Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi v krátkosti v druhom čítaní vystúpiť k predkladanej novele Občianskeho súdneho poriadku.
Viac-menej v kontexte mojich vyjadrení v rámci faktickej poznámky ja naozaj v osi pripravovaných prospotrebiteľsky orientovaných legislatívnych návrhov, a to už je jedno, či sa to týka spotrebiteľských pôžičiek alebo poskytovaných úverov na...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi v krátkosti v druhom čítaní vystúpiť k predkladanej novele Občianskeho súdneho poriadku.
Viac-menej v kontexte mojich vyjadrení v rámci faktickej poznámky ja naozaj v osi pripravovaných prospotrebiteľsky orientovaných legislatívnych návrhov, a to už je jedno, či sa to týka spotrebiteľských pôžičiek alebo poskytovaných úverov na bývanie, naozaj mám snahu a dobrú vôľu vždy takéto legislatívne návrhy podporiť. Avšak, ako stále poukazujem, dôležité je, aby tieto legislatívne návrhy prospešné, prospotrebiteľské naozaj boli vymožiteľné a vykonateľné v praxi. A v tejto sfére ja stále zaznamenávam určitú nerovnováhu, určitý deficit, kde naozaj okrem legislatívnej posily sa žiada ďaleko výraznejšia inštitucionálna podpora a pomoc spotrebiteľom. Pretože, ako som aj vo faktickej poznámke uviedla, mnoho spotrebiteľov sa o takýchto návrhoch, ktoré by im mohli pomôcť vymaniť sa z úžery, mnoho spotrebiteľov o takýchto inštitútoch vedomosť nemá. Organizácie, ktoré boli na to špecializované a poskytovali takto poškodzovaným spotrebiteľom, a nielen na finančnom trhu, poradenskú činnosť, informácie, sú dnes poddimenzované, už vôbec nehovorím o tom, ako sú ohraničené a obmedzené ich možnosti pri tom, aby mohli svojou činnosťou a profesionálnou podporou pomôcť na súdoch. Naozaj, ak dnes existujú takéto združenia, ktoré môžu vykonávať takéto inštitúcie, robia takúto pomoc spotrebiteľom viac-menej na kolene, z odhodlania, no a samozrejme, že nároky, ktoré sú súdmi na takéto zastúpenie kladené, ďaleko presahujú ich odborné aj finančné možnosti. Takže tá výzva na podporu a vykonateľnosť dobre prijatých inštitútov v praxi tu stále je a je stále aktuálna.
Na margo tej súdnej praxe ja chcem poznamenať, že my v podstate aj keď nie v celoplošnom zábere, ale v obmedzených možnostiach pomáhame spotrebiteľom na súdoch. Vo väčšine prípadov dochádza k zastavovaniu exekučných konaní z titulu posudzovania a vyhodnotenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pre ktoré je tá-ktorá napadnutá zmluva určená ako neplatná, prípadne tam naozaj je preukázateľný rozpor s dobrými mravmi. Už takúto skúsenosť s poctivým výkonom súdov nezaznamenávame v prípade posudzovania úžerne vymáhaných nárokov jednotlivých položiek, ktoré tu už dnes boli spomenuté. Naozaj mnohokrát sa stáva, že súdom nie sú správne vyhodnotené podania a nie je zabezpečená potrebná ochrana spotrebiteľa v prípadoch, keď príslušenstvo niekoľkonásobne presahuje výšku istiny. V tomto naozaj v súdnej praxi tiež zaznamenávame rezervy.
Prečo ale dnes hlavne vystupujem, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som už avizovala, a ja sa takto priznám v rozprave v druhom čítaní, že som tento môj návrh a zámer predrokovala s pánom Madejom. A tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh sa týka rovnakého tematického zámeru, rovnakého cieľa a súvisí s ochranou slabšej zmluvnej strany, ktorú v občianskoprávnych vzťahoch, za ktorú v občianskoprávnych vzťahoch považujeme práve fyzickú osobu ako nepodnikateľa. Ide o úpravu a modifikáciu inštitútu pristúpenia k záväzku.
Prax nielen mimosúdna, ale aj súdna nám odzrkadlila, že v niekoľkostránkových komplikovaných zmluvných formulároch mnohokrát tretí subjekt ako pristupujúci pristupuje k záväzku, ktorý nie je na oddelenom formulári, nie je presne určený predmet záväzku ani čas plnenia daného záväzku a stáva sa, že ak pristupuje k záväzku ako tretia strana fyzická osoba, už je jedno, či ide o spotrebiteľa alebo napríklad zamestnanca, ktorý je v znevýhodnenej pozícii, tak mnohokrát v dobrej viere, avšak nevedomý si dopadov a účinkov zmluvy, ku ktorej pristupuje, nie je v súčasnom legislatívnom a právnom režime dostatočne chránený. Pre elimináciu a prevenciu, aby k takýmto nekalým a nežiaducim dopadom, v ktorých slabšej zmluvnej strane – fyzickej osobe – so samozrejmosťou neposkytujú ex offo pomocnú ruku ani súdy, som pripravila ten legislatívny návrh, ktorý takýmto nekalým praktikám, zavádzaniu fyzických osôb, ktoré v dobrej viere pristupujú k uzavretiu zmlúv aj vo forme pristúpenia k záväzku, čelia.
Prečítam teda tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh Občiansky súdny poriadok mení takto:
1. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 40/1996 Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z. a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopÍňa takto:
1. V § 533 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak k záväzku pristupuje fyzická osoba nepodnikateľ, takáto písomná dohoda musí obsahovať presne stanovenú výšku peňažného záväzku a musí byť obsahovo a formálne oddelená od iného právneho úkonu."."
Odôvodnenie: Inštitút pristúpenia k záväzku predstavuje v súčasnej dobe problematické právne ustanovenie, ktoré častokrát býva predmetom obchádzania zákona. Býva častým javom, že samotné pristúpenie k záväzku je nenápadne včlenené ako súčasť občianskoprávnej zmluvy, pričom osoba, ktorá predmetnú zmluvu podpisuje, častokrát ani nemá vedomosť, že k nejakému záväzku pristupuje a už vôbec nie o tom, na akú výšku sa predmetný záväzok môže vyšplhať. Zneužívanie tohto ustanovenia je badateľné najmä v občianskoprávnych vzťahoch.
Predkladateľ je toho názoru, že pristúpenie k záväzku je tak vážnym prejavom vôle, že nemôže byť právne korektné, aby tento prejav vôle mohol byť len súčasťou inej zmluvy, ale samostatným prejavom vôle, ktorý má písomný charakter, presne ustanovenú výšku záväzku, ku ktorému pristupuje, a je obsahovo a formálne oddelený od iného právneho úkonu.
Na základe uvedeného sa navrhuje vyčlenenie pristúpenia záväzku do samostatného právneho úkonu, ktorý si zachováva písomnú formu, avšak je reálne oddelený od iných právnych úkonov. Pre zvýšenie transparentnosti a prehl'adnosti tohto úkonu pre nového dlžníka sa zavádza povinnosť presne vyčísliť sumu peňažného záväzku, ku ktorému nový dlžník pristupuje.
Navrhovaná úprava sa vzťahuje len na fyzickú osobu ako takú, t. j. na fyzickú osobu nepodnikateľa, nikdy nie na fyzickú osobu podnikateľa. Takáto úprava preto nijako nezasiahne do obchodnoprávnych vzťahov, keďže inštitút pristúpenia k záväzku je v značnej miere subsidiárne využívaný aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Použitý pojem "fyzická osoba nepodnikateľ" Občianskemu zákonníku nie je cudzí, nakoľko sa nachádza už v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka.
2. Za § 879t sa vkladá § 879u, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
§879u
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na dohodu o pristúpení k záväzku uzavretú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Ak je jeho obsahom pristúpenie k záväzku podľa § 533, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, ktoré začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, bude súd postupovať podľa ustanovení účinných odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Odôvodnenie: Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktoré pôsobí do budúcna. Zároveň sa prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia navrhuje upraviť časovú pôsobnosť právnej úpravy tak, aby sa navrhovaná právna úprava uvedená v bode 1 (§ 533 posledná veta) aplikovala už aj v prebiehajúcich súdnych konaniach.
To je z môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu všetko. A verím, že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v súbore predkladaných opatrení legislatívnych nástrojov, ktoré budú slúžiť nielen na ochranu slabšej zmluvnej strany ako spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv s akcentom na uzatvárané spotrebiteľské zmluvy, napríklad o poskytnutí finančných pôžičiek alebo spotrebiteľských úverov, ale že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v tomto súbore opatrení aj pre tých slabších, fyzické osoby, slabšiu zmluvnú stranu, ktorá vstupuje i do iných občianskoprávnych vzťahov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis