Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rady, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho, ale chcem využiť prítomnosť predsedu rady aj na to, aby som ocenil prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, pracuje veľmi dobre. A podklady a hodnotenia, ktoré pripravuje, či už návrhu rozpočtu alebo plnenia rozpočtu sú naozaj veľmi dobrým podkladovým materiálom, myslím, pre každého poslanca, ale aj pre verejnosť ako takú. Takže chcem oceniť prácu rady, chcem vyjadriť spokojnosť nad tým, že sme boli schopní prijať ústavný zákon a že naozaj v tomto zmysle sa aj transparentnosť, aj nezávislá kontrola rozpočtového procesu výrazne posilnila.
Ale zároveň chcem využiť tú príležitosť na to, ak teda už tu máme pána predsedu, a nechcem teda hovoriť teda o správe, ktorá bola predložená ešte v auguste, čo nie je chyba, samozrejme, rady, že o nej rokujeme až teraz, to je dôsledok toho, že vždy sme končili skôr, ako sme prerokovali potrebné body, chcem využiť prítomnosť pána predsedu na to, aby som sa ho spýtal, a dúfam a predpokladám, že mi odpovie vo svojej záverečnej reči na to, aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ak neexistuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aké je jeho osobné stanovisko k tomu, že zo strany vlády a ministerstva financií došlo, podľa môjho názoru, k evidentnému vedomému obchádzaniu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpokladám, že pán predseda vie o tom, čo budem hovoriť, ale ak by to náhodou nevedel, tak to poviem. A poviem to veľmi stručne možno aj pre kolegov.
Súčasťou ústavného zákona, a teda tých pravidiel, ktoré sme schvaľovali, je aj pôsobnosť dvoch výborov, Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy. V zásade ide o to, že týmto sa chcela odpolitizovať debata o tom, aké majú byť príjmy. Malo sa to ponechať na odborné odhady pracovníkov ministerstva financií, ktoré budú verifikované nezávislými, renomovanými analytikmi z inštitúcií, ako sú banky, Štatistický úrad a tak ďalej.
A faktom je, že návrh zákona, návrh rozpočtu, tak ako bol schválený, myslím, 15. októbra vo vláde, vychádzal z takého odhadu príjmov, ktorý bol vlastne daný na základe odhadu ministerstva financií, ktorý bol verifikovaný vo Výbore pre daňové prognózy.
Čo sa ale stalo potom? Už keď tu bol dva týždne vlastne rozpočet, tak sa konalo ešte jedno zasadnutie Výboru pre daňové prognózy. A konalo sa vo štvrtok 20. novembra. Na tomto výbore sa len zakomponovali do toho odhadu tie zmeny v daniach a odvodoch, ktoré súviseli s uplatnením odpočítateľnej odvodovej položky, ktorá znížila odvodové príjmy. A Výbor pre daňové prognózy akceptoval odhad ministerstva financií, ktorý bol v tom, o koľko sa znížia odvody zavedením odvodovej odpočítateľnej položky. A došlo aj k nepatrnému zvýšeniu dane z príjmov fyzických a právnických osôb z tohto titulu. Ale to nie je podstatné. Čiže de facto daňový výbor posudzoval len túto jednu zmenu.
O pár dní na to, o štyri dni na to, 24. 11. 2014 v pondelok sa konala schôdza Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, na ktorom boli schválené poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ale boli pripravené, samozrejme, na ministerstve financií, boli schválené za prítomnosti ministra financií, ktoré zvýšili daňové príjmy o 300 mil. eur. Zvýšili sa tak príjmy o 300 mil. eur. Zároveň tieto peniaze sa nerozpustili vo výdavkoch, ale vytvorila sa rezerva, to je iná ako tá, o ktorej hovoril Jožo Kollár, ktorá bola na nepredvídateľne makroekonomicky horší vývoj, ale tu sa vytvorila 300-miliónová rezerva na lepší výber daní. A nerozpustili sa tie peniaze vo výdavkoch. A teda povedalo sa, že použijú sa len vtedy, keď ten výber daní bude lepší, čo síce má istú logiku, ale zároveň som presvedčený, že ide o obchádzanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, po prvé, tento odhad nebol verifikovaný a posúdený Výborom pre daňové prognózy a neobstojí tvrdenie ministra financií, ktoré povedal tu za týmto rečníckym pultom, že už na to nebol čas, pretože je evidentné, že 20. 11. výbor sedel, Výbor pre daňové prognózy zasadal. A nech mi nikto nehovorí, že nápad ministerstva zvýšiť daňové príjmy o nejakú rezervu sa zrodil počas víkendu. A v pondelok to tu odsúhlasili koaliční poslanci, samozrejme, vo výbore a potom to bolo schválené v pléne.
Prečo to podľa mňa je obchádzanie nielen z hľadiska formálneho, ale teraz by som to rád vysvetlil, prečo je to zlé z hľadiska vecného. Z hľadiska vecného je to zlé preto, že, už to tu zaznelo, aj Jožo Kollár o tom hovoril a spomenul to aj predseda rady, nám chýba zákon o výdavkových stropoch a že výdavkové stropy by boli omnoho efektívnejším nástrojom toho, aby sa nemíňalo viac, ako je potrebné míňať, a aby sa robila zodpovedná rozpočtová politika. Dnešná vláda, vláda Roberta Fica a minister Kažimír sa osobne tomu bráni, a to preto, že, samozrejme, by ich to obmedzovalo v míňaní.
Chcem ale povedať, že týmto nielenže sa bránia prijatiu zákona o výdavkových limitoch, lebo tým, že umelo navýšili príjmy o 300 mil. eur, si vytvorili potenciálne väčší priestor pre prípad, ktorý sa môže stať a na ktorý upozorňuje vo svojom stanovisku k rozpočtu aj rada, že ak sa naplnia riziká, ktoré v rozpočte sú, tak sa môže stať, že v budúcom roku ten dlh prekročí znovu hranicu 55 % a potom by to znamenalo, že v roku budúcom, v roku 2015, keď bude vláda pripravovať rozpočet na volebný rok 2016, vo volebnom roku by musela zmraziť objem výdavkov na úroveň roka 2015. Čiže tu došlo jednoducho k tomu, že týmto umelým navýšením príjmov, ktoré nie je podložené a nie je verifikované Výborom pre daňové prognózy, napriek tomu, že mohlo byť také z časového hľadiska, sa vytvára 300-miliónový vankúš nielen pre prípadný lepší výber daní, ale v akomkoľvek prípade, či lepší výber daní bude alebo nebude, ale aj na to, že ak sa presiahne hranica dlhu 55 % v roku 2015, tak vo volebnom roku 2016 bude ten objem peňazí, ktoré sa budú dať rozdeliť aj pri predpoklade zmrazenia výdavkov na úrovni roku 2015, o 300 mil. eur väčší.
Čiže je evidentné, že vláda Roberta Fica a ministerstvo financií ako také sa nielen bráni výdavkovým limitom, ale zároveň obchádza ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom dané kompetencie Výboru pre daňové prognózy na to, aby umelým spôsobom si navyšovalo potenciálny priestor na väčšie výdavky, ako by to bolo, ak by k takémuto obchádzaniu nedošlo.
Preto zopakujem tú otázku. Tá otázka je: Aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k takémuto, podľa môjho názoru, jednoznačnému obchádzaniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, k obchádzaniu kompetencií Výboru pre daňové prognózy, a ak také stanovisko rada nemá, tak aké je stanovisko predsedu rady k tejto skutočnosti? Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Nechcel som vystupovať, ale musím. Rozumiem motívu pána poslanca Matoviča, že chce vystaviť Roberta Fica konfrontácii s jeho vlastnými sľubmi a demaskovať jeho populizmus a jeho falošnosť. Tomu chápem a tomu by som, aj tlieskam.
Na druhej strane vecne musím povedať, že zníženie dane z pridanej hodnoty je krokom späť, by bolo krokom späť, ona samozrejme neprejde, a naviac by nemalo tie efekty, o ktorých pán poslanec hovorí. A naviac politicky, a to by som, najmä preto som vystúpil, aby som povedal túto poslednú časť, politicky je samozrejme veľmi populárne, ale všetkých tých opozičných poslancov, respektíve poslancov tých politických strán, ktorí za takýto návrh budú hlasovať, v budúcnosti vystaví do situácie, kedy budú samozrejme pod tlakom, keď prevezmú vládnu zodpovednosť, vystavujú sami seba otázke: dobre, prečo ste to neurobili, keď ste vo vláde boli? Teda prečo to neurobíte, keď vo vláde budete? A ja vám garantujem, že to neurobíte. Neurobíte to najmä z fiškálnych dôvodov.
A teraz o tých vecných dôvodoch, prečo by to ani nebolo dobré urobiť.
My sme mali dve sadzby dane z pridanej hodnoty a na potraviny bola nižšia sadzba. Keď sme zjednocovali DPH-áčku na 19 %, tak na potraviny bola 10-percentná a na ostatné, na potraviny, lieky, knihy, časopisy bola 10-percentná, na ostatné tovary a služby bola 20-percentná. Zjednotili sme to na 19 %, čo zvýšilo ceny a zvýšilo to teda aj životné náklady ľuďom. Zároveň sme ale zrušili niektoré dane a znížili priamu daň, daň zo zisku, čo vykompenzovalo toto zvýšenie životných nákladov a pre tých naozaj chudobných to bolo riešené cez sociálnu sieť. Takto je to omnoho lepšie, pretože sa nedeformuje daňový systém. A naviac sa ukázala, lebo máme precedens zníženia z 20 na 10, a to je zníženie kníh za prvej Ficovej vlády, ak si pamätáte, lieky a knihy Ficova vláda znížila z 20 na 10 percent. Ceny sa neznížili, ceny sa neznížili, čo je nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch sa ukazuje, že zníženie nepriamych daní sa nemusí premietnuť a väčšinou sa ani nepremietne do adekvátneho zníženia cien, ale zvýši sa zisková marža tých, ktorí takéto tovary a služby poskytujú alebo predávajú.
Po druhé, nie je pravda, že najviac za potraviny, áno, relatívne najviac z hľadiska spotrebného koša vydávajú nízkopríjmové skupiny, ale z hľadiska absolútneho objemu výdavkov, samozrejme, čím bohatšia rodina alebo bohatší daňovník, ak chcete, tak v absolútnom vyjadrení vydáva viac za potraviny, ktoré by boli zdanené nižšie. Čiže nie je pravda, že tým budete dotovať adresne len chudobných. Budete tým dotovať aj bohatých a nie a nie adresne. Čo sa týka, čiže ak chcete robiť sociálnu politiku štedrejšiu, tak ju robte adresne cez sociálny systém a nie cez deformácie daňového systému.
A tretia poznámka je tá, že špeciálne vyššie zdaňovanie niektorých subjektov, či už ako ich nazveme, banky alebo regulované alebo monopoly, zhoršujú podnikateľské prostredie. Či sa vám to páči alebo nie, je to tak a v konečnom dôsledku tie priame a nepriame efekty nie sú pre ekonomiku pozitívne. Pozrite sa, čo sa deje v Maďarsku. Orbán robí presne toto.
Čiže nechcel som pôvodne vystúpiť, musel som vystúpiť. Rozumiem tomu politickému účelu, demaskovať falošnosť a falošný populizmus Roberta Fica, ktorý je falošným populistom, ale z hľadiska vecného musím konštatovať, že tie škody, ktoré by to napáchalo, aj teraz hneď, ale zároveň z hľadiska budúcnosti, že jednoducho to znamená implicitný záväzok všetkých, ktorí, ktorí za také niečo hlasovať budú, aby v budúcnosti niečo také urobili, alebo aspoň vedeli vysvetliť, prečo to neurobia, keď dnes za to hlasovali.
Čiže chcem rovno aj avizovať, že ja za takýchto návrh hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.