Videokanál poslanca

Vážení, no k pánovi poslancovi Galisovi. Tak není to celkom v obraze. Nechcem hovoriť, že to je hlúpy argument, že na Vatikán sme dali a sem, na šport nedáme. Na Slovenský historický ústav v Ríme, to nesúvisí nijako s Vatikánom, sme dali 76 000 euro na celý rok. Zato ani jeden plot okolo štadióna neurobíte. Takže toto proste porovnávať je také troška nepatričné. Prepáčte mi.
Regionálny šport je, samozrejme, že dôležitý. Ale keď sa to nazve, že je to "podpora športových podujatí nižších skupín" alebo "podpora regionálnych športových podujatí" alebo "podpora regionálneho športu", no, alebo nákup "športových podujatí", no, hokejok alebo čo ja viem čo, tak je to seno-slama bez kvantifikácie. A keby aspoň v dôvodovej správe to niekto vysvetlil, ale tá dôvodová sa nezmenila o nič. Ostala tak jako v prvom čítaní. A není to dôstojné, keď poslanci, my tu vyprávame, a nikto si to nevšimne, no.
Samozrejme som mohol napísať zmenu, ale aj tak by to neprešlo. Takže. Včera ste nás nazvali potkanmi, tak potkany nebudú písať zmeny na zákon, ktorý nie je dobrý.
Ale ja dúfam, že prejde, chvalabohu, len upozorňujem, že treba, aby to malo štábnu kultúru, čo to skutočne nemá.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, aj druhá pani podpredsedníčka. Ja nebudem veľmi radostný. Budem troška kritický, pán minister, nehnevajte sa na mňa. Kto by nechcel podporiť šport, tak nech dvihne ruku. Samozrejme, každý s veľkou radosťou ho musí podporiť a teší sa, že to je takto. Len zdá sa mi, že ten zákon, tak jako bol v prvom čítaní, aj v druhom sa proste nezmenil celkom nič. Napriek tomu, že v rozprave sme tu veľa vyprávali, čo by bolo treba tam zmeniť.
Ja som nedávno tu v Národnej rade diskutoval k správe o členstve Slovenska v Európskej únii 2012. Zhodnotil som ju pozitívne a v rozprave som ministrovi Lajčákovi dal 15 otázok a poznámok, rôznych politologických a geopolitických. No on v odpovedi na ne nereagoval, ale uistil ma, že mi na ne odpovie v dvojstránke, čo som si myslel, že na svätého Dindy mi odpovie. Ale včera som dostal odpoveď. Tu ju mám, desaťstranovú. Na každú moju z 15 otázok som dostal naozaj veľmi kvalifikovanú odpoveď čo, ako a prečo. No tak mu za to ďakujem. A tomu sa povie štábna kultúra a profiprístup teda k veci, no.
Tak, bohužiaľ, práve v súvislosti s touto novelou to nemôžem konštatovať, pretože tiež tu bola rozprava, na ktorej sa hovorilo, ale hovorím, nič sa nezmenilo. Tak si myslím, že na ministerstve školstva máme dobrého ministra, ale ktorý nemá dobrých úradníkov. Platí to pre tých, čo pripravovali tento zákon. Aj v druhom čítaní konštatujem, že nie je dobre pripravený. Ja som sa rýchlo chcel pozrieť na to, čo prišlo z tých výborov. Ale tam je len zmena termínu, no, čiže to by nebol problém.
Pred mesiacom bolo prvé čítanie. Ja som sa tam pokúsil niečo povedať k tomu. Výborne, radšej šport ako drogy. Ale tie konštruktívne pripomienky, ktoré sme tam spomenuli, sa absolútne minuli cieľa a ostalo tak, jak to je, no. Dodalo sa tam akurát, nákup športových podujatí, čo je rozumné, tam dodať. Ale ostalo tam, podpora regionálneho športu za a), za b) podpora regionálnych športových podujatí. Tak zas sa pýtam, že to je to isté. Tak aký je rozdiel medzi tým a tým? Načo tam treba mať dva body? Alebo za c) podpora športových podujatí nižších skupín. Čo to znamená? Kto je nižšia a kto je vyššia skupina? No tak v zákone už takáto nejasnosť by určite nemala byť, no. Tak možno vyšších skupín, tých stredných skupín? Ja neviem akých. Proste, je to tak do počtu tam, no.
A hneď ako za e), alebo d) je to teraz, "projekty na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameranej predovšetkým na deti a mládež". Tak moja poznámka bola, že voľajaký štadión, keď je postavený už, samozrejme aj deťom, aj mládeži, aj všetkým, je tuná pre všetkých, no. Len je tam päť bodov a pomiešali sa body, na ktoré treba 300 eur, kúpiť športové tieto, alebo nejaké ceny, alebo neviem čo, s možno so 100-miliónovou výstavbou nového štadióna, no. A to tam mi tiež chýbalo, nejaká kvantifikácia tých jednotlivých bodov. Žiadal som o určité limitovanie tých bodov, čo sa, sa nestalo. Dôvodová správa, no, v dôvodovej správe sa to mohlo vysvetliť, opísať. Minule som povedal, však tá opisuje len tých päť bodov a, b, c, d, e a má 13 riadkov. Teraz má znova 13 riadkov a znova opisuje len tie body a, b, c a d. No dodá tam občas nejaké sloveso, no.
Tak isto nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a VÚC-ky, čo je fajn. Ale teda odkiaľ sa zoberú tie milióny alebo desiatky miliónov? No pán minister minule hovoril, že možná TIPOS, alebo možná nejakí podnikatelia. Ale o tom tam nie je ani slovo. Čiže to je tiež zaujímavá otázka, že keď teda to nebude mať žiadny dopad a bude možné na základe toho postaviť nový štadión, tak by sme sa mali aspoň dozvedieť, že teda odkiaľ zoberieme tie peniaze? No. A potom vzniká aj otázka, teda prečo akurát Úrad vlády o tom musí rozhodovať? Prečo? Neviem, kto to je Úrad vlády, či to je premiér alebo jeho úrad? Alebo čo? Prečo nie ministerstvo školstva alebo komisia? Prečo nejaká nadácia, ktorá bude toto, bude dávať, no? Čiže toto mi troška znie politicky, že proste dávať. Najmä so stúpajúcim časom to bude stále zaujímavejšie.
Ja si myslím, že tých úradníkov, ktorí toto pripravovali, ktorí si nevypočúvali tuná našu rozpravu v prvom čítaní, že treba mierne, pán minister, pokefovať. Tak by som to po slovensky povedal, no. A je zaujímavé, že tri výbory, ktoré to sledovali, že si to vôbec nevšimli, takéto základné rozpory. Čiže vyslovujem domnienku, pán minister, a to chce byť vtipom, že vy ste ako prezident Havel, ktorý mal sto poradcov, a jeden bol výborný, ale nevedel, že ktorý to je. Takže dúfam, že to není u vás tak. Takže prepáčte, troška ironicky. Ale ja som v športe, ja som doma. Aj včera som hral ráno ping-pong v hale. Potom sme si boli zaraňajkovať, ale tuná som bol. Za chvíľu budem hrať futbal. V stredu hráme. Čiže futbal je dôležitá vec, bez nej umriete za chvíľočku a pôjdete na cintorín, ale toto sa mi zdá trošička zákon odflákaný. Prepáčte, že to hovorím ešte raz.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte pár svojich takých osobných skúseností v prvom čítaní k tomuto zákonu. Vítam ho, určite posúva veci k lepšiemu a teším sa, že proste o ňom tu debatujeme.
Určite exekúcia je veľmi dôležitá pre náš život, ale môže byť aj negatívnym pôsobením, nielen pozitívnym. Pri, ja poviem, raz, keď bola v mojom živote pozitívna, aj keď trvala osem rokov, a raz, keď bola negatívna, a vlastne do dnešného dňa sa to nevyriešilo, áno. A z toho troška zgeneralizujem aj pre ďalšie veci.
Pozitívna. Ja som raz o takom prípade, raz tu hovoril. Proste moja rodina išla v aute, v protismere vletel človek vo veľkej rýchlosti v meste cez zelený pás, rozmlátil ich všetkých. Jeden vnúčik na mieste mŕtvy, celá rodina domlátená, rozbité ruky, nohy, pánev a tak ďalej, no celoživotné následky. Bolo to osem rokov súdov, tí poškodení, čo prežili, dostali pár tisíc, možno 10 000 korún, viac ako 20 to nebolo za to všelijaké bodovanie a tak ďalej, len ten mladík, teda chlapček, 6-ročný vnúčik, ten vlastne stále bol odsúvaný. Dokonca aj ten advokát hovoril, čo tu, chlap, chcete, ja som bol teda advokát tej poškodenej strany, ja som sa deklaroval tak: však to dieťa je mŕtve, čo od neho chcete, nebuďte, trápny a tak ďalej, no. Čiže tam som len konštatoval to a to. Ešte si myslím, je na mne snáď, že dať do nášho právneho systému nejakú sankciu alebo odškodnenie za nezavinené zabitie dieťaťa v dopravnej situácii, v nehode, čo nateraz u nás nemáme. Skutočne aspoň teda je tomu pár rokov, sme vtedy nemali. Nakoniec sa to nejako vyriešilo tým, že sudkyňa oddelila ten jeden prípad tohto úmrtia, od úmrtia, od toho všetkého ostatného, k tomu znova vrátila a aproximovala právo iných teda štátov, okolitých, európskych, kde toto majú, ale my to stále ešte nemáme. Upozorňujem na to, že ten Trestný zákonník v tomto smere by sa mal nejako zmeniť.
No, ale ešte nebolo vyhraté. Hurá, tak po ôsmich rokoch ako uznala, že treba zaplatiť tým rodičom. Boli to desiatky tisíc korún, už sa presne nepamätám koľko. No ale tak to stálo zas ďalší rok, si poviem, ale potom niekto nám poradil, že exekútor. Tak dali to exekútorovi a ten naozaj sa toho chytil a za dva týždne tie peniaze boli na konte. Takto som bol do tej rodiny, bol som prekvapený, že proste, keď chce, sa to dá. A samozrejme život toho chlapca, ktorý by dneska mal 13 rokov, už sa navrátiť nedá, ale exekútor tam toto všetko ako vybavil.
Pán farár Červený volá (Poznámka vystupujúceho na zvonenie mobilu.), tak to by som mal zdvihnúť, ale radšej až potom. Včera mal 58 rokov.
Dobre. Čiže to je ten pozitívny prípad.
Teraz by som povedal trocha negatívny prípad, ktorý sa vedie doteraz, no. A nemyslím si, že ani týmto zákonom sa nejako zlepší, no. Ja som tak troška si písal knižky, aj som si ich sám vydával, sám distribuoval, druhí hovorili, že aj sám čítal, no. Ale keď dáte knižku už do distribúcie, tak nehovoriac o veľkých poplatkoch 40 - 50 %, tak môže sa stať, že tá distribúcia skrachuje, alebo kníhkupectvo skrachuje, čo je menej škodná, ale keď distribúcia veľká skrachuje, tak potom je to horšie, no. Tak čo ja viem, skrachovalo, volá sa to, že KD Slovakia, už, tak sa mi, teraz mi to napadlo, distribúcia s veľkými skladmi kníh skrachovala. Dobre, mal som tam asi za 14 tisíc, v tom čase, to je 15 rokov tomu, knižky. To boli lacné knihy. No pán exekútor, volal sa Kozmon, ma hneď ubezpečil, že aj všetky ich pohľadávky, listom, že je tam veľký majetok, že sa nemusíme o to obávať, a tak ďalej, že sa to vyrieši, no. Tak sa týždne, mesiace, roky nič nedialo, stále som si pýtal svoje zabavené knihy, tie mi nevrátili, ale vzápätí sa objavili, že už ich predávajú, manželke majiteľa toho exekvovaného, v kníhkupectve, kde ich možná do dnešného dňa predávajú, no. Ale ja som dúfal, že pán Kozmon to nejakým spôsobom nahradí, no. Potom asi po pol roku som už išiel na tú adresu, už exekútor bol zrušený, telefón neexistoval, všetko sa to už vlastne skončilo a žiadny list, žiadne uvedomenie tých všetkých postihnutých, lebo tých distribútorov bolo veľmi veľa. Ja viem, že nikdy nedošlo, kde by povedali, že jak to vlastne skončí. Tak som sa na 14 000 vykašľal, nič sa nestalo, je to tiež už veľa rokov, ale tam som videl, že to môže aj nefungovať, no.
Teraz troška k tým záverom v podstate, no k tým seniorom. Tak ja keď medzi nich chodím ako predseda Združenia kresťanských seniorov, tak im často hovorím, aj troška nadávam, že nepožičiavajte si, najmä nie od takých rôznych ľudí, ktorí vám aj bez kontroly vášho majetku, bez záruk všetko dávajú. Ináč mali by sa tieto bezzáručné a bez kontroly a bez všetkého obmedziť reklamy na to. Však je to na každom stĺpe, stále v televízii. A ľudia, ktorí nemajú peniaze, fajn, skúsime, no a potom sa to už s nimi vezie. Takých príkladov je veľa a aj bude ešte stále viac, no. Tiež im pripomínam, že majú svoje deti, podľa zákona o rodine aj ony by mali pomôcť. Tiež im pripomínam, tak nemusíte všetko mať, ale proste nemusíte si požičiavať, no.
Iné sú veci tých nebankových subjektov, hoci aj tam si myslím, že štát mal podstatne viac vtedy zasiahnuť do toho a spraviť kontrapropagandu, že to je svojím spôsobom lotéria, na ktorú veľa ľudí doplatilo. A ja poznám takých, čo dostali z reštitúcie pár miliónov, dali to tam a za mesiac už nemali nič. Sedeli desať rokov v base a takto to všetko dopadlo, no. Čiže u seniorov je to iste aj vina ich, nich, iste aj vina ich okolia, že im nepomohlo, aj vina detí alebo rodiny, občas, ale proste tých čísel je tak veľa, že určite zmeniť zákon, aby to nebolo 60 % životného minima, čo je tých slávnych 116 euro, ale aby to bolo aspoň životné minimum, to znamená tých 194 euro, to by, myslím, bolo humánne a ľudské a normálne. Čiže v druhom čítaní by som si dovolil dať taký návrh, aby ten § 40 sa zmenil tak, že exekúcii nepodliehajú tí, tí, tí a aj dôchodkovia, dôchodci do životného minima, ktoré sa mení teda podľa situácie tuná. Ale to bude teda až na druhé čítanie.
No to sú len také veľmi rýchle poznámky. Ešte, aby som niečo nezabudol. Tiež, a toto troška s tým nesúvisí, by bolo treba naozaj obmedziť tie surové reklamy na lieky. Niekto už pekne povedal, že chcem pozerať reklamy a stále musí mať film, to je strašné, lebo už je toho toľko tam, že naozaj nevie, čo je čo. Čiže obmedziť reklamy na všetko a najmä na lieky. Však niekedy vás bolela hlava, dali ste si acylpyrín, dneska máte toľko možností, že zblbnete z toho a umriete. Obmedziť reklamy na všelijaké iné nekalé veci, je ich dosť veľa, aj pre deti, ktoré sa nehodia. A tak isto obmedziť reklamy na tieto pôžičky bez záruky. Bola by zaujímavá štúdia, možno nejaký doktorand by sa tomu mohol venovať, že za aké pôžičky, pár stoeurové Hlina tu hovorí, a zoberú celý dom alebo byt človeku, ktorý to nevie splatiť.
Tak neviem, či to naozaj je takýto horor, ale proste tu by štát mohol zasiahnuť, že tak jak sa pornoreklamy nemôžu dávať, čo ja viem do 22.00 hod., tak by sa nemali dávať ani tieto reklamy, o ktorých som hovoril, do 22.00 hod., ale potom, keď už iba to nepozerajú ľudia, ktorých by to mohlo takto zadlžiť a zničiť im celý život.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, minule, keď sme odtiaľto odchádzali, tak sme boli nazvaní potkanmi, že odchádzajú. Takže by som očakával, že niekto tých potkanov buď privíta, alebo ten názov zmení. Takže to si dovoľujem povedať ako poznámku bez hlasovania. Len nejako, tak sa nejako v koži potkana nie dobre cítim.

Áno, už mám zvuk, dobre. Ja by som doplnil tuná kolegu v súvislosti s pánom naším prezidentom. Samozrejme, si ho, našu hymnu, zástavu, jeho, prezidenta si treba ctiť, ale už náš prezident prekročil svoje limity. A práve na Generálnu prokuratúru má dlhodobú smolu. Bol ním, generálnym prokurátorom, do 2. marca ´92, keď bol neslávne odvolaný, pretože veci nechal ležať, nekonal, nevyšetroval. Sedel vo federálnej vláde, ale vždy mlčal, nepovedal ani jedno proslovenské slovo. Ako povedal vtedajší prezident, nereflektoval volania doby po silnejšom ťahu proti vyšetrovaniu komunizmu.
Po víťazstve Mečiara v ´94, keď tu bola noc dlhých nožov, keď vyhodili všetkých funkcionárov opozície, Slovensko malo prvýkrát možnosť zaniesť pápežovi vianočný stromček a tam predseda Národnej rady Gašparovič 17. decembra ´94 pri sadení slovenskej lipky vo Vatikáne povedal také zaujímavé vety, že "tu kedysi krutovládcovia Ríma mučili kresťanov. Umučený kresťan nemal nenávisť v srdci, pretože mučeník je ten, ktorý miluje pravdu, za ktorú zomiera, miluje aj svojho nepriateľa. Nech je slovenská lipka symbolom tolerancie a lásky. Tak ako hovorí evanjelium sv. Matúša, milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia" a tak ďalej, a tak ďalej.
Poviem, tých škandálov bolo strašne veľa. Nechcem ich spomínať, neústavné zákony - bolo ich 23, divoká privatizácia, odoberanie mandátu poslanca a tak ďalej. Prezidentovi dva roky nezáležalo na funkčnosti Generálnej prokuratúry, paralyzoval ju a nekonaním porušil a porušuje ustanovenie ústavy, ktoré mu ukladá, aby zabezpečil riadny chod ústavných orgánov. Moja skromná rečnícka otázka je, prečo sa nepočkalo a nepočkal na výrok pani Macejkovej, prezidentovej pravej ruky, ktorá vlastne vždy urobí, čo sa od nej očakáva, a vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som vinou osudu sa dostal medzi dva mlyny, armádno-vnútracké loby, tak neviem, čo vám ja ešte poviem také, čo tu dneska nezaznelo, ale snažil som sa vo svojom príspevku škrtať, aby som hovoril len to, čo tu snáď ešte nezaznelo.
Určite si myslím, že táto schôdza má zmysel. Dozvedeli sme sa tu zaujímavé veci, ináč sa to dozvedáme iba kdekade z médií, raz tak, potom ináč. Človek z ulice, a ja sa k nemu hlásim, určite by chcel vedieť o tom viac.
Trocha tých osobných útokov tu bolo mnoho a to ma aj utvrdilo v tom, že dobre, že som podpísal, aby táto schôdza bola, ale dobre, že som nepodpísal odvolanie ministra, Gal..., ministra Glváča. A ani nepodpíšem.
Môj príspevok by chcel byť aj tak trocha nadstranícky a nadpolitický, také by mali byť aj spravodajské služby, nadstranícke a nadpolitické, obávam sa, že nie sú, ale to už je vina asi mnohých rokov. Určite sú tam aj politickí nominanti, čo už, ale musia byť pod kontrolou. A koho, keď nie parlamentu? Zaujímavé, že dnes slovo Vojenské spravodajstvo zaznieva aj v Čechách, aj keď v inom kontexte, ešte sa k tomu trocha vrátim.
Podotýkam, že táto schôdza je plne s programovým prehlásením tejto vlády v zhode. A hneď v bode 5 máme "zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti" a na strane 15 je pekný odstavček: "Boj proti korupcii si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov EÚ a oblasti verejného obstarávania."
Skutočne, o čom tu rokujeme, je teda v zhode s tým, čo si dala do vienka vláda našich istôt.
Naše tajné služby, určite uznávam, sú potrebné, mali by tam byť profíci, dúfam, že aj sú, treba ich však kontrolovať. Kým, keď nie parlamentom? To som už asi povedal. Mal som možnosť po patričných previerkach päť rokov čítať správy a šifry aj vojakov, ktoré určite boli profi pripravené, niekedy snáď trošku dlhé a nadbytočné, ale už vtedy som si všimol, že máme vlastne vybudované dva tunely: jeden vojenský, jeden civilný. Vojenský ten civilný vždy trošku predbehol, ale vládny ten civilný neinformoval, aj keď my diplomati sme vojakov vždy o všetkom informovali. Čiže myslím si, že stačil jeden dvojsmerný tunel a nemuseli byť tunely dva, ako sú aj doteraz.
Určite kontrola u nás neni silnou stránkou na všetkých úrovniach, nielen v súvislosti s vojenskými tajnými službami. Dva roky nemáme generálneho prokurátora, a je to v poriadku. Predseda NKÚ už veľmi dlho nadsluhuje, aj to je asi okej. Vedenie Ústavného súdu je, nechcem povedať, že v servilných rukách, ale aj to je veľké. Vláde to nevadí, no.
Stále obhajovanie všetkých prezidentských rozhodnutí a, povedal by som, aj prúserov, hájenie rôznych divných rozhodnutí Ústavného súdu, dlhodobá nevoľba generálneho prokurátora, NKÚ, myslím si, že aj SMER by už mal pochopiť, že to určite škodí aj ich imidžu a ich percentám, najmä v súvislosti s pánom prezidentom.
Tajné služby musia byť pod kontrolou, a koho iného, keď nie osobitného výboru pre ich kontrolu? Je nešťastné, a tam som sa rozhodol, že vlastne aj tu vystúpim, keď tento výbor zastavil rokovanie ďalšie o tejto otázke. Iste by tam mali byť ľudia preverení aspoň na dôverné a tajné, je ich tam 8 : 7 v prospech koalície, malo by ich, ja si myslím, ako kontrolná záležitosť byť 7 : 8 v prospech opozície, ale to je už, myslím, námet, ktorý povedal pán Vašečka, a určite to rozhodnutie 8 : 7 bolo na základe politickej inštrukcie.
Kto sa teda má zaoberať s týmto prípadom? A kto má kontrolovať vynakladanie najmä finančných prostriedkov na Vojenské spravodajstvo? Táto diskusia už trvá mesiac a stále tie informácie sú protikladné a je to teda, ako keď sa teda rozvádzajú, porozprávate sa s jedným, ten vám nakydá na druhý, potom sa porozprávate s druhým, ten nakydá na prvého, stále neviete, komu máte držať stránku.
A kto iný, ako nie parlament, by mal byť informovaný o tejto veci? Tu sa hovorilo dosť aj o odpočúvaní. Samozrejme, nie je to ďaleká minulosť. Nedávno, včera som sa na blogu pána Dubéciho v SME-čku dozvedel, že napríklad v roku 2012 je ten počet žiadostí na odpočúvanie stále ešte veľmi vysoký. SIS-ka 3 121 a iba 10 zamietnutých, VOS-ka 869, 29 zamietnutých, VSS 70 schválených, 0 zamietnutých, čiže stále máme ročne okolo viac ako 4 000 odpočúvaní, iba 1 % z nich, z tých žiadostí, zamietame.
Ja si myslím, že o odpočúvanie sa netreba báť, ak robíme to, čo je čestné, transparentné, ale to musí byť celoživotný postoj človeka, nie oba oddnes, lebo ak to nebolo celý život, taký človek je vždy vydierateľný a radšej potom verejne nevystupuje.
Iné je aj zamyslieť sa trocha nad rozpočtom tých tajných služieb. Ja nepamätám sa na to už presne, ale keď tu boli rozpočty, videl som, že aj SIS-ka, aj VSS-ka majú pomerne obrovské peniaze, ktoré, ako konštatujem, málokto vieme, na čo sa používajú, aj keď sme v Európskej únii, kde máme 27 našich priateľov. Čiže tá situácia, keď sme boli obklopení nepriateľmi, už dávno nie je. Čiže z toho usudzujem, že, tak jak voľakedy, tá činnosť sa zameriava na vnútorného nepriateľa, teda na ľudí tuná, ktorí žijú na Slovensku. Teda ľudia aj poslanci majú právo vedieť, čo sa s týmito peniazmi robí. Inde kontrolujeme každý halier a súdime sa za pár sto euro a robíme exekúcie seniorov, ale, ale tuná unikajú veľké peniaze, dúfam, že účelne.
Ešte poviem maličkú reminiscenciu v súvislosti s Českou republikou, no. Samozrejme, nie vždy má význam rýchlo opakovať ich metódy práce. Česká republika bola v minulosti jedna z najotvorenejších ekonomík, najviac zviazaná s bankovým finančným systémom sveta, na čo určite aj veľmi doplatila. My, ktorí sme boli pomalší, sme, skôr si myslím, v tom získali.
Poviem aj príklad z minulosti, pri ktorom som troška bol a ktorý zase my sme stratili, že sme sa k nim vtedy nepripojili, no. Išlo o privatizáciu éteru, o licencie na frekvencie v rozhlasoch. Vtedy bol monopol štátnych médií, pred 20 rokmi, a bolo 100 žiadostí na privátne rozhlasy. Bola ustanovená taká komisia, štátne verejnoprávne boli odstránené, aby sa rodila konkurencia, pluralita médií, a v roku ´91 sme dali 15 licencií len Českej republike na frekvencie na rozhlasové vysielanie a Slovensko to odmietlo, nechcelo s tým nič mať a v zásade bolo proti vtedy, no. Česká republika dala na každú stanicu 2 mil. štartovného a Slováci po tom, keď prišiel pán Mečiar do vlády, videli, že, že je zlé a našťastie sme tam mali Rádio Twist, ktoré vtedy ´94 - ´96 silno protimečiarsky vystupovalo. Pamätáte sa na reportáže Lovaša a tak ďalej, prispelo k jeho pádu, no. Čiže tam sme tým, že sme sa nepripojili k tomuto celosvetovému trendu v oblasti rozhlasov, silno zaváhali.
Či sa máme pripojiť teraz k tomu, čo sa tam deje, samozrejme, že si myslím, že rozvážne. To, že povedal pán minister, že "padni, komu padni", to sa mi páčilo, to je dobré heslo. Česi pochopili, že prepojenie podnikateľov na politické špičky je príliš už veľké a že sa tam rozmohlo podnikanie, ktoré by sa dalo povedať - investovanie podnikateľov do volieb, ktoré sa im potom cez štátne zákazky vrátia. To, čo sa tam však stalo, je niečo aj nepredstaviteľné, neviem si predstaviť, že po vládnej Strahovke, ktorú dôverne poznám, naraz behajú kukláči a kdekade zatýkajú politikov, lobistov, poradcov, čiže bolo to také riešenie šokom, ktoré teda prežili aj oni, aj my. A určite už ako bolo doteraz v Čechách, už odteraz nebude. To som presvedčený.
Aj keď na Slovensku aj v tomto smere vyzývam k rozvážnosti, Česi si určite týmto postupom aj pokazili svoje renomé. A pre nás by mohlo z toho vyplývať aspoň to poučenie, že obmedziť alebo zastaviť spojenie našich holdingov na naše politické špičky, ktoré, bohužiaľ, tu tiež je.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za vyčerpávajúcu prednášku o tomto zákone. Už som sa bál, že nestihneme omšu, lebo dneska katolíci musia ísť do kostola, ale našťastie to stihneme.
Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí.
Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne.
Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť.
A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie.
Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej.
Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť.
Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť.
No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí.
Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem.

Ja som tiež skočil na udičku ako neodborník v energetike. Oceňujem časté vystupovanie pána poslanca na všetky možné témy. Ako bývalý vedec metodologický som vystopoval, že tie všetky vystúpenia majú veľmi podobnú štruktúru. Ja by som takto povedal, že začínate vždy riadnym útokom, spochybňovaním, zosmiešňovaním kdekoho, vždy musíte mať nejakého nepriateľa, ktorý vám škodí a ktorý nám škodí a ktorý nám škodil. Potom tie prejavy sú vždy z takých dvoch, troch rovnakých častí. Ten útok na nepriateľa, aj domnelého, ťažko možno vaše domnienky overiť, fakty dokázať. A potom pripomenutie vlastných pozitívnych aktivít. Vlastne nám to vysvetlíte, o čo tam vlastne kráča, všetci sa tomu tešíme. A nakoniec to, vlastne zákon podporíte, napriek všetkým tým lumpom, ktorý tu dvadsať rokov kradnú, kazia, cigánia a tak ďalej.
Včera ste veľmi neférovo skočili na poslanca Hlinu. Naozaj to bolo určité poníženie a urazenie. Ospravedlniť ste sa nechceli, ale táto metóda bola nedávno veľmi populárna aj v Taliansku, keď pán Beppe Grillo vyskakoval a získal veľmi pekné ocenenie za tieto svoje metódy. Ale už Taliani pochopili, že to takto ďalej nemôže ísť a v komunálnych voľbách včera, predvčerom veľmi prehral. Čiže Slovensku nepatrí štiepiť, rozvaďovať a stavať ľudí proti sebe, ale patrí zjednocovať a dávať ich dokopy. Toto mi v posledných vystúpeniach akosi chýba. Neviem prečo. A vraciate sa k starým metódam minulého parlamentu, keď toho Holjenčíka aj vaša vláda vtedy neodvolala, rok aj neviem koľko mesiacov tam stále bol a bolo ho možné odvolať. Ale ho nikto neodvolal, ba dokonca mnohí ho kryli, zastávali, najmä... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha so mnou súhlasí. Neviem, či to neuškodí mojej politickej kariére ďalšej. Ale súhlasím aj ja s ním, že daň z finančných transakcií je veľmi dôležitá vec. A netýka sa to len toho, že niekto sedí pri počítači, spraví trikrát za deň niečo, lebo to sú stotisícové transakcie cez sto komputerov, cez noci a dni 24-hodinová ekonomika. Čiže tam by bolo čo zdaniť, za to dávajú takú malú daň 0,1 %. Ale iba dvanásť štátov Európskej únie to chce, inde vo svete to je veľmi zriedkavé ešte, bohužiaľ. A všetci sa boja, že ľudia tak či tak potom odídu do tých štátov, kde to nemajú, a poškodia potom ešte vlastnej ekonomike. Čiže treba, aby to zobrali všetci. Daňová harmonizácia je pre nás strašná, niektorí majú dane 40 – 45 %. A vtedy ja stále hovorím: Teda harmonizujme aj penzie napríklad, harmonizujme aj sociálne záležitosti v celej Európe a potom uvidíme aj daňovú harmonizáciu.
K pánovi Kolesíkovi. No ja mám veľmi dobrý vzťah s Marilies Flemming. To je vtedajšia ministerka životného prostredia v Rakúsku. Ona je aj podpredsedníčka seniorov Rakúska. Často som s ňou. Ale o tejto téme sa s ňou nedá hovoriť. Vtedy Rakúsko zavrelo Zwentendorf. Proste šalelo vzhľadom na naše fungujúce elektrárne, bolo vtedy po Černobyle. Čiže mali svoje referendum. Mne sa zdá, že tiež sme to nemali urobiť. Ale ináč by sme sa asi nedostali v tom období do Európskej únie. To bol ich blok. Potom začali aj rokovania spätné, ale tie sa už asi pravdepodobne nedokončili. Taliansko je múdrejšie, Taliansko cez nás vstúpilo do európskej loby, lebo oni to majú tiež zakázané tuším od roku 1983 a tiež ich to veľmi, veľmi mrzí, že nemajú atóm, lebo budúcnosť Európy je v atóme.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel troška zastať môjho predrečníka v tom, že ja som ho zažil, keď som bol v Ríme v rokoch 2000 až 2005. Vtedy sme naozaj boli v čiernej diere Európy po dvojročnom zdržiavaní od záverov pána Mečiara et company. A skutočne včítane komisára Figeľa a premiéra Dzurindu vtedy sme naozaj sa znova dostali tam, aj čo sa týka diskusií o NATO, aj čo sa týka diskusií o Európskej únii. V tom čase máloktorý premiér bol osem rokov premiérom v Európe, tam sa to rýchlo striedalo. Premiéra aj komisára veľmi uznávali a urobili za 2 roky 31 kapitol po mečiarizme, čo nebolo jednoduché. Ale to je fakt už ďaleko. Tak je to odvtedy už veľa rokov, osem rokov najmenej, takže hovorme radšej o dnešku.
Ja by som chcel začať pozitívnymi správami, keď som sa dozvedal, že máme druhý najväčší hospodársky rast v eurozóne, myslím, od pána premiéra, čo je veľmi pozitívne, teda je to nula celá a niečo. Ale zrejme Európa je na tom omnoho horšie. Ďalšia správa je pozitívna, že sme dosiahli asi v súvislosti neviem s čím teraz 73 % úrovne Európskej únie, čo sa týka životnej úrovne. Tak to je tiež veľmi pozitívna vec. Išiel som autom teraz sem a som počul správu, že Česi sú ohrození platbami z Bruselu, pretože neprijali zákon o odpolitizovaní štátnej správy. Ja som bol milo prekvapený, že my sme ho prijali a že teda nie sme ohrození Bruselom skrz tieto, by som povedal, dotácie, aj keď sme ešte určite ďaleko od odpolitizovania štátnej správy.
No teraz k správe. Pán poslanec Martin Fronc povedal, aby to bolo stručne, jasne a rýchlo, lebo asi aj on sa chystá k tomu vystúpiť.
V správe je napísané, že sa každý rok schvaľujú aj odporúčania pre vládu v nasledujúcom období. To mi v nej chýba, pretože nasmerovanie vlády parlamentom aspoň také veľmi všeobecné by sa tam hodilo.
Ďalej, jadrové elektrárne. Samozrejme bolo chybou, že sme Bohunice zavreli, to všetci dobre vieme, bol to veľký tlak vtedy, najmä Rakúska, je to tak, ako to je. Ale pamätám sa, že ešte v roku 2005 chodili delegácie po Európe a lobovali v jednotlivých štátoch, aby sa toto zrušilo, posunulo, odsunulo, a tak ďalej. Tak neviem, či táto aktivita sa už ukončila, lebo však mnohé iné krajiny jadro majú. A je zaujímavé, že my sme dostali omnoho menej na to odstavenie ako napr. Litva a Bulharsko, neviem o dôvode, či je to preto, že sú na tom lepšie alebo lepšie to vylobovali, ale určite Bohunice ešte mohli do dnešného dňa chodiť.
No, Európa. Tam debatujeme o opatreniach, čo sa týka finančnej konsolidácie a tak ďalej. Je to tak správne, sú to vlastne bruselské body. Málo sa venujeme tomu ozdraveniu finančného systému a tam napr. aj zdaneniu finančných transakcií, obmedzovaniu obchodu s dlžníkmi. Napr. ten zákon, ktorý tu je, ja občas spomínam, je jeden veľmi zaujímavý, volá sa Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike svojho času bol, teraz ho znova chcú zaviesť. Ide o to, aby sme choré banky s toxickými dlhmi, investíciami nepodporovali, ale iba tie, ktoré sa venujú výrobe, komercii a takýmto úverom, aby sme podporovali a ostatné aby išli svojou cestou a trebárs aj skrachovali.
Systém garancie vkladov je tiež veľmi dôležitý, len po Cypre, čo sa tam stalo, to sa doteraz poriadne nevysvetlilo. Neviem si predstaviť, ako taká malá krajina, ako je Cyprus, mohla urobiť taký strašný veľký dlh. A málo sa o tom hovorí. A otázka je, či to nehrozí aj nám.
Otázka je troška taká, že Európska únia sporí na opatrenia. A niekde som čítal, že platy štyroch tisíc európskych úradníkov sú väčšie ako platy Angely Merkelovej. Ten, kto ide do Bruselu, vidí, že tam sú väčšinou tí úradníci mladí, čo je pozitívne, ale aj negatívne, pretože mladosť je aj pochabosť a neskúsenosť. Čiže keď 4 000 úradníkov EÚ má väčšie platy ako Merkelová, je to naozaj zvláštne a nie je to sporenie.
Veľmi oceňujem ratifikačnú procedúru a prijatie Chorvátska do Európskej únie. Posilní to určite slovanský prvok tam, možno aj by sme ich mohli bližšie k V štvorke pritiahnuť.
Takisto oceňujem, že tie platby z poľnohospodárstva sa podarilo zvýšiť. Voľakedy to bolo 40 % európskeho rozpočtu, neviem, koľko je to teraz, ale stále to bolo veľmi, veľmi veľa a veľmi, veľmi, by som povedal, umelé až dávanie peňazí do poľnohospodárstva, čo sa nás menej dotýkalo.
Samozrejme, po návšteve Cypru, nedávno sme tam boli, veľmi pochybilo to, že sa raz Turecko dostane do Európskej únie. Keď tam vidíte to rozdelenie, to zamínovanie a to absolútne neuznávanie jednej krajiny Európskej únie, to je Cyprus, tak je to veľmi, veľmi zvláštne.
Teším sa, že sa začne onedlho rokovať aj so Srbskom a s ďalšími krajinami Západného Balkánu. O desať dní alebo o dva týždne ideme ako parlamentná delegácia na návštevu Srbska. Som zvedavý, čo tam uvidíme.
Zaujímavá bola poznámka, že bojová skupina V-4 sa tvorí, na rok 2016 sa pripravuje. Tak by ma tiež zaujímalo, ako stojí budovanie bojovej skupiny V-4 a ako stojí budovanie celkovo ozbrojených síl Európskej únie, o ktorých sa dlho, dlho už hovorí.
O rozvoji a spolupráci je tam rad, nie málo, ale sa hovorí, že sa rozvojová pomoc dala aj Bielorusku a Cypru. Tak to som prekvapený, sú taktiež rozvojovými krajinami, na aké projekty sa to dalo.
Je tam na jednej úrovni takáto veta: „V roku 2012 pokračovali aj rokovania o návrhu nariadenia o právomoci, rozhodnom práve uznávania a tak ďalej vo veciach majetkových režimov manželov a o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, kde spolu s inými štátmi zaujímame opatrný postoj.“ Tak ten opatrný postoj by možno bolo dobré aj troška konkretizovať, aký je naozaj náš postoj a aké sú postoje aj iných štátov k tomuto a kto vlastne tak silno podporuje takúto legislatívu.
K azylovej a emigračnej politike pri dnešnej demografii. Tak mnohé štáty riešia tento svoj vážny nedostatok práve azylovou a emigračnou politikou. V tomto smere Slovensko, myslím, je veľmi opatrené. Na jednej strane je to dobré, na druhej strane možno aj utekajú mnohí odborníci, ktorí by mohli naozaj pomôcť a zároveň aj stať sa platnými našimi občanmi.
Je tam veta, že niektoré štáty zneužívajú bezvízový styk. Tak by ma zaujímalo, ktoré sú to teda štáty, aspoň dvojstranne sa potom pána ministra na to opýtam, pretože je to zvláštne.
Eurofondy. Premiér Fico nedávno povedal na našom európskom výbore, že v roku 2013 tuším 1,3 mld. eur sa musí ešte vyčerpať a je to veľmi nahnuté a najmä veda, výskum a vzdelanie zaostávajú. To som veľmi prekvapený, že práve tieto oblasti ako veda, výskum, vzdelanie, akadémia, univerzity, školy základné a tak ďalej veľmi nariekajú pre nedostatok peňazí, a tam ich majú v eurofondoch. A, samozrejme, pred sebou majú aj veľa písania, lebo keby sa nejaký jednotný projekt urobil pre školy, pre všetkých, tak by možno to bolo lepšie. Takto každý si to sám naháňa, sám musí dávať provízie a tak ďalej. Nie je to správne. Ale táto jednotnosť pre eurofondy bola dobrá, aj čo sa týka napr. revitalizácií miest a revitalizácií proste rôznych iných investičných vecí.
Posledná moja poznámka je asi taká, že keď si pozerám, ako to dostávam zo zahraničného výboru, správy zo všelijakých tých komisií, subkomisií (rybolov a tak ďalej), COREPER I, II až VI, tak zdá sa mi, že tých stretnutí je už až príliš veľa. Neviem, či všetci tam cestujú, či všetci dostávajú diéty a tak ďalej, či by sa nedalo napr. alternovať s Českou republikou, alebo s V štvorkou, alebo nejako ináč a teda či tam chodia aj bruselskí ľudia alebo len naši, lebo tam naozaj to tečie veľmi, veľmi zo štátneho rozpočtu.
No a ešte som prekvapený, že Európsky sociálny fond existuje, to som vedel, ale že je tam tuším 30 mld. eur. Čiže neviem, či jeho čerpanie je otázka na vás, ale by bolo tiež zaujímavé vedieť, ako a na čo ho Slovensko čerpá.
Sú tam zaujímavé témy, boj proti dopingu, boj s manipuláciou výsledkov športových stretnutí. Ja si myslím, že to u nás ešte nebolo, až na tie jedny kompóty, čo tam ten jeden pán dostal.
No a ešte ako posledná moja správa, ktorá sa týka aj ministerstva, sú ľudské práva. No patrí to do vašej kompetencie. Myslím si, že sa to netýka správy, ale vždy to zdôrazňujem, že ľudské práva sú veľmi dôležitou témou, ale aj to, že sú veľmi rozdelené medzi mnoho inštitúcií. Predvčerom, alebo včera to bolo, sme tu mali rodovú rovnosť, správu o tom. To je len malý výsek z ľudských práv. A keby sme tam mali menšiny, Rómov, ľudské práva podľa deklarácií OSN a tak ďalej, tak by sme videli, že je o čom hovoriť. Ľudia mnohí sa sťažujú na tému ľudských práv. Dúfam, že raz tu budeme mať niečo komplexné, možno pod egidou ministra zahraničia alebo možno aj premiéra vlády, lebo to je vážna téma, a aj Úrad vlády tam má svoje slovo. Tak to by bolo veľmi, veľmi dobré. Ďakujem za pozornosť.