Ďakujem. Ja som sa v rámci rozpravy, aby ste ešte mohli reagovať. Ono nominácií bolo v parlamente veľa a napadá ma aj Dobroslav Trnka, ten tiež prešiel z klubu SDKÚ - DS ako nominácia, čiže sú rôzne príklady, ktoré sa dajú spomenúť. Aj tie trošku horšie, obávam sa, ale dobre.
Ja sa vyjadrím ku kolegom, ktorí boli v rozprave, k pánu poslancovi Hlinovi, k pánu poslancovi Viskupičovi. Osobne si myslím, že keď sú vážne témy aj v rámci zmien...
Ďakujem. Ja som sa v rámci rozpravy, aby ste ešte mohli reagovať. Ono nominácií bolo v parlamente veľa a napadá ma aj Dobroslav Trnka, ten tiež prešiel z klubu SDKÚ - DS ako nominácia, čiže sú rôzne príklady, ktoré sa dajú spomenúť. Aj tie trošku horšie, obávam sa, ale dobre.
Ja sa vyjadrím ku kolegom, ktorí boli v rozprave, k pánu poslancovi Hlinovi, k pánu poslancovi Viskupičovi. Osobne si myslím, že keď sú vážne témy aj v rámci zmien ústavy, tak je potrebné ich predložiť do parlamentu, diskutovať o nich, dokonca aj v situácii, keď je zrejmé, že na prvý pokus neprejdú. A poviem to na konkrétnom príklade.
A to bola poslanecká imunita. Ja som teda návrh predkladal, lebo to bola tiež zmena ústavy, ešte ako minister spravodlivosti, čo už bolo veľmi dávno, potom ako opozičný poslanec a potom nakoniec tá zmena prešla pred dvomi rokmi jednohlasne, pretože vznikol spoločenský tlak, spoločenská vôľa, na ktorú poslanci museli reagovať, bolo to tesne po protestoch v rámci kauzy Gorila. Tí istí poslanci, ktorí hlasovali dlhé roky, tí istí poslanci proti zrušeniu imunity, zrazu zahlasovali za. Proste jedna veľká šťastná rodina a jednohlasne to prešlo. A tiež mi vtedy hovorili mnohí pred tým, má to zmysel znovu podávať? To parlament nikdy neschváli. A keď som chodieval na diskusie so študentami a tak téma imunity bola téma, na ktorú sa často pýtali na vysokých a stredných školách. A keď som im o tom hovoril, tak všetci mali pocit, to aj tak nemá zmysel, poslanci si sami nikdy imunitu nezrušia. A prišiel ten okamih a zrušili si ju. Takže má to podľa mňa zmysel.
K tomu, čo pán poslanec Hlina spomínal, že vlastne to nie je také ťažké získať 350-tisíc podpisov, no, to nie som taký v tomto, ja teda čo si pamätám petičné akcie a boli to v takých aj veľmi vypätých časoch, napríklad o priamu voľbu prezidenta v roku 1996, 1997, tak ono sa možno tých prvých 100-tisíc, 150 dá, ale potom je to riadna drina tých 350-tisíc podpisov, to je pomaly jedna desatina elektorátu. To nie je ľahká vec, že by si raz proste tuná, ja odhadujem, že by tak 2-3 petičné akcie mohli byť úspešné v priebehu volebného obdobia, 9, obávam sa, že asi, asi nie.
Myslím si, že spojenie volieb a referenda by nemohlo spochybniť tie samotné voľby. Koniec koncov už sme tuná precedens mali. V roku 2004 spojil prezident Schuster, neviem, či prezidentské, prezidentské voľby, myslím, s konaním referenda, ktoré inicioval, vtedy teda opozícia, SMER o konaní predčasných volieb. Ktoré bolo neúspešné teda, ale spojil to. Teraz robí petičnú akciu na referendum Aliancia za rodinu a má prísľub, mala prísľub obidvoch hlavných prezidentských kandidátov, že to referendum, ak zozbierajú podpisy, spojí s komunálnymi voľbami.
Teraz vec technická, či to má byť v jednej miestnosti, dvoch, ale to nie je predmetom zmeny ústavy, ale ja si myslím, že veď každá kandidujúca strana má úplne rovnakú šancu robiť petičnú akciu k téme, ktorá ich voličov zaujíma. Tam je úplne akože rovnaké štartovné pole, nikto nie je diskriminovaný. Takže to si myslím, že by, že by asi neuspelo, takáto nejaká, také ústavné spochybnenie. Naviac, ešte raz, tuná sa v ústave priamo spája termín parlamentných volieb s konaním referenda.
Spomínali ste, že si viete predstaviť rôzne témy v referende a čo by potenciálne iniciovali chlapci z Banskej Bystrice. No ale naša ústava zakazuje, to nemeníme, to nemeníme nijako, referendum na nejaké témy, konkrétne otázku ľudských práv, otázku výšky daní a odvodov. Samozrejme, že asi nie sme v stave, že by sme si lajsli ako Švajčiari referendum o zvyšovaní alebo znižovaní daní. To znamená, sú, je nejaká kategória referend, alebo teda tém, ktoré sú z referenda vylúčené, a podľa mojej mienky to je správne.
Ďalšia ale poznámka je, že tento systém referenda v čase parlamentných volieb by v princípe zakázal ešte jedno podľa mňa nesystémové referendum - referendum o predčasných voľbách. Lebo by bol, to referendum by bolo vždy počas parlamentných volieb. A to referendum je preto nesystémové, lebo dostávajú poslanci, a teda aj vláda cez nich, mandát na 4 roky. Ak by mohli byť v ktoromkoľvek okamihu odvolaní, tak, samozrejme, že si rozmyslia nejaké zásadnejšie reformy v prvom roku, dvoch, o ktorých vedia, že prinesú dobrý efekt po pár rokoch, ale okamžite budú prijímané dajme tomu s nejakou nevôľou, a keby boli vystavení permanentnej možnosti odvolania, predčasných volieb, čo už teda dnešná vláda si vyskúšala pred desiatimi rokmi, tak to považujem za veľmi nesystémové pre demokratický systém. Toto riešenie by aj takéto referendum vlastne vylúčilo z povahy veci, keďže by bolo vždy spojené s parlamentnými voľbami.
Spomínali ste aj otázku kvóra, že by bolo možno, možno vhodné zvážiť kvórum primeranejšie, teda nižšie, o tom môžeme diskutovať. Ja si myslím, že ak by bolo referendum spojené s parlamentnými voľbami, tak by otázka kvóra bola vlastne bezpredmetná, lebo pri dnešnej účasti v parlamentných voľbách okolo 60 %, nech by bolo na referende aj menej ľudí, ale bolo by to predsa len kvórum určite nad 30 % dajme tomu, a teda určite, určite by to referendum malo byť v takejto podobe platné.
Pán poslanec Viskupič spomínal Súdnu radu a súdnu moc. Ja to už hovorím dlhodobo, že podľa mojej mienky nie je na Slovensku hlavný problém v ústave a v zákonoch a proste v pravidlách, ktoré sú, ale v ľuďoch, ktoré tie pravidlá vykonávajú, ktorí tie pravidlá aplikujú v súdnej moci, t. j. sudcovia a Súdna rada. Čiže my nič nezmeníme, keď zmeníme kompetencie Súdnej rady, ešte ich proste zvýšime a nezmeníme spôsob tvorby tej Súdnej rady. Nezmeníme nič. Možnože situáciu trošku skôr zhoršíme.
Preto ten návrh je, aby časť Súdnej rady, teda väčšiu časť, volili priamo občania a menšiu časť potom sudcovia, menovanie prezidenta a parlamentu. Áno, my sme dávali návrh asi pred pol rokom, aby bola priama voľba generálneho prokurátora tiež počas prezidentských volieb na päťročné funkčné obdobie, lebo, žiaľ, ten príbeh, ktorý som ja spomínal s voľbou generálneho prokurátora, je strašne varovný. To, čo sa dialo v parlamente v roku 2010 a v nasledujúcich rokoch, to je proste problém ten, že, žiaľ, o generálnom prokurátorovi skoro rozhodli, hovorím s plnou vážnosťou, zločinecké skupiny. V akom štáte potom žijeme? Ak stačí si zabezpečiť šesť poslancov v tajných voľbách, už nehovorím, prečo hlasovala celá opozícia vtedajšia za tohto pána, to nechám teraz nepovšimnuté, ale šesť poslancov si niekto kúpi alebo povydiera a taký bude generálny prokurátor. A som presvedčený o jednej veci, že pokiaľ by volili generálneho prokurátora priamo ľudia, tak žiadna zločinecká skupina ani cez kampaň, ani cez nič iné, ktorá by bola regulovaná, si nezabezpečí zvolenie svojho generálneho prokurátora.
A preto ten systém, to je ale problém ten, že ja ľuďom viac dôverujem. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že, áno, pre politiku a kampane sú dôležité aj financie, ale nemyslím, že sú len ten jediný faktor. Mali sme tu mnohé strany marketingové, ktoré dali do kampane obrovské peniaze a skončili veľmi zle. Veľmi zle. V dnešnej dobe ja som prichystaný povedať, a si myslím, že to tak je, že ľuďom treba viac veriť. Viac im treba veriť. Nehovorím, že sa ľudia rozhodnú v referende vždy najsprávnejšie, vždy najlepšie, ale ľudia a demokracia má jednu obrovskú výhodu, že aj keď sa rozhodnú chybne, tak svoju chybu môžu napraviť v ďalších voľbách alebo v ďalšom rozhodnutí. A ja si myslím, že došli sme do doby, kedy ľuďom je potrebné veriť. Ja si pamätám, že ako sa mnohé veci, ktoré sa osvedčili v iných krajinách, na Slovensku odmietali, že, no tak áno, to funguje vo Švajčiarsku, ale to by u nás nikdy nefungovalo. Nehovorím, že sa dajú veci preberať doslovne, ale niekedy to ja taká zotrvačnosť v nás.
Poviem to na konkrétnom príklade z oblasti práva. Keď sme pred deviatimi rokmi v trestnej novej kodifikácii zavádzali dohodovacie konanie v rámci trestného konania plea bargaining, tak to parlament schválil, ale v tom čase absolútna väčšina celej justície vrátane prokuratúry tvrdila, toto na Slovensku nebude nikdy fungovať. A funguje to perfektne a každý rok je čoraz viacej, teraz bolo 8-tisíc dohôd. Proste dneska by už nikto nechcel dohodovacie konanie zrušiť, práve naopak, sa ešte posilňuje.
Čiže sa mi niekedy zdá, že tá akoby zotrvačnosť je, že príliš sa niektorých vecí obávame, lebo sú nové, a vymýšľame rôzne argumenty, že tak, áno, Švajčiarsko je iné. Jasné, že je iné. A nehovorím, že sme mali mať referendum o daniach, treba mať nejaký proste limit. Ale ak je to len argument na zachovanie statusu quo, tak sám osebe je podľa mňa slabý.
Skryt prepis