Ďakujem, pán predseda. Vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, televízie odišli, tak môžme si povedať to, čo chceme.
Ja ešte raz oceňujem tú predchádzajúcu diskusiu a troška neplánovane k môjmu vystúpeniu by som len povedal to, že keď som raz bol vo Filadelfii, tam je veľký pomník nezávislosti Ameriky a tam je citát z Leviticus 25:10 a to je, keď si pozriete do Starého zákona, je to pripomenutie, že každých 50 rokov je tzv. Svätý rok odpustenia a vtedy sa vracajú dlhy chudobným a vtedy sa odpúšťa a vtedy prenájmy sa dávajú a tak ďalej atď., no. Čiže toto bolo veľmi veľkou témou aj cirkvi, aj komisie Justitia Pax, v ktorej som dlho pracoval práve v jubilejných rokoch. A skutočne nielen cirkev, ale mnohé štáty presadili a dosť veľkoryso odpustili dlhy africkým krajinám. A tu chcem zdôrazniť jednu vec, že je taký už dneska, myslím, kardinál Oscar Mariadaga (správne "Maradiaga"), ktorý je dneska aj v tej osmičke pápežovej Františka tých hlavných reformátorov kúrií atď., a ten vtedy povedal túto vetu, že "africké štáty už preplatili dlžoby mnohokrát", čiže mali požičané a toľkokrát na úrokoch a všetkom možnom museli platiť, že to mnohokrát už preplatili, čiže vtedy vyzýval k tomuto odpusteniu dlhov. Čiže tá myšlienka v predchádzajúcej diskusii neni zlá, aj keď nechcem ju spájať teraz s týmto ako problémom migrantov.
Druhú vec by som chcel povedať, že som rád, že vlastne aj premiér a aj včera alebo predvečerom prezident vlastne v svojom prejave povedal veľmi korektne, a som bol veľmi milo prekvapený, že aj prezident povedal k tejto problematike migrantov svoje pozitívne stanovisko, to som, skôr by som povedal, že nečakal a som mu bol vďačný za to, že to povedal.
Hneď úvodom by som ja vyjadril to, že plne súhlasíme s tým vyhlásením Národnej rady, o ktorom tu bola reč. Je, myslím si, že nadstranícke, vidno, že ho robili mnohí a všetci zo všetkých klubov, je vyvážené. Ja by som si iba dovolil navrhnúť, aby v bode F sa doplnilo, že "treba zohľadňovať nielen kultúrne, historické a sociálno-ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov", ale za to "kultúrne, historické" - čiarka - by som dal aj "náboženské" špecifická jednotlivých štátov; jedno slovo.
No, Slovensko, v ktorom je temer trištvrtina obyvateľov veriacich, hlásia sa ku kresťanstvu alebo ku kresťanským cirkvám, by toto mohlo zdôrazniť najmä preto, že tí utečenci často utekajú práve pred prenasledovaním za svoje presvedčenie.
Dovolím si podotknúť, že je dobré, že dneska o tom hovoríme, veľmi dobré, len troška by som zabŕdol v tom zmysle, že sa mi zdá, že už aj toto je trocha neskoro. Konštatujem, že v zahraničnej politike je tomu v Národnej rade často tak, že napriek mnohým zahraničnopolitickým problémom naše výbory ani plénum na ne nereagujú svojimi uzneseniami, alebo reagujú príliš neskoro. A je to aj dobré, že to je ešte pred premiérovou návštevou Bruselu, to je veľmi dobré, a či to je aj skôr, ako naozaj tí migranti sem skôr-neskôr prídu na Slovensko, o tom buďme presvedčení, čiže musíme byť na to nejakým spôsobom aj pripravení aj politicky.
Keď teda reagujeme v zahraničnopolitických témach trocha oneskorene, alebo vždy oneskorene, tak potom často reagujeme na podnety zvonku, nie na naše iniciatívy a podnety a návrhy, ktorých je nakoniec aj v zahraničnom výbore, v európskom výbore dosť, ale nejako sa nepretavujú do nejakého uznesenia užších výborov alebo pléna.
Napríklad aj Ukrajinu sme dlho tu rozprávali, navrhovali, aby sa o tom debatovalo, až 17. 9., septembra, 2014 sa potom prijalo nejaké uznesenie, ktoré už medzitým, samozrejme, dávno zastaralo, ale aspoň toto, ale už aj to bolo vtedy neskoro. Ja napríklad sám, to teraz neni samochvála, ale som napríklad dal trikrát také iniciatívy:
- návrh na uznesenie v pléne aj vo výbore pre ľudské práva: prenasledovanie náboženských komunít v Iraku a Líbyi, to bol september 2014,
- potom návrh na uznesenie: prenasledovanie kresťanov v Egypte, keď to bolo veľmi aktuálne, prišiel sem veľvyslanec, aj do výboru, aj kdekade, aj ja som sám ho navštívil raz;
- a za tretie je návrh výboru aj pléna k zavraždeniu 21 koptských kresťanov na území Líbye.
Ale teda všetky tie uznesenia alebo návrhy k debate vlastne sa neschválili a nič z nich nakoniec nebolo. Ale som rád, že teda sa k tomu trochu teraz vraciame, aj keď je to v hodine dvanástej. Aj som teda rád, že k tomu vyjadrí Národná rada a tým dá vlastne aj smernicu pre vládu, aj pre premiéra, aj pre ďalších.
Ja chcem zdôrazniť, že päť rokov som teda bol ako veľvyslanec v Taliansku, v roku 2000 - 2005, a tento štát už vtedy čelil tým masovým exodom z Afriky, vtedy bol ostrov Lampedusa, ktorý je najbližší k Afrike, cieľom, ale vtedy ani Európa, ani my proste sme sa s tým nezaoberali, sa nás to netýkalo, ale Talianci už vtedy boli, Taliani už vtedy mali vážne problémy v tomto a teraz sa tá situácia ešte prudko zmenila, iste to má mnohoparametrické príčiny, a teda jej vrchol sa ešte nedá odhadnúť.
Je zaujímavé, že Medzinárodná organizácia pre migráciu 9. júna 2015, len nedávno, oznámila, že do Európy sa tento rok cez Stredozemné more dostalo už 102-tisíc migrantov, utečencom, pričom ich príliv bude v letnej sezóne pokračovať. To je to vážny problém, ktorý si určite vyžaduje účinné riešenie nadštátne, by som povedal, európske. Určite do toho treba zapojiť aj našu vládu, ale aj naše VÚC-ky, mestá, obce aj cirkví a nevládne organizácie. Témy sa chytili aj médiá, ktoré vec, myslím si, až príliš dramatizujú, polarizujú a omnoho neobjektívne informujú, alebo jednostranne.
Samozrejme, k pokojnému riešeniu neprispeli ani prejavy násilia a nenávisti počas tejto soboty v Bratislave, ktoré, samozrejme, aj klub KDH zásadne odsudzuje.
No, KDH nepodporuje masívne prisťahovateľstvo ľudí z tretích krajín do Európy. A v prípadoch politického, etnického či náboženského prenasledovania zdôrazňujem, že je potrebné poskytnúť azyl či tolerovaný dočasný humanitárny pobyt na území členských štátov Európskej únie. Myslím, v minulom roku sme dali asi 15 azylov, veľmi málo. Preferujeme pomoc ľuďom v krajinách, odkiaľ pochádzajú, však? Ako najvážnejšiu príčinu vnímame ozbrojené vojnové konflikty a extrémnu chudobu. Preto za dôležité pokladáme odstraňovanie príčin exodu obyvateľstva a je potrebné, aby Európska únia a svetové spoločenstvo urobili viac pre pokoj a stabilitu na Blízkom východe a v krajinách afrického kontinentu.
Demokratické štáty v minulosti urobili viaceré chyby, keď nevhodne vojensky zasiahli, resp. poskytli zbrane rôznym skupinám, ktoré síce pomohli odstrániť nedemokratické režimy, ale následne bol výsledkom chaos, násilie a veľké straty na ľudských životoch.
Pripomínam, že aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku ´48 je čl. XIV, ktorý v odseku 1 hovorí: "Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a používať tam azyl." Čl. II: "Toto právo však nemožno uplatňovať v prípade stíhania odôvodnenom nepolitickým zločinom alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov." Čiže z tohto sa jasne potom vylučujú militanti, ktorí proti zásadám OSN vystupujú, a aj ekonomickí migranti, ktorým nejde o prenasledovanie a o lepší život.
Ani KDH nepodporuje systém povinných kvót, to tu už o tom bolo povedané, ale dohodu členských krajín podľa ich ekonomických a technických možností s cielenou podporou prostriedkov a zdrojov EÚ. Slovensko by malo poskytnúť súčinnosť a pomoc v rámci svojich azylových možností. Slovensko môže prijať postupne niekoľko stoviek utečencov, ktorí spĺňajú podmienky pre udelenie azylu, ale aj utečencov z humanitárnych dôvodov. Považujeme však za užitočné a efektívne, aby sme ako krajina aktívne pomohli tisíckam ľudí, ktorí sú na mieste, aby nemuseli imigrovať do Európy.
Je zaujímavé teraz, že ak trebárs teraz jednotne, a to neni hlavný problém, odmietame tie kvóty, ale zároveň sa hlásime aj v našom uznesení k dobrovoľnosti pri pomoci. Čiže možná nejaká veta o tom, že teda dobrovoľne by sme prijali toľko, koľko by nám tie kvóty dávali, teda nejde nám o kvótu a diktát, ale ide nám o to, že dobrovoľne, môže to byť aj viacej, ako je v skutočnosti požadované. Presadzujeme, už to tiež bolo povedané, slovenskú oficiálnu rozvojovú pomoc najmä Sýrii, tomuto cieľu slúžila aj nedávno májová návšteva grékokatolíckeho (pozn. red.: správne "gréckokatolíckeho") patriarchu Gregora III. na Slovensku, ktorý zaujímave zdôrazňoval, že tam žili 2-tisíc rokov kresťania v tejto oblasti a prežili a aj pokojne spolupracovali s moslimmi, až keď sa teraz prehnala proste táto búrka najmä nevhodnými zásahmi do Sýrie a podporou rôznych strán aj zbraňami, aj financiami, tak vtedy začal tento exodus. A on nabádal, aby sme tým ľuďom pomohli tam na mieste, aby neodchádzali odtiaľ, kde sú 2-tisíc rokov. Ale na druhej strane ja si myslím, a aj on to asi vie, že už tá hranica toho pokojného riešenia problému sa prekonala a že tam mu naozaj ide o život a o exodus ľudí, ktorí odtiaľ odchádzajú.
Teda zdôrazňovať ešte raz treba, že hlavnou príčinou migrácie je vojna najmä v Sýrii a Iraku a k tomu, samozrejme, Slovensko nemôže byť ľahostajné, keď každých päť minút zabijú, teda nielen tam, ale na svete jedného kresťana. A niekto pekne konštatoval, že po prenasledovaní kresťanov počas Rímskej ríše toto je druhé najväčšie prenasledovanie v histórii. Len v roku 2013 zahynulo viac ako 105-tisíc ľudí takto. A už som to spomenul, že v týchto krajinách naozaj žili po stáročia kresťania s moslimami v priateľstve, ale po necitlivých zahraničných zásahoch "Arabskej jari" a po radikalizácii islamských hnutí sú kresťania odtiaľ vyháňaní, zabíjaní, prakticky im hrozí zánik v týchto oblastiach.
Pripomínam ešte jeden moment, ktorý tu ešte doteraz nezaznel, že aj Slovensko prežíva dnes vážnu demografickú krízu. Badáme trvalý pokles detí, seniori dlho žijú, každý rok o tri mesiace viac a tretinu prežijú aktívne v penzii. Čiže ten nepomer medzi starými a mladými sa zvyšuje nielen u nás, v celej Európe. A počul som od poradcu premiéra nedávno, že za desať rokov preto budeme hľadať ľudí na prácu a za dvadsať rokov nám bude stotisíc pracovníkov chýbať. Iné krajiny pochopili, že riešenie je v migrácii čestných a kvalifikovaných ľudí, aj keď sa to nesmie vyhnúť tak kontrole, ako je to napríklad momentálne vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku a ešte snáď aj v iných krajinách.
My sa s tým azylom vyhovárame, hovoril som, že len pätnásť sme ich dali vlani, azylov, že ľudia chcú ísť ďalej, nechcú tu zostať. Isto sú však aj takí, ktorí by sa tu chceli usadiť, je na to dosť dobrých príkladov. Niekde som teraz čítal, že asi pätnásťtisíc cudzincov u nás vlastne úspešne pracuje, a teda, ako som hovoril, že onedlho bude tu problém s ľuďmi a nie s pracovnými miestami. Aj keď teraz je situácia ešte stále opačná.
Čiže naša opatrnosť je v tomto smere s azylom namieste, ale terajšiu situáciu, musíme konštruktívne na ňu reagovať.
Ja navrhujem do toho aj zaangažovať cirkvi. Napríklad v katolíckej máme asi 2 500 farností, prečo by nemohli zobrať do svojej obce, každá dobrovoľne, jednu kresťanskú rodinu napríklad zo Sýrie alebo z Iraku, odkiaľ vyhnali napríklad zo Sýrie temer 4 milióny ľudí, z Iraku 2 milióny. V tomto smere by aj KBS-ka, ale aj farské úrady a rehole mohli spolupracovať s miestnymi, regionálnymi, vládnymi autoritami a pomáhať ohrozeným ľuďom a snažiť sa ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Myslím, že sa všeobecne snáď nevie, že Európska únia vyčlenila na každú prijatú osobu na začiatku 6-tisíc euro.
Je to aj v zhode s učením posledných pápežov, ale najmä posledných dvoch, aj tohto tretieho, na ktorého myslím, teda Františka, ktorý o tom veľmi často a veľmi jasne hovorí. Čiže aj cirkev by mala prejsť od verbálnych a písomných podpôr k stanovisku konkrétnej pomoci migrantom.
Už to tu bolo tiež asi spomenuté, že nemožno zabudnúť na časť komunizmu, keď odtiaľto ušlo možná 500-tisíc ľudí za slobodou pred prenasledovaním, aj z ekonomických dôvodov, pričom mnohé štáty nás vtedy veľkoryso prijímali. Dnes zase státisíce utekajú za prácou do zahraničia, v úvodzovkách utekajú. Sú tam podporovaní a zamestnávaní, keby ich prestali akceptovať, iste by sme hovorili o porušovaní európskych smerníc. Teda Slovensko by v tomto smere malo preukázať solidaritu a konkrétnu pomoc tým, ktorí nie vlastnou vinou, ale pre neúnosnú situáciu vo svojich krajinách žiadajú o azyl.
Už sme hovorili o tom, že systém kvót teda odmietame, aj ten kľúč, že závisí to od veľkosti populácie, výšky HDP, stav nezamestnanosti, počet žiadateľov o azyl a skôr sa prikláňame k dobrovoľnosti. A ešte raz zdôrazňujem tú myšlienku, že princíp dobrovoľnosti by sme mohli aj deklarovať tak, že sme ochotní dobrovoľne prijať ľudí, ktorí toto potrebujú, myslím, v tých kvótach Slovensko malo mať cez 800 ľudí. Nesmieme zabudnúť, že tých 1 770 ľudí sa v tomto roku utopilo pred našimi očami v mori, čo je veľký, veliký škandál.
Vážení, pomaly končím, teda fakt že už len pár slov. Chcem ešte pripomenúť, že občianska iniciatíva Liga za ľudské práva poslala list premiérovi 16. júna, teraz, tohto roku - iste ste ho čítali - ku Svetovému dňu utečencov, ktorý má nadpis, že "Stredozemné more je aj naše more". Prichádzajú s rôznymi návrhmi konkrétnych akcií pomoci migrantom a úrovní, rôznych úrovní reálnosti a aj finančnej nákladnosti, ale sú tu. A ten list podpísalo asi 40 mimovládnych organizácií a množstvo osobností, je to, beží to na internete.
A takisto pripomínam, že spoločnosť Ladislava Hanusa na stránke
www.ktopomoze.sk založilo takú slovenskú akciu "Kto pomôže?", kde sa ľudia prihlasujú, konkrétne rodiny, momentálne je tam asi 600 rodín prihlásených, aj moja, ktorá hovorí o veľmi konkrétnych pomociach ľudí, keby do ich okolia takíto migranti prišli. A myslím, že Svätý Jur, keby tam prišla aj jedna koptská rodina, by určite takúto rodinu prijala a jej pomohlo v tom, aby sa tu zaintegrovala a začlenila.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
