Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, žiaľ, musím povedať, že predloženie tohto návrhu novely ústavy a jeho obhajoba je založená na vyjadrení, ktoré mne nie je veľmi blízke, a to vyjadrenie je, že účel svätí prostriedky. Podľa mňa účel nikdy nesvätí prostriedky a budem to dokumentovať na viacerých veciach, ktoré v tom návrhu sú a ktoré s ním prišli.
Po prvé. Návrh sem, sem prišiel do parlamentu...
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, žiaľ, musím povedať, že predloženie tohto návrhu novely ústavy a jeho obhajoba je založená na vyjadrení, ktoré mne nie je veľmi blízke, a to vyjadrenie je, že účel svätí prostriedky. Podľa mňa účel nikdy nesvätí prostriedky a budem to dokumentovať na viacerých veciach, ktoré v tom návrhu sú a ktoré s ním prišli.
Po prvé. Návrh sem, sem prišiel do parlamentu vo februári, pár týždňov pred prezidentskými voľbami, kedy vládna strana SMER a jej kandidát vyhodnotili, že jednak potrebujú získať pár hlasov katolíckych voličov a jednak aj ich vlastní voliči sú nespokojní so stavom súdnictva. Koniec koncov pozrite sa dnes, aký význam tomu poslanci SMER-u prikladajú, už aj pán poslanec Číž odchádza a je tu jediná poslankyňa SMER-u. To znamená, taký význam tomu prikladajú. Je po kampani - ešte, pardon, tuná sú dvaja poslanci - je po kampani, pán Fico prehral. Už je to len povinná jazda, ale prečo to hovorím ešte, pretože tieto návrhy, ktoré sa týkajú definície manželstva, ale aj návrhy k justícii v tomto parlamente už boli. Ja som to spomínal v prvom čítaní, že SMER vždy hlasoval proti definícii manželstva v ústave a hlasoval vždy proti reforme justície vrátane bezpečnostných previerok. Dokonca SMER bol jediná strana v roku 2005, ktorá hlasovala proti zákonu o rodine, ktorej definíciu rodiny a manželstva dnes novela ústavy preberá. Všetci boli za - aj časť opozície - okrem SMER-u. Tvrdiť teraz, že došlo k nejakej zmene názorov mimo volebnej kampane prezidentskej, je absurdné a nikto tomu v tejto krajine neverí.
Je mi ľúto, že sa moji kolegovia z KDH nechali použiť na zmeny v justícii, ktoré som považoval aj v prvom čítaní za zlé zmeny. Za zlé zmeny. Pomenoval som to v prvom čítaní, že návrh, aby bolo prezidentovi odňaté právo menovať členov Súdnej rady, je návrh späť, ničím neodôvodnený, absolútne ničím. Potom som sa dočítal, že nikto to nekritizoval, kým nebol zvolený pán Kiska. To hovoril pán podpredseda parlamentu Figeľ. To nie je pravda. Ja som tuná z tohto pultu kritizoval to ustanovenie pred druhým kolom prezidentských volieb, na kedy ste naplánovali prerokovanie novely v prvom čítaní. To znamená, nie je pravdou a to nechcem povedať tvrdšie, že nikto nekritizoval stratu oprávnenia prezidenta menovať členov Súdnej rady, až kým pán Fico neprehral. To je lož a je mi to ľúto. Ale účel svätí prostriedky.
Takisto bola zásadná výhrada mojich kolegov, aby sudcovia podliehali bezpečnostným previerkam. Bola to zásadná výhrada, s ktorou, ktorá bola úplne odmietaná mojimi kolegami z opozície, ktorí návrh novely podporujú. Dokonca pán podpredseda parlamentu ešte pred pár dňami, dňom alebo dvomi, spomínal, že, samozrejme, plošné previerky nebudú, a tu nadväzujem na to, že zrejme viacerí kolegovia ten návrh nakoniec až postupne sa dozvedali alebo si ho čítali a zisťovali, čo vlastne obsahuje. Ale účel svätí prostriedky.
Musím povedať, že procedúra, o ktorej, v ktorej rokujeme o tomto návrhu, je zvláštna. Najprv sa presunulo druhé čítanie na júlovú schôdzu, potom sa zo dňa na deň hlasovaním rozhodlo, že bude na druhý deň, potom tu mala byť nejaká demonštrácia vonku, tak radšej ďalší deň. A ale asi účel svätí prostriedky, lebo návrh, ktorý predložil pán poslanec Kaník, je návrh, ktorý úplne nanovo, úplne nanovo mení celý obsah samotnej novely v druhom čítaní. Teraz nechcem polemizovať o tom, do akej miery je tento postup ústavný, keď sa celý text v druhom čítaní vymení, čiže nenastane vôbec nič, že sa v druhom čítaní zo dňa na deň vymení celý text, že sa vlastne akoby preskočia tri čítania, a to považujem pri novele ústavy za postup, ktorý, ak nie je neústavný, tak je veľmi nekorektný a svedčí, žiaľ, o tom, že ten návrh sem prišiel do parlamentu v prvom čítaní len ako predvolebná kampaň. Nebol domyslený, nebol premyslený a musel sa celý v druhom čítaní vymeniť, lebo bol proste zlý a bolo treba ho rýchlo dať do parlamentu, lebo sa blížili prezidentské voľby. Podľa mňa ale účel nesvätí prostriedky. Akýkoľvek dobrý účel nesvätí prostriedky.
Teraz sa vyjadrím k tým jednotlivým častiam toho návrhu. Áno, k dvom nesúvisiacim zmenám. Jedna sa týka definície manželstva a druhá sa týka zmien v justícii.
Tú prvú časť, definíciu manželstva, ja podporujem a hlasoval som aj v prvom čítaní v osobitnom návrhu, ktorý predložila opozícia, za. Samozrejme, že si povedzme úplne otvorene, že čo ten návrh robí a čo nerobí. Ten návrh zakotvuje dnešnú definíciu manželstva v zákone o rodine a povyšuje ju na ústavnú normu. Ten návrh nijako nelimituje vznik registrovaných partnerstiev, nelimituje adopciu detí takýmito partnerstvami, nijakým spôsobom, nijakým spôsobom nezakazuje, aby tieto partnerstvá boli obsahovo totožné, ako je manželstvo muža a ženy. Zakazuje názov. Aj to má svoj význam, nehovorím, symbolický význam, pretože podľa mojej mienky manželstvo by spoločnosť - a štát - mala podporovať nie preto, že ide o heterosexuálny pár, ale preto, že manželstvo vytvára potenciál pre vznik rodiny a existencia rodiny je úplne najbytostnejšom v záujme spoločnosti, lebo rodina zabezpečuje reprodukciu aj spoločnosti a prežitie spoločnosti. Manželstvo by nemal štát podporovať kvôli heterosexuálnej orientácii muža a ženy, ale kvôli niečomu inému.
Tým dôvodom je podľa mojej mienky je práve skutočnosť, že v manželstve muž a žena obetujú svoj čas, svoju kariéru, svoje zdravie, aby spoločnosť prežila. Preto štát podporuje manželstvo muža a ženy, preto je manželstvo muža a ženy unikátne, preto je výnimočné. A partnerstvá rovnakého pohlavia z pohľadu svojich sklonov nemôžu tento cieľ plniť. Čiže absolútne súhlasím s tým, že manželstvo potrebuje výnimočné postavenie, otázka je, len či symbolické, ale aj to podporujem. Napriek tomu, že tu vzniká možno u kolegov taká trošku možno falošná predstava, že zakotvením tohto ustanovenia v ústave tu vznikne nejaký nový právny stav minimálne na tri generácie. Obávam sa, že tá predstava je trochu falošná. Áno, je pravdou, že v mnohých krajinách Európy druhým krokom po zakotvení registrovaných partnerstiev, možno o 10 rokov, o 15 rokov - vidíme to v Británii a Francúzsko, Španielsko - boli manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ale ak je predstava, že o 15 rokov by to aj na Slovensku hrozilo, tak si myslím, že tých 15 hlasov, ktoré delí obyčajný od ústavného zákona, nepomôžu.
Inými slovami, ak to bude na Slovensku reálne hroziť o 15 rokov, lebo dnes riešime hrozbu o 15 rokov, kľudne ju riešme aj dopredu, ale ak to bude reálna hrozba, tak tých 15 hlasov nás nezachráni. Čiže ak je naozaj predstava, že táto novela ústavy vytvorí nejakú právnu obdobu, ako som už spomínal, Vestfálskeho mieru, že na 150 rokov bude v Európe mier, tak si myslím, že to predstava, ktorá je skoro propagandistická, obávam sa. Máme veľmi flexibilnú ústavu, môžeme ju veľmi ľahko meniť, veľmi ľahko, tromi pätinami hlasov. Čiže ak nezabráni zmenená k takejto úprave sedemdesiatpäťka, tak ani deväťdesiatka o 15 rokov nemusí stačiť, preto chcem upozorniť kolegov, aby to vnímali reálne.
Ešte raz, tuná tú zmenu ja podporujem, aj keď si myslím druhú vec, môj názor v oblasti registrovaných partnerstiev sa nezmenil, vždy som mal názor, že pokiaľ majú osoby aj rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, nejaký reálny životný problém, napr. zisťovať zdravotnú situáciu alebo niečo, riešme to v osobitnom zákone. Sexuálna orientácia nie je žiadnou hodnotou sama osebe. To znamená, diskriminovať niekoho kvôli sexuálnej orientácii je podľa mňa nesprávne. Tuná ale nejde o diskrimináciu. A ak je treba riešiť nejakú konkrétnu životnú situáciu, ktorá je pre nich ťažká, riešme ju - a to hovorím už dlhé roky - ale v konkrétnom zákone. Nepotrebujeme právnu úpravu osobitnú podľa mojej mienky ani u registrovaných partnerstiev. Myslím si ale, že to na Slovensku dnes nie je celkom dominantná téma. A poviem aj prečo.
Zo Slovenska ročne odchádza 40-tisíc mladých ľudí. Mnohí z nich sa na Slovensko už nikdy, žiaľ, nevrátia. Mnohí sú veľmi vzdelaní, šikovní a pracovití. Ani jeden z nich neodchádza kvôli tomu, či na Slovensku sú alebo nie sú registrované partnerstvá. Ani jeden jediný z tých 40-tisíc. Nie. Čiže ja chápem, že, že, že to môže byť pre niekoho otázka symboliky, ale nad ten rámec by som nešiel. Symbolika je dôležitá, túto zmenu podporujem, vždy som ju podporoval, dokonca aj zmeny, ktoré boli obsahovo komplexnejšie ako len definícia, čo do názvu manželstva.
A teraz prejdem k druhej téme, ktorú považujem za dôležitejšiu v tomto návrhu, lebo nie je len symbolická, a to je zmeny v oblasti justície. Vymeniť definíciu manželstva v ústave za zhoršenie stavu justície považujem za riešenie, ktoré je neprezieravé, a obávam sa, aj čisto politické, aby bolo možné vyvesiť zástavu: "Vidíte, kričali po nás, bili nás, kritizovali nás, ale vlajku sme zapichli." Áno, podľa mňa je to čisto politické riešenie. Ale politické v zmysle účel svätí prostriedky. Obávam sa, že nič viac. Pretože zmeny, ktoré sa týkajú justície, boli v prvom čítaní zlé a sú aj teraz zlé. V prvom čítaní ste prišli s návrhom odňať prezidentovi kompetenciu menovať členov Súdnej rady v situácii, keď vieme, aké zloženie Súdnej rady je, a navrhli ste, aby sa ešte kompetencie Súdnej rady ešte zväčšovali napriek tomu, že vieme, aká je skúsenosť s fungovaním Súdnej rady. Prevažne zlá. V tejto situácii prísť s návrhom zhoršiť zloženie Súdnej rady a priznať jej ešte väčšie kompetencie, je názorom, ktorý považujem za zlý, s návrhom, ktorý považujem za zlý.
Teraz po jasnej kritike a po prezidentských voľbách došlo k náprave v tejto časti a znovu prezident získava kompetencie menovať členov Súdnej rady. Ale to, čo bolo odmietané mojimi kolegami z opozície veľmi tvrdo a vehementne a pomerne kategoricky, zrazu sa v návrhu v nejakej podobe objavuje a dokonca kolegovia argumentujú tým, že veď to bolo vo vládnom programe Radičovej vlády. Bolo, aj pred dvomi mesiacmi to tam bolo. Vtedy ale bolo kategorické odmietanie bezpečnostných previerok. Dnes už nie. Fajn. Teraz ja za previerky som, vždy som bol, roky. Zrejme to bol môj návrh do vládneho programu, ale spôsob, akým to navrhujete v spoločnom koalično-opozičnom návrhu, považujem za takmer škandalózny. Hlavným cieľom tohto návrhu je, aby bola možná nejaká externá kontrola súdnictva, ktoré podľa vašich slov je uzavreté a potrebuje externú kontrolu. Ale vy zavádzate previerky nie vo forme externej kontroly, vy zavádzate previerky vo forme toho, že Súdna rada, orgán, ktorý nefunguje, bude mať kompetencie vyhodnocovať a preverovať sudcov. Akú to má logiku? Vy systém neotvárate, vy systém uzatvárate podľa mojej mienky. Robíte ho zraniteľnejším a zneužiteľnejším, bez jasných pravidiel, bez jasného postupu, bez jasného procesu.
Už som to spomínal, neviem, ktorí z vás majú aj reálnu skúsenosť s tým, ako prebieha proces bezpečnostných previerok, ale obávam sa diskusie, že tú skúsenosť nemá veľa ľudí, minimálne podľa rozpravy. Keď sa robí klasická previerka NBÚ, tak informácie, ktoré - operatívne, spravodajské - majú jednotlivé zložky k dispozícii, pošlú NBÚ. Na základe týchto informácií, ktorých relevancia, dôveryhodnosť je veľmi rôznorodá, prijme NBÚ nejaké rozhodnutie, ale to má tiež nejaký proces, ktorý je ustanovený v zákone. To znamená, ak existuje u preverovanej osoby bezpečnostné riziko, relevantné, a preverovaná osoba ho poprie, že sa nestýka s tými mafiánmi, alebo nemá takéto majetkové pomery, tak je bezpečnostný pohovor, a pokiaľ to nevyrieši pohovor, je polygraf, teda tzv. známy ľudovo detektor lži.
Teraz bude aký proces? Informácie, ktoré zhromaždí NBÚ zo spravodajských a policajných informácií, prídu na Súdnu radu a potom k prezidentovi, ale to je v princípe, proces je rovnaký. Podľa čoho v situácii, keď budú relevantné informácie a popretie preverovaného sudcu, bude rozhodovať Súdna rada alebo prezident? Podľa čoho? Príde informácia, že preverovaný sudca sa stýka s tou a s tou zločineckou skupinou. On to poprie, na polygraf ísť nemôže, tak hlasujeme. Kto si myslí, že je? Osem za, sedem proti. Poďme ďalej, ďalší.
To nie je proces, ktorý nie je zneužiteľný, ktorý nemá, ten proces nemá žiadne pravidlá. Vy ich nezavádzate. Vy vytvárate priestor a posilňujete na zneužívanie právomocí aj Súdnej rady, ktorá nefunguje dobre, ešte raz to hovorím. Viete, že sa bude o týchto veciach hlasovať tajne, hovoríte, veď my nie sme za to, aby sa hlasovalo tajne, ale ten návrh tu je predložený a SMER ho schváli. Čiže vy viete, že o tejto kompetencii Súdnej rady sa bude hlasovať tajne, viete o tom. A s tým vedomím tú kompetenciu prijímate, s tým vedomím, lebo na to hlasy, stačia hlasy SMER-u, to je predsa jasné. Mi to pripadá strašne krátkozraké, povedať, že veď za to hlasovať nebudeme. Keď dám môjmu malému synovi zápalky a poviem: "Vieš čo, ale nezapaľuj, neškrtaj nimi," tak to asi veľmi prezieravé nie je, keď mu ich dám do ruky. To je veľmi neprezieravý postup, podľa mňa hlúpy postup to je.
Ďalší z kolegov hovorí, veď dajme proces do vykonávacieho zákona, dáme polygraf. A ale znovu vieme, že tento systém neprejde. Že proste vládni poslanci vo vykonávacom zákone proste neschvália. To viete.
Čiže vy viete, aké sú narysované tie siločiary, a napriek tomu chcete hlasovať za návrh, ktorý umožní v tajnom hlasovaní zneužívanie právomocí Súdnej rady. To je návrh, ktorý je zlý a nebezpečný, a podľa mojej mienky bude vykonávaný. A to, že tá vec nie je premyslená, svedčí o tom aj diskusia tuná v pléne, na poslednú chvíľu dáme pozmeňovák, však dajme potom polygraf, jasné, skúsme potom vo vykonávacom. Toto je reforma justície? Že ju ideme na poslednú chvíľu ešte uvažovať, však skúsme to ešte nejako potom ošetriť, teraz, teraz, teraz, však za 5 minút. To je, to je, to je aký, a, vediac, že to je len formálna vec, že to proste neprejde aj tak, ale budeme sa tváriť, že veď my sme chceli. Veď ako je to, vieme, ako hlasuje táto snemovňa. To znamená, domnievať sa, že odhlasujem procesný postup s polygrafom a možno neprejde tajné hlasovanie, to ak niekto z opozície myslí vážne, tak je buď naivný, alebo naozaj ide o čistú politiku a o nič iné. Ja predložím konkrétny návrh pozmeňovací, ktorý sa týka bezpečnostných previerok. Najskôr ho prečítam a potom ho vysvetlím.
Pozmeňujúci návrh:
1. Čl. 145 ods. 2 a 3 znejú:
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a štátny orgán plniaci úlohy ochrany utajovaných skutočností mu vydal platné osvedčenie, podľa ktorého sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia prísne tajné na dobu neurčitú. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov sudcov ustanoví zákon.
(3) Zrušenie platnosti osvedčenia podľa čl. 145 ods. 2 je dôvodom na bezodkladné odvolanie z funkcie sudcu. Preskúmanie rozhodnutia o zrušení platnosti osvedčenia Najvyšším súdom Slovenskej republiky má odkladný účinok.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako 4 až 6.
2. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Čl. 154d
Sudcovia ustanovení do funkcie pred 14. septembrom 2014 požiadajú o vydanie osvedčenia štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností podľa čl. 145 ods. 2 v lehote 3 rokov od 14. septembra 2014. Nepožiadanie o osvedčenie podľa predošlej vety v tejto lehote alebo nevydanie tohto osvedčenia je dôvodom na bezodkladné odvolanie z funkcie sudcu. Pri nevydaní osvedčenia je možné toto rozhodnutie preskúmať na Najvyššom súde Slovenskej republiky, toto preskúmanie má odkladný účinok."
Zdôvodním to, dám to pánovi spravodajcovi. (Odovzdanie pozmeňovacieho návrhu.) Nech sa páči. Tento návrh zavádza klasické bezpečnostné previerky, ktoré majú jasný režim, jasný proces, jasné podmienky: rozhodnutie NBÚ, odvolací orgán parlamentný výbor, preskúmanie Najvyšším súdom. To je úplne štandardný legitímny postup, ktorý by som považoval za vhodný aj pre tento prípad, pretože riešenie navrhnuté skupinou poslancov je krokom späť a ešte spomeniem vec, ktorú, ktorú som zabudol. To riešenie spočíva pre budúcnosť v tom, že bude posudzovať podmienky sudcovskej spôsobilosti disciplinárny senát. Teraz, keď vieme, ako funguje Súdna rada, vieme, ako fungujú disciplinárne senáty? Vieme, kto ich kreuje? Fungujú zle, boli zneužívané v minulosti častokrát a kreuje ich Súdna rada. Vy nemeníte spôsob kreovania, menovania disciplinárnych senátov, vôbec nie, vôbec nie. Čiže zverujete túto kompetenciu bez jasných podmienok orgánom, ktoré niekoľko rokov zlyhávajú, Súdna rada a disciplinárne senáty, len preto, aby mohla byť niekde zapichnutá vlajka. To považujem za, teda keď to poviem veľmi jemne, za málo štátnické, za málo štátnické.
Ešte vám prečítam druhý návrh, ktorý nepodávam, možno v ústnej rozprave, pretože faktom je – a to je moja skúsenosť –, že situácia v súdnictve ohľadne niektorých sudcov je veľmi zlá, hlavne charakternosti niektorých sudcov. Čiže nájsť spôsob preverovania ich integrity je veľmi dôležitý. Tak vám poviem ešte jeden návrh. Ak nechceme robiť previerky v akejkoľvek podobe, ani NBÚ, ani Najvyšší súd, tak to urobme inak, tak dajme povinnosť a potom prečítam, ako by potenciálne mohla znieť, aby každý sudca prechádzal v pravidelných obdobiach, dajme tomu raz za dva roky, vyšetrením na polygrafe na dve otázky. Jedna by mohla znieť:
"V posledných dvoch rokoch prijali ste úplatok za svoje rozhodnutie?"
Druhá otázka:
"Boli ste akokoľvek ovplyvnený kýmkoľvek pri svojom rozhodnutí?"
Dve otázky, áno - nie, binárna odpoveď, tak funguje polygraf. Každý by vopred vedel, každý sudca, že o dva roky pôjde na polygraf a bude mať tieto dve otázky, tieto dve otázky. To by mohlo pôsobiť aj preventívne. Prečítam teraz návrh, akoby mohol znieť, nepodávam.
V čl. 145a sa za ods. 2 dopĺňa nový ods. 3, ktorý znie:
"(3) Sudca je povinný sa počas výkonu funkcie sudcu podrobovať v pravidelnom dvojročnom intervale psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti vo vzťahu ku korupčnému alebo inému nezákonnému konaniu v rozhodovacej činnosti. Nepodrobenie sa overovaniu, alebo negatívny výsledok overovania má za následok bezodkladné odvolanie z funkcie sudcu. Podrobnosti súvisiace s vykonávaním tohto overenia ustanoví zákon."
Situácia v justícii je naozaj vážna. Obávam sa však, že prijatie tohto návrhu situáciu v justícii nezlepší, ale zhorší. A preto by som vás chcel požiadať, aby ste každý, určite to budeme robiť, zvažovali hlasovanie za tento návrh. Nehovorím to ani s ľahkosťou a nie som tomu ani rád, že musím dnes vystupovať, vôbec nie, ale moja skúsenosť aj z rezortu justície je taká, že ten návrh je návrh, ktorý situáciu zhoršuje, umožní zneužívanie bez jasných pravidiel a s tým, že veľmi dobre viete, ako budú vykonávacie zákony vyzerať, lebo si ich schváli vo svojej réžii SMER.
Ja osobne si myslím, že ani tak vážna téma, ako je definícia manželstva v ústave, nemôže ísť na úkor toho alebo byť kompenzovaná zhoršením stavu v justícii. Ja si myslím, že naozaj účel nesvätí prostriedky, že je to zlé pravidlo, a myslím si, že pokiaľ tento návrh novely prijmete dnes alebo zajtra, že nasledujúce roky nám preukážu, lebo vieme, aká je skúsenosť s fungovaním týchto orgánov, že rozšírenie kompetencií zlyhávajúcich orgánov bez jasných pravidiel je krokom do slepej uličky. A je mi veľmi ľúto, že aj moji kolegovia z opozície za takúto novelu nakoniec budú hlasovať. Považoval som to a považujem to za chybu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
