Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Ozaj rokujeme o relatívne revolučnom zákone a ja svojím spôsobom aj obdivujem pána ministra, že sa do toho dal. A oceňujem to aj preto, že dnešný systém nakladania s triedenými odpadmi a vôbec politiky odpadového hospodárstva je nie veľmi dobrý a jednoducho treba ho zmeniť.
Revolučný preto, lebo zo súčasného stavu, kde zodpovedná za likvidáciu odpadu je obec, po novom zákone alebo v návrhu novely, návrhu zákona je odovzdanie tejto kompetencie z hľadiska zberu a nakladania s triedeným odpadom, tzv. organizáciám zodpovednosti výrobcov v absolútnej miere. A ak tu sa hovorilo v predchádzajúcich príhovoroch o obavách a niektorí moji predrečníci hovorili, že sú obavy z toho, že to jednoducho nebude fungovať tak, ako je to napísané na papieri, tak tieto obavy sú relevantné, pretože to postavenie tých OZV je v rámci toho trojuholníka OZV – obec – zberové spoločnosti ozaj dominantné.
Za obcami sú občania a za tými všetkými ostatnými sú ešte ďalšie spoločnosti, ktoré spracúvajú triedený odpad. Ja nechcem hovoriť o tom, o čom tu hovorili moji predrečníci, aby som nebol obviňovaný, že robím nejaké domnienky. Aj z hľadiska toho, že myslím, že to bolo spomínané v prvom čítaní, že dominantné postavenie je aj z toho dôvodu, že obec môže uzavrieť zmluvu len s jednou OZV.
Pomôžem si jednou z niekoľkých analýz, ktoré údajne pozná aj ministerstvo, aj pán minister, podotýkam, podpísaných právnymi agentúrami alebo právnikmi, ktoré posudzujú tento návrh zákona práve z tohto dôvodu, a ja si zoberiem teda jednu z tých analýz, aby som vysvetlil alebo odvolal sa na to, na tie obavy, ktoré tu hovorili moji kolegovia a ktoré sa môžu brať v rámci politického boja za obavy neopodstatnené.
Takže tá analýza sa opiera o tri také princípy tej časti zákona, ktorá hovorí o tom, že obec môže uzavrieť zmluvu len s jednou OZV. Táto vychádza z princípov, za prvé, že organizácie zodpovednosti výrobcu bude vykonávať činnosti výlučne na základe zmlúv o nakladaní s odpadmi obalov a s neobalovými odpadmi uzavretými s obcami, po druhé, každá obec môže uzavrieť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, dostane exkluzivitu, a po tretie, súhrnný zberový podiel výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov (triedenie) vyzbieraných z komunálnych odpadov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov nesmie presiahnuť objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktorú uzavrela táto organizácia. Sú tam ešte ďalšie veci. V zákone je, že samozrejme dobrovoľné je to, môže byť a môžu tie množstvá presiahnuť zmluvné množstvá.
Výsledkom tejto analýzy, ktorá je, podotýkam, aj pre neprávnika a pre laika veľmi prehľadná a zrozumiteľná, má niekoľko desiatok strán, a výsledok je asi takýto: Následné námietky, to znamená, námietky, ktoré sú v tej celej analýze, podrobne identifikujú ustanovenia návrhu zákona o odpadoch, ktorých aplikácia na súčasné právne a skutkové prostredie na Slovensku bude znamenať, po prvé, porušenie cieľa vnútorného trhu vytvoriť prostredie, ktoré podporuje súťaž pri podnikaní; po druhé, vytvorenie prekážok riadneho fungovania riadneho vnútorného trhu; po tretie, negatívny vplyv na voľný pohyb tovaru; po štvrté, vytvorenie prekážok obchodu; po piate, významné skreslenie súťaže; a po šieste, podnecovanie korupčných praktík. Účinky týchto ustanovení môžu dokonca v konečnom dôsledku znamenať nedovolené poskytovanie štátnej pomoci.
To je stanovisko jednej z menovaných alebo podpísaných agentúr právnych alebo právnych kancelárií, ktoré bolo zaslané ministerstvu ešte v čase pripomienkového konania. Veľmi málo pripomienok v rámci pripomienkového konania, o tomto hovorili moji predrečníci, či už zo strany ZMOS-u, či už zo strany asociácií zamestnávateľov, bolo do tohto zákona v rámci normálneho pripomienkového konania zakomponovaných, ale budem sa skôr venovať nejakým takým v praktickom pohľade na daný zákon.
Keď som povedal na začiatku, že svojím spôsobom obdivujem pána ministra, že s takýmto návrhom zákona prišiel, chcem povedať, že mne filozofia celkom vyhovuje, nemôžem ho úplne napadnúť. Filozofia mi vyhovuje. Dokonca fandím tej filozofii. Len ozaj tak naformulované paragrafy tohto zákona a postaviac OZV-éčka do takého stavu, vyvolávajú určité praktické kroky v budúcnosti, ktoré keď nastanú, tak môže nastať veľký problém.
Pár čísel. Dnes suma peňazí, s ktorými budú OZV-éčka alebo ktoré sú zhruba, tie vyzbierané v kolektívnych organizáciách a v Recyklačnom fonde, s ktorými teoreticky by mohla, v budúcnosti mohli všetky OZV-éčka fungovať, sú cca 7 mil. eur, 7 mil. eur. Ale suma za triedený odpad v rámci Slovenska sa pohybuje od 27 do 34, nie je to, nie je to jasné, ale je to suma, ktorú podľa mojich informácií akceptuje aj ministerstvo životného prostredia, čiže hore-dole suma je 4-krát väčšia. Ministerstvo zároveň ale hovorí, že prechodom tých kompetencií na OZV-éčka celková suma za zber komunálneho odpadu vrátane triedeného odpadu bude cez 30 mil. eur. Vysvetlite mi to, ako sa k takýmto číslam došlo. Nie je tu teraz pán minister, ja som sa pýtal na to aj na výbore, kde bol pán štátny tajomník Ferencz, a tiež musím povedať, že, je tu kolega z výboru, minimálne jeden, že nebolo mi odpovedané na všetky otázky, ktoré som dal. Dokonca boli niektoré otázky odpovedané tak, že o hodinu neskôr, preto nebol asi pán minister, lebo bol na inom výbore, ale o hodinu neskôr na finančnom výbore povedal úplne inakšiu odpoveď.
No ale chcem sa držať nejakých vecí a teda k meritu tých praktických mojich pripomienok, ktoré sa týkajú návrhu zákona. Čiže za obaly, ktoré sa dnes vyzbierajú, ktorých je zhruba 180-tisíc ton za rok, sa vyzbiera cca, teda stojí to cca 4-krát viac, ako, ako je reálna suma, ktorá sa dnes vyzbiera. Triedeného odpadu podľa odhadov je zhruba 10 až 12 percent. Čo je problém, je, že náš záväzok do roku 2020 je 50 %, je nárast, teda nárast na 50 % triedeného odpadu. Keď dnes prijímame takýto veľký zákon, tak je úplne logické, že mal by byť postavený tak, aby sa naplnili ciele, ku ktorým sme sa zaviazali. A, čuduj sa svete, na moju otázku, ako chceme na základe tohto zákona splniť náš cieľ, ktorý máme podpísaný do roku 2020, som dostal odpoveď: už dnes vieme, že ciele nesplníme.
Pán minister, určite ma počúvate vonku, ja by som sa vás chcel opýtať a budem rád počuť v záverečnom slove alebo prípadne aj v rozprave názor, ako chceme naplniť cieľ vyzbierať 50 % recyklovaného odpadu v roku 2020? Dnes robíme normu na základe, ktorá by mala vytvárať podmienky na to, aby sme náš záväzok splnili. No a tu sa dostávam ku koreňu veci, k tým praktickým otázkam, ktoré by som chcel povedať.
Akú budú mať motiváciu OZV-éčka, aby sa zvyšoval podiel triedeného odpadu? Ony sú chránené limitmi, sú chránené obvyklými cenami. Čiže prakticky, pán primátor Raši tu nie je, samozrejme, Košice sú bez problémov, je to veľké mesto, je tam sústredných množstvo obyvateľov na malom priestore, triedený odpad bude podstatne lacnejší ako niekde na Hriňovských Lazoch. Ak OZV-éčko nepodpíše na základe nejakého dôvodu zmluvu s obcou a koordinačné centrum vyberie nejakú OZV-éčku, ako sa bude táto OZV-éčka správať tam, kde predtým nikto nechcel ísť, lebo sa, respektíve sa nedohodol s tou obcou, pretože ten triedený zber bude drahý? Ale koniec koncov pri plnej zodpovednosti aj nastavovania mentálneho myslenia ľudí, aj nejakej propagácie, prečo by to tie OZV-éčka mali robiť? Ale to je hlavný dôvod, aby ten, kto je zodpovedný za zber triedeného recyklovaného odpadu, aby robil kroky, ktoré nás budú viesť k splneniu cieľa čím vyššej recyklácie, a teda keď máme podpísaných 50 % z roku 2020, aby sme to splnili.
Prenikli informácie, že tí, ktorí sa budú uchádzať o to, aby teda medzi tými OZV-éčkami boli, že plánujú preberať kontajnery, respektíve naplánovať vývozy kontajnerov, keď budú naplnené na 80 percent. Čo to znamená v praxi? Znížia sa... (Reakcia predkladateľa.) Päťdesiat? Päťdesiat. Dnes obce bez problémov to majú naplánované, kedy sú zvozy, majú zmluvy so zbernými spoločnosťami, respektíve robia to prostredníctvom vlastných technických služieb. Teraz obce budú mimo hry, budú si to všetko organizovať OZV-éčka. Akým spôsobom budú fungovať v rámci toho svojho podnikania, keď evidentne hrajú s menšími peniazmi, respektíve náklady, ktoré ich budú stáť, ten triedený odpad, budú menšie peniaze, ako dnes ten triedený zber stojí, ak to majú urobiť z vlastných? Ony vydajú korunu naviac, aby zvýšili efektivitu alebo množstvo triedeného odpadu, keď to zo zákona nemusia?
Dnes majú obce podpísané zmluvy so zbernými spoločnosťami na rôzne obdobia, niekedy je to viac rokov, niekedy je to rok. Ako som spomínal, niektoré obce to robia svojpomocne v rámci svojich technických služieb, ak by som to takto mal povedať, kde využívajú samozrejme aj nezamestnaných a je to podstatne lacnejšie. Ale to som nechcel hovoriť. Chcem povedať, tie obce, ktoré majú na dlhšie obdobie podpísané zmluvy so zbernými spoločnosťami, podľa toho zákona budú musieť vypovedať zmluvy s týmito zbernými spoločnosťami do konca roku 2015.
Opäť jedna z tých právnych analýz hovorí, že podľa Obchodného zákonníka je to retroaktivita. Tieto spoločnosti, ak si ich OZV-éčka nevyberie na zber triedeného odpadu, sa môžu o svoje práva, alebo môžu o svoje práva bojovať. Pán minister, aj to je moja otázka, či ste si istý, že nehrozí retroaktivita. A teraz to hovorím úplne v dobrom, aby jednak obce, alebo v konečnej fáze aj štát, ak bude napadnutý zákon, neprišli o peniaze.
Zdôrazňujem to preto, lebo zber triedeného odpadu je v podnikateľskej hantírke "konzervatívny biznis". To nie je len tak, že dneska si niekto zmyslí a ide robiť triedený zber, tam treba veľké peniaze na kontajnery, na zberné dvory, na lisy na spracovanie, samozrejme obchodné zmluvy, ďalšie u odberateľov, atď., a tak ďalej. A treba povedať, že tento biznis v rámci tých obcí sa tiež netvoril zo dňa na deň. Obce spočiatku nechceli robiť triedený zber a až v konečnej fáze, keď ich zákon prinútil, aby to robili, tak to robili. Dnes preto nikto nevie povedať, koľko stojí v danej obci triedený zber, pretože obce to riešia v spolupráci, spolu s komunálnym odpadom, a podľa nového zákona cena za triedený odpad bude musieť byť úplne oddelená od ceny za komunálny odpad.
Moja otázka znie, kto to zistí a ako, keď zmluva sa bude podpisovať pred tým, ako sa uzavrie zmluva so zbernými spoločnosťami, respektíve keď sa nebude vedieť, alebo nemusí sa vedieť, aká bude cena za triedený odpad?
V tejto súvislosti navrhujem na osobitné hlasovanie bod č. 118 spoločnej správy. Ten hovorí práve o tom, že povinnosťou je aj určiť výšku alebo cenu triedeného odpadu. Ako to bude vedieť kto povedať, keď zmluva bude podpísaná skôr, ako bude zmluva OZV-éčka s obcou, bude podpísaná možno skôr ako zmluva so zberom triedeného odpadu. A ministerstvo to možno prezieravo, alebo úplne logicky nedalo do návrhu zákona a dostalo sa to potom pozmeňujúcim návrhom, samozrejme neviem, kto ho dával v gestorskom výbore.
Ešte jedna moja pripomienka k tomu splneniu tých našich záväzkov. Je evidentne jasné, že každá tona naviac v triedenom zbere je stále drahšia. Prvé percentá sú najlacnejšie, ale to zvyšovanie je drahšie a bude stále drahšie a drahšie. A preto triedeným odpadom z obalov a z komodít, ktoré sú zahrnuté v zákone, ktorým sa zákon venuje veľmi precízne, nemáme šancu, štátny tajomník to povedal úplne jasne, dnes, dopredu splniť naše ciele. Ak chceme 50 % triedeného odpadu, pravdepodobne, nie som až tak odborník, aby som to vedel povedať naisto, ale po rozhovore s odborníkmi si dovolím povedať, že nie je to možné dosiahnuť bez toho, aby sme netriedili bioodpad. V tom sa vec, alebo tento zákon nemení súčasný stav a na základe výnimiek sa bioodpad jednoducho bude triediť len veľmi málo. Tak to je len taká moja pripomienka pre tvorcov zákona, že možno sme mali ísť aj týmto smerom. Ale keď sa tam to nedostalo, tak je možné, že priorita bola niekde inde.
Posledná moja záležitosť v mojom príhovore je návrh pozmeňujúceho návrhu. Chcel by som podať pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s § 28 ods. 2, kde sa definuje, čo nemôže spoločník, alebo ten, kto má akýkoľvek súvis s OZV-éčkou, čo nemôže podnikať. V § 28 ods. 1 sa zakazuje OZV-éčkam mať zisk, v § 28 ods. 2 sa hovorí, čo nemôžu spoločníci a všetci, ktorí majú nejaký súvis, s OZV-éčkom vykonávať a v ods. 3 sa hovorí o tom, čo nemôžu spoločnosti alebo firmy, ktoré zakladá OZV-éčka, čo nemôžu robiť. Ja dávam do súladu ods. 2 a ods. 3 v tom, že v obidvoch týchto odsekoch bude, že tá OZV-éčka alebo spoločnosť založená OZV-éčkou nemôžu nakladať v podstate s druhotnými surovinami. Čiže dávam do súladu ods. 2 a ods. 3 § 28.
Ten pozmeňujúci návrh znie:
1. V čl. I § 28 ods. 2. V § 28 ods. 2 písm. a) znie: "a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k osobe, ktorá nakladá s vyhradeným prúdom odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie; uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jej vlastnej činnosti,".
Odôvodnenie: Návrh zákona v § 28 ods. 3 zakazuje organizácii zodpovednosti výrobcov a s ňou prepojených subjektov nakladanie s druhotnými surovinami, avšak v § 28 ods. 2 jej zároveň umožňuje s nimi obchodovať. Pokiaľ má organizácia zodpovednosti výrobcov financovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov s cieľom plnenia limitov stanovených zákonom, potrebuje splnenie tejto povinnosti preukázať práve potvrdením o predaji druhotných surovín. Pozmeňovací návrh zosúlaďuje uvedenú nezrovnalosť tak, aby organizácie zodpovednosti výrobcov boli schopné vykazovať plnenie im stanovených cieľom a zároveň im bolo umožnené plnohodnotne obchodovať s druhotnými surovinami v európskom priestore.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť. A tak ako je naformulovaný zákon aj s bodmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.