Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa zavádza nový dôvod pre odvolanie notára, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov. Prostredníctvom spoločnej správy bolo navrhnuté, že, mierna úprava, t. j. bolo doplnené, že ak dosiahne notár vek 67 rokov, v tomto prípade jeho notársky úrad zaniká, teda zaniká výkon jeho činnosti.
Vážení páni kolegovia, nám v opozícii častokrát vy, vládni poslanci, vytýkate nesystémovosť riešení, ktoré predkladáme. Celkom oprávnene s ohľadom na to, čo je tu predložené, môžem povedať, že toto je úplne najviac nesystémová novela, aká kedy mohla prísť, keď to, pozriem na to, čo sme dávali doteraz my.
S dôvodom, že takúto úpravu majú prokurátori a sudcovia, okej, možno súhlasiť, je to 65 rokov. Nenachádzam vôbec nikde dôvod, kedy zaniká úrad alebo zaniká funkcia pri 67-ch. Netuším, z čoho vychádza takýto zámer.
Pani podpredsedníčka, ja som od vás ako z titulu vašej funkcie a pri podpore osemdesiatich troch poslancov skutočne očakával niečo systémové, niečo celoplošné. Napríklad namiesto toho, aby ste celkom bezdôvodne podľa môjho názoru, pretože som sa nedopočul, aký je ten skutočný dôvod, favorizovali jednu skupinu, navyše relatívne malú, hovorím o 23 notároch, ktorí zrejme stratia svoj úrad, prečo ste tento istý princíp nemohli navrhnúť v štátnej správe? Máme tu armádu štyristo tisíc nezamestnaných, ktorí by sa mohli pokojne uplatniť na miestach v štátnej správe, kde sa nielenže poberajú často aj plat, ale aj dôchodok. Toto je tá systémová zmena, ktorá presne reflektuje princípy, ktoré predloženým návrhom sledujete.
Ešte raz, máte takú podporu, že takéto parciálne riešenie podľa mňa je nesprávne a nesystémové. Máte určite na to, aby ste dali systémovejšiu novelu, napríklad v štátnej správe.
Prečo je to nesystémové? Ďalším z dôvodov je minimálne fakt, že okrem notárov, prokurátorov, sudcov sú tu aj ďalšie štátom poverené osoby, ktoré takúto hranicu nemajú. Sú to napríklad exekútori, máme tu teraz exekučák, ktorý nebol v tej časti vôbec menený, nebol tam ani pozmeňovák z vašej strany, ak som teda správne zachytil. Máme tu ďalej znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Všetko štátom poverené osoby presne takisto, ako je notár. Charakterom sa líšia akurát len obsahom, ale charakter práce je ten istý.
Ťažko sa mi hodnotí, či je novela vecne správna alebo nesprávna, keďže ja som nezistil, skutočne komu a ako má táto novela pomôcť. Ja zacitujem z dôvodovej správy: "Dôvodom pre doplnenie predmetného ustanovenia do právnej úpravy je nevyhnutnosť prispôsobenia podmienok pre výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom." Ja keď si zoberiem ako pri tvorbe našich zákonov, ja bazírujem u nás na správnom tíme, aby tá dôvodová správa mala náležitosti, ktoré má mať, a to je, aby bolo naozaj zrejmé, čo sa návrhom sleduje, musím povedať, že toto by asi cez moje ruky neprešlo. Pod toto by som sa nemohol podpísať, lebo ja skutočne neviem, čo je dôvodom. A preto, ak by ste bola taká dobrá, ja som to nezachytil, alebo ma odkázali, čo je dôvodom pre takúto úpravu, ktorá sa dotkne dvadsiatich troch notárov. Zrejme ak tam, ak cez tú spoločnú správu prejde ten pozmeňovák, bude to o niečo menej. Ale 23 notárov, 23 osôb snáď nemôže vyriešiť aktuálne ekonomické pomery!
Skutočnosť, že sa pokúšate zaviesť princípy, ktoré je možné uplatniť pri viacerých profesiách, iba parciálne do jedného zákona jednej profesie sa, bohužiaľ, javia ako nepresadzovanie všeobecného záujmu, ale záujmu konkrétnej skupiny, v tomto prípade konkrétnych osôb. Ja určite nechcem hovoriť, že u nás sa takýmto skutočnostiam hovorí lobing, pretože nemyslím si, že je to skutočne tak, ale pri tom počte, ktorý sa dotkne tejto novely, je to minimálne na pozastavenie sa.
Toto je však niečo iné, ako presadzovanie záujmov, hodnôt, ktoré sú oprávnené a nevyhnutné, ktoré som napríklad počul pri tichom pochode nepočujúcich v Dunajskej Strede, kde sme sa minulý týždeň stretli, a nad ktorým máte, celkom pochopiteľne a podľa mňa správne, záštitu. A bol som rád za to, čo ste tam povedali, v tom vás plne podporujem. Ale, žiaľ, v tomto zákone vás podporiť nemôžem, pretože nepoznám dôvod, prečo bol predložený.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade ja som si vedomý, že túto správu len berieme na vedomie, ale aj cez to všetko by som si dovolil mať zopár poznámok, dá sa povedať k zahraničnej politike ku Slovákom žijúcim v zahraničí.
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Ide o náš spoločný cieľ, ktorý sme si zakotvili aj do čl. 7a ústavy. Na plnení tohto cieľa sa podieľa tak vládna strana, ako aj opozícia, či mimoparlamentné politické strany a hnutia, akademické a vedecké inštitúcie, mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivci, ale aj samotní krajania a ich reprezentatívne organizácie. Aby toto spoločné úsilie nesprevádzal chaos, aby sa aktivity a finančná podpora neduplikovali, bola v minulosti vytvorená funkcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a v roku 2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za týmto účelom bol tiež prijatý zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení neskorších predpisov a bola schválená štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú vláda každoročne schvaľuje a parlament berie na vedomie, ako to robíme práve teraz pri prerokovaní a schvaľovaní predloženého materiálu, ktorý možno skrátene nazvať aj výročnou správou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pre rok 2012, resp. 2013.
Z pohľadu jedného výkonu štátnej politiky voči naším krajanom bola najvýznamnejšou funkciou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí jeho koordinačná funkcia vo vzťahu k ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, keďže starostlivosť o krajanov je prierezovou témou patriacou do pôsobnosti viacerých subjektov.
Po nástupe do funkcie podpredsedu vlády, pán minister, ste vyhlásili, že jedným zo štyroch pilierov zahraničnej politiky Slovenska bude aj starostlivosť o krajanov v zahraničí. Takéto vyhlásenie napĺňalo optimizmom nielen slovenskú verejnosť, ale predovšetkým slovenské zahraničie. O to väčšie sklamanie spôsobilo, keď ste v roku 2012 ako jednu z prvých vecí, novelizáciou tzv. veľkého kompetenčného zákona, zrušili túto koordinačnú právomoc Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, čím ste z uvedeného úradu spravili servisné pracovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a celú krajanskú agendu ste uvrhli do chaosu, ktorý tu bol podľa niektorých vyjadrení naposledy koncom 90. rokov minulého storočia. A to aj napriek tomu, že diskusia v parlamente a vo verejnosti sa v posledných rokoch niesla v duchu, že by bolo vhodné posilniť postavenie a nezávislosť predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, napríklad aj tým, že bude namiesto vymenovania vládou volený parlamentom.
Krátko po nástupe do vašej funkcie ste dňa 12. mája 2012, ste sa pre médiá vyjadril, že po vymenovaní Igora Furdíka za predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, očakávate, citujem, "upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov", ako bez ohľadu na opodstatnenosť, ako reakciu na sťažnosť niekoľkých krajanských organizácií a spolkov. Podľa mojich vedomostí išlo o sedem až dvanásť organizácií a spolkov na adresu bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzali ste vtedy z nesprávneho predpokladu, že jediným zástupcom slovenského zahraničia vo vzťahu k vláde je Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, čo skutočne platilo, ale naposledy v roku 2002, keď toto občianske združenie vzniklo. Následne sa v tomto združení výrazne negatívne angažoval jeho súčasný predseda a do slovenského zahraničia natiekli nemalé peniaze vo forme každoročne udeľovaných dotácií.
Keď v roku 2006, keď sa v roku 2006 podarilo terajšiemu predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí vyhrať vo voľbách o jeden hlas, nastal v slovenskom zahraničí skutočný rozkol. Namiesto toho, aby sa nový predseda tohto združenia snažil o zjednotenie oboch názorovo odlišných skupín krajanov, urobil všetko pre to, aby sa dosiahla jednotnosť, avšak len v rámci Svetového združenia Slovákov zahraničí, a to aj za cenu, že v ďalších rokoch bolo vylúčených alebo samoodídených z tohto občianskeho združenia vyše 40 reprezentatívnych krajanských organizácií, predovšetkým zo zámoria a západnej Európy. Potom sa nemožno čudovať, ak zrazu poslanci dostávajú listy od takého veľkého počtu krajanov, hoci predložená výročná správa, o ktorej rokujeme, uvádza, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí zastupuje 95 % všetkých krajanských organizácií a spolkov. Aj keby malo toto združenie skutočne sto členov, čo už samotný úrad členom Zahraničného výboru Národnej rady priznal ako nepravdivý údaj, štyridsaťtri spolkov zo sto nebude tvoriť 5 % slovenského zahraničia.
Na tejto veci je však zaujímavá práve skutočnosť, že v období, keď vznikol rozkol v slovenskom zahraničí, resp. v období krátko po ňom, ste boli ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a hoci táto agenda nepatrila do vašej kompetencie, nepostrehol som, že by ste sa akokoľvek angažovali v prospech upokojenia vzniknutej situácie v slovenskom zahraničí. Napriek tomu, že ste v roku 2012 verejne deklarovali výmenu vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, sledujete upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na rokovaní zahraničného výboru pre niekoľkými dňami konštatoval, že upokojenie situácie nie je možné. Súčasný katastrofálny stav preto podľa môjho názoru nemožno nazvať inak ako zlyhaním vašej politiky v krajanskej problematike, krajanskej agende.
Pokiaľ ide o činnosť Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a vášho nominanta na jeho čele Igora Furdíka, ako to vyplýva z predloženej výročnej správy tohto úradu, možno uviesť, že už v septembri 2012 sme formou interpelácie oslovili pána premiéra s viacerými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože sme na základe sťažnosti niektorých krajanských organizácií a spolkov nadobudli dojem, že nielen vláda, ale aj predĺžená ruka, ktorou tento úrad je, nemá jasnú predstavu o systémových a organizačných zmenách, ktoré by bolo potrebné v krajanskej agende vykonať.
Pán premiér v odpovedi na našu interpeláciu uviedol, že určitý chaos pri vedení Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je spôsobený najmä tým, že Igor Furdík ako nový predseda úradu sa ešte nestihol riadne oboznámiť so svojou agendou a že riešenie niektorých otázok si vyžaduje čas. S prihliadnutím na uvedené je pre nás nepochopiteľné, že ani po šestnástich mesiacoch od nástupu nového vedenia úradu, ktoré v princípe pozostáva z vašich nominantov, keďže žiadne otvorené výberové konania sa na rozdiel od minulosti na tieto funkcie neuskutočnili, situácia v agende Slovákov žijúcich v zahraničí nesmeruje k lepšiemu, ale bola terajším vedením úradu dovedená do stavu, keď sme svedkami zatiaľ najväčších protestov reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov, ako aj osobností krajanského sveta voči súčasnej politike Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré vyslovujú vážne výhrady týkajúce sa fungovania a činnosti úradu, ako aj jeho prístupu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Konkrétne dňa 15. septembra 2013 zaslalo 25 reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov z celého sveta všetkým poslancom Národnej rady zásadné pripomienky k výročnej správe Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a so žiadosťou, aby Národná rada túto správu vrátila vláde na prepracovanie, a to z dôvodu, že, citujem, "bola vypracovaná s nízkou mierou starostlivosti a odbornosti a jej obsah na viacerých miestach nasvedčuje tomu, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí krajanské prostredie dobre nepozná a doterajšia vzájomná komunikácia medzi krajanmi a úradom sa nezdá byť efektívna".
V zásadných pripomienkach týchto krajanských organizácií a spolkov sa okrem iného uvádza, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí a) dlhodobo neplní viaceré uznesenia vlády spôsobujúce negatívny dopad na Slovákov žijúcich v zahraničí, b) nepozná situáciu v krajanských komunitách, ktoré prekračujú rámec Dolnej zeme, c) rozdeľuje krajanskú komunitu a favorizuje jedny skupiny krajanov voči druhým, pričom o niektorých krajanských komunitách sa vyjadruje nediplomaticky až dehonestujúco, d) uvádza nepravdivé a neoverené informácie týkajúce sa krajanských organizácií a spolkov, osobitne Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré v skutočnosti nie je reprezentatívnym krajanským združením, e) rozdeľuje dotácie v rozpore s krajanským zákonom, osobitne v rozpore s princípom nediskriminácie, ako aj vlastnou dotačnou smernicou, pričom osobitne poukazuje na netransparentné a klientelistické poskytovanie dotácií na Slovenský dom v Prahe.
Následne dňa 19. septembra 2013 bol zo strany takmer celej krajanskej komunity v Českej republike, t. j. 18 krajanských organizácií a spolkov z 23 aktívne v Čechách pôsobiacich, zaslaný Národnej rade otvorený list, v ktorom tieto subjekty vyjadrujú zásadný nesúhlas a vážne výhrady k spôsobu, zámeru a forme týkajúcich sa poskytovania dotácie na Slovenský dom v Prahe zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doteraz najväčší jednotný odpor reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov v Českej republike vrátane členov Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny bol podľa ich vlastných slov podnietený prístupom a politikou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k nim, pričom v tejto kauze vyjadrujú vážne výhrady voči dotácii vo výške 330 000 eur na Slovenský dom v Prahe, ktorá podľa ich vlastných slov, citujem, "bola poskytnutá bez akejkoľvek konzultácie s ostatnými krajanskými organizáciami a spolkami v Českej republike, ktoré sa o takýto dom snažia už dvadsať rokov, poskytnutá občianskeho združeniu, ktorého činnosť do vnútra slovenskej komunity je minimálna a vo väčšine prípadov pripomína agentúrnu činnosť zameranú na dovoz atraktívnych osobností zo Slovenska".
Dovoľujem si vám pripomenúť, pán minister, že pri odvolávaní bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí ste sa pre médiá v máji 2012 vyjadril takto: "Očakávam konsolidáciu v krajanskej problematike, pretože boli tu viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa tu favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne a v záujme Slovenskej republiky." Iróniou osudu je, že všetky tieto nežiaduce javy sa dejú práve teraz, ako nám to dosvedčujú aj výhrady zo strany krajanov a utvrdzujú nás v tom viaceré vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa opakovane verejne vyjadril, že sa prioritne mieni starať len o jednu skupinu krajanov, a to krajanov z tzv. Dolnej zeme, napriek tomu, že platný slovenský krajanský zákon vychádza z princípu rovnosti prístupu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým krajanom na celom svete vrátane udeľovania dotácií krajanom, konkrétne § 5 tohto zákona.
Nazdávam sa, že ak je zámerom vlády zakotviť rozdielny prístup vo vzťahu ku krajanom, ktorí majú postavenie národnostných menšín v zahraničí a vo vzťahu ku krajanom, ktorí žijú v diaspóre bez tohto postavenia, musí sa najskôr prijať nový krajanský zákon, resp. dva osobitné zákony, ako to majú napríklad v niektorých balkánskych krajinách so silnými menšinami v okolitých štátoch, až potom uplatňovať rozdielny prístup na rozdielne skupiny krajanov v zahraničí. Takýto prístup sa však mal najskôr schváliť v programovom vyhlásení terajšej vlády, teda byť podporený vaším verejným vyhlásením i s poctivou úradníckou prácou na vypracovanie takejto novej právnej úpravy zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
V programovom vyhlásení však o takomto prístupe nenájdeme nič, vaše verejné vyhlásenia boli presne opačné, to znamená, žiadna favorizácia krajanov. Avšak prístup Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je v protiklade s programovým vyhlásením vlády a vašimi verejnými vyhláseniami. Takémuto prístupu možno ťažko rozumieť a nerozumejú mu ani krajania žijúci v zahraničí, a tak nečudo, že sa búria a protestujú.
V tejto súvislosti ma zaujali vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí k zastávaným výhradám zo strany krajanov na rokovaniach jednotlivých výborov Národnej rady. Igor Furdík sa aj v tomto roku bránil napríklad tým, že mu pri nástupe do funkcie nebola odovzdaná agenda od bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preveril som túto vec a zistil som, že existuje oficiálny protokol o odovzdaní agendy bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Toto tvrdenie preto nie je pravdivé.
Podobne ďalšou výhradou terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je, že po prevzatí agendy sa mal ocitnúť na tzv. zelenej lúke a začína budovať úrad odznova. K takejto výhrade si dovolím uviesť niekoľko skutočností, ktoré tvrdenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nepotvrdzujú, práve naopak, vyvracajú.
Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí po odňatí koordinačnej právomoci novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona v roku 2012 plní v princípe tri úlohy, a to je vydávanie osvedčení, ktorým si dotknutá osoba preukazuje postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, udeľovanie dotácií a komunikácie so slovenským zahraničím a domácou verejnosťou vrátane pracovnej komunikácie s inými subjektmi v krajanskej agende.
Agenda vydávania osvedčení sa v princípe od vzniku Úradu Slovákov v zahraničí v roku 2006 podstatne nezmenila a funguje od začiatku činnosti tohto úradu až doteraz, dokonca lepšie, ako fungovali v čase, keď ešte osvedčenia vtedy, v minulosti preukazy, vydávalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska. Kvalitatívny rozdiel vydávania osvedčení Slovákom žijúcim v zahraničí oproti časom, keď ich vydávalo ministerstvo, spočíva v tom, že už prvá predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí začala viac spolupracovať s Úradom pre zahraničnú a cudzineckú políciu, pre hraničnú a cudzineckú políciu, ale aj s Úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. Vďaka tom sa podarilo odhaliť, že množstvo preukazov vydaných ešte v období pred vznikom úradu zo strany ministerstva zahraničných vecí bolo falošných, pretože vaše ministerstvo si nedalo námahu s tým, aby s príslušnými policajnými zložkami spolupracovalo.
Na vysvetlenie, aj podľa predchádzajúcich výročných správ úradu sa falšujú podklady asi k trom percentám žiadostí o vydanie osvedčenia, a to najmä žiadateľmi z Ukrajiny. Po nástupe terajšieho predsedu úradu sa situácia opakuje, keď spolupráca so zložkami Policajného zboru absentuje, ako to dokazuje aj samotný Úrad Slovákov žijúcich v zahraniční vo svojej odpovedi členom zahraničného výboru na výhrady krajanov.
V tejto agende úradu teda možno zhrnúť, že terajší predseda úradu na zelenej lúke určite nezačínal a kvalitu zabezpečovania úloh o niečo zhoršil a nie zlepšil. Agende udeľovania dotácií zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa venovalo niekoľko finančných kontrol Úradu vlády. Podrobnejšie sa o tom možno dočítať v správach 3/2009, 2011, v správe č. 5/2011, ale aj v správe vnútorného auditu Úradu vlády č. 4/2010.
Na základe kontrolných zistení bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí prijalo vôbec prvé dotačné pravidlá od vzniku úradu s platnosťou od roku 2012, ktoré si doterajší predseda úradu upravil tak, aby mu lepšie vyhovovali s platnosťou od roku 2013. Pri porovnaní oboch dotačných smerníc však zistíme, že sú zhodné na viac ako 90 % ich obsahu, pričom pri zjednodušovaní, žiaľ, asi nechtiac, vypustil terajší predseda úradu aj také ustanovenia, ktoré zabezpečovali, aby sa dotácie netunelovali. Nemusím snáď zdôrazňovať, že rovnako ako aj inde, aj medzi krajanmi sa nachádzajú niektorí jednotlivci, ktorých snahou je prevádzkovať takzvaný etnobiznis, a zamedziť takémuto konaniu sa dá len prísnymi sofistikovanými pravidlami, niekedy, žiaľ, aj trochu zložitejšími na pochopenie, pre množstvo krajanov, ktorí sa úprimne snažia udržať rozvoj slovenského národného povedomia a kultúrnej identity v zahraničí.
Ak chce Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí profesionálne pôsobiť vo vzťahu dovnútra aj navonok, musí mať vypracovaný kvalitný systém vnútorných predpisov a zavedenie informačnej, informačnej platformy, ktoré mu umožnia komunikáciu s vonkajším svetom. Ak si na webovej stránke úradu pozriem napríklad zoznam vnútorných predpisov, ktoré na stabilizáciu činnosti úradu prijalo bývalé vedenie úradu, zistíme, že v priebehu 15-ch mesiacov bolo prijatých 91 vnútorných predpisov, z ktorých terajší predseda úradu nezrušil ani jeden. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že za rovnaké obdobie 15-ch mesiacov terajší predseda prijal len 29 vnútorných predpisov, čo skôr napovedá, že stabilizáciu úradu po výmene jeho vedenia v roku 2012 dokončil.
Pokiaľ ide o komunikačné platformy, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pracuje výlučne s platformami, ktoré zaviedlo bývalé vedenie úradu. Možno sa niektorí, niektoré z vás ešte, niektorí z vás ešte pamätajú na niektoré, viaceré aj takzvané mienkotvorné médiá písali o rôznych predlžených informačných platformách Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí za bývalého vedenia úradu. Skutočnosť je však taká, že všetky tieto údaje, predražené informačné platformy, tvoria dnes chrbtovú kosť komunikačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ak by som však mal spomenúť dve veci, ktoré vnímam pozitívne, podarilo sa dosiahnuť práve terajšiemu vedeniu úradu, je to zavedenie elektronického systému poskytovania dotácií a posun celého procesu udeľovania dotácií, aby mohli byť udeľované už v marci príslušného kalendárneho roka, čo výrazne pomôže krajanom pri realizovaní ich aktivít. Buďme však aj v tomto smere objektívni a povedzme, že informačný systém na tieto účely bol zakúpený ešte bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a posun procesu udeľovania dotácií ohlasovalo bývalé vedenie úradu aj verejne s tým, že by mal byť zavedený v roku 2013. Je teda chvályhodné, že sa tak nakoniec v oboch prípadoch stalo za terajšieho vedenia úradu, ak by ste však celkom bezdôvodne, teda skôr politicky ako odborne, nevymenili bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Osobitou kapitolou činnosti Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je komunikácia s krajanmi, ktorá podľa môjho názoru nie je dobrá. A možno si všimnúť aj z odpovedí, ktoré úrad adresoval
štyridsiatim trom spolkom a organizáciám ako reakciu na ich výhrady. Tieto odpovede boli zaslané členom zahraničného výboru a je zarážajúce, že sú plné osobných invektív a osočovania, keď nielen poslanci Národnej rady, ale aj krajania očakávali odpoveď v rovine vecných argumentov. Bez ohľadu na to, kto tieto odpovede za úrad vypracoval, sa nazdávam, že dobré meno tohto úradu nespravili, skôr naopak.
Chcel som pôvodne prečítať časť toho listu, ale predpokladám, že to urobia niektorí kolegovia. A zároveň, ešte raz, som si vedomý, že tú správu berieme iba na vedomie, ale tieto výhrady, ktoré boli zaslané a ktoré sú verejne známe niektorým, myslím, že by mala táto správa zohľadňovať. A ak nie teraz, tak v budúcnosti by sa s touto situáciou malo niečo robiť.
Ďakujem pekne.

76b.
Pán minister, ja sa vrátim k podstate celej veci. Budem čo možno najvecnejší a možno v jednej jedinej otázke, na ktorú by ste mi mohli odpovedať. A predpokladám, že je nepochybný fakt, že v tom rozhodnom čase počas tých 5 dní vrtuľníky v Bratislave a Trenčíne licencie nemali, a teda chýbali. Ale čo keby sa stala situácia v Bratislave a v Trenčíne alebo taká nehoda, ktorú nie je možné z kapacitných dôvodov, t. j. že chýbajú vrtuľníky, že ju nie je možné pokryť? Ergo tieto vrtuľníky keby boli, tak by nebol následok smrť. Čo potom?

Ďakujem. Pán Novotný, dovoľte mi doplniť vašu reakciu na pani ministerku. Ja na výbore som sa pri tejto veci zdržal, chcel som si vypočuť pani ministerku. A v čase, kedy, kedy zomrel človek, považujem za naozaj cynické a alibistické hovoriť o výsledkoch ministerstva zdravotníctva.
Súhlasím s pani ministerkou možno v jednej veci, a to, že či dôvodom, ktorý povedala, dôvodom smrti mladej ženy bol nedostatok vrtuľníkov, že toto posúdi až Úrad pre dohľad. S týmto súhlasím. Ale tento fakt tak či tak je nezanedbateľný.
Ale doplním pán Uhliarika, lebo to isté, čo hovoril on, ale čo keby sa stala nehoda v čase, kedy vrtuľníky nemajú licenciu a dolet vrtuľníka z Nitry či Žiliny by bol jednak príliš dlhý, a teda zbytočný, alebo by ich kapacita bola nedostatočná?
Toto je problém, pani ministerka, pre toto ste pochybili a pre toto by ste mali niesť zodpovedať. Alebo máme čakať, až keď takéto pochybenia spôsobí smrť viacerých osôb a táto príčina bude nepochybná v tom, že chýbali vrtuľníky tam, kde byť mali?

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, keďže som v prvom čítaní z objektívnych dôvodov nemohol vystúpiť, tak si dovolím dať svoje vystúpenie, ktoré som mal pripravené sem, aj keď celkom otvorene priznávam, že asi skôr patrí do prvého čítania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, upravuje podmienky pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj tak, aby ich boli schopní splniť aj mikropodnikatelia a malí podnikatelia. Ako som sa dočítal, podnetom pre vypracovanie tohto návrhu zákona sú predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov, ktoré preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli zvýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potencionálnym žiadateľom o stimuly. Tento úmysel, ktorý je daný týmto zákonom, je bezpochyby výborný a ja ho teda schvaľujem. A aj predpokladám, že ja aj moji kolegovia ho podporíme.
Čo ma však mrzí, je, že buď som zle hľadal, alebo som sa nedočítal, alebo moje informácie sú nedostatočné, na Slovensku absentuje inštitucionálny rámec alebo teda inovačná politika ako taká, vo väčšine štátov, kde to funguje, majú komplexné programy podpory inovácií, u nás, žiaľ, ako hovorím, podľa mojich vedomostí absentuje.
Myslím, že netreba na tomto fóre zdôrazňovať dôležitosť informácií. A len tak možno telegraficky by som spomenul, že majú veľmi úzky súvis s progresívnym ekonomickým rastom, zvyšovaním konkurencieschopnosti. Myslím, že to bolo asi pred dvomi mesiacmi, bola vydaná správa, kde sa Slovensko posunulo zase nižšie, na 78. priečku konkurencieschopnosti. A toto považujem za závažné, a preto aj otázka inovácií nemôže mať menšiu prioritu, ako je priorita 1 podľa môjho názoru. Rovnako inovácie súvisia tiež so zvyšovaním kvality života a celkového hospodárskeho rozvoja. Súhlasím s tým, že efekty inovácií prídu s istým oneskorením, avšak ich prínos je podľa môjho názoru nepopierateľný.
Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológií sme vynakladali iba 0,6 % HDP. Zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to na úrovni 0,27 % HDP. Ideál v moderných krajinách alebo v krajinách, ktoré profitujú z inovácií, je jedna plus dva, to znamená jedno percento HDP z verejných prostriedkov a dve percentá HDP zo súkromných zdrojov. Výsledkom tohto nášho súčasného stavu je podpriemerné umiestnenie v rebríčku inovácií krajín. Napríklad tu sa zvyšuje rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorý narástol medzi rokmi 2009 a 2012 celkom výrazne, sme v predposlednej skupine krajín medzi Gréckom, Španielskom, Talianskom a Maďarskom, Česká republika je na pomedzí medzi touto skupinou a lepšími inovátormi, za nami sú už iba Rumunsko, Bulharsko a pobaltské krajiny okrem Estónska, naše štatistiky zachraňuje už iba počet doktorandov, ktorých kvalita však nie je merateľná.
Na tomto mieste si myslím, že je vhodné povedať, že by sme si nemali nahovárať, že na Slovensku neexistujú šikovní ľudia, ktorí by boli schopní vyvíjať high-tech veci, technické riešenia, patenty, rôzne iné produkty. Myslím, že opak je pravdou. Chýba len, ako som povedal, tá koncepcia. Ja sa na toto budem celkom podrobne pýtať v interpelácii, ktorú pripravujem.
Dôvody takéhoto na našom území stavu oproti stavu v zahraničí je aj rozdiel vo verejnej sfére, rozdiel medzi akademickou výkonnosťou krajín. Napríklad v Čechách sú adresnejšie investície do akademického výkonu. Poviem konkrétny príklad. Výskumný kampus na Masarykovej univerzite v rokoch 2009 až 2012 bol postavený s výraznou pomocou eurofondov, ďalej, českí vedci sú častejšie zapájaní do podnikateľských projektov, je to presah do súkromnej sféry, a preto sú aj schopnejší riadiť výskum v praktickej oblasti. Rovnako je príklad z Čiech, kde výstavba výskumných centier naozaj pokročila. Tieto výskumné centrá vytvárajú priestor pre mladých vedcov, aby zostali doma a „neemigrovali" za výskumnými zariadeniami a technickým zabezpečením do zahraničia. Ako ďalší príklad tu uvediem, že náš najúspešnejší slovenský vedec, teda najcitovanejší za rok 2010, je to kvantový fyzik Vladimír Bužek, pôsobí práve v Čechách na Masarykovej univerzite, čo je hneď za rohom, čiže otázka nejakého teritória nehrá rolu. Skôr ide o tú podporu pre vedeckých pracovníkov. A netreba ani zabudnúť na mikrobiológa pána Jána Vilčeka, rodáka z Bratislavy. Možno ste niektorí zachytili, že dostal ocenenie od amerického prezidenta, veľmi prestížne v oblasti technologického pokroku.
Pokiaľ viem, to ma možno pán minister opraví, Slovensko začína s výstavbou takýchto zariadení a infraštruktúry až s oneskorením štyroch až piatich rokov. Netvrdím, že to má na vrube súčasný pán minister. Je to skôr opäť tá koncepčná záležitosť. A bol by som rád, keby sme sa tomuto venovali o niečo viacej, ako to bolo doteraz.
Rozdielom v súkromnej sfére je napríklad aj to, že je nedostatok kapitálu. Niekedy sa vynakladá neefektívne. Vo firme, aby mohla tento kapitál investovať, musí ísť o prebytočný kapitál, tzv. rizikový kapitál.
Ja som pri príprave na toto vystúpenie našiel veľmi zaujímavé, možno to bol projekt, seminárna práca alebo čokoľvek iné, od pána, aby som to citoval, Karola Franka, Dušana Kozovského a Silvie Prčovej, kde boli uvedené konkrétne možnosti, konkrétne nástroje stimulovania inovácií, kde bolo jasne deklarované, s tým možno súhlasím, že klesá podiel priamej finančnej podpory a zvyšuje sa podpora cez nejaké fiškálne nástroje. Príklady boli uvádzané, či už to bolo zvýšenie nezdaniteľnej časti, hovorím o inovatívnych firmách, alebo zdvojnásobenie výdavkov na inovácie. To znamená, ak niekto vykáže výdavky na inovácie v istej miere, ak bude preukázané, že sú to výdavky na inovácie, môže si ich zdvojnásobiť účtovne. Ďalším nástrojom môže byť proinovačne orientovaná odpisová politika, napríklad zrýchlením odpisovania aktív, licencie oslobodené od daní alebo nízko úročené úvery pre inovatívne firmy, kde kľudne môžeme zobrať si príklad od ministerstva pôdohospodárstva, keď na nákup pôdy sa poskytujú zvýhodnené úvery. Prečo by toto nemohlo fungovať aj v oblasti inovácií? Je fakt, že tie právne dotácie sú potrebné, ale treba povedať, že tie dotácie by sa mali týkať iba asi malých firiem, ktoré začínajú a nevytvárajú počas prvých rokov zisk. Tam, si myslím, priame dotácie sú namieste. V tom by som nevidel ja nejaký veľký problém. Ďalšími návrhmi alebo riešeniami potom kľudne môže byť aj inšpirácia od inovátorov nemeckých, fínskych, prípadne japonských, napríklad zriadenia mimoriadnych profesúr pre odborníkov zo súkromného sektora tak, aby na školy prenikal praktický výskum, pretože sú dva typy výskumu, a to základný a aplikovaný. Z nich jeden je teoretický a druhý je do praxe. Firmy, samozrejme, majú väčší záujem o ten aplikovaný. Vlastne medzi školami a firmami vzniká ako keby údolie smrti, cez ktoré vlastne nevedie žiadny most. Sú to protichodné motivácie jednotlivých strán, keď univerzity chcú robiť základný výskum a chcú ho publikovať a firmy chcú urobiť aplikovaný výskum a majú záujem na tom, aby ostal utajený ako obchodné tajomstvo. Dá sa to, nehovorím, že je to jednoduché, preklenúť cez granty, t. j. ponechanie základného výskumu na publikáciu a pre aplikáciu, resp. využívanie firmám a vychovanie praktickej generácie vedcov, čo je danie dôrazu na praktickú výchovu vedeckých pracovníkov, smerovanie verejných grantov iba pre perspektívne výskumné univerzity, to znamená pre konkrétne vytipované univerzity, ktoré dosahujú výsledky vo výskume, v aplikovanom výskume, ako je to napríklad v Japonsku, zároveň aplikovanie pravidiel hospodárnosti pri grantovej politike. Je úplne jasné, že aj tam musí existovať určitá návratnosť, teda pri každej dotácii alebo podpore by mala byť návratnosť.
Myslím si, ako som už povedal, že na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí. A v čase krízy potrebujú omnoho silnejšiu a efektívnejšiu podporu zo strany štátu, čo sa týka inštitucionálneho rámca. Podľa môjho názoru z dobre nastavenej inovatívnej politiky sú, aj keď efektívnosť a návratnosť týchto výdavkov je nepochybne daná a bude výrazná, hovoríme o dlhodobom horizonte, teda netreba očakávať výsledky hneď. A vidím pre toto význam v tom, aby sme možno buď nastavili alebo zlepšili inovatívnu politiku na Slovensku aj cez takéto vystúpenia.
Ďakujem pekne za podporu a na záver, možno ešte to som povedal na úvod, ja tento zákon sa chystám podporiť bez nejakých problémov.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto rozprave. V zásade v tom istom duchu, ako moja predrečníčka, len možno trošku v zhutnenej forme. Hlavne by som sa rád venoval tomu, tej pripravenej a navrhnutej povinnosti osôb, ktoré vkladajú základné imanie do spoločnosti, vložiť ho fyzicky do banky, to znamená na samostatný účet zriadený správcom vkladu v banke. Vôbec sa nechcem venovať tomu, že v tom akčnom pláne boja proti podvodom, ak som dobre porozumel, bola myslená štátna pokladňa a nie banka. Ten dôvod pre mňa teraz nie je vôbec relevantný.
Pán minister, ja fandím tejto myšlienke, aj fandím vašim predstavám o tom, ako by sa mali meniť niektoré kódexy, aj ako ktorým smerom by sa mohlo, možno mohlo uberať ministerstvo spravodlivosti. A vôbec sa nebudem uchyľovať k tomu, čo ste povedali vy, keď som vystúpil minule, že tomu nerozumiem. Preto len poviem, že toto je podľa mňa, tento návrh je krok mimo. Nerozumiem tomu, či je to iba dohoda s ministerstvom financií o tom, že takéto niečo tu musí byť bez ohľadu na to, aké to bude mať účinky.
Pretože podľa môjho názoru vy sa miniete účinku, respektíve neriešite ten problém, ktorý tu máme, čo bol spomenutý. Je to aj tá právna istota, ale aj vymožiteľnosť práva, čo sa na prvý pohľad javilo, že toto chcete riešiť. Následne, až potom v rozprave vlastne, čo nevyplývalo zo žiadnej dôvodovej správy, ani z toho, čo bolo ako úvodné slovo povedané, ak si dobre pamätám, až potom ste povedali, že riešite karuselové podvody. Vy ale podľa môjho názoru karuselové podvody týmto spôsobom nevyriešite, pretože pre týchto ľudí, ktorí majú záujem zarobiť na štáte alebo na vratke DPH, je jedno, koľko peňazí minú na založenie spoločnosti. Je to naozaj jedno. Stačí im desať spoločností, je to 50 000 euro, a pritom ten zisk bude vyšší. Čiže týmto im nezabránime. Je to možno čiarka do toho, že áno, splnil som si svoju úlohu, že niečo takéto som predložil, ale podľa mňa tým, že to nebolo dotiahnuté, sa to nevyrieši.
Tá myšlienka naozaj nemusí byť zlá. Ale čo sa stane, je akurát to, že tým malým a stredným podnikateľom, ktorí majú v úmysle obmedziť svoju zodpovednosť, dáte ďalšiu prekážku v podobe naozaj fyzického vloženia peňazí do spoločnosti.
Áno, ja viem, že je to kapitálová spoločnosť, ale toto je ten trend. To je to, čo sa v praxi naozaj deje. To je ten problém. To ale, čo by sme mali riešiť, je to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to je zodpovednosť štatutárnych orgánov alebo osôb, ktoré konajú za spoločnosť a zaväzujú voči tretím osobám. Toto tento návrh nerieši a nerieši v zásade potom ani to, ako sa ten návrh javil.
A ja by som išiel možno omnoho ďalej, ako bol ten možno provokatívny návrh, a to je, upravil tú zodpovednosť čo do najširšej miery, samozrejme s výnimkami, aby neboli postihovaní slušní občania, a neriešil by som to iba pre prípad úpadku. Pretože paradoxom, čo máme na Slovensku, je, že my máme celkom podrobne upravenú zodpovednosť konateľov, ak hovoríme o eseročkách, ale aj keď títo konatelia celkom úmyselne porušujú zákon alebo spôsobia úpadok, prípadne už pri objednaní služby sú si vedomí, že túto službu nezaplatia, títo konatelia sú de facto nezodpovední.
Ja nepoznám jediné rozhodnutie súdu, kedy by konateľ bol zaviazaný nahradiť škodu spoločnosti tak, ako to je navrhnuté, ako to je upravené. Toto je podľa mňa najväčší problém. A tuto vieme predísť aj tým dépeháčkam, aj nielen daňovým podvodom, ale aj naozaj úmyselnému vyhýbaniu sa platenia svojich povinností zo záväzkového vzťahu. Tá zodpovednosť konateľov, opakujem, síce je upravená, ale v našom právnom prostredí a naša aplikačná prax ukazuje, že je to nevymožiteľné.
Ak ste, ešte sa vrátim k tej povinnosti vkladov do banky, ak ste mali v pláne, že chcete zvýšiť počet živnostníkov týmto, pretože ten počet sa naozaj zvýši, je to možnože legitímny cieľ, ale možno by bolo fér to aspoň priznať. To ako teda, ja keď robím nejaký návrh, alebo moji kolegovia, tak vždy tá dôvodová správa, je tam napísané to, čo sa tým návrhom sleduje. Tuto ten dôsledok, ten side effect, určite bude zvýšenie počtu živnostníkov.
Keďže som v prvom čítaní povedal, že očakávam nejaký pozmeňujúci návrh, aby tá úprava, ktorú navrhujete, bola vylepšená a ten návrh neprišiel, dovoľujem si ja prečítať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate veľmi jednoduchý. A to je, že sa vypustia tie ustanovenia, predhovory, ktoré zavádzajú povinnosť vložiť vklad do základného imania.
A teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 2.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I v bode 9 v § 768l sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu.

Pán predseda Číž, začnem odzadu, my sme nedali žiadny návrh, čo sa týka útokov, práve preto a len preto, lebo útoky nepatria do Národnej rady a nepatria ani do kompetencie mandátového a imunitného výboru zo zákona. My to nemáme ani čo riešiť. Čiže pre toto sme to nedávali, to tam nepatrí. To je prvá poznámka.
Druhá, v časti taká, taká lepšia, vy ste filozoficky, teoreticky na tom veľmi dobre, ja vás v tomto veľmi rešpektujem. Tie myšlienky, ktoré máte, sú výborné. Ale si neuvedomujete jednu vec, že takéto myšlienky máte, je vás tu málo, myslím vás, takých ľudí, ako ste vy, pretože ten permanentný valec, ktorý tu je, vy ste povedali, že čo ste mohli, a to je, ako keby malo byť to dobré. Ale vy zabúdate, že ste urobili. A spomeňme si, zvolanie grémia pri eurovale, spomeňme si alebo generálneho prokurátora, spomeňme si iks mimoriadnych schôdzí, iks, myslím, že dve alebo tri, ktoré my sme zvolali, a sa nekonali. Spomeňme si na nočné rokovanie. Ja som tu strávil 40 hodín, ako teda ten valec tu teda nebol? Ten valec tu bol! Vy ste valcovali, vy ste rokovací poriadok buď zneužívali, alebo nedodržiavali.
A k tým bitkám ešte jedna poznámka. Ja som to povedal na úvod. Tie bitky sem nepatria. Ja som vám, myslím, že na, keď tu bol ten prvý aký-taký útok na pána Poliačika, povedal, riešme to. Riešme takéto útoky, riešme aj urážky medzi poslancami. Tu musí byť nejaká elementárna kultúra. Mandátový a imunitný výbor sa zišiel, sa možno trikrát dovtedy, veľká škoda! Veľká škoda!
Trúfam si povedať, že aj náš výbor za to môže, že je tu takáto atmosféra, že to napätie je eskalované a je až, až v pozícii, že sú tu bitky a že to tu asi nebola posledná bitka, bohužiaľ.

Ja s pánom Jasaňom súhlasím, ale hovorím, tá prax je tu taká, že, žiaľ, opoziční poslanci sa k tým otázkam nedostanú. A toto nie je účel hodiny otázok, páni. Účel hodiny otázok nie je marketing, účel hodiny otázok je spýtať sa na aktuálnu potrebu.
Ešte pri obmedzení času, pán Jasaň, možno vám niektorí kolegovia povedali, ja som sa s nimi bavil, ja nie som úplne proti, aby sme obmedzili vystúpenie poslanca, jednak rokovací poriadok to aj umožňuje, ale pri tejto konštelácii, ktorú máme, je to pre opozíciu, žiaľ, jediný možno efektívny nástroj obštrukcie. Čiže v tejto situácii si to neviem predstaviť, ale som za to, aby sme rokovali efektívne a efektívnejšie.

To je, to je výborné! To je výborné! My sme tých štvrtkov mali koľko? 40? Takže len toľko... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem, ďakujem obidvom a vlastne všetkým trom za faktické poznámky. Ja len na tie, na tie vládne.
Pán Jarjabek, ja som to možnože zle vysvetlil, to sa ospravedlňujem, určite nechcem, aby na grémiu bol každý jeden nezaradený poslanec, ja som to myslel tak alebo som to povedal tak, zrejme som to tak nepovedal, aby, aby nezaradení poslanci mali svojho zástupcu v grémiu, aby ten mohol jednak presadzovať tie nároky a záujmy, ktoré majú, a potom ich odprezentovať ďalej. To bol môj úmysel, čiže trošku sme sa asi nepochopili.
Pri pánovi Jasaňovi, tá pravdepodobnosť, máte pravdu, kombinatorika vám asi teda išla, ale pozrime sa na tú prax. Myslím, že my by sme mali odstraňovať a upravovať tie spoločenské vzťahy, ktoré sú problémové, a toto tu je problém. Pretože keď si pozriete, myslím, že to nie je problém iba tohto volebného obdobia, ale keď zoberiem toto volebné obdobie, tak na hodine otázok, ja si nepamätám, nepamätám si, žeby bola prvá otázka premiérovi z opozičného klubu. Možnože bola, ale podľa mňa... (Ruch a reakcie v sále.) Dve? Dve? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)