Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som reagoval na predmetný návrh. V podstate ja by som tento predmetný návrh zákona nazval alebo dal mu taký prívlastok, pod ktorým by som, teda keď som si k nemu pripravoval vystúpenie, pracoval, ten prívlastok je tzv. farizejský návrh. Prečo? Vysvetlím ďalej.
Začnem ale právnymi argumentami. Dovolím si upozorniť pri predkladanom návrhu § 34c, ktorý teda, ktorého znenie máte pred sebou, podľa môjho názoru je trošku s ním problém, a to možno - možno - určite v tom, že podľa môjho názoru je nepriamo retroaktívny, nakoľko sa dotýka iba jednej politickej strany, ktorá sa zúčastnila volieb za rovnakých podmienok ako ostatné politické strany, no spomínaný paragraf, teda nová právna úprava zasahuje do skutočností a vzťahov už existujúcich a vytvorených na základe starších predpisov, resp. staršieho predpisu. Čiže, teda ide o účelnú zmenu, ktorá znevýhodňuje jednu politickú stranu v rámci šiesteho volebného obdobia a spätne negatívne ju teda táto právna úprava ovplyvňuje.
Dovolím si upozorniť, že keď išli všetky politické strany do volieb v roku, teraz, teda v marci 2012, žiadna z politických strán nevedela, ako dopadne. Išla každá politická strana za rovnako nastavených podmienok a voľby dopadli tak, ako dopadli. To, že už strana SaS, dá sa povedať, hovorím svoj názor, závidí, že niektoré politické strany boli úspešnejšie, ako napríklad SMER, KDH alebo Obyčajní ľudia, to je už jej problém. Ale určite týmto prístupom, ktorý zvolila, tento svoj problém, ktorý má vnútorný, nevyrieši.
Od odborného argumentu prejdem k politickému argumentu, teda prečo tento návrh som nazval farizejským návrhom. V podstate autori novely tohto zákona celú tú novelu v tej dôvodovej správe odôvodňujú hlavne tým, že sa ušetria finančné prostriedky. V podstate ja som sa teda pozrel, že koľko by sa ušetrilo pri tom ich predkladanom návrhu v tých rokoch 2013 až 2016, ktoré sa teda hlavne dotknú SMER-u, a potom som sa pozrel, ako by sa to dalo ešte inak riešiť, aby sa teda ešte viac ušetrilo finančných prostriedkov v danom období 2013 až 2016.
Konkrétne pri SMER-e v tomto období by sa ušetrilo, teda by štátny rozpočet by ušetril 4 440 557 eura. No ale ak by sme sa pozreli na ten predkladaný návrh, konkrétne na ten § 28a, tak pokiaľ by tam znelo alebo pokiaľ by ten návrh znel, nie viac ako 10 %, ale do 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci SR, tak by sa ušetrilo 4 580 927 eura, čo je o 140 369 eura viac, ako navrhuje strana SaS.
Preto sa pýtam, ako tu použijem slová, ktoré použil pán Chren, ale mal som ich aj ja pripravené, keď chcem robiť zmeny, treba ich začať robiť od seba. Prečo teda nenavrhla politická strana SaS návrh, ktorý by teda v zmysle tohto, čo spomínam, ušetril štátnemu rozpočtu viac ako teraz, čo navrhuje? No asi preto, ako to zasa pán Chren povedal, vodu kážem, víno pijem.
No ako sa to dá riešiť? No, tak ako nám pán Chren podal pomocnú ruku a objasnil nám naše myšlienky strany SMER, dovolím si upozorniť, že aj strana SaS má v názve Sloboda a Solidarita. Teda tiež si dovolím podať pomocnú ruku a dokázať, alebo teda v mene strany SMER by sme chceli dokázať, že to SaS myslí vážne a taktiež solidárne, keďže to má v názve, a preto si dovolím upriamiť pozornosť na to, že ja osobne - a budem presviedčať -, ale myslím si, že aj moji kolegovia, tento návrh podporíme, ale takým spôsobom, aby sa to solidárne dotklo všetkých.
Hodnotím to aj kvôli tým, vrátim sa k tomu odbornému argumentu, že tá nepriama retroaktivita je v právnom systéme nežiaduca, nespravodlivá, a preto si myslíme, že by sa táto zmena nemala dotknúť jednej strany, alebo v opačnom garde všetkých strán, ktoré by mali menej ako 10 %, a jednej strany by sa to teda, by to bolo pre ňu výhodné, alebo naopak, to je jedno ako. Tak je tu riešenie, pokiaľ chceme ušetriť teda najviac v štátnom rozpočte alebo zo štátneho rozpočtu, no najlepším riešením - a kvôli tomu to aj podporíme - by bolo krátiť všetky politické strany. Keďže už chce byť aj strana Sloboda a Solidarita solidárna, majú to v názve, tak, samozrejme, predpokladám, že proti tomu nič mať nebudú, keď potom ich návrh zákona v druhom čítaní zmeníme. A, samozrejme, pre občana je to najlepšie, ušetrí sa ešte viac zo štátneho rozpočtu a, samozrejme, nebude to znevýhodňujúce pre žiadnu politickú stranu, nakoľko, pokiaľ sa to dotkne všetkých politických strán, teda nielen tých parlamentných, ale aj tých, čo sú mimo parlamentu a dostali ten príspevok, tým, že budú v rokoch 2013 - 2016 krátení, či už to bude, to sa ešte dohodneme v rámci strany, či navrhneme 10 %, 20 alebo 25, ako to navrhla politická strana SaS, ale bude to rovnaký prístup, ktorý nebude znevýhodňovať v tomto volebnom období žiadnu politickú stranu.
A tu je práve nami podaná pomocná ruka pre stranu Sloboda a Solidarita, aby dokázala, že to myslí tak, ako to má v názve, solidárne s občanmi, a teda aj s ostatnými politickými stranami, keď vidíme priestor na ušetrenie ešte väčšieho množstva finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. V podstate ja, aby som teda jasne zadefinoval svoj postoj, chcem povedať to, že plne súhlasím s tým, že nejako by mal byť postihnutý ten, čo kradne tie poklopy, ale zároveň aj ten, čo ich vykupuje. Takto súhlasím aj s mojimi kolegami, čo povedali. Na druhej strane, fakt si dovolím upozorniť, že niektoré tie ustanovenia vami navrhovanej právnej úpravy sú veľmi vágne alebo veľmi všeobecné. Ako to, že cudzí majetok sa vydá do nebezpečenstva škody, to znamená, že nie, že je spôsobená škoda. Vydá sa iba do nebezpečenstva škody. Tá škoda dokonca nie je ani klasifikovaná, ani presne určená. Škoda môže byť dokonca jedno euro v tomto prípade, ako je to tu uvedené. Určite by nebola dobrá filozofia zákona asi v tom zmysle, že budeme napríklad trestať vodárov alebo zamestnancov povodí riek zato, že je niekde zákaz kúpať sa, a napriek tomu sa tam niekto aj tak ide kúpať a utopí sa. To isté je to prirovnanie, ale to isté môže nastať pri tých energetických alebo pri tých elektrických zariadeniach. Však na každom tom elektrickom zariadení je uvedené, že je to pod vysokým napätím, a keď chýba ten, niekto ukradne ten kryt a chýba tam ten kryt, tak hádam nepôjdem sa tam chytať sa tých káblov, či teda sú fakt pod tým vysokým napätím, keď je to tam napísané, čiže my nemôžeme riešiť niečo také, že fakt, čo je všeobecne známe, že je to životu nebezpečné, a niekto to predsa tam pôjde sa toho dotknúť, alebo kúpať sa niekde, alebo ja neviem, niečo obdobné. Zato, že zomrie, že mu chýbalo to elementárne povedzme povedomie. No a fakt, tie všeobecne prospešné zariadenia sú príliš široký pojem, kde sa viete dostať do roviny trestného činu podľa vami navrhovaného § 288 aj pri rozbití lampy verejného osvetlenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V podstate súhlasím s tým všetkým, čo tu bolo povedané, že vzhľadom na tú situáciu a vzhľadom na to, čo sa stalo, treba túto situáciu riešiť, lebo nie je normálne, že ľudia zomierajú len kvôli tomu, že niekto kradne poklopy. Na druhej strane v podstate, myslím si, že tento zákon má veľa úskalí a nedostatkov, hlavne problematicky vidím paragraf navrhovaný, teda nové znenie § 288, ktoré v podstate poukazuje na nedbanlivosť a ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo ho urobí neupotrebiteľným, všeobecne toto prospešné zariadenie, alebo jeho časť, a vydá tým, hlavne teda ten cudzí majetok do nebezpečenstva škody. Práve teda tú časť tohto ustanovenia, ktorá sa týka časti tohto všeobecne prospešného zariadenia a vydania iného majetku do nebezpečenstva škody, vidím dosť problematickú. V zmysle judikatúry budem napríklad rozhodnutie súdu, najvyššieho súdu, teda 20/1988 Zb. alebo 24/1991 Zb. poukazuje na to, že všeobecne prospešným zariadením sú aj lampy verejného osvetlenia alebo telefónny automat. Čiže ak by niekto rozbil teda časť lampy, čo sa bežne stáva, a tým teda je veľká šanca, že cudzí majetok sa uvedie do nebezpečenstva škody, tak môže vyfasovať dva až päť rokov. Taktiež pri telefónnom automate sa to môže dostať do tejto roviny. Dovolím si poukázať na to, že čo sa týka tej hodnoty poklopu, tak bežne sa predáva 20 - 30 eur na internete, čo som si zistil. Je to príliš nízka suma, ale problém vidím ešte v tom, že v dôvodovej správe okrem poklopov sa uvádzajú aj kryty energetických zariadení. A tam vidím problém práve v tom, že čo v prípade, keď ten kryt energetického zariadenia alebo elektrického zariadenia odstráni zamestnanec elektrárne alebo oprávnená osoba, a povedzme za ten čas, kým ho stihne vymeniť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, musím na vás taktiež reagovať. Ja som, ja som toho názoru, že príspevok na druhé a tretie dieťa môže byť odôvodnený a potrebný hlavne v oblastiach, kde treba zvýšiť natalitu. Myslím si, že mnohé rodiny alebo mnohým rodinám, ktoré v podstate majú dve alebo tri deti, práve ten príspevok zvykne aj pomôcť. Samozrejme, je úsmevné, keď s takýmto návrhom prichádza pravicová strana, ktorá dva roky, keď bola pri moci, tak to vôbec neriešila. No, ale chcem na vás ešte reagovať, na to, že čo ste povedali, že maternica nemôže byť výrobným prostriedkom.
No, dovolím si vás poopraviť a nesúhlasiť s vami. Mimo Európy, napríklad v Spojených štátoch amerických, existuje inštitút náhradného materstva, ktorý spočíva asi v tom, že žena vynosí pre iných cudzie dieťa z umelého oplodnenia. Čiže v tomto prípade, dovolím si poznamenať, že aj maternica môže byť výrobným prostriedkom. Zatiaľ je to mimo Európy, ale je otázka času, kedy sa to objaví aj v Európe.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, no je to, bolo to zaujímavé odborné vystúpenie, ale dovolím si kriticky na to povedať to, že tento systém bol nastavený aj za pána Jurzycu, čiže to sa týka aj pána docenta Fronca, tento systém bol nastavený aj za pána ministra Jurzycu, a nič ste s tým, keď ste boli v parlamente, a teda vo vláde, neurobili. Teraz, keď ste v opozícii, tak to snažíte sa zmeniť. Tak pýtam sa, tie dva roky ste to čo, iba testovali, že teda ako to bude fungovať, alebo teda vám vyhovoval ten systém, teraz zrazu nevyhovuje? Určite sa zjednotíme na tom, že s tým normatívnym financovaním treba niečo robiť, možno nastaviť nejako kritériá, ale zasa nie tak, ako to povedal aj predtým pán poslanec Matovič, že jednoducho časť škôl potom bude zvýhodnená, lebo má výborných študentov, a časť škôl, kde sú povedzme študenti rómskej menšiny, alebo sú to študenti, ktorí sú z okrajových častí Slovenska, kde popri štúdiu ešte doma pomáhajú a nemajú toľko času sa učiť, by potom tie školy mali problém prežiť. Čiže môj názor je taký, tie kritéria treba nastaviť objektívne a nie len na základe toho, že akí sú výborní študenti, alebo interne ako to pedagógovia hodnotia. Čiže určite treba niečo robiť s tým normatívnym financovaním, treba to nejako nastaviť, ale nie tým spôsobom, ako to tu bolo povedané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám pocit, že to tu ešte nebolo povedané. Mnohí tu argumentujú práve tým jediným úspešným referendom vstupu SR do Európskej únie, no nikto tu nespomenul, no povedzme si na rovinu - prečo bolo úspešné? No úspešné bolo preto, lebo tam bola motivácia pre občanov. Motiváciou pre občanov bol vstup do Európskej únie a zároveň to, že si mysleli, alebo v tom čase si mysleli, že sa budú mať lepšie. To bola tá motivácia, prečo bolo to referendum úspešné. Nehovoriac potom to sekundárne, tá reklama a ďalšie veci k tomu s tým súvisiace.
Čo chcem ale povedať, že súhlasím s pánom Osuským, že bez kvóra to referendum bude zneužívané alebo nebude mať tú dôstojnosť a, samozrejme, stratí význam ako také.
Na druhej strane chcem upozorniť práve na ten fakt, že predkladatelia menia ústavu. Ja sa chcem spýtať, keď bola doteraz vytvorená pracovná skupina na zmenu ústavy vo vzťahu k imunite, prečo aj toto sa tam nerozobralo a teraz zrazu sa prichádza s osobitným návrhom na zmenu ústavy s tým, že dokonca meníme referendum so silou ústavného zákona alebo zákona. Čiže tu nemôže to byť takým spôsobom, že jedna strana si zmyslí, že ide zmeniť ústavu, aby vytĺkla z toho politický kapitál, a potom všetci nás podporte, lebo máme dobré argumenty, i keď tie argumenty paradoxne podľa mňa nie sú dobré, lebo som hovoril, že bez toho kvóra alebo zrušenie kvóra nie je riešením.
Zníženie kvóra, čo by sa mohlo vydiskutovať v tej komisii, možno by bola cesta. Motivácia voličov alebo občanov alebo dať to ako povinnosť, ako to je v Belgicku, to by možno bola cesta. Ale nemôže to byť takým spôsobom, že zrušíme kvórum a potom bude referendum každý mesiac. Však keď občan každý deň je kura alebo každý deň keď je kura, dám to taký príklad, tak mu to prestane chutiť. A ja si myslím, že potom prestal by byť aj záujem o to referendum, keď o každej banalite by bolo referendum každý mesiac alebo každé dva týždne. Toľko z mojej strany, že tento návrh nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Mňa trošku mrzí, že tento inštitút referenda bol zneužitý skôr na politickú propagáciu z politických strán ako takých. Dovolím si upozorniť na to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú zástupcami ľudu, majú s ľudom diskutovať a potom majú teda v Národnej rade pracovať v zákonodarnom procese pre ľudí. Nie aby potom ľudia robili za nich cez inštitút referenda a potom za nich prijímali zásadné rozhodnutia popri svojej tvrdej práci, ktorú majú.
Čiže nemyslím si, že by mal byť alebo že by mala byť znižovaná dôležitosť inštitútu referenda. Poďme radšej teda, keď tu všetci spomínate to Švajčiarsko, cestou taktiež priamej formy demokracie, a to ľudovej iniciatívy. Táto ľudová iniciatíva bola úspešne prvýkrát uplatnená v roku 1845 vo Švajčiarsku. Ide o možnosť obyvateľov sa obrátiť na štátny orgán s návrhom, či už všeobecným, alebo konkrétnym, na riešenie pálčivého problému, no a poďme touto cestou. Zakotvime toto, nech teda, keď občania majú potrebu niečo riešiť, tak nech idú práve touto cestou. Alebo zakotvime ďalší systém alebo inštitút priamej demokracie, a to je odvolanie alebo tzv. rekol občianskym zástupcom. No, keď teda občan bude nespokojný s poslancom, ktorý ho tu zastupuje, no tak nech ho, nech je inštitút, možné ho teda odvolať. Ako poďme touto cestou. Ale neznižujme alebo tú dôležitosť referenda a nezaťažujme občanov rozhodnutiami, ktoré budú musieť robiť namiesto nás, keď si nás tu zvolili. Tak potom radšej zrušme celý parlament a nech to je ako vo Švajčiarsku, že o zásadných otázkach sa budú rozhodovať občania. Samozrejme, aj vo Švajčiarsku majú dvojkomorový parlament, ale už to trošku nadnesene hovorím, že nerobme teda z ľudí, ktorí musia popri svojom každodennom živote pracovať, ešte robiť aj zásadné rozhodnutia vo vzťahu k zákonodarnému procesu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, veľmi si vás vážim, ale v jednej veci s vami nemôžem súhlasiť. Myslím si, že nie je vhodné, že sa tu spomína na tejto pôde niekto, ako je Hitler, a nepatrí to tu podľa môjho osobného názoru.
Na druhej strany sa mi páči tá myšlienka, čo ste spomínali, tie staroveké Atény, že tam sa museli zhromaždiť muži, ktorí v podstate potom sa vyjadrili a aj zodpovedne sa k tomu potom správali. No mne sa to páči z toho dôvodu, lebo nepriamo znova potvrdzujete to, čo som povedal, že na Slovensku je asi, sú iba tie dve riešenia, ktoré vidím teraz také aktívne alebo atraktívne v tomto právnom systéme: buď teda dáme účasť na referende ako povinnosť, alebo tam bude potom nejaká motivácia, či už v nejakej daňovej odpočítateľnej položke. Tá povinnosť, je to bežné, tá povinnosť je zakotvená napríklad v Belgicku, na Cypre, dokonca máme povinnosť ísť na zubnú prehliadku, pokiaľ nejdeme, tak, samozrejme, si to ďalší rok platíme, čiže tieto povinnosti sú už zakotvované.
Ďalej si dovolím upozorniť na to, že referendum je druh ľudového hlasovania, hlasovania, ktoré sa nedá použiť pravidelne, nakoľko nie je možné, aby ľud bol neustále pripravený rozhodovať, čím by teda nemohol pohotovo reagovať alebo by sa nedalo potom reagovať na aktuálne problémy. Z toho by vznikla aj potom rôzna hrozba pre menšiny. Je to môj názor, a preto si myslím, že neznižujme dôležitosť inštitútu referenda. Skôr ho používajme, ako to je doteraz robené, ako doplnok reprezentatívnej demokracie, nakoľko Slovenská republika sa radí medzi polopriame demokracie v zmysle iných demokratických štátov.
No a rozvíjajme radšej ďalšie formy priamej demokracie, ako sú zhromaždenia obyvateľov obcí, všeľudové diskusie alebo dokonca ľudové iniciatívy, ktoré nie sú vôbec zakotvené v Slovenskej republike. Čiže prostriedky, ako môžu ľudia prejaviť svoje názory, sú tu, len ich treba rozvíjať a sú využívané v iných demokratických štátoch, napríklad ľudová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja budem sa snažiť byť iba čisto v odbornej rovine. Pán poslanec Miškov, v podstate dá sa s vami súhlasiť alebo dokonca môžem aj s vami súhlasiť, asi je to prvýkrát v tomto parlamente, že súhlasím s vaším klubom, ale v tomto prípade môžem súhlasiť, že možno by bola tá cesta na zníženie kvóra referenda, dokonca mám pocit, že v minulosti to navrhovala už aj naša pani podpredsedníčka, pani Renáta Zmajkovičová. Mne ako to zníženie kvóra referenda, čo ste aj vy spomínali, sa zdá byť cesta a možno na zvýšenie tej účasti, alebo teda na úspešnosť toho referenda.
Čo sa týka účasti ľudí na referende, vidím tam asi jedno také riešenie. Nakoľko ľudia majú iné starosti, ako chodiť na referendum, ale mne sa páči riešenie typu a la Belgicko alebo a la Cyprus alebo Austrália - a to je povinná účasť na referende. Alebo možno by sa to dalo iným spôsobom, pokiaľ to nechceme dávať ako povinnú účasť, možno ísť cestou nejakej daňovej odpočítateľnej položky pre tých, čo sa zúčastnia na referende. Motivácia a spôsoby sú, samozrejme, k dispozícii, ale aj bez toho, že by sme znížili dôležitosť toho referenda ako takého. Čiže ja som toho názoru, že tá dôležitosť toho referenda, aby bolo iba v kľúčových rozhodnutiach, ktoré sa týkajú budúcnosti štátu, by mala byť zachovaná, a tak, už ako som povedal, aj kvôli tomu, aby to potom nezneužívali nejaké separatistické hnutia alebo extrémisti na Slovensku, ktorých máme z rôznych spektier plno.
Čiže z tohto dôvodu dovolím si povedať, že sa dá diskutovať podľa môjho názoru, už aj SMER to v minulosti otváral, túto diskusiu, ohľadom témy zníženia kvóra referenda, ale tento návrh, ako je urobený, myslím si, že to práve týmto spôsobom nerieši.
Ďakujem.