Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

18.12.2013 o 15:27 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2014 15:30 - 15:32 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Presne som čakal, že to bude tak, ako pán minister to predviedol, že sa pokúsi postaviť túto schôdzu, postaviť do tej polohy, že vy ste ochrancovia slušných ľudí, ktorí dodržiavajú zákon, a my sa snažíme hájiť tých, ktorí ho porušujú. Ale táto schôdza vôbec o tom nie je, ako tu už povedali mnohí predrečníci, to vôbec nie je o tom, či ten zásah bol, alebo nebol adekvátny, či polícia spravila to, alebo ono, ale o tom, že vy ste odmietli vypočuť ombudsmanku.
A prečo je to dôležité? Ombudsman má za úlohu dávať ľuďom istotu, dôveru, garancie, že sa majú ku komu dovolať, keď majú pocit, že ich práva sú obmedzované alebo porušované. A až potom sa bude rozhodovať, či sú, alebo nie sú. Vy ste odmietli vypočuť tento názor. Ombudsmanka nemusí mať pravdu, ale vy máte povinnosť s ňou diskutovať, vy máte povinnosť s ňou viesť ten dialóg a obhájiť sa.
Presne som vedel, že budete spomínať vojenský zásah alebo zásah armády v Trebišove. Bol som minister práce a sociálnych vecí a sociálna reforma bola zámienkou na to, že sa začali rabovať samoobsluhy, začali sa rabovať predajne potravín. A my sme práve neváhali použiť tvrdé prostriedky a aj povolať armádu, aby sme nastolili poriadok. Ja viem, že sú niekedy nutné tvrdé zásahy voči tým, ktorí zákon porušujú, ale nikdy sme sa nebáli čeliť akýmkoľvek otázkam, akýmkoľvek diskusiám. A mnohokrát ja osobne som bol napádaný zo strán či už mimovládnych organizácií, alebo kdekoho za tie veci, ktoré smerovali k tomu, aby sme nastavili systém poriadne.
Ale keď vy vravíte, že hájite práva slušných ľudí, budem o tom hovoriť vo svojom príspevku, prečo odmietate zákony, ktoré nastolia taký právny stav, aby k takýmto veciam nedochádzalo?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.12.2013 17:14 - 17:15 hod.

Ľudovít Kaník
V mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS by som vám taktiež chcel zaželať príjemné prežitie vianočných sviatkov a do budúceho roku viac porozumenia aj pre opozíciu, nielen pohľad cez prizmu politickú, ale hľadanie spoločných riešení tam, kde je to možné a kde to občanom naozaj pomôže a nebude to mať politické súvislosti. Takže stretnime sa oddýchnutí a plní nádeje, že budúci rok bude lepší ako tento. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

18.12.2013 17:02 - 17:03 hod.

Ľudovít Kaník
Ďakujem. Ja by som poprosil, keby sa ukázalo počas prerokovania jedného zákona, že by tu bola potenciálna vôľa o ňom podebatovať aj zo strany vládnych poslancov, týka sa to toho praktického zákona o výrobe a uvádzaní liehu, tlač 795, takže sťahujem tento bod z rokovania.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.12.2013 15:27 - 15:28 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Už len veľmi krátko. Bude si to žiadať politickú odvahu. No, bol som minister, trvalo mi asi pol roka, kým som nenabral odvahu, ale napísal, prijal, predložil všetky príslušné zmeny, ktoré fungovali. My sme si to už vyskúšali. Tie veci fungujú. Len potom sa už o nich len rozprávalo, ako nastúpila prvá vláda Roberta Fica.
Už prestaňme rozprávať a konečne začnime robiť, lebo inak naozaj tá situácia sa iba zhoršuje.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2013 15:23 - 15:25 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Nevidím žiaden dôvod na charakteristiku toho, že to je nejaké, štát silným spôsobom ide nejak represiou riešiť. Tu sa nič nepridáva do existujúcej represie, len sa zavádza to, že je vymožiteľná. Je predsa nenormálne, aby akákoľvek skupina ľudí bola nepostihnuteľná. A to je dnes reálny stav.
V prípade maloletých, nie mladistvých, ale maloletých sa navrhuje, aby zodpovednosť za ne prevzali ich rodičia. Čo je úplne tiež prirodzené. Kto iný, ak nie rodičia majú prevziať tú zodpovednosť?
A rokujeme o novele zákona o priestupkoch. Ťažko od toho očakávať nejakú koncepciu a nejaké mäkké riešenia. To treba, kolega Poliačik, od pána splnomocnenca pre rómske menšiny žiadať koncepciu. Toto je novela zákona o priestupkoch. Žiadna koncepcia v ňom nemôže byť. A summa summarum takýchto rečí ja už za tie desiatky rokov, že komplexné riešenia, to počúvame stále.
Takže tak ako včera, keď som tu hovoril o Štefánikovi, ja len zopakujem jeden z jeho citátov, trošku parafrázovaný: Demokracia nie je len rozprávať, ale riešiť problémy. My ich neriešime. My ich neriešime, len o nich trošku pokecáme a zase sa nič nestane. Tak ich už riešme, lebo to je tá podstata, a nevyhovárajme sa ani na Kotlebu, ani na nikoho.
Ja tieto isté veci rovnako vidím, rovnako navrhujem, rovnako predkladám už vyše 10 rokov, od čias, ako som bol minister minimálne. Takže sú to za tým len praktické a racionálne riešenia.
Skryt prepis
 

18.12.2013 14:01 - 14:12 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh novely, ktorá v dvoch častiach sa dotýka dvoch zákonov. Viackrát sme sa už na túto tému bavili v tejto Národnej rade. Tým prvým problémom, ktorý rieši novela prvého zákona, je odstraňovanie priestupkovej imunity, ktorá u nemajetných občanov reálne existuje, a tým pádom nie je možné vymáhať, vymáhať právo, nastoľovať zákon a poriadok, pretože za priestupky nie je možné reálne ukladať sankcie, nie je možné ukladať pokuty, a tým pádom vlastne táto oblasť drobnej kriminality je nepostihovaná.
Tu sa navrhuje zosúladiť existujúci právny stav, ktorý už dávnejšie v zákone máme, a to je, že na návrh páchateľa je možné trest odpracovať. Po zmene, po poslednej vládnej novele, ktorá zaviedla možnosť strhávať finančnú sankciu uloženú za priestupok zo sociálnej dávky, tu existujú vedľa seba také dva paralelné a neprepojené nástroje. Jeden je strhávanie, strhávanie finančných prostriedkov z dávok, zo sociálnych dávok a druhá je možnosť dobrovoľne odpracovať trest.
Pri tom prvom spôsobe, pri finančnom plnení, máme tu reálny problém, ktorý sa objaví v aplikačnej praxi, a to, že dávka v hmotnej núdzi má svoj obmedzený rozsah, aj možnosť strhnúť z tejto dávky v hmotnej núdzi sankciu, je ohraničená 60 % životného minima. Akonáhle na túto hranicu narazíme, čo je pri výške dávky v hmotnej núdzi okamžitá záležitosť, nie je možné realizovať tento nástroj. Bude to možné jedine rozkladať do nejakých splátok na veľmi dlhé obdobie bez nejakého dopadu, reálneho dopadu na osobu, ktorá priestupky pácha, a tak sa vlastne dostaneme do úplne rovnakej situácie, v akej sme dnes. Tento nástroj nebude efektívne využiteľný a akurát to bude znamenať zníženie príjmu u danej osoby na 60 % životného minima a ďalej táto osoba bude môcť páchať trestnú činnosť, ba dokonca dá sa povedať, že asi bude k tomu ešte viacej reálnymi skutočnosťami tlačená, pretože jej príjem sa zníži, ale trest už ďalší uložiť nebude možné.
Preto by bolo veľmi praktické a veľmi účelné, aby sme prepojili tieto dva atribúty, aby bolo možné ponúknuť páchateľovi, že môže si zachovať svoj príjem zo sociálnej dávky, ak bude ochotný odpracovať trest, ktorý sa vzťahuje k danému priestupku, ktorý spáchal. A v tomto prípade je to určite efektívnejší a účinnejší nápravný nástroj, pretože takýmto spôsobom je možné bez akýchkoľvek obmedzení ukladať tresty a reálne aj tieto tresty budú fungovať. Nebudú len na papieri, ale bude v realite ich možné vykonávať.
Preto v tejto novele navrhujem doplniť text takým spôsobom, aby sa výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupky zrážkami dávok využil lepšie, pretože súčasné ustanovenie, ako som povedal, nebude účinné a pri schválení tohto riešenia by bola možnosť buď si odpracovať túto, tento trest a v prípade, že páchateľ nebude chcieť si odpracovať tento trest, nastupuje zrážka zo sociálnej dávky.
V druhej časti, v druhej časti tohto, tejto novely, ktorá je pod bodom II, sa dotýkam problému, ktorý tu bol v posledných dňoch veľmi často diskutovaný, a to je práve otázka úžerníctva, následného problému, vyvolaná exekučnými postupmi a konaniami nebankovými subjektmi. Je to tematika, ktorá bola aj predmetom mimoriadnej schôdze, ktorá sa fakticky nekonala, ale je to problém, ktorý sa dotýka širokých vrstiev spoločnosti, a toto riešenie je, nie je veľké rozsahom, ale je to určite významné zlepšenie oproti súčasnému stavu, zlepšenie, ktoré je dosiahnuteľné a nie zložité, pretože aj z takýchto riešení radšej takéto postupné a čiastočné zlepšenia, ako žiadne kroky a žiadne zmeny. A podstatou tohto riešenia je, že hlavne pri malých čiastkach, ktoré sú predmetom exekúcie, sa jednak zdĺhavosťou samotného procesu a jednak postavením konštrukcie súčasného znenia Exekučného poriadku dostáva povinný subjekt do situácie, že výška vymáhanej pohľadávky, jej štruktúra sa skladá z omnoho väčšej časti z poplatkov a nákladov exekútora, ktoré vymáha, ako zo samotnej istiny, ktorá je vymáhaná. Toto je oprávnene občanmi vnímané ako negatívny prvok, nespravodlivosť, pretože za povedzme 10-eurovú pohľadávku alebo z 10-eurovej pohľadávky, či už je to pokuta za lístok v hromadnej doprave, alebo nedoplatok za odvoz komunálneho odpadu, alebo iný, drobný, mnohokrát nedopatrením vzniknutý nedoplatok, sa cez rôzne poplatky a sprievodné náklady stáva veľká pohľadávka, ktorá je už problémom pre povinnú osobu, a nemá to žiadnu logiku, aby výška tejto celkovej pohľadávky bola z 80 alebo viac percent zložená z poplatkov voči exekútorom a ďalším, ďalším nákladom, ktoré z tohto vyplývajú.
Takže navrhujem, aby výška odmeny pre exekútora nemohla byť vyššia, ako je výška vymáhanej čiastky, ktorá sa vymáha. Takýmto spôsobom sa aj zmenia motivácie, pretože takéto drobné pohľadávky je omnoho efektívnejšie vymáhať iným spôsobom a určite to zlepší postavenie a situáciu dlžníkov, ktorí pri týchto, špeciálne pri týchto malých pohľadávkach sa poväčšine dostávajú do tejto situácie nedopatrením.
Jej cieľom je teda to, aby sa ľudia pre malé pohľadávky nedostali do zaťaženia formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.
Súčasná právna úprava vytvára stav, kedy pri malých dlžných sumách vymáhaných exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to neproporcionálne a neadekvátne. Preto navrhujem takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžnej čiastky.
Návrh zákona tiež upravuje situáciu, kedy dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora a v takom prípade mu nepriznáva žiadnu odmenu, čo je logické, napriek tomu dnešný právny stav takým nie je, aj v takomto prípade odmena exekútorovi prináleží, aj keď sám spôsobil situáciu, že dôjde k zastaveniu exekúcie.
Toľko k odôvodneniu navrhovanej novely.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v zmysle tom, aby sme konečne pristúpili k odstraňovaniu tých dôvodov, ktoré v malých, ale v nepríjemných čiastkach prispievajú k narastaniu nespokojnosti občanov s právnym stavom, v ktorom sa nachádzajú, a prispievajú k tomu, že majú pocit nespravodlivosti, trvalej nespravodlivosti, trvalej bezmocnosti voči každodenným problémom, s ktorými sa stretávajú, tak v duchu tom, že vieme, že takýto stav tu máme a že tu existuje, vás žiadam a prosím, aby sme konečne pristúpili ku krokom, ku riešeniam, aby sme nielen konštatovali, že taká situácia existuje a že sa raz bude riešiť komplexne a systémovo, ale v praxi to znamená, že sa nerieši nič a čas beží a ľudia sú stále viac a viac frustrovaní, podráždení a nahnevaní, ale aby sme ukázali, že dokážeme postupne krok za krokom odstraňovať zdroje takéhoto vnímania sveta, takéhoto pocitu nespravodlivosti, ktorú občania majú.
Poprosím vás o podporu tohto návrhu a, samozrejme, prípadné vylepšenia, zmeny a doplnky v rámci druhého čítania určite sú možné a budem vítať každý návrh. Poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.12.2013 11:54 - 11:57 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Budem sa snažiť byť veľmi stručný a odpovedať na tieto položené otázky.
Áno, tá charakteristika toho, v čom spočíva oživenie miestnej ekonomiky, bola, si ju pochopil správne. Nejedná sa o to, že začne predaj toho alkoholu, ale keďže tie pálenice zamestnávajú ľudí, minimálne vlastníka a nejaký okruh ľudí, a dnes veľká väčšina z nich pracuje len sezónne, to znamená, potom sa to zatvorí a práca nie je, takže nefunguje. Takže do miestnej ekonomiky, ako som povedal, naozaj nie je to nič svetoborného, ale každé jedno pracovné miesto je dôležité, tým, že by sa rozšírila doba, počas ktorej by táto prevádzka mohla fungovať na celý rok, tak, samozrejme, by to malo súvis s miestnou ekonomikou a, samozrejme, aj s odvodom daní do rozpočtu, štátneho rozpočtu v tomto prípade, ale aj to je ekonomika, veď tie spotrebné danie nie sú malé. Takže v tomto spočíva to oživenie miestnej ekonomiky.
A z hľadiska tých možností alebo toho, že treba dávať na to pozor, všetky tieto prevádzky sú pod drobnohľadom, sú kontrolované, veď práve preto to je dobré, že sú legálne, podľa zákonov fungujú, tým pádom je zabezpečené tam aj dodržiavanie všetkých technologických postupov. No horšia situácia je, ktorá, čo si budeme tajiť alebo nahovárať, nie je science fiction, ale je to realita, že aj prebieha načierno pálenie alkoholu z rôznych surovín, aj z ovocia, aj z iného. Tam to pod kontrolou nie je. Takže dochádza nielen k úniku spotrebnej dane, ale aj k tým rizikám, ktoré si sám spomínal.
No a tuto pri iných veciach, myslím, že konkrétne od vás idú výzvy na liberalizáciu prístupu. Takže tu sa netreba, myslím, obávať. Toto je tradičná záležitosť, ktorá by nejaké riziká nepriniesla. Ani ten technologický postup nie je, aj keď je, samozrejme, iný, ale neznamená, že by to bol nejaký problém. Rozprával som sa s prevádzkovateľmi páleníc a veľmi by uvítali to, keby to mohlo byť rozšírené a nebol by to žiaden problém, ktorý by z nejakého technologického hľadiska komplikoval túto situáciu.
Čiže toľko na vysvetlenie. Ďakujem za pozornosť. Ešte raz prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.12.2013 11:40 - 11:46 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona sa vyníma z toho, čo sme tu doteraz alebo v týchto dňoch preberali, aké vážnejšie, väčšie témy, je to taký praktický, malý zákon a kľudne by som tak mohol povedať, že mohol by to byť taký vianočný darček pre slovenský vidiek, pre Slovensko. Taký darček, ktorým by sme ľuďom spríjemnili, uľahčili veci, s ktorými sa každodenne stretávajú, a celá podstata toho zákona spočíva v tom, že sa pridá jedno slovo. Veľmi jednoduchá zmena a, samozrejme, vôbec to s politikou nemá nič spoločné, ale len s praktickým výkonom vecí, ktoré sú častým, častou vecou.
Sám by som neprišiel na to, že takýto problém tu existuje, keby som sa s tým nestretol v reálnom živote. Počas toho, ako som intenzívne chodil po vidieku, po krajoch, po kraji, po dedinách, po obciach, a tam som sa s tým stretol, tam to ľudia povedali, primátori, starostovia, bežní občania, že aj takéto zabudnuté, logikou nejak nepodporené veci existujú. A myslím si, že našou úlohou ako poslancov je meniť zákony, keď vidíme, že tie zákony sú problémom. Nemali by sme sa dívať na veci, že, ó, to je niečo nehodné práce poslanca, lebo sa to zaoberá takými triviálnymi záležitosťami, takže aj tie triviálne záležitosti treba riešiť.
Takže keďže máme posledný deň rokovania pred Vianocami, tak skúste sa na to, kolegovia a kolegyne, pozrieť naozaj takou optikou Vianoc a dajme tým občanom taký malý darček, ktorý nikoho nič nebude stáť, ale pomôže trošku ľuďom. Pomôže to nielen tým, že sa odstráni to, čo nemá nejakú logiku, ale je to jedna z takých maličkých vecí, ktoré pomôžu miestnej ekonomike, pomôžu tomu, aby sa, aby malo prácu viac ľudí na vidieku. Nič zásadné, nič extra významné, nič svetoborné, samozrejme, ale z maličkostí sa skladá nakoniec celok.
Takže o čo vlastne ide. Máme tu návrh, máme tu zákon, ktorý upravuje to, čo sa môže páliť na alkohol v pestovateľských páleniciach. To sú tie malé pálenice, ktoré vlastnia buď obce, alebo súkromné osoby a ktoré sú po vidieku, kde si ľudia tieto prebytky poľnohospodárske môžu nechať vypáliť. Aj to je vec, ktorá má svoj ekonomický význam, pretože, samozrejme, všetko, čo sa tam vyprodukuje, podlieha spotrebnej dani a tie pálenice odvádzajú nie v malom objeme túto spotrebnú daň, takže je to aj príjem štátneho rozpočtu. Zároveň zamestnávajú ľudí.
A dnes tá situácia je taká, že väčšinou tieto zariadenia, tieto prevádzky fungujú sezónne, pretože zákon hovorí o tom, že je možné páliť len z ovocia. Doslovne takto to je napísané v zákone, že len z ovocia je možné páliť v pestovateľských páleniach alkohol. Vzniklo to takým spôsobom, že v rámci prístupového procesu k Európskej únii sa rokovalo o výnimkách zo spotrebnej dane a vyrokovala sa znížená sadzba dane pre ovocie, a preto ako keby v logike v nadväznosti na toto sa dostalo, že len z ovocia je možné páliť. Ale tento návrh zákona nerieši spotrebnú daň ani jej výšku, ani nemá tú ambíciu, tá by zostala taká, ako dnes je, ale nevidím žiadne opodstatnenie, aby sa nemohol páliť alkohol aj z obilnín. Takže to je takisto tradičná surovina pre pálenie alkoholu a špeciálne v niektorých regiónoch Slovenska má aj isté regionálne zakotvenie ako tradičný výrobok, tradičný produkt, myslím tým predovšetkým ražovicu, ražnú pálenku, rožovku, nech to nazveme akokoľvek nárečovo alebo spisovne, dnes nie je možné tento druh alkoholu legálne páliť, čím vlastne ako keby vytvárame tlak na, alebo priestor na to, aby sa ľudia utiekali k nelegálnemu spôsobu výroby takéhoto alkoholu alebo aby nám odtekali peniaze do Maďarska, pretože Maďarsko má úplne liberálny prístup k tomuto, k tejto aktivite a je možné úplne bez zaťaženia dane tam vypáliť alkohol a potom ho doviesť, samozrejme, na Slovensko.
Takže touto novelou zákona sa navrhuje okruh surovín, z ktorého je možné páliť alkohol v pestovateľských páleniciach, rozšíriť z ovocia aj na obilniny. Tie sú tiež vhodnou surovinou na výrobu tradičných typov alkoholu, akou je aj spomínaná ražovica alebo ražná pálenka. Touto zmenou by sa dosiahlo lepšie využitie kapacít pestovateľských páleníc, ktoré majú dnes väčšinou len sezónnu prevádzku. Takto by ich prevádzka mohla byť celoročná, čo by malo priaznivý vplyv na miestnu ekonomiku a pracovné miesta.
Tento návrh zákona nebude mať žiadny negatívny dopad na verejné rozpočty, naopak, pozitívny, pretože by priniesol väčšiu produkciu, neprináša negatívny vplyv na zamestnanosť, ale pozitívny, pretože by viac práce prinieslo aj viac pracovných miest a, samozrejme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Toľko k predlohe tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.12.2013 11:27 - 11:27 hod.

Ľudovít Kaník
By som v súvislosti s voľbou predsedu výboru chcel navrhnúť z hľadiska ušetrenia času, až je to možné, aby sme hlasovali o tom verejne.
Skryt prepis
 

16.12.2013 17:42 - 17:54 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Len stručne skúsim zhrnúť to, čo bolo povedané, malú reakciu na niektoré veci.
Pán poslanec Jasaň už odišiel, ale napriek tomu to musím povedať. Ja som tiež veľmi rád, že pán Bohunický vtedy pred rokmi predložil ten návrh a že v rámci kompromisu sa dohodlo aspoň to, že tento deň je pamätným dňom. Predstavte si, že on nebol ani pamätným dňom. Deň, vďaka ktorému tu sme, nebol ani pamätným dňom. Je smutné, že neustále, veď aj dnešná debata, aj keď sa to postupne obrusuje, ukazuje, ako ťažko sa vieme stotožniť a jednotne zaujať postoj k našej vlastnej histórii. A preto je to tak dlho trvajúce.
Ale nie je to neúprimný návrh. To určite nie. Viete, kedy som ja prvýkrát tento návrh verejne prezentoval? Dajte si do Googlea, keď to chcete vedieť, Kaník navrhuje 28. október za štátny sviatok, a vyskočí vám rok 2002. Rok 2002, kedy som prvýkrát ešte ako predseda Demokratickej strany hovoril, a nájdete si článok zo SME, ktorý o tom hovorí, že tento deň treba vyhlásiť za štátny sviatok. A odvtedy je to naozaj cyklus, ktorý sa opakuje. Ako minister som to predkladal na vláde. V parlamente sa to tu objavilo viackrát. Takže. Ale to nie je podstatné, to nie je podstatné, podstatné je, aby sme sa už k tomu dopracovali. A keď to bude len trošku možné, nie až keď bude 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Teraz bolo deväťdesiate piate. Naozaj, lebo raz sa k tomu dopracujeme, je to naozaj ten počiatok dnešnej štátnosti. Keby... A preto som to hovoril, a aký je významný zástoj Milana Rastislava Štefánika, na ktorom sa všetci alebo väčšinovo s veľkým náskokom zhodli, že to je najväčší slovenský politik v dejinách Slovenska alebo aj Československa, pretože tam už tie korene siahajú. Neboli by sme pod týmto znakom tu v tejto sále (vystupujúci sa obracia dozadu a ukazuje naň), keby Štefánik neurobil to, čo urobil, keby nespravil tie kroky, ktoré otvorili potom cestu Masarykovi, Benešovi a ďalším k uznaniu ideí vzniku Československa.
Nebola to ľahká cesta, bola to veľmi komplikovaná cesta. A táto cesta otvorila, utvorila priestor pre to, aby sme tu dnes aj o tom hovorili. Takže nie je to žiadny špecifický ťah, ktorý som si teraz zvolil, ale naozaj je to téma, ku ktorej sa vraciam a vracať budem. A ja viem, že dneska aj občania niekedy, keď sa na toto budú možno pozerať, sa budú čudovať, či toto nám dá viac chleba, alebo bude elektrika lacnejšia, ale aj tieto veci... (Je tu nejaký mobil zabudnutý a bzučí práve, Jofo.). Aj tieto veci sú dôležité. Netreba naozaj, netreba sa venovať len neustálemu hádaniu o rozpočte, o číslach, ale aj tá historická pamäť, aj duchovno, aj bez toho duchovna nenaplníme všetko, čo ľudia k životu potrebujú.
To, čo kolega Viskupič hovoril, zdôrazním, aby nedošlo k mýlke, v žiadnom prípade nenavrhujeme rozšírenie počtu štátnych sviatkov. To, že ich je veľa, je fakt, ale aj po schválení tohto návrhu zákona zostane presne rovnaký počet štátnych sviatkov. A to, že štátne sviatky je zložitá, citlivá vec, veď to vieme všetci. Aj súčasná vláda uvažovala a chcela zúžiť počet, znížiť počet štátnych sviatkov, lebo áno, je to pre ekonomiku drahé, ale úprimne si povedzme, to nie je práca pre opozičný poslanecký návrh. To je práca pre vládu a je to citlivá vec, ktorá bude sa rodiť veľmi ťažko, raz keď sa už nejaký sviatok schváli, tak už je to veľmi ťažké robiť v tom nejaké zmeny. Aj keď sa pripájam k tej úvahe, že áno, bolo by dobré, keby sme tých štátnych sviatkov mali menej, ale je jednoznačná pravda, že štátny sviatok je viac ako pamätný deň a je viac aj vo vnímaní ľudí. Keby nebolo SNP štátnym sviatkom, čo myslíte, koľkí z našich občanov, najmä mladej generácie, by ešte vnímali, že takýto deň je pamätným dňom, keby to bol len pamätný deň? Keby 17. november nebol štátny sviatok, čo myslíte, koľkí by vedeli, že vôbec nejaký 17. november bol? Ani dnes to už pomaly nevedia. A súhlasím, že je to problém školského systému, školskej výchovy, výuky dejepisu. A to sa týka všetkého. Ale o tom tu dnes nedebatujeme. A práve keď chceme pomôcť tomu, aby so zmenilo aj tým, že povýšime niektoré kľúčové míľniky tým, že ich vyhlásime za štátny sviatok, dáme impulz k tomu, aby sa zmenil prístup aj v školách, aj pri výuke dejepisu a že naozaj budeme deťom a mládeži a všetkým vlastne občanom republiky odkazovať, že štátne sviatky, k čomu sa my viažeme, odkiaľ sme prišli a čo sú míľniky našej histórie, keďže tie míľniky boli všelijaké, dobré, zlé, veľké, malé. Ale k tým pozitívnym sa máme viazať, tam máme, k tomu sa máme odvolávať a z toho potom môžme odvíjať aj našu budúcnosť.
Štvrtý máj je pamätným dňom, pamätným dňom smrti Milana Rastislava Štefánika. Ale ako tu bolo povedané, oslávme jeho dielo, vzdajme úctu jeho dielu, to je to dôležité Pretože áno, Milan Rastislav Štefánik bol veľký politik, bol zaujímavá osobnosť z medzinárodného pohľadu. Ale koľkí ľudia vedia, že je kľúčovou osobnosťou pri vzniku Československej republiky? Vzdajme úctu jeho dielu. On nie je významný preto, že bol dobrý astronóm, že v Polynézii spravil observatórium a bol vyslaný francúzskou vládou, nie preto, že bol generálom francúzskej armády. (Reakcia z pléna.) Aj to boli všetko súčasti jeho osobnosti. Ale to, prečo je pre Slovensko, pre slovenských občanov tou politickou osobnosťou č. 1, je práve jeho politické dielo. A politickým dielom vzhľadom k tomu, že jeho život bol ukončený tragickou smrťou predčasne, ale je vrcholnou, dielom je vznik štátu. Keď niekto založí štát, či to je jeden alebo viac ľudí, urobia, to je vec, ktorá je obrovského významu. A keď ten štát je založený pred deväťdesiatimi piatimi rokmi a z toho štátu, vďaka tomu štátu, tak ako tu bolo povedané, kolega Osuský to veľmi dobre popísal, v rámci tohto štátu sa vytvorili predpoklady na to, aby Slováci nezanikli ako národ. Aby sa nestali naozaj národnostnou menšinou obývajúcou hornaté oblasti Horného Uhorska, ale aby to bol sebavedomý, vzdelaný, moderný národ. Predpoklady na toto vytvorila Československá republika. A preto by sme si to mali uvedomovať. A vyhlásiť ho za štátny sviatok je nesmierne dôležité.
Aj Martinská deklarácia, ako som hovoril v tom historickom exkurze, je veľmi dôležitá. A je dôležitá najmä v tej väzbe, že jej účastníci nevedeli o tom, že dvadsiateho ôsmeho, dva dni pred tým bol vyhlásený Československý štát v Prahe, a napriek tomu sa prihlásili k tomu, že chcú byť súčasťou Československého štátu. To hovorí o samostatnom a bez akéhokoľvek nátlaku alebo lobingu vykonaného rozhodnutia reprezentantov vtedajšieho slovenského národa. To je veľmi významné. Ale keby nebolo toho 28. októbra, tak Martinská deklarácia by len zostala deklaráciou. Nič by z toho historického nevzniklo. Bola by len nejakým ďalším politickým aktom. Ale štát vznikol na základe mnohoročných zahraničných aktivít, politických, vojenských, Milana Rastislava Štefánika, Masaryka, Beneša a ďalších ľudí.
Na záver tohto, aby som ešte podčiarkol, ešte jeden citát k tomu, čo sa tu, lebo naozaj dobré je siahnuť k histórii. Povedzme si, pretože tento sviatok úplne úmyselne navrhujeme, aby sme nazvali Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika, aby sme podčiarkli túto jeho zásluhu, tak vám prečítam, čo o ňom povedal Edvard Beneš, ktorý spomína na Milana Rastislava Štefánika ako na výnimočného člena Československej národnej rady, ktorý, citujem: "Reprezentoval živel slovenský, pracoval stále, vytrvale, do úmoru. Nemal zmysel pre prácu pomalú. Nevedel vysedávať v kancelárii, pripravovať podklady. Zriedkakedy niečo napísal. Pôsobil skôr živým slovom. Prešiel všetky spojenecké krajiny ako meteor a na svojich cestách získal mnoho priateľov. My ostatní sme išli za ním." My ostatní sme išli za ním, opakujem. "A takto ním už dotknutú pôdu sme spracovávali, jeho apoštolskou prácou narýchlo získaných ľudí sme podchytávali a ich sympatie menili v presvedčenie. Bol v ňom kus génia, ako býva v intuitívnych ľuďoch. Vplyv svojich priateľov dokázal dobre využiť pre naše politické ciele. Milan Rastislav Štefánik je jednou z veľkých postáv našej národnej revolúcie."
Pri týchto slovách by sme mohli skončiť a vyzdvihnem z nich možno jedno slovo: nemal rád prácu pomalú. Diskutujeme o tom, či tento sviatok áno, či nie, už minimálne desať rokov. Vždy sa dá vyhovoriť, ako aj dnes počas rokovania pri iných zákonoch, treba systémové riešenie, treba sa na to pozrieť komplexne, to je vždy najlepšia výhovorka k tomu, ako niečo neurobiť. Držme sa toho, čo nám aj v tomto citáte Milan Rastislav Štefánik odkazuje: konajme! Konajme, pretože demokracia nie je len hovoriť, ako tiež hovorí Milan Rastislav Štefánik, ale riešiť problémy. A ja dopĺňam: a posúvať veci dopredu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis