dovoľte mi povedať jednu takú vecnú pripomienku. V dôvodovej správe sa uvádza, že predpokladaný náklad na zriadenie takéhoto úradu, resp. fondu, ktorý by prevádzkoval pomoc zraniteľným spotrebiteľom, je na úrovni 500-tisíc eur. Myslím si, že by bolo nežiaduce, ak by sa ukázalo, že suma a nápočet jednotlivých poskytnutých príspevkov ročne dotknutým spotrebiteľom by predstavovala nižšiu sumu v celkovom objeme, ako je objem či už zriaďovacích alebo celoročných nákladov na prevádzku a zabezpečenie fungovania takéhoto Fondu energetickej solidarity.
K tejto téme by sa dalo hovoriť ďaleko viac. Pre túto chvíľu myslím, že som zhrnula všetky moje poznatky a možno aj nejaké vecné pripomienky, ktorými, si viem predstaviť, by bol takýto návrh pozmenený a doplnený. Verím, že budú vzaté do úvahy, a to nielen ich predkladajúcimi poslancami, ale aj tými poslancami, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou budú ovplyvňovať vývoj na Slovensku aj v budúcom období. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.11.2015 9:58 - 10:00 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Opätovne ja len v závere chcem dodať, že ideový zámer podpory, či už rodinného podnikania, alebo podpory malého, domáceho podnikania, ja rozhodne považujem za zámery, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Je to neodškriepiteľná potreba doby, dlhodobo sa prejavuje a na túto potrebu doby, ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka, je nevyhnutné aj reflektovať.
Ja sa prihováram za to, aby sa vytvoril zjednodušený, právny, legislatívny rámec, ktorý umožní malým domácim producentom a rodinným firmám sa rozvíjať a uživiť. Preto budem veľmi rada, ak tento návrh zákona bude podporený, ak nebude mať dostatočnú väčšinovú podporu, prajem si, aby tento ideový zámer, tento legislatívny návrh bol v budúcom období zvážený, aby sa ním tí, ktorí budú pri moci, budú mať rozhodovaciu právomoc, aby sa ním aj v budúcnosti zaoberali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

27.11.2015 9:44 - 9:47 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ja v rámci tejto spravodajskej informácie uvediem, že ja tento návrh zákona vítam, považujem ho za žiaduci, opodstatnený a potrebný, dlhodobo sa prejavuje potreba vytvorenia legislatívneho a právneho základu pre úpravu domáceho podnikania. Je množstvo malých domácich producentov, ktorí naozaj v takejto neupravenej, legislatívne neupravenom rámci majú obavy a čelia riziku toho, že budú na nich podávané sťažnosti, podnety na preverovanie dotknutými daňovými a inými verejnoprávnymi inštitúciami. Naozaj je dôležité pre využitie ich potenciálu vytvoriť jednoduchý legislatívny rámec, aby tak nemuseli čeliť zvyšovaným nárokom, či už daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, administratívneho zaťaženia, v neposlednom rade aj prísne nastavených hygienických noriem, ktoré im bránia v tom, aby si dokázali zabezpečiť doplnkový príjem pre vlastnú existenciu a obživu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 14:47 - 15:12 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne konanie, prebehlo prvé čítanie. K druhému čítaniu bolo, samozrejme, pripravené aj rokovanie na hospodárskom výbore a ja som sa v tomto procese, ako tento legislatívny proces prebiehal, domnievala, že postupne získam čoraz viac informácií, ktoré ma utvrdia v tom, že ten zámer chrániť štátny majetok je naozaj čistý a úprimný. Avšak dnes aj po rokovaní hospodárskeho výboru môžem povedať, že nie som o nič múdrejšia a aj u mňa, tak ako u iných poslancov, ktorí vystúpili, pretrváva pochybnosť o tom, čo je hlavným zmyslom a čo je hlavným motívom pre takto pripravený a predložený zákon.
Na základe toho, ako vystúpili aj iní poslanci, a naozaj sa môžem domnievať na základe aj toho môjho dopytu na hospodárskom výbore, že tu kľudne môže ísť o zastretú, skrytú dohodu medzi súdnou mocou, medzi finančnou skupinou Pentou a medzi zástupcami príslušných ministerských orgánov. Naozaj to budí dojem, že na úkor záujmov a ochrany záujmov spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a na úkor odberateľov, spotrebiteľov tepla sa týmto zákonom dosiahne a prihrá obchod v objeme 30 miliónov pre spomínanú spoločnosť Paroplyn Holdings Limited. Mnohí to tu hovorovo prezentujú, pre spoločnosť Penta. A toto je pre mňa veľmi vážnym varovným signálom, ktorý ma opäť len utvrdzuje v tom, že je potrebné rokovanie o tomto návrhu zákona zastaviť a naozaj zamyslieť sa nad tým, ako inak postupovať v záujme nielen ochrany štátneho majetku, ale aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré tak či tak bude musieť tejto spoločnosti, s ktorou štát prehral, uhradiť.
Ja som sa pýtala na to, akým spôsobom bude vlastne úhrada plynúca z prehraného sporu spoločnosti, s ktorou prehral štát, uhradená. A k tomuto môjmu dopytu, k tejto mojej otázke ja som nedostala jednoznačnú odpoveď. Ak dnes pripravujeme dielčí návrh, čiastočné riešenie, ktoré dokážem pochopiť, prijať aj schváliť, a snažíme sa zaviesť inštitút exekučnej imunity na existujúci nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátneho podniku, otázkou stále nezodpovedanou ostáva otázka, čo bude predmetom vysporiadania tohto dlhu. Čo teda bude to, čo nebude chránené exekučnou imunitou? Kto tento prehratý spor zaplatí? Budú to opäť občania? Budú to opäť obyvatelia, ktorým zvýšime cenu tepla? Alebo to pôjde na úkor ekonomiky Bratislavskej teplárenskej spoločnosti? Ak takéto debaty o tom, či to zaplatia občania alebo teplárenská spoločnosť, dnes mimovoľne na hospodárskom výbore neformálne prebiehali, ja sa teda pýtam, či takýto záväzok, že prehratým súdnym sporom nebudú v konečnom dôsledku poznačení sami spotrebitelia, nemá byť súčasťou aj tohto pripraveného vládneho návrhu zákona. A k tomuto ja nemám jasnú odpoveď.
Ja vidím, že tento vládny návrh zákona v princípe a v zásade v konečnom dôsledku chráni záujem spoločnosti, ktorá súdny spor so štátom vyhrala. Ale kde a ako budú chránené záujmy občanov, spotrebiteľov tepla? Čo mne dá zábezpeku toho, že prehratý súdny spor a čiastka vo výške 30 miliónov nebude prenesená do zvýšených cien tepla? Je to legitímna otázka a možno naozaj na ňu vecne nie je príslušný, aby odpovedal pán minister spravodlivosti. Naozaj tu mal sedieť podľa môjho názoru minister hospodárstva, ale túto otázku, ak ma chcete presvedčiť o úprimnosti predkladaného zámeru, túto otázku je potrebné zodpovedať. Kto tých 30 miliónov eur zaplatí?
My sme tu na ochranu občianskeho záujmu. Sme tu na ochranu, ak teda ideme cez rozmer tepelnej energetiky, na ochranu konečných prijímateľov tepla. Na ochranu prijímateľov služieb vo verejnom záujme. Pre mňa je vôbec na margo tohto celého prípadu aj tohto vládneho návrhu zákona zvláštne, až absurdné, ako je možné, že štátny podnik prehrá súdny spor. A sú len dve možnosti, alebo právny tím, právne oddelenie, právni zástupcovia štátneho podniku sú nekompetentní viesť takýto súdny spor až do takých dôsledkov, že štátny podnik prehráva tento spor, alebo pri podpise zmluvy bola osoba, ktorá bola nekompetentná, prípadne konala na objednávku dotknutej spoločnosti. V oboch prípadoch mi chýba vyvodenie zodpovednosti.
To je presne to, na čo tu upozorňujeme dlhodobo. Postih, zodpovednosť, či už verejných funkcionárov alebo zástupcov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v prípade rozhodnutí, v ktorých pochybili a ktorých dopady musia znášať ako škodu občania. Štát, občania. Takže je naozaj na škodu veci, že takýto zákon, ktorý by postihoval a ktorý by vnášal zodpovednosť na verejných funkcionárov, na zástupcov verejných podnikov, jednoducho prijatý nemáme. A je to nemorálne, nekorektné, ak takýmito prehratými spormi v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade dohodnutými obchodmi v prospech existujúcej finančnej skupiny poznamenávame a poškodzujeme samotných občanov.
Dnes mi zástupca ministerstva hospodárstva vyslovil a proklamoval, že nemám mať zbytočné obavy, že spotrebitelia nebudú poznačení úhradou tohto dlhu a bude zabezpečená kontrola cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spotrebitelia neznášali úhradu sporu zvýšením spotrebiteľských cien. Ale to bol len proklamovaný čisto ústne vyslovený záväzok, ktorý pokiaľ nie je súčasťou predloženého vládneho návrhu pre mňa nemá absolútne žiadnu relevanciu. Môže sa to stať, ale vôbec sa tento proklamovaný záväzok nemusí naplniť.
Rovnako som dnes na hospodárskom výbore bola ubezpečovaná, že ak mám domnienku o tom, že môže v atmosfére takého tajomna a neúplných informácií dochádzať prípadne aj k tichej privatizácii, príprave na tichú privatizáciu toho posledného, čo štátu ostalo, a to sú štátne teplárenské spoločnosti, tak že mám akože tieto úvahy, nepripisovať týmto úvahám a domnienkam žiaden význam. Avšak ja o tom nie som úplne ubezpečená, pretože ak si pozriem ešte raz § 28a Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, ja nemám istotu, že do tohto súboru majetku, ktorý nebude podliehať exekúcii, nepatrí aj hnuteľný majetok držiteľa povolenia, ktorý je vymedzený alebo ktorého súčasťou sú tepelnoenergetické zariadenia, tepelnoenergetické rozvody, ktoré sú potrebné a sú základnou výbavou teplárenskej spoločnosti. Toto v zákone ošetrené nie je.
Bola som ubezpečovaná, že je to zahrnuté do tohto príslušného paragrafu, ale ako pozerám, tak pozerám, pod bodom C nie je taxatívne presne ustanovené, že do škály do predmetu nepostihnuteľného majetku exekúciou patrí aj hnuteľný majetok, podľa môjho názoru ktorý predstavujú práve tepelnoenergetické zariadenia aj rozvody. Je to nevyjasnená otázka, naozaj tento zákon aj celý zámer uskutočňovaného legislatívneho procesu je nezrejmý, je nejasný.
A to je aj dôvod, prečo ja tento vládny návrh zákona nepodporím. Síce leitmotív je pomenovaný správne, vzbudzuje vieru v to alebo možno nádej v to, že je tu snaha chrániť štátny majetok, ale ak to ten-ktorý poslanec rozmení na drobné, ak túto situáciu podrobnejšie analyzuje, zaujíma sa o detaily, tak určite na základe neúplných, nepresných, nejasných informácií nemôže byť pripravený spôsobile a plnohodnotne v plnom informovanom súhlase rozhodnúť o jeho podpore.
Záverom si v druhom čítaní ja dovolím prečítať aj návrh, ktorému primárne venoval svoju pozornosť kolega Jozef Viskupič, a je to pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prislúcha k zákonu o tepelnej energetike a ktorý sa týka úpravy možnosti odpájania či už domácností, alebo bytových domov od centrálnych zásobovateľov teplom. V podstate tento zákon aj keď úplne a vecne nesúvisí s predkladaným návrhom zákona predkladanom v skrátenom legislatívnom konaní, súvisí vlastne s možnosťou úpravy slobody výberu spotrebiteľa medzi rôznymi formami dodávky tepla. Pre krátkosť času, aby som viac ani nezdržiavala, ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 9 sa za slovo "sa" vkladá slovo "primerane"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie nedostatku súčasnej nejednoznačnej platnej právnej úpravy § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, keďže sa v nej neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 (upravujúcom výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW) postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane, čo sa v praxi prejavuje nejednotným postupom pri rozhodovaní obcí, mestských častí v oblasti tepelnej energetiky. Právna úprava platná do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 ustanovovala, že obec má pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 10 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa vypúšťa slovo "súčasne"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy.
Dodávateľ by po schválení predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Výlučne dodávateľ by tak už nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
3. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:
"1. § 17 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
2. V § 18 ods. 4 písm. a) úvodnej vete sa na začiatku vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
3. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovači tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
4. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "vykurovanie" sa vkladajú slová "alebo alternatívne prístroje merajúce spotrebu tepla".
5. V § 18 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Nákladovú efektívnosť podľa odseku 4 písm. a) posudzuje ministerstvo z pohľadu konečného spotrebiteľa na základe údajov poskytovaných vlastníkom budovy."
6. V § 18 ods. 7 písm. e) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
7. V § 18 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo z alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
8. V § 18 ods. 8 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívny prístroj merajúci spotrebu tepla".
9. V § 18 ods. 8 písm. d) sa slovo "alebo" za slovom "meradla" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovača tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
10. V § 18 ods. 9 sa za slovo "Dodávateľ" vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
11. § 18 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti obstarania, zapojenia, udržiavania a overovania určených meradiel, o nákladovej efektívnosti obstarania určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, o prípustnosti alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby tepla u konečných spotrebiteľov a o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo, a rozsah a spôsob vybavenia konečných spotrebiteľov prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
12. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodávateľ je najmenej raz do roka na základe písomnej žiadosti odberateľa povinný do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti odberateľovi písomne preukázať, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodáva tomuto odberateľovi; ak tak neurobí, má sa za to, že vo svojej dodávke tepla dodáva odberateľovi menej ako 10 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie."
13. V § 20 ods. 4 sa za slovo "výpočtu" vkladajú čiarka a slová "ako aj spôsob preukazovania množstva tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodávateľom a dodávaného odberateľovi".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Precizujú sa ustanovenia zákona, pričom je dodržaný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení. Ide o snahu docieliť jednoznačnú právnu úpravu, na základe ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môžu koneční spotrebitelia využívať na meranie spotreby tepla iné meracie prístroje ako určené meradlá a pomerové rozdeľovače tepla. Predpokladom možnosti používať alternatívne meracie prístroje u konečných spotrebiteľov je podľa práva Európskej únie preukázanie nákladovej neefektívnosti pomerových rozdeľovačov tepla členským štátom.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa z podobného dôvodu ako v Českej republike dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia. Vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 18 ods. 12 návrhu zákona by mali byť ustanovené objektívne pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, ako aj jednotné podmienky prípustnosti alternatívnych prístrojov merajúcich spotrebu tepla u konečných spotrebiteľov.
4. V čl. I bode 2 sa doterajší text § 38ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona.
(3) Na konanie podľa osobitného predpisu súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Ak bolo v konaní podľa prvej vety do dňa vyhlásenia tohto zákona vydané záväzné stanovisko dodávateľa podľa § 12 ods. 10, toto stanovisko stráca platnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
(4) Všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 ods. 9, § 18 ods. 12 a § 20 ods. 4 vydá ministerstvo tak, aby nadobudli účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladám priamo vám, pán spravodajca, a verím, že ak sa našla politická vôľa na to, aby sa upravili záväzky a hlavne ochránil exekučnou imunitou majetok štátneho podniku, tak sa rovnako nájde vôľa pre to, aby sa spotrebitelia pred prípadným zneužívaním dominancie centrálneho dodávateľa aj v dôsledku prehratých súdnych sporov s ťarchou 30 miliónov vedeli chrániť možnosťou slobodného výberu a prechodu od centrálneho dodávateľa k alternatívnemu riešeniu pri zabezpečení teplom. Takému alternatívnemu riešeniu, ktorý som sa snažila naznačiť a prezentovať v pripravenom a predloženom odovzdanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.11.2015 16:21 - 16:26 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, nedá mi, aby som nevystúpila k tomuto návrhu zákona, a to s tým, že hneď v úvode dávam návrh na to, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto materiáli, pretože ako dôvod tak ani motív, zmysel, cieľ celého návrhu nie je zrozumiteľný, návrh, ktorý je predložený na rokovanie, je neúplný, nejasný a dôvodne, ruku na srdce, pán minister, my o takomto návrhu, nekompletnom, nekomplexnom, neúplnom, nie sme spôsobilí, či už ako opoziční poslanci alebo vládni poslanci, vôbec rozhodovať. My nie sme spôsobilí o tomto neúplnom materiáli, ktorý nenesie základné známky dôvodnosti, argumentácie, nie sme spôsobilí o tomto návrhu zákona vôbec rozhodovať.

Aj pri najlepšej vôli, pri dobrej viere veriť v to, že je tu záujem chrániť štátny majetok, možno pod zásterkou zavedenia ustanovenia inštitútu exekučnej imunity, sa môžem domnievať, že tu ide o ochranu štátneho majetku bratislavských teplární, kde má teda štát 100-percentnú účasť. Napriek tomu ja by som chcela sa opýtať, čo môže vyvrátiť rovnako moje pochybnosti o tom, že sa tu nepripravuje tichá privatizácia týchto teplární? A tak ako aj bolo pánom poslancom Lipšicom uvedené, že pri ustanovení a vynímaní, vyvinutí nehnuteľného majetku, peňažných finančných prostriedkov, finančných nástrojov, iného majetku držiteľa, nebolo spomenuté, čo teda predmetom exekučného konania môže byť. Veď to sú dôležité otázky, ktoré potrebujeme zodpovedať a ktoré v súbore predložených veľmi strohých, neobsažných informácií predložené neboli. Ak teda je zrejmé, že štát prehrá, bratislavské teplárne prehrali tento súdny spor, tak by ma zaujímalo, ak máme vymedzené, čo nemôže byť predmetom exekučného postihovania, čo predmetom exekučného postihnutia byť môže, ak bratislavské teplárne prehrali tento súd, akým spôsobom bude zabezpečená pohľadávka voči spoločnosti PAROPLYN HOLDINGS LIMITED. Nedopadne to napríklad na zvýšenie spotrebiteľských cien za teplo? Veď takéto otázky treba zodpovedať. Alebo ako je vôbec možné, že štát takýto vážny súdny spor prehrá? A prehral ho? Má štát ďalšiu stratégiu, na základe ktorej chce ochrániť tak dôležitý štátny podnik, na ktorý sa viaže povinnosť dodávať služby vo verejnoprospešnom záujme? Jednoducho tieto otázky nemožno nechať bez zodpovedania. Ak aj je tu pokus ustanoviť inštitút exekučnej imunity, je to len dielčie, polovičaté riešenie. Čo bude nasledovať za tým? Akým spôsobom budú potom spoločnosti žalobcovi uhradené jeho pohľadávky? Ak teda do predmetu exekučného postihnutia nepatria hnuteľné zariadenia, ako sú rozvody, spomenul to pán Lipšic, alebo tepelnoenergetická sústava, tepelné zariadenia, tak naozaj ja mám dôvodnú pochybnosť o tom, že sa tu takto ticho pripravuje privatizácia bratislavských teplární. Ak sa mýlim, prosím vás pekne, vysvetlite to.Znepokojuje ma aj vaša neochota, pán minister, vystúpiť k tomu a uviesť potrebné konkrétnosti, potrebné detaily, je pre mňa nepredstaviteľné, že o tak zásadnom kroku, o tak vážnom vládnom návrhu, vôbec nie je pripravený podrobný, vecný popis skutočnosti. Naozaj absentujú tu mnohé dôležité informácie, absentuje tu analytická správa príslušného rezortu ministerstva hospodárstva. A bez nej jednoducho nemožno v rozprave o tomto návrhu ďalej pokračovať. Preto ako som začala, tak aj končím, pán spravodajca, dávam návrh na zastavenie rokovania o tomto návrhu zákona, aby sa ďalej nepokračovalo v rozprave o ňom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2015 15:31 - 15:33 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ešte pokým prebieha rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o tepelnej energetike a my sa môžeme dohadovať, čo bolo impulzom alebo motívom pre prípravu tohto skráteného legislatívneho konania, ja naozaj prihováram sa za podporu argumentácie kolegov. Je potrebné objasniť situáciu aj konkrétnosti celého prípadu, pretože nemyslím si, že tak závažná vec ako ochrana štátneho majetku zastrešená exekučnou imunitou by mala ostať bez zodpovedania a zdôvodnenia základných motívov, ktoré nás vedú k tomuto kroku. Môžem sa len domnievať, že je tu dobrý úmysel ochrany jednak majetku, jednak zabezpečenia procesu výroby a rozvodu tepla, aby tak neboli ohrozené skupiny obyvateľstva pri dodávke služieb vo verejnoprospešnom záujme. Ale mňa by napríklad zaujímalo, a na to bude priestor už potom v prvom čítaní, akým spôsobom bude dopadať prehratý spor na vývoj spotrebiteľských cien za teplo. Takže ja si uvedomujem, že v skrátenom legislatívnom konaní nie je priestor pre to, aby odzneli všetky argumenty a skutková podstata, prečo sa pripravuje tento prípad. Ale naozaj ten motív v tomto prípade postrádam aj ja. To skrátené legislatívne konanie ako inštitút nemôžeme iba takto zahmlene využívať bez potrebnej argumentácie.
Skryt prepis