Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán kolega Přidal povedal detailne v tej odbornej záležitosti, ktoré nás viedli k tomu, aby sme predložili uvedenú novelu zákona. Takže vypustím z môjho príhovoru tieto detaily a začnem možno trošku širšie. Ale chcem navodiť atmosféru alebo diskutovať o tom, akým spôsobom by sa mala uberať alebo na základe akých dôvodov by sa mala uberať aj naša politická, ďalšie politické kroky v oblasti, v oblasti energetiky.
Vedci v minulosti niekoľko storočí dozadu sa zaujímali o to, čo vplýva na zmeny počasia, s ktorými vždy v určitom čase mali ľudia problém. Takto to bolo zhruba do osemdesiatych rokov minulého storočia. Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa začína tejto problematike venovať stále viac a viac vedcov, už sú to tisíce, respektíve boli to tisíce už aj na konci minulého storočia, pretože jednak dopady na zmenu klímy začínali naberať grády a jednak aj vznikom novej počítačovej techniky sa dali simulovať určité situácie a hlavne merania, na základe ktorých sa dalo zisťovať, dali zisťovať dôvody klimatických zmien.
Asi dvetisíc päťsto klimatológov je sústredených vo vedeckom výbore OSN, takzvaný Intergovernmental Panel on Climate Change, v ktorom po určitých obdobiach prezentujú výsledky, výsledky svojej práce. Taký prvý dôležitý bol zhruba, nie zhruba, ale presne v roku 1992. A na tejto konferencii bol prijatý rámcový dohovor o zmene klímy. Bolo to v Riu de Jainero. Potom taký ešte ďalší, jeden známy bol v Kjóte rámcový dohovor o zmene klímy. Takisto Slovensko, krajina, jedna z mnohých, takmer všetky v Európe pristúpili k týmto dohovorom a podpísali sa pod tieto záväzky. Jednou z ostatných takýchto akcií tohto výboru bol minulý rok 23. 9. 2014 v New Yorku, bol to klimatický summit. A dovoľte mi, aby som vás informoval, kto to nevie, o výstupoch troch veľmi významných ľudí a jedných z najsilnejších na našej planéte.
Prvý je generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Citát: "Zmena klímy ohrozuje ťažko získaný mier, náš blahobyt a šancu pre miliardy ľudí. Je to hlavná úloha dneška. Naša reakcia rozhodne o budúcnosti, potrebujeme každú ruku." Zmena podnebia podľa neho predstavuje pre ľudstvo historicky najväčšiu výzvu. A ešte jeden citát od neho. "Ľudské, ekonomické a environmentálne náklady klimatických zmien budú čoskoro neúnosné."
Druhý, prezident Spojených štátov Barak Obama. Šéf bieleho domu vyhlásil, že sa počas schôdzky s čínskym prvým vicepremiérom Čang Kao-limom zhodli na tom, že ich krajiny sa majú v otázke boja s globálnou zmenou klímy chopiť vodcovskej roly. Citát: "Žiadny štát teraz nesmie zostať bokom, aby naše deti nežili vo svete, ktorý už nebudú schopné dať do poriadku," povedal Obama. Zároveň apeloval na prijatie ambicióznej dohody, v ktorej by sa podľa neho mali k rozhodným krokom zaviazať aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Spojené štáty podľa prezidenta dodržia svoj cieľ a do roku 2020 znížia emisie oxidov uhlíka o 17 % oproti hodnotám z roku 2005.
Posledný, v tom čase predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso v New Yorku sľúbil, že Európska únia dodrží svoj záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990 a využívať na výrobu elektriny 27 % obnoviteľných zdrojov. Citát: "V tomto rozhodujúcom boji nezlyháme," uistil Barroso. Rozvojovým krajinám potom prisľúbil na nasledujúcich sedem rokov dotácie na podporu získavania energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 3-ch mld. eur.
Prečo tento dlhý úvod? Je mi niekedy divné, neviem, či smiešne alebo do plaču, keď počúvam dnes na Slovensku aj na odborných seminároch alebo konferenciách vety: Európska komisia nám nariaďuje a to sú všetko len báchorky. Tu chcem povedať, že mnoho krajín Európskej únie má dlhodobo odsúhlasené energetické mapy, ktoré po našom, po slovensky znamenajú energetickú politiku štátu. V týchto politikách majú jasne vymedzené, akým spôsobom chcú do budúcnosti zabezpečovať výrobu, distribúciu a samozrejme s prihliadnutím na ekonomiku, to znamená, na výkupné ceny. Aby som nehovoril o Nemecku, najďalej sú možno vo Švédsku, v Holandsku, v Dánsku, ale samozrejme aj na tom pracujú a dosť vehementne už aj povedzme vo veľmi atómovom Francúzsku alebo Belgicku.
Vo februári tohto roka British Petroleum, jedna z najväčších firiem, ropných, ktorá určite nemusí byť nejakým superzástancom obnoviteľných zdrojov energie, vydala analýzu rozvoja, rozvoja, pardon, analýzu o tom, ako sa bude ďalej uberať svetová produkcia elektrickej energie. Do roku 2035 má HDP na hlavu stúpnuť na celom svete, má stúpnuť o 75 percent. Celosvetová spotreba elektrickej energie má stúpnuť o 37 % s ročným nárastom cca 1,4 percenta. Podľa British Petroleum z februára tohto roka suverénne najvyšší nárast zdrojov bude z obnoviteľných zdrojov energie. Fosílne palivá zostanú na súčasnej úrovni, respektíve niektoré sa, ich budú, množstvo niektorých sa bude znižovať.
Ako som čítal v úvode, a všetci vieme, čo sa deje v Európskej únii, nevynímajúc Čínu a už aj pomaly Indiu, všetky sa zaoberajú energetickou politikou veľmi vážne, dokonca Európska únia hovorí, že energetická politika je jedným najvážnejších bodov súčasnej doby. Pripravuje sa takzvaná energetická únia, ktorá stanovuje určité limity alebo vizionárske regule pre členské štáty.
Čuduj sa svete, vo štvrtok bola na Palisádach v Európskom dome konferencia za účasti pána veľvyslanca v Európskej komisii, pána zástupcu nášho eurokomisára pre energetiku, kde prezentovali energetickú úniu. Podľa informácií týchto pánov všetkých 28 regulátorov, všetkých 28 krajín Európskej únie je proti energetickej únii vzhľadom k tomu, že k návrhu energetickej únie je aj akýsi strešný regulačný úrad nad jednotlivými krajinami. Samozrejme v konečnom dôsledku rozhodne politika jednotlivých krajín a názor jednotlivých politických reprezentantov a predpokladám, keď náš, teda keď komisár pre energetiku je Slovák, že Slovensko v tomto nebude robiť problém. A z úst pána generálneho riaditeľa sekcie ministerstva hospodárstva, ale aj z úst iných prepraviteľov, aj povedzme veľkých súkromných firiem sa zdá, že Slovensko túto energetickú úniu podporí, čo je z môjho pohľadu pozitívne.
Ale čo je nie pozitívne, je to, čo hovoril aj kolega Přidal, že minulý rok bola prijatá energetická politika štátu, o ktorej sa diskutovalo dva roky. Alebo vyše dvoch rokov. Odvtedy uplynulo asi 5 mesiacov a počúvame, to znamená, uplynula štvrtina alebo tretina času od toho času, o čom sa diskutovalo, o energetickej politike a po prijatí šéf regulačného úradu hovorí o nejakej inej regulačnej politike.
Viackrát v tomto parlamente sme rokovali o obnoviteľných zdrojoch v tomto volebnom období, viackrát som povedal, že súčasná vláda robí sabotáž na slovenskej energetike. Nemôže sa vyhovárať súčasná vláda, že problémy, ktoré sú dnes v energetike, v cene elektrickej energie urobila nejaká iná vláda. Kroky prvej Ficovej vlády nás dobiehajú. Tá istá vláda, takmer tí istí zamestnanci ministerstva, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 prijmú zákon o obnoviteľných zdrojoch energie a vytvoria podmienky pre klondike čerpania zdrojov štátu na zákonom alebo vyhláškou schváleného povinného výkupu, ktorého dôsledky znášame dnes. V roku 2011 Radičovej vláda tento klondike zastavila zákonom, veľmi citlivo a tak, že z toho nebol absolútne žiaden problém ani z hľadiska retroaktivity, ani z hľadiska ďalšieho bezbrehého čerpania dotácií na jednotlivé zdroje.
Dnes sme vystavení problémom, o ktorých hovoril kolega Přidal, nebudem to ďalej rozvádzať, kedy regulátora a, predpokladám, ani ministerstvo absolútne netrápia ceny energií, netrápia ich energetická politika, trápi ich, aby vykešovali problém distribučných spoločností. Hovoril o tom kolega Přidal. Je to ďalší z krokov, ktorý možno bude história pamätať a svojím spôsobom aj hodnotiť.
Obnoviteľné zdroje energie napriek tomu klondiku v roku 2009 - 2010 vo fotovoltike dnes zvyšujú ceny elektrickej energie relatívne nepatrne, cca o 4 percentá, to znamená 4 centy z jedného eura. Napriek tomu sú používané ako kladivo na čarodejnice, ako kladivo na to, že máme vysoké ceny elektrickej energie.
Problém je úplne inde, problém je, že v energetickej politike nemáme zadefinované nič. Kto sa trošku v tom vyzná, tak mi to musí potvrdiť. Nič. V energetickej politike štátu musí byť totiž jasne zadefinované, akým spôsobom štát chce, aby sa smerovali v budúcnosti investície. Nemci o tom rozprávajú 15 rokov. A my sme si zobrali od nich jediný negatívny príklad, a to bola tá nešťastná dotácia na fotovoltiku v roku 2009, kedy to už Nemci zastavovali. A na Slovensku sme mali vedieť už, že jednoducho vývoj ide takým nehoráznym tempom dopredu, že kým sa tie fotovoltiky začnú stavať, technológia bude o 50 % lacnejšia. A len pre ilustráciu: ak v roku 2010 boli dotácie za výkup, alebo teda cena za výkup z fotovoltických elektrární, tá nehorázna, cez 420 eur, Jaslovské Bohunice predávajú za 33 dnes, tak dnes iná elektráreň fotovoltická, taká istá, má výkupnú cenu cez 90 eur. To znamená, viac než 4-krát išla cena, výkupná cena z fotovoltických elektrární za niekoľko rokov dole.
Na tej konferencii minulý týždeň bolo jasne povedané z úst predstaviteľa kancelárie nášho energetického komisára, že už dnes existujú obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií. Problém energetickej politiky štátu je, či vôbec, keď k takej situácií dôjde, bude možné tieto obnoviteľné zdroje pripojiť na sieť. Pretože v energetickej politike štátu by malo byť aj to, kde sa vyrába, akou distribúciou sa bude elektrická energia distribuovať, to znamená siete, a samozrejme aj ekonomicky. A súhlasím s názormi, že treba pomaličky skončiť s dotáciami na akýkoľvek druh výroby, ale treba si uvedomiť, že do tohto stavu by sme sa neboli dostali, keby tie dotácie nejaké neboli išli, ale bolo na každom rozhodnutí jednotlivej krajiny, akým spôsobom tento čas prekoná. Pred desiatimi rokmi tiež plazmový televízor stál 250-tisíc korún. Dnes stojí koľko, rovnaký a ešte lepší? Lebo ten vývoj v týchto technológiách aj v technológiách obnoviteľných zdrojov energie ide obrovsky dopredu.
Ak my dnes v energetickom mixe máme dobré zastúpenie aj jadra, aj vodných elektrárni, aj obnoviteľných zdrojov rôznych druhov a trváme na tom, aby v energetickej únii, ktorá sa pripravuje, mali jednotlivé krajiny možnosť riadiť si energetický mix, tak by sme si to v tej energetickej politike aj mali zadefinovať, aký chceme energetický mix v roku 2020, 2030, 2040, ´50 a tak ďalej a akou cestou sa k nemu chceme dopracovať. Kolega, môj predrečník to už jasne povedal, dnes už existujú distribučky, ktoré vám na určitom území nepripoja žiaden, akýkoľvek, aj ten najefektívnejší zdroj elektrickej energie.
Kroky v energetickej politike, akých sme svedkami od roku 2009, som hovoril o sabotáži, možno silné slovo, ale vedú k veľkým problémom, ktoré bude veľmi ťažko riešiť v budúcnosti, pretože výroba a distribúcia elektrickej energie to nie je výroba ponožiek, že dneska začnem, zajtra skončím. Len tá mierna novela alebo dopad novely, ktorého opravu rieši naša novela, možno spôsobí likvidáciu niektorých zdrojov. Totiž ak sa nedá doplatok povedzme fotovoltike, tak tá stratí vyslovene len tie peniaze, ktoré mala dostať a ktoré stratila nesplnením si tej administratívnej povinnosti. Ale ak ten doplatok nedáme napríklad bioplynovej stanici, ktorá vyrába elektrickú energiu a ktorá má možno dvojtretinové náklady, variabilné, tak ona jednoducho bude vyrábať stratu a nie je možné, aby fungovala ďalej. Lebo ona nebude mať žiadny príjem, ona bude mať stratu v danom roku. Možno zlikvidujeme pár výrobcov, si môžeme povedať, mali dodržiavať zákon, mali sa starať o to. Aká dôvera k obnoviteľným zdrojom? Aká dôvera k podnikateľskému prostrediu? Aká dôvera k istote investovaného kapitálu?
Hovoril som možno aj veci z boku. To preto, aby sme pochopili, že obnoviteľné zdroje sú budúcnosť, či to súčasná vláda chce, alebo nechce. Či to silní, ktorí momentálne zastupujú výrobcov, distributérov fosílnych palív, chcú, alebo nechcú. Je to z pohľadu klimatických zmien, čo bol primárny záujem a možno to vtedy stálo mnoho peňazí, ale dnes je to už aj z hľadiska ekonomického. To znamená, rast a zvyšovanie výroby z obnoviteľných zdrojov je nezastaviteľný.
Z môjho pohľadu je problém to nevyužiť. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia ďalej, pretože je to otázkou silných v krajine, akým spôsobom vytvoria podmienky toho, aby nové zdroje, diverzifikované zdroje, ktoré chránia bezpečnosť energetickú krajiny, sa mohli rozvíjať. Pretože obnoviteľné zdroje to je nielen viac peňazí otočených v HDP danej krajiny, v niektorých prípadoch mnoho práce na vidieku a energetická bezpečnosť, to je aj geopolitická bezpečnosť. Pretože mnoho, mnoho sporov aj v súčasnosti v rámci svetovej politiky sa deje pre energetické zdroje. A toto mnoho krajín aj v Európskej únii pochopilo.
Ja som veľmi rád, že Európska komisia tento trend razí. Som rád, že máme eurokomisára a že v tom prípade ani Slovensko nebude robiť problém. Ale bol by som veľmi rád, keby sa vláda viac zaoberala tým, akým spôsobom robiť energetickú politiku, ktorá v budúcnosti neohrozí jej odberateľov, priemysel, domácnosti, ale aj podnikateľov.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 17.3.2015 17:45 - 17:49 hod.
Jozef MikušChcel by som povedať ešte, čo tu nezaznelo, že my sme zvolali kvôli tejto veci mimoriadny hospodársky výbor, na ktorom bol pán minister, na ktorom sme ho vyzvali, aby daný stav riešil. Na jednej strane je fakt, že bol porušený zákon zo strany výrobcov, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť, na druhej všetci vieme, že tvrdosť zákona je v tomto...
Chcel by som povedať ešte, čo tu nezaznelo, že my sme zvolali kvôli tejto veci mimoriadny hospodársky výbor, na ktorom bol pán minister, na ktorom sme ho vyzvali, aby daný stav riešil. Na jednej strane je fakt, že bol porušený zákon zo strany výrobcov, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť, na druhej všetci vieme, že tvrdosť zákona je v tomto prípade obrovská. Za nesplnenú jednu z mnoho, mnoho povinností, ktorú má výrobca z obnoviteľných zdrojov energie, za jednu z nesplnených administratívnych povinností, ktorá dovtedy nebola, a fungoval systém, dostane absolútny trest. Ten absolútny trest je vo výške zobrať, odobratie jednoročnej podpory.
Vieme, že retroaktívne nemôžeme zákonom vstúpiť dozadu, ale žiadali sme pána ministra, aby zo svojej pozície povedzme menšinového vlastníka v distribučných spoločnostiach nejakým spôsobom zasiahol, aj kolegov poslancov zo SMER-u, evidentne nebola žiadna šanca. A tak sme rozmýšľali s kolegami, a keď bola tu spomenutá taká demonštrácia alebo stretnutie tých poškodených, tak sme sľúbili s kolegom Přidalom, že podáme novelu zákona, ktorá rieši vec do budúcna, aby sa podobná situácia neopakovala. Aj keď si myslím, že tento príklad už poučí všetkých výrobcov a svoju povinnosť si splnia.
Chcem povedať, že táto povinnosť bola v zákone o obnoviteľných zdrojov energie z roku 2009 bez sankcie. Systém fungoval, všetci fungovali, a to z toho dôvodu, že distribučky, ÚRSO a jednotliví výrobcovia sú "takmer v dennom kontakte". Majú podpísané navzájom zmluvy a všetci vedia o maximálnych množstvách výrob a je evidentné, že každý výrobca sa snaží vyrobiť čo najväčšie množstvo energie, a skôr za nevyrobené množstvo energie by som čakal sankciu. Ale samozrejme vpašoval sa do toho zákona aj ten sankčný mechanizmus za nedodržanie toho hlásenia na ÚRSO a distribučnú spoločnosť do 15. augusta a bez toho, aby od 16. augusta, dovtedy, ako prišiel výmer, že sa odoberá podpora na ďalší rok, nebol žiaden kontakt zo strany distribučiek, alebo ÚRSO smerom k výrobcom. My sme preto považovali tento nekorektný vzťah zo strany partnera, za ktorého ÚRSO voči výrobcom a samozrejme aj distribučnú spoločnosť voči výrobcom považujeme. A nielen nekorektný, ale nespravodlivý aj v tom zmysle, že hovoril som to aj vo svojom vystúpení, ten dosah na jednotlivých výrobcov nie je rovnaký. Na fotovoltiku je iný ako na tú bioplynku a teraz tu kolega Viskupič povedal o nejakých možných dôsledkoch, čo to môže spôsobiť. Ja osobne som presvedčený o tom, že zakomponovanie sankčného mechanizmu do zákona bolo účelové z toho dôvodu, aby sa vyriešili nedoplatky distribučných spoločností, alebo neuznanie nedoplatkov za obnoviteľné zdroje distribučným spoločnostiam.
No ÚRSO si to vyriešilo na jeden rok. Na ten ďalší si to už nevyrieši, preto vymýšľa teraz mechanizmus likvidácie obnoviteľných zdrojov cez novú koncepciu. To sme tiež hovorili vo svojich príhovoroch. A tu je ten paradox. Tá istá vláda, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 urobia nehoráznu podporu jednému druhu obnoviteľných zdrojov, pustia elektrárne na najlepšiu úrodnú pôdu, potom počkajú, kedy sa zarobí na prevodoch, a v roku 2014 alebo ´15 zlikvidujú tieto obnoviteľné zdroje. Preto som sa snažil vo svojom vystúpení hovoriť aj o širšom kontexte toho, akým spôsobom by sa jednotlivé krajiny mali zaujímať o politickú koncepciu alebo o energetickú politiku daného štátu, v ktorom by mala byť zakomponovaná podpora, samozrejme rozumná, v konečnej fáze bezdotačná, podpora obnoviteľných zdrojov.
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, a skúsim požiadať aj kolegov zo SMER-u, aby podporili našu novelu. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2015 17:04 - 17:05 hod.
Jozef MikušChcel by som povedať kolegovi Radošovskému. No, rozmýšľal som, či povedať niektoré veci, čo som povedal, lebo hovorí sa, že keď človek predbehne dobu, vyzerá jak blázon. Ja už som bláznom niekoľko rokov. Niekoľko rokov, to znamená už ozaj osem, dá sa povedať. Ale už si pripadám, keď sa stretnem napríklad s...
Chcel by som povedať kolegovi Radošovskému. No, rozmýšľal som, či povedať niektoré veci, čo som povedal, lebo hovorí sa, že keď človek predbehne dobu, vyzerá jak blázon. Ja už som bláznom niekoľko rokov. Niekoľko rokov, to znamená už ozaj osem, dá sa povedať. Ale už si pripadám, keď sa stretnem napríklad s Nemcami alebo s Rakúšanmi, že my sme tu, ako na Slovensku, ako blázni, lebo nie že sme predbehli dobu, ale my už nie sme v nejakom pelotóne, v tom hlavnom, ale zastávame riadne ďaleko. Takže myslím si, že už treba o tom hovoriť aj otvorene a dosť jasne, pretože o pár rokov už môže byť neskoro.
Ďakujem pekne ešte raz.
Vystúpenie v rozprave 17.3.2015 16:37 - 16:57 hod.
Jozef MikušVedci v minulosti niekoľko storočí dozadu sa zaujímali o to, čo vplýva na zmeny počasia, s ktorými vždy v určitom čase mali ľudia problém. Takto to bolo zhruba do osemdesiatych rokov minulého storočia. Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa začína tejto problematike venovať stále viac a viac vedcov, už sú to tisíce, respektíve boli to tisíce už aj na konci minulého storočia, pretože jednak dopady na zmenu klímy začínali naberať grády a jednak aj vznikom novej počítačovej techniky sa dali simulovať určité situácie a hlavne merania, na základe ktorých sa dalo zisťovať, dali zisťovať dôvody klimatických zmien.
Asi dvetisíc päťsto klimatológov je sústredených vo vedeckom výbore OSN, takzvaný Intergovernmental Panel on Climate Change, v ktorom po určitých obdobiach prezentujú výsledky, výsledky svojej práce. Taký prvý dôležitý bol zhruba, nie zhruba, ale presne v roku 1992. A na tejto konferencii bol prijatý rámcový dohovor o zmene klímy. Bolo to v Riu de Jainero. Potom taký ešte ďalší, jeden známy bol v Kjóte rámcový dohovor o zmene klímy. Takisto Slovensko, krajina, jedna z mnohých, takmer všetky v Európe pristúpili k týmto dohovorom a podpísali sa pod tieto záväzky. Jednou z ostatných takýchto akcií tohto výboru bol minulý rok 23. 9. 2014 v New Yorku, bol to klimatický summit. A dovoľte mi, aby som vás informoval, kto to nevie, o výstupoch troch veľmi významných ľudí a jedných z najsilnejších na našej planéte.
Prvý je generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Citát: "Zmena klímy ohrozuje ťažko získaný mier, náš blahobyt a šancu pre miliardy ľudí. Je to hlavná úloha dneška. Naša reakcia rozhodne o budúcnosti, potrebujeme každú ruku." Zmena podnebia podľa neho predstavuje pre ľudstvo historicky najväčšiu výzvu. A ešte jeden citát od neho. "Ľudské, ekonomické a environmentálne náklady klimatických zmien budú čoskoro neúnosné."
Druhý, prezident Spojených štátov Barak Obama. Šéf bieleho domu vyhlásil, že sa počas schôdzky s čínskym prvým vicepremiérom Čang Kao-limom zhodli na tom, že ich krajiny sa majú v otázke boja s globálnou zmenou klímy chopiť vodcovskej roly. Citát: "Žiadny štát teraz nesmie zostať bokom, aby naše deti nežili vo svete, ktorý už nebudú schopné dať do poriadku," povedal Obama. Zároveň apeloval na prijatie ambicióznej dohody, v ktorej by sa podľa neho mali k rozhodným krokom zaviazať aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Spojené štáty podľa prezidenta dodržia svoj cieľ a do roku 2020 znížia emisie oxidov uhlíka o 17 % oproti hodnotám z roku 2005.
Posledný, v tom čase predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso v New Yorku sľúbil, že Európska únia dodrží svoj záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990 a využívať na výrobu elektriny 27 % obnoviteľných zdrojov. Citát: "V tomto rozhodujúcom boji nezlyháme," uistil Barroso. Rozvojovým krajinám potom prisľúbil na nasledujúcich sedem rokov dotácie na podporu získavania energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 3-ch mld. eur.
Prečo tento dlhý úvod? Je mi niekedy divné, neviem, či smiešne alebo do plaču, keď počúvam dnes na Slovensku aj na odborných seminároch alebo konferenciách vety: Európska komisia nám nariaďuje a to sú všetko len báchorky. Tu chcem povedať, že mnoho krajín Európskej únie má dlhodobo odsúhlasené energetické mapy, ktoré po našom, po slovensky znamenajú energetickú politiku štátu. V týchto politikách majú jasne vymedzené, akým spôsobom chcú do budúcnosti zabezpečovať výrobu, distribúciu a samozrejme s prihliadnutím na ekonomiku, to znamená, na výkupné ceny. Aby som nehovoril o Nemecku, najďalej sú možno vo Švédsku, v Holandsku, v Dánsku, ale samozrejme aj na tom pracujú a dosť vehementne už aj povedzme vo veľmi atómovom Francúzsku alebo Belgicku.
Vo februári tohto roka British Petroleum, jedna z najväčších firiem, ropných, ktorá určite nemusí byť nejakým superzástancom obnoviteľných zdrojov energie, vydala analýzu rozvoja, rozvoja, pardon, analýzu o tom, ako sa bude ďalej uberať svetová produkcia elektrickej energie. Do roku 2035 má HDP na hlavu stúpnuť na celom svete, má stúpnuť o 75 percent. Celosvetová spotreba elektrickej energie má stúpnuť o 37 % s ročným nárastom cca 1,4 percenta. Podľa British Petroleum z februára tohto roka suverénne najvyšší nárast zdrojov bude z obnoviteľných zdrojov energie. Fosílne palivá zostanú na súčasnej úrovni, respektíve niektoré sa, ich budú, množstvo niektorých sa bude znižovať.
Ako som čítal v úvode, a všetci vieme, čo sa deje v Európskej únii, nevynímajúc Čínu a už aj pomaly Indiu, všetky sa zaoberajú energetickou politikou veľmi vážne, dokonca Európska únia hovorí, že energetická politika je jedným najvážnejších bodov súčasnej doby. Pripravuje sa takzvaná energetická únia, ktorá stanovuje určité limity alebo vizionárske regule pre členské štáty.
Čuduj sa svete, vo štvrtok bola na Palisádach v Európskom dome konferencia za účasti pána veľvyslanca v Európskej komisii, pána zástupcu nášho eurokomisára pre energetiku, kde prezentovali energetickú úniu. Podľa informácií týchto pánov všetkých 28 regulátorov, všetkých 28 krajín Európskej únie je proti energetickej únii vzhľadom k tomu, že k návrhu energetickej únie je aj akýsi strešný regulačný úrad nad jednotlivými krajinami. Samozrejme v konečnom dôsledku rozhodne politika jednotlivých krajín a názor jednotlivých politických reprezentantov a predpokladám, keď náš, teda keď komisár pre energetiku je Slovák, že Slovensko v tomto nebude robiť problém. A z úst pána generálneho riaditeľa sekcie ministerstva hospodárstva, ale aj z úst iných prepraviteľov, aj povedzme veľkých súkromných firiem sa zdá, že Slovensko túto energetickú úniu podporí, čo je z môjho pohľadu pozitívne.
Ale čo je nie pozitívne, je to, čo hovoril aj kolega Přidal, že minulý rok bola prijatá energetická politika štátu, o ktorej sa diskutovalo dva roky. Alebo vyše dvoch rokov. Odvtedy uplynulo asi 5 mesiacov a počúvame, to znamená, uplynula štvrtina alebo tretina času od toho času, o čom sa diskutovalo, o energetickej politike a po prijatí šéf regulačného úradu hovorí o nejakej inej regulačnej politike.
Viackrát v tomto parlamente sme rokovali o obnoviteľných zdrojoch v tomto volebnom období, viackrát som povedal, že súčasná vláda robí sabotáž na slovenskej energetike. Nemôže sa vyhovárať súčasná vláda, že problémy, ktoré sú dnes v energetike, v cene elektrickej energie urobila nejaká iná vláda. Kroky prvej Ficovej vlády nás dobiehajú. Tá istá vláda, takmer tí istí zamestnanci ministerstva, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 prijmú zákon o obnoviteľných zdrojoch energie a vytvoria podmienky pre klondike čerpania zdrojov štátu na zákonom alebo vyhláškou schváleného povinného výkupu, ktorého dôsledky znášame dnes. V roku 2011 Radičovej vláda tento klondike zastavila zákonom, veľmi citlivo a tak, že z toho nebol absolútne žiaden problém ani z hľadiska retroaktivity, ani z hľadiska ďalšieho bezbrehého čerpania dotácií na jednotlivé zdroje.
Dnes sme vystavení problémom, o ktorých hovoril kolega Přidal, nebudem to ďalej rozvádzať, kedy regulátora a, predpokladám, ani ministerstvo absolútne netrápia ceny energií, netrápia ich energetická politika, trápi ich, aby vykešovali problém distribučných spoločností. Hovoril o tom kolega Přidal. Je to ďalší z krokov, ktorý možno bude história pamätať a svojím spôsobom aj hodnotiť.
Obnoviteľné zdroje energie napriek tomu klondiku v roku 2009 - 2010 vo fotovoltike dnes zvyšujú ceny elektrickej energie relatívne nepatrne, cca o 4 percentá, to znamená 4 centy z jedného eura. Napriek tomu sú používané ako kladivo na čarodejnice, ako kladivo na to, že máme vysoké ceny elektrickej energie.
Problém je úplne inde, problém je, že v energetickej politike nemáme zadefinované nič. Kto sa trošku v tom vyzná, tak mi to musí potvrdiť. Nič. V energetickej politike štátu musí byť totiž jasne zadefinované, akým spôsobom štát chce, aby sa smerovali v budúcnosti investície. Nemci o tom rozprávajú 15 rokov. A my sme si zobrali od nich jediný negatívny príklad, a to bola tá nešťastná dotácia na fotovoltiku v roku 2009, kedy to už Nemci zastavovali. A na Slovensku sme mali vedieť už, že jednoducho vývoj ide takým nehoráznym tempom dopredu, že kým sa tie fotovoltiky začnú stavať, technológia bude o 50 % lacnejšia. A len pre ilustráciu: ak v roku 2010 boli dotácie za výkup, alebo teda cena za výkup z fotovoltických elektrární, tá nehorázna, cez 420 eur, Jaslovské Bohunice predávajú za 33 dnes, tak dnes iná elektráreň fotovoltická, taká istá, má výkupnú cenu cez 90 eur. To znamená, viac než 4-krát išla cena, výkupná cena z fotovoltických elektrární za niekoľko rokov dole.
Na tej konferencii minulý týždeň bolo jasne povedané z úst predstaviteľa kancelárie nášho energetického komisára, že už dnes existujú obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií. Problém energetickej politiky štátu je, či vôbec, keď k takej situácií dôjde, bude možné tieto obnoviteľné zdroje pripojiť na sieť. Pretože v energetickej politike štátu by malo byť aj to, kde sa vyrába, akou distribúciou sa bude elektrická energia distribuovať, to znamená siete, a samozrejme aj ekonomicky. A súhlasím s názormi, že treba pomaličky skončiť s dotáciami na akýkoľvek druh výroby, ale treba si uvedomiť, že do tohto stavu by sme sa neboli dostali, keby tie dotácie nejaké neboli išli, ale bolo na každom rozhodnutí jednotlivej krajiny, akým spôsobom tento čas prekoná. Pred desiatimi rokmi tiež plazmový televízor stál 250-tisíc korún. Dnes stojí koľko, rovnaký a ešte lepší? Lebo ten vývoj v týchto technológiách aj v technológiách obnoviteľných zdrojov energie ide obrovsky dopredu.
Ak my dnes v energetickom mixe máme dobré zastúpenie aj jadra, aj vodných elektrárni, aj obnoviteľných zdrojov rôznych druhov a trváme na tom, aby v energetickej únii, ktorá sa pripravuje, mali jednotlivé krajiny možnosť riadiť si energetický mix, tak by sme si to v tej energetickej politike aj mali zadefinovať, aký chceme energetický mix v roku 2020, 2030, 2040, ´50 a tak ďalej a akou cestou sa k nemu chceme dopracovať. Kolega, môj predrečník to už jasne povedal, dnes už existujú distribučky, ktoré vám na určitom území nepripoja žiaden, akýkoľvek, aj ten najefektívnejší zdroj elektrickej energie.
Kroky v energetickej politike, akých sme svedkami od roku 2009, som hovoril o sabotáži, možno silné slovo, ale vedú k veľkým problémom, ktoré bude veľmi ťažko riešiť v budúcnosti, pretože výroba a distribúcia elektrickej energie to nie je výroba ponožiek, že dneska začnem, zajtra skončím. Len tá mierna novela alebo dopad novely, ktorého opravu rieši naša novela, možno spôsobí likvidáciu niektorých zdrojov. Totiž ak sa nedá doplatok povedzme fotovoltike, tak tá stratí vyslovene len tie peniaze, ktoré mala dostať a ktoré stratila nesplnením si tej administratívnej povinnosti. Ale ak ten doplatok nedáme napríklad bioplynovej stanici, ktorá vyrába elektrickú energiu a ktorá má možno dvojtretinové náklady, variabilné, tak ona jednoducho bude vyrábať stratu a nie je možné, aby fungovala ďalej. Lebo ona nebude mať žiadny príjem, ona bude mať stratu v danom roku. Možno zlikvidujeme pár výrobcov, si môžeme povedať, mali dodržiavať zákon, mali sa starať o to. Aká dôvera k obnoviteľným zdrojom? Aká dôvera k podnikateľskému prostrediu? Aká dôvera k istote investovaného kapitálu?
Hovoril som možno aj veci z boku. To preto, aby sme pochopili, že obnoviteľné zdroje sú budúcnosť, či to súčasná vláda chce, alebo nechce. Či to silní, ktorí momentálne zastupujú výrobcov, distributérov fosílnych palív, chcú, alebo nechcú. Je to z pohľadu klimatických zmien, čo bol primárny záujem a možno to vtedy stálo mnoho peňazí, ale dnes je to už aj z hľadiska ekonomického. To znamená, rast a zvyšovanie výroby z obnoviteľných zdrojov je nezastaviteľný.
Z môjho pohľadu je problém to nevyužiť. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia ďalej, pretože je to otázkou silných v krajine, akým spôsobom vytvoria podmienky toho, aby nové zdroje, diverzifikované zdroje, ktoré chránia bezpečnosť energetickú krajiny, sa mohli rozvíjať. Pretože obnoviteľné zdroje to je nielen viac peňazí otočených v HDP danej krajiny, v niektorých prípadoch mnoho práce na vidieku a energetická bezpečnosť, to je aj geopolitická bezpečnosť. Pretože mnoho, mnoho sporov aj v súčasnosti v rámci svetovej politiky sa deje pre energetické zdroje. A toto mnoho krajín aj v Európskej únii pochopilo.
Ja som veľmi rád, že Európska komisia tento trend razí. Som rád, že máme eurokomisára a že v tom prípade ani Slovensko nebude robiť problém. Ale bol by som veľmi rád, keby sa vláda viac zaoberala tým, akým spôsobom robiť energetickú politiku, ktorá v budúcnosti neohrozí jej odberateľov, priemysel, domácnosti, ale aj podnikateľov.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:27 - 12:28 hod.
Jozef MikušĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 13.3.2015 12:24 - 12:26 hod.
Jozef MikušNezamestnanosť a kvalita školstva sú dve veci, ktoré Slovensko trápia, či už stredného alebo vysokého školstva, najnovšie sa už hovorí aj o základnom, ale náš návrh zákona sa týka skôr stredných a vysokých škôl.
Ak niečo nie je...
Nezamestnanosť a kvalita školstva sú dve veci, ktoré Slovensko trápia, či už stredného alebo vysokého školstva, najnovšie sa už hovorí aj o základnom, ale náš návrh zákona sa týka skôr stredných a vysokých škôl.
Ak niečo nie je v poriadku alebo ak chceme kvalitu niečoho zlepšiť, tak treba hľadať spôsob riešení, treba navrhovať nejaké postupy a hľadať nejaké nástroje, ktoré daný problém vyriešia. My s mojimi kolegami Eugenom Jurzycom a Vilom Novotným sme jeden z takýchto nástrojov navrhli, aby sa vyriešilo naraz možno niekoľko problémov. Z najväčšej miery tie dva, o ktorých som hovoril na úvod, a to je nezamestnanosť a kvalita školstva. Mať informácie nemôže byť nikdy na škodu. Som o tom hlboko presvedčený, pretože len informovaný človek môže dobre riadiť alebo sa mu na základe informácií môže dobre rozhodovať.
Náš návrh zákona nehovorí o tom, ako s danými informáciami naloží ministerstvo, ale v každom prípade určite tieto informácie by pomohli ministerstvu školstva pri riadení svojho rezortu. Určite po prijatí tohto návrhu zákona by tieto informácie pomohli novým uchádzačom o školské odbory sa rozhodnúť, kde chcú študovať. A v neposlednej miere tieto informácie by nepriamo pôsobili ako tlak na zvyšovanie kvality stredných a vysokých škôl. Myslím si, že v tomto nájdeme všeobecnú zhodu a nikto proti tomu nemôže nič namietať. Otázka teda znie: Prečo to neprijímame alebo prečo tento nástroj nevyužívame? On nás prakticky nebude nič stáť.
A ja som trošku tak smutný z toho prístupu, teraz musím povedať, vládnej strany SMER, lebo nemôžem povedať, že jednotlivci niektorí, tí niektorí sú konkrétne minister školstva a bývalý minister školstva a súčasný predseda parlamentu, ktorí by nechceli načúvať a ktorí by snáď aj nechceli daný stav riešiť. Keďže máme s tým osobnú skúsenosť, môžem to potvrdiť. Otázne je potom, prečo vláda dala k návrhu zákona nesúhlasné stanovisko na základe pripomienok ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
No a, páni poslanci, teraz je to apel na vás, zo strany SMER-u. Čo bolo príčinou toho, že poslanci dvoch výborov hlasovali proti? To by ma teda strašne zaujímalo, keby vystúpil niekto a povedal by, každý z toho výboru okrem teda toho ústavnoprávneho, ktorý prijal kladné stanovisko, aké má výhrady k tomuto návrhu zákona. A keď mi povie tie výhrady, tak následne by som sa ja opýtal toho, kto je zodpovedný, lebo tie dva výbory sú zodpovedné za stav školstva, aké návrhy oni dávajú, aby kvalita školstva na Slovensku, resp. táto kvalita školstva spôsobovala nižšiu nezamestnanosť alebo vyššiu zamestnanosť.
Dostali sme odpoveď aj takú, že pripravuje sa širšia novela alebo riešme to v rámci iného zákona. Na tejto schôdzi prijímame návrh zákona o odbornom vzdelávaní. Kolega Jurzyca dával pozmeňujúci návrh, ktorý menšou mierou vlastne riešil návrh tohto zákona.
Nerozumiem tomu. Som trošku sklamaný, aj keď podotýkam ešte raz, nezdieľam celkom návrh môjho predrečníka Igora Hraška, ktorý povedal, že, trošku to spaušalizoval, nechcem, nechcem do toho zasahovať, že vzhľadom na našu iniciatívu bola ochota určitej časti ľudí, aj zodpovedných ľudí, aj na túto tému diskutovať. Koniec koncov preto to bolo preložené na túto schôdzu, aby sa vytvoril čas a priestor na diskusiu. Neviem, ako ten priestor využili poslanci SMER-u, či sa vôbec zaoberali týmto návrhom, či vôbec chceli nejakým spôsobom toto riešiť. Tak môj apel je len, že skúste teda hľadať iné riešenia. Ja dobré riešenia určite rád podporím.
A tak ako som povedal v prvom čítaní, myslím si, že tento zákon alebo tento návrh zákona sa nedá nazvať iným prívlastkom len dobrý, teraz bez ohľadu na to, že som spoluautor. Myslím, že tento výraz použil niekto z iného politického spektra v rámci diskusie v prvom čítaní.
Napriek tomu, že neprešlo to v dvoch výboroch, napriek tomu si dovolím zaapelovať alebo apelovať na poslancov vládnej strany SMER, aby tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 9:28 - 9:30 hod.
Jozef MikušA len takú vsuvku teraz vložím, že v tom čase bola na R2 a R1 alebo na R1 teda sme boli len niekde po Nitru. Napriek tomu sa robili úseky rýchlostnej komunikácie v Tornali, v Ožďanoch a vo Fige. To bol tiež jeden z tých momentov, že akým spôsobom koná vláda v rámci nejakého citlivého vnímania problémov, problémov regiónov.
A súhlasím aj s tým, že musíme robiť. Dnes jednoducho žijeme v nejakom priestore a musíme mať tie rámce pre investičné stimuly, aj pripravení byť na podporu povedzme nadregionálnych, nadštátnych veľkých projektov. Ale obávam sa, že už podporovať veľké projekty, ktoré sú tu nejakým spôsobom zakomponované, na ich rozširovanie na územia, kde je vysoká miera zamestnanosti alebo nízka miera nezamestnanosti, už je na úkor tých ostatných regiónov Slovenska.
Vystúpenie v rozprave 13.3.2015 9:08 - 9:21 hod.
Jozef MikušĎalší bod, ktorým vláda posúva opäť, myslím si, vec o čosi vpred, je nová povinnosť zverejňovania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci za účelom zvyšovania transparentnosti a zvyšovania úrovne informovanosti verejnosti. Áno, je to opäť posun dopredu. Zároveň však chcem povedať, že mala by to byť úplná samozrejmosť. Dokonca niektoré predchádzajúce vlády takéto nariadenie v zákone ani nepotrebovali a toto aj vykonávali.
A tu chcem povedať, čo je podľa mňa veľmi dôležité a možno aj požiadať pána ministra do budúcnosti, že vláde by malo záležať a mala by aj zverejňovať oveľa viac, a to informácie o tom, ako sa podporovaným subjektom darí a ako plnia tie povinnosti a tie podmienky, na základe ktorých adresnú pomoc od štátu dostali.
Uvediem konkrétny príklad. V roku 2013 dostala firma Railway Casted Components v Prakovciach od vlády investičné stimuly 10 mil. eur. Išlo o výrobu odliatkov na podvozky nákladných vagónov, vcelku relatívne dobrá podpora. No na začiatku tohto roka sa firma – pravdepodobne hlavne pre dopad sankcií zo strany Európskej únie voči Rusku – dostala do vážnych problémov. Mala dať prácu 350 ľuďom, to sa však nenaplnilo a navyše tí vo februári ostali doma s náhradnou výplatou zo zníženej mzdy. Keď sa novinári pýtali na ministerstve hospodárstva, ako to vyzerá so štátnou pomocou udelenou pred dvoma rokmi, dostali odpoveď, že zatiaľ sa nič neprehodnocuje, lebo ministerstvu neboli dostupné konkrétne informácie týkajúce sa priebehu výroby v podniku ani dosahy v súvislosti so sankciami na prijímateľa investičnej pomoci. Neviem, možno sa situácia zmenila odvtedy. Firma plnila všetky stanovené podmienky a nebol dôvod, aby časť pomoci musela vrátiť.
Máme viacero takých prípadov. Investičné stimuly dostali firmy, ktoré ani neprinášali nové technológie alebo nový počet pracovných miest, ale len na udržanie, nevieme, nemáme informácie o tom, možno vláda má. Ale mne tu skôr ide o to, aby bola povinnosť informovať transparentne verejnosť o tom, akým spôsobom boli použité verejné zdroje. Dnes sme svedkami toho, ako po preinvestovaní alebo po získaní zdrojov z európskych fondov niektoré naše firmy alebo subjekty po troch rokoch, štyroch rokoch kontroly zrazu sú postavené pred vec, že budú musieť určitú časť svojich peňazí vrátiť. Ten systém kontroly, systém sledovania zdrojov z európskych fondov je kontrolovaný podstatne viac, ako je sledovaný systém investičných stimulov na strane Slovenska, to je moja taká poznámočka k tej druhej vecnej pripomienke. Ešte raz podotýkam, ktorá podľa môjho názoru posúva vec dopredu, ale možno by to chcelo trošku viac.
Toľko ku konkrétnym návrhom tejto novely, ale dovolil by som si ešte vyjadriť sa všeobecne k inštitútu investičnej pomoci.
Asi nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že investičná pomoc nie je najvhodnejší spôsob a nástroj na podporu zamestnanosti. Najlepším spôsobom, ako podnietiť firmy, aby vytvárali nové pracovné miesta, je zlepšovať pre ne všeobecné podnikateľské prostredie a motivovať ich, aby sa rozvíjali, inými slovami, byť priateľský podnikateľskému prostrediu a voči tým, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta a zamestnávajú ľudí. Všetky, podotýkam, všetky ostatné nástroje sú umelé, majú dočasný účinok a každý – či menším, alebo väčším spôsobom – deformuje podnikateľské prostredie. Sem patria, bohužiaľ, aj investičné stimuly. Do akej miery je rozumná pomoc, ktorá pomôže jednému výrobcovi na úkor ostatných? Mäkšie podmienky pre jedného sťažujú podnikanie pre druhých a ak jedna podporená firma z určitého odvetvia vytvorí viac pracovných miest, je predpoklad, že ostatné firmy zase ten počet pracovných miest znížia.
Podobne by sme sa mohli pozerať aj na štátnu pomoc, ktorá presahuje hranice štátov. Sme toho svedkami práve možno v týchto našich podmienkach v postkomunistických krajinách, kde vítame každú, každú investíciu, hlavne teda, alebo teda aj zo zahraničia. Ak podporíme napríklad automobilku v jednom štáte, znevýhodníme tým iný štát, ktorý takúto ponuku nedokáže predostrieť. Preto ako vidíme uprednostňovanie niektorých firiem na úkor iných vo vnútri štátov, pozorujeme predbiehanie sa štátov v prípade veľkých projektov medzi sebou navzájom. V niektorých situáciách, bohužiaľ, musím povedať, neostáva nám nič iné, ako súperiť so susedmi, hlavne ak ide o zlomové, veľké projekty, ako to bolo napríklad pre veľké automobilky u nás. Ja to hovorím všeobecne, nekritizujem to, popisujem stav, aký by bol ideálny, a niečo podobné máme aj v poľnohospodárskej politike európskej, kde všetci hovoria, že dotácie sú zlé, ale nikto neprichádza s návrhom dotácie zrušiť. Niečo podobné sú aj investičné stimuly, ktoré dovoľujú podporovať zo strany štátu napríklad aj veľké projekty a toto súperenie medzi krajinami dovoliť.
No v našom prípade, alebo v našom vlastnom záujme, v záujme všetkých krajín by bolo, aby sa štátne pomoci v Európe redukovali možno až na minimum a štáty medzi sebou z tohto nebezpečného súperenia vlastne ustúpili. Ak majú štáty v tejto oblasti v niečom sa predbiehať a v niečom súperiť, tak by to malo byť práve vo vytváraní lepších podmienok na podnikanie. Preto aj niekedy tie názory, ktoré padali v minulosti ohľadne harmonizácie priamych daní, nedochádzali k nejakému konsenzu, pretože tam je práve nejaká výhoda alebo nástroj. A teraz nemyslím len teda priame dane, samozrejme, všetky ostatné zákony v rámci danej krajiny, ktoré súvisia nejako s podnikateľským prostredím. Preto také moje konštatovanie, slovenská vláda by mala možno skôr upúšťať od rozdávania investičných stimulov, keď prestávajú mať formu pilotnej masívnej investície. Obávam sa, že ostaneme v zajatí už prekonaných postupov a ukáže sa to v najbližšej budúcnosti. Niektoré slovenské automobilky chystajú investície a logicky očakávame, že budú pýtať štátnu pomoc. Ja osobne už nevidím dôvod, prečo by štátna pomoc mala ísť týmto smerom, uvidíme v najbližšej budúcnosti, ako sa vláda zachová.
Ak pri investičných stimuloch predsa ostávame, slúžiť by možno mali na iný cieľ. A to na zmenšovanie regionálnych rozdielov a na zabraňovanie vyľudňovania určitých, dokonca celých mikroregiónov. Aj tu by sa dalo však postupovať možno rozumnejšie. Načrtnem len takú nejakú víziu. Možnosť podporovať regióny by možno nemala zostať len na úrovni vlády, to znamená centrálnej moci, ale mohli by byť vytvorené akési regionálne vlády, nechcem povedať, aby to zostalo len na župách, ktoré by mohli mať rôzne zloženie a tie by mohli zobrať na seba časť kompetencií, ktoré by slúžili pre prideľovanie štátnej pomoci, a úloha centrálnej vlády by bola v tomto prípade možno sústredená oveľa viac na nadregionálne projekty, napríklad infraštruktúru. Totiž dnešné toporné posudzovanie poskytovania investičných stimulov na základe vzorcov posudzujúcich nezamestnanosť v jednotlivých okresoch je málo účinné, pretože aj samotné okresy často netvoria prirodzené celky. A máme okresy, kde sú už v rámci jedného okresu veľké rozdiely, či už v otázke zamestnanosti, alebo aj v otázke možnosti prípravy investícií.
Osobitným problémom je, že litera zákona je síce striktná, no i tak sa porušuje, pretože sa vychádza v ústrety skôr žiadateľom, ktorí majú bližšie k tým, ktorí rozhodujú, ako ku konkrétnym regiónom. Neraz sa stáva, že smeruje do vyspelých častí Slovenska, kde sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni 4 percent. A investori dopredu hovoria, že budú mať problém so zamestnanosťou, vytvárajú už podmienky pre napríklad výstavbu bytov. A investičný stimul je priamy nástroj a možno, možno najdôležitejší, ak teda ho máme na možnosť zásahu priamo z centrálnej vlády na znižovanie regionálnych rozdielov.
Preto si dovolím povedať, že Slovensko nepotrebuje hoc aj vynikajúci zákon o investičných stimuloch, ako oveľa viac potrebuje jasný koncepčný zámer. Tak ako Európska únia v rámci princípu solidarity sleduje transfer pomoci zo silnejších regiónov na slabšie, tak by mala aj slovenská vláda hľadať nástroje, ako podobne solidárne podporovať zaostalejšie časti štátu zo strany tých vyvinutejších. A investičná pomoc by nemala smerovať na prospech projektov stvorených vynachádzavými spriaznenými podnikateľmi, v úvodzovkách samozrejme, ale na prospech projektov nastavených schopnými predstaviteľmi väčších samospráv, ktorí najlepšie poznajú problémy a prednosti svojich regiónov.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán minister, asi sa zhodneme, že programy starostlivosti o chránené územia sú tými základnými dokumentami, ktoré riešia starostlivosť, primeranú starostlivosť o dané chránené územie vo všetkých kategóriách. Sú dôležité aj preto, aby bol základ...
Vážený pán minister, asi sa zhodneme, že programy starostlivosti o chránené územia sú tými základnými dokumentami, ktoré riešia starostlivosť, primeranú starostlivosť o dané chránené územie vo všetkých kategóriách. Sú dôležité aj preto, aby bol základ spolupráce s tými, ktorí zabezpečujú, teda s majiteľmi tých pozemkov.
Ak tieto základné dokumenty nie sú, tak nastupuje zákon, ktorý v podstate všetko obmedzuje. A zákon nemôže zohľadniť jednotlivé špecifiká na konkrétne chránené územie. A asi sa tiež zhodneme na tom, že ochranu prírody si nemôžme predstavovať ako zákaz zasahovania do prírody, ale usmerneným a racionálnym zásahom do prírody tak, aby sme dané územie a daný problém v danom chránenom území chránili. A absencia takýchto dokumentov je veľmi negatívna práve preto, aby sme majiteľov pozemkov primäli alebo pritiahli k tomu, aby boli spoluúčastníkmi starostlivosti a efektívnym využívateľom danej lokality.
Vy ste to v tej odpovedi aj povedali, že vo väčšine v chránených územiach nie sú všetky obmedzenia, ale, bohužiaľ, keď nie sú vypracované dokumenty starostlivosti na konkrétne chránené územie, platí zákon a je obmedzené všetko. A preto 26 z niekoľko tisíc chránených území je strašne málo. Vaše ministerstvo deklarovalo, že prehodnotí chránené územia, v minulosti bola taká deklarácia, alebo teda si zobralo tento záväzok, tak by som vás chcel poprosiť, aby sa čím viacej chránených území, pre čím viac chránených... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ku kolegovi Lebockému, no ak teda tá výhrada voči nepravdivým tvrdeniam je len tá, ktorá zaznela, že obce nebudú musieť zrušiť. Samozrejme, ale obec, teda OZV-éčka ak podpíše zmluvu s obcou, musí pristúpiť k tej zmluve, respektíve k podmienkam zmluvy, ktorú má obec so zberňou, no však, samozrejme, to je logické. Ja som hovoril o prípadoch, kedy...
Ku kolegovi Lebockému, no ak teda tá výhrada voči nepravdivým tvrdeniam je len tá, ktorá zaznela, že obce nebudú musieť zrušiť. Samozrejme, ale obec, teda OZV-éčka ak podpíše zmluvu s obcou, musí pristúpiť k tej zmluve, respektíve k podmienkam zmluvy, ktorú má obec so zberňou, no však, samozrejme, to je logické. Ja som hovoril o prípadoch, kedy nebude to všetko také ideálne, ako je napísané na papieri a jednoducho OZV-éčka využije tú svoju možnosť a nezoberie podmienky obce, čo je možné. Nepredpokladám, nepredpokladám nič, čítam zákon a vyvodzujem z neho nejaké dôsledky.
A pánovi kolegovi Feckovi, práve v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe, neviem, kto ho dal, sú, č. 118, doplnok bodu e) je, aby boli vykázané tie náklady, ale tie náklady pri podpise OZV-éčka s obcou tam, kde nebude podpísaná zmluva so súčasným zberom, nemusia byť jasné. Preto ja odporúčam ten bod vypustiť zo spoločnej správy, respektíve zaň nehlasovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 11.3.2015 18:00 - 18:20 hod.
Jozef MikušRevolučný preto, lebo zo súčasného stavu, kde zodpovedná za...
Revolučný preto, lebo zo súčasného stavu, kde zodpovedná za likvidáciu odpadu je obec, po novom zákone alebo v návrhu novely, návrhu zákona je odovzdanie tejto kompetencie z hľadiska zberu a nakladania s triedeným odpadom, tzv. organizáciám zodpovednosti výrobcov v absolútnej miere. A ak tu sa hovorilo v predchádzajúcich príhovoroch o obavách a niektorí moji predrečníci hovorili, že sú obavy z toho, že to jednoducho nebude fungovať tak, ako je to napísané na papieri, tak tieto obavy sú relevantné, pretože to postavenie tých OZV je v rámci toho trojuholníka OZV – obec – zberové spoločnosti ozaj dominantné.
Za obcami sú občania a za tými všetkými ostatnými sú ešte ďalšie spoločnosti, ktoré spracúvajú triedený odpad. Ja nechcem hovoriť o tom, o čom tu hovorili moji predrečníci, aby som nebol obviňovaný, že robím nejaké domnienky. Aj z hľadiska toho, že myslím, že to bolo spomínané v prvom čítaní, že dominantné postavenie je aj z toho dôvodu, že obec môže uzavrieť zmluvu len s jednou OZV.
Pomôžem si jednou z niekoľkých analýz, ktoré údajne pozná aj ministerstvo, aj pán minister, podotýkam, podpísaných právnymi agentúrami alebo právnikmi, ktoré posudzujú tento návrh zákona práve z tohto dôvodu, a ja si zoberiem teda jednu z tých analýz, aby som vysvetlil alebo odvolal sa na to, na tie obavy, ktoré tu hovorili moji kolegovia a ktoré sa môžu brať v rámci politického boja za obavy neopodstatnené.
Takže tá analýza sa opiera o tri také princípy tej časti zákona, ktorá hovorí o tom, že obec môže uzavrieť zmluvu len s jednou OZV. Táto vychádza z princípov, za prvé, že organizácie zodpovednosti výrobcu bude vykonávať činnosti výlučne na základe zmlúv o nakladaní s odpadmi obalov a s neobalovými odpadmi uzavretými s obcami, po druhé, každá obec môže uzavrieť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, dostane exkluzivitu, a po tretie, súhrnný zberový podiel výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov (triedenie) vyzbieraných z komunálnych odpadov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov nesmie presiahnuť objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktorú uzavrela táto organizácia. Sú tam ešte ďalšie veci. V zákone je, že samozrejme dobrovoľné je to, môže byť a môžu tie množstvá presiahnuť zmluvné množstvá.
Výsledkom tejto analýzy, ktorá je, podotýkam, aj pre neprávnika a pre laika veľmi prehľadná a zrozumiteľná, má niekoľko desiatok strán, a výsledok je asi takýto: Následné námietky, to znamená, námietky, ktoré sú v tej celej analýze, podrobne identifikujú ustanovenia návrhu zákona o odpadoch, ktorých aplikácia na súčasné právne a skutkové prostredie na Slovensku bude znamenať, po prvé, porušenie cieľa vnútorného trhu vytvoriť prostredie, ktoré podporuje súťaž pri podnikaní; po druhé, vytvorenie prekážok riadneho fungovania riadneho vnútorného trhu; po tretie, negatívny vplyv na voľný pohyb tovaru; po štvrté, vytvorenie prekážok obchodu; po piate, významné skreslenie súťaže; a po šieste, podnecovanie korupčných praktík. Účinky týchto ustanovení môžu dokonca v konečnom dôsledku znamenať nedovolené poskytovanie štátnej pomoci.
To je stanovisko jednej z menovaných alebo podpísaných agentúr právnych alebo právnych kancelárií, ktoré bolo zaslané ministerstvu ešte v čase pripomienkového konania. Veľmi málo pripomienok v rámci pripomienkového konania, o tomto hovorili moji predrečníci, či už zo strany ZMOS-u, či už zo strany asociácií zamestnávateľov, bolo do tohto zákona v rámci normálneho pripomienkového konania zakomponovaných, ale budem sa skôr venovať nejakým takým v praktickom pohľade na daný zákon.
Keď som povedal na začiatku, že svojím spôsobom obdivujem pána ministra, že s takýmto návrhom zákona prišiel, chcem povedať, že mne filozofia celkom vyhovuje, nemôžem ho úplne napadnúť. Filozofia mi vyhovuje. Dokonca fandím tej filozofii. Len ozaj tak naformulované paragrafy tohto zákona a postaviac OZV-éčka do takého stavu, vyvolávajú určité praktické kroky v budúcnosti, ktoré keď nastanú, tak môže nastať veľký problém.
Pár čísel. Dnes suma peňazí, s ktorými budú OZV-éčka alebo ktoré sú zhruba, tie vyzbierané v kolektívnych organizáciách a v Recyklačnom fonde, s ktorými teoreticky by mohla, v budúcnosti mohli všetky OZV-éčka fungovať, sú cca 7 mil. eur, 7 mil. eur. Ale suma za triedený odpad v rámci Slovenska sa pohybuje od 27 do 34, nie je to, nie je to jasné, ale je to suma, ktorú podľa mojich informácií akceptuje aj ministerstvo životného prostredia, čiže hore-dole suma je 4-krát väčšia. Ministerstvo zároveň ale hovorí, že prechodom tých kompetencií na OZV-éčka celková suma za zber komunálneho odpadu vrátane triedeného odpadu bude cez 30 mil. eur. Vysvetlite mi to, ako sa k takýmto číslam došlo. Nie je tu teraz pán minister, ja som sa pýtal na to aj na výbore, kde bol pán štátny tajomník Ferencz, a tiež musím povedať, že, je tu kolega z výboru, minimálne jeden, že nebolo mi odpovedané na všetky otázky, ktoré som dal. Dokonca boli niektoré otázky odpovedané tak, že o hodinu neskôr, preto nebol asi pán minister, lebo bol na inom výbore, ale o hodinu neskôr na finančnom výbore povedal úplne inakšiu odpoveď.
No ale chcem sa držať nejakých vecí a teda k meritu tých praktických mojich pripomienok, ktoré sa týkajú návrhu zákona. Čiže za obaly, ktoré sa dnes vyzbierajú, ktorých je zhruba 180-tisíc ton za rok, sa vyzbiera cca, teda stojí to cca 4-krát viac, ako, ako je reálna suma, ktorá sa dnes vyzbiera. Triedeného odpadu podľa odhadov je zhruba 10 až 12 percent. Čo je problém, je, že náš záväzok do roku 2020 je 50 %, je nárast, teda nárast na 50 % triedeného odpadu. Keď dnes prijímame takýto veľký zákon, tak je úplne logické, že mal by byť postavený tak, aby sa naplnili ciele, ku ktorým sme sa zaviazali. A, čuduj sa svete, na moju otázku, ako chceme na základe tohto zákona splniť náš cieľ, ktorý máme podpísaný do roku 2020, som dostal odpoveď: už dnes vieme, že ciele nesplníme.
Pán minister, určite ma počúvate vonku, ja by som sa vás chcel opýtať a budem rád počuť v záverečnom slove alebo prípadne aj v rozprave názor, ako chceme naplniť cieľ vyzbierať 50 % recyklovaného odpadu v roku 2020? Dnes robíme normu na základe, ktorá by mala vytvárať podmienky na to, aby sme náš záväzok splnili. No a tu sa dostávam ku koreňu veci, k tým praktickým otázkam, ktoré by som chcel povedať.
Akú budú mať motiváciu OZV-éčka, aby sa zvyšoval podiel triedeného odpadu? Ony sú chránené limitmi, sú chránené obvyklými cenami. Čiže prakticky, pán primátor Raši tu nie je, samozrejme, Košice sú bez problémov, je to veľké mesto, je tam sústredných množstvo obyvateľov na malom priestore, triedený odpad bude podstatne lacnejší ako niekde na Hriňovských Lazoch. Ak OZV-éčko nepodpíše na základe nejakého dôvodu zmluvu s obcou a koordinačné centrum vyberie nejakú OZV-éčku, ako sa bude táto OZV-éčka správať tam, kde predtým nikto nechcel ísť, lebo sa, respektíve sa nedohodol s tou obcou, pretože ten triedený zber bude drahý? Ale koniec koncov pri plnej zodpovednosti aj nastavovania mentálneho myslenia ľudí, aj nejakej propagácie, prečo by to tie OZV-éčka mali robiť? Ale to je hlavný dôvod, aby ten, kto je zodpovedný za zber triedeného recyklovaného odpadu, aby robil kroky, ktoré nás budú viesť k splneniu cieľa čím vyššej recyklácie, a teda keď máme podpísaných 50 % z roku 2020, aby sme to splnili.
Prenikli informácie, že tí, ktorí sa budú uchádzať o to, aby teda medzi tými OZV-éčkami boli, že plánujú preberať kontajnery, respektíve naplánovať vývozy kontajnerov, keď budú naplnené na 80 percent. Čo to znamená v praxi? Znížia sa... (Reakcia predkladateľa.) Päťdesiat? Päťdesiat. Dnes obce bez problémov to majú naplánované, kedy sú zvozy, majú zmluvy so zbernými spoločnosťami, respektíve robia to prostredníctvom vlastných technických služieb. Teraz obce budú mimo hry, budú si to všetko organizovať OZV-éčka. Akým spôsobom budú fungovať v rámci toho svojho podnikania, keď evidentne hrajú s menšími peniazmi, respektíve náklady, ktoré ich budú stáť, ten triedený odpad, budú menšie peniaze, ako dnes ten triedený zber stojí, ak to majú urobiť z vlastných? Ony vydajú korunu naviac, aby zvýšili efektivitu alebo množstvo triedeného odpadu, keď to zo zákona nemusia?
Dnes majú obce podpísané zmluvy so zbernými spoločnosťami na rôzne obdobia, niekedy je to viac rokov, niekedy je to rok. Ako som spomínal, niektoré obce to robia svojpomocne v rámci svojich technických služieb, ak by som to takto mal povedať, kde využívajú samozrejme aj nezamestnaných a je to podstatne lacnejšie. Ale to som nechcel hovoriť. Chcem povedať, tie obce, ktoré majú na dlhšie obdobie podpísané zmluvy so zbernými spoločnosťami, podľa toho zákona budú musieť vypovedať zmluvy s týmito zbernými spoločnosťami do konca roku 2015.
Opäť jedna z tých právnych analýz hovorí, že podľa Obchodného zákonníka je to retroaktivita. Tieto spoločnosti, ak si ich OZV-éčka nevyberie na zber triedeného odpadu, sa môžu o svoje práva, alebo môžu o svoje práva bojovať. Pán minister, aj to je moja otázka, či ste si istý, že nehrozí retroaktivita. A teraz to hovorím úplne v dobrom, aby jednak obce, alebo v konečnej fáze aj štát, ak bude napadnutý zákon, neprišli o peniaze.
Zdôrazňujem to preto, lebo zber triedeného odpadu je v podnikateľskej hantírke "konzervatívny biznis". To nie je len tak, že dneska si niekto zmyslí a ide robiť triedený zber, tam treba veľké peniaze na kontajnery, na zberné dvory, na lisy na spracovanie, samozrejme obchodné zmluvy, ďalšie u odberateľov, atď., a tak ďalej. A treba povedať, že tento biznis v rámci tých obcí sa tiež netvoril zo dňa na deň. Obce spočiatku nechceli robiť triedený zber a až v konečnej fáze, keď ich zákon prinútil, aby to robili, tak to robili. Dnes preto nikto nevie povedať, koľko stojí v danej obci triedený zber, pretože obce to riešia v spolupráci, spolu s komunálnym odpadom, a podľa nového zákona cena za triedený odpad bude musieť byť úplne oddelená od ceny za komunálny odpad.
Moja otázka znie, kto to zistí a ako, keď zmluva sa bude podpisovať pred tým, ako sa uzavrie zmluva so zbernými spoločnosťami, respektíve keď sa nebude vedieť, alebo nemusí sa vedieť, aká bude cena za triedený odpad?
V tejto súvislosti navrhujem na osobitné hlasovanie bod č. 118 spoločnej správy. Ten hovorí práve o tom, že povinnosťou je aj určiť výšku alebo cenu triedeného odpadu. Ako to bude vedieť kto povedať, keď zmluva bude podpísaná skôr, ako bude zmluva OZV-éčka s obcou, bude podpísaná možno skôr ako zmluva so zberom triedeného odpadu. A ministerstvo to možno prezieravo, alebo úplne logicky nedalo do návrhu zákona a dostalo sa to potom pozmeňujúcim návrhom, samozrejme neviem, kto ho dával v gestorskom výbore.
Ešte jedna moja pripomienka k tomu splneniu tých našich záväzkov. Je evidentne jasné, že každá tona naviac v triedenom zbere je stále drahšia. Prvé percentá sú najlacnejšie, ale to zvyšovanie je drahšie a bude stále drahšie a drahšie. A preto triedeným odpadom z obalov a z komodít, ktoré sú zahrnuté v zákone, ktorým sa zákon venuje veľmi precízne, nemáme šancu, štátny tajomník to povedal úplne jasne, dnes, dopredu splniť naše ciele. Ak chceme 50 % triedeného odpadu, pravdepodobne, nie som až tak odborník, aby som to vedel povedať naisto, ale po rozhovore s odborníkmi si dovolím povedať, že nie je to možné dosiahnuť bez toho, aby sme netriedili bioodpad. V tom sa vec, alebo tento zákon nemení súčasný stav a na základe výnimiek sa bioodpad jednoducho bude triediť len veľmi málo. Tak to je len taká moja pripomienka pre tvorcov zákona, že možno sme mali ísť aj týmto smerom. Ale keď sa tam to nedostalo, tak je možné, že priorita bola niekde inde.
Posledná moja záležitosť v mojom príhovore je návrh pozmeňujúceho návrhu. Chcel by som podať pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s § 28 ods. 2, kde sa definuje, čo nemôže spoločník, alebo ten, kto má akýkoľvek súvis s OZV-éčkou, čo nemôže podnikať. V § 28 ods. 1 sa zakazuje OZV-éčkam mať zisk, v § 28 ods. 2 sa hovorí, čo nemôžu spoločníci a všetci, ktorí majú nejaký súvis, s OZV-éčkom vykonávať a v ods. 3 sa hovorí o tom, čo nemôžu spoločnosti alebo firmy, ktoré zakladá OZV-éčka, čo nemôžu robiť. Ja dávam do súladu ods. 2 a ods. 3 v tom, že v obidvoch týchto odsekoch bude, že tá OZV-éčka alebo spoločnosť založená OZV-éčkou nemôžu nakladať v podstate s druhotnými surovinami. Čiže dávam do súladu ods. 2 a ods. 3 § 28.
Ten pozmeňujúci návrh znie:
1. V čl. I § 28 ods. 2. V § 28 ods. 2 písm. a) znie: "a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k osobe, ktorá nakladá s vyhradeným prúdom odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie; uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jej vlastnej činnosti,".
Odôvodnenie: Návrh zákona v § 28 ods. 3 zakazuje organizácii zodpovednosti výrobcov a s ňou prepojených subjektov nakladanie s druhotnými surovinami, avšak v § 28 ods. 2 jej zároveň umožňuje s nimi obchodovať. Pokiaľ má organizácia zodpovednosti výrobcov financovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov s cieľom plnenia limitov stanovených zákonom, potrebuje splnenie tejto povinnosti preukázať práve potvrdením o predaji druhotných surovín. Pozmeňovací návrh zosúlaďuje uvedenú nezrovnalosť tak, aby organizácie zodpovednosti výrobcov boli schopné vykazovať plnenie im stanovených cieľom a zároveň im bolo umožnené plnohodnotne obchodovať s druhotnými surovinami v európskom priestore.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť. A tak ako je naformulovaný zákon aj s bodmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.