Videokanál poslanca

132.
Ďakujem pekne. Som rád, že kolega Mičovský tu spomenul aj tú svoju kauzu alebo tzv. kauzu, pretože tá poukazuje na to, že ten Absurdistan, v ktorom žijeme, má vlastne, alebo minca toho Absurdistanu má vlastne dve strany. My tu dnes hovoríme stále len o tej jednej strane, o tom, ako sa nestíhajú v tejto krajine ľudia, ktorí by sa stíhať mali, ako sú zastavené stíhania voči ľuďom, ktorí sú dôvodne podozriví a tak ďalej atď., to iste je denervujúce.
Ale ako tu aj tento absurdný príklad kolegu Mičovského poukazuje, nie je to jediná strana mince, minca vždy má dve strany, potvrdzuje sa to aj v tomto prípade, že my namiesto toho, aby sme naozaj konali tam, kde konať máme a kde z rôznych príčin nekonáme, tak ako keby sme si to kompenzovali tým, že prenasledujeme ľudí, ktorí v tejto snemovni a, myslím, v celej tejto spoločnosti predstavujú to najlepšie, a tým naozaj dávame dokonalú bodku a osudovú bodku, sa mi zdá, za tým smerovaním do slepej uličky a smerovaním k tomu, aby sa Slovensko namiesto toho, aby bolo právnym štátom, stalo naozaj tým Absurdistanom, v ktorom budú vládnuť paranormálne javy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ ešte sledujete mienkotvorné printové médiá, možno ste si všimli, že som sa pokúsil nájsť paralelu medzi dvoma kauzami, ktorým sa venoval kolega Hlina, a to kauze Hradné garáže a kauze Gorila. Pričom tú kauzu Hradné garáže som nazval Gorilou II, ktorá sa líši od dnes diskutovanej Gorily I najmä tým, že okrem ekonomického rozmeru má aj rozmer kultúrneho barbarstva.
Kolega Hlina, ale aj viacerí predrečníci tu poukázali na to, že keby sme tu čelili len tejto jednej kauze, akokoľvek obludnej, nebolo by to také zlé, keby to nebola len špička ľadovca, ľadovca systémovej poruchy, s ktorou sa stretávame čím ďalej častejšie a takpovediac na každom kroku. A o to je tá tragédia našej doby väčšia, že naozaj tie jednotlivé kauzy, ktoré tu občas riešime a o ktorých tu občas diskutujeme, sú len akési symptómy choroby, choroby, ktorá začína naberať charakter naozaj smrteľnej choroby a epidémie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Bol som takmer určite prvý človek a obávam sa, že dosiaľ aj posledný v tejto krajine, ktorý sa pred tridsiatimi štyrmi rokmi pokúsil vypracovať a následne aj publikoval trojvariantné ekonomické hodnotenie doby návratnosti výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, vychádzajúc naozaj z komplexu hodnôt od rýdzo materiálnych, až po takpovediac duchovné. Samozrejme, zároveň vychádzajúc z vtedy, z vtedy aktuálnych cien týchto komodít alebo komodít v úvodzovkách. Tá návratnosť alebo doba návratnosti mi vyšla podľa zvolených variantov od, myslím, ak si dobre pamätám, 46 rokov, po neuveriteľných 2 400 rokov.
Ale to je dávna spomienka a použil som ju na úvod a skôr teraz ju popriem v tom zmysle, že sa napriek tomu v žiadnom prípade necítim byť expertom na hodnotenie ekonomických dopadov akéhokoľvek diela a už vôbec nie právnych alebo medzinárodno-právnych.
Ale čo mi vychádza z úvah o tejto transakcii aj z toho, čo tu odznelo, aj čo som si prečítal, je, že vlastne tá transakcia ekonomicky pre Slovensko nemôže dopadnúť dobre. A to paradoxne bez ohľadu na to, či má pravdu Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico. Lebo buď budeme dediči zlého rozhodnutia predchádzajúcich vlád a obráti sa to proti nám ekonomicky, alebo budeme zodpovední za to aktuálne rozhodnutie a opäť sa to obráti proti nám. Čiže namiesto win-win stratégie sme tu svedkami lost-lost stratégie a na druhej strane nepochybne to bude mať politický a PR a emocionálny pozitívny efekt pre vládu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Rád by som využil vystúpenie pána ministra na dve otázky, a to vo veciach, o ktorých sa aj vo svojom vystúpení opakovanie zmienil, ale odpovede, na ktoré v plnom rozsahu a v dostatočne konkrétnej podobe stále ešte nepoznáme, alebo aspoň ja nepoznám.
Prvá otázka na pána ministra sa týka toho, prečo nie je vlastne projekt filiálky realizovateľný aj s pomocou európskych peňazí? On to viackrát povedal ako takú axiómu, ale zdôvodnenie sme nepočuli.
A po druhé. Dotkli ste sa, pán minister, úseku D1 Turany - Hubová, spomenuli ste tzv. staré trasovanie, za ktoré ste úspešne, údajne úspešne lobovali v Bruseli a inde. Ak za staré trasovanie považujete to, ktoré vzišlo zo zákonného procesu alebo procedúry EIA, teda tunelový variant Korbeľka, ktoré, ktorý de facto je tým tzv. starým trasovaním. Tak je to v poriadku a som rád, že zaň lobujete. Obávam sa však, že myslíte iný variant, ten nešťastný povrchový pod tzv. starým riešením. Spomenuli ste, že príroda sa mu postavila do cesty, ide konkrétne o ten masívny kraľoviansky zosuv, ale podotýkam, že to nie je len tento problém, ktorý spravil aj z pohľadu vášho rezortu opäť z tohto tunelového variantu minimálne rovnocenný variant s tým povrchovým.
No a otázka teda znie, čo sa za posledné dva roky urobilo na, v záujme teda prípravy tunelového variantu, keď je rovnocenný, aby sa stal porovnateľný s tým relatívne rozpracovaným povrchovým?

Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím poznámku k čerpaniu, respektíve k nečerpaniu eurofondov z trochu iného súdka, ak dovolíte. Keď to veľmi zjednodušíme, máme tu niekoľko možných variantov. Prvým tým optimálnym a ideálnym je to, že časť eurofondov sa nepochybne vyčerpalo a vyčerpá tým správnym a najlepším možným spôsobom, teda zmysluplne a pozitívne. Vieme aj to, že časť eurofondov z rôznych príčin nevyčerpáme. Vieme aj to, aj keď možno nevieme vždy presne ukázať prstom na vinníkov, že časť z nich sa vytuneluje, alebo, povedané ľudovejšie, rozkradne, ale na čo sa často zabúda, je to, že časť sa vyčerpá aj nezmyselne a čo je ešte horšie, škodlivo. A nemyslím tým len stránku ekonomickú, čiže neadekvátne čerpanie finančných prostriedkov, ale aj stránku sociálnu, ekologickú alebo krajinnoekologickú.
Položme si otázku. Koľko objektov a zariadení poškodzujúcich slovenskú prírodu a krajinu sme vybudovali s použitím, prispením, alebo zneužitím eurofondov? Som rád, že je tu pán minister životného prostredia, aj keď momentálne vybehol, lebo celé je to aj o fungovaní a nefungovaní jeho rezortu, ktorý má ochranu krajiny vo svojej kompetencii.
Takže, keď už hovoríme o eurofondoch, nie je problém len ich nečerpanie, či pochybné čerpanie, ale aj nezmyselné a škodlivé projekty, ktoré sa z nich financujú. Očakávam od vlády, ale aj od Európskej komisie, že sa na túto problematiku pozrie aj cez túto prizmu a navrhne skutočne účinné mechanizmy, ako tomuto problému zabrániť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Som rád, že tu kolega poslanec a zároveň splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku Peter Pollák spomenul okrem iného takú našu celonárodnú neresť, ktorou trpíme aj na iných miestach, nielen v tejto oblasti a to je šetrenie na nesprávnom mieste. Opäť hrozí, že ak sa budeme snažiť ušetriť nevyhnutné prostriedky, ktoré by sme potrebovali na realizáciu tohto navrhovaného opatrenia, na dôslednú a systematickú realizáciu tohto opatrenia, o pár rokov sa nám to vráti tak, že aj vo sfére finančnej budeme musieť a ekonomickej zaplatiť niekoľkonásobne viac, lebo nám ten problém prerastie cez hlavu.
Som tiež rád, že spomenul to, že tento problém pomerne úspešne riešia v niektorých okolitých krajinách. Aj to, že mnohé riešenia sa viac-menej úspešne rozbehli už aj na Slovensku. Takže opäť je to argument za to, že nezačíname celkom na zelenej lúke, máme sa od koho, máme tu možnosť poučiť sa od našich susedov. A ide len o tom, aby sme naozaj túto filozofiu prijali a realizovali ju celoplošne.
Takže ďakujem za toto vystúpenie.

Ďakujem pekne. Nebudem sa v tejto chvíli venovať obsahovej stránke alebo podstate toho, čo tu odznelo vo vystúpení pani poslankyne Nicholsonovej a čo sa týka zákona, ktorý tu predložila spolu s kolegom Poliačikom, poviem len toľko, že ma presvedčili tie argumenty, ktoré použili predkladatelia a som pripravený podporiť návrh tohto zákona. Ale zmienim sa len o tom, čo, o čom sa zmienili nakoniec už aj predrečníci, keby som bol vedel, že o tom budú takto podrobne hovoriť, tak sa asi ani neprihlásim, ale naozaj som rád, že nás pani poslankyňa, a je mi to hlboko blízke, mne a môjmu presvedčeniu, že nás vyzvala k tomu v takýchto záležitostiach, povedal by som nadideologických, odložiť nejaké jej ideologické okuliare a nejaké klapky na očiach a naozaj sa dokázať pozrieť na takýto úplne reálny, super aktuálny problém, ako sa hovorí, "tehotným riešením" naozaj z pohľadu nadideologického a je to taký námet, povedal by som, na nejaký seminár na tému "čo je to vlastne liberalizmus", lebo naozaj ho chápeme na Slovensku niekedy pokrivene a nehovorím o tu prítomných členoch strany SMER, (pozn. red.: správne má byť „SaS“.) aj keď niekedy polemizujeme aj s, navzájom teda aj s nimi, ale skôr k tomu, že podľa mňa sa v mnohých veciach liberalizmus nechápe na Slovensku adekvátne nielen v tejto sále, ale aj v širšom kontexte. A bolo by veľmi fajn sa o tom porozprávať, lebo mnohí potenciálni liberáli, ku ktorým sa hlásim hrdo aj ja, máme niekedy problém s istými nedorozumeniami, ktoré v tom chápaní liberalizmu vznikajú a toto je príspevok do diskusie veľmi cenný. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Som rád, že témou aj Lojza Hlinu a mnohých ďalších v tejto sále je téma avizovaného predaja - čiastočne už dokonaného, čiastočne pripravovaného - Iuventy a pozemkov okolo nej v Bratislave - Starom Meste, Búdkovej č. 2. Ale myslím si, že tieto dve témy môžu súvisieť, tá téma nového šéfa NKÚ a téma alebo kauza Iuventa môžu súvisieť viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Čo to bolo na našom výbore rečí a poznámok, keď som si dovolil opýtať sa pani generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, či náhodou nevie niečo o pokútnych reštitučných nárokoch a nemenej pokútnych predajoch pôdy, ktoré nadväzovali na tieto pochybné a podvodné reštitučné nároky na štátne pozemky na Búdkovej 2. Až dodatočne som si uvedomil, že keby som sa bol pýtal hocijaký nezmysel, tak možno to kolegyne a kolegovia zo SMER-u prejdú mlčaním. Ale práveže som sa nepýtal až na taký nezmysel, skôr naopak, tak to vzbudilo, vzbudilo takúto nevôľu.
A v čom vidím ten súvis z týchto dvoch tém, ktoré tu načal kolega Hlina? Je ten, že bolo by sympatické a symbolické, keby prvú kauzu, ktorú bude prešetrovať novozvolený šéf NKÚ, bola práve táto kauza pochybných transakcií so štátnym majetkom na Búdkovej č. 2 v Bratislave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ono ten terminus technicus kazítko, ktoré sa tu zaviedol, je svojím spôsobom čarovný a ja ho asi začnem používať len trošku v inom kontexte.
Lebo kazítkom našej prírody a krajiny sú podľa mňa tie často otrasné vleky, lanovky, zjazdovky, príšerné a škodlivé stavby a zariadenia, ktoré sa vyskytujú aj v našich národných parkoch, dokonca aj v prírodných rezerváciách najvyššej kategórie.
Kazítkom našich miest a dedín sú mnohé skutočne otrasné stavby nie s nulovou, ale naozaj s mínusovou architektonickou hodnotou.
Kazítkom sú bilbordy pri našich cestách i často nezmyselné tzv. logistické, priemyselné a iné centrá zaberajúce neraz naše najúrodnejšie pôdy.
Kazítkom sú parkoviská, ktoré sa nám tu rozširujú na úkor parkov.
Kazítkom sú niektoré tzv. malé vodné elektrárne devastujúce najkrajšie úseky našich tokov a potokov, ako zvyknem hovoriť.
A takým personifikovaným kazítkom sú všetci tí, ktorí tieto záležitosti projektujú, presadzujú, schvaľujú a ktorí na nich zarábajú.
Takže, keď to zhrniem, ak predkladatelia prídu nabudúce s takýmto návrhom zákona, ktorý bude namierený proti týmto a ďalším kazítkam v našej prírode, krajine a životnom prostredí, veľmi rád ich podporím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja som opäť ako obyčajne predložil viacero interpelácií. Nebudem ich tu všetky prednášať. Urobil som z nich taký pomerne stručný výber a zoradil som ho chronologicky.
Čiže približne pred mesiacom som sa obrátil na ministra životného prostredia pána Petra Žigu s nasledujúcou interpeláciou:
Vážený pán minister, kauza výstavby a prevádzky takzvaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou je pomerne často medializovaná a spôsobuje verejné pohoršenie. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami na túto tému.
1. Je podľa vás vyššie uvedená aktivita v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
2. Je podľa vás vyššie uvedená aktivita v súlade s vodným zákonom?
3. Aké je stanovisko vášho rezortu k vyššie uvedenej problematike?
Prosím v plnom znení doložiť k odpovedi na interpeláciu.
4. Aké je stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež prosím v plnom rozsahu doložiť k odpovedi.
5. Aké je stanovisko Správy chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež prosím doložiť.
6. Aké je stanovisko príslušného okresného úradu, keďže príslušné zložky štátnej správy na okresnej úrovni, ako je známe, boli prednedávnom v rámci reformy ESO združené pod okresné úrady? Čiže, sú tieto kompetentné sa vyjadrovať k týmto veciam? To je moja vsuvka, nebolo to uvedené takto detailne v interpelácii. Čiže pokračujem, že: aké je teda stanovisko príslušného okresného úradu k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež ho prosím doložiť.
7. Kto a na základe čoho udeľuje povolenie na vjazd súkromných motorových vozidiel na neverejné komunikácie v predmetnom území?
Za vaše konkrétne a úplné informácie vám vopred ďakujem.
Keďže idem chronologicky, tak preskočím na pána ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorého som interpeloval vo veci Národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa – tentoraz nie v Rusovciach, ale v Moravanoch.
Vážený pán minister, ako minister kultúry určite dobre viete, že v zmysle zákona za stav pamiatky zodpovedá v prvom rade jej vlastník. Významnou kultúrnou pamiatkou je aj Národná kultúrna pamiatka kaštieľ v Moravanoch. Je zrejmé, že vlastník uvedeného objektu svojím ignorantským postojom k tejto významnej pamiatke spôsobil obrovské kultúrne i hospodárske škody a zároveň evidentne porušil zákon. Dovoľte mi preto obrátiť sa na vás prostredníctvom interpelácie s nasledujúcimi otázkami:
1. Prečo vami vedené ministerstvo dopustilo katastrofálny stav, do ktorého sa dostala Národná kultúrna pamiatka kaštieľ v Moravanoch?
2. Kto menovite v rámci vami vedeného rezortu nesie zodpovednosť za túto situáciu?
3. Aká politická a trestnoprávna zodpovednosť bola, respektíve bude voči tejto osobe, respektíve osobám, ako aj voči súčasnému majiteľovi kaštieľa v Moravanoch vyvodená?
4. Ako chce váš rezort vyššie uvedenú situáciu riešiť?
S pozdravom, môj podpis.
Teraz sa vrátime zase k pánovi ministrovi Petrovi Žigovi, ministrovi životného prostredia, s interpeláciou úplne z iného súdka, ktorá bola odoslaná 30. apríla tohto roku.
Vážený pán minister, možno si spomeniete, že v minulosti som sa na vás viackrát obrátil vo veci skládky odpadov v Žiline v Považskom Chlmci. O tom, že moje obavy a námietky boli oprávnené, svedčí aj verdikt Európskeho súdneho dvora, skrátene ESD, zo dňa 25. apríla 2013, ktorým ESD rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 14 písm. a) až c) Smernice rady 1999/31/ES o skládkach odpadov a zaviazal ju urobiť potrebné opatrenia.
Podľa mne dostupných informácií reakcia Slovenskej republiky v zastúpení vaším rezortom a príslušnými úradmi bola v tejto záležitosti polovičatá a nedôsledná. Na skládku sa síce v poslednom čase žiadny odpad nevyváža, ale dosiaľ nie je jej prevádzka ani definitívne ukončená. Inými slovami, na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora reagovala Slovenská republika tak, že doteraz nevydala platné rozhodnutie, iba predbežné opatrenie na zákaz ukladania odpadu. Na predmetnú skládku odpadov sa od 1. 1. 2014 odpad síce nevozí, ale nie sú prijaté opatrenia na jej uzavretie a rekultiváciu v zmysle požiadavky ESD i miestnych obyvateľov.
Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s týmito otázkami:
1. Sú vyššie uvedené informácie pravdivé?
2. Ak áno, prečo v tejto veci kompetentní konali, respektíve nekonali tak, ako konali, respektíve nekonali?
3. Kedy sa verdikt Európskeho súdneho dvora v predmetnej záležitosti skládky odpadov v Považskom Chlmci skutočne a dôsledne uvedie do života?
Na toho istého pána ministra som sa obrátil v ten istý deň s interpeláciou, ktorá je tak trošku príbuzného charakteru, aj keď zase úplne z iného regiónu.
Vážený pán minister, ako je vám iste známe, v Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa a čiastočne i mestskej časti Ružinov sa nachádza skládka toxických odpadov bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (skrátene CHZJD), ktorá predstavuje ohrozenie zdrojov pitnej vody Žitného ostrova, čo by malo doslova fatálne následky. Táto skládka toxického odpadu zaberá plochu približne 4,65 hektára. V rokoch 1946 až 1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania adekvátnych nepriepustných  vrstiev. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen prostredie kontaminovaných hornín, ale dostala sa aj na výškovú úroveň samotného úložiska spomínaného chemického odpadu.
Mestská časť Bratislava-Vrakuňa preto vydala v roku 2002 na základe usmernenia príslušného vodohospodárskeho orgánu zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes. Z obavy hroziacej ekologickej katastrofy a na protest proti dlhodobému neriešeniu tohto problému zo strany kompetentných vznikla nedávno petícia. Pod petíciu proti spomínanej skládke toxického odpadu sa od februára 2015 do konca apríla, čiže za pomerne krátky čas, podpísalo 2500 ľudí. Iniciátori a signatári petície žiadajú vládu Slovenskej republiky a primátora Bratislavy, aby zabezpečili odstránenie, respektíve sanáciu spomínanej nebezpečnej skládky odpadu. Ako minulý týždeň, zrejme je to už nejaké tie týždne dozadu, čiže v poslednej dekáde apríla na tlačovej konferencii informoval starosta Vrakune pán Martin Kuruc, predložil na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva žiadosť, aby poslanci požiadali primátora, aby sa usiloval o likvidáciu starej environmentálnej záťaže, a zaviazali ho požiadať generálneho riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti o predloženie analýzy kvality a stavu znečistenia podzemných vôd v katastrálnom území Vrakuňa v termíne do 30. apríla 2015.
Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som sa na vás ako na najvyššieho predstaviteľa vecne príslušného rezortu obrátil s interpeláciou na vyššie uvedenú tému. Konkrétne by ma zaujímali vaše odpovede na tieto moje otázky:
1. Prečo váš rezort a príslušné rezortné inštitúcie tento problém dosiaľ viac menej ignorovali?
2. Aké konkrétne kroky sa na elimináciu tohto problému uskutočnili?
3. Aké opatrenia na sanáciu tejto starej environmentálnej záťaže pripravujete?
4. Aký je vzťah a postoj právneho zástupcu CHZJD k skládke, ktorej sú bývalé Chemické závody Juraja Dimitrova pôvodcom?
S pozdravom Mikuláš Huba.
A posledná interpelácia je na tému, ktorá ma mimoriadne irituje. Ja som ju otvoril tak trošku aj na našom výbore a v prítomnosti predsedníčky fondu pozemkového (SPF), ale nemal som vtedy ešte dostatok informácií. Včera som si to dokonca overoval priamo s pánom ministrom Draxlerom a moje najčiernejšie, by som povedal, predpoklady a indície sa potvrdili, dokonca boli prekonané, ak som dobre pochopil jeho odpoveď, lebo naozaj sme len chvíľočku hovorili.
Takže tá interpelácia znie, je adresovaná pánovi Jurajovi Draxlerovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, ako iste dobre viete, Iuventa, slovenský inštitút mládeže, je štátna inštitúcia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na čele ktorého stojíte. Táto inštitúcia je aj vlastníkom objektov a pozemkov na Búdkovej ceste č. 2 v Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti, a to najmä deťom a mládeži, na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti. V týchto dňoch som však zachytil správy o tom, že dochádza k predaju časti vyššie uvedených nehnuteľností súkromným osobám. Akokoľvek môžu tieto indície znieť neuveriteľne, ukazuje sa, že nie sú nepodložené. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:
1. Sú informácie o prevode pozemkov z Iuventy na inú osobu, respektíve osoby pravdivé? V prípade kladnej i zápornej odpovede, žiadam doložiť príslušné dokumenty dokazujúce aktuálny skutkový stav, prípadne majetkové prevody v nedávnej minulosti, ako aj prípadne dosiaľ nerealizované žiadosti o takéto prevody.
2. Boli ste o vyššie uvedených informáciách, respektíve indíciách informovaný? Ak áno, aký postoj ste k tejto problematike zaujali?
3. Môžete garantovať, že spomínané nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
Vopred vám ďakujem za vašu urýchlenú, pravdivú a úplnú odpoveď na moje otázky a najmä za to, že v prípade, ak sú obavy, uvedené v tejto interpelácii, oprávnené, uskutočnite v tejto veci okamžité a účinné kroky vo verejnom záujme.
Ďakujem za pozornosť. To boli všetky moje interpelácie, s ktorými som sa chcel s vami podeliť. Tie ostatné nájdete potom v nejakom príslušnom spise alebo na internete.