Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, taktiež ma potešil zámer predkladateľa tohto návrhu vládneho zákona, konkrétne navrhované opatrenia na dôslednejšiu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, neadekvátne zábery pôdy (a často tej najúrodnejšej pôdy) na výstavbu rôznych stavieb a iných zariadení, ktoré by mohli kľudne stáť niekde inde, podľa možnosti na zdevastovaných a nevyužívaných pôdach, tzv. brown fields, sú predmetom mojej permanentnej kritiky od chvíle, ako som sa opätovne stal poslancom tohto parlamentu, takže akékoľvek opatrenia týmto smerom mi hovoria, ako sa hovorí, zo srdca.
Na druhej strane zdieľam aj obavy môjho predrečníka z niektorých iných opatrení, ktoré nás už menej tešia v tomto návrhu zákona, ale sme v prvom čítaní, a tak nám zostáva len veriť, že v druhom čítaní sa nám podarí podčiarknuť tie pozitíva, ktoré návrh navrhuje, a čo najviac eliminovať negatíva a riziká, ktoré v ňom vidíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť názory, návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Fecko, okrem iného aj preto, lebo jeho pozmeňujúci návrh podľa mňa zlepšuje vykonateľnosť a vymožiteľnosť tejto právnej normy. A je to dôležité aj preto, a o tom som hlboko presvedčený, že našu prírodu nechránime príliš, ale príliš málo. A pod tou prírodou chápem aj avifaunu, o ktorú ide v prípade tohto zákona.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Záhumenský, podporujem navrhované vylepšenia legislatívnotechnického charakteru, o ktorých sa zmienil, ale nie návrhy na, takpovediac, zmäkčenie navrhovaného znenia vládneho zákona. V tomto prípade naozaj verím odborníkom z ministerstva životného prostredia, ktorí v spolupráci s odbornou komunitou tento návrh zákona pripravili, a preto podporím po obsahovej stránke jeho pôvodné znenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. S veľkou väčšinou toho, čo povedal pán poslanec Hudacký, súhlasím, predsa si len neodpustím pár poznámok.
V prvom rade by som chcel polemizovať s tvrdením, že súčasný podiel obnoviteľných zdrojov energie má na svedomí neadekvátne vysoké ceny elektrickej energie u nás. Určite sú tam oveľa závažnejšie príčiny, ktoré sa týkajú práve neadekvátneho využívania neobnoviteľných zdrojov a podobných tunelov, aké tu hrozia v prípade prijatia tohto zákona.
Aj kritizovaná fotovoltaika ma nepochybne veľkú perspektívu, len musíme solárne panely premiestniť z úrodnej pôdy na strechy logistických centier a tisícov ďalších budov, ktoré si to priam žiadajú.
Obrovské rezervy sú v zatepľovaní stavieb, to je vôbec najväčší energetický únik, na ktorý by sme sa mali zamerať a bez ktorého nebude možné ani nové stavby certifikovať, alebo teda uviesť do prevádzky.
Využívanie hydroenergetického potenciálu môže byť takisto dobré alebo zlé. Ja napríklad stále uvažujem o tom, prečo sa nezameriame na zvýšenie účinnosti už značne zastaralej vážskej kaskády a hydroelektrární existujúcich na Váhu, ktoré určite by sa, ich teda výkon modernizáciou dal podstatne zvýšiť.
Biomasa detto. Určite veľmi perspektívny zdroj, ktorý sa dá využívať dobre alebo zle. Z tých dobrých ciest by som dal do pozornosti čo najväčšiu decentralizáciu, aby sme naozaj neobetovali cennú biomasu na výrobu energie.
To je asi všetko.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, veľmi správne konštatovali niektorí moji predrečníci vo včerajšej i dnešnej rozprave, že to, ako bolo dosiaľ právne upravené, i to, ako sa reálne podporovalo a realizovalo využívanie obnoviteľných zdrojov energie, bolo dosť nešťastné a do značnej miery to dokonca zdiskreditovalo ušľachtilú a nepochybne žiaducu ideu využívania a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie.
Ja si k tomu dovolím čosi ako bonmot, že na Slovensku sa aj dobrá myšlienka realizuje takmer spravidla nešťastným spôsobom. Napriek tomu je jasné, a nie je to žiadny výmysel Bruselu ani nikoho iného, že jediná cesta pre Slovensko, ale napokon aj pre celý svet, je prechod na obnoviteľné zdroje, energetické úspory a celkové zvyšovanie energetickej účinnosti celého národného hospodárstva.
Áno, bude to zrejme niečo stáť, ale to je cena, ktorú platíme v záujme budúcnosti, ako aj preto, lebo ak budeme čakať, alebo dokonca pôjdeme opačným smerom, ako sme tomu svedkami u nás, zajtra tá daň z omeškania bude oveľa vyššia.
A teraz konkrétne, alebo konkrétnejšie k predloženej novele. Podľa viacerých malých a stredných podnikateľov vo sfére obnoviteľných zdrojov táto novela zákona v prípade, ak by sa schválila v predloženej podobe, zlikviduje aj to málo, čo sa v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov na Slovensku dosiahlo. Konštatujú, že zmeny, ktoré návrh zákona prináša, vracajú Slovensko späť do čias pred prijatím zákona č. 309/2009 Z. z. Navyše upozorňujú na nežiaduce posilnenie kompetencií ÚRSO, ako aj na posilnenie monopolov a výroby energie z neobnoviteľných zdrojov.
Opäť si neodpustím poznámku na dôkaz, že neglorifikujem využívanie obnoviteľných zdrojov energie u nás. Naopak, v celom rade projektov a realizácií, alebo celý rad projektov a realizácií, ktoré sa diali a dejú pod heslom lepšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie, je problematický a miestami znamená viac škody ako osohu - od záberu orných pôd pre fotovoltaiku cez lokalizáciu niektorých veterných elektrární na úkor estetických kvalít krajiny až po obetovanie najhodnotnejších úsekov riek na budovanie vodných elektrární či používanie kvalitného dreva a rúbanie brehových porastov - kvôli výrobe energie z biomasy.
Ale to vôbec neznamená, že máme rezignovať na podporu obnoviteľných zdrojov, a dokonca zvýšiť podporu zdrojov neobnoviteľných, od ktorých sa, naopak, potrebujeme čo najskôr odpútať. Práve naopak, je to výzva na novelizáciu zákona a ďalších podporných nástrojov na podporu obnoviteľných zdrojov tak, aby sme eliminovali doterajšie chyby a hroziace riziká.
To si však vyžaduje vecnú a zásadnú diskusiu všetkých zainteresovaných bez ohľadu na stranícke tričká a nie niekoľkohodinovú rozpravu od, podotýkam, uponáhľanú a nervóznu rozpravu, od predloženia návrhu na skrátené legislatívne konanie až po tretie čítanie k návrhu zákona, ku ktorému, nedajbože, dôjde.
Ku skrátenému legislatívnemu konaniu som sa dostatočne kriticky vyjadril včera. O tom, že táto novela je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou šitá na mieru istej finančnej skupiny, čo je skutočnosť vnášajúca nové svetlo aj do kauzy Gorila, sa kvalifikovane hovorilo a hovorili to lepšie ako ja iní.
K našej samovražednej pretrvávajúcej preferencii neobnoviteľných zdrojov energie som sa tu vyjadril neraz. Navyše základné argumenty veľmi dobre zhrnul pán poslanec Mikuš, za čo som mu úprimne vďačný, aj keď mi tak trochu zobral vietor z plachiet, lebo asi z deväťdesiatich percent to, čo povedal on, som chcel povedať ja, ale mal som sa prihlásiť skôr. Znova podotýkam, že som veľmi rád, že v tejto snemovni pribúda poslancov, ktorí majú podobný moderný, progresívny názor na vývoj energetiky a orientujú sa aj v medzinárodnom kontexte.
Čo ma, naopak, desí, je fakt, že toto sú problémy, o ktorých sme tu diskutovali pred 22 rokmi, v mnohom možno dokonca na vyššej úrovni ako dnes, aspoň filozoficky alebo vizionársky na vyššej úrovni. Čiže namieste je otázka, kam sme sa za tých 22 rokov posunuli, keď ten môj osobný dojem je, že sme v mnohých smeroch skôr išli teda opačným smerom, ako bolo žiaduce. A na druhej strane rozvinutý svet, aby sme nechodili ďaleko, aspoň krajiny ako Rakúsko, Dánsko a v posledných rokoch aj kľúčová európska veľmoc Nemecko vykročili, naopak, tým správnym smerom, urobili obrovský pokrok v tomto smere. Zatiaľ Slovensko stagnuje, ba cúva.
Pomaly, ale iste sa stávame akýmsi skanzenom neobnoviteľnosti, transformačnej zaostalosti, strategickej zmätenosti, bezpečnostného hazardu, klientelizmu a bezbrehého tunelovania zdrojov. Ak to mám zhrnúť, viackrát som na tomto fóre konštatoval, že vládna strana SMER je v mnohých smeroch v protismere. Predložený návrh zákona je ďalší v rade dôkazov dokazujúcich toto tvrdenie. Podotýkam, že ma to nijako neteší. Uvidíme, či sa nás predkladateľ tohto návrhu zákona aspoň pokúsi presvedčiť o opaku a stiahne tento bod z rokovania. Bol by to aspoň malý krôčik správnym smerom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Budem sa opakovať, pretože fakticky pravidelne pri predkladaní podobných návrhov som proti a dávam to najavo. Zároveň by som chcel podporiť všetkých predrečníkov a predrečníčky v ich kritickom postoji k tomuto neoprávnenému využívaniu, až zneužívaniu, inštitútu skráteného legislatívneho konania.
K samotnému obsahu zákona sa vyjadrím v rozprave, pokiaľ teda tento návrh bude prijatý a k tej rozprave dôjde, čo sa obávam, že sa tak stane podľa doterajších skúseností. Ale každopádne by som chcel aj z tohto miesta apelovať na vás všetkých, aby ste ten návrh nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že kolega Mikuš upozornil na stále naliehavejší problém rastúceho dlhu. Nie je jediný a nie je prvý a zrejme ani posledný, kto na túto fatálnu skutočnosť našu snemovňu upozornil. Ale myslím si, že týchto upozornení a týchto varovaní nie je nikdy dosť, aby sme sa neuspokojili s tým, akí sme úspešní v reštriktívnych opatreniach, keďže tento fatálny problém, táto časovaná bomba tiká ďalej a nech robíme čo robíme, stále sa tento problém zhoršuje. Je to veľké memento aj do budúcnosti. Zároveň je to aj dôvod, aby sme sa zamysleli nad tým, ako tento problém nastal. Je iste veľmi tesne zviazaný aj s kritikou jadrovej energetiky, ktorú tuná postuloval.
Oceňujem aj to, akú cestu, aké východisko pre našu energetiku pán poslanec Mikuš predostrel, avšak ja by som ešte väčší dôraz kládol na energetické úspory, lebo v nich zaostávame ešte viac možno ako vo využívaní obnoviteľných zdrojov. Je známe, že čo sa týka energetickej náročnosti, tak naše národné hospodárstvo je stále niekoľkonásobne menej efektívne vo využívaní energie a surovín, ako je to v najvyspelejších krajinách sveta.
A taktiež s predrečníkom súhlasím v tom, že ak by sme mali zhoršovať podmienky pre producentov energie z obnoviteľných zdrojov, bola by to opäť cesta späť a opäť cesta v protismere. Ďakujem.

Ďakujem pekne za pripomenutie. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážení pozostalí (smiech v sále), úvodom by som rád konštatoval, že nezávidím predkladateľovi tohto návrhu rozpočtu a nespochybňujem, že výzva, ktorej čelil, čelí a bude čeliť, nie je malá. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to nielen, ale najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to pravé orechové, a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané rôzne nástenkové a emisné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Toľko, takpovediac, k historickému pozadiu tvorby tohto návrhu.
A teraz k samotnému diskutovanému návrhu.
Predložený návrh štátneho rozpočtu je problematický, čo sa týka, takpovediac, formy aj obsahu. Tej forme, alebo voči tej forme by sa dalo zniesť viacero výhrad. Od toho, ako bol alebo aj nebol prerokovaný vo výboroch, až po to, ako sa ho snažíte dodatočne zásadne zmeniť pozmeňujúcim návrhom, čo je, mierne povedané, neštandardné. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky.
Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť. Budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicite. Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, resp. nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými materiálmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu prakticky vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja. Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí, čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. A keď sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie vecí, ktorých chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny či znečistenia životného prostredia, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, najmä pracovných príležitostí, teda práce.
SMER sa v tomto roku vybral presne opačným smerom, a to, prosím, nekritizujem progresívnu daň, s ktorou v zásade nemám problém. Ale napriek tomu sa namiesto kritizovania údajne príliš prísnych európskych environmentálnych limitov a šírenia antienvironmentálnych nálad premiérom tejto krajiny dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty. Takýto návrh tu nedávno padol, ale bol vládnou väčšinou odmietnutý.
Bolo tu viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dlhodobo a systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová a hospodárska politika štátu v protismere voči perspektívnym a udržateľným trendom.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win strategy dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, do ktorých nechceme investovať ani len spomínané výnosy z predaja emisných kvót, sú pritom ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie. Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz. A práve o rozvojových impulzoch pán premiér tak rád hovorí. V čom je teda problém? V tom, že on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zatiaľ čo zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne porovnateľných krajín, ako je napríklad Dánsko alebo Fínsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im tak bránime ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska je to generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí. A last but not least ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia. A ešte niečo. Ide o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom. My radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol. V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu, a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa šokovať. Možno sú europeniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť tak trochu na hlavu postavené. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme existenčne závislí ešte oveľa viac, ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu tzv. priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, máme viac dávať, ako brať.
Jednoznačne možno konštatovať, že kapitoly pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj životného prostredia sú v rozpočte na rok 2013 podhodnotené. Ako príklad uvediem dosť šokujúcu skutočnosť, že z niekoľkých priorít, ktoré si vytýčilo ministerstvo pôdohospodárstva, nebude v rozpočte na rok 2013 saturovaná ani jedna, čo mi špeciálne pri jednofarebnej vláde pripadá byť dvojnásobne nepochopiteľné.
Okrem toho nášmu výboru prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na výbore dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno, alebo pravdepodobne, rok 2013 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali vyčerpať, ale sú ohrozené.
Druhú skupinu tvoria ostatné rozpočtové kapitoly, za všetky si všimnem aspoň kapitolu rezortu školstva, vedy a športu. Ako školstvo, tak aj veda a napokon aj šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov, o tom sa nemusíme iste presviedčať. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len podčiarkol, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná hanba, ale týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl. Kto neverí tomu, ako sme v tejto oblasti za dvadsať rokov zaostali, nech sa pozrie za rieku Moravu, kde po tejto stránke školstvo v porovnaní s naším prekvitá. Aj keď samotní Česi a Moravania takisto bedákajú, ale to je len preto, že sa nepozreli na Slovensko.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie ako veda a výskum. S cca 0,5 % HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie, ako sú odporúčania Európskej únie. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zásadnejšie zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantnú politickú a volebnú základňu. Čím však budeme o pár rokov bez kvalitnej vedy, výskumu a vzdelávania, to ani nechcem vidieť.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť do roku 2015. Takže, pardon, od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma, teda podstatne zvýšená suma, mala objaviť, ale osobne som tam podobnú zmienku nenašiel.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru. Jedným z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie, ale aj tak naši financmajstri, a nielen súčasní, ale aj minulí, stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Pre budúci rok sa podarilo vynegociovať odklad citeľného zníženia daňovej asignácie v prospech mimovládnych organizácií, ale to je len odklad popravy tupým mečom. Ako sa jej o rok, o dva reálne vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládok, to nikto z kompetentných dosiaľ nenavrhol.
V rezorte životného prostredia pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. Dlhodobo sú viac ako desaťnásobne nižšie ako v Českej republike. Takmer nulová podpora ekologickej výchovy, tá je už pomaly stonásobne nižšia. A takisto postrádame aj nejaký transparentný mechanizmus rozdeľovania a prerozdeľovania týchto úzko profilových prostriedkov, keď sa už, nebodaj, do rezortu dostanú.
V rezorte pôdohospodárstva nachádzame, nie v tomto dokumente, ale v iných, slovnú podporu ekologického poľnohospodárstva, ale postrádame reálne ekonomické nástroje, aby sme tento typ poľnohospodárstva aj naozaj podporili.
Kapitolou samou osebe je energetika. Jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických mechanizmov, či už v rovine daňových nástrojov, alebo priamo v štruktúre rozpočtu.
A tretia rovina, z ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorá sa dá čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácii priorít environmentálnej politiky a myslíme tým likvidáciu, pardon, rúbanie brehových porastov a betónovanie brehov, tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energií a myslíme tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek. Hovoríme o podpore rozvoja cestovného ruchu a myslíme tým výstavbu devastujúcu chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch dnešného plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely informoval pred niekoľkými dňami podrobne denník SME. S veľmi dôvodným podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K tomu je treba prirátať všetky tie zlaté padáky, podozrivé predaje bytov, pôsobenie ministrov typu pána Počiatka vo vláde, vplyv finančných skupín na rozhodovanie vlády, pre štát nevýhodné obchody, nevyužité či neefektívne využité prostriedky z Európskej únie a podobne.
Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný so snahou odhaliť všetky Gorilie a iné kauzy, skryté rezervy, zbytočné úrady, sponzorovanie sponzorov, podozrivé investičné stimuly, podvody a zbytočné straty, verím, že náš rozpočet na rok 2013 by bol prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Chcem vás všetkých srdečne pozvať na 12.00 hodinu do výstavných priestorov na západnej terase Bratislavského hradu, kde sa uskutoční už 11. ročník Dní vidieka, ktoré organizuje Vidiecky parlament v spolupráci s naším výborom a Kanceláriou Národnej rady. Ste vítaní. Ďakujem.

Poslednému slovu som nerozumel, ale... Neviem, nakoľko bolo podstatné. Ja som to zdôvodnil aj na výbore. Naozaj sa odvolávam na tento časový stres, tie základné výhrady som povedal v rozprave v rámci prvého čítania. Dosť sme o tom diskutovali na výbore, aj keď sa hovorilo o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je samozrejme žiaduce prerokovať tieto veci na výbore, ale jednoducho sa to niekedy nedá stihnúť. A to je tento prípad, aj tak sme ten výbor končili 10 minút po termíne. Takže je to, bohužiaľ, prax, ktorú som nezavinil ja, že sa dostávame do tohto časového stresu. A nakoniec aj to, že sa na tie výbory predkladajú v poslednej chvíli pozmeňovacie návrhy, niekedy dosť náročné, ktoré s čistým svedomím tiež v podstate nemôžeme podporiť niekedy len preto, že sme si ich nemali čas preštudovať, tak si myslím, že tá prax je analogická s tým, predložiť to takto cez pätnásť poslancov, takpovediac na poslednú chvíľu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán spravodajca, vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní, a teda opäť v časovom strese, hoci to nebolo nevyhnutné, keby sa boli páni ministri dohodli napríklad o mesiac skôr, je príležitosťou napomôcť realizácii skutočne zelených projektov. Tieto majú v súlade s filozofiou obchodovania s emisnými kvótami v prvom rade napomôcť k zníženiu produkcie emisií CO₂ a ďalších emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Ide teda o potenciálne veľmi dôležitý nástroj nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj dlhodobejšej perspektívy prínosu z predpokladaných zdrojov, ktoré Slovensko získa z emisných výnosov v takzvanom treťom obchodovacom období. Upozorňujem, že sa nejedná len o prínos z hľadiska zlepšenia stavu životného prostredia, ale aj o prínos sociálny a ekonomický. Ako príklad spomeniem len tvorbu nových pracovných príležitostí, naštartovanie zelenej ekonomiky a podobne v zmysle zámerov deklarovaných v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
Obávam sa však, že v podobe, v akej bol zákon predložený do Národnej rady, nie je dostatočne účinný a progresívny z hľadiska vyššie spomínaných benefitov. V prípade jeho prijatia a realizácie v predloženej podobe hrozí, že financie, ktoré majú smerovať do ochrany a tvorby životného prostredia a môžu byť využité aj ako významný protikrízový impulz s potenciálom tvorby tisícov dlhodobo udržateľných takzvaných zelených pracovných miest, budú presmerované do sanovania verejných financií, respektíve budú využité na podporu projektov veľkých znečisťovateľov.
S cieľom zefektívniť podobu predloženého návrhu a zvýšiť garancie, že prostriedky získané z obchodovania s emisnými kvótami sa využijú skutočne na podporu zelených projektov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Mnoho z tých argumentov, ktoré som pôvodne chcel uviesť, podporných argumentov, spomenul môj predrečník, a preto vám ušetrím čas a prejdem priamo k citácii alebo citátu môjho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 286.
Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V článku I v § 18 ods. 6 úvodnej vety sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos".
Odôvodňujem to tak, že z dôvodu spresnenia zákona sa pojem "výnos" spresňuje ako "použiteľný výnos" vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi dochádza k zníženiu výnosu z dražieb kvót o poplatky spojené s Európskou aukčnou platformou. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby výnos získaný z dražieb kvót bol označený ako použiteľný výnos a nie ako takzvaný čistý výnos.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu sa týka čl. I § 18 ods. 6, kde navrhujem vypustiť písm. b) a doterajšie písm. c) označiť ako písm. b).
Odôvodňujem to tým, že je dôležité, aby štát zaistil, že finančné prostriedky získané z dražieb kvót sa nevrátia napríklad do podnikateľských aktivít založených na využívaní fosílnych palív, skrátene, takzvaný fosílny biznis, na investície, ktoré už mali byť dávno zrealizované týmito podnikateľskými subjektmi. Podľa kvalifikovaných odhadov, ak by fosílny priemysel predal prebytky povoleniek, ktoré dostal zdarma za priemernú cenu uhlíka, tak mohol zarobiť viac ako 500 mil. eur. Navrhuje sa preto vypustenie písm. b), aby sa použiteľný výnos z dražieb kvót vo výške 10 % použil na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko emisií uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom životného prostredia.
Bod 3 pozmeňovacieho návrhu znie:
V čl. I v § 18 ods. 7 sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos" a slovo "20 %" nahrádza slovami "30 %".
Odôvodňujem to tak, že podobne ako v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa upresňuje pojem "výnos", aby bolo zrejmé, že ide o "použiteľný výnos" z dražieb kvót. Súčasne v súvislosti s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšila sadzba z 20 % na 30 % použiteľných výnosov, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu s predpokladom financovania skutočne zelených projektov vedúcich k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov.
A napokon 4. bod, o ktorom sa podrobne zmienil aj pán poslanec Nagy. A to je opäť nešťastný čl. I v § 18, kde sa vypúšťa, alebo navrhuje vypustiť ods. 9. S odôvodnením - navrhuje sa vypustenie § 18 ods. 9, ktorý určuje, že výška použiteľného výnosu z dražieb sa určí na základe dohody Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky každoročne do 30. septembra. Inými slovami povedané, tieto ministerstvá by mali priamo zo zákona oprávnenie rozhodnúť, koľko peňazí z výnosov z dražieb kvót - a či vôbec nejaké - sa použijú na opatrenia znižovania emisií skleníkových plynov a riešenie následnej klimatickej zmeny. Je oprávnený dôvod domnievať sa, že tento odsek súčasne maskuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky získať čo najviac týchto prostriedkov na krytie deficitu štátneho rozpočtu, čo je neprijateľné, lebo to odporuje samotnej filozofii obchodovania s emisnými kvótami. Súčasne by schválením znenia ods. 9 mohlo dôjsť k rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v platnom znení (ďalej len "smernica").
V zmysle čl. 10 ods. 3 smernice sa požaduje aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami použiť na jednu alebo viacero aktivít tam uvedených, ktoré by sa dali označiť ako národné alebo medzinárodné klimatické aktivity. Podobný program bol zavedený v Nemecku pod skratkou KfW, pričom podľa dostupných údajov každé euro vložené do tohto programu sa vrátilo v podobe dvoch eur, napríklad prostredníctvom daňových príjmov, znížených sociálnych a zdravotných výdavkov, vkladov občanov do bánk a podobne. Na základe uvedeného sa preto navrhuje vypustenie predmetného odseku 9.
Ďakujem za pozornosť.