Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Budem veľmi stručný. Ja si myslím, že je legitímne dávať aj parciálne novelizácie trestných zákonov, lebo je to zaujímavá téma. Čiže to je úplne legitímne. A ja nechcem ísť do odbornej polemiky s pánom poslancom Beblavým, samozrejme. Ale musím povedať, že vnímam niektoré novely, ktoré v princípe v praxi až tak veľa neriešia, so skepsou. Poviem aj, prečo je to tak konkrétne v tomto prípade. Totižto porušovanie autorských práv je prečin. Keďže je prečin, tak na jeho stíhanie sa vyžaduje okrem naplnení formálnych znakov trestného činu aj znak materiálny, teda závažnosť. Inými slovami, ak si niekto teraz stiahne z internetu aj po rozsudku Európskeho súdneho dvora knihu od Queenu Bohemian Rhapsody, nebude trestne stíhaný, ani nemôže byť trestne stíhaný, lebo je to prečin, ktorý vyžaduje materiálny korektív, ktorým je závažnosť činu. A tá závažnosť je určovaná okolnosťami toho prípadu, významom chráneného záujmu, následkami toho činu, ktoré nie sú v princípe žiadne, keďže si to niekto stiahne pre vlastnú potrebu. Ja som to isté hovoril pri novele Trestného zákona, ktorý sa týkal stáčania tachometrov. To nie je porušenie Trestného zákona, lebo to už je dnes podvod úplne evidentne. Teraz dáva vláda novelu Trestného zákona, aby bolo možné stíhať niekoho, koho pes spôsobí ujmu na zdraví. Aj to už je stíhateľné dnes. Proste sa mi niekedy zdá, že keď v súvislostiach človek Trestný zákon chápe, vníma, pozná, tak mu to nemôže uniknúť. Ale chápem, že je to dobrá a zaujímavá téma, len, ešte raz, v praxi ona nič až tak nezmení, lebo keďže ide o prečin podľa trestnej sadzby, ten vyžaduje materiálny korektív. To som chcel len povedať.

Ďakujem za vystúpenie. A ja tiež som chronický optimista, ale chodil som na matematické gymnázium. To znamená, že ja viem, aké sú hlasy v parlamente. Aj napriek tomu si myslím, že tie diskusie k takým zásadným témam treba otvárať. Však koniec koncov, koľko opozičných návrhov prešlo v tomto parlamente? Skoro žiaden. Čiže... Už ale ani obyčajné, možno jeden alebo dva.
Teraz, že najskôr urobme zmenu štruktúry okresov. Ten návrh nie je, aby každý dnešný okres volil jedného poslanca. Pretože tie okresy majú aj veľmi rôznorodý počet obyvateľov. Tie jednomandátové volebné obvody by museli byť zložené tak, aby mali rovnaký počet obyvateľov, lebo chceme rovné volebné právo. To znamená, že nemôže mať malý okres a veľký okres s trojnásobným počtom obyvateľov rovnaký mandát, to by nešlo. Čiže tam by som nevidel problém, lebo to by nemohlo kopírovať dnešnú územnosprávnu štruktúru.
A poznámka k trestným veciam. No, pán poslanec, však môžme o tom diskutovať niekedy. Vďaka sprísneniu sadzieb pre násilné zločiny a recidívu od roku 2003, kedy boli tie inštitúty poprijímané viaceré a podľa nich vypracovaná nová kodifikácia, došlo na Slovensku k zníženiu počtu násilných trestných činov na polovicu. To je neuveriteľné číslo, vrátane vrážd, lúpeží, znásilnení. V roku 2002 bolo spáchaných asi 15-tisíc trestných činov, násilných, násilných, lebo len toho sa to týka. V roku 2013, v minulom roku polovica. A ešte raz, trikrát a dosť sa týka len násilných trestných činov, žiadnych krádeží, žiadnej marihuany a ničoho iného. A ešte, áno, ak mi nájdete kohokoľvek, možno z tej stovky páchateľov recidivistov, ktoré sú na výnimočnom treste trikrát a dosť, kde to podľa vášho názoru bolo neprimerane prísne, rád si to pozriem. Ale zatiaľ s tým nikto neprišiel a - nikto - takisto ako u tej marihuany.

Ja by som sa vrátil k tomu napríklad, aký je napríklad stav dnes, lebo sa pán poslanec Hlina pýtal, že kto by také petičné akcie robil a prečo by ich robil. Teraz ju robí Aliancia pre rodinu. A prečo ich robí? Lebo považuje tie témy za dôležité, pre nich je to dôležité a sú ix ďalších skupín, ktoré považujú iné témy za dôležité, a je to úplne legitímne. Čiže to sa mi zdá, že v občianskej spoločnosti je úplne v poriadku.
Ja si myslím, že tento návrh novely ústavy v princípe dáva ľuďom väčšiu možnosť zúčastňovať sa správy vecí verejných aj cez priamu demokraciu - referendum, aj cez kreovanie súdnej moci, ale aj cez ten volebný systém. Veď tu sú mnohí poslanci, ktorí sú tu tretie, štvrté volebné obdobie a majú naozaj, že pár sto krúžkov, v princípe ich nikto v regióne nepozná, nikdy by ich nikto nezvolil v tom regióne, ale sú správni straníci, tak proste sa vezú. A to si, to môžu byť aj dobrí ľudia, ja nehovorím, že sú zlí, ale proste v demokracii by to malo byť o dôvere od ľudí, ktorú oni nemajú. Takže ten volebný systém je veľmi dôležitá vec, aby sa prinavrátila dôvera politickému systému.

Ďakujem. Ja som sa v rámci rozpravy, aby ste ešte mohli reagovať. Ono nominácií bolo v parlamente veľa a napadá ma aj Dobroslav Trnka, ten tiež prešiel z klubu SDKÚ - DS ako nominácia, čiže sú rôzne príklady, ktoré sa dajú spomenúť. Aj tie trošku horšie, obávam sa, ale dobre.
Ja sa vyjadrím ku kolegom, ktorí boli v rozprave, k pánu poslancovi Hlinovi, k pánu poslancovi Viskupičovi. Osobne si myslím, že keď sú vážne témy aj v rámci zmien ústavy, tak je potrebné ich predložiť do parlamentu, diskutovať o nich, dokonca aj v situácii, keď je zrejmé, že na prvý pokus neprejdú. A poviem to na konkrétnom príklade.
A to bola poslanecká imunita. Ja som teda návrh predkladal, lebo to bola tiež zmena ústavy, ešte ako minister spravodlivosti, čo už bolo veľmi dávno, potom ako opozičný poslanec a potom nakoniec tá zmena prešla pred dvomi rokmi jednohlasne, pretože vznikol spoločenský tlak, spoločenská vôľa, na ktorú poslanci museli reagovať, bolo to tesne po protestoch v rámci kauzy Gorila. Tí istí poslanci, ktorí hlasovali dlhé roky, tí istí poslanci proti zrušeniu imunity, zrazu zahlasovali za. Proste jedna veľká šťastná rodina a jednohlasne to prešlo. A tiež mi vtedy hovorili mnohí pred tým, má to zmysel znovu podávať? To parlament nikdy neschváli. A keď som chodieval na diskusie so študentami a tak téma imunity bola téma, na ktorú sa často pýtali na vysokých a stredných školách. A keď som im o tom hovoril, tak všetci mali pocit, to aj tak nemá zmysel, poslanci si sami nikdy imunitu nezrušia. A prišiel ten okamih a zrušili si ju. Takže má to podľa mňa zmysel.
K tomu, čo pán poslanec Hlina spomínal, že vlastne to nie je také ťažké získať 350-tisíc podpisov, no, to nie som taký v tomto, ja teda čo si pamätám petičné akcie a boli to v takých aj veľmi vypätých časoch, napríklad o priamu voľbu prezidenta v roku 1996, 1997, tak ono sa možno tých prvých 100-tisíc, 150 dá, ale potom je to riadna drina tých 350-tisíc podpisov, to je pomaly jedna desatina elektorátu. To nie je ľahká vec, že by si raz proste tuná, ja odhadujem, že by tak 2-3 petičné akcie mohli byť úspešné v priebehu volebného obdobia, 9, obávam sa, že asi, asi nie.
Myslím si, že spojenie volieb a referenda by nemohlo spochybniť tie samotné voľby. Koniec koncov už sme tuná precedens mali. V roku 2004 spojil prezident Schuster, neviem, či prezidentské, prezidentské voľby, myslím, s konaním referenda, ktoré inicioval, vtedy teda opozícia, SMER o konaní predčasných volieb. Ktoré bolo neúspešné teda, ale spojil to. Teraz robí petičnú akciu na referendum Aliancia za rodinu a má prísľub, mala prísľub obidvoch hlavných prezidentských kandidátov, že to referendum, ak zozbierajú podpisy, spojí s komunálnymi voľbami.
Teraz vec technická, či to má byť v jednej miestnosti, dvoch, ale to nie je predmetom zmeny ústavy, ale ja si myslím, že veď každá kandidujúca strana má úplne rovnakú šancu robiť petičnú akciu k téme, ktorá ich voličov zaujíma. Tam je úplne akože rovnaké štartovné pole, nikto nie je diskriminovaný. Takže to si myslím, že by, že by asi neuspelo, takáto nejaká, také ústavné spochybnenie. Naviac, ešte raz, tuná sa v ústave priamo spája termín parlamentných volieb s konaním referenda.
Spomínali ste, že si viete predstaviť rôzne témy v referende a čo by potenciálne iniciovali chlapci z Banskej Bystrice. No ale naša ústava zakazuje, to nemeníme, to nemeníme nijako, referendum na nejaké témy, konkrétne otázku ľudských práv, otázku výšky daní a odvodov. Samozrejme, že asi nie sme v stave, že by sme si lajsli ako Švajčiari referendum o zvyšovaní alebo znižovaní daní. To znamená, sú, je nejaká kategória referend, alebo teda tém, ktoré sú z referenda vylúčené, a podľa mojej mienky to je správne.
Ďalšia ale poznámka je, že tento systém referenda v čase parlamentných volieb by v princípe zakázal ešte jedno podľa mňa nesystémové referendum - referendum o predčasných voľbách. Lebo by bol, to referendum by bolo vždy počas parlamentných volieb. A to referendum je preto nesystémové, lebo dostávajú poslanci, a teda aj vláda cez nich, mandát na 4 roky. Ak by mohli byť v ktoromkoľvek okamihu odvolaní, tak, samozrejme, že si rozmyslia nejaké zásadnejšie reformy v prvom roku, dvoch, o ktorých vedia, že prinesú dobrý efekt po pár rokoch, ale okamžite budú prijímané dajme tomu s nejakou nevôľou, a keby boli vystavení permanentnej možnosti odvolania, predčasných volieb, čo už teda dnešná vláda si vyskúšala pred desiatimi rokmi, tak to považujem za veľmi nesystémové pre demokratický systém. Toto riešenie by aj takéto referendum vlastne vylúčilo z povahy veci, keďže by bolo vždy spojené s parlamentnými voľbami.
Spomínali ste aj otázku kvóra, že by bolo možno, možno vhodné zvážiť kvórum primeranejšie, teda nižšie, o tom môžeme diskutovať. Ja si myslím, že ak by bolo referendum spojené s parlamentnými voľbami, tak by otázka kvóra bola vlastne bezpredmetná, lebo pri dnešnej účasti v parlamentných voľbách okolo 60 %, nech by bolo na referende aj menej ľudí, ale bolo by to predsa len kvórum určite nad 30 % dajme tomu, a teda určite, určite by to referendum malo byť v takejto podobe platné.
Pán poslanec Viskupič spomínal Súdnu radu a súdnu moc. Ja to už hovorím dlhodobo, že podľa mojej mienky nie je na Slovensku hlavný problém v ústave a v zákonoch a proste v pravidlách, ktoré sú, ale v ľuďoch, ktoré tie pravidlá vykonávajú, ktorí tie pravidlá aplikujú v súdnej moci, t. j. sudcovia a Súdna rada. Čiže my nič nezmeníme, keď zmeníme kompetencie Súdnej rady, ešte ich proste zvýšime a nezmeníme spôsob tvorby tej Súdnej rady. Nezmeníme nič. Možnože situáciu trošku skôr zhoršíme.
Preto ten návrh je, aby časť Súdnej rady, teda väčšiu časť, volili priamo občania a menšiu časť potom sudcovia, menovanie prezidenta a parlamentu. Áno, my sme dávali návrh asi pred pol rokom, aby bola priama voľba generálneho prokurátora tiež počas prezidentských volieb na päťročné funkčné obdobie, lebo, žiaľ, ten príbeh, ktorý som ja spomínal s voľbou generálneho prokurátora, je strašne varovný. To, čo sa dialo v parlamente v roku 2010 a v nasledujúcich rokoch, to je proste problém ten, že, žiaľ, o generálnom prokurátorovi skoro rozhodli, hovorím s plnou vážnosťou, zločinecké skupiny. V akom štáte potom žijeme? Ak stačí si zabezpečiť šesť poslancov v tajných voľbách, už nehovorím, prečo hlasovala celá opozícia vtedajšia za tohto pána, to nechám teraz nepovšimnuté, ale šesť poslancov si niekto kúpi alebo povydiera a taký bude generálny prokurátor. A som presvedčený o jednej veci, že pokiaľ by volili generálneho prokurátora priamo ľudia, tak žiadna zločinecká skupina ani cez kampaň, ani cez nič iné, ktorá by bola regulovaná, si nezabezpečí zvolenie svojho generálneho prokurátora.
A preto ten systém, to je ale problém ten, že ja ľuďom viac dôverujem. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že, áno, pre politiku a kampane sú dôležité aj financie, ale nemyslím, že sú len ten jediný faktor. Mali sme tu mnohé strany marketingové, ktoré dali do kampane obrovské peniaze a skončili veľmi zle. Veľmi zle. V dnešnej dobe ja som prichystaný povedať, a si myslím, že to tak je, že ľuďom treba viac veriť. Viac im treba veriť. Nehovorím, že sa ľudia rozhodnú v referende vždy najsprávnejšie, vždy najlepšie, ale ľudia a demokracia má jednu obrovskú výhodu, že aj keď sa rozhodnú chybne, tak svoju chybu môžu napraviť v ďalších voľbách alebo v ďalšom rozhodnutí. A ja si myslím, že došli sme do doby, kedy ľuďom je potrebné veriť. Ja si pamätám, že ako sa mnohé veci, ktoré sa osvedčili v iných krajinách, na Slovensku odmietali, že, no tak áno, to funguje vo Švajčiarsku, ale to by u nás nikdy nefungovalo. Nehovorím, že sa dajú veci preberať doslovne, ale niekedy to ja taká zotrvačnosť v nás.
Poviem to na konkrétnom príklade z oblasti práva. Keď sme pred deviatimi rokmi v trestnej novej kodifikácii zavádzali dohodovacie konanie v rámci trestného konania plea bargaining, tak to parlament schválil, ale v tom čase absolútna väčšina celej justície vrátane prokuratúry tvrdila, toto na Slovensku nebude nikdy fungovať. A funguje to perfektne a každý rok je čoraz viacej, teraz bolo 8-tisíc dohôd. Proste dneska by už nikto nechcel dohodovacie konanie zrušiť, práve naopak, sa ešte posilňuje.
Čiže sa mi niekedy zdá, že tá akoby zotrvačnosť je, že príliš sa niektorých vecí obávame, lebo sú nové, a vymýšľame rôzne argumenty, že tak, áno, Švajčiarsko je iné. Jasné, že je iné. A nehovorím, že sme mali mať referendum o daniach, treba mať nejaký proste limit. Ale ak je to len argument na zachovanie statusu quo, tak sám osebe je podľa mňa slabý.

Asi tu niekto nechal minerálku.
Pani predsedajúca... (Reakcia z pléna. Zasmiatie sa rečníka.) Potom ti k tomu niečo poviem.
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v snemovni návrh novely ústavy, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Veľa sa diskutovalo minulý týždeň o reforme justície, veľa sa diskutovalo po európskych voľbách o účasti v eurovoľbách, prečo je taká nízka. Jedna z interpretácií, asi všeobecne akceptovaných, bola, že ľudia mali pocit, že si nemôžu vybrať úplne svojich kandidátov na poslancov, ale že len stranícku kandidátku, kde s niekým súhlasia, s niekým nie, a že by účasť výrazne bola zdvihnutá vyššie, pokiaľ by ľudia mohli voliť v inom volebnom systéme.
Ak nechceme, aby sa sústavne znižovala účasť v jednotlivých voľbách, a ona sa v princípe, žiaľ, v posledných rokoch znižuje, tak si myslím, že jeden z dôležitých faktorov je otázka volebného systému. Na tejto schôdzi parlament prijal nové volebné zákony, ktoré ale boli skôr z tohto pohľadu kozmetickými zmenami systému volieb. Nemenil sa volebný systém, menili sa v princípe drobné veci. Otázka, či má byť, alebo nemá byť moratórium, či majú byť, alebo nemajú byť zverejňované prieskumy verejnej mienky, ale to sú naozaj skôr kozmetické zmeny vo volebnom systéme.
Ten problém, ktorý sa ukázal v eurovoľbách, však platí aj vo voľbách do Národnej rady. To znamená, že, a možnože zvlášť v tejto dobe, kedy nedôvera voči politickým stranám je vyššia, ako bola v minulosti. Úplne evidentne. A ľudia majú oprávnene pocit, že by si mali viacej voliť osobnosti, ktoré majú aj politické názory, samozrejme, a sú aj v stranách, ale nie prioritne len strany. Majú pocit ,a podľa mňa aj oprávnený, že možno mnohých poslancov ani nepoznajú, pretože teda nie sú veľmi aktívni v parlamente a pretože v parlamente sú ani nie tak možno vlastným úsilím, ale tým, že sú správni straníci a sú na kandidátke strany, ktorá sa dostane do parlamentu. Niekedy stačí miesto 14., 15., niekedy stačí 50., podľa toho, ako je populárny líder konkrétnej strany. A, áno, musím povedať, však každý sme z nejakého regiónu, že mnohí títo poslanci by v systéme, kde by boli volení v jednomandátových volebných obvodoch, pravdepodobne neuspeli.
Čo s tým? My sme v princípe jedna z mála krajín, ktorá nemá v ústave normované ani základné rámce volebného systému. Inými slovami, prostá väčšina stačí na Slovensku, aby úplne zmenila volebný systém aj na čisto väčšinový. Kedykoľvek. 76 hlasov - prostá väčšina.
Návrh v tej prvej časti novely ústavy rieši volebný systém, a to tak, že navrhuje zaviesť kombinovaný volebný systém, ktorý by znamenal, že by bola polovica Národnej rady volená vo väčšinovom volebnom systéme v dvojkolovej voľbe v jednomandátových volebných obvodoch a druhá polovica by bola volená v pomernom volebnom systéme, tak ako je tomu dnes. Tento systém by mal za následok, že by si ľudia mohli zvoliť zo svojho regiónu, zo svojho volebného obvodu ľudí, ktorí požívajú prirodzenú autoritu, dôveru a rešpekt. Samozrejme, že ten systém by bol dvojkolový, aby väčšina reálna rozhodla o tom, kto ich bude zastupovať v Národnej rade. To znamená, ten systém nebude ani preferovať, ani diskriminovať malé alebo veľké strany, bude dvojkolový.
A myslím si, že ten systém by mal za následok, že by zloženie snemovne mohlo byť kvalitnejšie z toho pohľadu, že by sa do snemovne dostávali ľudia, ktorí majú podporu vo svojej komunite, vo svojom regióne a nemusia vždy byť len teda správni straníci a mať to správne stranícke tričko.
Toto sa mi zdá, že je dôležitá zmena, kľúčová zmena, ak chceme, aby volebná účasť nestagnovala, neklesala, ale skôr mala tendenciu stúpajúcu. Nové volebné kódexy v tomto zmysle nepomôžu ničomu.
Druhá zmena sa týka referenda. Hovoril o tom veľmi tak všeobecne, ako sme si zvykli, aj prezident pred chvíľou o tom, že sa zrejme budú posilňovať prvky priamej demokracie. A ja si myslím, že to je správne. Myslím si, že sú mnohé oblasti, ktoré nemajú ani technickú, nejakú proste zložitosť, kde je rozhodovanie ľudí v priamej demokracii v referende úplne v poriadku. Poviem to na príklade, ktorý sme schvaľovali v tej prvej časti toho príkladu ústavy pred pár dňami alebo pred týždňom. Teda novela ústavy ohľadne definície manželstva.
Veci hodnotové a etické, podľa mňa nemáme nikto z nás väčšiu kvalifikáciu rozhodovať než bežní ľudia. O tom som presvedčený. To znamená, že tieto veci by mali byť rozhodované v referende, lebo bežní ľudia, ktorí ani nie sú v parlamente, majú absolútne rovnakú kvalifikáciu o tom rozhodovať ako my všetci. O tom som dodnes presvedčený.
Pri referende sa veľmi namieta to, že koľko ich bolo neúspešných a že veľa stoja. Návrh, ktorý je tu predložený, spočíva v tom, že by referendum bolo obligatórne spojené s parlamentnými voľbami, to znamená, že by bolo štvorročné obdobie, počas ktorého by sa mohli zbierať rôzne petície na rôzne veci verejného záujmu a potom by referendum o nich prebehlo počas parlamentných volieb. To znamená, že by v princípe nič nestálo, mohlo by to referendum byť v jednej volebnej miestnosti po úprave volebných zákonov a bola by zabezpečená adekvátna účasť. Ak sa referendum vyhlási na čas letných prázdnin a potom je nízka účasť a povieme, politici povedia, á, je nízka účasť, asi to ľudí nezaujíma. Tak to nie je celkom fér. Otázka je, či chceme ľuďom umožniť, aby sa vyjadrili a rozhodovali, a im to uľahčiť, alebo im to sťažíme. A potom povieme, vidíte, aj tak asi nemajú záujem a naviac to veľa stojí.
Toto nie je nič, žiadne objavné riešenie, majú ho mnohé krajiny, je to pomerne elegantné riešenie, ktoré nebude nič stáť a umožní ľuďom reálne rozhodovať o otázkach, o ktorých si rozhodnúť prajú, a nebude problém ani s kvórom. Návrh vypúšťa aj kvórum, pretože pri parlamentných voľbách účasť je pomerne dobrá, to znamená, nie je potrebné zachovávať kvórum, ktoré dnes v ústave stanovené je.
Tretí návrh alebo tretia zmena, ktorú novela obsahuje, je zásadná zmena v justícii, najmä v zložení Súdnej rady. Minulý týždeň sa tu prijímali zmeny, ktoré boli vydávané za reformu justície, ktoré v princípe ale dnešný systém, s ktorým väčšina z nás nesúhlasí a ľudia takisto, posilnila, posilnila kompetencie tejto Súdnej rady v tomto istom zložení a kompetencie disciplinárnych senátov kreovaných Súdnou radou. Ja som už o tom hovoril, že som celkom nepochopil, keď bola tu snaha zaviesť externú kontrolu súdnictva, čo schvaľujem, že sa nejak nezaviedla, práve naopak, sa posilnili, posilnilo postavenie súčasnej sudcovskej elity a jej právomoci.
Tento návrh zavádza tú zmenu, že sa mení zloženie Súdnej rady tak, aby jej väčšinu kreovali občania. Lebo občania sú zdrojom moci. A počas prezidentských volieb boli na päť rokov volené autority práve v priamych voľbách počas prezidentských volieb. Žiadne ďalšie nové voľby by neboli potrebné, stačilo by, keby ľudia v prezidentských voľbách zvolili piatich členov Súdnej rady, boli by tam ďalej dvaja členovia volení priamo sudcami, jeden volený, menovaný prezidentom a jeden volený Národnou radou. Myslím si, že vláda tu ingerovať nemusí, je to, je to, skôr by to bol oveľa reprezentatívnejší orgán, ktorý by podľa mojej mienky vedel zabezpečiť oveľa intenzívnejšie a lepšie reformu justície. Lebo tá je závislá na ľuďoch, ktorí v Súdnej rade sú, a nie na tom, či bude mať viac, alebo menej kompetencií.
Samozrejme, že netrpím ilúziou, že návrh novely prejde, ale ak chceme reformovať politický systém a chceme viacej priamej demokracie a chceme reálnu reformu justície, tak si myslím, že kozmetické zmeny ničomu nepomôžu, okrem toho, že imitujú zdanie nejakej zmeny, a pokiaľ chceme reálnu zmenu, tak obávam sa, že musí, obávam sa, faktom je, že musí prísť tá zmena od základov, musí prísť k vybudovaniu... (Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka.) Musí prísť k vybudovaniu toho systému úplne odznova, aj justičného a sčasti aj politického, pretože dnešný, sa obávam, že nejakú relevantnú dôveryhodnosť už ďalej nemá a bude mať skôr klesajúcu tendenciu.
Takže ďakujem veľmi pekne, teším sa na rozpravu a samozrejme, že budem rád a vďačný všetkým poslancom, ktorí návrh podporia.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ja sa k tomu tiež skúsim vyjadriť, ako nie som lekár, ale som z lekárskej rodiny a veľa som niekedy počúval o očkovaní, a musím povedať, že krajiny, ktoré majú očkovanie kvázi dobrovoľné, tak to celkom dobrovoľné nie je. To nie sú len vec uvedomelosti, to je vec tej krajiny. Majú tak nadstavené systémy, že v prípade neočkovaných detí nemôžu ísť do škôlky štátnej alebo za oveľa vyššie platby. Čiže ono to nie je celkom dobrovoľné.
A som rád, že v tejto snemovni v tomto, až možno na nejaké výnimky, vládne konsenzus, že je to vec, ktorá by mala byť riešená odborníkmi a nie cez hoaxy na internete, lebo ja teda nie som prívržencom farmaceutických firiem, práve naopak, ale tie dáta ohľadne očkovania sú úplne jednoznačné. To znamená, nie všetko, čo je na internete, je pravdivé. Žiaľ, potom môžme ísť do diskusie o homeopatikách, aké sú skvelé a super a čo všetko riešia. Tam by som sa nerád dostal. Samozrejme, že ako všetko, aj ako lieky môžu spôsobiť, aj očkovanie niekedy nežiaduce účinky, čiže odškodnenie je v poriadku s tým, že vnímam, aj čo tu hovorili kolegovia lekári, že bude veľmi ťažké preukazovať príčinnú súvislosť, ak to vôbec niekedy bude možné.
Čiže čoho sa obávam, že ten zákon, ak bude aplikovaný, tak či vôbec bude aplikovaný. Pretože preukázanie príčinnej súvislosti je asi náročná vec a neviem, či na Slovensku bol prípad, kedy tá príčinná súvislosť preukázaná bola. Lebo to, že došlo k očkovaniu v deň A a v deň B došlo k nejakému následku, ešte neznamená, že tú skutočnosť B spôsobila skutočnosť A, však? Čiže to bude asi trošku problém.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem pomerne stručný. Tento návrh zákona tu v parlamente nie je po prvýkrát. Myslím, asi pred necelým rokom som ho podával s poslankyňou Žitňanskou, akonáhle sme to oznámili, tak rovnaký návrh, aj keď skoršiu verziu návrhu z ministerstva vnútra podalo KDH. Každý, hovorím, robí to, čo vie a môže. Je to vlastne návrh, ktorý bol spracovaný na ministerstve vnútra za vlády Ivety Radičovej a považujem ho v prísnejšej verzii za dôležitý. Práve preto, že sa stávajú častokrát prípady, kedy ľudia, ktorí upozornia na nezákonnú činnosť alebo korupčnú činnosť priamo, sú, práve naopak, sankcionovaní a nie chránení, resp. ich ochrana je vo veľmi vymedzenej miere. Preto sme v roku 2010 začali prípravu návrhu zákona, ktorý, ktorého výsledkom je aj dnešná predloha, ktorého cieľom je, aby ľudia, ktorí oznámia nezákonnú činnosť, či ich nazveme whistleblowers alebo inak, boli pracovnoprávne aj inak chránení a potenciálne mohli byť aj odmeňovaní.
Ako to už v politike sem-tam chodí, tak tie dva návrhy zákonov v prvom čítaní mali ten osud, že za prvý návrh hlasovala len opozícia, neprešiel. Za návrh identický, resp. skoršia verzia návrhu ministerstva vnútra, čiže tam ešte boli aj zlé odkazy, hlasoval aj SMER. Fajn, však ide o vec. Problém bol ten, že v druhom čítaní došlo k vypusteniu kľúčových ustanovení toho návrhu zákona. Jedným z tých ustanovení bola otázka odmeňovania oznamovateľov trestnej činnosti. Proste, že pokiaľ oznamovateľ oznámi pravdu, ktorá sa preukáže, tak že ten, ktorý je podozrivý, je právoplatne odsúdený, tak by mal dostať odmenu v percentuálnej výške toho, čo pre verejné zdroje zachránil svojím oznámením, a to si myslím, že je veľmi dôležité.
Minister financií argumentoval, že na to nie sú v štátnom rozpočte prostriedky, čo sa mi zdá byť pomerne málo logický až absurdný argument. Hovoríme o 10 % zo sumy, ktorú zachráni pre verejné zdroje. Čiže možnosti na rozkrádanie sú, tie nie sú limitované, ale možnosti z toho, čo sa zachráni, 10 % dať ako odmenu, na to už možnosti nie sú. To sa mi zdá, že postráda elementárnu logiku. Napriek tomu vtedy s tým navrhovatelia súhlasili a upozorňoval som už vtedy, že, po prvé, takto vykuchaný zákon neviem, či má nejaký veľký zmysel, okrem proste znovu nejakej vlajky, a po druhé, že aj tak ho SMER neschváli v druhom čítaní, a ani ho neschválil.
Tak teraz neviem, aký bude, samozrejme, vývoj situácie, nechcem to predvídať. Ja si myslím, že každý pokus je fajn, ale pokiaľ zákon nebude obsahovať aj potenciálne odmeňovanie oznamovateľov trestnej činnosti, tak sa obávam, že bude vo veľkej miere neaplikovateľný, resp. bude veľmi mať obmedzenú svoju účinnosť, a zdá sa mi, že je dôležitejšie, ako prijímať zákony, ktoré sú len symbolické, prijímať zákony, ktoré aj reálne môžu pomôcť. A niekedy na to nie je vhodná doba, treba počkať, ale je to, myslím si, že vždy nakoniec lepšie, ako urobiť kompromis, ktorý je nad rozumnú hranicu a ktorý zo zákona robí skôr symboliku ako reálne riešenie.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Pán predseda, chcem sa vyjadriť k hlasovaniu, pretože pani poslankyňa Vitteková namietla dva moje pozmeňujúce návrhy. O tom prvom sa dá polemizovať. Ten druhý nebol v konflikte s návrhom pána poslanca Kaníka. Si to pozrite, išlo o jednorazové previerky súčasných sudcov, čl. 154 d) ústavy. O tom sme u pána Kaníka nehlasovali, môj návrh bol prvý. Nesúvisel priamo s bodom 1. To ste mohli neschváliť, jasné. Považujem to za úplne flagrantné porušenie rokovacieho poriadku.

Tým, že pán poslanec Kaník stiahol svoje návrhy 7 a 10, tak tam konflikt nie je. Takže trvám na hlasovaní o mojom návrhu. Týka sa práve previerok, o ktorých budeme hlasovať pri návrhu pána poslanca Figeľa.

Po prvé, v klasickom režime previerok NBÚ nič definitívne neuzatvára, už som o tom hovoril veľakrát. Je odvolací orgán a je to preskúmateľné v správnom súdnictve Najvyšším súdom. Neviem, či to treba hovoriť veľmi opakovane, ale tak to proste je.
Druhá poznámka. Tento váš pozmeňujúci návrh, ako ste ho vysvetlili, v princípe nerieši nič. Je to len, obávam sa, zbožné želanie, lebo opýtam sa veľmi jednoznačne. Bude klasická situácia, rizikové informácie, sudca ich poprie, povie, že na polygraf nepôjde, že nie je proste neviem šašo, to je jedno, a čo a Súdna rada bude hlasovať podľa čoho tým pádom, nebudeme mu môcť dať osvedčenie o spoľahlivosti? Nie, bude mu ho môcť dať, znovu podľa sympatií, hlasujeme „áno, nie“. Toto nie je žiadna reálna garancia. Mrzí ma to. To je len snaha povedať, že však môže sa to použiť, ak by ten dotyčný chcel, ale ak nebude chcieť, tak to nebude mať žiadne následky, absolútne žiadne. To len si želáte, aby ich malo, ale nebude ich mať podľa vášho pozmeňujúceho návrhu, zatiaľ čo v klasickom režime previerok to má následky. Nedostane previerku. U vás takáto osoba, ktorá odmietne ísť na polygraf, bude môcť previerku dostať. To je proste fakt, bude môcť previerku dostať. Tým pádom vy nič neriešite, obávam sa, lebo polygraf nebude mať absolútne žiadnu relevanciu na to, či bude alebo nebude previerka, odmietnutie ísť na polygraf nebude mať absolútne žiadne právne následky.