Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril postoj k prerokovávanému návrhu vlády o správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.
Už mnohí moji predrečníci k tomuto bodu programu pri argumentovaní svojich postojov vyjadrovali skôr ekonomický názor na to, prečo situácia so zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou na Slovensku je alarmujúca. Ak dovolíte, ja moje vystúpenie nebudem formulovať do ekonomických parametrov, nebude ani o ekonomickom raste, ani o inflácii.
Chcem hovoriť na tému vymožiteľnosti práva, čo je vec neekonomická, ale vec, ktorá zásadne ovplyvňuje aj podnikateľské prostredie na Slovensku. A, žiaľ, v mnohých prípadoch znamená aj zánik podnikania, prepúšťanie zamestnancov či ukončenie živnosti.
Iste so mnou nebudete viacerí súhlasiť, že naša ekonomika potrebuje byť viac v zjednotenej Európe a v globálnom svete konkurencieschopná. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou... (Ruch v sále.) Prepáčte, dámy a páni, ale trošku ma to mýli preto, lebo nedokážem sa sústrediť na vyjadrenie tak zásadných myšlienok. A bol by som rád, keby sme sa dokázali navzájom počúvať. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou nízka vymožiteľnosť práva.
Zo 144 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo na 140. mieste, za nami zostali už len Rumunsko a Grécko. Toto zistenie považujem za alarmujúce. O to je závažnejšie, že všetci významnejší zahraniční investori pri svojom rozhodovaní čoraz viac zvažujú aj úroveň vymožiteľnosti práva v krajine, do ktorej investovať sa rozhodujú. Ide im o to, aby investovali svoje peniaze do krajiny, kde sa rýchlo domôžu spravodlivosti, kde rozsudok nebude len zdrapom papiera a, jednoducho povedané, kde o svoje peniaze neprídu.
A ešte mi dovoľte, aby som pridal jeden údaj zo zisťovania nálady domácich podnikateľov. Štyria z desiatich podnikateľov považujú nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku za rozhodujúcu pre podnikanie a ďalší štyria z nich ju považujú za vážnu prekážku v podnikaní. Pre viac ako dve tretiny je to teda zásadný problém. Aj toto sú údaje, ktoré bránia na Slovensku v podnikaní a vo vytváraní nových pracovných miest. To je prostredie, ktoré produkuje len ďalších nezamestnaných a ďalších znechutených, ktorí by aj chceli, ale z dôvodov, ktoré som už spomenul, nechcú podnikať.
Kde vidím príčiny týchto negatívnych zistení. V prvom rade je to vo fungovaní súdnictva a prokuratúry, polície, verejného sektora a politiky. Dovoľte, aby som to stručne aj zdôvodnil.
Začnem od súdnictva. Prieťahy v súdnom konaní sú najväčším problémom, kým súd rozhodne, podnikateľ príde často o všetko. A rovnako sú bez peňazí a bez zamestnania aj zamestnanci. Podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je priemerná dĺžka konania v obchodných veciach za minulý rok 13,8 mesiaca. Podľa podnikateľov je to ešte viac. Podľa ich štatistiky je to 560 dní. Nie je možné, aby podnikateľ alebo živnostník vedel „prežiť“ viac ako rok bez peňazí, so zablokovanými účtami a ešte aj musel platiť drahú obhajobu a samotné trovy konania na súde. Často musia ľudí prepúšťať, často si musia peniaze požičiavať. Aj keď sa domôžu práva a spravodlivosti, zvyčajne ich oponent už je v inej firme, ale bez peňazí, takže rozsudok im je nanič. A aj preto sa v poslednom čase veľa podnikateľských subjektov na slovenské súdy ani neobracia so stanoviskom a s hodnotením. Nemá to podľa nás význam. Príčiny sú tu viaceré: dlhé lehoty čakania na rozsudok slovenských súdov, protichodné rozhodnutia súdov na jednotlivých úrovniach, najhoršie na tom sú prvostupňové súdy, aj odbornosť súdov považujem za slabú. Jedným z ďalších dôvodov, prečo súdy nefungujú operatívne a pružne, je časté prekladanie sudcov bez ich súhlasu z agendy na agendu, napríklad zo správnej na obchodnú, alebo častá zmena zákonného sudcu a v neposlednom rade, dámy a páni, mi to nedá nepovedať, aj podozrenie z korupcie, ktorá sa najviac prejavuje v obchodných veciach, preto, lebo v týchto ide o veľké peniaze.
Samostatnou kapitolou vymožiteľnosti práva je exekučný proces. Nakoniec, na isté problémy upozornila aj vláda Slovenskej republiky v správe o základných otázkach justície, ktorú sme prerokovávali v decembri minulého roku. A samotná vláda v tejto správe označila exekučný proces za kritický stav. Preto by som chcel aj touto cestou požiadať vládu Slovenskej republiky, osobitne ministra spravodlivosti, aby v spomínaných otázkach urýchlene konal. Dámy a páni, nedá sa čakať rok, nedá sa čakať celé volebné obdobie, nie je to problém vládnutia na štyri roky, sú to veci, ktoré treba riešiť hneď, inak sa stane Slovenská republika pre podnikateľov nezaujímavou v Európe bez dôvery a spravodlivosti.
Dovoľte mi dotknúť sa aj z iného pohľadu problému, ktorý vidím v otázke riešenia zamestnanosti. A to je problém fungovania prokuratúry na Slovensku. Prokuratúra je dôležitá aj pre podnikateľov, dámy a páni, preto, lebo prokuratúra je ústavná inštitúcia, ktorá by mala stáť na čele dodržiavania zákonnosti a ústavnosti. Žiaľ, stav, ktorého sme svedkami, je nie alarmujúci, ale kritický, dámy a páni, neexistencia takmer ako dva roky generálneho prokurátora. Odmietanie vymenovať riadne zvoleného kandidáta prezidentom Slovenskej republiky sa nedá inak charakterizovať ako návod na to, ako benevolentne pristupovať k dodržiavaniu práva a poriadku všetkými občanmi Slovenskej republiky. Je preto najvyšší čas, aby sme sa naozaj vážne zaoberali týmto problémom, a nie rôznymi špekulatívnymi, nátlakovými akciami na najvyššie ústavné orgány Slovenskej republiky, ale rešpektovaním ústavných práv, ústavných orgánov a na prvom mieste nás, Národnej rady Slovenskej republiky, kompetencií, ktoré máme zverené Ústavou Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som sa krátko dotkol polície. Polícia podľa môjho názoru robí veľa, ale robí málo. Treba profesionalizovať vyšetrovateľské tímy, ekonomická kriminalita je čoraz sofistikovanejšou metódou, ako okrádať či už tento štát alebo vydierať sa navzájom medzi podnikateľskými subjektmi. V tomto konkrétnom prípade si osobne myslím, že nerozhoduje moderná pištoľ alebo jej kaliber, ale špičkový policajt, špecialista na ekonomickú a finančnú kriminalitu. Takýchto ľudí dnes treba do slovenského Policajného zboru. Osobne si myslím, že stačí jedna chyba a jedno chybné obvinenie a zničíme nielen človeka, ale aj jeho firmu. A najviac na to doplatia tí, ktorí sú v týchto firmách aj zamestnaní.
Už som spomenul, že dnes sú ekonomické prešľapy oveľa zložitejšie a sofistikovanejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, a niekedy mám pocit, akoby sme si to nechceli ani priznať, dámy a páni, sofistikovanejšie, často bez nádeje, že môžu byť niekedy vyšetrené. Nedá mi nespomenúť vraždu dvoch bývalých ústavných činiteľov ministra Duckého a Ernesta Valka. Do dnešného dňa, dámy a páni, nevieme, kto za týmito ohavnými zločinmi stojí. A nedá sa vylúčiť, že nemajú aj ekonomické pozadie. A nedá sa vylúčiť, že toto všetko navzájom súvisí, čo sa môže prejavovať aj v neistote podnikateľského prostredia a v obave pred investovaním na Slovensku.
Dámy a páni, a na záver. My, politici, vidíme a verejné inštitúcie, viacerí podnikatelia vidia problém často v chaotickej, nesystémovej a častej zmene legislatívy, ktorú tu v tomto parlamente prijímame, a v neprimeranej politizácii niektorých inštitúcií a mnohých vážnych rozhodnutí, ktoré zakladajú systémové zmeny. Uvedomme si túto našu zodpovednosť a bol by som rád, keby sme sa aj my všetci spolu nepodieľali na zhoršovaní podnikateľského prostredia, na zvyšovaní nezamestnanosti a zneisťovaní občanov Slovenskej republiky ďalšími sociálnymi problémami. Som presvedčený, že dnes, keď máme štyristotisíc nezamestnaných, nemôžeme ich riešiť podľa politického trička ani zákonmi, ani rozhodnutiami. Sú to naši občania, naši ľudia a chceme, aby tu a teraz vedeli, že na ich ďalšom osude nám záleží a že ak nemajú prácu, nemôže nám to byť všetkým spoločne ľahostajné. Pán predseda, skončil som.
