Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rady, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho, ale chcem využiť prítomnosť predsedu rady aj na to, aby som ocenil prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, pracuje veľmi dobre. A podklady a hodnotenia, ktoré pripravuje, či už návrhu rozpočtu alebo plnenia rozpočtu sú naozaj veľmi dobrým podkladovým materiálom, myslím, pre každého poslanca, ale aj pre verejnosť ako takú. Takže chcem oceniť prácu rady, chcem vyjadriť spokojnosť nad tým, že sme boli schopní prijať ústavný zákon a že naozaj v tomto zmysle sa aj transparentnosť, aj nezávislá kontrola rozpočtového procesu výrazne posilnila.
Ale zároveň chcem využiť tú príležitosť na to, ak teda už tu máme pána predsedu, a nechcem teda hovoriť teda o správe, ktorá bola predložená ešte v auguste, čo nie je chyba, samozrejme, rady, že o nej rokujeme až teraz, to je dôsledok toho, že vždy sme končili skôr, ako sme prerokovali potrebné body, chcem využiť prítomnosť pána predsedu na to, aby som sa ho spýtal, a dúfam a predpokladám, že mi odpovie vo svojej záverečnej reči na to, aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ak neexistuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aké je jeho osobné stanovisko k tomu, že zo strany vlády a ministerstva financií došlo, podľa môjho názoru, k evidentnému vedomému obchádzaniu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpokladám, že pán predseda vie o tom, čo budem hovoriť, ale ak by to náhodou nevedel, tak to poviem. A poviem to veľmi stručne možno aj pre kolegov.
Súčasťou ústavného zákona, a teda tých pravidiel, ktoré sme schvaľovali, je aj pôsobnosť dvoch výborov, Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy. V zásade ide o to, že týmto sa chcela odpolitizovať debata o tom, aké majú byť príjmy. Malo sa to ponechať na odborné odhady pracovníkov ministerstva financií, ktoré budú verifikované nezávislými, renomovanými analytikmi z inštitúcií, ako sú banky, Štatistický úrad a tak ďalej.
A faktom je, že návrh zákona, návrh rozpočtu, tak ako bol schválený, myslím, 15. októbra vo vláde, vychádzal z takého odhadu príjmov, ktorý bol vlastne daný na základe odhadu ministerstva financií, ktorý bol verifikovaný vo Výbore pre daňové prognózy.
Čo sa ale stalo potom? Už keď tu bol dva týždne vlastne rozpočet, tak sa konalo ešte jedno zasadnutie Výboru pre daňové prognózy. A konalo sa vo štvrtok 20. novembra. Na tomto výbore sa len zakomponovali do toho odhadu tie zmeny v daniach a odvodoch, ktoré súviseli s uplatnením odpočítateľnej odvodovej položky, ktorá znížila odvodové príjmy. A Výbor pre daňové prognózy akceptoval odhad ministerstva financií, ktorý bol v tom, o koľko sa znížia odvody zavedením odvodovej odpočítateľnej položky. A došlo aj k nepatrnému zvýšeniu dane z príjmov fyzických a právnických osôb z tohto titulu. Ale to nie je podstatné. Čiže de facto daňový výbor posudzoval len túto jednu zmenu.
O pár dní na to, o štyri dni na to, 24. 11. 2014 v pondelok sa konala schôdza Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, na ktorom boli schválené poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ale boli pripravené, samozrejme, na ministerstve financií, boli schválené za prítomnosti ministra financií, ktoré zvýšili daňové príjmy o 300 mil. eur. Zvýšili sa tak príjmy o 300 mil. eur. Zároveň tieto peniaze sa nerozpustili vo výdavkoch, ale vytvorila sa rezerva, to je iná ako tá, o ktorej hovoril Jožo Kollár, ktorá bola na nepredvídateľne makroekonomicky horší vývoj, ale tu sa vytvorila 300-miliónová rezerva na lepší výber daní. A nerozpustili sa tie peniaze vo výdavkoch. A teda povedalo sa, že použijú sa len vtedy, keď ten výber daní bude lepší, čo síce má istú logiku, ale zároveň som presvedčený, že ide o obchádzanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, po prvé, tento odhad nebol verifikovaný a posúdený Výborom pre daňové prognózy a neobstojí tvrdenie ministra financií, ktoré povedal tu za týmto rečníckym pultom, že už na to nebol čas, pretože je evidentné, že 20. 11. výbor sedel, Výbor pre daňové prognózy zasadal. A nech mi nikto nehovorí, že nápad ministerstva zvýšiť daňové príjmy o nejakú rezervu sa zrodil počas víkendu. A v pondelok to tu odsúhlasili koaliční poslanci, samozrejme, vo výbore a potom to bolo schválené v pléne.
Prečo to podľa mňa je obchádzanie nielen z hľadiska formálneho, ale teraz by som to rád vysvetlil, prečo je to zlé z hľadiska vecného. Z hľadiska vecného je to zlé preto, že, už to tu zaznelo, aj Jožo Kollár o tom hovoril a spomenul to aj predseda rady, nám chýba zákon o výdavkových stropoch a že výdavkové stropy by boli omnoho efektívnejším nástrojom toho, aby sa nemíňalo viac, ako je potrebné míňať, a aby sa robila zodpovedná rozpočtová politika. Dnešná vláda, vláda Roberta Fica a minister Kažimír sa osobne tomu bráni, a to preto, že, samozrejme, by ich to obmedzovalo v míňaní.
Chcem ale povedať, že týmto nielenže sa bránia prijatiu zákona o výdavkových limitoch, lebo tým, že umelo navýšili príjmy o 300 mil. eur, si vytvorili potenciálne väčší priestor pre prípad, ktorý sa môže stať a na ktorý upozorňuje vo svojom stanovisku k rozpočtu aj rada, že ak sa naplnia riziká, ktoré v rozpočte sú, tak sa môže stať, že v budúcom roku ten dlh prekročí znovu hranicu 55 % a potom by to znamenalo, že v roku budúcom, v roku 2015, keď bude vláda pripravovať rozpočet na volebný rok 2016, vo volebnom roku by musela zmraziť objem výdavkov na úroveň roka 2015. Čiže tu došlo jednoducho k tomu, že týmto umelým navýšením príjmov, ktoré nie je podložené a nie je verifikované Výborom pre daňové prognózy, napriek tomu, že mohlo byť také z časového hľadiska, sa vytvára 300-miliónový vankúš nielen pre prípadný lepší výber daní, ale v akomkoľvek prípade, či lepší výber daní bude alebo nebude, ale aj na to, že ak sa presiahne hranica dlhu 55 % v roku 2015, tak vo volebnom roku 2016 bude ten objem peňazí, ktoré sa budú dať rozdeliť aj pri predpoklade zmrazenia výdavkov na úrovni roku 2015, o 300 mil. eur väčší.
Čiže je evidentné, že vláda Roberta Fica a ministerstvo financií ako také sa nielen bráni výdavkovým limitom, ale zároveň obchádza ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom dané kompetencie Výboru pre daňové prognózy na to, aby umelým spôsobom si navyšovalo potenciálny priestor na väčšie výdavky, ako by to bolo, ak by k takémuto obchádzaniu nedošlo.
Preto zopakujem tú otázku. Tá otázka je: Aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k takémuto, podľa môjho názoru, jednoznačnému obchádzaniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, k obchádzaniu kompetencií Výboru pre daňové prognózy, a ak také stanovisko rada nemá, tak aké je stanovisko predsedu rady k tejto skutočnosti? Ďakujem pekne.
