Videokanál poslanca

58.
Ďakujem pekne. No, pán predseda, ja na rozdiel od vás som presvedčená, že to nebolo korektné. Naozaj to nebolo korektné, pretože o jednej, keď sme, alebo neviem presne čas, ale cez obed, keď sme sa stretli, ešte ani vy sám ste nevedeli, čo by ste mohli predložiť. Takže aj to bol dôvod, prečo sa ten výbor presunul potom na neskôr. A ak si spomínam, ten pozmeňovák sme dostali podvečer. Rokovanie začínalo o siedmej, bežala schôdza do siedmej a my sme ho okolo piatej možno dostali. To si takisto presne nespomínam, ale dostali sme ho podvečer. Takže takisto tá príprava na výbor, pokiaľ ste chceli byť na rokovaní, bola naozaj veľmi chabá. A nevravte mi, hlavným dôvod, prečo sa ten výbor konal vtedy, bol jedine ten, že sa približovalo otvorenie II. piliera a naozaj ste sa báli, aby sa vám ľudia húfne neprihlasovali do II. piliera, keďže vy ste mali záujem o to, aby sa ľudia z II. piliera odhlasovali, čo teda asi nezostane až tak naplnené, ako ste očakávali.
Pán poslanec Muňko, ja som, ak som hovorila o výsluhových dôchodkoch, tentokrát ste sa sekli, nemala som na mysli výsluhové dôchodky, ktoré som napádala pred rokom a pol, hej, ktoré vyšli na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu, skôr som tentokrát hovorila o výsluhových dôchodkoch ŠtB-ákov, ktorým by sa bola, aj keď v malej miere, ale zlepšila bilancia Sociálnej poisťovne a bolo by to morálne zadosťučinenie pre všetky obete komunizmu. O tomto zákone som hovorila, o novele, ktorú sme predkladali presne k 25. výročiu Nežnej revolúcie a je mi ľúto, že vtedy sa ani jeden poslanec SMER-u nevyjadril, či kladne, či záporne, nič. Z vašej strany to prešlo mlčaním, to bola hanba. Dvadsiate piate výročie Nežnej revolúcie a vy ste nechali obete komunizmu, ktoré boli na balkóne, bez toho, aby ste si ich povšimli. Toto mi bolo ľúto, že aj dobré návrhy, ktoré nezaťažujú, alebo vylepšujú bilanciu, aj keď vravím, že v malom, tak nechávate bez povšimnutia.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

50.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, opäť tu máme taký už tradičný boj medzi I. a II. pilierom. I keď musím povedať, že myšlienka minimálneho dôchodku bola v prvom čítaní naozaj väčšinou pléna, mohutnou väčšinou pléna podporená, musím konštatovať, že ten prvý návrh, ktorý sme tu mali v prvom čítaní, bol omnoho spravodlivejší, ako to, čo máme pred sebou teraz. Zdá sa, že pôvodný návrh o minimálnom dôchodku bol pripravovaný dlhodobo a myslím, že aj systematicky. Žiaľ, sled udalostí ho postavili do tieňa ideologicky presadzovaného otvorenia II. piliera, ktorý je stále podľa SMER-u v rozpore s I. pilierom.
No, vážení kolegovia zo SMER-u, chcem vám otvorene povedať, že vo veci zápasenia s II. pilierom ste naozaj v hlbokom omyle. Pôvodný návrh minimálneho dôchodku zo začiatku vyzeral ako chyba vo vašom myslení, pretože nerobil žiadne rozdiely medzi sporiteľmi v I. a II. pilieri. Za seba môžem povedať, že ten prvý návrh sa mi páčil viac. Ale cez optiku SMER-u to vyzeralo tak, ako keby si pán minister týmto návrhom protirečil a uznal, že II. pilier nemá súťažiť s prvým. Vyzeralo to, ako by si minister strelil z pušky do vlastnej nohy. Žiaľ, táto eufória v parlamente dlho nevydržala. Nastal sled udalostí, ktorý veľmi rýchlo tento zákon prerobil na paškvil. Jednoducho celé to vyzeralo tak, že lepšie pripravený návrh mal zlé načasovanie. Asi zhodou okolností prišiel do parlamentu nevhod, teda v rovnakom období, kedy si vláda naplánovala otvorenie II. piliera.
Máme pred sebou rok, v ktorom nás čaká argumentačný zápas najmä v oblasti verejných financií. Práve cez prizmu verejných financií by ste si mali uvedomiť už starú známu vec, že II. pilier nie je možno ideálne nastavený, ale je to niečo ako liek na veľmi vážnu chorobu pre verejné financie. V tomto zmysle zmena minimálneho dôchodku, ktorá bola predložená na sociálnom výbore, je, ako keby lekár infikoval, podával liek na vážnu chorobu s vírusom chrípky.
Cieľom návrhu o minimálnom dôchodku je vytvoriť dôstojné podmienky pre starých ľudí, ktorí celý život tvrdo a svedomito pracovali. Opticky to môže vyzerať dobre. Dôchodcovia si vlastne vyberú, sa vyberú zo systému hmotnej núdze, čo je naozaj nedôstojný stav pre takýchto ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali. Takto sa chce navodiť aká-taká spravodlivosť. Ale poďme sa baviť o tom, akú spravodlivosť to vlastne chcete naprávať.
Viete, mnohí dnešní dôchodcovia nemohli slobodne vykonávať svoje povolanie za bývalého režimu, čoho dôsledkom majú dnes pomerne nízke dôchodky. Teraz mám na mysli kvôli teroru bývalého režimu a obmedzovaniu osobnej slobody, sa mnohí z nich dnes ocitli práve v stave hmotnej núdze. Aj u nás v klube máme ľudí, ktorí sú priamymi svedkami teroru komunistickej strany. Preto aj naše hnutie predložilo pred časom pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie návrh na krátenie výsluhových dôchodkov príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí dnes majú nadštandardné dôchodky. Žiaľ, vtedy ste odmietli naše argumenty, hoci by mali neutrálny dopad na štátny rozpočet, ale čo je v tejto veci dôležitejšie, mali by pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne. To podľa SMER-u nebolo správne. A prečo asi? Vlastne ani neviem sama určiť, pretože vy ste sa k tomuto návrhu absolútne nijako nevyjadrili. Takže nechávam to na vaše svedomie.
No ale vráťme sa k minimálnemu dôchodku. To, čo ste vymysleli po odprezentovaní pôvodného návrhu novely zákona o sociálnom poistení, nemalo chybu. Zistili ste, že to ide proti filozofii otvárania II. piliera. Nastal zhon, pretože udalosti bolo treba zvrátiť a chybu v ideológii korigovať. Ešte počas prebiehajúcej 48. schôdze sa zvolával výbor pre sociálne veci, zákon bol ešte len v prvom čítaní a už bolo stanovené, že sociálny výbor ho musí prerokovať hneď, ešte počas tej istej, teda 48. schôdze, aby sa chyba v systéme, v systéme, teraz mám na mysli najmä to, už sa chystalo otvorenie, alebo bolo za dvermi otvorenie II. piliera, aby sa tieto chyby napravili. Členovia sociálneho výboru prišli na jeho zasadnutie bez informácií, ako sa bude meniť predkladaný návrh zákona. Už sme to tu počuli veľakrát a nemali ani len pár hodín na to, aby si zmeny v pozmeňujúcom návrhu na sociálnom výbore mohli pozrieť.
Vážení kolegovia, myslím, že toto sa naozaj nerobí. Mne sa jednoducho zdá, že pred voľbami nie je pracovnou metódou SMER-u stabilita, ale skôr chaos. Deklarujete to narýchlo zvolaným výborom, nehovoriac o tom, že počas diania samotnej predchádzajúcej schôdze. Kto by to na vás mohol povedať, že ste zbúchali riešenie takto narýchlo? To sa jednoducho na vás naozaj nepodobá. Ale poďme si viac rozobrať tento vlastnou hlavou narýchlo pripravený návrh.
Jednoducho musím konštatovať, že v tom čase ste potrebovali veľmi rýchlo verejnosti odprezentovať zmeny, ktoré by ľudí posmelili vystúpiť z II. piliera. Neviem, či si uvedomujete dôsledky minimálneho dôchodku, ale vytvárate inakú spravodlivosť medzi dôchodcami. Správate sa podľa zásady, ktorú popísal Orwell vo svojej knihe Zvieracia farma, všetci sme si rovní, ale niektorí sú si rovnejší. Diskriminujete sporiteľov v II. pilieri. Koncepcia predloženého návrhu je jednoducho diskriminačne formulovaná. A to tak, že krátite a uberáte z garantovanej sumy minimálneho dôchodku ľuďom, ktorí si sporia na dôchodok v II. pilieri. Vy stále vychádzate z predpokladu, že iba peniaze odvádzané do I. piliera je ten správny štandard. Ak niekto časť týchto peňazí odvádza do II. piliera, chcete ho za to trestať a robíte to i krátením minimálneho dôchodku.
Viete, ak by ste sa chceli správať nediskriminačne, to opatrenie by sa dalo určite premyslieť aj inak. Ale to by sa muselo s peniazmi v Sociálnej poisťovni aj inak hospodáriť. Za to, že si sporitelia odvádzajú 4 %, ktoré sa do budúcna majú navýšiť na 6 %, ich sankcionujete pomerne výrazne. Nehovoriac o tom, že touto novelou vytvárate ďalšie rozdiely medzi dôchodcami, čo je podľa môjho názoru proti logike sociálnej demokracie. Vy chcete, aby sporitelia v II. pilieri boli len tí, ktorí zarábajú cez 700 eur mesačne v čistom. No na druhej strane, ak pracujú viac ako 30 rokov, nemajú si zaslúžiť, aby im štát dal rovnaké podmienky, ako tým, ktorí majú nižšie platy a sú iba v I. pilieri. Inak povedané, vy vlastne likvidujete strednú triedu v spoločnosti a prehlbujete dlh krajiny. Len neviem, či si to dostatočne uvedomujete. Vynucujete si solidaritu a navyše túto vynútenú solidaritu aj penalizujete nerovnakými podmienkami.
Na tejto schôdzi budeme spolu s kolegami predkladať návrhy, s Jankou Šípošovou a s Mirom Kadúcom, predkladať novely zákonov o sociálnom poistení, kde sa snažíme zmierniť diskrimináciu niektorých skupín dôchodcov, ktorým bol najmä priznaný dôchodok pred 1. januárom 2004. Jeden návrh sa týka osôb SZČO, druhý návrh sa týka riešenia diskriminácie vdov a vdovcov. Tieto návrhy ešte len budeme predstavovať, ale budem rada, ak o nich vôbec budeme rokovať. Tým chcem povedať, že nemôžem súhlasiť so zákonmi, ktoré diskriminujú poctivo pracujúcich ľudí a verte mi, že tento váš návrh sa ešte raz do parlamentu dostane, pretože je pomýlený a bude ho treba, bude ho nutné opraviť.
Veľa sa rozpráva o minimálnom dôchodku, ale súčasťou tohto návrhu je aj postavenie chránených a ohrozených svedkov. K tomu som tiež vystúpila počas prvého čítania, tak len krátko. Myslím, že by bolo naozaj dobré zamyslieť sa nad zvýšením platenia odvodov pre tieto osoby nie na úroveň polovice, tak ako to navrhujete, ale polovice priemernej mzdy v krajine, ale aspoň na úroveň odvodov z priemernej mzdy. Takto by sme oveľa viac motivovali ľudí vstúpiť do režimu chráneného svedka, keby sa oni v prospech spravodlivosti vzdávajú svojho zamestnania. Skúste sa, prosím, pozastaviť a zamyslieť nad touto skutočnosťou.
V prospech navýšenia platenia odvodov z priemernej mzdy hovorí aj skutočnosť, že ročne v tomto programe býva zvyčajne okolo desať osôb, čo naozaj nepredstavuje až také vysoké náklady, navyše keď ide o spravodlivosť. Takisto som sa v minulom vystúpení venovala aj spôsobu financovania opatrenia. Realizovať sa má prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva práce cez nesystémové dávky sociálneho poistenia. To by nebol až taký problém, ale nepáči sa mi, že suma, približne tých 30 mil., ktoré na toto opatrenie potrebujeme, pochádza z limitov štátneho rozpočtu. To znamená, že ak nebudú limity, nebudú ani opatrenia? Vadí mi, že je to v rámci rozpočtu vedené ako nesystémová vec. Dúfam, že to nemá deklarovať váhu, s akou k tejto novele pristupuje vládna strana SMER.
Ešte si neodpustím pár poznámok k II. pilieru. To, že už dávno hovoríme o nepriaznivej demografii, je fakt. Preto ma teší, že štát už priznal stúpajúce výdavky na dôchodkový systém. Tie, žiaľ, neprídu až v roku 2060, ako veľmi radi niektorí hovoria, ale podľa správy z Európskej komisie už omnoho skôr. Navyše aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť, (reakcia z pléna) už aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť predznamenáva kolaps verejných financií do pätnástich rokov. Takže ešte aj skôr, pán minister, nielen v roku 2040. (Reakcia navrhovateľa.) A aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť predznamenáva kolaps, že možno do pätnástich rokov.
Máme rok pred voľbami a samozrejme, je to čas sľubov. Každý by najradšej svojim voličom sľúbil nebo na doživotie. Nebol náhodou jeden z vašich sľubov aj návrh na stabilizáciu dôchodkového systému cez ústavný zákon? Už toľko stretnutí, ktorých sme absolvovali a stále nič. Zo začiatku veľká ústretovosť a nakoniec nič sa nedeje. Myslím si, že dôchodkový systém je mimoriadna a závažná vec. Som na jednej strane rada, že nás štátny tajomník prizýva k rôznym debatám ohľadom fungovania dôchodkového systému, a to len podčiarkuje, že niektorí ľudia si uvedomujú dôležitosť tejto téme. Ale, bohužiaľ, zásadné zmeny, o zásadných zmenách zatiaľ ani len nepočuť.
Opozícia predložila svoj návrh, ktorý nie je nijakým spôsobom drastický voči tomu, čo sa už v samotnom, čo už v samotnom zákone poznáme. Teraz mám na mysli ústavný zákon o ochrane dôchodkov a, samozrejme, stále ho neakceptujete. Tri roky čakáme na tento dôležitý akt zo strany SMER-u, ale nevidíme žiadne reálne výsledky. Zatiaľ vidíme stále len negatívne zásahy do II. piliera, ktoré viac ubližujú a deformujú. Vadí mi, že za tie roky nedokážete dať pár základných faktov na papier, ktoré by boli garantované ústavnou väčšinou spolu s hlasmi opozície. Keď vám tak veľmi ide o stabilitu, tak ju, prosím, dokážte a nevypisujte ideologické listy sporiteľom, aby vystúpili z II. piliera.
Vážení kolegovia, vážený odborný tím ministerstva práce, určite ste sa veľmi usilovali a vaša práca bola tvrdá, ktorú ste vykonali, vážim si ju, že sa staráte o ochranu dôchodkov a dôchodcov, avšak takto pozmenený návrh zákona sa nechystám vôbec podporiť, pretože je extrémne diskriminujúci. A rovnako aj z toho dôvodu som sa vzdala aj možnosti podať akýkoľvek pozmeňujúci návrh, lebo pokiaľ nezmeníte túto zásadnú zmenu, ktorú ste na výbore pretavili, tak nemá zmysel vôbec zasahovať do tohto návrhu zákona.
Takisto sa pripájam k procedurálnemu návrhu na stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Lucia, ty máš takú schopnosť, že naozaj častokrát vnášaš do svojho vystúpenia emócie, aj teraz ten príspevok. Prípad, ktorý si popísala, navodil takú emocionálnu atmosféru. Všetko, čo si povedala, podpisujem, myslím, že do poslednej bodky, plus teda navyše okrem toho, že zdieľam tvoje obavy o tom, že či naozaj ten post komisára bude reálne schopný výkonu, možno aj práve v takom prípade, aký si ty hovorila, plus pridávam teda ešte aj tú obavu, že či naozaj takýto samostatný inštitút nie je v našich podmienkach možno zbytočný luxus, ak už teraz vlastne tie obavy o tom, že či to nebude len figúrka, či naozaj bude mať reálny dosah na prácu iných orgánov, že toto je veľmi dôležité. Veľmi dobre si to aj popísala, takže podčiarkujem a znova dávam do pozornosti, že nebolo by rozumnejšie zväčšiť kompetencie a rozšíriť možnosť pôsobenia, či už ombudsmana, alebo strediska, národného strediska pre ľudské práva? Ďakujem.

12.
Ďakujem pekne. No v žiadnom prípade nenapadám myšlienku vytvoriť priestor na to, aby naozaj každý mal možnosť obrátiť sa, alebo každé dieťa, každý zdravotne postihnutý mal možnosť obrátiť sa na človeka alebo na inštitúciu, ktorá by mu vedela reálne pomôcť. Toto je naozaj dobrá myšlienka, ktorá je uznaná aj v rôznych dohovoroch, ktoré som citovala a Slovensko sa s ňou musí zaoberať.
Na druhej strane, opäť sa vrátim k tomu, že máme tu síce post ombudsmana, aj to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a nemusíme byť spokojní s ich činnosťou. Ani ja nie som možno príliš optimistická v tom, ako ho, ako úrady fungujú. Ale akože, akú máme záruku, že komisár bude napríklad napĺňať, Jozef, tvoje ideologické presvedčenie? Ja si myslím práve, že tomuto sa nikdy nebude dať vyhnúť, hej? Ktokoľvek, naozaj môže byť zvolený komisár s rôznym pozadím, ako to tuná vôbec nepatrí, si myslím, o tomto rozprávať. Ale pre mňa je dôležité, že naozaj štátna správa by mala byť, alebo aj verejná správa by mala byť veľmi efektívna v tom, akým spôsobom rozdeľuje svoje financie. A tuná vidím veľký priestor, ak už máme, ak už má kompetenciu, ja neviem, verejný ochranca práv ochraňovať ľudské práva, nevidím dôvod, prečo naozaj jeho kompetencie zákonne rozšíriť. Áno, teraz sa tomu nevenuje, a je mi jasné, že aj v tom prípade by došlo k nárastu, k nárastu financií. Ale verím tomu, že ten nárast financií by bol oveľa nižší, ako vytvoriť samostatného, samostatného komisára alebo samostatnú inštitúciu, ktorá bude fungovať, aj keď nezávisle, ale bude to samostatná inštitúcia, nevraviac o tom, že naozaj sa bojím, že či teraz každá jedna skupina nebude žiadať vytvorenie podobnej inštitúcie pre práve tú ďalšiu skupinu ľudí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

8.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hoci sú ľudské práva univerzálne, nikto nepochybuje o tom, že niektoré skupiny si naozaj zaslúžia osobitnú ochranu. Samozrejme, deti sú jednou z týchto skupín, zdravotne postihnutí rovnako. Tých skupín je naozaj viac. Ja sa vo svojom príspevku zameriam na viacmenej na deti.
V oblasti osobitnej ochrany detí panuje vzácny konsenzus takmer všetkých krajín OSN. Hoci názory na najefektívnejší spôsob ochrany sa rôznia na základe jednak tradícií v jednotlivých krajinách, výrazným posunom na medzinárodnej úrovni bolo aj prijatie dohovoru OSN o právach dieťaťa. Rozsah práv dieťaťa narastá od tých 90. rokov minulého storočia. U nás sa snaha o lepšiu ochranu detí naposledy pretavila v poslednej novele zákona o rodine, čo sme vlastne rokovali minulý týždeň.
A prečo by sa vlastne mala deťom venovať osobitná ochrana? No v prvom rade deti ako zraniteľné a slabé ľudské bytosti, ktoré sa vyvíjajú, sú zvlášť vystavené možnému porušovaniu ľudských práv. Názory detí sa málokedy berú do úvahy. Deti v politickom procese nehrajú aktívnu úlohu, nemôžu voliť a preto politici zriedka dbajú na dôsledné dodržiavanie ich práv. Deti sa stretávajú s množstvom problémov, hlavne v súdnych procesoch, najmä keď ide o porušovanie ich práv a žiada sa náprava. Alebo prístup detí k organizáciám, ktoré sa zaoberajú ich právami, je obmedzený, nemajú dostatok informácií a zväčša sú závislé od pomoci dospelého.
Avšak napriek tomu, čo som uviedla, otázkou ostáva, či najefektívnejším riešením, ako predchádzať porušovaniu ľudských práv u detí, je vytvorenie osobitného úradu. Zriaďovaním osobných úradov komisárov sa kumulujú funkcie, ktoré by mohli vykonávať iné inštitúcie. V tomto prípade verejný ochranca práv, prípadne Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Takže tunak vyjadrujem jemný nesúhlas s otvorenosťou návrhu predchádzajúceho rečníka pána poslanca Mikloška. Tieto spomenuté inštitúcie, to znamená verejný ochranca práv a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva majú ochranu ľudských práv, vrátane detí, vo svojej agende. A v samotnej dôvodovej správe k zákonu sa hovorí, že s riešením integrácie detskej agendy pod stredisko pre ľudské práva sa uvažovalo, no vyžadovali by sa legislatívne zmeny a nároky na štátny rozpočet. No a táto úvaha sa mi zdá dosť zavádzajúca. Keďže si dovolím tvrdiť, že dvaja samostatní komisári budú mať ešte podstatnejší dopad na rozpočet, personálne kapacity, výdavky na činnosť a materiálno-technické zabezpečenie, ako by mala integrácia ich agendy pod už existujúce inštitúcie.
Túto výhradu v medzirezortnom pripomienkovom konaní vznieslo aj samotné ministerstvo financií, keď namietalo jednak nesúlad so stranou o konsolidáciu verejných financií a s prebiehajúcou reformou ESO, ako aj nesystémové zvýhodňovanie a nadštandardné odmeňovanie komisárov, riaditeľov, odborných zamestnancov úradov komisára v porovnaní s inými skupinami zamestnancov. Túto zásadnú pripomienku ministerstva financií návrh zákona nakoniec nezohľadnil a ja sa s týmto odmeňovaním neviem dostatočne stotožniť. Nemôžeme predsa vytvárať dve kategórie zamestnancov. Nadštandardne odmeňovaní zamestnanci komisariátu a ostatní štátni zamestnanci, ktorí často riešia úlohy s podstatnejším dopadom alebo s priamym dopadom na práva dieťaťa a ľudí vo všeobecnosti. Mesačná cena práce komisára je v návrhu stanovená na viac ako 2 500 euro na jedného, to znamená krát dva, keďže budeme mať dvoch komisárov, plus paušálne náhrady vo výške 1 385 euro. Samozrejme, že každý komisár potrebuje riaditeľa, ktorého mesačná cena práce je 2 281 euro. A to sme len pri riadiacich pracovníkoch. Ešte potrebujeme aj zamestnancov, ktorí budú skutočne robiť, nielen riadiť.
Novozriadené úrady komisárov by mali mať viac ako 20 zamestnancov a na budúci rok len mzdové náklady s odvodmi dosiahnu takmer pol milióna euro. V roku 2016 na tieto dva úrady minieme 636-tis. euro. Ja viem, že v mnohých prípadoch je možno zbytočné alebo nie dobré hovoriť o finančnej stránke, ale vychádzajme naozaj z toho, že máme tu dva existujúce úrady, ktoré sa venujú ľudským právam a stále vidím možnosť možnože rozvinúť a pridať kompetencie práve týmto úradom.
Odhliadnuc teda od nákladnosti takéhoto riešenia, pozrime sa na problém aj z inštitucionálneho hľadiska. Tvrdenie, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nie je schopné riešiť túto agendu, resp. s neistým výsledkom, ako sa uvádza v dôvodovej správe, neobstojí. Aj keď opäť, keď si spomeniem na začiatok volebného obdobia a problémy, aké, alebo možno aj kauzy, ktorým čelilo práve Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, tie otázniky zostávajú, ale verím, že v priebehu tohto obdobia sa naozaj stredisko, samotné stredisko konsoliduje. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva začalo po prijatí antidiskriminačného zákona od roku 2005 vyvíjať špecifické poradenské a monitorovacie aktivity v oblasti práv detí. Výsledky monitoringu práv detí sa stali samostatnou časťou ročnej správy strediska o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike. Zástupcovia strediska sú členmi všetkých významných európskych orgánov na ochranu a monitoring práv dieťaťa. Od roku 2005 bolo stredisko aj pozorovateľom európskej siete ombudsmanov pre deti. Navyše v každej výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku sa stredisko venuje dodržiavaniu práv dieťaťa. Stredisko okrem iného spĺňalo všetky požiadavky a základné podmienky, ktoré inštitúcia ochrany detských práv musí spĺňať podľa parížskych princípov a sú nevyhnuté pre plné členstvo v sieti európskych ombudsmanov pre deti.
Nezávislosť, špecifickosť, otvorenosť, profesionalita. Pokiaľ ide o špecifickosť zameranú na práva detí, tu môžeme spomenúť, že časť aktivít strediska je zameraná na oblasť ochrany práv detí a realizovali sa špecifické projekty na ochranu práv detí, národné, aj medzinárodné. Prebehli vzdelávacie projekty, vydávajú sa publikácie na, zamerané na ochranu práv detí.
Podobne by sme mohli uvažovať aj o začlenení a posilnení ochrany práv detí aj v rámci verejného ochrancu práv. Odporúčanie výboru OSN pre práva dieťaťa v bode 16 navrhujú postupovať podľa všeobecnej nóty o úlohe národných inštitúcií pre ľudské práva v oblasti ochrany práv detí. V časti 6 sa spomína, že v mnohých členských štátoch dohovoru už boli vytvorené osobitné nezávislé inštitúcie na ochranu práv detí. No tá istá nóta zároveň hovorí aj o potrebe efektívneho využívania finančných zdrojov, najmä pokiaľ ide o malé štáty, ktorých finančné možnosti sú obmedzené, citujem: "V štátoch, v ktorých sú takéto možnosti a zdroje obmedzené, je potrebné náležite zaistiť, aby tieto zdroje boli využívané čo najefektívnejšie pri presadzovaní a ochrane ľudských práv všetkých ľudí, vrátane detí a v tomto kontexte rozvoj široko zameraných nezávislých národných inštitúcií na ochranu ľudských práv, ktoré sa sústreďujú obzvlášť na deti, predstavuje najlepší prístup." V nóte sa zároveň navrhuje ako jedno z riešení zahrnúť do nezávislých inštitúcií na ochranu ľudských práv špecifickú sekciu, či divíziu zodpovedajúcu za práva detí.
Z uvedeného vyplýva, že OSN nepožaduje explicitne vytvorenie samostatnej inštitúcie zameranej na deti. Tým chcem povedať, že takáto inštitúcia nemá význam, ale v súčasnosti tým nechcem povedať, že takáto inštitúcia nemá význam. Podčiarkujem, že ochrana ohrozených skupín je dôležitá pre náš štát, ale v súčasnosti máme dve inštitúcie, ktoré riešia ľudské práva, pritom ani jedna z nich toto poslanie nenapĺňa tak, ako by mala. Avšak skutočnosť, že tieto inštitúcie nenapĺňajú svoje poslanie, resp. ich zistenia vláda neberie do úvahy, nie je dôvodom, aby sa vytvorili ďalšie dve nové inštitúcie. Kumulovanie a reťazenie úradov vytvorených na suplovanie úlohy iných nefunkčných úradov nie je dlhodobým riešením, ale skôr cestou do nejakého Kocúrkova. A je to len chabá náplasť na to, že naše súdy a polícia nefungujú tak, ako by mali. Áno, komisára, samozrejme, majú niektoré krajiny, ako napríklad Nórsko, Veľká Británia, pripomeňme si však, že tieto krajiny majú diametrálne odlišnú situáciu, pokiaľ ide o verejné financie. Navyše súdy a polícia v týchto krajinách riadne fungujú a sú plnohodnotnou a efektívnou súčasťou implementácie a ochrany práv detí.
Nedávno som sa zhovárala s matkami, ktorých deti boli zneužívané. Matky podali podnet na súd a na políciu a tento podnet sa vyšetruje už niekoľko rokov. Jedna matka, jednej matke sa ťahá proces 8 rokov, z malého dieťaťa sa už pomaly stáva dospelá alebo mladistvá dievčina, takmer na prahu dospelosti. V tomto prípade súd, ani polícia neboli schopné obmedziť ani len styk násilníka s dieťaťom. Myslíte, že v takýchto prípadoch bude vedieť pomôcť komisár? Kiežby áno.
Zo skúsenosti, žiaľ, vieme, ako funguje verejný ochranca ľudských práv - ombudsman. Venuje sa, samozrejme, konkrétnym prípadom, ale vieme, že príde do parlamentu správa, prečíta sa, podiskutuje sa, ale dôležité je, že zo správy alebo z návrhov riešení, ktoré samotný ombudsman parlamentu dáva, alebo aj vláde dáva, sa, bohužiaľ, nezrealizuje takmer nič. Len vláda špekuluje častokrát, už je to síce za nami, ale ešte minulý rok sme boli svedkami toho, ako chceli ombudsmana upratať mimo reálny svet, by som povedala, mimo Bratislavu, do iného mesta, aby ho až tak nebolo počuť.
Ak majú takto dopadnúť aj dvaja noví komisári, bude to drahý výstrelok pre daňových poplatníkov a spokojnosť, verím, že ich, verím, že aj naplnenie pre šťastlivcov, ktorí tu nájdu zamestnanie. A pevne verím, že dvaja komisári nebudú len štartovacou plochou pre ďalších alebo pre bujnenie komisárov pre všetky špecifické skupiny, ktoré, pretože dodržiavanie ľudských práv nie je priamo úmerné počtu inštitúcií, ktoré je štát schopný vytvoriť, ale skôr naopak. Z tohto dôvodu by som rada navrhla, aby namiesto vytvárania ďalších úradov sa vytvorilo možno skôr špeciálne oddelenie pre práva dieťaťa a zdravotne postihnutých občanov už v rámci spomínaných existujúcich inštitúcií. Teda či už Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo verejný ochranca ľudských práv a ušetrené prostriedky sa investovali do zlepšenia práce justície, polície a zlepšenia konkrétnych životných podmienok pre zdravotne postihnutých občanov.
Aj minulý týždeň pri zákone o rodine som zväčša hovorila o tom, že veľmi dôležité je investovať aj do vzdelania, nielen v tomto prípade do vytvárania inštitúcií, ale naozaj, poďme konečne pôsobiť preventívne, nielen sanačne.
Veľmi dôležité je investovať do vzdelania ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na oprave, na pomoci občanom, pomoci deťom, pomoci rodinám, ktoré sú v kríze. Zároveň teda využijem možnosť, že som pri pulte a chcela by som vás pozvať na konferenciu, ktorú organizujeme v túto stredu o 13.30 hod. v priestoroch kinosály Národnej rady, ktorá bude pojednávať všeobecne o rodine, ale zároveň spomeniem, budeme tam spomínať aj možnosti, ktoré deti v súčasnosti majú.
Na záver zopakujem, že samozrejme, ide o veľmi dobrú myšlienku vytvoriť, vytvoriť priestor na to, aby naozaj každé jedno dieťa, každý jeden zdravotne postihnutý mal možnosť obrátiť sa na niekoho, kto mu reálne vie pomôcť. V tomto prípade však nie som presvedčená, že spôsob, akým to vláda rieši, je to najlepšie pre Slovensko. Opäť podčiarknem, že vláda dáva stále prednosť pred sanáciou, sanácii pred samotnou prevenciou a toto je najväčšia chyba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som na záver možno už len zdôraznila, že naozaj, vzdelávanie sociálnych pracovníkov je možnože veľkým kľúčom k riešeniu problémov v rodinách, nielen sociálnych pracovníkov, ale aj justičných pracovníkov, policajtov. Môžeme mať akýkoľvek dobrý zákon, dokonale pripravený, ale ak tí, ktorí ho majú reálne uplatňovať, nebudú mať dostatočné vedomosti, ktoré sú podporené, ja neviem, zručnosťami, ktoré nadobudnú len naozaj pri styku s ľuďmi, ktorí sa v téme vyznajú a ktorí im vedia odovzdať tieto skúsenosti a zručnosti, tak nám tie dobré zákony budú nič platné. Preto opäť veľký apel na ministerstvá, aj keď sa podarí možno vylepšiť opäť v niečom malom túto novelu zákona o rodine a prípadne o SPO-čke, tak stále treba klásť dôraz na vzdelávanie pracovníkov, ktorí priamo prichádzajú do styku s rodinami a s deťmi, ktorí im priamo vedia pomôcť.
Je mi ľúto, že ministerstvo práce, ktoré malo voľakedy za socializmu nejaké manželské poradne alebo poradenské centrá, tak sa tohto ako keby úplne vzdalo, že naozaj tie odbory, ktoré mohli metodicky usmerniť a pomôcť rodinám v kríze, sa akoby rozplynuli medzi zamestnancov úradov práce, že dokonca už, myslím, že aj metodické centrum bolo zrušené na ústredí práce, čo mi je nesmierne ľúto, pretože sa vlastne vzdalo Slovensko alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí sa vzdalo samotnej pomoci rodinám alebo možno nejakého, neviem sa vyjadriť, akoby pomoci vopred. Naozaj sa zameriavame len na sanáciu, keď je zle. Áno, vzdalo sa prevencie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, už len naozaj veľmi krátko. Chcela by som dopovedať to, čo som už nestihla vlastne vo faktickej. Naozaj práve novela zákona o rodine, o ktorej sa tuná bavíme už zo dve hodinky, tak nás inšpirovala k tomu, aby sme zorganizovali seminár alebo konferenciu, ktorá sa práve týka témy, ako podporovať rodinu v 21. storočí.
Znova zopakujem, že som, že ma to dosť prekvapuje, že práve kolegom sa zdá čudné, že do zákona o rodine vkladáme vetu, že najvhodnejším prostredím pre deti je stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Som presvedčená, že veľká väčšina ľudí má takúto predstavu a nič nebráni tomu, ak sa tieto predstavy nestanú skutočnosťou. Ale naozaj si myslím, že je správne, že táto veta tam je doplnená.
Ešte by som zareagovala na vetu alebo na časť vystúpenia tiež Lucie Nicholsonovej, ktorá sa týkala námietky práve k tomu sťahovaniu dieťaťa do susedných okresov alebo do ďalších okresov. Takisto si myslím, že je to dosť dôležitá námietka. Pri tej príležitosti ma inšpirovalo aj ešte spomenúť jednu pripomienku, že takisto podľa návrhu môže súd na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia rodičom dieťaťa alebo iným príslušným osobám uložiť akúkoľvek povinnosť. Práve toto uvedené považujeme za veľmi ľahko zneužiteľné, a preto možno by si opäť zaslúžilo v druhom čítaní zvážiť presnejšiu alebo správnu špecifikáciu predmetných povinností, poprípade inú zmenu predmetného ustanovenia.
Takže takisto proste táto novela zákona je dobrým začiatkom. Som presvedčená o tom, že každá skupina, aj tie protipolné skupiny urobili veľký kus práce práve v tom, aby sa dohodli na takomto znení, ktoré máme predložené, aj keď, ako vraveli kolegovia, nie je dokonalé. Ale vzhľadom k tomu, čo bolo všetko povedané, vás chcem pozvať 13. mája, to je budúci týždeň, o 13.30 hodine do kinosály, kde bude konferencia Ako podporovať rodinu v 21. storočí.
Srdečne vás pozývam a ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Nemala som možnosť reagovať ani na vystúpenie Lucie. Ale rovnako aj v tvojom príspevku, Martin, neviem naozaj pochopiť, prečo vás tak veľmi irituje veta, že najvhodnejšie je stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Ty si to nazval, že pre dieťa je najlepšie podnetné prostredie, hej, proste aby dostávalo dobré a vhodné podnety. A už akúkoľvek štúdiu si zoberieš, verím tomu, že percentuálne vyjde naozaj podnetné prostredie alebo dobré prostredie pre deti práve rodina tvorená otcom a matkou. Verím tomu, že percentuálne to vyjde určite najlepšie. Som si istá, že áno.
Sa mi možnože trochu nezdalo vhodné, aby si začal práve rozprávať, ja neviem, o tých dvoch táboroch, ktoré tuná bojujú, a možnože, ja neviem, možnože si sa nezúčastnil tých debát, kedy sa naozaj ľudia, ktorí sa snažia o ochranu detí, konfrontovali s ľuďmi, ktorí sa boja zase prílišných zásahov do vlastníckych práv a proste osôb, fyzických osôb. To bola jedna debata pred tromi rokmi takmer. Takže odvtedy bolo iks debát, ktoré reagovali práve na už pripravovanú novelu. A naozaj, tam sa zvažovalo každé jedno slovíčko, ktoré sa do novely dostane, aby ten stred bol vyvážený. Takže aj keď Lucia hovorila, že nie je to, je veľa organizácií, ktoré sú nespokojné. Samozrejme. Aj mne sa ten vstup do obydlia nezdá možno ideálny, ale na ochranu detí sme ochotní niečo podstúpiť. Akože to je dôležité, teda... (Reakcia z pléna.) Nezdalo sa mi celkom. Takže naozaj veľmi dôležité bolo nájsť to správne vyváženie, alebo proste aby sa otreli tie najostrejšie plochy.
Ale aby som nezabudla. Budúcu stredu chcem všetkých pozvať, tých, ktorí majú záujem o tému rodiny, na seminár alebo kon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja už by som možno len doplnila. Práve v dôvodovej, podľa dôvodovej správy, ma trochu zarazilo, že tu stojí, práve v dôvodovej správe stojí: "Text má slúžiť len ako možná interpretačná pomôcka pre súdnu moc", teda hovorím práve o tom ustanovení, kde sa definuje záujem dieťaťa, "ako možná interpretačná pomôcka pre súdnu moc a nemá za cieľ zviazať interpretačne súdnu moc pri aplikácii zásady záujmu dieťaťa".
Práve toto sa mi zdá naozaj také veľmi vágne a človek, aj keď som teda naozaj vďačná, že vlastne nejakým spôsobom je zadefinovaný záujem dieťaťa, po prečítaní tejto časti dôvodovej správy ma trochu chytila triaška, pretože som si uvedomila, že aj tak je to len také, možno pre sudcov nejaká pomôcka a ten najlepší záujem dieťaťa si vlastne sudca môže sám vytvoriť. O tom hovorila vlastne aj Janka, že naozaj často je to také ako zaklínadlo pre všetkých ľudí, ktorí sa tomu venujú, že jednoducho veľmi ťažké je to zadefinovať. Napriek tomu si myslím, že ak nebudú presne a jasne stanovené podmienky, čo obsahuje práve ten najlepší záujem dieťaťa, tak sa budeme stále krútiť len ako v bludnom kruhu.
Veľa ustanovení mám poznačených alebo podčiarknutých, možnože aj práve v súvislosti aj so vstupom do obydlí, že ktoré vyvolávajú aj mnohé otázniky, ale aj napriek tomu, keď si pomyslím na tú debatu, ktorú som mala s jednotlivými skupinami, ktoré boli za zákon alebo možnože boli aj proti zákonu, tak som si uvedomila, že je to veľmi citlivá téma a sme na veľmi tenkom ľade. A ak došlo k dohode podľa všetkého, podľa naozaj rozhovorov s tými jednotlivými zástupcami organizácií došlo k dohode, tak som vďačná aj teda za takéto, ja neviem, za takéto práve pomenovanie, alebo za takéto presné zadefinovanie alebo popísanie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vítam novelu tohoto zákona o rodine, ktorú predkladá ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny. Na príprave, viem, že sa podieľalo množstvo organizácií, množstvo odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, čo možno uviesť ako príklad skutočne dobrej praxe tvorby zákonov a odrazí sa to aj na kvalite samotnej novely, ktorá zohľadňuje toto široké názorové spektrum.
Je dobré, že zákon vychádza z princípu, že každé dieťa má od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a ústavná starostlivosť je posledným možným východiskom, ako dieťaťu pomôcť. V tomto zmysle je zásadná aj definícia, ktorá vymedzuje ideálne prostredie pre výchovu dieťaťa, a síce spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Od tejto kľúčovej definície by sa mala odraziť aj aplikačná prax.
Tak isto je prínosom, že novela vymedzuje zásadu záujmu dieťaťa, tak ako nám to aj vlastne pán minister uviedol, a uvádza nie hierarchickým spôsobom viacero kritérií, podľa ktorých by sa mal záujem dieťaťa posudzovať. Tak ako hovorí Dohovor OSN o právach dieťaťa v článku 3, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, právnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Na základe spätnej väzby od niektorých mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti, viem, že sa často práve v súdnych pojednávaniach stávalo, že každý súd si vykladal záujem dieťaťa ináč. Z tohto dôvodu je vymedzenie záujmu alebo skôr záujmov dieťaťa prínosom. No tu by som chcela veľmi silne apelovať na ministerstvo spravodlivosti, aby následne aj organizovalo aj nejaké dlhodobé vzdelávania práve sociálnych pracovníkov, polície i sudcov.
Pokiaľ ide o samotný záujem dieťaťa, v tejto súvislosti by som privítala, keby novela hovorila nielen všeobecne o "záujme dieťaťa" alebo o záujmoch dieťaťa, ale práve o "najlepšom záujme dieťaťa", tak ako je to definované aj v samotnom Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, kde dohovor opakovane používa a pracuje s pojmom "najlepší záujem dieťaťa". Je to v článku 9, 18, 21, 37 alebo 40.
Tiež mi v zozname záujmov chýba aj stabilita rodinného prostredia v súlade práve s definíciou uvedenou v novele zákona o rodine v článku I. A prečo stabilita rodinného prostredia? Na vývoj dieťaťa má z množstva faktorov nepopierateľne najhlbší dopad práve rodina. Stabilita rodinného prostredia je kľúčová a zahŕňa faktory ako napríklad kohézia rodiny, stabilný vzťah medzi partnermi podporujúcimi rozvoj dieťaťa, pozitívny prístup k rodičovstvu, emocionálne stimuly, láskavosť rodinného prostredia. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí, má väčšie šance na zdravý a harmonický vývoj. Takéto prostredie vyzdvihuje aj Dohovor o právach dieťaťa a hneď v preambule ustanovuje, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Stabilita rodinného prostredia by mala byť aj jedným zo základných faktorov náhradnej starostlivosti v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenej rodine.
Mnohé štúdie poukazujú na to, že stabilita rodinného prostredia a pozitívna konzistentná starostlivosť môžu do určitej miery vykompenzovať niektoré negatívne faktory ako napríklad chudobu, ktorá je hodnotená ako rizikový faktor pri vývine dieťaťa. Inými slovami, dieťa bude dosahovať lepšie výsledky po všetkých stránkach, ak bude vychovávané v stabilnom prostredí, a to aj napriek chudobe a s tým spojenými rizikami. Je tiež zdokumentované, že stabilita rodinného prostredia podporuje pozitívne výsledky u detí v špecifických vývinových štádiách.
V rámci predkladanej novely by som ešte chcela poukázať na úlohu sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci majú nad životmi detí, najmä v narušených rodinách, veľkú moc. Často počúvame príbehy, ako dieťa bolo na podnet sociálnych pracovníkov odobraté biologickým rodičom, alebo, naopak, ako sociálni pracovníci ignorovali podnety a nedostatočne preverili situáciu, ktorá následne vyústila do tragických udalostí. Je pravdou, že sociálni pracovníci často pracujú nekvalitne. No na druhej strane naša spoločnosť ich nedoceňuje tak, ako by si možno zaslúžili. Nízke ohodnotenie nielen finančné, ale i spoločenské, na úradoch sú poddimenzovaní, tí najlepší odchádzajú. Sociálni pracovníci často plnia funkciu akýchsi administrátorov. Veľkú časť agendy presedia na súdoch, hoci nie sú právnici, a vyhotovujú zápisy. Následne zlyhávajú pri sanácii rodín, tam, kde by boli najpotrebnejší.
Novela zákona dáva sociálnym pracovníkom mnohé oprávnenia. Umožňuje, aby sociálni pracovníci mohli na základe rozhodnutia súdu vstupovať do bytu, sociálni pracovníci môžu osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa, zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, predvolať dieťa alebo rodiča dieťaťa, vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, obrazový alebo zvukový záznam, ak je to potrebné napríklad na účely preukázania zlého zaobchádzania s dieťaťom. Sociálny pracovník dáva podnet na súd, ktorý na základe podnetu koná.
Ako vidíme, úloha sociálneho pracovníka je kľúčová, a preto by sme nemali zanedbávať najmä ich vzdelávanie, kvalifikáciu a podmienky, v akých pracujú. Ak sociálny pracovník má nad životmi rodín takú moc a zdá sa, že bude mať naozaj veľkú moc, nie je predsa možné, aby sociálna práca bola najľahším odborom, ktorý sa dá v tejto republike vyštudovať. Dobrý zákon je jedna vec, no jeho dobrá aplikácia kvalifikovanými odborníkmi je rovnako dôležitá, pretože bez nej bude každý zákon iba papierom.
Na tomto mieste by som chcela naozaj vyzdvihnúť ešte raz prácu ministerstiev. Viem, že myšlienka tohto zákona je dobrá a správna, ale naozaj sa bojím jeho prevedenia v praxi. Bojím sa, že veci, ktoré boli veľmi pomaly, ťažko spájané do konsenzu, sa naozaj pod ťarchou možno nevedomosti práve tých, ktorí prichádzajú priamo do styku s deťmi a s rodinami, stanú zlým alebo možnože nešťastným nástrojom pre rodiny samotné.
Vo všeobecnosti som rada, že tento zákon je. Určite na zmenu alebo na, existuje množstvo dôvodov alebo možností zákon vylepšiť tak, aby bol jednoznačný minimálne v tom, ako som povedala, že možno je to hra so slovíčkami, ale hovoriť všeobecne o "záujme dieťaťa" a o "najlepšom záujme dieťaťa" je veľký rozdiel. A minimálne toto je jeden dôvod, pre ktorý podám pozmeňovací návrh práve v tomto zmysle, ktorý som práve popísala. Takže odporúčam aj svojim kolegom novelu tohto zákona prijať, ale naozaj s veľkou garanciou ministerstva spravodlivosti a zároveň aj ministerstva práce, aby dohliadali nad vzdelaním sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj majú mnohé osudy rodín práve v rukách.
Ďakujem.