Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za túto našu výmenu, pán podpredseda. Ja len naozaj potvrdím slová, ktoré hovoril pán poslanec Mihál. Na tento príspevok sa pozerám z pohľadu rodiča, ktorý má deti vo veku do šesť rokov, ktorý takisto potrebuje alebo si zaslúži pomoc štátu minimálne v tom, že by bolo veľmi vhodné, aby sa tu neuprednostňovali len deti, ktoré sú vo veku do troch rokov. Myslím si, že tá filozofia zákona, ktorá hovorí najmä o tom, aby boli zosúladené rodinný aj pracovný život, nijako nenabúrava práve ten vek dieťaťa do šesť rokov, pretože čím je staršie dieťa, tým viac tie náklady rodina vynakladá, je určite logická, a preto by som aj prosila ministra, aby hľadali naozaj spôsoby, ako toto dosiahnuť. Samozrejme, všetci rodičia budú radi, že budú mať zvýšený príspevok na starostlivosť o dieťa, ale podľa mňa to situáciu v rodinách až tak celkom nevyrieši. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi kratučko len chcem dokončiť to, čo som nestihla vo faktickej poznámke.
Teda najskôr som sa dotkla novelizácie zákona o kompenzáciách, štyristoštyridsaťsedmčky.
Hovorila som o stretnutí, na ktorom boli zúčastnení aj poslanci z vládnej strany, aj opoziční. Prišlo mi dosť ľúto, keď v novele, ktorá je naozaj prílepkom k službám zamestnanosti je riešená vec mimo tých vecí, o ktorých sme sa bavili práve na výbore. Jednalo sa o skupinu zdravotne ťažko postihnutých, riešenie kompenzácie.
Minimálne ma ešte napadla ďalšia vec, o ktorej sa tam hovorilo, napríklad započítavanie darov od fyzických osôb do príjmu pri kompenzáciách, čo takisto často sa stane, že na základe toho, že ľudia prispejú, fyzické osoby prispejú na rehabilitáciu dieťaťu, o čom vieme, že to nie je lacnou záležitosťou a zdravotné poisťovne to nepreplácajú, tak namiesto toho, aby sa im tým uľavilo, sa im dostane rany v podobe zrušenia kompenzácií. To je len teda na margo tej nepriamej novele, ktorá, si myslím, v tomto zákone nemala čo robiť. Ale viem aj to, že je potrebná. A na druhej strane môžeme byť radi, že aspoň toto odsunutie je.
Druhá vec, ktorú som teda celú nedopovedala, je príspevok, ktorý sa týka priamo služieb zamestnanosti. Jedná sa o drobné obecné práce. Stretla som sa zo starostami, ktorí naznačovali, že už dlhší čas komunikujú najmä smerom k ZMOS-u, k vedeniu ZMOS-u, pričom tento komunikuje s vedením ministerstva. Boli tam dosť prekvapení, že vlastne do novely sa nedostalo nič v podobe úpravy práve drobných obecných služieb, a to v tom duchu, že často sa stáva, že malá obec, ktorá má dlhodobo nezamestnaných, použije ten príspevok, dá im teda prácu na rok, možno ešte to predĺženie, ale potom ich už musí prepustiť, jednoducho lebo obec nemá na to, aby ich financovala zo svojich zdrojov, pričom u ďalších nezamestnaných v obci napríklad nemajú ja neviem, proste teraz sa stalo po roku a pol pôsobnosti tejto novely, spôsob, ako týchto ľudí udržať, keď nie sú rozvinuté služby, ktoré by im pomohli zotrvať, byť zaradenými na pracovnom trhu, ale rovnako neexistuje ani žiadna možnosť pre nich, ako by mohli v tom pracovnom pomere pokračovať. Takže tiež mi prišlo ľúto, keď som im povedala, čo obsahuje táto novela. Tak sa pozastavili nad tým, ako je to možné, keď už tak dlho práve hovoria, minimálne pol roka teda že hovoria o tom probléme s vedením ZMOS-u. A ja predpokladám, keďže tie vzťahy medzi ZMOS-om a vládou sú dobré, že tento problém neprišiel na pretras.
To je všetko, čo som chcela v súvislosti s tými pripomienkami povedať, a budem rada, pán minister, keď mi odpoviete na tieto dotazy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dvoma poznámkami by som zareagovala na vystúpenie kolegu Brocku.
Beriem, že má naozaj tento zákon dobrú ambíciu, zníženie administratívnej zaťaženosti. To je dobrý cieľ. A rovnako aj možnože úprava príspevku na mobilitu je takisto veľmi dobrý cieľ.
Dotkol sa kolega Brocka však aj novely zákona o kompenzáciách. A tu ma možno naštartoval ani teraz nie obsah. Mám problém s tým, že je to opäť prilepená novela. Nevidím dôvod, prečo nemohla ísť samostatne novela s týmto obsahom. Ale je to znova prílepok, ktorý nijako nesúvisí s danou témou.
Na poslednej schôdzi na výbore sme mali stretnutie s matkami detí so zdravotným postihnutím, s viacnásobným postihnutím. Tam sa nám dostatočne vyžalovali. Pri tom stretnutí boli aj pracovníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a zdalo sa mi, že ich ambíciou bolo naozaj riešiť ich problémy aspoň v malej miere, minimálne možno ochranou výšky príjmu, zvýšením tej hranice, možno tiež možno efektivitou posudkových činností. Ale na výbore sme sa o tom rozprávali a videla som naozaj úprimný záujem aj kolegov z vládnej strany, poslankýň aj poslancov, riešiť túto situáciu. Pýtam sa, keď už ste otvárali iné veci novelou zákona, nemohlo sa naozaj uvažovať aj o zmiernení krívd práve takýchto rodín, ktoré majú zdravotne postihnuté deti?
A ešte teda vrátim sa k službám zamestnanosti. Dnes som sa stretla s viacerými starostami obcí, ktorí poukazovali na to, že príspevok na obecné služby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Dám ich teda dobehnúť, ak sa nemáte na čo hnevať.

Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

81.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť myšlienku, ktorú pani poslankyňa Mezenská predniesla. Predexekučná alebo aj predsúdna výzva, takisto si myslím, že má svoje opodstatnenie. Aj keď som sa stretla s tým, že možnože tých výziev a neviem akých upozornení alebo proste tej korešpondencie medzi súdom a exekútormi, že je toľko, že sa to stratí. No, osobne si myslím, že aj napriek takýmto možno negatívnym poznámkam, má zmysel takouto predsúdnou alebo predexekučnou výzvou sa zaoberať. Aj keď to možno celkovo priamo nesúvisí s témou, ktorá je otvorená v zákone o rodine, má to vplyv na ochranu rodiny. Jednoznačne práve preto, že ide častokrát o rodičov alebo živiteľov rodín, ktorí sú zo sociálne slabších skupín, a je to naozaj ako preventívny prvok pred tým, aby sa ďalej zadlžovali.
Dovoľte mi aj pár poznámok ešte krátko aspoň povedať, ešte k samotnému zákonu, čo ma veľmi oslovilo. Čítala som si článok, ktorý som našla na internete. Vo svojom vstupe, vo svojom príhovore som hovorila o dôležitosti vzdelávania sociálnoprávnych pracovníkov a uvedomila som si, že to je naozaj to najdôležitejšie, že potrebujeme naozaj mať kopu odborne zdatných ľudí, aby sme deťom neničili na dlhé desaťročia duše, ako sa to stalo v príbehu, ktorý dneska číta asi každý na internete. Ako strašné veci sa vedia udiať, ak sa zvolí princíp, ja neviem, že pracujeme s deťmi ako s nejakými číslami alebo s nejakým len cudzím predmetom, na ktorom nám nezáleží. Takže opäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

82.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa aj v druhom čítaní k návrhu alebo k novele zákona o rodine, ktorá, znova opakujem to, čo som hovorila minule, je spracovaná naozaj podľa mňa precízne a spôsobom, akým by sa mali tvoriť viaceré zákony. Aj keď určite dokonalý zákon sa asi ťažko vytvorí. Hneď v úvode poviem, že myslím si, že splnilo úlohu, ktorú si na začiatku dalo.
Čo veľmi vyzdvihujem a oceňujem, je to, že zákon vychádza z princípu, že každé dieťa má od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. A ústavná starostlivosť je posledným možným východiskom ako dieťaťu pomôcť. A v tomto zmysle je aj zásadná definícia, ktorá vymedzuje ideálne prostredie pre výchovu dieťaťa, a síce spoločnosť uznáva, to je citácia, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa". Toto skutočne považujem za kľúčovú definíciu a som veľmi rada, že do úvodných ustanovení zákona sa dostala. Toto neznamená, že zákon alebo spoločnosť bude menej hodnotne posudzovať iné formy a iné typy rodín. Mám na mysli najmä jednorodičovské rodiny. Ale skutočnosť, že skutočne najvhodnejším pre dieťa je stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou, je faktom.
Takisto som rada, že beriem ako prínos, že novela vymedzuje zásadu záujmu dieťaťa a úplne nehierarchicky vymedzuje viacero kritérií, podľa ktorých by sa mal záujem dieťaťa posudzovať. Presne tak ako to hovorí aj Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor OSN o právach dieťaťa v čl. 3: "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi."
Práve pri tomto by som sa pristavila, pretože vám chcem dať do pozornosti pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili práve v oblasti, ktorá vymedzuje kritériá, ktoré by najmä, to znamená, že majú povinnosť práve dohľadávať alebo zisťovať, ktoré sú potrebné pri zisťovaní záujmu dieťaťa. Medzi tieto kritériá sme, ako som v prvom čítaní pri novele tohto zákona hovorila, by sme mali radi zaradenú stabilitu rodinného prostredia. Po rokovaniach s ministerstvom práce, s ministerstvom spravodlivosti sme došli možno k takému zjednocujúcemu prvku, že považujú aj tieto ministerstvá stabilitu ako jeden z dôležitých prvkov, ktoré by mal naozaj platiť pri posudzovaní záujmu dieťaťa. A teda potom vám prečítam pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa zhodli, a teda dúfam, že bude aj podporený nielen opozičnými poslancami, ale aj vládnou stranou. A teda súhlasím s tým vysvetlením, ktoré mi podali v tom duchu, že naozaj, že zaviesť pojem "stabilita rodinného prostredia" by mohol vniesť možno nie celkom právnu jednoznačnosť alebo, neviem sa vyjadriť tými správnymi právnickými výrazmi, ale skrátka spôsobilo by to isté problémy práve pri výkladoch.
Uviedla som teda, že mojím takým veľkým záujmom bolo uviesť do zoznamu, ktoré vymedzujú záujem dieťaťa, stabilitu rodinného prostredia. A teraz prečo mi tak záleží na stabilite?
Na vývoj dieťaťa má z množstva faktorov nepopierateľne veľmi veľký dopad rodina. Stabilita rodinného prostredia je kľúčová a zahŕňa faktory, ako napríklad kohézia rodiny, stabilný vzťah medzi partnermi podporujúci rozvoj dieťaťa, pozitívny prístup k rodičovstvu, emocionálne stimuly, láskavosť rodinného prostredia. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí, má väčšie šanca na zdravý a harmonický vývin. Takéto prostredie vyzdvihuje aj Dohovor o právach dieťaťa a hneď v preambule ustanovuje, že "v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia". Stabilita tohto prostredia by mala byť aj jedným zo základných faktorov práve aj náhradnej starostlivosti v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenej rodine.
Mnohé štúdie poukazujú na to, že stabilita prostredia, v ktorom žije, stabilita rodinného prostredia a pozitívna konzistentná starostlivosť môžu do určitej miery vykompenzovať niektoré negatívne faktory, ako napríklad chudobu, ktorá je hodnotená ako rizikový faktor pri vývine dieťaťa. Inými slovami, dieťa bude dosahovať lepšie výsledky po všetkých stránkach, ak bude vychovávané v stabilnom prostredí, a to aj napriek chudobe a s tým spojenými rizikami. Je tiež zdokumentované, že stabilita rodinného prostredia podporuje pozitívne výsledky u detí v špecifických štádiách.
Na tomto mieste by som chcela veľmi jasne poukázať aj na veľmi dôležitú úlohu sociálnych pracovníkov. Môžme vytvárať akékoľvek dokonalé zákony, aj keď som na začiatku povedala, že dokonalý zákon zrejme neexistuje, ale môžeme sa priblížiť aj k tej dokonalosti zákonov, pokiaľ však nebude mať, nebudeme mať ľudí, ktorí sú veľmi dobre naškolení, veľmi dobre poznajú zákony, veľmi dobre vedia metodiku posudzovania a práce týchto činností, na ktoré sú určené, na ktoré majú kompetencie, vždy bude vlastne to dieťa alebo ten posudzovaný ťahať za kratší koniec. Často počúvame príbehy, ako dieťa bolo práve na podnet sociálnych pracovníkov odobraté biologickým rodičom. Alebo naopak, ako sociálni pracovníci ignorovali podnety a nedostatočne preverili situáciu, ktorá následne vyústila, bohužiaľ, až do tragických udalostí. Je pravdou, že sociálni pracovníci možno pracujú aj nekvalitne. No, na druhej strane naša spoločnosť ich nedoceňuje tak, aby, aby si, ako by si možno zaslúžili. Nízke ohodnotenie, finančné, ale aj spoločenské, na úradoch sú poddimenzovaní. Vieme, že ešte stále, aj keď došlo k navýšeniu sociálnych pracovníkov, je to stále veľmi nízke číslo. Tí najlepší sociálni pracovníci odchádzajú. Sociálni pracovníci, bohužiaľ, často plnia funkciu akýchsi administrátorov, veľkú časť agendy presedia na súdoch, hoci nie sú právnici, a vyhotovujú zápisy. Následne však zlyhávajú pri sanácii rodín, tam, kde by boli najpotrebnejší.
Táto novela zákona dáva sociálnym pracovníkom mnohé oprávnenia alebo kompetencie, oprávnenia. Na jednej strane to beriem ako veľmi pozitívne, aj keď som možno tiež, tiež prebehla na ministerstve práce veľmi veľká debata o úlohách, o kompetenciách alebo teda o oprávneniach, ktoré sú v tomto zákone vymedzené práve sociálnym pracovníkom, musím uznať, že pracovníci na ministerstve práce mi možnože vysvetlili viac súvislostí. A to chápanie ich oprávnení, ktoré sa mi zdali v mnohých prípadoch, že sú až premrštené, beriem s odstupom týchto jednaní možno naozaj za reálne a opodstatnené. Takže ďakujem za diskusiu na ministerstve práce a aj za vysvetlenia, aj za teda vysvetlenia tých oprávnení.
Dovoľte teda, aby som v závere prečítala pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1501.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36 o rodine, 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I bode 3, v čl. 5 písm. b) sa za slová "aj bezpečie" vkladajú slová "a stabilita".
Odôvodnenie: Účelom doplňujúceho návrhu je pri posudzovaní záujmu dieťaťa brať do úvahy nielen bezpečnosť, ale aj stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, v ktorom dieťa žije.
Toľko ku pozmeňovaciemu návrhu, ktorý je naozaj jednoduchý a krátky.
Dôvody, prečo možno úprava jedného slovíčka. Aj keď sa to mnohým zdá ako kozmetická úprava, nie je to kozmetická úprava. Je to naozaj, je to návestie pre sudcu, aby mali povinnosť skúmať aj stabilitu prostredia, v ktorom ten, to-ktoré dieťa žije.
Na záver ešte, úplný záver, a to už bude naozaj posledná veta. Nezabúdajme na vzdelávanie sociálnych pracovníkov. Tej práce majú naváľané naozaj nad hlavu. A možno, možno tým, že budú mať jasne na papieri svoje kompetencie v zákone, chcem veriť, že to nespôsobí naozaj zneužívanie týchto kompetencií v prípadoch, v neodôvodnených prípadoch.
Takže dávam podporu tejto novele zákona a verím, že prejde aj pozmeňovací návrh, ktorý bol prejednaný s jednotlivými ministerstvami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do prípravy hlasovania.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem, pán minister.

Druhá otázka je opäť od pani poslankyne Janky Šípošovej a je venovaná pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Jánovi Richterovi: „Vážený pán minister, v zmysle ktorého uznesenia vlády Slovenskej republiky sa pripravuje návrh zákona o prevencii násilia na ženách a domáceho násilia a ochrane pred násilím na ženách a domácim násilím (zákon o násilí na ženách)?“

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem, pán predsedajúci. No o tom, že fajčenie škodí zdraviu, asi už ani polemika nemusí byť vôbec žiadna. A vôbec nemám chuť moralizovať, ak sa niekto rozhodne sám škodiť svojmu zdraviu, je to jeho vec, ale pokiaľ sa rozhodne škodiť iným, tak vtedy, si myslím, je to už aj moja vec. Ja sama nemám rada, ak sa v uzavretých priestoroch fajčí, a aj tam, kde je to povolené, jednoducho strpím to, ale naozaj pokiaľ ide o deti, tak je to podľa mňa veľká sila, ak niekto v aute dokáže vôbec fajčiť pri deťoch.

Možno už len vyjadriť súhlas s tým, čo si, kolegyňa, hovorila o tom, že veríš, a ja rovnako tomu verím, že postupnými krokmi sa dôjde k tomu, že naozaj všetky verejné priestory budú vylúčené z fajčenia. Naozaj spoločnosť, ktorá vynakladá toľké finančné prostriedky na to, na sanáciu aj následkov fajčenia, nemôže celkom správne fungovať. A malo by obmedzenie byť namieste. A myslím, že aj je namieste, takže verím, tak ako ty veríš, že postupne tu dôjde k úplnému obmedzeniu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Osobne si myslím, že prilby na hlavách malé deti by vtedy určite mali mať. Dokonca si myslím, že aj dospelí by ich vtedy mali mať, aj keď ja sama prilbu nepoužívam. Ale to je naozaj možnože drobnosť, neviem s ktorou jedni súhlasia, druhí nesúhlasia, ale je to správne.

Na druhej strane naozaj v tomto zákone sú možno viac alebo obšírnejšie popísané situácie, ktoré zlepšia bezpečnosť na svahoch. Toto vnímam veľmi pozitívne.

Len opäť pripomeniem, že je tam jedno písmeno odseku paragrafu, ktoré spôsobí, že na svahu budú môcť zachraňovať len ľudia, ktorí sú spriaznení s profesionálnou Horskou záchrannou službou. Podľa toho jednoducho pokiaľ si tí, ktorí nemajú zmluvu s profesionálmi, budú chcieť urobiť odbornú spôsobilosť, budú musieť platiť ťažké peniaze za to, aby si tú odbornú spôsobilosť u profesionálov mohli urobiť. A toto sa mi zdá choré, preto som hovorila o tom, že takto postavený zákon a takto postavené ustanovenia naozaj jednu veľkú skupinu dobrovoľníkov môžu odstrihnúť od tejto činnosti, nevraviac o tom, to už je podružné, že toto bol jediný zdroj činnosti dobrovoľníkov, a nevraviac o tom, že tie svahy, ktoré sú s 25-percentným sklonom, nie sú len v horstvách, ktoré pokrývajú zákon o Horskej záchrannej službe, ale sú kdekoľvek na Slovensku. Tak toto je moja výčitka. Ďakujem pekne.