Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2014 o 9:57 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2014 9:57 - 9:59 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ako absolvent niekoľkých výberových konaní mám s touto témou pomerne živé a celkom aj veselé skúsenosti a zážitky, pretože fakt je ten, že niekedy tie výberové komisie pracujú takým spôsobom, že skúšajú kandidáta o tom, že aké máme kontroly, ale nepozrú sa do zásadného materiálu, ktorý predložíte ako uchádzač o funkciu, kde chcete riešiť zásadné veci, ale to dajme stranou. Tu chcem pripomenúť, že táto téma je skutočne zložitá a že sme ju už riešili, a ten kardinálny bod, kde by sme vedeli zlúčiť všetky tieto pripomienky, ktoré tu dnes zaznievajú k zákonu, ktorý naozaj potrebujeme, je otázka zodpovednosti.
Pripomínam, už dvakrát tu bol v tejto sieni zákon o štátnom podniku, kde sme povedali rôzne atribúty, ktoré je potrebné, aby boli vnesené do riadenia štátny podnikov, ale ja teraz spomeniem tu iba ten jeden jediný, ktorý treba možno zakomponovať v druhom čítaní aj sem, je to otázka osobnej zodpovednosti nominanta za to, čo vedome urobí zle. Lebo my vieme, že tradícia tejto krajiny a riadenia štátnych podnikov je poznačená množstvom rozhodnutí, o ktorých sa nedá pochybovať, že neboli dôsledku nejakého podnikateľského rizika a istého rozhodovania v neistote, ale že to boli vedené veci, ktoré isto viedli k poškodzovaniu záujmov štátnych podnikov. Ak my dokážeme vniesť do zákona o štátnom podniku aj do tohto zákona moment osobnej zodpovednosti, zodpovednosti za to, že ak konám zle a poškodím svoju spoločnosť, budem musieť za to zaplatiť, verte, že tu vyriešime otázku nominácie veľmi efektívne, pretože statočný človek do tej nominácie pôjde a rád sa takej funkcie ujme, a ten, ktorý si bude vedomý toho, čo by musel robiť pod tlakom politických šéfov, tak radšej povie nie, veď ja by som sa nedoplatil, ešte moje deti by museli po mne splácať škody, ktoré som spôsobil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2014 10:55 - 11:10 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem zdôrazniť tú časť vystúpenia pani poslankyne, kde hovorí o nevhodnosti jednorazových náhrad za obmedzenie užívania pozemkov. Tu ide o to, že tu nejde len o samotné obmedzenie v užívaní pozemkov, ale aj o potrebu vyjadriť finančne ujmu, ktorá je spôsobená stratou produkcie na týchto pozemkoch, či už v poľnohospodárskej, alebo v lesnej, pretože je, ako logicky vyplýva, je to produkcia, ktorá sa opakuje a pri ktorej je veľmi ťažko vystihnúť to, čo sa za obdobie rokov, desaťročia alebo stáročia na tomto pozemku vyprodukuje. A preto jednorazový príplatok alebo jednorazovú náhradu škody možno považovať za správnu len v tom prípade, ak by s tým vlastník súhlasil. V opačnom prípade, lebo ak by s tým súhlasil, tak to vieme odúročiť na akúkoľvek dobu a vyjadriť súčasnú hodnotu budúcich peňazí, ziskov a strát. Ale rozhodne, pán minister, je tam potrebné, aby tam bola zapracovaná možnosť, aby to nebolo vyplácané len jednorazovo ale aj opakovane, pretože v opačnom prípade je to v rozpore s logikou produkcie na týchto pozemkoch.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2014 18:25 - 18:34 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno len jedna poznámka ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Kvasnička, úplne nezávislá, napriek tomu kultúrna vari.
Spomenuli ste pani sochárku Máriu Bartuszovú a ja sa priznám, mňa to meno potešilo, na druhej strane chcem ho použiť ako dokumentáciu toho, že Slovensko je krajina nádherných diel, teda aj kultúrnych, ale mnohokrát nedostatku takých maličkých, drobných investícii v podobe pár eurových tabuliek. V Košiciach je niekoľko prekrásnych diel tejto sochárky, teda už v blahej pamäti, a až som sa sám pred sebou zahanbil, že okolo niektorých z nich som chodieval roky a nevedel som, že sú to jej diela, lebo nie som na to expert. Ale rozhodne si hovorím, no, keby tam bola tabuľka s jej menom a povedzme s názvom diela alebo aspoň s datáciou, o čo by sme obohatili okoloidúceho, ktorý by si možno aj nechtiac všimol, že, aha, tak slávna Bartuszová, táto nádherná bronzová fontána je jej. Ale to je ozaj len vďaka tomu, že ste spomenuli to meno.
A ja chcem spomenúť niečo iné. Začnem možno mierne paradoxne. Predstavte si, že by sa v rámci energetického priemyslu na Slovensku prihlásila skupina ľudí, ktorá by povedala, že ona teda nemá veľké ambície, nie je ani takým odborníkom v atómovej energii, ale takú maličkú atómovú elektráreň by si chceli teda postaviť, nebude to teda celkom atómová elektráreň, bude to len také atómové zariadenie, ale so všetkými dôsledkami, ktoré tam sú, a požiadal by takýto spolok ľudí Úrad pre jadrový dozor o to, aby teda takáto atómová elektrárnička bola zaregistrovaná, lebo oni teda by chceli takúto elektrárničku mať a, no.
Absurdné, samozrejme, nepriechodné, blbé a je to teda len príklad ad absurdum kvôli tomu, aby som sa prehupol k paragrafu, ktorý je nový v predkladanom vládnom zákone, je to § 16a, kde sa hovorí nie o galériách a múzeách, ale kde sa hovorí o galerijných zariadeniach a múzejných zariadeniach. Tento paragraf vzbudil ohlas v muzeálnej obci dosť veľký a ja teda si myslím, že je možné k tomu povedať niekoľko poznámok. Neviem, či budú úplne presné, ale tak by som tlmočil obavy muzeálnej obce, ktoré sa dajú povedať jednou vetou, že sa domnievajú, že tento paragraf, pán minister, môže do istej miery pokaziť dobré profesionálne meno slovenských múzejníkov.
Ide o to, že tak ako špecialista na atómovú energiu je vysoký odborník, vyštudovaný, so svojou praxou, so svojimi skúsenosťami a so svojimi limitmi, ktoré musí odborne dodržiavať pri svojej činnosti, to isté, aj keď, samozrejme, stupeň spoločenského nebezpečenstva a dôsledkov je oveľa miernejší, sa týka aj vysokej profesionalizácie múzejníkov, ktorí tiež študujú, majú skúsenosti a majú limity na to, ako sa vo svojom profesionálnom živote správať a čím sa riadiť.
No a práve 16a hovorí, že teda aj iné právne osoby, právnické osoby alebo iné organizácie majú možnosť, nie povinnosť, možnosť sa zaregistrovať v Slovenskom národnom múzeu alebo v Slovenskej národnej galérii ako uchádzači o to, že by tiež chceli svoju aktivitu v oblasti zbierkového diania registrovať a zároveň tiež majú nie povinnosť, ale možnosť požiadať tieto inštitúcie, Slovenské národné múzeum alebo Slovenskú národnú galériu, o odbornú pomoc.
A o čo tu ide? Myslím, že ministerstvo správne reaguje na to, že existuje tu mnoho rôznych inštitúcií hodných vďaky a chvály, ktoré ozaj sa snažia zbierky nejakým spôsobom, či už obrazové, výtvarné alebo muzeálne, dať dohromady a ponúknuť verejnosti. Teda ide o záujem verejne sprístupniť tieto diela. A práve tu vzniká obava, že tento na jednej strane ušľachtilý záujem, ktorý, viem, že má svoj rozmach a má aj svoje opodstatnenie, môže naraziť na to, že krásnu vec s dobrým úmyslom budú robiť ľudia, ktorí napriek tým dobrým úmyslom a ušľachtilým cieľom nie sú v danej veci odborníci a môžu tak poškodiť oblasť múzejníctva a galérií s tým, že návštevník, ktorý príde či už z domáceho, alebo svetového prostredia, ktorý určite nebude rozoznávať tabuľku, že či je to galéria alebo galerijné zariadenie, alebo múzeum alebo muzeálne zariadenie, si povie, čo sa to tu deje, veď tu nie sú dodržiavané niektoré veci, ktoré by mali byť v Európe alebo aspoň v Európskej únii štandardom.
A tak teda by som nechcel týmto vstupom v žiadnom prípade ublížiť tým ušľachtilým cieľom, ktoré sú spojené s týmto zámerom, skôr poprosiť, vážený pán minister, o to, že či by ste ešte vy tam nezvážili, že by bolo potrebné, keď už k sebe takýchto ľudí podchytiť, lebo toto je vaším cieľom, aby sme potom ich podchytili tak, aby sa nemohli hoc aj z nadšenia dopustiť nejakých nedostatkov a chýb. Pretože oni by mohli tým, že môžu, ale nemusia sa registrovať, môžu, ale nemusia odborníkov požiadať o pomoc, tak by sa mohli dopustiť vecí, ktoré by nás aj vás mohli v tomto dobrom zákone a s týmto dobrým úmyslom mrzieť.
A preto by som tam tú formuláciu zmenil, že ak už niekto má takúto ambíciu prísť na verejný trh múzeí a galérií na Slovensku s ponukou voči verejnosti, tak aby sa táto ponuka povinne viazala na odbornú metodickú pomoc. Ja viem, nemôžme povedať na finančnú, lebo to by bola úplne iná káva, ale teda na to, že ak niekto chce mať krásne múzeum z oblasti bábkového divadla, no tak bude sa musieť obrátiť v rámci svojho zámeru povedzme na Modrý Kameň, alebo kde máme bábkarské múzeum, a tam musia garantovať odborníci vyštudovaní, skúsení a rozhľadení v tejto oblasti, že teda, áno, vážená právnická osoba, múzeum si založ, ale budeš musieť dodržať tieto limity, lebo ty ideš na verejný trh. Nejde o naše súkromné múzeá, lebo každý z nás doma si môžeme urobiť zbierku, akú chceme, ide predsi o ľudí, ktorí budú verejne ponúkať muzeálne priestory.
Použijem aj pekný príklad, že ako by sa to dalo urobiť. Veľmi som bol nadšený a ozaj bolo to pre mňa obrovské osvieženie, ja myslím si, že Slovensko poznám relatívne dobre, a napriek tomu stále hovorím, ani 4 životy nestačia na to, aby sme spoznali krásy, ktoré máme na takom malom území. Vlani som prechádzal cez obed Hnilčík a v obci Hnilčík som len tak podvedome odbočil, vôbec nie so zámerom, ale urobil som dobre, natrafil som na nádherné múzeum, ktoré skutočne má svoju hodnotu sprístupnenia veľmi dôležitých a zaujímavých tém z hľadiska baníctva, s nadšením a s krásou, nemôžem povedať zlého slovka, len skutočne boli to ľudia, ktorí to nadšenie by možno potrebovali, aby im niekto odborne v tejto veci pomohol. Možno im aj pomáha. Ja som to vtedy neskúmal, netušil som, že ma to napadne, takáto vec, že mi to napadne pri komentovaní tohto zákona. Takže možnože majú tú pomoc a že som príklad nepoužil dobre. Ale určite si viem predstaviť, že takéto zariadenie, ktoré je zrodené z lásky a nadšenia a z hodnôt regiónu, úžasné veci tam tí ľudia dokázali v tom Hnilčíku, doporučujem odbočiť z tejto cesty, keď pôjdete týmto regiónom východného Slovenska.
Takže možno existuje spôsob, ktorý by som zase dokumentoval druhým príkladom. My lesníci, keď sme sa rozhodli, že si urobíme múzeum, ktoré bude ponúkať lesnícke hodnoty, tak sme sa, prirodzene, obrátili ako ľudia, ktorí síce mali zbierkové predmety a mali ambíciu, ale nemali vedomosti a skúsenosti, obrátili sme sa na Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, ktoré nám do tej horárne, ktorú sme preniesli s tým, že horáreň z 19. storočia sa zo Smrečín ocitla v priestore lesníckeho skanzenu, odborne, vysoko profesionálne zariadili tak, ako diktuje a káže múzejnícka česť a odbornosť. A vlastne hneď by som to ponúkol ako riešenie, že ak teda máme lesníkov, ktorí chcú urobiť múzeum, tak nech nerobia až tak veľmi muzeálne zariadenie, ktoré si urobia podľa svojho, ale aby boli podľa tohto zákona, ktorý by som doporučil v tomto smere opraviť, povinní sa skontaktovať, povinní nie, aby to nebola alternatívna možnosť, s odborníkmi, ktorí im budú garantovať, že to, čo urobia, je ozaj v súlade s tým, čo urobené má byť.
To je asi tak všetko, čo by som chcel k tomu povedať. A poprosím, nepredkladám síce pozmeňujúci návrh, ale, vážený pán minister, ak by ste boli ochotný zohľadniť tam tých niekoľko slovíčiek, že teda je to povinnosť, a nie možnosť, tak by možno ešte v tejto fáze bolo celkom vhodné a reálne váš zákon v konkrétnom § 16a zmeniť.
Toľko som si považoval za povinnosť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2014 14:44 - 14:46 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, a oslovujem vás, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková. Ja si myslím tak ľudsky, že vám tie slová nemohli ísť ľahko, keď ste čítali uznesenie, z úst, pretože ste museli cítiť, že vy ste naozaj rozprávali to, čo ústavný činiteľ v tejto situácii po tom dvojdňovom rokovaní by povedať nemal. Ja si myslím, že keď dnes večer si pôjdete ľahnúť do postele a budete robiť rekapituláciu dňa, tak pripustíte, že to možno nebol váš dobrý deň.
Viete, možno v tom uznesení sú technické veci, ktoré sú nespochybniteľné. Možno sú celkom presné, ja nedokážem vám v tej záplave slov teraz povedať, čo dobré a čo dobré nie je. Ale viete, čo ste urobili, pani podpredsedníčka? Vy ste ten maličký vlások tej nádeje, ktorá sa tu začala vytvárať, aj možnože dal tomu peknú bodku pán poslanec Poliačik, to volanie po tom, že musíme zmeniť rétoriku, že musím sa snažiť o niečo iné, že tá úbohá, primitívna politická prestrelka musí prestať, vy ste toto jedným vrzom týmto čítaním uznesenia zhodili dole. Vy ste potvrdili, že proste ste nepoučiteľní, že vy nepočúvate, čo sa tu rozpráva. Ja viem, máte veľké skúsenosti, ale v tejto chvíli sú vám na škodu. Bolo by veľmi dobré, keby ste dali stranou tie roky, čo ste tu odsedeli, a keby ste počúvali veci, ktoré mali zasiahnuť nie vaše politické zmýšľanie, ale vaše ľudské srdce. A to sa nepodarilo. A to mi je ľúto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2014 14:27 - 14:28 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Poliačikovi, hovoril mi zo srdca. Bolo to presné, bolo to trefné, ale najmä bolo to veľmi potrebné. Cítil som z tvojho vystúpenia, že hľadáš riešenia, že dokonca voláš po tom, aby sme tie veci, ktoré si dokážeme odpustiť, tie pokrikovačky, tie výčitky, ktoré možno majú svoju politickú silu a istý význam v istých situáciách, teraz, keď ide do tuhého, si odpustili, niečo na spôsob starého Ríma, keď bolo zle, tak aj tá demokracia musela ustúpiť. Nechcem volať po ústupe demokracie, chcem volať po ústupe tých vecí, ktoré sem nepatria, v záujme toho, aby sme sily sústredili presne tam, kde si to naznačil. A dal si v závere niekoľko otázok, ak dokážeme nájsť spoločnú reč, ak dokážeme povýšiť niektoré princípy nad ostatné, ja by som chcel, aby aj odpoveď tu zaznela. My to, Martin, musíme dokázať. V opačnom prípade naozaj sa minieme toho, čo je naša prvá a svätá povinnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2014 11:28 - 11:29 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Mrzí ma, že som nenašiel vhodnejšie slová, pretože ja som sa nechcel pustiť do toho, kto kde kedy čo komu zakázal. To bol iba dôsledok. Ja som chcel ukázať a poukázať a poprosiť, aby sme konečne urobili isté pokánie zľava, sprava a povedali si, ak sme toho schopní, ak to ozaj myslíme úprimne, že musíme odblokovať mechanizmy, ktoré ľuďom ukážu, že tento štát môže fungovať spravodlivo, že môžeme tých, ktorí dokážu vybočiť z radu a povedať, že tadiaľto cesta nevedie, aj vypočuť, aj uznať ich pravdu. Padni komu, padni, nech to stojí, čo to stojí, spytujem sa, prečo to nevieme urobiť. Bojím sa, že môže byť odpoveď aj taká, že by sme to aj chceli, ale nemôžeme urobiť, pretože domino efekt by mohol nastať priveľký, ale vari to nebude až tak zlé. Takže veľmi pekne prosím, aby sme nechápali diskusiu o pani ombudsmanke s tým, do akej miery ona využila či nevyužila alebo porušila zákon, ale aby sme ju chápali ako symbol, že ak takýto vysoký ústavný predstaviteľ nebude mať právo kdekoľvek otvorene rozprávať so svojimi kolegami ústavnými, činiteľmi o vážnych problémoch, tak potom šanca, že by sme tie mechanizmy dokázali oživiť tak, aby krajina fungovala spravodlivo, sa bude blížiť k nule. O toto mi išlo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2014 11:06 - 11:20 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, hostia, možno trocha netradičný začiatok uvediem. Asi poznáte obraz mladého Doriana Graya, ktorý postupne začína nadobúdať z mladíckej tváre tvár ohavného zlého starca. Tento príbeh napokon nie tak dávno pripomenula humenská rodáčka pani Čekovská, skladateľka, asi celkom úspešnou operou. Ale hovorím o tom preto, lebo myslím si, že Oscar Wilde sa ani tak nemýlil a nemal to úplne akosi z ríše fantázie, keď vychádzal z toho, že naše životy majú schopnosť sa postupne, ako prichádzajú roky, vpisovať do našich tvárí. Je to zaujímavé. A nie je to určite štatisticky vždy tak, ale istá korelácia tam bude. A ja to pripomínam kvôli tomu, že aj keď to nie je argument, ktorý by táto snemovňa mohla brať do úvahy ako vážny, vždy keď som mal tú česť rokovať s pani Dubovcovou, keď som mal možnosť sledovať jej verbálne aj mimoverbálne prejavy, mal som pocit, že hovorím s človekom hlboko empatickým, schopným súcitu, schopným odosobniť sa a zamýšľania sa nad tým, čo treba urobiť pre tých, komu slúži. Toľko na úvod.
A teraz k podstate tejto našej mimoriadnej schôdze.
Ja som presvedčený, že došlo tu k nejakému zásadnému nepochopeniu. Ale všetko má svoju cenu a možno aj toto nepochopenie sa dostane do koncovky, ktorá bude pre naše rokovanie užitočná, ale predsa len my tu predsa hovoríme o tej základnej veci, že ústavní činitelia majú voči sebe prejavovať istú úctu. A tu sa stalo práve to, čo sa stať nemalo, že ústavný činiteľ, ktorý má názov ochranca verejných práv, nebol inými ústavnými činiteľmi vypočutý. Možno to bolo z hľadiska zákona v poriadku. Ja sa však spytujem, či to je v poriadku z hľadiska toho, čo máme sledovať pri svojich službách pre tento štát, lebo ústavná funkcia je službou a to, čo sa udialo práve v súvislosti s tým, že vysoký ústavný činiteľ nebol vypočutý inými vysokými ústavnými činiteľmi, sa mi zdá ako veľká, zásadná a nepochopiteľná chyba. Nuž čo by sa bolo stalo, keby bol bývala ombudsmanka pani Dubovcová vypočutá? Vôbec nič sa nemuselo zmeniť na rozhodnutí vlády a jej prístupe k problému, ktorý nanášala. Ale bol by to prejav úplne základnej elementárnej úcty, nie k pani Dubovcovej, tú možno ozaj členovia vlády Slovenskej republiky, ktorí toho času vykonávajú túto službu, nemusia mať v úcte. Pani Janu Dubovcovú predstavitelia vlády môžu mať úprimne neradi, dokonca môžu k nej prechovávať pocity, o ktorých si myslia, že sú oprávnené hlbokej neúcty. Ale to, čo si nemôžu dovoliť, alebo by si dovoliť nemali, je, aby prechovávali pocity hlbokej neúcty k funkcií, ktorú ona zastáva. A práve to je tá podstata nášho rokovania, že takéto niečo sa stalo. A je to určite prejav toho, že potom občan, ktorý má pocit, a má mať ten pocit, že ombudsman je tu pre neho a pre zastávanie jeho práv, je vládou znevažovaný. Nuž je to škoda. A myslím si, že toto vláda už z hľadiska džentlmenstva, z hľadiska slušnosti k žene, z hľadiska slušnosti ku kolegovi ústavnému činiteľovi si mohla odpustiť. Ja si myslím, že keby to bola zvážila, tak by bola tak aj konala. Aj keď máme veľa poradcov, dopúšťame sa chýb.
A ja som hovoril aj o tom, že tieto naše rokovacie hodiny možno budú mať aj nejaké iné vyústenie v podobe nechceného, ale celkom zaujímavého výsledku. Ja ten výsledok cítim v tom, že v mnohých prejavoch, ktoré tu za posledné hodiny dnes aj včera odzneli, môžeme hľadať spoločného menovateľa, v tom, že nad našou krajinou sa naozaj stmieva, vôbec nie kvôli pravici, ľavici, vôbec nie kvôli tomu, že máme problém teraz lokalizovaný v Moldave nad Bodvou, ale kvôli tomu, že tu vznikajú situácie, ktoré vypúšťajú z Pandorinej skrinky hnedý dym. Je to cítiť z rôznych kontextov. A v tomto ohľade by som veľmi prosil, veľmi vážne, aby sa táto snemovňa nezaoberala nepodstatnými vecami preto, že to je možno osud tých, ktorí chcú príliš veľa hovoriť, a potom uniká podstata, a prosil, aby sme možno zmiernili svoje vyjadrenia v rôznych širokých súvislostiach a zamerali sa na to, čo je dôležité, pričom dôležité je to, že tá atmosféra naozaj hustne a v súvislosti s ombudsmankou je to nepochopiteľné, pretože je to osoba, ktorá má zo zákona povinnosť dbať na to, aby tá atmosféra taká hustá predsa len nebola. Naozaj necítime, že to, čo sa deje za bránami parlamentu, nie je obyčajné, normálne a bežné? Necítime to, že tých prípadov voľáko pribúda? A ak to aj cítime, robíme dobre, že sa tu navzájom prestreľujeme bez ohľadu na to, či tie prípady prichádzajú sprava či zľava? Raz sú to daňové úrady. Potom sú to sitká. Potom sú to prípady s rôznymi nástenkami. Potom sú to rôzne podivné tendre. Potom sú to rôzni učitelia, ktorí prehovoria, sú vyhadzovaní zo školy ako pán učiteľ Žarnay v Košiciach, keď hovoril o tom, čo sa udialo neférové na jeho škole. Potom je to kontrolórka, ktorá si dovolí po tridsaťročnej službe povedať, že tender za 700 tisíc je zmanipulovaný, a my ju prepúšťame. Potom je tu novinárka, ktorá poukáže na divné nákupy lekárskych prístrojov. Aj ju šéf považuje za nadbytočnú vzápätí. Potom je to pani lekárka, ktorá povie, že ten záznam nebol v poriadku, keď ho niekto zmazal. A my ju ponížime a preradíme. Necítite, že to sú drobnú stopy, ktoré idú veľmi zlým smerom? Naozaj, a opakujem to, nie je dôležité, kto ako sa na tom podieľal, pretože to je história, možno o tom pomlčí, ale vyústi to do toho, že Kotlebovcov a im podobných, strašne nebezpečných ľudí bude pribúdať, nie tu, sa bojíte, že ich tu bude pribúdať nejaké to percento podľa prieskumov, ale ich bude pribúdať v celej spoločnosti. A vôbec nikto sa nebude spytovať, koľko smerákov, koľko Obyčajných, koľko SDKÚ členov sa na tom podieľalo. Ale otázka bude znieť, prečo ste nekonali vtedy, keď ste cítili, že atmosféra tu hustne. A len taký maličký apendix bude ten, že zástupkyňa verejných práv chcela prehovoriť a ktosi jej povedal neslušne: „Mlč.“ Je možné ju umlčať pri jednom aj pri druhom, aj pri treťom rokovaní vlády, ale verte, že to umlčiavanie nebude možné tolerovať donekonečna, pretože miesto pani ombudsmanky potom prehovoria druhí. Ja sa veľmi obávam, že nevyužívame jednu z posledných šancí, ktorú tu máme. Možno tempo historického vývoja bude rýchlejšie ako si myslíme, lebo mnohí sme si zvykli na to, že všetko ide akosi tak pomaly. Aj možno tí, ktorí ste tu 20 rokov, tak už máte pocit, že veď napokon zažili sme tu kadečo a vždy to išlo ako keby smerom, ktorý sa dal považovať za primeraný. My históriu nemáme ešte za sebou. My naozaj sa môžeme dostať k tomu, že vôbec tieto prestrelky nebudú dôležité a že dôležitá bude základná elementárna bezpečnosť, slušnosť a pocity ohrozenia občanov. Ja si myslím, keď to tu tak často zaznievalo, že práve v Kotlebovi je istá šanca. Naozaj môže to byť v konečnom dôsledku paradoxne dobrá správa pre Slovensko, ale len v tom prípade, ak sa spamätáme, ak prestaneme robiť také nehoráznosti, že budeme sa tu baviť o tom, že ombudsmanka nemá prehovoriť, keď o to požiada, keď budeme tu zosmiešňovať a doslova vymýšľať rôzne argumenty o tom, že niekde v Nitre nám holohlaví ľudia bijú ľudí na ulici a my sa domnievame, že to je len dôsledok toho, že sa to poctivo vyšetruje, takže nech trocha pobehajú po tých uliciach. Okrem toho posledná správa práve z posledných minút je, že už boli prepustení po zadržaní. Ja viem nie sme tu odborníci, vyšetrovatelia. A preto možno ani neskúmajme ani Moldavu, ani Nitru, ale skúmajme svoje svedomia, či naozaj konáme dobre, keď hľadanie dôležitých práv pre občanov Slovenska, pre budúcnosť Slovenska nahrádzame tým, že sa tuná dohadujeme o nepodstatných, nedôležitých veciach, ktoré sa nám zosypú na hlavu, že sa zosmiešňujeme, že zosmiešňujeme tých pár ľudí, čo dokážu otvoriť ústa a povedať „takto nie“. Ako je možné, že členovia vlády nevedia povedať, áno, je to chyba, je to zlé, keď taký Žarnay vyletel. A ja sa postarám o to, aby sa vrátil. Pán minister mi to sľúbil, že sa tak stane. Čakám na to. Kontrolórka, čo poukáže na tender za 700 tisíc, vyletí z roboty po 28-ročnej praxi. Veď to nie sú prípady veľké. Veď to sú len zrniečka toho, čo sa tu deje. Kto z vás by si dovolil povedať, že keď zhasnú kamery a svetlá a keď rozprávame úprimne a naozaj tak, ako si o tom myslíme, že to tak je, tak nepriznávame, že v tejto krajine je strašne veľa zla? Keď dohovoríte s vyšetrovateľom, keď zavrie spis a prejde do neoficiálnej reči, tak povie, je to tu strašné. Policajti môžu milovať svojho pána ministra, ale to ešte neznamená, že necítia, že to, čo sa deje v tokoch vyšetrovania, je zlé.
Ale, dobre, odbočil som, nechcem sa púšťať do tejto debaty. Chcel som vás len veľmi úprimne a veľmi dôrazne poprosiť, aby sme si uvedomili, že možno ten Kotleba je ozaj posledná šanca na to, aby sme pochopili, že tadiaľto cesta nejde a že ak neodblokujeme ľudský hnev v tom slova zmysle, že ukážeme, že vieme ho počúvať a vieme reagovať na tie veci, ktoré vyplývajú z hlbokej nespokojnosti ľudí s tým, čo sa deje, tak možno to ešte zachránime, lebo naozaj história neskončila a naozaj sme pri dverách čohosi, do čoho celkom dobre nedovidíme, čo je za nimi, a preto si myslím, že je naša mimoriadna schôdza, ktorá je venovaná verejnej ochrankyni práv, ktorá sa toho času volá doktorka Jana Dubovcová, a nabudúce sa možno bude volať inak, to nie je dôležité, ako sa volá, dôležité je to, že tú funkciu máme a že je istým symbolom funkčným, a ona dokázala, že ním chce byť, aby sme jej my z tejto snemovne vyslali jedno veľké slovíčko „prepáčte“, aby sme sa jej ospravedlnili. Veď my sme tu tí, čo máme kontrolovať výkonnú moc. Zdá sa, že nás nepočúva. Zdá sa, že nie sme dobrí nadriadení tejto vláde. Zdá sa, že pri tom špekulujeme. Myslíme si, že robíme dobre pre tých, ktorí nás sem dostali, ale nás sem nedostali politické centrály, nás sem dostali ľudia. Tak by som veľmi prosil, aby sme toto ospravedlnenie pani Dubovcovej poslali. Ja ako jedna stopäťdesiatina siene zákonnosti, ktorá má túto zákonnú úlohu, sa jej za to, čo jej vyrobila a vyparatila vláda tou neúctivosťou, ospravedlňujem (Reakcia predkladateľa.), alebo, áno, ďakujem pekne pánovi predkladateľovi, možno aj za to, že sme boli tak neúctiví, a to je veľmi dobrá poznámka, ďakujem, pán poslanec Hrušovský, že sme nedokázali nie vláda naša podriadená, ale my, ktorí sme nad ňou, tiež mať toľko slušnosti politickej, ľudskosti a empatie, že sme jej túto správu neumožnili tu predniesť. Takže, prepáčte, pani ombudsmanka, ja chcem veriť, že mimoriadna schôdza nebola zbytočná a že to, čo urobiť máme a budeme musieť, aj čestne urobíme, pretože v opačnom prípade naše mandáty sú len prázdnym obsahom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2014 12:01 - 12:03 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Zaujalo ma v tom, čo hovoril pán poslanec Hraško, keď spomenul Vígľašský zámok, lebo príklady sú vždy dobrá vec a ozaj ten Vígľašský zámok vstal z popola, aj keď by mi možno vadili tie arkieriky, ktoré na tej streche by nemali byť, ale to pozitívne, toho je tam 99 %, takže áno. Treba len zdôrazniť, že do toho vstúpil súkromný kapitál z východných krajín. Aj to je dobré, keď nemáme vlastný, treba podporiť aj takýto vstup kapitálu, lebo je to dobré. Dokonca máme tu aj ďalší príklad, v podhradí, neďaleko je Pstruša, už tam chátra skoro sto rokov majer, ktorý má architektonickú krásu a tiež sa našiel súkromný kapitál, tentokrát slovenský, ktorý tam vstupuje a majer z roku 1906, ktorý má ozaj architektonické hodnoty oživuje sa do podoby, ktorá verím, že bude doslova účelne prospešná, nielen pre majiteľa, ale pre celú krajinu. Teším sa, že na nádvorí tohto areálu je pomníček, ktorý pripomína udalosť z klimatickej histórie Slovenska.
Ale, ak teda oceňujeme, že takto súkromný kapitál vie aj vstúpiť a pomôcť nášmu pamiatkovému fondu, potom musím pripomenúť aj to, že vie vstúpiť aj úplne opačným spôsobom, a to je spôsob, akým sa prejavil na panskom dome v Polomke, kde vďaka súkromnému kapitálu alebo záujmom súkromných stavebných spoločností, sa začala búrať národná kultúrna pamiatka Panský dom. Domnievam sa, že žiadny zákon nám nepomôže, ani krásne reči o tom, ako máme historické dedičstvo v úcte, pokiaľ pripustíme takýto barbarský čin. A preto prosím aj v tejto súvislosti pri prerokovaní tohto zákona, ktorý podporím, pána ministra, aby sa ešte raz pozrel na to, že nielen zákony, ale aj osobný apel a sila osobnosti ministra kultúry v takej veci, ako je búranie národných kultúrnych pamiatok, je potrebná a ja prosím, aby ste túto silu, pán minister, prejavili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2013 18:24 - 18:25 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja chcem zase zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Viskupiča, ktorú si dovolím nazvať "také pekné parlamentné vianočné posolstvo". Práve tie slová, kde si nám pripomenul všetkým, čo je našou hlavnou povinnosťou a že sme tu nie za seba, ale že sme tu za občanov, ktorí nás sem posunuli. A že sú to slová, o ktorých som presvedčený, že by mohli zaznievať vždy na záver takéhoto zaujímavého, búrlivého roka, nuž je to presne to, čo by malo byť tým nadstraníckym, tým ľudským, tým občianskym, ktoré nás napriek všetkým borbám, bojom a zápasom by malo spájať. A ja si myslím, že to boli správne slová na koniec parlamentného roka 2013.
Ďakujem ti za ne, myslím, že nielen za seba, ale za všetkých, ktorí vydržali, a vari aj za tých, ktorí tu nie sú a ktorí sa k nim určite by boli pridali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2013 17:42 - 17:43 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Ja som sa behom tohto roka stretol s takými poznámkami skúsených poslancov alebo aj pracovníkov tejto budovy, že údajne toľko zla a nenávisti, koľko je teraz v súčasnosti v našom parlamente, nebolo nikdy. Neviem to posúdiť a nedomnievam sa, že je to možno pravdivý výrok, ale isteže nebola tu pohoda, a práve preto si myslím, že aj keď to nie je to podstatné pre našu prácu, možno bolo treba využiť tento záver. Tento mini program práve k tomu, aby sa možno aspoň vytvorilo zdanie toho, že vieme si ctiť tradície.
A preto ako človek, ktorý síce amatérsky, ale predsi len s istým nadšením pripravil mnohé programy pre mnohé príležitosti, si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, tí, ktorí sú zodpovední aj za takúto dramaturgiu, zvážili, že možno aj takéto symboly sú veľmi dôležité, a ten záver aj tým kultúrnym bodom mohol dostať úplne iné rozmery, ktoré by bolo dobré, keby sme si ako ľudia, ktorí by chceli byť a mali byť vzorom, ctili v rámci slovenskej kultúry a tradícií. Takže škoda, škoda.
Ale upozornil si na to správne, pán poslanec Alojz Hlina, takže treba hovoriť pravdu.
Ďakujem.
Skryt prepis