Videokanál poslanca

102.

Vážení kolegovia, vážený pán minister, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa v mene Kresťanskodemokratického hnutia vyslovil k tomuto veľmi dôležitému a dlho očakávanému zákonu, tzv. stavebnému zákonu, ktorý skutočne je najvyšší čas, že je predkladaný v tejto snemovni. Je pravda, ako pán minister tu povedal, že tento zákon platil od roku 1976, čo je skutočne rarita hádam v našej legislatívnej praxi a je najvyšší čas, aby sa aj zmenil.

Ja nebudem možno až taký kritický, ako možno pán minister očakáva, pretože my sme začali za našej krátkej vlády na ministerstve dopravy tento proces a tie prvé kontakty s tými rôznymi dotknutými subjektmi, či už odbornou verejnosťou alebo všeobecnou verejnosťou, potom stavebníkmi, samozrejme s tým stavebným priemyslom, samotnými firmami a podobne. Každý chce do určitej miery, alebo chcel si tak trochu utrhnúť viac toho koláča a nebolo jednoduché to vyvážiť, všetky tie záujmy, pretože, áno, takýto zákon by mal predovšetkým nejak vybalancovať všetko toto, čo je okolo, či už je to pohľad samotných stavebníkov, ktorí sú hádam najdôležitejší v tomto celom koncepte, ale potom aj verejnú správu, ktorá by mala mať nad dohľadom, aby všetko, v podstate celý ten proces, schvaľovacie hlavne procesy boli stanovené regulárne.

Na druhej strane opäť je tu treba, aby sme brali do úvahy záujmy dotknutých subjektov, čo tiež nie je jednoduché a ja som ani nebol prekvapený, že v rámci mimorezortného pripomienkového konania bolo viac než tisíc pripomienok. Ja som sa snažil do určitej miery svojho času to nejakým spôsobom prechádzať a vážne, boli tam rôzne pripomienky od tých najradikálnejších po v podstate také povedzme, by som povedal, detaily.

Ale čo je dôležité, že tento zákon je tu, keďže už od roku 1990, len od roku 1990 do roku 2013 bol novelizovaný 33-krát. Nečudujme sa potom v podstate ľuďom, ktorí fungujú v stavebnom priemysle, že už absolútne v tom nemali prehľad a že mnohé veci sa už nedali v podstate riadiť a dokonca ani nevedeli, ako pristupovať k tým jednotlivým problémom, ktoré sa dotýkali týchto stavebných konaní, resp. či sa to dotýkalo povedzme, dotýkalo nepovolených stavieb alebo iných problémov, ktoré sa v súvislosti s rezortom výstavby, ktoré boli teda v súvislosti s rezortom výstavby.

Možno by som tu viac, alebo budem brať do úvahy pri svojom vystúpení niektoré pripomienky, ktoré tu predkladali, či už zástupcovia právnikov, ktorí sa venovali tejto oblasti prostredníctvom Via Iuris. Tak isto potom zástupcovia ZMOS-u, čiže jednotlivé mestá, obcí, ktorých sa tento zákon dotýka veľmi vážne, ale aj v podstate samotných povedzme firiem, ktoré sa podieľajú na tejto stavebnej činnosti.

Takže dovoľte mi, aby som teraz prešiel trochu detailnejšie k niektorým pripomienkam, resp. k týmto ustanoveniam, ktoré či už sú nie celkom jasné alebo do určitej miery, kde vidím nejaký konflikt. Čo sa týka územno-plánovacej dokumentácie, už pán minister tu povedal, že vlastne okrem tej koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorá vytvára celú takú tu ambrelu nad tým celým a je to taký prvý možno najdôležitejší územno-plánovací dokument, si myslím, že potom okrem neho je o to veľmi významný samotný územný plán obce. Medzi tým je ešte určitý územný plán regiónu, ktoré majú na starosti, aj s jeho prípravou sa zaoberajú vyššie územné celky, ale pre nás, ale ja to tak vnímam, je najdôležitejší územný plán obce, ktorý stanovuje prakticky celý ten komplex všetkých opatrení tak, aby všetka stavebná činnosť bola riadená týmto územným plánom obce.

Ja si myslím, že je dobré, že je povinnosť, aby každá jedna obec mala svoj územný plán. Aj keď som sa stretol aj s poznámkami niektorých starostov, že či to je vôbec potrebné, či je to až také dôležité, aby ten územný plán obce mali. Predovšetkým sa to dotýkalo tých skôr menších obcí. Ja si myslím, že aj pre tie najmenšie obce je treba, aby takýto územný plán mali, aby sa vedeli ním riadiť.

Čo je ale možno ešte dôležitejšie, je ten vzťah medzi jednotlivými územno-plánovacími dokumentáciami. Teda, keď si zoberiem ten kurz, resp. koncepciu územného rozvoja Slovenska, potom územný plán regiónov, čo súvisí s VÚC-kou a následne s územným plánom obce, aby tam bol v podstate, aby tá komunikácia tam bola jasná, aby bolo jasne vidieť tie vzťahy. A na niektoré tie podrobnosti poukazovali predovšetkým niektorí starostovia, ktorým povedzme vadilo, že napríklad v § 30 ods. 3, písm. c) je umiestnenie dopravnej infraštruktúry. Dotýka sa to predovšetkým povedzme výstavby diaľnic, rýchlostných ciest, železníc a podobne, ktoré do určitej miery ovplyvňujú, alebo intervenuje do toho tak isto cez územný plán regiónu vyšší územný celok a prakticky do určitej miery obce prostredníctvom územného plánu už do toho nemôžu nejak výrazne zasiahnuť. Musia ho v podstate už akceptovať, takéto rozhodnutie povedzme vyššieho územného celku, čo si myslím, že nie je to celkom fér a bolo by dobré, aby sme tam hľadali nejaký lepší prienik tak, aby vlastne aj tí starostovia, resp. primátori mohli vstupovať do toho procesu a ovplyvňovať tak isto potom proces výstavby, aj dopravnej infraštruktúry.

Rád by som sa tiež dotkol § 30 ods. 4, ktorý súvisí s návrhom tzv. funkčného využitia územia, urbanistická a týka sa to tej urbanistickej koncentrácie marginalizovaných skupín obyvateľstva, kde má obec za povinnosť vymedziť určité obytné územie. Nie je teraz jasné, za akých podmienok. Týka sa to samozrejme zákona o vyvlastňovaní, ktorý teraz sme pred krátkou dobou prechádzali. Samozrejme, že v mene tzv. verejného záujmu, ale tu je otázka, do akej miery je ten verejný záujem skutočne nad tým súkromným záujmom v prípade, že v obci ideme vyhradiť takéto územie pre tie marginalizované skupiny obyvateľstva. Naviac ešte potom v § 142 ods. 2, ktorý sa dotýka tiež toho ustanovenia, je teda v ods. 2, je ustanovenie, že vláda ustanoví zoznam obcí, na ktorých území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín.

Jednoducho vláda rozhodne o tom, že kde sa má vymedziť, ktorá obec má vymedziť nejaké to územie pre tie marginalizované skupiny. Ja si myslím, že tam bude treba to určite lepšie doriešiť, pretože samozrejme prax ukáže. Ja si myslím, že prax ukáže skôr ten, že dostaneme signál, spätnú väzbu, že starostovia, ak už budú v podstate nejakým spôsobom dotknutí takýmto nariadením vlády, budú mať možno vo viacerých obciach vážne problémy s týmto ustanovením.

Tak isto reagujem na niektoré podnety od starostov, resp. iných skupín, ktoré sa dotýkajú tzv. zastavovacieho plánu. Predovšetkým malé obce, starostovia, respektíve aj poslanci miestnych zastupiteľstiev hovorili, že načo im je nejaký zastavovací plán ešte, keď je, v podstate ten územný plán obce by mal byť dostačujúcim na to, aby jednoducho im postačoval, aby vedeli si kontrolovať a dohliadať vlastne nad stavebnou činnosťou obcí a že to je zbytočná samozrejme zas byrokratická prekážka, ktorá bude možnože aj odčerpávať finančné zdroje obcí. Lebo opäť niekto sa tomu musí venovať. Niekto to musí pripraviť a je otázne, že či skutočne nebude treba možnože v prípade malých obcí toto ustanovenie odstrániť, alebo teda ho nebrať do úvahy.

Teraz sa veľmi stručne chcem dotknúť takéhoto vážneho problému, ktorý sa dotýka tzv. čiernych stavieb a ich odstraňovaní. Hovorí o tom § 81. Ja celkom s tým súhlasím, ako je pripravené toto ustanovenie. Určite je treba, aby sme s tými čiernymi stavbami urobili nejaký poriadok a samozrejme systémovo. Čo sa týka ale, určite, je treba, aby tú čiernu stavbu, nepovolenú stavbu odstránil ten stavebník, resp. majiteľ toho pozemku, na ktorom tá čierna stavba je, ak teda nie je jasný ten stavebník, na vlastné náklady. Trochu teda neviem celkom posúdiť a skôr je ako kritické, že prečo neskôr zo strany mnohých subjektov, prečo v rámci prechodného ustanovenia sa potom to dodatočné povolenie stavby, ktoré je v § 144, že ten stavebník môže podať žiadosť do 30. 6. 2019. To znamená, že ešte má relatívne dlhú dobu na to, aby si pripravil v podstate tú dokumentáciu na dodatočné povolenie stavby a zas dotknuté orgány majú na to možnosť reagovať, myslím, že do polovice roku 2014, čo si myslím, že sú zbytočné dlhé doby, keďže my skutočne potrebujeme v mnohých prípadoch tie čierne stavby odstrániť veľmi promptne a tu sa v podstate celý ten proces dosť výrazne posúva.

Ešte veľmi krátko k tzv. verejnej správe, to sú vlastne všetky tie dotknuté subjekty v rámci verejnej správy, či už štátnej správy alebo orgány teda štátnej správy, čo je ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja alebo orgány územnej samosprávy, čo je zas vyšší územný celok alebo obec. Tu len veľmi stručne. Opäť som dostal množstvo podnetov zo strany starostov, aj tuto vidím pár našich kolegov, ktorí hovoria o tom, že tých kompetencií prostredníctvom tohto zákona ohromne pribúda. Otázka je, že kto na to bude dávať finančné zdroje. Či obce budú mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli utiahnuť všetky tie kompetencie a samozrejme povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.

A ja teraz sa pokúsim prečítať, čo teda očakáva, čo sa očakáva od obce na úseku výstavby. Budem citovať z tohto predmetného návrhu zákona:
"a) sleduje všetku stavebnú činnosť v obci a dbá o to, aby sa investičná výstavba v obci rozvíjala v súlade so zámermi územného plánovania,
b) dozerá na stavebno-technický stav stavieb v obci,
c) kontroluje, či stavby a ich zmeny, terénne úpravy a stavebné úpravy sa uskutočňujú podľa tohto zákona a to na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia alebo na základe územného súhlasu alebo stavebného súhlasu,
d) prejednáva zistené nedostatky so stavebníkmi a s vlastníkmi stavieb a pozemkov,
e) je oprávnená vyzvať stavebníka a vlastníka stavby, vlastníka pozemku, zhotoviteľa stavby, prerušiť stavebné práce alebo terénne úpravy, ak zistí, že stavba alebo úpravy pozemkov sa uskutočňujú bez rozhodnutí alebo súhlasov bezodkladne upovedomiť štátny stavebný dohľad."

A okrem toho, samozrejme, sú ešte aj ďalšie, ktoré vyplývajú z iných ustanovení. No ja si neviem predstaviť, ak by tá obec a taká maličká obec mala toto všetko v náplni, že by tak ten starosta, alebo ja neviem, koľko ešte môže mať úradníkov taká tá malá obec, možno ešte jednu nejakú účtovníčku, ako vedia zvládnuť, aj keď, samozrejme, hovoríme už teraz o niektorých spoločných stavebných úradoch, ale obec má tie kompetencie a má tie povinnosti, tak jednoducho ako to zvládne, ak na to nedostane, ak nedostane vyšší objem finančných prostriedkov, aby si mohol, v podstate sa aj personálne zabezpečiť, samozrejme aj prostredníctvom kvalifikovaných osôb. Takže toto určite bude jedno z vážnych problémov, ktoré tak isto očakávame, že tá spätná väzba bude, bude skôr negatívna a určite tie obce zrejme budú mať s týmto dosť veľa problémov.

Ďalšia ešte taká výhrada, ktorá opäť bola obyčajne o tej miestnej samospráve, teda obcí a miest, to je stavebný úrad v sídle kraja, je to § 89, kde kompetencie v územnom konaní, resp. takto ešte, v tomto, už som tu vlastne o tom hovoril, že kompetencie v územnom konaní pri dopravnej infraštruktúre vlastne bude mať stavebný úrad v sídle kraja. No a potom sa vraciam k tomu, čo som povedal predtým, tie spoločné úradovne v sídle stavebného obvodu, opäť prakticky tie stavebné obvody sú určené. Ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by to bolo dohodnuté po, alebo teda bolo rozhodnuté po dohode možno s jednotlivými obcami a aby v podstate tie obvody boli skôr tak vybrané v rámci takýchto prirodzených, možno aj geografických členení, aby to nebolo v podstate len nejakým úradníckym, stanovené úradníckym rozhodnutím.
Vážené dámy, páni kolegovia, ja som sa pokúsil vybrať z tohto návrhu len také, také tie najdôležitejšie body, tie najdôležitejšie ustanovenia, ktoré si myslím, že sú tak trochu otázne, že tam zrejme na nich bude ešte treba popracovať. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Sám sa ešte idem stretnúť s mnohými či už zástupcami obcí, ale zároveň aj s ostatnými týmito skupinami, či sa to dotýka v podstate tých nevládnych inštitúcií, ktoré sa venujú povedzme aj tejto činnosti, predovšetkým možnože v súvislosti práve so životným prostredím, ochranou životného prostredia, prípadne, čo sa týka vôbec životnej úrovne obyvateľov, čo stavebná činnosť niekedy komplikuje, resp. niekedy spôsobuje určité problémy v jednotlivých obciach a mestách, ale tak isto so samotnými stavebníkmi, ktorých by sme tiež mali počúvať, pretože do určitej miery je to, je to, ide nám o rozvoj bývania, ide nám o rozvoj v podstate aj podnikania, pretože veľa stavieb je tzv. tých priemyselných na podnikateľské účely. Samozrejme hovoríme o dopravnej infraštruktúre, opäť sú tu určité záujmy a koniec koncov na tej druhej strane sú aj tiež samotní vykonávatelia tých stavebných prác, sú stavebné firmy.

Ešte raz opakujem, nie je to jednoduché zosúladiť všetky tie záujmy, vybalansovať tento celkový priestor tak, aby každý bol spokojný. Ale ja verím, že v priebehu obdobia, keď sa ten zákon dostane do druhého čítania, že jednak možno aj na základe týchto pripomienok ministerstvo ešte zohľadní niektoré tie problémy, resp. pripomienky a na druhej strane bude priestor teda upraviť tento, tento návrh zákona v druhom čítaní pozmeňovacími návrhmi.

Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že pri druhom čítaní celý ten návrh zákona posunieme kvalitatívne viac dopredu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Škoda, že tu nie je pán kolega Miškov, napriek tomu chcem poďakovať, že zašiel vo svojom vystúpení výstižne aj do histórie, totiž víťazné prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo v marci tohto roku mi pripomínalo rok ’48, rok komunistického prevratu, keď komunisti okradli ľudí o nevyčísliteľné hodnoty. A pri tomto tzv. víťaznom prevzatí Vodnej elektrárne Gabčíkovo mi skutočne už hádam chýbajú len ľudové milície.
Inak tie kalkulácie, ktoré pán kolega tu spomínal, sú príkladom toho, ako skutočne pán premiér Fico klame ľudí tejto krajiny, pretože aj podľa toho, podľa hrubých kalkulácií, keď som, keď som to vyčísľoval, tak určite vyzerá to tak, že pri prevádzke tejto elektrárne prostredníctvom Vodohospodárskej výstavby táto krajina príde takmer o 10 mil. eur ročne, čo v priebehu ďalších 20 rokov to môže byť skutočne veľmi vysoká hodnota.
Nakoniec tiež ma mrzí u pána Miškova, že prešiel na záver tohto svojho vystúpenia až do určitej takej volebnej komunikácie, keď porovnával, ako kdesi je treba byť v strede, a to už mi pripomínalo v podstate také tie už propagačné výstupy srdcom ľavica, rozumom pravica, ale v podstate toto mu teda nech bude odpustené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, aj keď tu momentálne nie je, ja by som chcel mu pripomenúť, že... Á, pardon, tu. Vidíte, ste skrytý, tak prepáčte, ešte raz sa, ešte raz sa ospravedlňujem.
V každom prípade vieme všetci dobre, že privatizácia bola formálne ukončená, teda nie celkom, ten privatizačný proces, podpis zmluvy v 2006. roku. Vtedy skončila aj druhá Dzurindova vláda a vy ste prevzali vládu a v podstate bolo treba realizovať ďalšie kroky. Spoločnosť Enel, resp. Slovenské elektrárne pristúpili k oceneniu majetku, k účtovnej uzávierke, ktorá je normálnym spôsobom v podstate nejakého, nejakých tých účtovných operácií, a na základe potom vyhodnotenia cez spoločnosť Deloitte prišlo k tomu, že talianska spoločnosť Enel požadovala v rámci closingu nejaké ďalšie zdroje.
Vy ste najprv akceptovali ten, rozhodnutie Deloittu, potom ste prišli s vlastnou nejakou, nejakým vlastným auditom. V konečnom dôsledku, pán minister, vy ste to mali v rukách ten closing, vy ste boli prvý na rade, ktorý mohli s tým closingom niečo urobiť, a, žiaľ, ja si myslím, že ste neurobili. Potom sa to ťahalo ďalej, samozrejme, že medzitým prišla krátka vláda Ivety Radičovej, ale opäť ste na rade, opäť keď ste chceli a ste si mysleli, že štát má právo na doplatenie, tak ste mohli konať jak doteraz, ďalšie tri, resp. štyri roky. To už celkom nie je vaša kapusta, lebo medzitým sa vystriedali traja ministri na ministerstve hospodárstva, ale v každom prípade ste to mali v rukách, minimálne pán premiér Fico to mal v rukách a mohol v podstate zmanažovať ten closing tak, aby jednoducho to bolo v prospech tejto krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem oceniť môjho kolegu Dzurindu za jeho snahu vysvetliť v podstate tú tvorbu ceny alebo tie ponuky, ktoré prichádzali v rámci privatizácie, a tak trocha aj na predrečníka pána Blahu, ktorý hovoril o nejakých cenách, že, ktoré by boli ako keby generované z brucha.
No každá jedna spoločnosť, ktorá išla do toho, či už Enel, České elektrárne, České energetické závody alebo ruské konzorcium, si mohli povedať, teda áno, cez due diligence, čo je taký hĺbkový audit, že si v podstate trochu zistíme, čo je za tými elektrárňami. (Ruch v sále.)
Pani predsedajúca, poprosím vás, urobte tu poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
A poprosím nastaviť dlhší čas.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, predĺžte o 10 sekúnd pánovi poslancovi čas.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Takže vrátim sa k tomu prakticky. Môžeme povedať, že za tým, za tou hĺbkou, hĺbkovým auditom mohli byť nejakí ekonómovia, ktorí celkom možno nerozumeli tej trhovej hodnote tých elektrární, technológiám a podobne. Ale úplne je to iné v prípade Českých energetických závodov, ktorí veľmi dobre vedeli, akú hodnotu majú Slovenské elektrárne, a oni by mali ešte pridanú hodnotu, pretože vedeli by si predstaviť, že vlastne by opäť sa napojili na tú energetickú sústavu, ktorá bola v rámci bývalej, bývalej Československej republiky. Napriek tomu dali nižšiu cenu, ako bolo v prípade Enelu. Takže nehovorte nám tu, že niekto tie ceny strúha v podstate od brucha, strieľa od brucha. V každom prípade ten proces privatizácie a ponuky a v konečnom dôsledku aj vyhodnotenia týchto cien, bol veľmi transparentný.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dovoľte mi na záver len zdôrazniť niektoré aspekty, ktoré tu boli odprezentované aj tými, ktorí sa zapojili do rozpravy, resp. aj prostredníctvom faktických poznámok.

Jedno možno z toho, čo tu zaznelo na konci, je tradícia. A som rád, že aj pán podpredseda Figeľ zdôraznil, že to nie je iba prenášanie popola, ako tu už viacerí potom následne ešte pripomínali, ale že to je v podstate živý odkaz.

Ja keď som spomínal moju účasť a prezentáciu na hearingu v Európskom parlamente k tzv. Family Business Actu, resp. Family Business in Europe, zhodou okolností takýto mal svoju tuto prezentáciu v Európskom parlamente a mimo neho, stretol som sa okrem iného s niekoľkými prezentujúcimi, ktorí sa dlhodobo angažujú v rodinnom podnikaní. A istý pán Peter von Möller, ktorého firma, teda rodinná firma pôsobí, a teraz počúvajte dobre, od roku 1730, od roku 1730 a doteraz funguje, zamestnáva 2-tisíc pracovníkov. Majú obrad 290 mil. eur a pôsobia v šiestich krajinách Európy. Stále je to rodinná firma, je to firma v podstate najbližších členov rodiny. A udržiavajú tento biznis, zamestnávajú ľudí, nespoliehajú sa na štát, vytvárajú pracovné miesta a vytvárajú, samozrejme, obživu a do určitej miery aj potom pokračujú v tej tradícii tej rodiny. A keď som sa s ním osobne rozprával, hovoril o tom, že to rodinné podnikanie ich jednoducho zbližuje, členov rodiny zbližuje, nie rozdeľuje.

Zaznela tu taká pripomienka od pána Bublavého, ktorý vytiahol možno akože, ja neviem, či to bol jeden príklad, že v podstate len biznis spôsobil to, že sa ja neviem dvaja manželia rozviedli. To, samozrejme, sa môže stať, ale určite to nie je všeobecný jav, všeobecná charakteristika rodinného podnikania ako takého, pretože ja predtým než som prišiel s návrhom zákona o rodinnom podnikaní, ja som prešiel celé Slovensko, v každom jednom regióne sme mali v podstate také stretnutie, kde bolo 80 až 100 ľudí, či už to boli živnostníci, malí podnikania alebo v podstate ľudia, ktorých zaujala táto téma, ktorí prišli, a ja som nepočul hádam jedno nejaké opozičné stanovisko voči tomuto návrhu, dokonca skutočne ľudia tam mi hovorili, že: „Treba, aby ste nás vedeli motivovať, aby sme sa jednoducho mohli angažovať.“ Totiž sami si uvedomili, že majú dostatok znalostí, zručností, schopností aj v rodine, len treba, aby štát vytvoril tie podmienky. To je ten princíp subsidiarity, to je tá pomoc svojpomoci, to je o tom, čo tu viacerí povedali, či už naučiť sa chytať ryby, a nie čakať na tie ryby a podobne, čiže pomôcť svojpomoci. A tento návrh zákona vytvára takéto podmienky pomoci svojpomoci, preto, aby ľudia zobrali na seba zodpovednosť teda za seba, ale aj za svoju rodinu, aby nečakali, že štát im niečo dá, lebo potom, samozrejme, keď sa vytvorí takéto prostredie, že ľudia skôr niečo od štátu očakávajú. A priznám sa, že však určite sa aj vy stretávate v nejednom prípade s tým, keď nájdu sa aj takí, čo hovoria, že štát sa má o nich postarať, prečo by sa mali starať o seba, o svoju obživu. No ale, viete, keď my im prostredníctvom politického marketingu dáme takúto nádej, že štát vytvorí istoty a len natiahnu ruky a dostanú niečo od štátu, no tak potom nečakajme, že niektorí takíto ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní 20 rokov, nič iné nebudú robiť, len stále budú mať vytrčené tie ruky a čakať na túto pomoc od štátu.

My musíme zvrátiť toto myslenie. Už nie je to jednoduché, pretože máme už možno druhú generáciu ľudí po týchto politicko-ekonomických zmenách v roku 1990, ktorí v podstate nepracujú a nevedia, čo je to robota. A my musíme prísť s určitými motivačnými programami, a toto je príklad jedného z nich, aby sme ich opäť vedeli naštartovať do vlastnej ekonomickej aktivity, čiže do podnikania. Bez toho to jednoducho nepôjde.
Ešte spomeniem opäť tú európsku úroveň. Viete, čo robia v mnohých európskych krajinách? Majú tzv. dedičské dane. A tie dane sú veľmi vysoké, aby jednoducho tú tradíciu. Aby to odovzdávanie toho rodinného podniku z jednej generácie na druhú generáciu v podstate nejakým spôsobom nezamedzili, tak tu rušia dedičskú daň, ale len v prípade rodinných podnikov, len v prípade, aby mohli jednoducho, povedzme, ten syn, ten vnuk prevziať ten rodinný podnik, samozrejme, so všetkými týmito aktívami, aby nemuseli platiť dedičskú daň, pretože, samozrejme, to odrádza, tá dedičská daň je skutočne vysoká. Čiže vidíte, že robia všetko pre to, aby to fungovanie toho rodinného podniku v podstate sa rozvíjalo.

A my sme teraz v podstate pred takou základnou dilemou, čo v tomto robiť ďalej, pretože riešenie sociálno-ekonomickej situácie cez balíčky, o ktorých ja nehovorím, že v niektorých prípadoch nie sú aj nevyhnutné, pretože mnohé rodiny sú skutočne na hranici biedy, chudoby a potrebujú nejaké takéto impulzy, to môže byť len krátkodobým podnetom. Nedá sa dlhodobo s tým vydržať. Jednoducho bude treba na to strašné množstvo peňazí. A my si nemôžeme dovoliť jednoducho požičiavať a takýmto spôsobom, neefektívnym spôsobom riešiť to, pretože máme tu systémové nástroje. Z nich jeden, ako to stále opakujem, práve predkladám. A treba, aby sme to zobrali do úvahy.

A ja teda chcem požiadať predovšetkým kolegov z vládnej strany, aby tento návrh zákona podporili, pretože neviem si predstaviť rozvoj Slovenska, neviem si predstaviť v podstate rozvoj zamestnanosti, a teda určité ekonomické prosperity bez takéhoto zákona, bez v podstate takýchto motivačných prvkov pre našich ľudí.

Takže ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave alebo prostredníctvom faktických poznámok. A ja verím, že teda presvedčíme aj našich kolegov z vládnej strany, aby podporili tento návrh zákona, pretože je potrebný. Jednoducho je to tak, ako aj náš predseda strany povedal, je to naša do určitej miery vlajková loď v tej sociálno-ekonomickej oblasti, určite to bude v našom volebnom programe. A ja by som bol rád, keby to bolo v podstate, ak sa teraz neprijme tento návrh zákona, bol by som rád, ak by sa prijal, jedným z dôležitých prvkov nového vládneho programu, tak ako to povedal pán kolega Viskupič.

Takže, ešte raz, všetkým veľmi pekne ďakujem a chcem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu zákona.

Pán kolega, chcem zdôrazniť predovšetkým ten fakt, ktorý sa týka stability rodinných podnikov, a teda veľmi dobrých dodávateľov, subdodávateľov, povedzme, pre väčšie spoločnosti, či už sú to malí živnostníci alebo malé firmičky. A ak by sa to presadilo prostredníctvom navrhovanej legislatívy, jednoducho či už ide o rodinné živnosti alebo prípadne rodinné farmy, alebo rodinné obchodné spoločnosti, sú tie firmy určitou garanciou pre veľké spoločnosti v tom, že budú dostávať stabilné, kvalitné dodávky, že sa tie spoločnosti v priebehu niekoľkých mesiacov nezrútia. A potom, samozrejme, ten väčší podnik má problém, aby si zabezpečil prípadných ďalších dodávateľov.

Pána kolegu Viskupiča, aj keď to nie je priama reakcia na pána kolegu Zajaca, ja chcem ubezpečiť, že rozhodne to bude vo volebnom programe Kresťanskodemokratického hnutia a že to bude jeden náš pilier vlastne do blížiacich sa volieb, čo sa týka sociálno-ekonomického programu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som, tak ako som uviedol pri uvádzaní tohto návrhu zákona, trošku rozviedol niektoré veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, skôr tak, aby bolo to pochopiteľnejšie, že jednak je to komplexný návrh a, po druhé, že tento návrh vážnym spôsobom môže pozitívne ovplyvňovať sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Je len škoda, že z vládnych poslancov, by som očakával, že by mohlo byť ich tu aj viac, je tu len jeden zástupca, ktorému aj napriek tomu ďakujem, že vôbec sem prišiel, lebo doteraz tu nebol nikto nich.

Takže dovoľte mi, aby som možnože začal trochu z tej európskej úrovne, vzhľadom na to, že som už povedal, zmienil som sa o tom, že v mnohých rozvinutých krajinách Európskej únie, nie koniec koncov iba v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a v ďalších krajinách rodinné podnikanie je významne rozvinuté, dedí sa z generácie na generáciu, zabezpečuje dlhodobo udržateľný rozvoj rodiny, ešte raz opakujem, je dlhodobo udržateľný, pretože skutočne mal som možnosť sa stretnúť s niektorými zástupcami rodinných podnikov, kde takéto podnikanie funguje už tristo rokov. Jednoducho takáto rodina stále v podstate zabezpečuje jednak, samozrejme, obživu a rozvoj toho podniku jednak pre rozvoj samotnej rodiny. Ale na druhej strane zamestnávajú takéto rodiny už stovky ďalších ľudí a generujú množstvo daní a v podstate príspevkov pre štát.

V každom prípade veľmi stručne nejakú takú základnú charakteristiku rodinného podnikania v Európe uvediem.
Nie je zatiaľ nejaká spoločná definícia rodinného podniku v Európskej únii. Ten základný taký prienik v rámci tých legislatív, ktoré existujú, je, že tie rodinné podniky alebo rodiny, alebo členovia rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku, majú majoritný podiel na vlastníctve a kontrole manažmentu takejto rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je tu vo väčšine realizované cez malé a stredné podniky. Obyčajne v podstate sú to malé podniky do desať zamestnancov, prípadne živnostníci. Ale čo je veľmi dôležité? 70 až 80 % všetkých podnikov v Európskej únii je rodinných podnikov, ktoré generujú, ktoré vytvárajú pracovné miesta pre viac ako 50 % zamestnaných ľudí v Európe. Treba si toto uvedomiť a takto pristupovať potom k tomu, čo máme a čo je potrebné urobiť aj na Slovensku, aby sme znížili nezamestnanosť, ktorá tu je stále veľmi vysoká a vážne ohrozuje práve naše rodiny.

Obyčajný kapitál prichádza buď z vlastných zdrojov, ktoré rodiny do toho investujú, alebo z bankových úverov a takisto do určitej miery aj z podporných schém, ktoré jednotlivé štáty majú pripravené pre rodinné podniky, pretože stretol som sa s viacerými takýmito kritikmi, ktorí hovoria, že prečo rodinné podniky by mali dostávať nejakú špeciálnu podporu a že to diskriminuje ostatných podnikateľov, vidíte, že v rozvinutých krajinách, kde trhové prostredie je už dávno etablované po stáročia, by som povedal, nemajú problém podporovať špecificky rodinné podniky, pretože vidia ten pozitívny efekt naspäť cez to, čo už som povedal.
Takisto treba si uvedomiť, že rodinné podniky tým, že členovia rodiny rozhodujú v konečnom dôsledku o investíciách, rozhodujú o tom, ako sa bude rozvíjať tento podnik, sú viac konzervatívne. To znamená, že síce na jednej strane majú nižší zisk, ale tieto firmy, tieto rodinné podniky sú dlhodobo udržateľné, to znamená, že bežne nekrachujú tak ako bežné spoločnosti.

Navyše, už som spomínal ten veľmi dôležitý faktor. A to je faktor tej vzájomnej dôvery v rodine, keď sa aj, povedzme, tí rodinní príslušníci alebo členovia rodinného podniku možno dostanú aj do nejakých sporov, veľmi rýchlo to vedia vyriešiť a tá firma tak môže fungovať ďalej.

Obyčajne keď to porovnám normálne s klasickými podnikmi, dosť často ak sa či už konatelia alebo teda rôzni vlastníci dostanú do vážnych sporov, obyčajne to už súvisí so zánikom firmy, čo je škoda, pretože v mnohých prípadoch sú to prosperujúce firmy, ktoré zamestnajú, povedzme, desiatky až stovky ľudí, a to len preto, že tam tá vzájomná dôvera nie je taká, aká by mala byť, ako v rodinnom podniku, a takéto firmy sa rozpadávajú.
Už nemusím hovoriť o tom, že rodinné podniky sú nositeľmi takých tradičných hodnôt ako etiky a morálky v podnikaní. A opäť poviem tento rozdiel, aby to bolo jasné pre každého z vás tu, obyčajne v tom štandardnom podniku, ktorý do určitej miery, ako je a pôsobí na trhu, tak tí ľudia a tí vlastníci a podobne sa správajú tak, že, veď však keď sa nesprávam možno k svojim dodávateľom, k svojim odberateľom, čiže zákazníkom, alebo k svojim zamestnancom nejako eticky a že podkopávam v podstate nejaké tie vzájomné vzťahy, tak veď sa nič nestane, veď v podstate firma zanikne a moje meno ako keby bolo očistené. Obyčajne tak tie spoločnosti fungujú ako keby anonymne. Aspoň si to myslia. Samozrejme, to nie je celkom tak, lebo do určitej miery stále je ten konkrétny podnik naviazaný na nejakého konkrétneho vlastníka, na nejakého konkrétneho manažéra, riaditeľa a podobne. Napriek tomu mnohí ľudia v biznise si o tom takto myslia. Ja mám takmer dvadsaťročné skúsenosti s tým pôsobením v biznise, resp. aj s podporou podnikania a viem, ako takíto ľudia vnímajú niektoré svoje rozhodnutia, pričom v rodinnom podniku je to o niečom inom. Každé jedno rozhodnutie, každý jeden vzťah k zamestnancovi, každý jeden vzťah k svojmu dodávateľovi alebo k zákazníkovi si ten člen rodinného podniku musí veľmi dobre rozmyslieť, pretože to už nie je o dobrom mene nejakej anonymnej firmy, ale je to o dobrom mene zároveň konkrétnej rodiny. Čiže aj preto, keď hovoríme o rodinných podnikoch, tento faktor je veľmi dôležitý. A skutočne, čo sa týka etiky a morálky v podnikaní, to je v podstate zanalyzované rôznymi inštitúciami, tie rodinné podniky skutočne vystupujú ďaleko etickejšie, morálnejšie a jednoducho aj preto sú do určitej miery úspešnejšie na trhu.
Takisto čo je veľmi dôležité? Na Slovensku máme mnoho ľudí, členov rodín, ktorí majú ohromné znalosti, skúsenosti, schopnosti, aby ich mohli využiť. Žiaľ, tým, že nemáme tú podporu, povedzme, v rámci tých rodinných podnikov, aby sme vytvárali to podnikateľské prostredie, aby sme vytvárali určité motivačné prostredie, aby členovia rodín sa spájali a vytvorili určitý synergický efekt, jeden, povedzme, má dobré nejaké ekonomické základy, druhý má určité schopnosti, ja neviem nejaké know-how a podobne, znalosti, aby spojili v podstate všetky tieto talenty, a tak vytvorili, povedzme, pracovné miesto pre seba, pre svojich členov rodiny, ale zároveň aby mohli v podstate zamestnávať aj ďalších, tak jednoducho my tu takúto legislatívu nemáme, nemáme vytvorené takéto motivačné prostredie, a pritom títo ľudia skôr majú tendenciu pod nejakým sociálnym systémom, ktorý tu funguje aj nefunguje, jednoducho skôr brať tie tzv. sociálne istoty tým, že sa prihlásia na úrad práce a poprípade potom niečo si cez nejaké možno aj nelegálne zamestnanie privyrobia tak, aby mohli prežívať. Samozrejme, to súvisí s upadaním v podstate úrovne rodiny, myslím, po tej sociálno-ekonomickej stránke, ale nie iba po tej sociálno-ekonomickej stránke, možno aj po tej stránke, by som povedal, takej psychologickej, ale na druhej strane vôbec nevytvára predpoklady na tvorbu hodnôt pre štát a, samozrejme, rodina je závislá na tom sociálnom systéme, na tom systéme istôt, nielen vlády Roberta Fica, ale aj ďalších vlád, ktoré sem možno prídu a budú sa snažiť nejakým spôsobom v podstate držať v tej nevyhnutne závislosti členov rodiny.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. My žijeme v časoch, keď na Slovensku je vysoká nezamestnanosť, skutočne vysoká nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, a rieši sa to tak aj nerieši čiastkovo, v podstate, určite nie dlhodobo udržateľným spôsobom, že dávame nejaké stimuly pre to, aby podnikatelia zamestnávali, povedzme, mladých ľudí vo veku do dvadsaťdeväť rokov a tak ďalej. Ale v podstate tie stimuly, ten systém pracuje iba dovtedy, pokiaľ tie zdroje sú. Hneď ako tie zdroje sa vyčerpajú, jednoducho či to sú už zdroje zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, prakticky opäť nastane tá istá situácia, že títo ľudia sa opäť dostanú na úrady práce. My potrebujeme znížiť nezamestnanosť cez dlhodobo udržateľné systémy. A toto je jeden z nich. Rodinné podnikanie je ten systém, ktorý môže zabezpečiť dlhodobo udržateľné pracovné miesta, nielen pre členov rodiny, ale aj pre ostatných ľudí v najbližšom okolí.
Ďalší fenomén, ktorý tu treba brať do úvahy v súvislosti s týmto návrhom zákona. Dokonca som počul štatistiky alebo počul v podstate nejaké analýzy, alebo čítal nejaké analýzy, že až 20 % našich rodín je na hranici chudoby. A, opäť, rodinný podnik, či už je to v podstate nejaká malá rodinná živnosť alebo rodinná farma, má šancu generovať tie nevyhnutné zdroje na to, pre tú základnú obživu, ale aj v podstate na to, aby sa tento rodinný podnik, rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť mohla rozvíjať a v podstate vytvárať dostatok zdrojov na to, aby po tej sociálno-ekonomickej stránke bola rodina dlhodobo udržateľne zabezpečená.
Dovoľte mi ešte spomenúť ďalšie faktory, ktoré s týmto súvisia.

Na Slovensko dovážame viac ako 55 % potravín zo zahraničia, pričom tisícky alebo až dokonca státisíce hektárov úrodnej pôdy leží ľadom len preto, že nevieme motivovať mladých ľudí alebo vôbec ľudí v nejakom zrelom veku na to, aby išli a pracovali na pôde. Ale to nie je iba o nejakom hrdlačení na pôde, tak ako to bolo voľakedy, ako niekto to spája v podstate s tým terajškom v čase, keď teda máme výkonné mechanizmy, v čase, keď v podstate máme vysokú nezamestnanosť. Tak jednoducho treba, aby sme motivovali predovšetkým mladých ľudí, aby začali pracovať na pôde. A rodinné farmy sú veľmi dobrým nástrojom na to, aby sme vrátili život do dedín, na vidiek, pretože minimálne na východe Slovenska sú dediny takmer vyľudnené. Takže treba, aby sme zobrali aj tento faktor do úvahy, pretože to, čo teraz navrhuje vláda cez, povedzme, prístup k nejakej pôde, aj to, myslím si, dosť diskriminačne, jednoducho to nie sú prostriedky na to, aby sme vedeli stimulovať a motivovať ľudí k tomu, aby začali pracovať na pôde. Skutočne ak neprídeme s komplexným návrhom, a to návrh zákona o rodinnom podnikaní je, v prípade rozvoja poľnohospodárskej výroby, ale nielen samotnej tej poľnohospodárskej výroby, ale aj spracovateľského priemyslu v podstate, mám na mysli zároveň potravinárstvo, ďalší článok v rámci rozvoja, povedzme, vidieka, tak sa nepohneme z miesta, zrejme tie tisícky a státisíce hektárov pôdy budú ďalej ležať ľadom a niektorí takzvaní veľkopodnikatelia, tie veľké farmy a tak ďalej skôr budú zneužívať ako využívať v podstate tieto, povedzme, určité stimuly, ktoré tu teraz sú zavádzané na to, aby sa to poľnohospodárstvo akosi rozvíjalo.
Teraz, ak mi dovolíte, rád by som povedal niekoľko slov o tých konkrétnejších návrhoch v súvislosti s podporou rodinného podnikania. Už som spomínal, že v podstate my sme v tomto návrhu dávali tri také základné formy podpory podnikania. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž, čo je veľmi dôležité, pretože na Slovensku je tzv. red tape čiže tá byrokracia tak ohromne náročná, že mnohých ľudí to vôbec odrádza od podnikania, tobôž, samozrejme, aj v prípade rodinných firiem, a takisto jednoduchší prístup k štartovacieho kapitálu, pretože napriek tomu, že sa javí, že na tom finančnom trhu, bankovom trhu, nebankovom trhu je tých zdrojov relatívne veľa, obyčajne sú vysoko úročené a dosť často v prípade vyšších požiadaviek na vyšší kapitál obyčajne tým, že nemáte žiadnu podnikateľskú minulosť, tak obyčajne tie banky v prípade nejakých vyšších úverov vám tieto neposkytnú.
Začnem tými stimulmi v rámci daňového zvýhodnenia. My do určitej miery reflektujeme tú podporu tak, ako sa uskutočňuje v Európe, v rozvinutých európskych krajinách, ale aj v Spojených štátoch amerických a ďalších vyspelých ekonomikách teda prostredníctvom takzvaného daňového zvýhodnenia. My sme prišli s viacerými takýmito opatreniami, ako znížiť v podstate ten základ dane, čiže v konečnom dôsledku potom aj samotnú daň alebo odvedenú daň, a to na základe takzvaného multiplikačného efektu. To znamená, že čím viac členov rodinného podniku bude naviazaných na rodinný podnik, čiže bude pracovať v rodinnom podniku, tým vlastne to daňové zvýhodnenie bude vyššie. Čiže bude nižší základ dane a v konečnom dôsledku potom bude nižšia daň. Môžem spomenúť niekoľko z nich. Napríklad základ dane z príjmov rodinného podniku sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane vynásobené rodinným koeficientom na každého člena. Ako hovorím, je to ten multiplikačný efekt.

Potom napríklad druhý takýto spôsob daňového zvýhodnenia je uplatnenie si paušálnych výdavkov vo výške 40 %, samozrejme, maximálne vo výške tých 420 eur, ale ak tu multiplikujete na každého člena rodinného podniku, tak vám vyjde celkom zaujímavá čiastka a tým pádom vlastne nižší základ dane. Rovnako je to aplikované aj pre sadzbu dane z príjmu pre rodinnú živnosť a rodinnú farmu, v prípade teda aby boli na tej sadzbe 19 %, vlastne pritom ak sa neprekročí ten 176,8-násobok životného minima vynásobený počtom členov rodinného podniku, pretože inak by pri tom vyššom príjme v podstate takáto rodinná živnosť alebo rodinná farma už musela platiť tú sadzbu dane 25-percentnú.
Ja by som vám chcel v podstate ukázať taký jeden príklad, ak by sme aplikovali to daňové zvýhodnenie cez uplatnenie si tých paušálnych výdavkov vo výške tých 40 %. Ak by sme mali vlastne troch nezávislých živnostníkov a z nich každý jeden by mal ročný príjem 24-tisíc eur, čo v prípade na mesiac to je pre úplne malého živnostníčka, ktorý by teda ročný príjem mal 24-tisíc eur, čiže traja živnostníci by v podstate mali čistý príjem cirka 42 576 eur. V prípade rodinnej živnosti, ak by sme uplatňovali, ako som už spomínal, tie paušálne výdavky, tak na jedného člena je opäť tých 24-tisíc ročný príjem, traja členovia by mali čistý príjem už ale 45 096 eur. Vlastne takáto rodinná živnosť by v porovnaní s troma nezávislými živnostníkmi a s troma členmi mala o 2 500 eur viac.

Čiže to je jeden taký z príkladov, ako by sme chceli a vedeli motivovať rodinných príslušníkov, aby išli, spájali sa do tých rodinných podnikov, či už cez rodinnú živnosť, rodinnú farmu alebo rodinnú obchodnú spoločnosť, ako som už povedal.

Máme tu, samozrejme, aj ďalšie podporné mechanizmy. Napríklad rodinná obchodná spoločnosť do 9 zamestnancov by mohla na začiatku mať až dvojročné daňové prázdniny, aby prakticky jej členovia mohli tieto zdroje, ktoré vygenerujú vo forme zisku, v podstate reinvestovať do rozvoja takejto spoločnosti. Takisto pre rodinné farmy navrhujeme, aby na každého člena mohla táto rodinná farma získať prenájom pôdy vo výške 6 hektárov za symbolické 1 euro od pozemkového fondu.
Ten tretí spôsob podpory, už som spomínal, je ľahší prístup k štartovaciemu kapitálu. To znamená, my navrhujeme minimálne dva takéto základné spôsoby.

Je Mikropôžičkový program. Ja som mal tú česť ho etablovať na Slovensku v rámci Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý síce existuje, nie je rozvinutý tak, ako by to bolo dobré, tak ako to fungovalo minimálne 10 rokov predtým, ale v každom prípade by sme si vedeli predstaviť, aby sa vytvorila špeciálna schéma Mikropôžičkového programu pre rodinné podniky, to znamená, aby tieto rodinné podniky, predovšetkým tie menšie rodinné živnosti a rodinné farmy mohli získavať skutočne prístupné pre nich podmienky alebo teda zdroje s dobrými podmienkami, či sa to týka úročenia alebo samozrejme aj splátkového kalendára, podľa toho, aké konkrétne podnikanie realizujú.
Takisto pre väčšie spoločnosti, napríklad rodinné obchodné spoločnosti chceme a navrhujeme špeciálnu úverovú linku a zároveň aj garančnú linku tak, aby v podstate tie malé formy, či už budú pôsobiť v hocijakom priemysle, rodinné firmy mohli mať špeciálny prístup, hovorím, k týmto úverovým a garančným linkám.
Takže toto sú dve také základné formy, v podstate čo sa týka k prístupu k štartovaciemu kapitálu.

Určite by sme mohli hovoriť, ale je to už otázka potom času, keď už by takéto verejné podniky mohli byť legislatívne etablované, vytvárať ďalšie predpoklady napríklad pre rodinné inovatívne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú v podstate rozvojom nejakých dobrých zaujímavých inovatívnych myšlienok, aby mali prístup k nejakému fondu rizikového kapitálu. Čiže toto všetko sa dá etablovať už, samozrejme, špecificky aj na rodinné podniky, povedzme, ktoré majú určitý inovatívny potenciál.
Na záver by som chcel sa zmieniť ešte o aktivitách, ktoré jednak som so svojimi kolegami spolupredkladateľmi vyvinul tak, aby sme do určitej miery iniciovali aj niektoré legislatívne opatrenia na európskej úrovni.

Ja som asi pred troma týždňami bol pozvaný na výbor svojím spôsobom pre hospodárske záležitosti v Európskom parlamente, kde bol hearing o rodinnom podnikaní vzhľadom na to, že sa vytvára legislatívne nejaké opatrenie, takzvaný Family Business Act. Ja som svojho času, keď som bol v Európskom parlamente, pracoval na takzvanom Small Business Acte, teda nejakých legislatívnych predpokladoch na to, aby sa podporovalo malé a stredné podnikanie. Momentálne sme takisto iniciovali, aby sa na európskej úrovni, a teda v rámci európskej legislatívy vytváral určitý politický, a teda legislatívny nástroj, určitý legislatívny rámec na podporu rodinného podnikania v Európe. To znamená, že na základe takzvaného Family Business Actu by potom jednotlivé členské krajiny mohli si upravovať svoju legislatívu na tej národnej úrovni.
Keď som tam do určitej miery prezentoval ten môj návrh zákona o rodinnom podnikaní, mnohých ľudí, a priznám sa, že bolo tam dosť veľa ľudí, teda jednak, samozrejme, poslancov Európskeho parlamentu, ale aj ľudí, ktorých zaujímalo rodinné podnikanie, ich to veľmi zaujalo, že tak komplexný legislatívny návrh prichádza z krajiny, kde, povedzme, to rodinné podnikanie nemá až také zázemie, aj vzhľadom na to, že v roku 1948 po komunistickom prevrate v podstate bolo zničené to rodinné podnikanie, či už tie rodinné gazdovstvá, keď to mám tak nazvať, alebo vôbec tie živnosti a podobne, tak skutočne boli prekvapení, že prichádzame s tak komplexným legislatívnym návrhom, a veľmi to oceňovali, tak ja len teda teraz dúfam, že tvorba toho legislatívneho rámca na úrovni Európskeho parlamentu bude zrealizovaná čo najskôr, aby sme potom mohli nejakým spôsobom povzbudzovať členské krajiny včítane Slovenska, aby si takýto legislatívny návrh v súvislosti s rodinným podnikaním, s podporou rodinného podnikania osvojili.

A ja verím, že sa nám to podarí a mohlo by sa nám to podariť už ďaleko skôr, aby sme nečakali na vytvorenie legislatívneho rámca v rámci Európskej únie, máme teraz na stole môj návrh, respektíve návrh, ktorý so svojimi kolegami z Kresťanskodemokratického hnutia predkladáme. A je na vás, aby ste posúdili, či takýto návrh prinesie určité výhody, určité pozitívne kroky k tomu, na Slovensku aby sme vedeli riešiť nezamestnanosť, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby sme posilňovali rodinné väzby, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby vidiek nevymieral, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre etické a morálne podnikanie na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť a budem sa tešiť na faktické poznámky, prípadne potom ešte na niektoré reakcie z pléna. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý sme už predkladali pred nejakým časom, nakoniec dostal sa aj do druhého čítania, čomu sme boli veľmi radi. Žiaľ, v druhom čítaní potom poslanci vládnej strany tento veľmi dôležitý návrh zákona nepodporili.

Začnem možno opakovane tým, prečo si myslíme, že Slovensko potrebuje tento zákon o rodinnom podnikaní. Odpoveď na to je veľmi jednoduchá. Jednak je to ten fakt, že väčšina krajín Európskej únie má legislatívne upravené rodinné podnikanie ako tradičný spôsob podnikania členov rodiny, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu a prináša rodinám, ako aj spoločnosti dlhodobo udržateľné sociálno-ekonomické výhody. A v podstate tieto výhody sú overené históriou. My sme rovnako presvedčení, že na Slovensku potrebujeme takto legislatívne upravené podnikateľské prostredie pre rodinné podnikanie. My v našej legislatíve zatiaľ nemáme ani len slovko, skutočne v legislatívnych textoch nenájdete ani len slovo o rodinnom podnikaní. V každom prípade to neznamená, že rodinné podnikanie na Slovensku neexistuje. Existuje, ale nie je právne upravené, nie je v podstate tam zakomponovaný žiaden systém podpory. A my si myslíme, že rodinné podniky alebo rodiny ako také, ktoré majú o to záujem, ktoré sú ekonomicky činné, ktoré majú medzi sebou rodinných príslušníkov, ktorí majú v tom dostatočné skúsenosti, znalosti, jednoducho talenty, aby tieto talenty mohli rozvíjať, takéto podnikanie podporovať sa oplatí.
Prečo teda si myslíme, že schválenie tohto návrhu zákona o rodinnom podnikaní je dobré aj na Slovensku.

Vidíme, že nezamestnanosť na Slovensku je stále v hrozivých číslach napriek tomu, že vláda robí mnohé opatrenia, ktoré sú skôr kozmetické ako reálne v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti, na Slovensku máme stále vysokú nezamestnanosť a mnohé rodiny doslova sú na hranici chudoby.

Takisto si myslíme, že rodinné podnikanie odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky. Mnoho rodinných príslušníkov v podstate je zaregistrovaných na úrade práce. Napriek tomu nejakým spôsobom či už svojim rodinným príslušníkom, ktorí podnikajú, pomáhajú. Alebo v podstate pomáhajú načierno alebo nejakým spôsobom získavajú prostriedky načierno pri nelegálnom zamestnaní sa.

Rovnako si myslíme, že toto, čo som už aj povedal, množstvo členov rodín na Slovensku a samotné rodiny majú skutočne veľmi dobré predpoklady na to, aby neboli závislé od štátu, ale aby zobrali zodpovednosť za tieto aktivity na seba a jednoducho aby ich rozvíjali, čím vlastne zabezpečia tú nevyhnutnú obživu pre členov rodiny, na druhej strane aj dlhodobo udržateľný ekonomický a sociálny spôsob fungovania tejto rodiny, už nehovoriac o tom, že spôsobí to takisto upevnenie tých rodinných väzieb medzi členmi rodiny vzhľadom na to množstvo živiteľov rodín, či sú to už otcovia, alebo matky chodia za prácou mimo svojich regiónov, dokonca do zahraničia, čím sa tie rodinné väzby roztrhávajú a neraz mladé rodiny sa rozpadávajú.
No a na záver ten jeden posledný síce, ale nie najmenej dôležitý fakt je ten, že rodinné podnikanie vytvára dobré predpoklady na tzv. etické a morálne podnikanie. Ja sa k týmto veciam dostanem ešte neskôr v rozprave. Teraz to spomínam len preto, aby ste vedeli v úvode, čo všetko obnáša tento návrh zákona, aké všetky aspekty treba chápať a vnímať, aby sme mohli s kľudným svedomím podporiť tento návrh zákona.
Veľmi krátko o niektorých legislatívnych opatreniach.

Tento návrh upravuje tri základné právne formy rodinného podniku. A to sú rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Niektorí mi vyčítali alebo aj vyčítajú, na čo sú tu nejaké extra právne formy, veď nech tu bude rodinný podnik a potom sa bude aplikovať nejaká podpora a to stačí úplne. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. A vychádza to aj z určitých skúseností, predovšetkým z rozvinutých krajín Európskej únie, kde tie určité právne formy sú etablované v ich legislatíve. A myslím si, že vytvárajú ďaleko lepší legislatívny poriadok a takisto môžu diferencovať potom jednotlivé formy podpory pre tieto jednotlivé právne formy, pretože niečo iné je maličká rodinná živnosť, niečo iné je rodinná farma, pretože sa venuje rozvoju poľnohospodárskej výroby a, povedzme, potravinárstvu zároveň, a niečo iné je spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť, kde takýto rodinný podnik už potrebuje celkom iný spôsob podpory a treba aj týmto spôsobom túto podporu aj diferencovať.
Dovoľte mi ešte uviesť niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré sú dôležité pre komplexné pochopenie filozofie návrhu predmetného zákona.

Členovia rodiny pre účely tohto zákona sú príbuzní v priamom rade alebo súrodenci, alebo manželia. V podstate vo väčšine európskych krajín toto členenie nie je pod rodinným podnikom alebo pod členmi rodinného podniku sa chápu nielen tí najbližší členovia, ale je to aj širšie poňaté. My to uvádzame trochu špecifickejšie, a teda že členovia rodinného podniku môžu byť príbuzní v priamom rade, alebo sú to súrodenci alebo manželia, aj preto, aby bolo jasne definované, čo je rodinný podnik a na druhej strane kto môže byť členom rodinného podniku. A súvisí to aj s veľmi dôležitým aspektom tzv. tej vzájomnej dôvery vo firme, kde predsa len tí najbližší príbuzní majú k sebe ďaleko bližšie a je predpoklad, že tá firma, ten rodinný podnik môže dlhodobo fungovať na trhu.
Takisto člen rodinného podniku nemôže byť uchádzačom o zamestnanie, a teda nemôže byť registrovaný na úrade práce, čo významne môže eliminovať podiel čiernej práce, aj keď v prípade rodinného príslušníka to v súčasnosti legislatíva dovoľuje. Už som to spomínal na začiatku, že veľakrát v podstate je sociálny systém na Slovensku zneužívaný tým, že človek je zaregistrovaný na úrade práce a zároveň nejakým spôsobom nelegálne získava ďalšie prostriedky z nelegálneho zamestnávania sa. Myslím si, že v tomto prípade tento návrh odbúrava tú šedú ekonomiku, ako som už tiež spomenul.

Člen rodiny môže byť členom len jedného rodinného podniku, pretože tu sme zaznamenávali, ako môže byť tento zákon zneužívaný. Takže aj v tomto zmysle sme tento návrh takto prispôsobili.

Tiež ešte chcem spomenúť, že evidenciu rodinných podnikov a všetky tie ďalšie administratívne úkony by malo realizovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo sa týka formy podpory, vyjadrím sa veľmi krátko, ja potom v rozprave to uvediem veľmi špecificky a pokúsim sa, aby to bolo jasné, aké formy podpory môže takýto rodinný podnik získať prostredníctvom jednotlivých právnych foriem.

Chcem len povedať, že sú tri také základné formy podpory. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž a, po tretie, jednoduchší prístup k štartovaciemu kapitálu.

Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave táto spoločnosť je, predovšetkým čo sa týka sociálno-ekonomického rozvoja, je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave sú naše rodiny, takisto ich sociálno-ekonomické postavenie. Už som spomínal, že máme množstvo nezamestnaných ľudí, som spomínal, že množstvo rodín sa rozpadáva preto, pretože nie sú dostatočne sociálno-ekonomicky zabezpečené, už som spomínal, aký problém je vyľudňovanie vidieka, predovšetkým na východe Slovenska. A toto všetko rodinné podnikanie má šancu, ak ho legislatívne prispôsobíme, ak jednoducho bude zabezpečené jasnou legislatívou, že ho môžeme zmeniť v prospech rodiny, v prospech Slovenska.
Vážení kolegovia, preto mi dovoľte požiadať vás o podporu predmetného návrhu zákona a potom v rozprave by som povedal niektoré ďalšie konkrétnejšie skutočnosti v súvislosti s týmto návrhom zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, po dohode s ďalšími predkladateľmi vás chcem požiadať o stiahnutie bodu 71, tlač 1527, z rokovania tejto schôdze. Ďakujem pekne.