Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne konanie, prebehlo prvé čítanie. K druhému čítaniu bolo, samozrejme, pripravené aj rokovanie na hospodárskom výbore a ja som sa v tomto procese, ako tento legislatívny proces prebiehal, domnievala, že postupne získam čoraz viac informácií, ktoré ma utvrdia v tom, že ten zámer chrániť štátny majetok je naozaj čistý a úprimný. Avšak dnes aj po rokovaní hospodárskeho výboru môžem povedať, že nie som o nič múdrejšia a aj u mňa, tak ako u iných poslancov, ktorí vystúpili, pretrváva pochybnosť o tom, čo je hlavným zmyslom a čo je hlavným motívom pre takto pripravený a predložený zákon.
Na základe toho, ako vystúpili aj iní poslanci, a naozaj sa môžem domnievať na základe aj toho môjho dopytu na hospodárskom výbore, že tu kľudne môže ísť o zastretú, skrytú dohodu medzi súdnou mocou, medzi finančnou skupinou Pentou a medzi zástupcami príslušných ministerských orgánov. Naozaj to budí dojem, že na úkor záujmov a ochrany záujmov spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a na úkor odberateľov, spotrebiteľov tepla sa týmto zákonom dosiahne a prihrá obchod v objeme 30 miliónov pre spomínanú spoločnosť Paroplyn Holdings Limited. Mnohí to tu hovorovo prezentujú, pre spoločnosť Penta. A toto je pre mňa veľmi vážnym varovným signálom, ktorý ma opäť len utvrdzuje v tom, že je potrebné rokovanie o tomto návrhu zákona zastaviť a naozaj zamyslieť sa nad tým, ako inak postupovať v záujme nielen ochrany štátneho majetku, ale aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré tak či tak bude musieť tejto spoločnosti, s ktorou štát prehral, uhradiť.
Ja som sa pýtala na to, akým spôsobom bude vlastne úhrada plynúca z prehraného sporu spoločnosti, s ktorou prehral štát, uhradená. A k tomuto môjmu dopytu, k tejto mojej otázke ja som nedostala jednoznačnú odpoveď. Ak dnes pripravujeme dielčí návrh, čiastočné riešenie, ktoré dokážem pochopiť, prijať aj schváliť, a snažíme sa zaviesť inštitút exekučnej imunity na existujúci nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátneho podniku, otázkou stále nezodpovedanou ostáva otázka, čo bude predmetom vysporiadania tohto dlhu. Čo teda bude to, čo nebude chránené exekučnou imunitou? Kto tento prehratý spor zaplatí? Budú to opäť občania? Budú to opäť obyvatelia, ktorým zvýšime cenu tepla? Alebo to pôjde na úkor ekonomiky Bratislavskej teplárenskej spoločnosti? Ak takéto debaty o tom, či to zaplatia občania alebo teplárenská spoločnosť, dnes mimovoľne na hospodárskom výbore neformálne prebiehali, ja sa teda pýtam, či takýto záväzok, že prehratým súdnym sporom nebudú v konečnom dôsledku poznačení sami spotrebitelia, nemá byť súčasťou aj tohto pripraveného vládneho návrhu zákona. A k tomuto ja nemám jasnú odpoveď.
Ja vidím, že tento vládny návrh zákona v princípe a v zásade v konečnom dôsledku chráni záujem spoločnosti, ktorá súdny spor so štátom vyhrala. Ale kde a ako budú chránené záujmy občanov, spotrebiteľov tepla? Čo mne dá zábezpeku toho, že prehratý súdny spor a čiastka vo výške 30 miliónov nebude prenesená do zvýšených cien tepla? Je to legitímna otázka a možno naozaj na ňu vecne nie je príslušný, aby odpovedal pán minister spravodlivosti. Naozaj tu mal sedieť podľa môjho názoru minister hospodárstva, ale túto otázku, ak ma chcete presvedčiť o úprimnosti predkladaného zámeru, túto otázku je potrebné zodpovedať. Kto tých 30 miliónov eur zaplatí?
My sme tu na ochranu občianskeho záujmu. Sme tu na ochranu, ak teda ideme cez rozmer tepelnej energetiky, na ochranu konečných prijímateľov tepla. Na ochranu prijímateľov služieb vo verejnom záujme. Pre mňa je vôbec na margo tohto celého prípadu aj tohto vládneho návrhu zákona zvláštne, až absurdné, ako je možné, že štátny podnik prehrá súdny spor. A sú len dve možnosti, alebo právny tím, právne oddelenie, právni zástupcovia štátneho podniku sú nekompetentní viesť takýto súdny spor až do takých dôsledkov, že štátny podnik prehráva tento spor, alebo pri podpise zmluvy bola osoba, ktorá bola nekompetentná, prípadne konala na objednávku dotknutej spoločnosti. V oboch prípadoch mi chýba vyvodenie zodpovednosti.
To je presne to, na čo tu upozorňujeme dlhodobo. Postih, zodpovednosť, či už verejných funkcionárov alebo zástupcov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v prípade rozhodnutí, v ktorých pochybili a ktorých dopady musia znášať ako škodu občania. Štát, občania. Takže je naozaj na škodu veci, že takýto zákon, ktorý by postihoval a ktorý by vnášal zodpovednosť na verejných funkcionárov, na zástupcov verejných podnikov, jednoducho prijatý nemáme. A je to nemorálne, nekorektné, ak takýmito prehratými spormi v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade dohodnutými obchodmi v prospech existujúcej finančnej skupiny poznamenávame a poškodzujeme samotných občanov.
Dnes mi zástupca ministerstva hospodárstva vyslovil a proklamoval, že nemám mať zbytočné obavy, že spotrebitelia nebudú poznačení úhradou tohto dlhu a bude zabezpečená kontrola cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spotrebitelia neznášali úhradu sporu zvýšením spotrebiteľských cien. Ale to bol len proklamovaný čisto ústne vyslovený záväzok, ktorý pokiaľ nie je súčasťou predloženého vládneho návrhu pre mňa nemá absolútne žiadnu relevanciu. Môže sa to stať, ale vôbec sa tento proklamovaný záväzok nemusí naplniť.
Rovnako som dnes na hospodárskom výbore bola ubezpečovaná, že ak mám domnienku o tom, že môže v atmosfére takého tajomna a neúplných informácií dochádzať prípadne aj k tichej privatizácii, príprave na tichú privatizáciu toho posledného, čo štátu ostalo, a to sú štátne teplárenské spoločnosti, tak že mám akože tieto úvahy, nepripisovať týmto úvahám a domnienkam žiaden význam. Avšak ja o tom nie som úplne ubezpečená, pretože ak si pozriem ešte raz § 28a Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, ja nemám istotu, že do tohto súboru majetku, ktorý nebude podliehať exekúcii, nepatrí aj hnuteľný majetok držiteľa povolenia, ktorý je vymedzený alebo ktorého súčasťou sú tepelnoenergetické zariadenia, tepelnoenergetické rozvody, ktoré sú potrebné a sú základnou výbavou teplárenskej spoločnosti. Toto v zákone ošetrené nie je.
Bola som ubezpečovaná, že je to zahrnuté do tohto príslušného paragrafu, ale ako pozerám, tak pozerám, pod bodom C nie je taxatívne presne ustanovené, že do škály do predmetu nepostihnuteľného majetku exekúciou patrí aj hnuteľný majetok, podľa môjho názoru ktorý predstavujú práve tepelnoenergetické zariadenia aj rozvody. Je to nevyjasnená otázka, naozaj tento zákon aj celý zámer uskutočňovaného legislatívneho procesu je nezrejmý, je nejasný.
A to je aj dôvod, prečo ja tento vládny návrh zákona nepodporím. Síce leitmotív je pomenovaný správne, vzbudzuje vieru v to alebo možno nádej v to, že je tu snaha chrániť štátny majetok, ale ak to ten-ktorý poslanec rozmení na drobné, ak túto situáciu podrobnejšie analyzuje, zaujíma sa o detaily, tak určite na základe neúplných, nepresných, nejasných informácií nemôže byť pripravený spôsobile a plnohodnotne v plnom informovanom súhlase rozhodnúť o jeho podpore.
Záverom si v druhom čítaní ja dovolím prečítať aj návrh, ktorému primárne venoval svoju pozornosť kolega Jozef Viskupič, a je to pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prislúcha k zákonu o tepelnej energetike a ktorý sa týka úpravy možnosti odpájania či už domácností, alebo bytových domov od centrálnych zásobovateľov teplom. V podstate tento zákon aj keď úplne a vecne nesúvisí s predkladaným návrhom zákona predkladanom v skrátenom legislatívnom konaní, súvisí vlastne s možnosťou úpravy slobody výberu spotrebiteľa medzi rôznymi formami dodávky tepla. Pre krátkosť času, aby som viac ani nezdržiavala, ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 9 sa za slovo "sa" vkladá slovo "primerane"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie nedostatku súčasnej nejednoznačnej platnej právnej úpravy § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, keďže sa v nej neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 (upravujúcom výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW) postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane, čo sa v praxi prejavuje nejednotným postupom pri rozhodovaní obcí, mestských častí v oblasti tepelnej energetiky. Právna úprava platná do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 ustanovovala, že obec má pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 10 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa vypúšťa slovo "súčasne"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy.
Dodávateľ by po schválení predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Výlučne dodávateľ by tak už nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
3. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:
"1. § 17 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
2. V § 18 ods. 4 písm. a) úvodnej vete sa na začiatku vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
3. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovači tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
4. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "vykurovanie" sa vkladajú slová "alebo alternatívne prístroje merajúce spotrebu tepla".
5. V § 18 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Nákladovú efektívnosť podľa odseku 4 písm. a) posudzuje ministerstvo z pohľadu konečného spotrebiteľa na základe údajov poskytovaných vlastníkom budovy."
6. V § 18 ods. 7 písm. e) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
7. V § 18 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo z alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
8. V § 18 ods. 8 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívny prístroj merajúci spotrebu tepla".
9. V § 18 ods. 8 písm. d) sa slovo "alebo" za slovom "meradla" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovača tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
10. V § 18 ods. 9 sa za slovo "Dodávateľ" vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
11. § 18 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti obstarania, zapojenia, udržiavania a overovania určených meradiel, o nákladovej efektívnosti obstarania určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, o prípustnosti alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby tepla u konečných spotrebiteľov a o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo, a rozsah a spôsob vybavenia konečných spotrebiteľov prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
12. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodávateľ je najmenej raz do roka na základe písomnej žiadosti odberateľa povinný do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti odberateľovi písomne preukázať, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodáva tomuto odberateľovi; ak tak neurobí, má sa za to, že vo svojej dodávke tepla dodáva odberateľovi menej ako 10 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie."
13. V § 20 ods. 4 sa za slovo "výpočtu" vkladajú čiarka a slová "ako aj spôsob preukazovania množstva tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodávateľom a dodávaného odberateľovi".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Precizujú sa ustanovenia zákona, pričom je dodržaný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení. Ide o snahu docieliť jednoznačnú právnu úpravu, na základe ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môžu koneční spotrebitelia využívať na meranie spotreby tepla iné meracie prístroje ako určené meradlá a pomerové rozdeľovače tepla. Predpokladom možnosti používať alternatívne meracie prístroje u konečných spotrebiteľov je podľa práva Európskej únie preukázanie nákladovej neefektívnosti pomerových rozdeľovačov tepla členským štátom.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa z podobného dôvodu ako v Českej republike dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia. Vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 18 ods. 12 návrhu zákona by mali byť ustanovené objektívne pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, ako aj jednotné podmienky prípustnosti alternatívnych prístrojov merajúcich spotrebu tepla u konečných spotrebiteľov.
4. V čl. I bode 2 sa doterajší text § 38ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona.
(3) Na konanie podľa osobitného predpisu súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Ak bolo v konaní podľa prvej vety do dňa vyhlásenia tohto zákona vydané záväzné stanovisko dodávateľa podľa § 12 ods. 10, toto stanovisko stráca platnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
(4) Všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 ods. 9, § 18 ods. 12 a § 20 ods. 4 vydá ministerstvo tak, aby nadobudli účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladám priamo vám, pán spravodajca, a verím, že ak sa našla politická vôľa na to, aby sa upravili záväzky a hlavne ochránil exekučnou imunitou majetok štátneho podniku, tak sa rovnako nájde vôľa pre to, aby sa spotrebitelia pred prípadným zneužívaním dominancie centrálneho dodávateľa aj v dôsledku prehratých súdnych sporov s ťarchou 30 miliónov vedeli chrániť možnosťou slobodného výberu a prechodu od centrálneho dodávateľa k alternatívnemu riešeniu pri zabezpečení teplom. Takému alternatívnemu riešeniu, ktorý som sa snažila naznačiť a prezentovať v pripravenom a predloženom odovzdanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis