Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ospravedlňujem sa, že v rámci tých organizačných zmien som nestihol predložiť návrh, aby sme vypustili v mene troch poslaneckých klubov bod, ktorý je zaradený pod poradovým č. 55, a to je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o lobingu, na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Pán podpredseda Národnej rady, urobil si vo svojom vystúpení istý analytický exkurz do vývoja celého tohto príbehu ohľadne voľby a nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Aj ja som si vnútorne urobil istú analýzu hľadania zodpovednosti, kto za to môže, že dnes sme sa ocitli v tejto situácii, ktorá, tak ako povedala Lucia Žitňanská, je istým zlomovým okamihom v ďalšom fungovaní zastupiteľskej demokracie na Slovensku.
Dámy a páni, možno prekvapím, ale ja nevidím hlavného vinníka v strane SMER. Ja nevidím hlavného vinníka v Ústavnom súde. Ja vidím hlavného vinníka v prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý flagrantným spôsobom odmietol rešpektovať naše rozhodnutie. Ten zlomový okamih dnešného rozhodnutia, dnešného dňa je, viete v čom? V tom, že budú prijaté dve právoplatné uznesenia Národnej rady o voľbe dvoch kandidátov na generálneho prokurátora a z nich si prezident republiky môže vybrať. Vieme, a ako si bude vyberať a ako sa bude rozhodovať? A viete prečo? Pretože to prvé prijala politická garnitúra, s ktorou on nesympatizuje, a že si vyberie podľa rozhodnutia tej druhej politickej garnitúry, ktorej síce nie je členom, ale je viacej ako sympatizantom. A v tomto vidím ten zlomový okamih a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za upozornenie. (Povedané s úsmevom.)
Riešenie, pán poslanec Viskupič, možno by jedno bolo. Po vzore nemeckých tajných služieb zveriť tajné služby do rúk opozície a posilniť kontrolnú právomoc parlamentu nad nimi. To je jedna z ciest, ktorá by možno odstránila isté konflikty, ktoré sprevádzajú tie tajné služby, odkedy vznikli, až do dnešného dňa.
Poďme sa zamyslieť nad legislatívou, ale nie tak, že ju budeme prispôsobovať len aktuálnym politickým pomerom, ktoré na Slovensku sú. Možno by sme sa dopracovali, lebo to sa od nás chce, nie vyšetrovať.
Viete, aj na súde vás neodsúdia za to, že ste kradli, ale za to, že vás chytili. A my tu podozrievame všetkých, že kradli, ale my zatiaľ nedokážeme nikoho chytiť, v tom je ten najväčší problém. A zrejme tento parlament ani takéto nástroje v rukách nemá. To riešenie je v ľuďoch, to riešenie je možno menej v legislatíve, ako v tých, ktorí reálne túto kompetenciu za výkon tajných služieb v krajine dostali.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, nemôžem sa zbaviť pocitu a presvedčenia, že táto diskusia začína byť chaotická a míňa sa svojmu cieľu, pre ktorý sme sa dnes tu zišli. Možno som jeden z mála tých poslancov, ktorí v tejto Národnej rade Slovenskej republiky za vtedy vlády premiéra Jozefa Moravčíka schvaľovali zákon o Vojenskom obrannom spravodajstve. Ak dovolíte, dovolím si citovať z dôvodovej správy k návrhu zákona: "Vojenské spravodajstvo je nedeliteľnou súčasťou obrannej činnosti štátu. Tvorí súhrn opatrení a činností spravodajských a prieskumných orgánov, síl a prostriedkov prieskumu, ktorými sa realizujú úlohy spravodajského zabezpečenia a ochrany Slovenskej republiky."
Dámy a páni, ja som sem dnes neprišiel na túto schôdzu, a som rád, že ani kvôli ministrovi Glváčovi, ani kvôli exministrovi Galkovi, prišiel som sem preto, lebo cítim zodpovednosť a cítim v tejto chvíli aj ohrozenie napĺňania poslania Vojenskej spravodajskej služby.
Málokedy sa stáva, že v tejto rokovacej sále sedia štyria ministri obrany Slovenskej republiky. Dnes sme toho svedkami. Pán minister Glváč, pán minister Galko, pán minister Fedor a pán minister Baška. Ja som čakal naozaj zodpovednú, nám zodpovedajúcu diskusiu ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Nezahmlievajme ten problém, on je naozaj veľký a je vážny. Nemajte mi za zlé, keď vyjadrím svoj osobný pocit z toho, čo som tu z viacerých vystúpení mal, a ja nemôžem sa zbaviť dojmu, že som počul niekoľko detektívnych príbehov s takými zápletkami, že ja v tejto chvíli neviem si trúfnuť identifikovať toho páchateľa, lebo nechcem byť proti nikomu, ale chcem byť za hľadanie riešení.
Dávam za pravdu aj kolegovi Galkovi, nemôžem nedať za pravdu aj ministrovi Glváčovi a všetkým, ktorí sa vecne vyjadrovali k tomu, o čom dnes diskutujeme.
Nezľahčujme tento problém, dámy a páni, on, ako som povedal, presahuje možno vážnosť toho, o čom dnes rokujeme. Slovenská republika, včera som to povedal, už to pán poslanec predo mnou zopakoval, je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Naše Vojenské obranné spravodajstvo plní aj úlohy nielen do vnútra štátu, ale aj do medzinárodného širšieho spoločenstva. Preto by som očakával aj k tomu zodpovedajúce postoje všetkých, všetkých, od premiéra vlády cez ministra obrany cez riadiacich pracovníkov Vojenského spravodajstva, bez ohľadu na to, v ktorých obdobiach pôsobili.
Nadobudol som presvedčenie, že Vojenské spravodajstvo je inštitúcia, v ktorej sa nič iné nerobí, len kradne, korumpuje, odpočúva, špehuje a prezrádzajú vážne, niekedy možno aj štátne tajomstvá. Ja s úžasom pozorujem a počúvam, ako často odkrývajú svoju identitu príslušníci Vojenských spravodajských služieb.
Dámy a páni, možno si neuvedomujú, čo svojimi postojmi robia a koho záujmy ohrozujú. Na prvom mieste si myslím, že ohrozujú záujem štátu. A po druhé, a to tiež musím povedať preto, lebo mám istú skúsenosť s prácou spravodajských služieb, ohrozujú aj vlastnú bezpečnosť. Títo ľudia vedia viacej o tom, aká je bezpečnostná situácia v štáte, o tom, čo sa odohráva nielen u nás, ale čo sa odohráva aj v širšom regióne, monitorujú častokrát celosvetové bezpečnostné problémy a sú vystavení aj veľkým rizikám, ale aj veľkej zodpovednosti a mlčanlivosti neprezradiť niektoré informácie, ktoré sa môžu zo zákona dozvedieť len oni a nikto iný. Ani my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Priatelia, odkryť svoju identitu znamená vystaviť riziku krajinu, že môžu byť prezradené vážne štátne tajomstvá, a vystaviť aj osobnému riziku seba samého. Dnes spravodajské služby vo svete pracujú metódami, o ktorých sa nám ani nesníva.
Preto som trošku znepokojený, že pomaly ako na konkurz do ľudovej školy umenia chodia, či už bývalí, alebo terajší príslušníci Vojenského spravodajstva, stoja na vrátnici a hlásia sa: Aj ja som tam pracoval, aj ja tam pracujem, aj ja ešte voľačo viem, čo vy neviete, a mám potrebu vám to urýchlene povedať. Tadiaľto cesta ochrany a bezpečnosti krajiny, dámy a páni, nevedie. Takisto... (Potlesk.)
Takisto si musíme uvedomiť techniky, pán kolega Galko ich rovnako dobre pozná, s akými tieto inštitúcie pracujú. To sú špeciálne spôsoby a osobitné spôsoby práce tajných služieb. Konšpiratívne byty alebo iné nehnuteľnosti patria k normálnym praktickým potrebám činností spravodajských služieb, či už SIS-ky, alebo vojenských. Takto to bežne vo svete chodí a takto sa to aj uskutočňuje.
Preto ja by som chcel v tomto mojom vystúpení v prvom rade apelovať na nás a na našu zodpovednosť, priatelia, za krajinu. Nechcem zveličovať, ani to nechcem nafukovať, ale takto stojí problém. Aj my sme rovnako zodpovední ako dnes pár spravodajských špiónov, ktorí akosi sa rozhodli zahrať si nejakú hru, a nechcem nikoho kryť. Ak sa kradlo, treba to dôsledne vyšetriť, bez ohľadu na to, za ktorej vlády a kto to bol. Spriechodnime vyšetrovanie. A ja si myslím, že jeden z dôvodov, prečo sa tak doteraz nestalo, prepáčte mi, že do toho vnášam úplne iný problém, je aj stav na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Preto čakám, ako ten príbeh skončí. Nemyslím teraz so spravodajskými službami, ale na Generálnej prokuratúre. A verím tomu, že Generálna prokuratúra sa nedá, že nebude poplatná politike a politickej strane. Chcem tomu veriť. Ak sa ukáže opak, tak beda nám všetkým.
Viete, počúvať tu informácie o tom, že zmizlo 2 102 tajných listov, z ktorých bolo 43 povytŕhaných, a z toho bola zverejnená iba časť, ktorá manipuluje a dezinformuje o situácii, aká tam reálne existuje. Neviem, čo teraz s tým preto, lebo máme návrh uznesenia, ktoré by možno aspoň sčasti naznačilo cestu, ktorou by sme sa mohli uberať, aby sme konsolidovali tie pomery tak, aby Vojenské spravodajstvo plnilo svoju zákonom stanovenú povinnosť. Totiž, dámy a páni, tajné služby nemôžu byť ani ľavicové, ani pravicové. Tajné služby musia byť všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých záujem chrániť majú a musia.
V tejto chvíli vidím jediné možno riešenie. Situáciu považujem naozaj z hľadiska toho, čo som povedal, za naliehavú. Najvyššiu politickú zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj predsedom Bezpečnostnej rady štátu. Ja osobne si myslím, že je dôvod aj na tomto orgáne sa vzniknutou situáciou zaoberať. A konkrétnu politickú zodpovednosť nesie za fungovanie vojenských spravodajských služieb minister obrany Glváč.
Môžeme dávať, pán kolega, návrhy na odvolanie. Znovu budeme len o tomto istom diskutovať. Diskusia je málo. Dozvedieť sa pravdu, to by mal byť cieľ nášho rokovania, a dúfam, že sme natoľko zodpovední, že si aj túto zodpovednosť osobne uvedomíme a že všetky kroky, ktoré v tejto konkrétnej kauze ďalej budeme uskutočňovať, budú smerovať len k tomuto jedinému cieľu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som mal tiež s tým svoju osobnú skúsenosť, keď som bol poslancom vo Federálnom zhromaždení, zároveň som vtedy vykonával funkciu prednostu Okresného úradu v Nitre. Jednoducho to nešlo. Nešlo to a ani sa to nedalo, aj keby som to bol akokoľvek chcel, a preto už vôbec neviem a obdivujem niekedy schopnosti ľudí, ktorí sú poslancami Európskeho parlamentu a zároveň predsedami vyššieho územného celku, ako sa to dá. To nie je o plate, naozaj ja doprajem každému, čo si zaslúži. Preto je to výzva aj pre nás, aby sme zreálnili svoje schopnosti a možnosti. Možno by sme mohli začať úplne niekde inde, ako zabrániť vlastniť dva volené mandáty. Niečo podobné, ako je pri poslancoch a členov vlády Slovenskej republiky, že jeden z tých mandátov spočíva. Proste, že si zvolený za poslanca Národnej rady, si vymenovaný za člena vlády, mandát poslanca nestrácaš, ale ti zostáva, ale uprednostníš pred ním inú funkciu, že tu niekde vybalansovať ten priestor pre hľadanie toho konkrétneho riešenia možno, ktoré je menej náročné ako toto radikálne, ktoré je v istom konflikte so zastupiteľskou demokraciou, lebo tí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, koho zvolia, či už poslanca za starostu alebo župana, alebo nie. Takže tu by som ako vedel nájsť nejaký múdry kompromis a, dámy a páni, veď sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som poprosil pána kolegu, či by som nemohol vystúpiť pred ním. Nie je za tým žiadny špekulatívny úmysel, ale naozaj by som chcel k tejto téme trošku nadstranícky niečo povedať preto, lebo je to veľká téma, dokonca téma ústavná, ktorá presahuje možnosti presadiť tento návrh jednou politickou stranou alebo skupinou poslancov, preto, Igor, by som si bol možno želal, keby sme boli pred týmto podaním návrhu trošku diskutovali a našli väčšiu zhodu na tom, ako sa vysporiadať s týmto vážnym problémom, ktorý ja nazývam, tak ako v iných takýchto podobných právnych situáciách, problémom konfliktu záujmov.
Naša legislatíva upravuje konflikt záujmov poslanca Národnej rady s inými funkciami, ktoré poslanec môže, či už naplno, alebo obmedzene vykonávať, a preto táto diskusia je legitímna a aj preto Kresťanskodemokratické hnutie má vo svojich programových dokumentoch túto tému ako jednu z priorít ako stabilizovať ústavné funkcie tak, aby sme ich mohli vykonávať naplno, dôstojne, zodpovedne a nerobili pred občanmi Slovenskej republiky nejaké virtuálne divadlo, že jeden človek môže obsiahnuť niekoľko funkcií, a to nielen funkcií volených, ale aj funkcií menovaných. Tu medzi nami je niekoľko kolegov, ktorí, a nebudem personifikovať, nebudem to stranícky ťahať do tejto diskusie, zastáva niekoľko vážnych postov, či už na úrovni celoštátnej, regionálnej, komunálnej alebo verejnej služby a vôbec mi v tejto chvíli, dámy a páni, nejde o plat a odmenu, ktorú za to môže ten, ktorý sa na takúto službu podujal, dostať. Skôr sa zamýšľam nad tým, že či je to ľudsky a fyzicky možné, zvládať takéto vážne a zodpovedné funkcie jednou osobou a naraz.
Dnes som tu videl už niekoľkokrát spomenutého pána kolegu predsedu strany, župana Bratislavskej župy Paľa Freša v pracovnom oblečení, v gumákoch a celkom som chápal jeho obavy z toho, že musel ísť na hrádzu, pozerať a riešiť problémy preto, lebo mu to vyplýva z jeho pracovných povinností predsedu vyššieho územného celku, a v okamihu, keď som ho zbadal, som si položil otázku, ako ťa mám teraz vnímať? Ako ústavného činiteľa alebo ako predsedu vyššieho územného celku? Ktorá zodpovednosť je v tejto chvíli pre teba dôležitejšia a či sa to dá naraz v jednu a tú istú minútu, v jednu a tú istú hodinu a v jeden deň zvládať. Ja osobne si myslím, že nie. Preto aj vítam túto iniciatívu, hoci ja osobne a moji kolegovia v našom klube sme sa zamýšľali nad tým, kedy s touto iniciatívou vyjsť a neurobiť z toho len gesto. Igor, zdá sa mi, že v tejto chvíli je to len gesto, naozaj silné politické gesto, ktoré nerieši problém preto, lebo nie je to v širšom politickom spektre prerokované tak, aby sme hľadali zhodu na tom, že kde ten konflikt záujmov vymedziť tak, aby sme si uvedomili, že nie je možné vykonávať poslanca Národnej rady, župana, možno primátora, možno starostu. Ja neviem, kde je tá hranica toho konfliktu, kde už to nejde. Kde ľudsky ani občiansky, ani fyzicky sa to nedá zvládnuť, preto ja tento návrh považujem za začiatok diskusie, ktorá by mohla pokračovať v hľadaní zhody, ale takej, ktorá umožní v pléne Národnej rady prijať zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Preto, lebo existujú rôzne modely. Môžme si študovať francúzsky, nemecký, rakúsky niečo z toho nájsť pre ponuku slovenského, ale ja nemám iné riešenie, ako v tejto chvíli potvrdiť, že tak ako povedal môj kolega Julo Brocka, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento návrh, túto iniciatívu na zmenu vymedziť niekde ten konflikt záujmov, ale tak, aby sme si to dokázali uvedomiť všetci, a toto rozhodnutie prijať bez ohľadu na to, kto akú stranu reprezentuje, bez ohľadu na to, kto akú funkciu zastáva, ale kto si tú zodpovednosť za túto krajinu a za svoje možnosti dokáže aj uvedomiť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podal spravodajskú informáciu o návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov Érsek, Solymos a pán poslanec Bugár, ktorým sa dopĺňa a mení zákon o dráhach.
Návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky podmienky na to, aby bol zákon v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovaný. Po formálnoprávnej stránke chcem informovať, že táto problematika nie je upravená v práve Európskej únie a že v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schváli, nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Nebudem sa vyjadrovať dlho k problematike normatívnej podoby návrhu zákona. Pán navrhovateľ zdôvodnil veľmi precízne a uviedol aj prečo navrhovatelia žiadajú túto zmenu.
Ja chcem len podporiť tento návrh zákona a navrhnem, pani spravodajkyňa, po otvorení rozpravy, o ktorú vás teda žiadam, aby ste tak urobili, Národnej rade, aby návrh zákona odporučila prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, sme svedkami piatej voľby kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja som s takou úľavou po parlamentných voľbách počúval veľkorysé posolstvá, ktoré sa dnes ukazujú ako len prázdne gestá vtedy víťaznej vládnej strany SMER o tom, ako bude rešpektovať zastupiteľskú demokraciu, ako bude dokonca veľkorysá až tolerantná voči obsadzovaniu niektorých ústavných kontrolných funkcií aj opozičnými politickými stranami, sa ukázalo naozaj ako jedno podlé klamstvo. Trúfam si to tu povedať preto, lebo doteraz všetko to, čo sme si mysleli, že naozaj sa môže aj stať, sa nestalo. A všetky tie ponuky, ktoré boli zo strany víťaznej strany SMER ponúkané opozícii, ani jedno do dnešného dňa obsadené opozíciou nebolo.
Ja by som chcel vás poprosiť, milí kolegovia a kolegyne z opozície, prestaňte byť opojení mocou. Vám sa to vypomstí a budete to raz ľutovať. Ja to hovorím zo skúseností. Áno, dnes sa usmievate, dnes máte nato, aby ste akékoľvek rozhodnutia v tejto rokovacej sále prijali aj bez opozície.
Dámy a páni, je to aj o charaktere štátu, je to aj o zodpovednosti nielen za prítomnosť, ale aj za budúcnosť Slovenskej republiky. Vy nedokážete byť nielen tolerantní, ale ani veľkorysí.
Ja by som sa chcel postaviť a obhájiť návrh kandidáta Mariána Žilinku na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Častokrát sa tu spomína pri akýchkoľvek nomináciách apolitičnosť a odbornosť.
Dámy a páni, chcem verejne vyhlásiť, že navrhnutý kandidát je apolitický odborník. Maroš Žilinka nebol nikdy členom žiadnej politickej strany. Je pravdou, že bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, kedy bol ministrom Daniel Lipšic, a áno, bol aj nestraníckym kandidátom na kandidátnej listine Kresťanskodemokratického hnutia. Ale pre mňa je dôležitejšia ako apolitičnosť odbornosť. Pozrite si doterajšie pôsobenie Maroša Žilinku v jeho profesionálnom živote. Od skončenia právnickej fakulty zastával funkciu prokurátora na rôznych úrovniach, až po prokurátora špeciálnej prokuratúry zaoberajúcej sa väčšinou závažnou kriminálnou trestnou hospodárskou a ekonomickou činnosťou.
Dámy a páni, dnes dopoludnia sme si vypočuli správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za posledný rok. Je to pravidelná správa, ktorá sa do Národnej rady predkladá. Je dôležité pre všetky politické strany, či vládne alebo opozičné, aby kontrola spĺňala na prvom mieste atribút nezávislosti.
O tej nezávislosti a apolitičnosti snáď jednu poznámku. Nech už by bol kýmkoľvek a akýkoľvek kandidát navrhnutý do ktorejkoľvek funkcie, o ktorej rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky, vždy sú tieto rozhodnutia v konečnom dôsledku politickými rozhodnutiami preto, lebo o nich rozhodujeme my, politici zastupujúci jednotlivé politické strany. Preto nešírme tu nejakú domnienku, že v tejto Národnej rade sa dajú prijať čisto nepolitické, nestranícke rozhodnutia. Všetky rozhodnutia, na tom je založená zastupiteľská demokracia, inak to fungovať ani v tomto systéme, ktorý na Slovensku je ústavne daný, fungovať nemôže.
Preto by som chcel požiadať všetkých a vás, páni poslanci, aby ste rešpektovali aj právo opozície na zastúpenie v kontrolných orgánoch Slovenskej republiky. Naplňte tak svoje želania, odporúčania a predsavzatia predsedu vašej strany, dnes predsedu vlády.
Kto tu vládne vlastne? SMER alebo slobodní nezávislí poslanci? Ak SMER, tak potom asi je zbytočné tu diskutovať. Asi sa tu zbytočne trápime s návrhmi, nech už ich podáva ktokoľvek z opozície. Ak ich nepodáte vy a ak náhodou neodsúhlasíme kandidáta, ktorého si budete želať vy, a bude sa zdať, že je opozičným, tak pán Jasovský bude pravdepodobne vládnuť na Najvyššom kontrolnom úrade ešte ďalších sedem rokov.
Prepáčte, ale je hanbou nás všetkých poslancov Národnej rady, že tento stav trpíme, že nevieme rozhodnúť. Tá zodpovednosť je na nás preto, lebo Jasovský ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu už mal svoje funkčné obdobie skončiť pred rokom. My sme za rok nedokázali zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a nevieme sa vysporiadať ani s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktoré dva inštitúty považujem za inštitúty nezávislej kontroly jednak zákonnosti, dodržiavania zákonnosti a ústavnosti, ale aj nakladania s finančnými prostriedkami na každej jednej úrovni verejnej moci v Slovenskej republike.
(Reakcia vystupujúceho na ruch v sále.) Prosím?

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril postoj k prerokovávanému návrhu vlády o správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.
Už mnohí moji predrečníci k tomuto bodu programu pri argumentovaní svojich postojov vyjadrovali skôr ekonomický názor na to, prečo situácia so zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou na Slovensku je alarmujúca. Ak dovolíte, ja moje vystúpenie nebudem formulovať do ekonomických parametrov, nebude ani o ekonomickom raste, ani o inflácii.
Chcem hovoriť na tému vymožiteľnosti práva, čo je vec neekonomická, ale vec, ktorá zásadne ovplyvňuje aj podnikateľské prostredie na Slovensku. A, žiaľ, v mnohých prípadoch znamená aj zánik podnikania, prepúšťanie zamestnancov či ukončenie živnosti.
Iste so mnou nebudete viacerí súhlasiť, že naša ekonomika potrebuje byť viac v zjednotenej Európe a v globálnom svete konkurencieschopná. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou... (Ruch v sále.) Prepáčte, dámy a páni, ale trošku ma to mýli preto, lebo nedokážem sa sústrediť na vyjadrenie tak zásadných myšlienok. A bol by som rád, keby sme sa dokázali navzájom počúvať. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou nízka vymožiteľnosť práva.
Zo 144 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo na 140. mieste, za nami zostali už len Rumunsko a Grécko. Toto zistenie považujem za alarmujúce. O to je závažnejšie, že všetci významnejší zahraniční investori pri svojom rozhodovaní čoraz viac zvažujú aj úroveň vymožiteľnosti práva v krajine, do ktorej investovať sa rozhodujú. Ide im o to, aby investovali svoje peniaze do krajiny, kde sa rýchlo domôžu spravodlivosti, kde rozsudok nebude len zdrapom papiera a, jednoducho povedané, kde o svoje peniaze neprídu.
A ešte mi dovoľte, aby som pridal jeden údaj zo zisťovania nálady domácich podnikateľov. Štyria z desiatich podnikateľov považujú nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku za rozhodujúcu pre podnikanie a ďalší štyria z nich ju považujú za vážnu prekážku v podnikaní. Pre viac ako dve tretiny je to teda zásadný problém. Aj toto sú údaje, ktoré bránia na Slovensku v podnikaní a vo vytváraní nových pracovných miest. To je prostredie, ktoré produkuje len ďalších nezamestnaných a ďalších znechutených, ktorí by aj chceli, ale z dôvodov, ktoré som už spomenul, nechcú podnikať.
Kde vidím príčiny týchto negatívnych zistení. V prvom rade je to vo fungovaní súdnictva a prokuratúry, polície, verejného sektora a politiky. Dovoľte, aby som to stručne aj zdôvodnil.
Začnem od súdnictva. Prieťahy v súdnom konaní sú najväčším problémom, kým súd rozhodne, podnikateľ príde často o všetko. A rovnako sú bez peňazí a bez zamestnania aj zamestnanci. Podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je priemerná dĺžka konania v obchodných veciach za minulý rok 13,8 mesiaca. Podľa podnikateľov je to ešte viac. Podľa ich štatistiky je to 560 dní. Nie je možné, aby podnikateľ alebo živnostník vedel „prežiť“ viac ako rok bez peňazí, so zablokovanými účtami a ešte aj musel platiť drahú obhajobu a samotné trovy konania na súde. Často musia ľudí prepúšťať, často si musia peniaze požičiavať. Aj keď sa domôžu práva a spravodlivosti, zvyčajne ich oponent už je v inej firme, ale bez peňazí, takže rozsudok im je nanič. A aj preto sa v poslednom čase veľa podnikateľských subjektov na slovenské súdy ani neobracia so stanoviskom a s hodnotením. Nemá to podľa nás význam. Príčiny sú tu viaceré: dlhé lehoty čakania na rozsudok slovenských súdov, protichodné rozhodnutia súdov na jednotlivých úrovniach, najhoršie na tom sú prvostupňové súdy, aj odbornosť súdov považujem za slabú. Jedným z ďalších dôvodov, prečo súdy nefungujú operatívne a pružne, je časté prekladanie sudcov bez ich súhlasu z agendy na agendu, napríklad zo správnej na obchodnú, alebo častá zmena zákonného sudcu a v neposlednom rade, dámy a páni, mi to nedá nepovedať, aj podozrenie z korupcie, ktorá sa najviac prejavuje v obchodných veciach, preto, lebo v týchto ide o veľké peniaze.
Samostatnou kapitolou vymožiteľnosti práva je exekučný proces. Nakoniec, na isté problémy upozornila aj vláda Slovenskej republiky v správe o základných otázkach justície, ktorú sme prerokovávali v decembri minulého roku. A samotná vláda v tejto správe označila exekučný proces za kritický stav. Preto by som chcel aj touto cestou požiadať vládu Slovenskej republiky, osobitne ministra spravodlivosti, aby v spomínaných otázkach urýchlene konal. Dámy a páni, nedá sa čakať rok, nedá sa čakať celé volebné obdobie, nie je to problém vládnutia na štyri roky, sú to veci, ktoré treba riešiť hneď, inak sa stane Slovenská republika pre podnikateľov nezaujímavou v Európe bez dôvery a spravodlivosti.
Dovoľte mi dotknúť sa aj z iného pohľadu problému, ktorý vidím v otázke riešenia zamestnanosti. A to je problém fungovania prokuratúry na Slovensku. Prokuratúra je dôležitá aj pre podnikateľov, dámy a páni, preto, lebo prokuratúra je ústavná inštitúcia, ktorá by mala stáť na čele dodržiavania zákonnosti a ústavnosti. Žiaľ, stav, ktorého sme svedkami, je nie alarmujúci, ale kritický, dámy a páni, neexistencia takmer ako dva roky generálneho prokurátora. Odmietanie vymenovať riadne zvoleného kandidáta prezidentom Slovenskej republiky sa nedá inak charakterizovať ako návod na to, ako benevolentne pristupovať k dodržiavaniu práva a poriadku všetkými občanmi Slovenskej republiky. Je preto najvyšší čas, aby sme sa naozaj vážne zaoberali týmto problémom, a nie rôznymi špekulatívnymi, nátlakovými akciami na najvyššie ústavné orgány Slovenskej republiky, ale rešpektovaním ústavných práv, ústavných orgánov a na prvom mieste nás, Národnej rady Slovenskej republiky, kompetencií, ktoré máme zverené Ústavou Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som sa krátko dotkol polície. Polícia podľa môjho názoru robí veľa, ale robí málo. Treba profesionalizovať vyšetrovateľské tímy, ekonomická kriminalita je čoraz sofistikovanejšou metódou, ako okrádať či už tento štát alebo vydierať sa navzájom medzi podnikateľskými subjektmi. V tomto konkrétnom prípade si osobne myslím, že nerozhoduje moderná pištoľ alebo jej kaliber, ale špičkový policajt, špecialista na ekonomickú a finančnú kriminalitu. Takýchto ľudí dnes treba do slovenského Policajného zboru. Osobne si myslím, že stačí jedna chyba a jedno chybné obvinenie a zničíme nielen človeka, ale aj jeho firmu. A najviac na to doplatia tí, ktorí sú v týchto firmách aj zamestnaní.
Už som spomenul, že dnes sú ekonomické prešľapy oveľa zložitejšie a sofistikovanejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, a niekedy mám pocit, akoby sme si to nechceli ani priznať, dámy a páni, sofistikovanejšie, často bez nádeje, že môžu byť niekedy vyšetrené. Nedá mi nespomenúť vraždu dvoch bývalých ústavných činiteľov ministra Duckého a Ernesta Valka. Do dnešného dňa, dámy a páni, nevieme, kto za týmito ohavnými zločinmi stojí. A nedá sa vylúčiť, že nemajú aj ekonomické pozadie. A nedá sa vylúčiť, že toto všetko navzájom súvisí, čo sa môže prejavovať aj v neistote podnikateľského prostredia a v obave pred investovaním na Slovensku.
Dámy a páni, a na záver. My, politici, vidíme a verejné inštitúcie, viacerí podnikatelia vidia problém často v chaotickej, nesystémovej a častej zmene legislatívy, ktorú tu v tomto parlamente prijímame, a v neprimeranej politizácii niektorých inštitúcií a mnohých vážnych rozhodnutí, ktoré zakladajú systémové zmeny. Uvedomme si túto našu zodpovednosť a bol by som rád, keby sme sa aj my všetci spolu nepodieľali na zhoršovaní podnikateľského prostredia, na zvyšovaní nezamestnanosti a zneisťovaní občanov Slovenskej republiky ďalšími sociálnymi problémami. Som presvedčený, že dnes, keď máme štyristotisíc nezamestnaných, nemôžeme ich riešiť podľa politického trička ani zákonmi, ani rozhodnutiami. Sú to naši občania, naši ľudia a chceme, aby tu a teraz vedeli, že na ich ďalšom osude nám záleží a že ak nemajú prácu, nemôže nám to byť všetkým spoločne ľahostajné. Pán predseda, skončil som.